Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-1540-2024.pdf
PDF · 89 KB
No categories available
46Ek/1540/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová advokát, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42185190, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 454,19 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.06.2024 domáhal od povinného vymoženia 454,19 Eur s príslušenstvom, na podklade notárskej zápisnice sp. zn. N 1115/2005, NZ 9699/2005 zo dňa 05.03.2005 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ondrej Ďuriač, so sídlom ulica generála Svobodu 1069/4, Partizánske.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"),, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak a) zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom, b) sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, c) oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule, d) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok, e) bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, f) sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1.spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4.rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné, g) sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, alebo h) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného titulu, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
6. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
7. „Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (teraz § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku); ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 28/2013 zo dňa 06.08.2013, obdobne aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 58/2013, 14. mája 2013 sp. zn. 3 ECdo 46/2013, 3 Co 44/2013, 3. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 76/2013 a 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013).
8. „V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému
zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica). Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 ECdo 252/2014 zo dňa 27.10.2014)
9. Exekučný súd pri preskúmavaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie okrem iného preskúmava aj to či oprávnený je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, či povinný, ktorého oprávnený označil v návrhu na vykonanie exekúcie je zaviazaný oprávnenému na plnenie uvedené v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), či exekučný titul ktorý označil oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 45 Exekučného poriadku), či trovy ktorých náhrady sa oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie domáha sú trovy exekučného konania oprávneného (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku) a či má oprávnený nárok na ich náhradu voči povinnému (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Ak oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade (exekučnej) notárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je exekučný súd povinný preskúmať či (exekučná) notárska zápisnica spĺňa všetky zákonné náležitosti alebo či záväzok obsiahnutý v (exekučnej) notárskej zápisnici odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi (§ 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku).
10. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma aj bez návrhu (ex offo), a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 545/2010 zo dňa 9. decembra 2010).
11. Exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, predovšetkým exekučného titulu a zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 11.08.2004 zistil nasledovné skutočnosti. Exekučný titul - notárska zápisnica sp. zn. N 1115/2005, NZ 9699/2005 zo dňa 05.03.2005 spísaná na Notárskom úrade notárom JUDr. Ondrej Ďuriač, Partizánske - obsahujúca vyhlásenie povinnej osoby o uznaní právneho záväzku a o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou bola urobená zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý bol oprávnený konať za povinného na základe substitučnej plnej moci zo dňa 11.08.2004 (dohodnutá v Zmluve o úvere zo dňa 11.08.2004). Povinný ako dlžník v zmluve o úvere zo dňa 11.08.2004 udelil splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok vyplývajúci z danej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu.
12. Exekučným titulom v tejto exekúcii je notárska zápisnica podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, ktorej rozhodujúcim prvkom resp. súčasťou je súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou podľa Exekučného poriadku tzn. súhlas povinnej osoby s tým, že notárska zápisnica bude exekučným titulom na exekúciu podľa Exekučného poriadku. Ak niekto ako zástupca povinného subjektu vysloví súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice musí tak konať len na základe platného zastúpenia. Pokiaľ súčasťou zmluvy o úvere je aj splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorým dlžník (povinný) udelil plnú moc vopred určenej osobe presne špecifikovanej v zmluve o úvere, možno konštatovať v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 CoE 41/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 201/2014,
8 CoE 114/2014, 8 ECdo 203/2014, 8 CoE 115/2014), že splnomocnenie uvedené v zmluve o úvere zo dňa 11.08.2004 je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. Potom aj vyhlásenie povinnej osoby, za ktorú konal substitučný zástupca povinného na základe splnomocnenia, ktoré má byť súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 11.08.2004, uvedené v (exekučnej) notárskej zápisnici je neplatné.
13. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže aj ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného - o takýto prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany (dlžníka), následne úkony ktorého sledujú nie záujmy zastúpenej osoby (dlžníka, povinného) ale záujmy nebankového subjektu (veriteľa, oprávneného). Táto skutočnosť vyplýva aj zo spôsobu uzatvorenia splnomocnenia pre zástupcu povinného na spísanie (exekučnej) notárskej zápisnice obsiahnutého v zmluve o úvere zo dňa 11.08.2004. Predmetné splnomocnenie je obsahovo aj formálne splynuté s ostatnými dojednaniami resp. ustanoveniami zmluvy o úvere zo dňa 11.08.2004, teda zmluvné strany nemohli uzavrieť predmetnú zmluvu bez predmetného splnomocnenia t.j. predmetné splnomocnenie je neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy o úvere. Splnomocnenie bolo zo strany oprávneného vopred pripravené na predtlačenom tlačive, o čom svedčí predtlačené meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, v čoho dôsledku je zrejmé, že už pri koncipovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere bol tento advokát v kontakte s oprávneným, a mal hájiť záujmy oprávneného v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti. Zároveň určením osoby zástupcu povinného pre spísanie (exekučnej) notárskej zápisnice určitým spôsobom (v rozsahu meno, priezvisko a adresou) možno skonštatovať, že zástupca povinného vopred určený oprávneným na spísanie (exekučnej) notárskej zápisnice v zmluve o úvere nesleduje záujmy zastúpeného subjektu (dlžníka, povinného) ale záujmy veriteľa (oprávneného).
14. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu, zakladá bezdôvodné obohatenie. Na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený. Súd v exekučnom konaní predmetné splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, a ktorého účelom bolo spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kvalifikoval ako rozporné s ustanovením § 22 ods. 2 OZ, keďže je zrejmé, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného, ktorým bol povinný. Takéto zmluvné dojednanie preto treba považovať za odporujúce zákonu v zmysle § 39 OZ, a preto z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil predmetné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako absolútne neplatný právny úkon. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (k tomu pozri napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011).
15. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku neobsahuje súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou z dôvodu neplatnosti splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice a tiež nespĺňa zákonné náležitosti notárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, „trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
17. Podľa § 199b Exekučného poriadku, „oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
18. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, „oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
19. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, „do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.“
20. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.