Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-154-2025.pdf
PDF · 104.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/154/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX a A. B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti matky: C. B. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 30, IČO: 42 369 436 a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Maďarsko, XXXX H., I. J. F. XX/X, občan Maďarska, zastúpený splnomocnencom: Mgr. Zsolt Ördögh, advokát so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 42 253 951, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/21/2025 – 33 zo dňa 04.02.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že vo veci nemá právomoc konať (výrok I.) a konanie zastavil (výrok II.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
1.1 Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 9, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čl. I ods. 2, čl. VII ods. 2 ústavného zákona číslo 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1 Nariadenia rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj ako ,,Nariadenie“).
1.2 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 30.01.2025 bol na súd doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala dočasnej úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom tak, aby súd dočasne zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, ďalej žiadala otca zaviazať na platenie výživného vo výške 230,- eur mesačne na maloletého A. a vo výške 200,- eur mesačne na maloletú A. a súčasne žiadala, aby toto neodkladné opatrenie trvalo až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Matka v návrhu uvádzala, že dňa 01.10.2024 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
1.3 V konaní mal za osvedčené, že na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 7P/145/2024 prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na základe návrhu manželky – matky maloletých detí. Okresný súd Nové Zámky zaslal žiadosť na súd v Budapešti v Maďarsku – Budapesti XVIII. És XIX. Kerületi Bíróság, Budapest, Kossuth tér 7, 1191
Maďarsko, za účelom zistenia, v akom štádiu sa nachádza konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedené pod ich sp. zn. 5.P.21.282/2021. Z ďalších pripojených spisov sp. zn. 7P/116/2021 a sp. zn. 7P/121/2021 mal súd za preukázané, že v právnej veci maloletých detí rozhodoval aj Okresný súd Bratislava I, keď uznesením č. k. 2P/1/2022-522 zo dňa 30.05.2022 právoplatným dňa 19.01.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/181/2022-649 zo dňa 20.12.2022 nariadil návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Maďarska. Návratový súd ustálil, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Maďarsko.
1.4 Súd nemal v prejednávanej veci za preukázané, že obvyklý pobyt maloletých detí je na území Slovenskej republiky. Naopak mal za preukázané, že maloleté deti majú obvyklý pobyt v Maďarsku, o čom svedčí aj skutočnosť, že maloleté deti boli v januári 2025 vrátené zo Slovenska na územie Maďarska v rámci výkonu rozhodnutia, ktorý výkon rozhodnutia bol nariadený na základe rozhodnutia v návratovom konaní. Naviac, už aj zo samotného návrhu matky vyplýva, že maloleté deti sa toho času zdržiavajú u otca v Maďarsku, do školy v D. v SR nechodia a v SR ani nenavštevujú lekárov. S obvyklým pobytom maloletých detí v Maďarsku korešponduje aj miesto trvalého pobytu otca na adrese Maďarsko, H., I. J. F. XX/X ako aj to, že otec, ktorý toho času maloletým deťom zabezpečuje starostlivosť, je štátnym občanom Maďarska a že materinským jazykom maloletých detí je maďarský jazyk. Súd prvej inštancie napokon konštatoval, že slovenské súdy nemajú právomoc konať podľa článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a ten má za dôsledok zastavenie konania. Na záver súd uviedol, že matka v návrhu neosvedčila ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia (postupom podľa článku 15 predmetného nariadenia). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) a f) CSP a § 63 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“). Navrhla odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedla, že je síce pravda, že došlo k nútenému výkonu rozhodnutia, avšak tento nútený výkon nebol vykonaný v súlade so zákonom a v rámci konania na Mestskom súde Bratislava II došlo k vráteniu deti na územie Maďarska, avšak v konaní nedošlo k úplnému zisteniu skutočného stavu veci tak, ako to zákon vyžaduje. Ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, otec podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia dňa 02.02.2023, teda dva roky predtým, ako k nemu reálne došlo. Možno teda konštatovať, že v rámci napadnutého rozhodnutia sa neskúmalo, či nedošlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania, nakoľko je teda výkon rozhodnutia v rozpore so zákonom, nemožno považovať za zákonné ani napadnuté rozhodnutie.
2.2 V ďalšom matka uvádzala, že súd nebral do úvahy skutočnosti, že maloletí majú od roku 2021 obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, kde majú aj trvalé bydlisko a taktiež sú zaradené do vyučovacieho procesu a majú centrum záujmov práve na území SR. K tomuto súd nevykonal dostatočné dokazovanie a predovšetkým práve s poukazom na medzinárodné dohody nevykonal pohovor s maloletými deťmi. Maloleté deti trpia s otcom a nikto im po skoro štyroch rokoch po nezákonnom premiestnení na územie otca neposkytol dostatočnú odbornú pomoc.
3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne, jeho odôvodnenie za vyčerpávajúce a presvedčivé. Z predchádzajúcich konaní je zrejmé, že matka vždy len označovala dôkazy, ktoré mali privodiť odlúčenie otca od maloletých detí, ktoré otec nevidel viac než 3 roky, tieto dôkazy o nebezpečnosti otca alebo o jeho neschopnosti zabezpečovať starostlivosť pre maloletých neboli ani v jednom konaní predložené matkou. Matka dlhodobo nerešpektovala ani jedno právoplatné rozhodnutie v daných veciach, a to najmä rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2P/1/2022 zo dňa 30.05.2022, dobrovoľne sa tomuto rozhodnutiu nepodrobila, a tak jeho realizáciu, ako aj samotný styk otca s deťmi dlhodobo a systematicky obštruovala, v dôsledku ktorého konania matky bol otec nútený podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa aj realizoval. Od uvedenej doby bolo v Maďarskej republike právoplatne ukončené konanie o rozvode manželstva matky a otca maloletých, v ktorom konaní súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca – ide o rozhodnutie č. 13.P.XVIII.20.897/2023/67 vydané Budapeštianskym XVIII. a XIX. Krajským súdom, voči ktorému podala matka odvolanie, avšak ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím č.50.Okf.631.077/2025/3. vydaným
Metropolitnou súdnou stolicou v Budapešti zo dňa 17.04.2025, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2024, a ktoré tak súčasne zakladá res iudicata.
3.1 Otec rešpektuje právo matky na styk s maloletými, pričom dokonca absolvovali aj spoločné výlety, o ktorých doložil do spisu fotografie. Za účelom prípadného doplnenia dokazovania navrhol súdu, aby príslušné rozhodnutia maďarských súdnych inštancií s doložkami o právoplatnosti zabezpečil do spisu a tiež, aby pripojil predmetné spisy vedené na MS BA II. Z nich evidentne bude plynúť skutočnosť, že matka konala a koná v rozpore so záujmami maloletých detí a svoje nároky opiera o ďalšie klamstvá. Absencia právomoci je evidentná aj v konaní vedenom na tunajšom súde o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletým na čas po rozvode sp. zn. 7P/145/2024, dokonca s prihliadnutím na to, že je nutné konštatovať res iudicata v predmetnej veci v dôsledku rozhodnutia maďarských súdnych inštancií je tu okrem súdom v napadnutom rozhodnutí etablovaných dôvodov ďalší dôvod na zastavenie konania.
3.2 Otec uvádzal ďalej, že od vykonania rozhodnutia bývalého Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2P/1/2022 zo dňa 30.05.2022 žijú deti usporiadaným životom, sú v osobnej starostlivosti otca, tento im zabezpečuje všetko, čo je pre nich potrebné. Od tej doby sa maloletým zlepšil aj prospech v škole a následky traumy spôsobené odlúčením od otca sa minimalizovali. Nútený výkon rozhodnutia bol vykonaný v súlade s príslušnými procesnými normami, doteraz neboli zistené žiadne pochybenia počas výkonu rozhodnutia. Otec mal za to, že súd ustálil obvyklý pobyt maloletých správne, ide mimo iného aj o občanov Maďarskej republiky, pričom pred ich neoprávneným premiestnením matkou žili v H., a teda v krajine svojho dovtedajšieho obvyklého pobytu, ktoré sa nezmenilo ani v dôsledku nekalého konania matky, keď tá bez súhlasu otca maloleté deti premiestnila na Slovensko, a to aj proti ich vôli. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu.
4. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka tak, že otec uvádzal, že sa mali zlepšiť prospechy maloletých detí a nejaké následky akýchsi tráum spôsobených odlúčením od otca sa mali minimalizovať. Matke však nie je zrejmé, o aké traumy sa má jednať a otec zároveň nepodporil tieto svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, hoci keby tomu tak bolo, tak najmä prospech detí by mal vedieť zdokladovať. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, že sa matka musí s deťmi presťahovať do Maďarska a že to bolo pripísané jej nespolupráci, malo dva dôvody, a to epidémiu Covidu, ktorá v tom čase hrozila uzavretím hraníc a neustálu nepredvídateľnosť online vzdelávania. Druhý, v ktorom požiadala o pomoc aj ÚPSVaR v Nových Zámkoch, bol, že otec neprispieval na zabezpečenie denných potrieb detí a tiež nespolupracoval pri príprave oficiálnych občianskych preukazov detí, pričom to odmietol. V Maďarsku sa musia obaja rodičia dostaviť osobne alebo urobiť písomné vyhlásenie o súhlase, aby sa mohli vyhotoviť oficiálne dokumenty. Bez občianskeho preukazu nie je doklad totožnosti, bez dokladu totožnosti nie je oficiálna nájomná zmluva o nehnuteľnosti. Neplatením výživného a nespoluprácou pri vybavovaní občianskych preukazov detí otec matke znemožnil návrat detí do Maďarska.
4.1 Podľa názoru matky, otec maloleté deti manipuluje, vychováva ich proti matke a hovorí im, že ich matka s nimi nechce žiť. Otec bez emócií, poháňaný iba pomstou a deštrukciou, používa maloleté deti ako nástroj na manipuláciu s matkou. Neposkytuje zdravé prostredie pre učenie, náboženstvo a rozvoj. Predstavy, že sú šťastná rodina, sú plánovanou ilúziou, predstavou pre súdy. Matka v súčasnej dobe má nárok na telefonický kontakt s deťmi 3 hodiny týždenne. Doteraz používali internet prostredníctvom videohovorov. Pred pár týždňami otec stanovil, že matka môže svojim deťom volať iba medzinárodným hovorom, ktorý stojí 6 eur za hodinu hovoru a nemôže sa s deťmi vídať. Nikto deti nevypočul, kde a s kým chcú bývať, ani maďarský súd, ani slovenský súd. Matka zastáva názor, že ak by sa deti bezpečne vypočuli aj na Slovensku, bolo by to presným opakom otcovho tvrdenia a ilúzie klamu, že je všetko v poriadku.
5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).
6. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľky – matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom. Súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc v tejto veci konať, konanie zastavil a zároveň rozhodol o trovách konania. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
6.1 Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
6.2 Po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením uznesenia, ktoré je zrozumiteľné, preto odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k tomu, že zastavil konanie v nadväznosti na svoj záver o nedostatku právomoci na konanie v tejto veci.
6.3 Odvolací súd konštatuje, že matka v odvolaní neuviedla žiadne právne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by mohli dopomôcť k odlišnému záveru, ku akému dospel súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza zo správne zisteného skutočného stavu veci a je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7.1 Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7.2 Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7.3 Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7.4 Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
7.5 Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
7.6 Podľa Článku 15 ods.1 Nariadenia aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, s ohľadom na: a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo b) majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.
7.7 Podľa čl. 18 Nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 2P/1/2022-552 zo dňa 30.05.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/181/2022-649 zo dňa 20.12.2022, nariadil návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Maďarska. Návratový súd ustálil, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Maďarsko.
8.1 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa a jeho najlepší záujem je rozhodujúcim prvkom pre určenie celej právomoci členského štátu, ktorý je oprávnený prejednať a rozhodnúť vec o poručníctve, opatrovníctve a podobných inštitútov k maloletému dieťaťu. Tieto pojmy je potrebné vykladať tak, že ide o súhrn osobitných skutkových okolností a faktorov, ktoré s ohľadom na súčasný pobyt, rodinné a spoločenské zázemie dieťaťa vytvára prostredie pre jeho zdravý rozvoj a vývoj. Preto v tomto smere nie je rozhodujúce, kde majú účastníci konania administratívnym spôsobom prihlásený trvalý pobyt, ale to, kde majú títo účastníci miesto obvyklého pobytu, t. j. kde je ich ťažisko každodenného života, pričom toto kritérium je najpodstatnejšie k stavu ku dňu začatia súdneho konania. 8.2 Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že podmienky a kritériá rozhodujúce pre určenie, či obvyklým pobytom maloletých detí je Maďarská republika alebo Slovenská republika boli už - i cez prizmu najlepšieho záujmu maloletých - preskúmané vo vyššie označenom návratovom konaní a po riadne vykonanom dokazovaní bolo ustálené, že krajinou obvyklého pobytu maloletých je Maďarská republika. Preto pokiaľ matka za uvedenej situácie podala dňa 30.01.2025 predmetný návrh vo veci súvisiacej s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na Okresný súd Nové Zámky, tento návrh bol podaný na súde, ktorý na konanie nemá právomoc, keďže vec spadá do jurisdikcie maďarských súdov. Odvolanie matky obsahuje argumentáciu na podporu jej tvrdenia, že miestom obvyklého pobytu maloletých detí je Slovenská republika. Odvolací súd jej ale nemohol dať za pravdu, pretože uvedené skutočnosti už boli podrobne skúmané v súvisiacom návratovom konaní, na ktoré správne poukázal aj prvoinštančný súd.
8.3 Pokiaľ ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod pre postup ani podľa článku 15 ods. 1 Nariadenia, keď na základe obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že nie je daná naliehavá potreba upraviť pomery k maloletým deťom nariadením neodkladného opatrenia. Podľa citovaného nariadenia ide o vymedzenie právomoci súdu prijať len určité ochranné opatrenie v prípade, kde si to vyžaduje naliehavosť situácie (napr. maloleté dieťa sa ocitne na území štátu, v ktorom nemá obvyklý pobyt bez sprievodu, napríklad v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej došlo k usmrteniu rodičov). Toto opatrenie nadobúda vykonateľnosť v okamihu, kedy súd, ktorý má právomoc, príjme vhodné opatrenia v súlade s jurisdikčnými pravidlami. Odvolací súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia rovnako nemal za osvedčené, že maloleté deti sa nachádzajú na území Slovenskej republiky a ich život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletých detí je v súčasnosti bezprostredne ohrozený. Matka maloletých detí mala a má možnosť obrátiť sa na príslušný súd v Maďarskej republike s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia.
8.4 Vzhľadom na povinnosť súdu skúmať v každom štádiu konania, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 161 CSP), správne potom postupoval prvoinštančný súd, ktorý po zistení, že na konanie nemá právomoc, konanie podľa § 9 CSP zastavil, keďže ide o neodstrániteľnú podmienku konania. Vzhľadom k okolnostiam veci i podľa názoru odvolacieho súdu iné rozhodnutie, než k akému dospel prvoinštančný súd, neprichádzalo do úvahy, a keďže súd rozhodol v súlade so zákonom, nemožno hovoriť o porušení žiadnych ústavných práv maloletých detí ani ich matky.
9. Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie o správnosti napadnutého uznesenia už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.
10. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd podané odvolanie ako nedôvodné, a preto uznesenie prvoinštančného súdu postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.