Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-7S-52-2022.pdf
PDF · 165.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KE-7S/52/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: GymBeam s.r.o., so sídlom: Rastislavova 93, 040 01 Košice - Juh, IČO: 46 440 224, právne zastúpený: Advokátska kancelária Babjak s.r.o., so sídlom: Zvonárska 8, 040 01 Košice, IČO: 54 542 286, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100910683/2022 zo dňa 14.04.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100910683/2022 zo dňa 14.04.2022, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Košice č. 102639909/2021 zo dňa 29.12.2021 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu Daňového úradu Košice na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Správca dane Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu GymBeam s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2015 a január 2016, ktorá bola začatá dňa 30.06.2016. Správca dane prerušil daňovú kontrolu v období od 07.03.2017 do 17.12.2018 a od 06.02.2019 do 14.08.2019 z dôvodu zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) - rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 100385603/2017 zo dňa 02.03.2017 a č. 100364067/2019 zo dňa 04.02.2019, oznámenie o pominutí dôvodov č. 102638479/2018 zo dňa 19.12.2018 a č. 101956403/2019 zo dňa 15.08.2019. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102185848/2019 zo dňa 18.09.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 23.09.2019. Splnomocnený zástupca daňového subjektu sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním zo dňa 11.11.2019, v ktorom navrhol vykonanie viacerých dôkazov. Správca dane na návrh daňového subjektu doplnil vo vyrubovacom konaní dokazovanie a z dôvodu podaných žiadostí o MVI prerušil vyrubovacie konanie odo dňa 28.02.2020 do 22.05.2020 (rozhodnutie o prerušení č. 100527084/2020 zo dňa 25.02.2020, oznámenie o pokračovaní v konaní č. 100948061/2020 zo dňa 27.05.2020).
2. Dňa 07.07.2020 vydal správca dane rozhodnutie č. 101135932/2020 za zdaňovacie obdobie december 2015. Finančné riaditeľstvo SR v odvolacom konaní rozhodnutím č. 101754291/2020 zo
dňa 18.11.2020 zrušilo rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.07.2020 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a predčasne vyvodeného záveru. Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a z dôvodu podaných žiadostí o MVI prerušil vyrubovacie konanie odo dňa 15.03.2021 do 07.06.2021 a od 25.06.2021 do 21.09.2021 (rozhodnutie o prerušení č. 100416583/2021 zo dňa 11.03.2021 a č. 101081333/2021 zo dňa 22.06.2021, oznámenie o pokračovaní v konaní č. 101015267/2021 zo dňa 10.06.2021 a č. 101858576/2021 zo dňa 04.10.2021).
3. Dňa 29.12.2021 vydal správca dane rozhodnutie č. 102639909/2021. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 30 412,80 € z faktúry vystavenej spoločnosťou KRANED, s.r.o., Moyzesova 50, Košice, IČO: 46218360: - faktúra č. 12015100 zo dňa 15.12.2015, základ dane 152 064,00 €, DPH 30 412,80 €, predmet fakturácie: Kinder Surprise 20 g - 304 128 ks.
4. Správca dane z predložených dokladov zistil, že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie december 2015 deklaroval aj dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov českej spoločnosti Intensonal plus, s.r.o., Perucká 2482/7, Praha 2, IČ DPH: CZ24752479 - faktúra č. 37495 zo dňa 15.12.2015 za čokoládu Kinder Surprise 20g v množstve 304 128 kusov, v sume 153 584,64 €. Správca dane požiadal českú daňovú správu o preverenie skutočností týkajúcich sa spoločnosti Intensonal plus, s.r.o. (žiadosť o MVI č. 53167/2017 zo dňa 20.01.2017) a z odpovede doručenej dňa 13.06.2017 zistil, že na základe uvedeného IČ DPH CZ24752479 sa jedná o spoločnosť KLAMPOTEC RETMARK s.r.o., Pod Habrovou 445/3, Praha 5, Hlubočepy. Spoločnosť so správcom dane nekomunikuje. Nakoľko spoločnosť so správcom dane nekomunikuje a nespolupracuje, neboli poskytnuté faktúry, zmluvy, objednávky, platby, prepravné doklady a pod., preto nebolo možné preveriť obchodné vzťahy s daňovým subjektom GymBeam s.r.o. a zistiť, či reálne došlo k dodaniu, prevzatiu tovaru.
5. Správca dane v súvislosti s preverovaním dodávateľskej spoločnosti KRANED, s.r.o. zistil, že spoločnosť KRANED, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 01.04.2016 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť REDbird s.r.o., Karpatské námestie 10/A, Bratislava, IČO: 35835389, ktorá podľa miestne príslušného Daňového úradu Bratislava so správcom dane nekomunikuje, posledné daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty podala za mesiac december 2014. Zásielky sa vracajú späť s označením „neprevzaté v odbernej lehote“. Konateľom je rumunský občan, A. B.. Spoločnosť REDbird s.r.o. nevykonáva žiadnu ekonomickú a podnikateľskú činnosť (Dožiadanie č. 103473926/2016 zo dňa 11.07.2016). Správca dane považuje toto zlúčenie za účelové s cieľom znemožniť preverovanie ekonomických transakcií v účtovníctve spoločnosti. Za zdaňovacie obdobie december 2015 bola v spoločnosti REDbird s.r.o. vykonaná daňová kontrola, pri ktorej správca dane z dôvodu nespolupráce a nepredloženia žiadnych účtovných, daňových a iných dokladov preukazujúcich hospodárske a účtovné operácie prešiel do procesu určovania dane podľa pomôcok.
6. Správca dane vypočul C. A. D., ktorý bol v zdaňovacom období december 2015 jediným konateľom spoločnosti KRANED, s.r.o. (predvolanie na výsluch svedka č. 104183565/2016 zo dňa 26.10.2016, upovedomenie o vypočutí svedka č. 104183589/2016 zo dňa 26.10.2016). Dňa 29.11.2016 C. D., za prítomnosti daňového subjektu, do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 104376060/2016 uviedol, že v preverovanom zdaňovacom období nemal splnomocneného zástupcu, nemal žiadnych zamestnancov, hlavnou podnikateľskou činnosťou bol veľkoobchod s potravinami. Spoločnosť mala prenajaté sklady od spoločnosti EXIsport s.r.o., Opatovská cesta 14, Košice. Druhé logistické centrum mala v Senci, kde boli prenajaté priestory od spoločnosti Quehenberger Logistic SVK s.r.o., Diaľničná cesta 18, Senec. Tieto spoločnosti poskytovali aj služby - nakládka a vykládka tovaru, ktorú zabezpečovali prostredníctvom svojich zamestnancov. Hlavnými dodávateľmi boli spoločnosti TRT Trade, Litva; ARSENAL Poľsko, odberateľmi boli spoločnosti LUMARKT s.r.o., PANONN FOOD Slovakia s.r.o. Svedok potvrdil, že obchodoval s daňovým subjektom GymBeam s.r.o. a že vystavil preverovanú faktúru. Podľa vyjadrenia svedka spoločnosť KRANED, s.r.o. prepravu neriešila. Tovar si daňový subjekt GymBeam s.r.o. pravdepodobne prevzal vo vyššie uvedených skladoch. Svedok nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady spoločnosti KRANED, s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2015 – január 2016.
7. Správca dane na základe dokladov a dôkazov predložených v priebehu výkonu daňovej kontroly nepriznal daňovému subjektu GymBeam s.r.o. právo na odpočítanie dane vo výške 30 412,80 € za
zdaňovacie obdobie december 2015 uplatnené na základe faktúry č. 12015100 zo dňa 15.12.2015, za nákup Kinder Surprise od dodávateľa KRANED, s.r.o. Podľa správcu dane dodávateľ daňového subjektu GymBeam, s.r.o., spoločnosť KRANED, s.r.o., nepreukázal, akým spôsobom došlo k dodaniu tovaru v zmysle faktúr vystavených pre odberateľa GymBeam, s.r.o. za predaj Kinder Surprise. Podľa správcu dane dodávateľ nepotvrdil dodanie tovarov a služieb v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a teda daňový subjekt v zmysle uvedeného právneho predpisu nemá nárok odpočítať si od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, v zmysle faktúr od dodávateľa KRANED, s.r.o. Nakoľko neboli predložené žiadne účtovné a daňové doklady spoločnosti, nebolo možné preveriť, či daňový subjekt priznal a odviedol daň z uvedených zdaniteľných obchodov. Správca dane skonštatoval, že v čase preverovania nebolo možné zistiť a preveriť v účtovníctve spoločnosti REDbird s.r.o., právneho nástupcu spoločnosti KRANED, s.r.o., vznik daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania tovaru - Kinder Surprise, na základe preverovaných faktúr, reálnosť právneho nástupníctva z hľadiska účtovníctva, t. j. či právny nástupca prevzal záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti aj skutočne, nielen formálne, pretože spoločnosť REDbird s.r.o. na adrese sídla nevykonáva žiadnu ekonomickú a podnikateľskú činnosť, so správcom dane nekomunikuje a posledné daňové priznanie DPH podala v decembri 2014. Správca dane považoval toto zlúčenie za účelové s cieľom znemožniť preverovanie ekonomických transakcií v účtovníctve spoločnosti. Preverovaním bolo zistené, že bývalý konateľ spoločnosti KRANED, s.r.o. síce ako svedok potvrdil vystavenie vyššie uvedených faktúr, avšak svoje tvrdenia nevedel žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať a nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že faktúry boli skutočne zaúčtované v účtovníctve a zaevidované v evidencii DPH. Nekontaktnosť subjektov spolu s neexistenciou dokladov preukazujúcich výkon ekonomickej činnosti nasvedčuje tomu, že v tomto prípade sa nejednalo o skutočný výkon ekonomickej činnosti dodaním tovaru za účelom jeho následnej spotreby konečným spotrebiteľom.
8. Správca dane v rámci záverov taktiež uviedol, že medzi sebou obchodujú spoločnosti, ktoré sa zaoberajú nákupom a predajom tovaru, bez úmyslu ho predávať konečným spotrebiteľom, spoločnosti, ktoré nemajú vlastné skladové priestory, využili iba skladovacie služby od spoločností, ktoré tieto služby poskytujú. Tieto obchody v rámci reťazca z pohľadu bežnej praxe sa javia ako nezmyselné a bez ekonomického opodstatnenia. Na základe získaných skutočností bolo správcom dane preukázané, že bolo vytvorené netransparentné prostredie, a to obchodný reťazec zainteresovaných daňových subjektov, vrátane zahraničných, obchodujúcich s potravinárskym tovarom v danom prípade s kávou, obchody v tomto reťazci nemali reálny komerčný účel, toto obchodovanie bolo organizované, pričom tovar nemal reálneho odberateľa a zúčastnené osoby spolupracovali za účelom získavania financií zo štátneho rozpočtu.
9. Správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou KRANED, s.r.o. za dodanie Kinder Surprise. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru ako takého, ale podľa správcu dane dôvodom neuznania práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že fakturovaný tovar skutočne dodala spoločnosť KRANED, s.r.o.
10. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100910683/2022 zo dňa 14.04.2022 (napadnuté rozhodnutie) tak, že rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil.
11. Žalovaný po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích námietok konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie z faktúry č. 12015100 za dodanie Kinder Surprise vystavenej spoločnosťou KRANED, s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 01.04.2016 a jej právnym nástupcom sa stala nekontaktná a so správcom dane nespolupracujúca spoločnosť REDbird s.r.o., ktorej konateľom je občan Rumunska. Dôvodom neuznania práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že fakturovaný tovar skutočne dodala spoločnosť KRANED, s.r.o. Postup správcu dane, keď daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 30 412,80 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 bol v súlade s platnými právnymi predpismi, a zodpovedal zásade voľného hodnotenia
dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti. Žalovaný preto všetky námietky žalobcu uvedené v odvolaní, považuje za neopodstatnené.
II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania
12. Správnou žalobou zo dňa 28.06.2022 sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.04.2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zo dňa 29.12.2021 a vrátil vec na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť trovy konania. V správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods.1 písm. d) zákona č. 162/2015 z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a postupom správcu dane ako aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
13. Žalobca namietal, že závery k dokazovaniu týkajúcemu sa výpovede svedka, bývalého konateľa dodávateľa KRANED s.r.o., vo vzťahu ku ktorému správca dane prijal záver o tom, že tento síce potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, avšak svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Ako už namietal žalobca v podanom odvolaní a s čím sa žalovaný absolútne opomenul vysporiadať, je to, že tento svedok nielen potvrdil dodanie tovaru, ale aj podrobne opísal dojednanie a priebeh zdaniteľného obchodu, popísal nákup tovaru od svojho dodávateľa a k týmto tvrdeniam predložil viaceré listinné dôkazy, konkrétne faktúru od dodávateľa, faktúru od prepravcu, CMR o preprave, objednávku prepravy, výpisy z účtu úhrade za dodaný tovar, zmluvu o skladovaní a fotodokumentáciu obchodovaného tovaru. V tomto smere teda išlo o zjavne svojvoľný záver správcu dane a žalovaného, v absolútnom rozpore s listinnými dôkazmi a obsahom administratívneho spisu. Žalovaný a správca dane rezignovali na svoju povinnosť vyhodnotiť svedeckú výpoveď nielen jednotlivo, ale aj v súvislosti s inými dôkazmi.
14. Podľa žalobcu, pokiaľ by na túto svoju povinnosť dbali, tak iste by ich pozornosti neuniklo to, že svedecká výpoveď C. D. bola priamo súladná s ďalšími dôkazmi, teda jednak s listinnými dôkazmi (CMR, zmluva o skladovaní, faktúra od dodávateľa, výpisy z účtu a ďalšie), ako aj s výsluchmi svedkov (vyjadrenie zástupcu dodávateľa, spoločnosti SUPER MEAT Kft., vyjadrenie zástupcu skladovateľa, spoločnosti ATRIA s.r.o. a ďalšie). Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného nie je vôbec zrejmé, ako vyhodnotili, že k preverovaným faktúram boli predložené prepravné doklady (CMR), z ktorých je zrejmý celý pohyb tovaru a je uvedené miesto nakládky a vykládky tovaru, e-mailová komunikácia s dodávateľmi a odberateľmi, údaje o prepravcoch a skladovateľoch, údaje o EČ ťahačov a návesov, mená vodičov, fotodokumentácia zo skladov, potvrdenia z mýtneho systému a ďalšie. Rovnako absentuje zohľadnenie a vyhodnotenie toho, že žalobca faktúru uhradil bezhotovostným prevodom a taktiež bezhotovostným prevodom bola uhradená aj faktúra žalobcu pre dodávateľa Intensonal plus s.r.o., o čom boli predložené zodpovedajúce výpisy z účtu. Žalovaný a správca dane teda postupovali v rozpore s citovaným ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď neprihliadli na všetko, čo vyšlo v konaní najavo a všetky predložené dôkazy, ktoré preukazujú dodanie tovaru, ako aj osobu dodávateľa, riadne nevyhodnotili, ale ich en bloc odmietli, a to bez akéhokoľvek relevantného vysvetlenia.
15. Ďalej žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane obsahuje zásadné logické rozpory medzi vykonanými dôkazmi, resp. zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením. Správca dane, ako aj žalovaný v súvislosti s odvolacími námietkami boli povinní vysporiadať sa s tým, na základe akej logickej úvahy dospeli k záveru, že identický tovar (keďže jeho existenciu nepopierali) mohol dodať bez faktúry a úhrady iný dodávateľ ako spoločnosť KRANED s.r.o. Správca dane a žalovaný však účelovo neobjasnili mechanizmus prípadného podvodného konania, pričom žalovaný v snahe obhájiť postup správcu dane s cieľom vyhnúť sa dôkaznému bremenu a preukázať, že žalobca sa podieľal na plnení spojeným s daňovým únikom dospel k účelovému a absurdnému záveru, že tovar dodal iný dodávateľ, a nie dodávateľ uvedený na faktúrach a správca dane neuznal uplatnené odpočítanie dane nie z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní, ale z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Pokiaľ správca dane v prvostupňovom rozhodnutí dospel k záveru, že
žalobcom nebolo preukázané nadobudnutie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre (hoci zmätočne, nakoľko uvádza viaceré vzájomne sa vylučujúce dôvody nepriznania práva na odpočítanie dane), teda spoločnosťou KRANED s.r.o., a to z dôvodu, že tento dodávateľ sa stal nekontaktným a neboli zabezpečené jeho účtovné doklady, z prvostupňového rozhodnutia a ani z napadnutého rozhodnutia sa žalobca nie je schopný dočítať, akú účelnosť malo prerušenie daňovej kontroly a zisťovanie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu, ktorý ani nebol v priamom obchodnom vzťahu so žalobcom, ale až tri stupne pred ním. Prerušenie daňovej kontroly a zisťovanie uvedených skutočností by totiž bolo účelné a nevyhnutné výlučne v prípade, ak by správca dane zisťoval skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že ide o reťazec poznačený podvodom na dani, na čo by však musel mať za preukázané, že k dodaniu tovaru došlo, a to subjektmi uvedenými na faktúrach a v iných listinných dokladoch. Takýto záver je však z rozhodnutia správcu dane a žalovaného, vzhľadom k tomu, že vedomosť žalobcu o účasti žalobcu na prípadnom reťazci poznačenom podvodom nebola skúmaná, absolútne nejasný.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.11.2022 navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného, žalobca musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne došlo k fakturovaným obchodom, a to osobou uvedenou ako dodávateľ. Žalobca je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Je zodpovednosťou žalobcu chrániť v obchodnom styku svoje záujmy v súvislosti s podnikateľským rizikom, čo ho oprávňuje v obchodnom styku vyžadovať doklady preukazujúce povinnosti, ktoré má voči správcovi dane. Žiadne takéto dôkazy ohľadom zdaniteľných obchodov preukazovaných faktúrami od deklarovaného dodávateľa však žalobca nepredložil.
17. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/43/2019, v ktorom súd zdôraznil, že procesná povinnosť znášať dôkazné bremeno u podnikateľov (viď napríklad § 135a obchodného zákonníka v spojení s § 24 ods. 1 daňového poriadku) v spojení so zásadou poctivého obchodného styku, ku ktorej neodmysliteľne patrí aj podnikateľská obozretnosť a primeraná starostlivosť o získanie všetkých dostupných informácií, vrátane právnych a daňových, týkajúcich sa zdaniteľného obchodu, pozitívne pôsobí na odstránenie rizika podnikateľa už v čase každého jeho právneho vzťahu, ktorého plnenie podlieha dani. V danom prípade, podľa žalovaného, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane, a preto už nebolo povinnosťou správcu dane preukazovať podvod.
18. Žalobca v replike zo dňa 23.12.2022 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe, ako aj na dôvodoch žaloby a v žalobe uvedenej argumentácii. Žalovaný žiadnym spôsobom neobjasňuje skutkové závery správcu dane a svoje o tom, že bývalý konateľ dodávateľa KRANED s.r.o. C., A. D. potvrdil dodanie tovaru žalobcovi len formálne, hoci tieto skutkové závery sú v priamom rozpore s množstvom listinných a iných dôkazov (CMR, zmluva o skladovaní, faktúra od dodávateľa, výpisy z účtu, vyjadrenie zástupcu dodávateľa, spoločnosti SUPER MEAT Kft., vyjadrenie zástupcu skladovateľa, spoločnosti ATRIA s.r.o. a ďalšie). Rovnako neobjasňuje ani skutkové závery o tom, že v čase vykonávania daňovej kontroly už nebolo možné preveriť, aký druh tovaru bol prevážaný, a či vôbec bol nejaký tovar prevážaný, a či to bol tovar, ktorý bol predmetom kontrolovaného zdaniteľného plnenia, kde tento záver správca dane a žalovaný činia napriek tomu, že predmetný zdaniteľný obchod potvrdil a doložil dokladmi žalobca, prepravca, mýtny systém, ako aj sklad na mieste nakládky a sklad na mieste vykládky. Žalobca poukázal na právnu vetu Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 120/2015 z 8. júna 2017, v zmysle ktorej: „Zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak znovu až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a že vzhľadom na objektívne skutočnosti doložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu tieto skutočnosti overiť. Nie je však v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i., C-499/10 Vlaamse
Oliemaatschappij, tiež C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling). Za týchto okolností bolo povinnosťou správcu dane preukázať, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia od svojho dodávateľa zúčastňuje na plneniach spojených s daňovým únikom, či poznačených podvodom vo vzťahu k DPH (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 4Sžf/16/2010). V prípade, že je preukázaná existencia obchodovaného tovaru, je na správcovi dane, aby objasnil a preukázal, že došlo k zneužitiu práva na odpočítanie dane a preto je aplikácia neutrality DPH pre daný obchodný prípad vylúčená.“
19. Žalovaný v duplike zo dňa 16.02.2023 uviedol, že trvá na správnosti a zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia č. 100910683/2022 zo dňa 14.04.2022 a na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.11.2022. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu o konaní a záveroch správcu dane a žalovaného, opakovane poukazuje na skutočnosť, že sa dôkladne vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní, a následne aj v žalobe. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s vyvodenými závermi správcu dane a žalovaného, sama o sebe nepreukazuje nesprávnosť záverov a nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, bol v súlade s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a nie je možné akceptovať dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe, a tieto žalobné dôvody nie sú opodstatnené.
III.
Konanie na krajskom a správnom súde
20. Správny súd v Košiciach je od 01.06.2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 7S/52/2022. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 2S a je vedená pod sp. zn. KE-7S/52/2022.
21. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa 23.06.2026 za účasti právneho zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe a na doterajších vyjadreniach a v konečnom návrhu navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnúť o trovách konania. A za neúčasti žalovaného, ktorý dňa 19.06.2026 doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a berie na vedomie, že sa môže pojednávať v jeho neprítomnosti, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).
IV.
Relevantná právna úprava
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
23. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
24. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
27. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
28. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
29. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
30. Podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
31. Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane: a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
32. Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
34. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
35. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
36. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
37. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
V.
Právny názor správneho súdu
38. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100910683/2022 zo dňa 14.04.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102639909/2021 zo dňa 29.12.2021 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 30 412,80 eur za zdaňovacie obdobie december 2015 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil.
39. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
40. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
41. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.
42. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods.1 písm. d) SSP), nakoľko z rozhodnutia žalovaného a v nadväznosti na to, ani z rozhodnutia správcu dane, podľa jeho názoru, nebolo zrejmé, akými konkrétnymi skutkovými a právnymi úvahami sa správne orgány riadili pri závere o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, pričom žalovaný v odôvodnení nevysporiadal ani so skutkovou ani s právnou argumentáciou žalobcu. Súd sa však s touto námietkou žalobcu nestotožnil a má za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 63 daňového poriadku. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí, ako aj administratívneho spisu mal za to, že tak správca dane, ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch správnych orgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Správne orgány svoje rozhodnutia postavili na tom, že v danom prípade nevznikol nárok na odpočet dane u žalobcu z dôvodu, že deklarovaný dodávateľ, spoločnosť KRANED s.r.o. počas výkonu daňovej kontroly zanikol v dôsledku zlúčenia, pričom nástupnícky subjekt REDbird, s.r.o. so správcom dane nekomunikoval, bol nekontaktný a nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Pochybnosti vznikli aj vo vzťahu k predchádzajúcim dodávateľom v reťazci, ktorí neboli schopní predložiť niektoré účtovné doklady, prípadne boli voči ním vykonávané daňové kontroly. Podľa záveru správcu dane mali vzniknúť pochybnosti aj pri preprave dodávaného tovaru. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru ako takého, ale dôvodom neuznania práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 zákona dani z pridanej hodnoty, keďže počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že fakturovaný tovar skutočne dodal deklarovaný dodávateľ. S týmto skutkovým a právnym záverom sa stotožnil aj žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, nepreukázal vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa, a tým ani splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty.
43. Správny súd po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov však dospel k záveru, že žalovaný a správca dane síce uviedli svoju právnu úvahu v odôvodnení svojich rozhodnutí, ktorou sa spravovali pri vysporiadaní sa s jednotlivými námietkami žalobcu, ale rozhodnutie žalovaného, rovnako ako aj rozhodnutie správcu dane sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, vo vzťahu k ustáleniu svojich právnych záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti aj na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty, a zároveň má súd za to, že žalovaný, ako aj správca dane vec vzhľadom na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ nesprávne právne posúdili a v odôvodnení svojich rozhodnutí sa nedostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu ohľadom splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH, a teda žaloba žalobcu je dôvodná.
44. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý predstavuje významný judikatúrny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn: 3Sžfk/15/2020).
45. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z
28. novembra 2005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2.) to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3.) to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
46. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň: I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty) II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty) III. daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
47. Súd zároveň poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené, najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.
48. Správny súd v otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 154/20 z 09.12.2021 kde v závere prijal jednoznačný postoj: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie“. Teda, že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane, v danom prípade žalobca.
49. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže podľa neho nebolo preukázané reálne dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom uvedeným na predmetnej faktúre. Z obsahu rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že v prípade dodania tovaru deklarovaným dodávateľom KRANED s.r.o. bolo spochybnené skutočné dodanie tovaru práve dodávateľom uvedeným na faktúre. V danom prípade tak dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu identity skutočného dodávateľa tovaru. Pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu bol dodaný tovar deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre, spochybnili práve splnenie hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane, a to dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby. S prihliadnutím na vyššie uvedené, správny súd zdôrazňuje, že materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom a daňovým subjektom a následne odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane z materiálneho hľadiska. V súvislosti s dodaním tovaru zo strany KRANED s.r.o. sa správny súd stotožňuje so žalobcom v tom, že podstata pochybností
pomenovaných správcom dane a žalovaným sa týkali v zásade okolností mimo priamej dispozičnej sféry žalobcu, nakoľko v danom prípade sa jednalo o pochybnosti založené na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľov v obchodných reťazcoch. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov žalobcu, tieto v zásade nemajú priamy súvis s obchodným vzťahom žalobcu a jeho deklarovaného dodávateľa. Podľa názoru správneho súdu, v kontexte vyššie uvedeného, tieto okolnosti sami o sebe nemajú priamy súvis s obchodným vzťahom žalobcu a jeho deklarovaného dodávateľa.
50. Správny súd uvádza, že vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi KRANED s.r.o., správne orgány poukázali na skutočnosť, že táto spoločnosť počas výkonu daňovej kontroly zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom nástupnícky subjekt REDbird, s.r.o. so správcom dane nekomunikoval, bol nekontaktný a nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Z už vyššie uvedeného vyplýva, že nekontaktnosť dodávateľa, nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre dodanie tovaru na strane dodávateľa, či neplnenie daňových a účtovných povinností dodávateľom nie sú samy osebe spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty u samotného žalobcu. Podstatou spochybnenia zo strany správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný sa týkali okolností mimo priamej dispozičnej sféry žalobcu, nakoľko ide o pochybnosti založené na skutočnostiach týkajúcich sa dodávateľa a jeho subdodávateľa v obchodných reťazcoch s účasťou žalobcu. Pokiaľ však ide o tieto skutočnosti, tieto v zásade nemajú priamy súvis so spornými obchodnými prípadmi medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, v zmysle vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane samotným žalobcom. Pritom správca dane a ani žalovaný nespochybnili dodanie tovaru pre odberateľov žalobcu. Správne orgány relevantne nespochybnili skutočnosť, že tovar dodala žalobcovi dodávateľská spoločnosť KRANED s.r.o. Zistenia skutkového stavu a dôkazy vykonané správcom dane neboli spôsobilé presvedčivým a jednoznačným spôsobom spochybniť vierohodnosť ani pravdivosť listinných a iných dôkazov predložených žalobcom, pokiaľ ide o preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tomto kontexte je nemenej dôležitou skutočnosťou aj to, že dodanie tovaru bolo pôvodne potvrdené tak konateľom žalobcu, ako aj C. A. D.
- bývalým konateľom dodávateľa žalobcu.
51. Pre záver správcu dane a žalovaného, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie dodávateľa a prípadných subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu, a takýto záver nie je a ani nemôže byť podmienený, napríklad cenou samotného plnenia, ani personálnym prepojením spoločností v reťazci alebo miery ich obozretnosti, materiálno-technickým vybavením na realizáciu dodania tovaru, alebo či disponovali nevyhnutnými prostriedkami, alebo personálom na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnenia deklarovaného dodávateľa alebo jeho subdodávateľov je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi, ak bolo v konaní právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. K námietke žalobcu ohľadom nesprávnej aplikácie ustanovení daňového poriadku v otázke prenosu dôkazného bremena správny súd, vzhľadom na zistené nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovaného, ako aj správcu dane v predmetnej veci a potrebu opätovného rozhodovania zo strany správnych orgánov túto námietku v tomto okamihu vyhodnotil ako predčasnú.
52. Správny súd v závere pripomína, že subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne
spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.
53. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“). Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj Najvyššieho správneho súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.
54. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd má za to, že všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou boli riadne zodpovedané. Zároveň, podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.
55. Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).
56. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil splnenie materiálnych/ hmotnoprávnych podmienok predmetného práva, alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami, a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr. v rozsudku Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).
57. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
58. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak, ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty, dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a správnej žalobe a vec opätovne správne právne posúdiť a rovnako tak vyhodnotiť prípadnú dostatočnosť zisteného skutkového stavu, tak aby korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.
59. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
60. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.