Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-181-2022.pdf
PDF · 192.01 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/181/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci o nariadenie návratu maloletých detí: S. L., narodený XX.XX.XXXX a S. L., narodená XX.XX.XXXX, obe deti štátni občania Maďarska, na území Slovenskej republiky bytom: M. E. XXXX/XX, XXX XX Š., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom: F. Kapisztóryho 1, 940 02 Nové Zámky, deti rodičov: matky - É. L. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom: M. E. XXXX/XX, XXX XX Š., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Gergely Pšenákom, advokátom, so sídlom: M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, a otca - B.M. L., ako navrhovateľa, narodený XX.XX.XXXX, bytom: J. V. E. XX/a, XXXX Q., L., štátny občan Maďarska, zastúpeného Mgr. Zsoltom Ördöghom, advokátom, so sídlom: Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I, Kvetná 13, 820 05 Bratislava, v konaní o návrhu navrhovateľa, otca maloletých detí, na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. mája 2022, č.k. 2P/1/2022-552, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 30. mája 2022, č.k. 2P/1/2022-552, p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 30. mája 2022, č.k. 2P/1/2022-552, nariadil návrat maloletých detí S. L., narodeného XX.XX.XXXX a S. L. narodenej 25.07.2016 (ďalej len „maloleté deti“), do krajiny ich obvyklého pobytu, do Maďarska. Súd prvej inštancie nariadil matke maloletých detí É. L. L., narodenej XX.XX.XXXX, aby maloleté deti navrátila na územie Maďarska do piatich dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V prípade, že matka maloleté deti v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Maďarska nenavráti, je otec maloletých detí B. L., narodený XX.XX.XXXX oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich návratu do krajiny obvyklého pobytu, t.j. na územie Maďarska. Na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletých detí súd oprávňuje otca na čas do právoplatnosti uznesenia vo veci samej, stretávať sa s maloletými deťmi v sobotu v párnom kalendárnom týždni od 09:00 hod. do 18:00 hod.. Otec si maloleté deti od matky prevezme a matke odovzdá pred hlavným vchodom do Nákupného centra - J. - Š., W. E. XX, Š.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 12.01.2022 sa navrhovateľ, otec maloletých detí domáhal nariadenia návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, do Maďarska. Navrhol, aby súd nariadil matke maloletých, aby maloleté deti navrátila do miesta ich obvyklého pobytu v Maďarsku a do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Pre prípad, že matka maloleté deti v súlade s výrokom II. uznesenia do Maďarska nenavráti, navrhol uložiť matke
povinnosť odovzdať maloleté deti otcovi po uplynutí tejto lehoty. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že maloleté deti mali pred navrhovateľom tvrdeným neoprávneným premiestnením, resp. zadržaním matkou dňom 30.08.2021 obvyklý pobyt v Maďarsku. V Maďarsku, v meste Budapešť, sa obidve deti narodili rodičom, ktorí manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v Štúrove, v Slovenskej republike, odkiaľ pochádza matka. Otec s matkou a maloletými deťmi žili v spoločnej domácnosti v Budapešti do konca augusta 2021. Koncom augusta 2021 matka vzala maloleté deti k starým rodičom na Slovensko, do Štúrova s odôvodnením, aby sa ešte stretli v posledný víkend pre začiatkom školského roka s tým, že sa vrátia v nedeľu, dňa 29. augusta 2021. Neskôr matka požiadala otca, aby deti mohli u starých rodičov zostať ešte jeden deň. Dňa 29. augusta 2021 prišla domov len matka. Manželia strávili večer spoločne, vyšli si von, stretli sa intímne. Dohodli sa, že po pondelňajšom pracovnom dni matky, ktorá pracuje v Budapešti na letisku, pôjdu rodičia pre deti spoločne. V pondelok nadránom matka otca pozdravila, priniesla mu kávu a odišla do práce. Po jej odchode si otec všimol, že z predsiene zmizli doklady, peniaze a platobné karty. Zistil tiež, že deťom chýbajú viaceré veci ako laptop a oblečenie. Matka reagujúc na telefonát otca tvrdila, že si puzdro s dokladmi vzala náhodou, že ho večer vráti, čo sa však nestalo. Odvtedy sa domov matka nevrátila a nevrátila ani maloleté deti. Zistil tiež, že maloletý S. nenastúpil 1. septembra do svojej školy v Budapešti, následne matka škole napísala, že maloletého z rodinných dôvodov prihlásila na plnenie povinnej školskej dochádzky v Štúrove, do Základnej školy V. J., nemala pritom súhlas otca. Maloletý je doposiaľ vedený aj ako žiak pôvodnej základnej školy v Budapešti. V materskej škole maloletej S. v Budapešti bolo otcovi povedané, že matka škôlke telefonicky oznámila, že maloletá tam viac nepríde. Otec naposledy hovoril s maloletými deťmi telefonicky dňa 27. augusta 2021 o tom, že cez víkend prídu domov. Od toho času až do podania návrhu nebolo otcovi umožnené s deťmi hovoriť. S matkou je v kontakte len prostredníctvom sms správ. Matka otcovi uviedla, že deti sa cítia u starých rodičov dobre a bolo im vysvetlené, že sú tam budú do operácie matky a ukončenia jej liečby. O skutočnom dôvode, teda že ich matka odmieta vziať domov, že chce aby žili u starých rodičov ani o rozvode rodičov zrejme netušia. Matka naďalej pracuje v Budapešti, na smeny, cesta verejnou dopravou jej zaberie tri hodiny, často preto medzi pracovnými dňami (tri dni pracuje, tri dni má voľno) zostane v Budapešti, zrejme u svojej sestry. Maloleté deti sú zverené starým rodičom, otec však k nim prístup nemá. Do Štúrova otec vycestoval 4. septembra 2021, chcel navštíviť deti u starých rodičov, zo strany starých rodičov malo dôjsť k vyhrážkam nasmerovaným voči otcovi, maloleté deti mu nebolo umožnené vidieť. Otcovi je matkou odopieraný kontakt s maloletými deťmi akoukoľvek formou, hrozí preto odcudzenie. Otcovi je známe, že matka podala matka dňa 30.08.2021 na Okresný súd Nové Zámky návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.08.2021. Okresný súd Nové zámky uznesením č.k. 7P/121/2021-61 zo dňa 05.10.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti dočasne zveril do osobnej starostlivosti matke a uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletých detí po 100 eur na každé dieťa, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Otec sa voči uzneseniu o neodkladnom opatrení odvolal pre jeho nezákonnosť z dôvodu, že tamojší súd nemal právomoc v danej veci konať. Dňa 9. septembra 2021 podal otec maloletých detí na miestne príslušný okresný súd v Budapešti návrh na rozvod manželstva. Konanie je vedené pod sp.zn. X.U..XX.XXX/XXXX. Dňa 30. septembra podal otec na Ministerstvo spravodlivosti v Maďarsku Žiadosť o návrat maloletých detí podľa Haagskeho dohovoru. Dňa 11.01.2022 podal otec na Okresný súd Nové Zámky podnet na zastavenie konania vedeného pod sp.zn. 7P/116/2021 vo veci návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode z dôvodu, že tamojší súd nemá právomoc v danej veci konať. Navrhovateľ z hľadiska skutočností rozhodujúcich pre dôvodnosť jeho návrhu zhrnul, že pre maloletých je prirodzené prostredie v Maďarsku, ktoré dôverne poznajú, kde bývajú, majú svojich kamarátov a rodinu, majú tam zabezpečené všetky životné potreby a kde vykonávali opatrovnícke právo vo vzťahu k deťom do času ich neoprávneného premiestnenia ich rodičia spoločne. Matka svojim jednostranným konaním hrubo zasiahla do práva maloletých detí ako aj do práv otca. Vytrhnutie maloletých detí z jedného prostredia, ktoré dôverne poznajú a ktoré pre nich predstavuje jedinú istotu v ich živote, kde sa cítia bezpečne im podľa otca nepochybne spôsobí ujmu. Krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Maďarsko, kde sa maloleté deti narodili, ktorého sú štátni občania a kde maloletí nepretržite žili v spoločnej domácnosti s obidvomi rodičmi (manželmi) až do ich protiprávneho zadržania matkou na území Slovenskej republiky. Maloletí patria výlučne pod jurisdikciu maďarských súdov. Matka zadržiava deti na Slovensku bez súhlasu otca, teda neoprávnene, preto je podľa otca dôvodný postup podľa článku 12 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (Haagsky dohovor).
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 25.01.2022. S návrhom navrhovateľa na návrat detí do Maďarska nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. Matka nespochybňovala, že s navrhovateľom a maloletými deťmi žili v spoločnej domácnosti v Maďarsku, v Budapešti. Okolnosti uvádzané otcom sú však podľa nej jednostranné a nekorešpondujú so skutočným stavom. Tvrdila, že maloleté deti ako aj matka dlhodobo žili v Maďarsku v nepriaznivých pomeroch. Otec matku fyzicky aj psychicky týral, preto podala dňa 17.08.2021 návrh na rozvod a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode na Okresný súd Nové Zámky, spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Matka ďalej uvádzala dôvody, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod manželstva, chronológiu vzniku problémov v manželstve, počínajúcich v roku 2014. Nosnou príčinou problémov v rodine má byť nadmerné užívanie alkoholu otcom, pod vplyvom ktorého má byť otec agresívny. Otec podľa matky od roku 2016 nepracuje, je bez príjmu, matka od roku 2017 pracuje a zabezpečuje rodinu aj po finančnej stránke, okrem toho sa má sama starať aj o domácnosť. Psychický teror otca smerovaný proti matke pred deťmi sa mal prejaviť už aj v správaní maloletých detí. Maloletý S. už od roku 2016 opakuje v komunikácii viackrát za sebou kratšie slová a maloletá S. sa správa napriek útlemu veku veľmi agresívne. Matka sa vo vyjadrení odvolávala na listinné dôkazy pripojené k návrhu na rozvod manželstva, o ktorom koná Okresný súd Nové Zámky, navrhovala zabezpečiť si konajúcim súdom súdne spisy Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 7P/116/2021 a 7P/121/2021. Poukazovala na neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Nové Zámky zo dňa 05.10.2021, sp.zn. 7P/121/2021-61, uvádzané už v návrhu otca (odsek 2). Vo vzťahu k podanému návrhu otca argumentovala matka tým, že deti navštevujú od začiatku školského roka 2021/2022 školské a predškolské zariadenie na Slovensku. Adaptovali sa do prostredia, ktoré im je známe, matka je pôvodom zo Slovenska a zároveň tu trávia čas u svojich starých rodičov. Toto prostredie má byť podľa matky pre deti priaznivejšie z dôvodu, že sú oslobodené od alkoholických atakov otca. Navštevujú školské a predškolské zariadenie s vyučovacím jazykom maďarským, v obci Štúrovo, s vysokým podielom maďarskej menšiny, z dôvodu ktorého má ísť o prostredie podobné k prostrediu, v ktorom žili predtým. Matka nepoprela, že otcovi kontakt s maloletými deťmi neumožňuje, uviedla len, že v prípade, ak chce otec maloleté deti navštíviť jeho konanie vykazuje znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania. Tvrdenie osvedčené dôkazom pripojeným k vyjadreniu matky v zmysle § 131 CMP nebolo.
4. Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletých detí, ktorý sa vyjadril ústne na pojednávaní dňa 30.05.2022. Žiadal návrhu ako dôvodnému vyhovieť a nariadiť návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Maďarska. Poukázal na to, že matka spolu s maloletými deťmi opustila územie Maďarska bez súhlasu otca, naďalej odmieta zmierlivé vyriešenie sporu. Pričom neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by návrat maloletých detí na územie krajiny ich obvyklého pobytu neumožňovali.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že prokurátor, za účasti ktorého sa konanie na základe vstupu podľa ustanovenia § 13 CMP zo dňa 23.03.2022 vedie, navrhol súdu na pojednávaní dňa 30.05.2022 rozhodnúť v zmysle návrhu otca a nariadiť návrat maloletých detí do štátu ich obvyklého pobytu, ktorým je Maďarsko. Maloleté deti boli podľa prokurátora premiestnené, resp. sú zadržiavané na území Slovenskej republiky neoprávnene. Z dokazovania je zrejmé, že maloleté deti mali pred ich neoprávneným premiestnením obvyklý pobyt v Maďarsku. Maďarsko bolo prevažujúcim a jediným centrom životných aktivít maloletých detí. Prokurátor poukázal tiež na to, že neboli zistené žiadne dôvody či okolnosti pre nenavrátenie maloletých do krajiny obvyklého pobytu.
6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie návrhom navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa, písomným vyjadrením matky k návrhu, výsluchom matky, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v Slovenskej republike zo dňa 20.01.2022, správou zo základnej školy a materskej školy v Štúrove (do ktorých deti zapísala matka bez súhlasu otca), prednesom kolízneho opatrovníka, prednesom prokurátora, listinnými dôkazmi a to najmä sobášnym listom rodičov, rodnými listami maloletých detí, výpisom z internetovej žiackej knižky maloletého o absenciách maloletého vedených základnou školou v Budapešti (v maďarčine), ako aj ďalšími listinnými dôkazmi vrátane získaných šetrením súdu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, správou Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže doručenú na žiadosť súdu dňa 27.04.2022, mapujúcimi obvyklý pobyt maloletých detí, existenciu a výkon opatrovníckeho práva k maloletým, okolnosti ich premiestnenia na územie Slovenskej republiky.
7. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal aj zisťovaním názoru maloletých detí. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov maloletých detí, doručenej súdu dňa 20.01.2022 na žiadosť súdu zo dňa 13.01.2022 vyplynulo, že orgán sociálnoprávnej ochrany asociálnej kurately vykonal pohovor a oboma maloletými deťmi bez prítomnosti iných osôb. Z vyjadrenia maloletého S., R. rokov, bolo zistené, že pohovor bol vykonaný v maďarskom jazyku, maloletý totiž slovenský jazyk neovláda. Maloletý uviedol, že má vedomosť o rozvode rodičov a o tom, že už nebudú žiť spolu. V Štúrove opätovne navštevuje U. ročník základnej školy, ktorý už predtým absolvoval v Budapešti. Pobyty na území Slovenska a Maďarsko zhodnotil rovnako, bolo mu dobre tam aj tu. Maloletý by privítal zmierenie rodičov, ako aj zmierenie otca a starého otca z matkinej strany, ktorí sa už údajne niekoľko rokov nerozprávajú. S otcom sa teraz nestretáva, nerád by s ním telefonoval, uprednostňuje osobný kontakt. S otcom nemá problém sa stretnúť, chcel by sa s ním stretávať. Všetky jeho osobné veci, ktoré mal rád zostali v Budapešti, má k tým veciam vzťah. Myslí si, že preto mu aj Budapešť chýba. Má tam svoje veci ako dve mačky, golfové palice, hračky a oblečenie. Maloletý odpovedal na položené otázky rozvitými vecami, kontakt nadviazal bez problémov, bol komunikatívny, bez známok stresu alebo strachu. Z vyjadrenia maloletej S., U.Ä. rokov, bolo súdom zistené, že pohovor s maloletou bol rovnako ako s jej bratom vykonaný v maďarskom jazyku, maloletá slovenský jazyk neovláda. Maloletá bola počas pohovoru smelá, usmievavá, komunikovala primerane k veku, neprejavovali sa u nej známky stresu alebo strachu. Uviedla, že navštevuje teraz novú škôlku. V tejto škôlke sa jej páči viac ako v materskej škole v Budapešti, lebo tam mala zlú pani učiteľku. Našla si aj nové kamarátky. Podľa jej vedomosti, ona žije teraz v Štúrove a otec zostal v Budapešti, kde sa mu asi viac páči. Otec jej podľa nej volať nezvykne, ani ju nenavštevuje. Na možnosť ponúknutého telefonického kontaktu s otcom maloletá reagovala pozitívne, rada by sa s ním telefonicky rozprávala.
8. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní („návratové konanie“). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom 119/2001 Z.z., (skrátene „Dohovor alebo Haagsky dohovor“). Maďarsko a Slovenská republika sú Dohovorom viazané. Zdôraznil, že v rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o tom, či bude maloleté dieťa (v zmysle článku 4 Haagskeho dohovoru, mladšie ako 16 rokov), v tomto konkrétnom prípade deti, do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa mimo krajiny jeho obvyklého pobytu a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru. Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt v otázke jurisdikcie a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením § 123 CMP). Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd prvej inštancie zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletých detí neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká je krajina obvyklého pobytu maloletých detí, či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletým deťom, či matka disponovala súhlasom otca s premiestnením, resp. zadržaním maloletých detí mimo krajiny obvyklého pobytu a v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletých detí je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu.
9. V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletých detí ako jedným z kritérií pre možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal súd záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí bezprostredne pred ich zadržaním matkou na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca dňa 30.08.2021 bolo Maďarsko. Súd prvej inštancie uviedol, že z listinných dôkazov predložených
súdu navrhovateľom, matkou, ako aj zabezpečených súdom vlastnými šetreniami (šetrenie v registri obyvateľov, správa kolízneho opatrovníka), výpovedí obidvoch rodičov mal súd za zistené, že maloleté deti bezprostredne pred ich zadržaním na území Slovenskej republiky matkou bez súhlasu otca dňa 30.08.2021 žili so svojimi rodičmi, ktorí sú manželmi (manželstvo uzatvorili pred narodením detí, v októbri 2012) spoločne v Q., na adrese J. V. E. XX/a. Rodičia viedli v Budapešti súkromný (manželstvo a spoločná domácnosť) aj pracovný život (matka pracuje na medzinárodnom letisku N. v Budapešti, čo v konaní z jej strany spochybnené nebolo). Obe maloleté deti sa narodili v Maďarsku, v Budapešti, občianstvo obidvoch maloletých je maďarské. V mieste svojho bydliska v Budapešti navštevovali obe maloleté deti vzdelávacie zariadenie, starší S. základnú školu, mladšia S. materskú školu. V tomto zázemí založenom rodičmi, manželmi si prirodzene budovali sociálne kontakty a rovesníčke väzby. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 12.01.2022 bolo súdom zistené, že obidvom maloletým deťom (ako cudzím štátnym príslušníkom) bolo dňa 15.10.2021, teda až po zadržaní matkou na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca, udelené povolenie na pobyt, platné do 14.10.2026. Ako adresa trvalého pobytu bola dňom 15.10.2021 zaevidovaná adresa M.Á. E. XXXX/XX, Š.. Skutočnosť, že matka prihlásila maloleté deti v Slovenskej republike, v mieste bydliska jej rodičov na trvalý pobyt, nie je vzhľadom na výsostne evidenčný charakter trvalého pobytu právne významnou pre posúdenie krajiny obvyklého pobytu maloletých detí, a to bez ohľadu na to, že k prihláseniu došlo zjavne bez súhlasu otca. Matka obvyklý pobyt maloletých detí v Maďarsku nespochybňovala. Tvrdila len, že maloleté deti sa v súčasnom prostredí (v Štúrove) dobre adaptovali, prostredie u starých rodičov je im známe a toto prostredie je priaznivejšie pre ich vývoj. Opierajúc sa o vykonané dôkazy súd prvej inštancie ustálil ako krajinu obvyklého pobytu maloletých detí bezprostredne pred ich zadržaním matkou na území Slovenskej republiky Maďarsko. Obvyklý pobyt v Maďarsku nadobudli maloleté deti na základe dohody rodičov, manželov. Jurisdikciu nad deťmi vo vzťahu k rozhodovaniu o opatrovníckych právach má preto vykonávať maďarský súd. súd prvej inštancie uviedol, že na danom závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že Okresný súd Nové Zámky uznesením č.k. 7P/121//2021-61 zo dňa 05.10.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti zveril na čas do skončenia konania o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na ich výživu sumou 100 eur mesačne na každé dieťa. V čase rozhodovania konajúceho súdu v návratovom konaní nebolo predmetné rozhodnutie právoplatné.
10. V druhom rade sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou nadobudnutia a výkonu opatrovníckeho práva k maloletým deťom. Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov, rodných listov maloletých detí, sobášneho listu rodičov, vyvodil súd prvej inštancie jednoznačný záver, že ide o deti ku ktorým nadobudli a vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletým deťom zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, bolo tak nad všetky pochybnosti preukázané, že bez súhlasu otca matka nebola oprávnená rozhodnúť o mieste pobytu maloletých detí. Matka nadobudnutie opatrovníckeho práva otcom a jeho výkon nenamietala. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že rodičia maloletých ako manželia žili v spoločnej domácnosti až do 30.08.2021, ktorým dňom matka opustila spoločnú domácnosť (matka sa v spoločnej domácnosti zdržiavala ešte 29.08.2021, maloleté deti boli u starých rodičov, v tom čase ešte v rámci prázdninového pobytu), otec spoločne s matkou teda opatrovnícke aj skutočne vykonával. Tvrdenia matky k tejto otázke sa týkali výlučne kvality starostlivosti zo strany otca. Matka uvádzala, že otec nepracoval, na potreby maloletých neprispieval, vo zvýšenej miere požíval alkohol, deti mali byť vystavené jeho správaniu pod vplyvom alkoholu, nehral sa s deťmi. Zároveň vo výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 30.05.2022 matka uviedla, že otec deti vodil do a vyzdvihoval z školského a predškolského zariadenia, v prípade potreby im uvaril večeru. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že okolnosti týkajúce sa kvality starostlivosti sú vo vzťahu k návratovému konaniu, ktoré nie je konaním opatrovníckym, ale konaním predbežným, v ktorom je potrebné ustáliť výlučne otázku jurisdikcie nad maloletými deťmi, irelevantné.
11. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázku, či premiestnenie, respektíve v tomto prípade zadržanie maloletých detí na území Slovenskej republiky bolo vykonané neoprávnene. Poukázal na to, že neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe
rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (článok 3 Dohovoru). Súd prvej inštancie mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade matka maloleté deti dňa 30.08.2021 zadržala na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca, resp. opatrovníckeho súdu krajiny obvyklého pobytu maloletých detí. Od 30.08.2021 tak trvá protiprávny stav neoprávneného zadržiavania maloletých detí matkou na územie Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny ich obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti matka dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas otca s premiestnením maloletých detí na územie Slovenskej republiky nespochybnila.
12. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že navrhovateľ, otec maloletých detí podal návrh na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní na tunajší súd dňa 12.01.2022, vzhľadom k čomu nebolo sporným, že jednoročná lehota daná ustanovením článku 12 Dohovoru bola v danom prípade splnená.
13. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal žiadosťou matky návrat maloletých detí na územie Maďarska nenariadiť tvrdiac, že návrat maloletých detí nie je v záujme maloletých detí z dôvodu, že navrhovateľ nemá žiaden príjem a preto nie je schopný zabezpečiť potreby maloletých detí a vzhľadom na jeho nadmerné požívanie alkoholu hrozí, že maloleté deti budú úmyselne alebo z nedbanlivosti ohrozené na živote alebo zdraví. Súd prvej inštancie sa s týmto všeobecným, navyše nepreukázaným tvrdením matky nestotožnil, poukazujúc pritom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 93/2018 zo dňa 28.02.2018. Ústavný súd SR v predmetnom uznesení uviedol, že rodič, ktorý neoprávnene premiestni dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, zasiahne nielen do práv druhého rodiča (najmä jeho práva na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu), ale aj do práv samotného dieťaťa, najmä práva byť vychovávané oboma rodičmi (čl. 7 a č. 18 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na to, aby nebolo nezákonne premiestnené do zahraničia a nevrátené späť (č. 11 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na nezasahovanie do jeho súkromného života, rodiny a domova (čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa), ako aj práva nebyť dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia (čl. 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Ústavný súd poukázal v rozhodnutí aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP, napr. vo veci G.N.. proti Poľsku z 19.07.2016), z ktorého okrem iného vyplynulo, že výnimky na nariadenie návratu podľa Haagskeho dohovoru (tak ako už judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 176/2015 zo dňa 27.04.2015) musia byť uplatňované striktne. Ujma, na ktorú poukazuje článok 13 písm. b) Dohovoru, nemôže vzniknúť len z odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa uniesol alebo ho neoprávnene zadržiava. Odlúčenie, nech je pre dieťa akokoľvek zložité, automaticky nespĺňa test existencie vážneho nebezpečenstva. Ústavný súd SR sa v rozhodnutí tiež vyriekol, že ujma, ktorá je relevantná ako dôvod pre nenariadenie navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu, nemôže byť len bežná (teda taká, ku ktorej spravidla dochádza, keď dieťa mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa už zžilo a cíti sa v ňom dobre), ale musí byť vážna a týkať sa podstatných okolností života dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie, rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom (opäť z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo 176/2015 zo dňa 27.04.2015). Vo svetle citovanej judikatúry súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo možné zo strany súdu prisvedčiť argumentácii matky, že na Slovensku má matka vytvorené priaznivejšie podmienky pre starostlivosť o maloleté deti.
14. V kontexte s uvedeným výkladom vo vzťahu k tvrdeniam matky súd prvej inštancie zdôraznil, že v čase rozhodovania súdu o návrhu otca žiadna hrozba vyžadujúca si zabezpečenie napríklad primeraných opatrení v zmysle článku 11 ods. 4 Nariadenia rady zistená nebola. Je nesporné, že medzi rodičmi je eskalovaný vážny a hlboký konflikt, rodičia sú v rozvodovom konaní, situácia spojená s odchodom matky zo spoločnej domácnosti s maloletými deťmi sa vyhrotila do tej miery, že do riešenia konfliktu medzi rodičmi boli zapojení starí rodičia z oboch strán rodičov, pri snahe otca o návštevu detí v Štúrove bola privolaná polícia. Na základe všetkých dotknutých skutočností však aj kontexte s dotknutým rozhodnutím Ústavného súdu SR, na ktorého závery súd podrobne poukazoval, pri jeho správnej aplikácii nemožno súdu vyvodiť záver o opodstatnenosti odmietnutia nariadenia návratu maloletých detí na územie Maďarska, keďže sa v ňom výslovne uvádza, že podstatnou ujmou nie sú napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. súd prvej inštancie poukázal na to, že sama matka vo výpovedi dňa 30.05.2022 (č.l. 500) uviedla, že otec sa pri hádkach vyhrážal jej, nie deťom. Zo správy
kolízneho opatrovníka zo dňa 20.01.2022 (č.l. 34) tiež vyplynulo vyjadrenie matky o tom, že otec mal byť v dôsledku nadmerného užívania alkoholu neustále agresívny (hoci tvrdenie preukázané matkou nebolo), ale maloleté deti nikdy fyzicky nenapadol. Ako je ďalej zrejmé zo správy, vzťah otca k maloletým deťom vyhodnotila matka kladne, rovnako ako vzťah maloletých detí k otcovi, maloleté deti majú otca podľa samotnej matky radi. Pozitívny vzťah detí k otcovi bol zistený aj z pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie ďalej poukázal i na zo, že ako vyplynulo z tvrdení otca, ako aj z už spomenutej správy kolízneho opatrovníka, matka v Budapešti pracuje na Medzinárodnom letisku N. C., v Maďarsku na pracovnej pozícii kontrolór s priemerným čistým mesačným príjmom 850 eur (č.l. 32), sama uvádzala, že bez prispenia otca financovala všetky potreby rodiny, vrátane bývania, čo vytvára priestor na zabezpečenie samostatného bývania pre matku a maloleté deti po návrate a tým aj eliminácie rodičovského konfliktu (rodičov, ktorí sú v rozvodovom konaní) a jeho prípadného negatívneho dopadu na maloleté deti.
15. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 30.05.2022 za prítomnosti účastníkov konania rozhodol o nevykonaní dôkazu pripojením súdnych spisov Okresného súdu Nové Zámky, sp.zn. 7P/116/2021 a7P/121/2021 v zmysle návrhu matky. Uviedol, že matka navrhovala v návratovom konaní ako dôkaz vykonať pripojením súdneho spisu vedeného Okresným súdom Nové Zámky v konaniach o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (7P/116/2021) a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Navrhnuté dokazovanie posúdil súd prvej inštancie ako nadbytočné, vychádzajúc zo záveru, že výsledky vykonaného dokazovania zodpovedajú rozsahu nevyhnutnému pre rozhodnutie vo veci., pričom ich vykonanie by neúčelne predĺžilo konanie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v návratovom konaní súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy, tak ako je tomu v opatrovníckych konaniach, ktorých sa týkajú spisy, ktorých zabezpečenie matka v tomto konaní navrhovala. Dokazovanie v návratovom konaní je vzhľadom na charakter návratového konania zamerané a vykonáva sa výlučne v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletých detí neoprávnené. Pokiaľ matka argumentovala ohľadom potreby vykonania navrhnutého dôkazu tým, že v označených súdnych spisoch sa nachádzajú dôkazy preukazujúce možnosť hrozby nebezpečenstva deťom v súvislosti s návratom (vyplýva z prednesu jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 30.05.2022, č.l. 502), nič jej nebránilo konkrétny dôkaz predložiť alebo označiť. Aj v tomto kontexte súd prvej inštancie posúdil vykonanie navrhnutého dôkazu ako neúčelné.
16. Súd prvej inštancie na návrh otca, postupom podľa ustanovenia § 130 Civilného mimosporového poriadku, vo výroku IV. rozhodnutia dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi. Na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletých detí súd oprávnil otca na čas do právoplatnosti uznesenia vo veci samej, stretávať sa s maloletými deťmi v sobotu v párnom kalendárnom týždni od 09:00 hod. do 18:00 hod.. Miesto prevzatia a odovzdania bolo súdom určené mimo bydliska matky, vo verejnom priestore, s cieľom predísť ďalším konfliktom medzi otcom a starým otcom, prípadne ďalšími rodinnými príslušníkmi z obidvoch strán, ku ktorým v minulosti pri návšteve maloletých detí otcom došlo v prítomnosti maloletých detí. Účelom nariadeného vhodného opatrenia je zabrániť odcudzeniu maloletých detí s otcom a zabezpečiť tak podmienky pre súdom nariadený návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Maďarska. Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za zistené, že otcovi nebol zo strany matky kontakt s maloletými deťmi dlhodobo umožnený, pričom matka maloleté deti svojvoľne zadržiava na území Slovenskej republiky od 30.08.2021. Maloleté deti majú k otcovi vytvorený pozitívny citový vzťah, čo napokon vyplynulo aj z ich vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom. Udržanie tohto vzťahu je v najlepšom záujme maloletých detí a to nielen v súvislosti s nariadeným návratom.
17. Proti uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaním napáda rozhodnutie v celom rozsahu a je toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka v odvolaní uvádza, že v rámci dokazovania na súde prvej inštancie navrhovala vykonať dokazovanie, ktoré súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 30.05.2022 za prítomnosti účastníkov konania rozhodol nevykonať a to pripojenie súdnych spisov Okresného súdu Nové Zámky, sp.zn. 7P/116/2021 a 7P/121/2021. Matka navrhovala v návratovom konaní ako dôkaz vykonať obsah uvedených súdnych spisov vedených
Okresným súdom Nové Zámky a to listinné dôkazy v konaniach o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (7P/116/2021) a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Práve z uvedených súdnych spisov podľa matky vychádza skutočnosť, že tu je hrozba vyžadujúca si zabezpečenia primeraných opatrení v zmysle článku 11 ods. 4 nariadenia. V uvedených súdnych spisoch matka podrobne opísala problémy v manželstve, ktoré začali vznikať už v roku 2014, kedy otec zobral matke kľúče od spoločnej domácnosti v Budapešti, kedy bola matka nútená aj s maloletým S.Á. prisťahovať sa ku svojim rodičom na adresu svojho trvalého bydliska v Štúrove. Problémy vznikali predovšetkým zo žiarlivosti otca, ktoré prejavoval zo začiatku vulgárnymi prejavmi voči matke, ktoré následne vyústili aj do násilných útokov a ublížení na zdraví matke. Agresívne chovanie otca voči matke sa prejavovalo predovšetkým vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholických nápojov. Následne otec požiadal matku aby sa vrátila do spoločnej domácnosti, ktorej žiadosti matka vyhovela a vrátila sa do Budapešti aj s maloletým S.. Otec neupustil od požívania alkoholických nápojov, práve naopak pil čoraz častejšie. Následne účastníkom konania sa narodila dcéra S. dňa XX.X.XXXX. Aj napriek pôrodu maloletej dcéry otec sa naďalej agresívne správal voči matke a vulgárne jej nadával do špinavých kuriev a odpadov. Počas hádky, kedy bol otec v podnapitom stave a matka držala na ruke A. dcéru, otec úmyselne násilne privrel ruku matky medzi zárubňu a dvere v spoločnej domácnosti a dvakrát ju udrel päsťou do oblasti tváre pričom sa matke a spoločným deťom vyhrážal ublížením na zdraví. Matke vznikli zranenia vo forme modrín na celej hornej časti tela. Následne otec sa zavrel v podnapitom stave do spálne spoločnej domácnosti aj s maloletým synom. Matka po uvedenom fyzickom útoku zo strany otca zostala v šoku a mala dôvodnú obavu o zdravie maloletej S. ako aj maloletého S. a to z dôvodu, že otec bol značne pod vplyvom alkoholu. Matka sa ihneď rozhodla ujsť zo spoločnej domácnosti a na noc išla ku svojej sestre v Budapešti. Na druhý deň pricestoval aj otec matky I.. S. L. a spoločne s priateľom sestry matky zabezpečili pre A. maloletú dcéru oblečenie a potravu, nakoľko otec ich vymkol zo spoločnej domácnosti a nemala možnosť sa dostať k oblečeniu a potrave novorodenca. Otec matky sa snažil dohovoriť otcovi avšak ten privolal policajnú hliadku a situáciu riešila polícia. Po tomto boli manželia odporúčaní do manželskej poradne, kde však sa zúčastnil otec jedenkrát a matka sa snažila o záchranu manželstva už len kvôli maloletým deťom a zúčastnila sa desiatich sedení v manželskej poradni. Maloleté deti boli svedkami alkoholických prejavov otca na dennom poriadku. Otec denno-denne nadával matke do posledných kuriev, genetického odpadu a vyhrážal sa jej, že ju dopichá, radšej zavraždí celú rodinu ako keby mal zostať sám v prípade, že by sa s ním matka rozviedla. Uvedené prejavy otca prezentoval aj pred deťmi. Psychický teror, ktorý prezentoval pred deťmi už zanechalo stopy aj na maloletých deťoch. Pre preukázanie svojich tvrdení matka súdu predložila zvukovú nahrávku, ktorá bola súdom preložená z jazyka maďarského. Maloletý S. už od roku 2016 opakuje v komunikácií viackrát za sebou kratšie slová a maloletá S. sa správa veľmi agresívne aj napriek svojmu útlemu veku. Dôležité dôkazy pre rozhodnutie a predovšetkým spravodlivého rozhodnutia vo veci mal súd zabezpečiť zo súdnych spisov vedených na Okresnom súde Nové Zámky a to predovšetkým záznam z Maďarskej polície /BRFK/, zvukovú nahrávku v maďarskom jazyku / vulgárne nadávky na adresu navrhovateľky, vyhrážky, že otec zavraždí rodinu, dopichá navrhovateľku, lekárske správy o zraneniach matky a správy z maďarskej sociálnoprávnej ochrany detí. Ku tvrdeniu súdu prvej inštancie, že: „.U. L. J. G. U. F. M. R.B. A., Ž. F. G. P. P. P. M. R. U.K. L. W. M. R. F. P. P. M. (F. S. U. T. U. S.P. na U. R. XX.XX.XXXX, Č..C..XXX), M. T. M. B.A. R. U. J. G..“., matka uvádza, že sám súd prvej inštancie vo výzve zo dňa 1.2.2022 uviedol, že vyžiada vyššie uvedené spisy, pričom snahou súdu bude zapožičať spisy do pojednávania nariadeného na deň 21.02.2022. Z dôvodu, že pojednávanie z objektívnych dôvodov ako aj z dôvodu zmeny zákonného sudcu na súde prvej inštancie bolo až dňa 30.5.2022, mohol mať súd k dispozícií všetky navrhnuté listiny. Návrh matky spočíval predovšetkým v tom, že v navrhnutých súdnych spisoch sa nachádzajú úradné preklady či zvukového záznamu či ďalších listín, z ktorých vyplýva hrozba zo strany otca. Matka má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil matke aby uskutočňovala svoje práva a to do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Svojvoľným hodnotením a vykonaním dôkazov súd prvej inštancie podľa matky napadnutým uznesením porušil práva matky na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v súvislosti s ktorým poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 23.1.2004, sp.zn. III. ÚS 19/04. Zásada voľného hodnotenia dôkazov a jej kontrola zakotvená v ustanoveniach § 191 ods. 1, § 220 ods. 2 CSP ustanovujú úlohu v procese hodnotenia dôkazov, ktoré má zohrávať vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa mala uskutočňovať najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd dbá na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Keďže inštitút odôvodnenia má byť jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci, súdu je priamo uložená povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V súvislosti s uvedeným matka poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 24.6.2009, sp.zn. I. ÚS 52/09. Dôkazy nestačí len vykonať, ale treba ich tiež náležite vyhodnotiť, čiže posúdiť ich vierohodnosť a relevantnosť záväzného vyriešenia sporu. Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera, okrem iného, tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez ohľadu na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväzností medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (nález Ústavného súdu SR z 26.1.2010, sp.zn. III. ÚS 332/09). Podľa matky sú preukázané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP a žiada, aby odvolací súd návrh otca zamietol.
18. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že naďalej sa plne pridržiava svojho vyjadrenia v rámci súdneho pojednávania zo dňa 30.5.2022 a navrhuje, aby uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil.
19. Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z podaného odvolania matky vyplýva, že matka v rámci dokazovania na súde prvej inštancie navrhovala vykonať dokazovanie pripojením súdnych spisov Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 7P/116/2021 a sp.zn. 7P121/2021, ktoré súd rozhodol nevykonať. Z uvedených súdnych spisov podľa nej vyplýva hrozba vyžadujúca si zabezpečenie opatrení v zmysle čl. 11 ods. 4 nariadenia vlády. V listinách nachádzajúcich sa v súdnych spisoch matka opísala problémy v manželstve už v roku 2014, pričom tieto problémy matka popísala aj v predmetnom odvolaní. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré počas konania vyšli najavo, sa prokurátor na pojednávaní vo vyššie uvedenej veci konanom dňa 30.05.2022, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, vyjadril k predmetu sporu a súčasne navrhol, ako by mal súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť. V tejto súvislosti odkazuje na zápisnicu z pojednávania vo vyššie uvedenej veci zo dňa 30.05.2022, ako aj na vyhotovený zvukový záznam z predmetného pojednávania a napokon aj na bod 6. odôvodnenia Uznesenia zo dňa 30.05.2022. Na uvedenom závere prokurátor v celom rozsahu zotrváva aj po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania matky. Uznesenie zo dňa 30.05.2022 prokuratúra vstúpená do konania považuje za zákonné, pričom argumenty prezentované matkou v podanom odvolaní nepovažuje za relevantné. Od začiatku konania bolo nesporné, že maloleté deti S. J. S. L. majú obvyklé bydlisko v Maďarskej republike a tento bol matkou neoprávnene premiestnený na územie Slovenskej republiky, čo bolo preukázané výsluchom otca, výsluchom matky, rodnými listami detí, správou základnej školy a materskej školy v Budapešti, šetrením súdu v Registri obyvateľov SR. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav pomerne detailne a po jeho vyhodnotení dospel k správnym záverom ohľadom neoprávnenosti pobytu maloletých detí maloletých detí na Slovensku v súlade s čl. 1 ods. 2 Ústavy SR a čl. 1 Dohovoru. V čase, keď matka maloleté deti neoprávnene presťahovala bez súhlasu a vedomia otca, tento mal rodičovské práva, ktoré každý deň vykonával. S matkou vychovávali maloleté deti v byte v Budapešti v Maďarskej republike od ich narodenia. Konanie o návrat maloletého do cudziny vo veci neoprávneného premiestnenia alebo zadržania podľa § 123 a nasl. CMP ako typ mimosporového konania je reflexiou medzinárodného záväzku z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a jeho cieľom je zabezpečenie primárnej ochrany detí a jeho statusu quo, t.j. zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené do iného zmluvného štátu, aby o dieťati rozhodoval súd štátu jeho obvyklého pobytu, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadržiavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom rozhodného práva. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že jediným centrom životných aktivít maloletých detí pred ich premiestnením matkou na Slovensko bola Maďarská republika. Tvrdenia matky uvádzané v podanom odvolaní o agresívnom správaní otca voči matke v čase, keď spolu žili v spoločnej domácnosti v Maďarsku, nemajú pre určenie obvyklého pobytu žiaden význam. Navyše agresívne správanie otca voči matke nebolo nijakým spôsobom objektívne preukázané, nakoľko samotná matka počas pojednávania uviedla, že takéto správanie nebolo matkou nahlásené orgánom činným v trestnom konaní, či iným inštitúciám na území Maďarskej republiky. V danej chvíli sa jedná o ničím nepodložené tvrdenia prezentované matkou, ktoré nepredstavujú dôvody pre nenavrátenie detí do krajiny ich obvyklého pobytu, preto aj pripojenie súdnych spisov označených matkou, nemôže mať
vplyv na vecnú správnosť výrokov uznesenia súdu prvej inštancie. Rovnako považuje prokurátor za významné dať do pozornosti súdu, že matka v podanom odvolaní nepreukázala (dokonca ani netvrdila), že by sa mal otec dopustiť agresívneho správania voči deťom, ktorých sa konanie týka, čo by eventuálne mohlo predstavovať v prípade ich návratu do Maďarska vážne nebezpečenstvo v podobe fyzickej alebo psychickej ujmy, alebo privedenia do neznesiteľnej situácie ako to ma na zreteli čl. 13 písm. b) Dohovoru, preto nie je potrebné vykonávať žiadne opatrenia v zmysle čl 11 ods. 4 Nariadenia Brusel IIa ako to uvádza matka. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
20. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v predmetnej veci o návrat spoločných maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu otca a nariadil návrat detí. Súd nevzhliadol dôvod návrh zamietnuť, nakoľko ani žiadny dôvod zo strany matky na nevyhovenie návrhu nebol preukázaný. Je nepochybné, že odvolanie matky je účelové, snahou matky je totiž jednoznačne oddialiť realizáciu súdom nariadeného návratu detí do Maďarska. Otec má za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v miere potrebnej na posúdenie dôvodnosti návrhu a nebolo potrebné, aby pripájal spisy konaní o rozvode a neodkladnom opatrení vedených na Okresnom súde Nové Zámky. V uvedených konaniach poukazovala matka na dôkazy, ktoré majú preukázať dôvodnosť obáv matky o zdravie maloletých detí v prípade, že budú v opatere otca. Hoci označili v týchto konaniach takéto dôkazy, ktoré sa aj majú v týchto konaniach prípadne aj vykonať, treba mať na pamäti tú skutočnosť, že v predmetnom návratovom konaní sa posudzuje dôvodnosť nariadenia návratu a dôkazy, ktoré majú potvrdiť alebo vyvrátiť dôvodnosť návrhu ako takého. Matke nebránilo nič, aby počas 9 mesiacov doložila do konania akékoľvek dôkazy, na ktoré sa odvoláva a nebolo by preto teda ani účelné pripájať akékoľvek spisy, v ktorých sa prípadne takéto dôkazy nachádzajú. Je zrejmé, že pokiaľ by súd také dôkazy vykonal, konal by nad rámec toho, čo je potrebné a účelné pre rýchle rozhodnutie v danej veci. Jednak by tak porušil právo navrhovateľa ako účastníka konania na rozhodnutie veci v zákonom stanovenej dobe, ktoré už i tak bolo v neadekvátnej miere porušené. Otec poukazuje i na to, že žiaden iný, najmä relevantný dôkaz, než ten, ktorý sa nachádza v predmetnom spise, nebol do konaní vedených v Nových Zámkoch doložený. Poukazuje i na to, že prípadné znalecké skúmanie a pripojenie spisov z konaní v Nových Zámkoch by sa priečilo účelu konania. Napokon je zrejmé, že v odvolaní matka uvádza tie isté skutočnosti na podporu svojich tvrdení, ktoré činila aj v prvostupňovom konaní a žiadne iné skutočnosti odvolanie neobsahuje a neobsahuje ani žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a pod. Súd sa s argumentáciou a návrhmi matky v rozhodnutí detailne a presvedčivo vysporiadal. Otec žiada odvolací súd, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil a zamedzil tak účelovému konaniu matky a tiež poskytol tak garanciu na realizáciu napadnutého rozhodnutia, ktorú nemožno ďalej odkladať, nakoľko je neustále obmedzovaný styk otca so svojimi deťmi.
21. Matka k vyjadreniu prokurátora a kolízneho opatrovníka uvádza, že v spise sú otcove práva, ale nenašla aké práva majú deti. Z jej pohľadu je to veľmi dôležité, a poukazuje na 10 základných práv z deklarácie práv dieťaťa a na Dohovor o právach dieťaťa. Uvádza, že maloletí majú právo na pomoc a ochranu, právo na bezpečie, právo na vývoj, na hru, prázdniny, na kultúrne aktivity, na slobodný prejav, právo na spravodlivosť, na súkromie, právo na slobodu zhromažďovania sa, združovania, pretože to pramení z prirodzenej potreby každého človeka spájať sa s inými ľuďmi. Každé dieťa, nech by žilo kdekoľvek, má právo vyrastať v podmienkach dôstojných človeka. Matka uvádza, že súd nariaďuje deťom sa vrátiť do prostredia kde neboli dodržané ich práva. Do prostredia, kde v dome prevláda pleseň, do rodiny, kde prevláda agresivita a alkoholizmus, starý rodičia sú rozvedení, stará mama je vo varovnej fáze alkoholizmu, a otec je alkoholik. Približne v r. 2012 otec tak udrel svojho otca, že na tvári mu rozbil okuliare, vtedy so starším bratom tak sa pobili, že jeden druhému vybil zuby, o čom sú policajné záznamy. V Pešti bolo deťom odopreté zo strany otca slobodne združovať sa s inými deťmi, otec nedovolil brať deti na detské ihrisko. V Budapešti len vtedy boli na ihrisku keď ju a vnúčatá navštívili jej rodičia a nemohli prísť ku nim do bytu. V Budapešti deti mali len 2 kamarátov aj to len v susedstve. Matka ďalej uvádza, že otec verejne vyhlasoval v opitom aj v triezvom stave, „. E. T. W. J. Q. a ako aj on bez učenia „.Q. Ú. F. Ž.. V roku 2016 bol prvý prípad agresivity v rodinne a tento vysoký stres pravdepodobne spôsobil, že syn začal koktať. Potom dlho chodili na logopedické cvičenia. Po roku čo sú už v Štúrove prestal koktať. Maloletú, ktorá bola hysterická vďaka stresovému prostrediu, otec zatvoril do izby a až vtedy sa vrátil do bytu, až keď prestala plakať a sa ukľudnila. Maloletá v Štúrove málo rozprávala, rada bola sama v izbe a bola uzavretá. V Štúrove za krátku dobu sa ukľudnila, a potrebuje spoločnosť. Otec nenaučil deti bicyklovať, hrať futbal a ďalšie loptové hry, hrať šach, atď. Podľa matky by bolo dobré prešetriť akým vývojom prešli deti v slovenskom prostredí, kde majú kamarátov, sú komunikatívni, dosahujú dobré
výsledky v škole, napredujú aj v slovenčine, zapájajú sa do mimoškolskej činnosti napr. ZUŠ F.Liszta, navštevujú jazykové a športové krúžky a sú šťastní. Manžel chce aby sa vrátili do Budapešti, ale deti sa nechcú vrátiť v žiadnom prípade. Ďalšia alternatíva je návrat do Maďarska, ale nie do Pešti, napr. nájom v Ostrihome pri hranici. Matka sa pýta, že kto to bude financovať, lebo ona sama to v dnešnej energetickej kríze nezvládne. Matka uvádza, že jej cieľom je vybaviť štátne občianstvo pre deti.
22. Cestou právneho zástupcu matka k vyjadreniu Okresnej prokuratúry uvádza, že je rozpore s vykonaným dokazovaním, že jediným centrom životných aktivít maloletých detí pred ich premiestnením matkou na Slovensko bola Maďarská republika, nakoľko z dôkazov jednoznačne vyplýva, že maloleté deti veľa času trávili na území Slovenskej republiky, kde boli v rukách skúsených odborníkov nakoľko stará matka zo strany matky je profesorkou gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským v Štúrove. Je nepochybné a z vykonaného dokazovania a to predovšetkým zo zabezpečených správ z predškolského zariadenia z Maďarska a zo Slovenskej republiky vyplýva, že maloleté deti mali lepšie podmienky a výsledky na území Slovenskej republiky a to ako v minulosti aj v súčasnosti je to centrom ich životných aktivít. Vyjadrenia na tvrdenia matky uvádzané v podanom odvolaní o agresívnom správaní otca voči matke v čase, keď spolu žili v spoločnej domácnosti v Maďarsku, nemajú podľa prokuratúry pre určenie obvyklého pobytu žiaden význam. Prokurátor má za to, že agresívne správanie otca voči matke nebolo nijakým spôsobom objektívne preukázané, nakoľko samotná matka počas pojednávania uviedla, že takéto správanie nebolo matkou nahlásené orgánom činným v trestnom konaní, či iným inštitúciám na území Maďarskej republiky. Uvedené je však v rozpore s vykonaným, respektíve nevykonaným dokazovaním, nakoľko matka navrhovala pripojiť súdne spisy Okresného súdu Nové Zámky pod sp.zn. 7P/116/2021 a 7P/121/2021, z ktorých jednoznačne vyplýva agresívne a nemorálne správanie otca. Preto vysloviť záver, že nebolo takéto správanie otca preukázané je predčasné. Preto nie je možné tvrdiť aj to, že sú to ničím nepodložené tvrdenia prezentované matkou, ktoré nepredstavujú dôvody pre nenavrátenie detí. Samotné agresívne správanie voči deťom je súčasťou nepripojených spisov a matka opätovne poukazuje, že návrat detí do Maďarska je vážnym nebezpečenstvom v podobe minimálne psychickej ujmy detí. Čo sa týka vyjadrenia kolízneho opatrovníka - ÚPSVaR Nové Zámky, vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti. Matka trvá na svojom odvolaní a má za to, že napadnuté Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa zo dňa zo dňa 30.5.2022 sp.zn. 2P/1/2022 je potrebné v celom rozsahu zrušiť a je toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP napadnutým uznesením súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhuje odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie.
23. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (387 ods. 1 CSP).
24. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
25. Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. (ďalej len "Dohovor"), cieľom tohto dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
26. Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a v čase jeho premiestnenia alebo zadržania
sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
27. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
28. Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
29. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.
30. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
31. Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
32. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
33. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
34. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť.
35. Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.
36. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
37. Podľa čl. 20 Haagskeho dohovoru návrat dieťaťa podľa článku 12 možno odmietnuť, ak by to nepripúšťali základné princípy ochrany ľudských práv a základných slobôd dožiadaného štátu.
38. Podľa čl. 11 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „citované nariadenie“), keď osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, podá žiadosť na príslušné orgány členského štátu o vydanie rozsudku podľa Haagskeho dohovoru 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len "Haagsky dohovor z roku 1980"), aby dosiahla návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom
malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa odseky 2 až 8.
39. Podľa čl. 11 ods. 2 citovaného Nariadenia pri uplatňovaní článkov 12 a 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980 sa musí zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa v konaní, ak sa to s ohľadom na jeho vek alebo stupeň vyspelosti nejaví nevhodné.
40. Podľa čl. 11 ods. 3 citovaného Nariadenia súd, ktorému sa podala žiadosť o návrat dieťaťa podľa odseku 1, koná o žiadosti urýchlene najrýchlejšími postupmi, ktoré mu poskytuje vnútroštátny právny poriadok. Bez toho, aby bola dotknutá prvá veta tohto odseku, súd vydá rozsudok najneskôr do šiestich týždňov od podania žiadosti, ak tomu nebránia výnimočné okolnosti.
41. Podľa čl. 11 ods. 4 citovaného Nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.
42. Podľa čl. 11 ods. 5 citovaného Nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, kým sa osobe, ktorá požiadala o návrat dieťaťa, nedala možnosť vyjadriť sa.
43. Súd prvej inštancie v tomto konaní v zmysle čl. 3, čl. 12, čl. 13 a čl. 20 Dohovoru správne zameral svoje dokazovanie na zistenie miesta obvyklého pobytu maloletých detí bezprostredne pred ich premiestnením, na existenciu opatrovníckeho práva, na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletých neoprávnené, a v prípade, ak súd prvej inštancie ustáli, že návrat maloletých je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že na všetky potrebné otázky rozhodné pre posúdenie návratu maloletých súd prvej inštancie podrobne zodpovedal, pričom so záverom ku ktorému dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie je toho názoru, že krajinou obvyklého pobytu maloletých bezprostredne pred neoprávneným premiestnením bolo Maďarsko. V plnom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje v tejto otázke so závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd má nepochybne za to, že otcovi svedčí opatrovnícke právo, a toto aj vykonával. V tomto smere tiež nie je čo vytknúť posúdeniu súdom prvej inštancie. Kvalita výkonu tohto práva nie je relevantná pre posúdenie otázky disponovania opatrovníckym právom. Bolo preukázané, že rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o deti. Matka s deťmi odišla bez súhlasu otca a nedisponuje ani žiadnym súdnym rozhodnutím o nahradení tohto súhlasu. Nemožno dospieť k záveru, že matka deti premiestnila oprávnene.
44. Matka taktiež v rámci svojho odvolania a aj počas konania pred súdom prvej inštancie argumentovala tým, že je splnená podmienka nenariadenia návratu v zmysle čl. 13 Dohovoru, nakoľko hrozí deťom ujma. Súd prvej inštancie aj v tomto smere zaujal správny záver, že matkou uvádzané dôvody nespadajú pod výnimku nenariadenia návratu v zmysle čl. 13 dohovoru. Matka dlhodobo žila v Maďarsku, má tam zamestnanie. Rozhodnutie v návratovom konaní neodoberá deti rodičovi, teda v danom prípade matke, teda v žiadnom prípade neznamená, že deti majú byť odovzdané do starostlivosti otca pri návrate. Odvolací súd dodáva, že v rámci návratového konania sa rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom (s výnimkou rámca vhodných opatrení). Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 alebo 20 Dohovoru. Tieto výnimky je potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri ich aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate idú proti hlavným cieľom Dohovoru. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby a záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych
ustanovení Dohovoru (súvisí s ust. § 123 CMP). Odvolací súd poukazuje aj na to, že výnimky pri aplikácii okamžitého návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu sú obsiahnuté v čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru, pričom uplatnenie č. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru je možné aplikovať v dvoch prípadoch: 1. Ak by dieťa bolo návratom do krajiny obvyklého pobytu vystavené nebezpečenstvu, alebo 2. ak osoba požadujúca návrat, by svojim správaním mohla vystaviť dieťa nebezpečenstvu ujmy. Uvedené je potrebné vykladať v spojení s Nariadením Rady ES č. 2201/2003 (Nariadenie Brusel IIa), ktoré uplatňuje prísnejšie podmienky na nenariadenie návratu dieťaťa podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru a v to vo svojom čl. 11 ods. 4 len na tie prípady, kedy dieťaťu nemožno poskytnúť v mieste jeho obvyklého pobytu primeranú ochranu. Existencia nebezpečenstva musí byť objektívna a ujma musí byť vážna. Nebezpečenstvo a ujma musia byť vyhodnocované na základe vážnych a dôvodných skutočností. V súlade s Uznesením NS SR z 27.apríla, 2015, sp.zn. 3 Cdo 176/2015 výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie; rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom. Podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru je možné aj v prípade splnenia podmienky čl. 12 Haagskeho dohovoru (dieťa bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané) návrat dieťaťa nenariadiť v prípade existencie vážneho nebezpečenstva, že „návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie“. Už zo samotnej povahy tohto ustanovenia, ktoré je koncipované ako výnimka z pravidla (nariadenie návratu dieťaťa), vyplýva, že musí byť vykladané reštriktívne. Tento záver potvrdzuje okrem iného aj výkladová správa k Haagskemu dohovoru, či prax zahraničných súdov a napokon aj samotný ESĽP. Pokiaľ ide o výklad pojmu „vážne nebezpečenstvo“ vystavenia duševnej, či fyzickej ujme (v originálnom znení „grave risk of harm“), Ústavný súd SR už v uznesení sp.zn. II. ÚS 282/2017 z 26. apríla 2017 uviedol, že musí ísť o reálne hroziace, a teda nie všeobecné či potenciálne nebezpečenstvo. Neznesiteľnou situáciou v zmysle tohto ustanovenia je situácia, ktorá má reálny potenciál ohroziť mravný vývoj dieťaťa, alebo ktorá vystavuje dieťa reálnemu a závažnému (neúnosnému) strádaniu po stránke nedostatku pre život nevyhnutných základných predpokladov - strava, ošatenie, bývanie a pod. Ústavný súd dodáva, že aj „fyzická či psychická ujma“ v zmysle tohto ustanovenia musí mať intenzitu „neznesiteľnej situácie“. Uvedené konštatoval Ústavný súd vo svojom Náleze Ústavného súdu; II. ÚS 223/2017-37. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie vážneho nebezpečenstva v prípade návratu nesie osoba únoscu. „Výnimky v zmysle čl. 13 ods. 1 písm. b) sa týkajú len situácií, ktoré idú nad rámec toho, čo možno od dieťaťa rozumne očakávať, aby znieslo“. (X. Proti Lotyšsku, ESĽP, bod 116). Existencia nebezpečenstva musí byť objektívna a ujma musí byť vážna. Nebezpečenstvo a ujma musia byť vyhodnocované na základe vážnych a dôvodných skutočností. V Náleze Ústavného súd SR č.k. II.ÚS 223/2017-37 je jednoznačne vyjadrený názor ohľadne skúmania rodinných pomerov v návratových konaniach. V zmysle tohto nálezu sa uvedená požiadavka na detailný prieskum celej rodinnej situácie javila bytˇ v rozpore s reštriktívnym charakterom cˇl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru (a účelom Haagskeho dohovoru, ktorým je urýchlený návrat dieťaťa), predmetný názor bol zmiernený v rozsudku Veľkej komory vo veci X proti Lotyšsku cˇ. 27853/09 z 26. novembra 2013. V uvedenom rozhodnutí ESLˇP spresnil, že rozsah skúmania najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní o návrate nemá bytˇ totožný (s použitím rovnakých kritérií) s rozsahom skúmania v prípade konania o starostlivosť o dieťa. Európsky súd pre ľudské práva teda upustil od skôr vyslovenej požiadavky detailného prieskumu celej rodinnej situácie v rámci konania o návrate dieťaťa. Konštatoval, že pojem najlepší záujem dieťaťa musí bytˇ pre účely návratového konania interpretovaný v rámci výnimiek obsiahnutých v cˇl. 12, 13 a 20 Haagskeho dohovoru (bod 101), ktoré musia bytˇ vykladané reštriktívne (bod 107). Súdy sú však povinné reálne a explicitne sa zaoberať skutočnosťami svedčiacimi o potrebe aplikovať výnimku z nariadenia návratu a tieto skutočnosti musia bytˇ hodnotené v rámci cˇl. 8 Dohovoru a rozhodnutia súdov musia bytˇ riadne odôvodnené. Súdom rozhodujúcim o návrate dieťaťa neprináleží skúmať, v ktorej krajine by bolo alebo mohlo byť dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie, či v krajine únoscu alebo v krajine obvyklého pobytu. Iba súdom v mieste obvyklého miesta pobytu dieťaťa prináleží právo skúmať rodinnú situáciu, čo je aj v súlade s európskou judikatúrou a výkladom. Hĺbkovou analýzou rodinných pomerov sa zbytočne predlžuje konanie, ktorého dĺžka je striktne určená nielen Haagskym dohovorom, ale i Civilným mimosporovým poriadkom, a dieťa si postupne zvyká na nové prostredie namiesto toho, aby žilo v mieste obvyklého pobytu aj so svojom druhým rodičom. Najlepším záujmom dieťaťa je teda zabezpečenie jeho rýchleho návratu. Dôvody, ktoré uvádzala matka v rámci svojho odvolania, ako dôvody pre nenariadenie návratu, nie sú dostatočnými dôvodmi pre uplatnenie predmetnej výnimky pre nenariadenie návratu. Matkou uvádzané skutočnosti, že otec pod vplyvom alkoholu ju v minulosti napadol, alebo poukazovanie na nezhody v manželstve, poukazovanie na nahrávky, z ktorých má vyplývať, že maloletý používa krátke slová a maloletá má
niekedy agresívne správanie, nepreukazujú, že deťom reálne hrozí pri návrate vážna psychická ujma. Z vypočutia maloletých nebolo zistené, že by mali z otca strach, tohto odmietali, nechceli sa s ním stretávať, práve naopak. Ani poukazovanie na to, že otec sa o deti nestaral riadne, nie je dôvodom pre nenariadenie návratu. Ako je vyššie uvedené súd nerozhoduje v návratovo konaní, že deti sa musia navrátiť do domácnosti otca, ani nerozhoduje o tom, že deti sa zverujú do otcovej osobnej starostlivosti. Taktiež nie je bez významu, že matka, ak tvrdí, že správanie otca vážne ohrozí psychický stav detí, nepredložila a nepodnikla žiadne podania na príslušné orgány, či už trestné oznámenie na otca, či podanie na súd v Maďarsku. Navyše Maďarsko ako členská krajina európskej únie, je viazaná nariadeniami, vie zabezpečiť, či už prostredníctvom súdnych rozhodnutí, alebo opatrení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí ochranu deťom pre prípad, že by to bolo nevyhnutné. Rodinná situácia, ktorú opisuje matka, sa nemá riešiť únosom detí, ale prostredníctvom príslušných súdov, či iných orgánov v mieste obvyklého pobytu maloletých detí. Riešenie úpravy rodičovských práv a povinností prináleží príslušnému maďarskému súdu. Odvolací súd vyhodnotil, že súd prvej inštancie nepochybil, keď nevykonal dôkaz pripojením spisov vedených na Okresnom súde Nové Zámky, nakoľko pre posúdenie ujmy podľa čl .13 bolo postačujúce poznať tvrdenia matky, ktoré neznamenajú, že deťom hrozí ujma, ktorá by odôvodňovala aplikáciu čl. 13 dohovoru. A ako správne súd prvej inštancie poznamenal, ak sa v daných spisoch nachádzali nejaké konkrétne dôkazy, dôkazné bremeno je na matke, ktorá mala označiť konkrétny dôkaz a tento predložiť. Samotné poukazovanie na to, že otec má problém s požívaním alkoholu, a bol agresívny na matku, že sa o deti nestaral riadne, neznamená, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Ako je už vyššie uvedené, úpravou rodičovských práv a povinností sa má zaoberať maďarský súd, súd obvyklého pobytu maloletých detí pred ich neoprávneným zadržaním.
45. Odvolací súd udáva, že v danom prípade je povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť čo v najkratšom čase (bezodkladne) na základe skutočností zistených súdom prvej inštancie, a nie vykonávať siahodlhé dokazovanie vo veci, pričom zbytočne dôjde k predĺženiu času, čo je v danom prípade (v prípade návratového konania) neprípustné. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
46. Na záver odvolací súd udáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
47. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
48. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie, podľa ust. § 76 Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že dovolanie nie je prípustné proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.