Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/82/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu: K. P., s.r.o. so sídlom v Ľ. právne zastúpeného JUDr. E. K.,

advokátom so sídlom v K., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky,

so sídlom v Banskej Bystrici, Nová č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/225/5860-41188/2006/990813-r zo dňa 09.06.2006, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. -28 zo dňa 12.06.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove,

č.k. -28 zo dňa 12.06.2007 m e n í tak, že podľa § 250j ods. 2,

písm. a/, c/ rozhodnutie žalovaného č. I/225/5860-41188/2006/990813-r zo dňa

09.06.2006, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov I č. 724/230/908-

11944/06/Zaj. zo dňa 03.03.2006 z r u š u j e a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č. I/225/5860-41188/2006/990813-r zo dňa 09.06.2006,

ktorým žalovaný podľa v znení neskorších predpisov potvrdil

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov I č. 724/230/908-11944/06/Zaj. zo dňa

03.03.2006, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 citovaného zákona vyrubený

žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2002 v sume

1 978 799,-- Sk s odôvodnením, že kontrolná skupina skonštatovala, že kontrolovaný daňový

subjekt v záujme ochrany svojho práva na uplatnenie oslobodenia od DPH je oprávnený a tiež

povinný si takýto nárok dostatočne obhájiť a pre prípad neskoršej kontroly si zabezpečiť

vierohodný dôkaz o tom, že došlo k naplneniu pojmového znaku „vývozu tovaru do zahraničia“

tak, ako to definuje § 37 ods.1 a 2 zákona o DPH nestačí vývoz deklarovať iba JCD

potvrdeným colným orgánom ak došlo v priebehu kontroly k zisteniu iných skutočností,

ktoré vývoz tovaru do zahraničia spochybnili. Uplatnené oslobodenie od DPH má priamu

väzbu na štátny rozpočet, preto je dôkazné zabezpečenie vývozu zo strany daňového subjektu

zo zákona povinné aj inými dokladmi. Podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov v spojení s ust. a zákona kontrola

vo väzbe na list Colného riaditeľstva SR č. 35382/2005-1421 zo dňa 3.10.2005 disponuje

dôkazom opaku toho, čím argumentuje daňový subjekt vo vzťahu na splnenie všetkých

podmienok na uplatnenie nároku na oslobodenie od dane. Kým v riadnej daňovej kontrole

bolo konštatované na základe Správy z operatívneho prešetrenia Colného úradu Čierna

nad Tisou č. 85/2004-530190 zo dňa 31.5.2004, že sa v kontrolovanom zdaňovacom období

ide o podozrenie z fiktívneho vývozu, v liste Colného riaditeľstva SR zo dňa 03.10.2005 je

uvedené jednoznačné stanovisko, že k naplneniu pojmového znaku „vývozu tovaru

do zahraničia“ nedošlo, vývoz sa neuskutočnil, teda nedošlo k prepraveniu tovaru v rovnakom

množstve a objeme z územia Slovenskej republiky. Tento preukázateľne zistený skutkový

stav nie je možné nahradiť potvrdenými JCD za máj 2002, ktorými disponuje daňový

subjekt.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa názoru súdu v predmetnej veci,

teda vo veci dodatočného vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2002

žalobca ako daňovník nepreukázal, že v uvedenom období skutočne bol prepravený tovar

z tuzemska do zahraničia, teda Ukrajiny a na výzvu kontrolnej skupiny nepredložil žiaden iný

doklad o preukázaní vývozu tovaru. Podľa názoru súdu za danej dôkaznej situácie v konaní

boli aplikované základné zásady daňového konania upravené v § 2 ods. 1 až 8 a aj zásady

dokazovania upravené v § 29 ods. 1 až 9. Napriek tomu, že žalobca ako platiteľ dane

z pridanej hodnoty nepredložil žiadne dôkazy. Daňový úrad Prešov I. snažil sa doplniť

dokazovanie, výsledok je ten, že v konaní nebolo preukázané skutočné prepravenie tovaru

žalobcu z tuzemska na Ukrajinu. Aj podľa názoru súdu, ak sa žalobca spoľahol iba na to,

že dokladom preukazujúcim naplnenie ustanovenia – 3 ,

o dani z pridanej hodnoty sú JCD a doklady o zaplatení, tak skutočne sa vystavil riziku,

že nepreukáže skutočné prepravenie tovaru z tuzemska do cudziny.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal,

že z obsahu spisu vyplýva, že ťažiskovým dôkazom o nepreukázaní vývozu tovaru je list

Colného riaditeľstva SR č. 35382/2005-1421, z ktorého podľa súdu a správnych orgánov

jednoznačne vyplýva, že tovar na územie Ukrajiny nevstúpil. Colné riaditeľstvo SR

k uvedenému záveru dospelo, okrem iného, aj na základe vnútornej kontroly Colného úradu

Čierna nad Tisou. Zo správy Colného úradu Čierna nad Tisou vyplýva, že v kontrolovanom

zdaňovacom období ide o podozrenie z fiktívneho vývozu. Colné riaditeľstvo SR na základe

uvedeného a z iných dokladov prijalo záver (jednoznačné stanovisko), že k vývozu tovaru

do zahraničia nedošlo, vývoz sa neuskutočnil, teda nedošlo k prepraveniu tovaru v rovnakom

množstve a objeme z územia Slovenskej republiky. Zo správy Colného úradu Čierna

nad Tisou nevyplýva, kto predstieral (fingoval) vývoz tovaru, teda či to bol žalobca alebo

osoba, ktorej žalobca tovar predal.

Žalobca tvrdil, že v nadväznosti na ustanovenie

a z uvedenej zásady logického myslenia vyplýva, že žalobca nemohol mať záujem

na „fingovanom vývoze“. Pretože príjem z predaja preukázal, účtoval o ňom, príjem uviedol

v priznaní k dani z príjmov, daň z uvedeného príjmu riadne odviedol a pre účely DPH vývoz

evidoval. Žalobca predával tovar ukrajinským odberateľom za trhové ceny. Z tohto dôvodu,

ako aj z iných dôvodov (množstvo, pochybný dodávateľ, atď.), sa tento tovar pre ukrajinských

odberateľov stal na území Slovenskej republiky nepredajný. Z dôvodu, že žalobca predával

ukrajinským odberateľom tovar za trhové ceny, v prípade legálneho deklarovania tohto tovaru

pri jeho vývoze, by sa tento tovar z dôvodu colného a daňového zaťaženia stal nepredajným

aj na Ukrajine. Z uvedeného dôvodu záujem na „fiktívnom vývoze“ mohol mať len jeho

odberateľ. Žalobca má za to, že práve z uvedeného dôvodu nemožno vylúčiť,

že jeho odberatelia nemali záujem na tom, aby tovar legálnym spôsobom vstúpil na územie

Ukrajiny. Správne orgány nepostupovali v zmysle ustanovenia ,

pretože pri hodnotení dôkazov absentuje logické myslenie.

Žalobca navrhoval, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. -28 zmenil a zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/225/5860-

41188/2006/990813-r.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.10.2007 navrhoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Dôvody uvedené v odvolaní

považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Znakom ich neúčinnosti je to, že žalobca týmito

námietkami ani v najmenšom nepreukazuje uskutočnenie sporného vývozu. Iba tak by totiž

namietal účinne, ak by uskutočnenie tohto vývozu preukázal v zmysle zákonných podmienok

ustanovených v a o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), a jedine tak by uniesol dôkazné bremeno

podľa ustanovenia o správe daní a poplatkov. Pokiaľ však

ako argumenty používa svoje dôkazy, ktorými iba spochybnil spôsob, formu a výsledky

preverovania colných orgánov, nenamieta účinne.

Nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu, že daňové orgány nevyhodnotili list Colného

riaditeľstva SR v nadväznosti na iné dôkazy. Správca dane aj v prvom konaní posudzoval

jednotlivé dôkazy každý zvlášť, no najmä vo vzájomných súvislostiach, avšak tento proces

dokazovania bol jednoznačne zavŕšený až získaním nosného dôkazného prostriedku,

ktorým je záver Colného riaditeľstva SR , prezentovaný v liste zo dňa 3.10.2005 o tom,

že sporný tovar na územie Ukrajiny nevstúpil. Tento dôkaz vyhodnotil daňový orgán tak,

že prostredníctvom neho nebola zistená rozhodujúca skutočnosť pre uplatnenie oslobodenia

od dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), t. j., že vývoz tovaru nebol uskutočnený.

Na základe tohto zistenia správca dane sformuloval záver o nemožnosti uplatnenia

oslobodenia od DPH a dorubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2002. Ďalej namietal,

že žalobca popisujúc ekonomické a daňové dopady konania týchto zainteresovaných osôb

(on ako vývozca a fyzická osoba na Ukrajine ako odberateľ), v tejto súvislosti absenciu

logického myslenia daňových orgánov vníma tým spôsobom že logicky nevyslovili záver,

že iba odberateľ mohol mať záujem na „fiktívnom vývoze“. Ak by k takému „logickému“

záveru boli dospeli, zrejme by podľa žalobcu konvalidovali nesplnenie jeho dôkaznej

povinnosti. Iný zmysel jeho námietky nie je zjavný. Daňové orgány v danom prípade

postupovali v zmysle týchto právnych zásad, ale ich logické myslenie vyplývalo

zo zhodnotenia dôkazov smerujúcich k preukázaniu zákonných podmienok na uplatnenie

oslobodenia vývozu tovaru od dane z pridanej hodnoty, a nie z úvah tom, kto mohol mať

záujem na „fiktívnom vývoze“ a z akých dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

vec podľa , O.s.p bez pojednávania podľa

a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , v spojení s

zmenil tak, že podľa , rozhodnutie žalovaného č. I/225/5860-

41188/2006/990813-r zo dňa 09.06.2006, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Prešov I č. 724/230/908-11944/06/Zaj. zo dňa 03.03.2006 zrušil a vrátil vec žalovanému na

ďalšie konanie.

Najvyšší súd zistil, že spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení

skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo k naplneniu pojmového znaku

„vývozu tovaru z územia Slovenskej republiky“ v zmysle ust. § 37 ods.1 – 3 zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Z rozhodnutia

žalovaného je zrejmé, že za rozhodujúci dôkaz o tejto skutkovej okolnosti (že nedošlo

k vývozu) považovalo list Colného riaditeľstva SR č.35382/2005-1421 zo dňa 03.10.2005.

Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti

platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené

priamo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov.

Podľa vývoz tovaru preukazuje platiteľ písomným

colným vyhlásením o prepustení tovaru do režimu vývozu, v ktorom je výstup tovaru

do zahraničia potvrdený colným orgánom. Na požiadanie daňového úradu je platiteľ povinný

preukázať vývoz tovaru aj iným dokladom, najmä dokladom o preprave tovaru do zahraničia,

dokladom o platbe zo zahraničia za vyvezený tovar. Pri vývoze tovaru, ktorý sa uskutočňuje

prostredníctvom nepriameho zástupcu, je daňovým dokladom písomné colné vyhlásenie,

v ktorom je zastúpená osoba uvedená ako predávajúca popri odosielateľovi, a daňový doklad

musí byť doložený písomnou zmluvou o zastúpení.

Zákon stanovuje, ako platiteľ preukazuje vývoz tovaru pre účely oslobodenia od DPH

a demonštratívne aj druhy dokladov, ktorými vývozca (platiteľ) má disponovať na preuká-

zanie vývozu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na s. 5 potvrdil, že daňový subjekt

na preukázanie vývozu tovaru predložil písomné colné vyhlásenia (JCD) potvrdené colnicou

odoslania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že priebehu daňovej kontroly však

došlo k zisteniu takých skutočností, ktoré vývoz tovaru do zahraničia spochybnili, a to práve

zo strany colného orgánu, ktorý ich sám vydal. Colný úrad vyslovil podozrenie, že išlo

o fiktívny vývoz tovaru.

Pre splnenie dôkaznej povinnosti platiteľa je dôležité, aké podporné dôkazné

prostriedky mu ukladá zákon. Tieto sú demonštratívne vymedzené v ust. § 37 ods. 2, druhá

veta . Najvyšší zistil, že podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného žalobca takéto podporné dôkazné prostriedky predložil – kópie príjmových

pokladničných dokladov preukazujúcich úhradu vymenovaných faktúr (december 2001

a január, marec a máj 2002). Z druhu dôkazných prostriedkov, ktoré zákon stanovil

na preukázanie vývozu tovaru vyplýva, že zákon nepočíta s tým, že platiteľ bude osobne

tovar vyvážať, prípadne dohliadať na vývoz tovaru a obstarávať si absolútne dôkazné

prostriedky.

Najvyšší súd ďalej poukazuje na to, že vývoz tovaru je v zmysle ust.§ 37 ods. 2

pre účely DPH viazaný na výstup tovaru do zahraničia potvrdený

colným orgánom. V danom prípade žalovaný za rozhodujúci dôkazný prostriedok považoval

list Colného riaditeľstva SR č. 35382/2005-1421 zo dňa 3.10.2005 podľa ktorého na základe

preverovania Colného úradu Čierna nad Tisou a podľa odpovedí Karpatskej regionálnej

colnice Užhorod (UA) a podľa celoštátnej evidencie PZ SR programu E.&O.-Š. tovar na

územie Ukrajiny nevstúpil a v uvedenej veci ďalej koná Okresný úrad vyšetrovania PZ SR

Trebišov.

Stanovenie dôkazných prostriedkov na preukázanie vývozu platiteľovi znamená,

že platiteľ uniesol dôkazné bremeno, ak ich v zmysle zákona predložil. Daňové a colné

orgány vlastnými zisteniami môžu tieto účinky vyvrátiť, ak jednoznačne zistia, že k vývozu

tovaru nedošlo (napr. tovar bude zaistený na území SR alebo sa jednoznačne preukáže,

že neopustil územie SR, alebo sa v trestnom konaní preukáže, že išlo o fiktívny vývoz

tovaru). Podozrenie z fiktívneho vývozu ani skutočnosť, že vstup tovaru nie je vo vstupnej

evidencii Karpatskej regionálnej colnice Užhorod (t.j. evidovaný vstup tovaru) nie je

spôsobilá vyvrátiť dôkaznú situáciu (pre účely DPH) zistenú v súlade s dôkaznými

prostriedkami pre to zákonom stanovenými ( ).

Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov musia byť zachované pravidlá

logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere odvolania. Dôkazná situácia

(prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie trhovej

ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými

dôkaznými prostriedkami v zmysle Pokiaľ ide o list Colného

riaditeľstva SR zn. -1421 zo dňa 3.10.2005 ten iba uvádza, že tovar nie je

v evidencii a vec vyšetruje polícia.

V ďalšom konaní je nevyhnutné vykonať dôkazné prostriedky predložené žalobcom

(príjmové pokladničné doklady a faktúry od zahraničných odberateľov, zistenie či išlo

o trhové ceny na území SR) a zistiť, účinky dôkazov predložených žalobcom v zmysle § 37

ods. 2 zákč. vyvrátili iné dôkazy zistené vo veci Okresným úradom

vyšetrovania PZ SR Prešov.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1, 2 v spojení

s a Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal. Ide o došetrovanie skutkového stavu, ktorý zavinili obchodní

partneri žalobcu a nie daňové orgány.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 09. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková