Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/302/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich

Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnej M. N., bývajúcej v B.,

zast. opatrovníčkou P., tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie 1 075,48 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 15 Er

318/2006, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 19. decembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. decembra 2012 sp. zn. z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012

sp. zn. o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na

základe notárskej zápisnice spísanej 2. októbra 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod

sp. zn. N 4933/2005, NZ 45824/2005, NCRLs 45226/2005.

2

Uznesením z 10. februára 2010 č.k. -16 vydaným vyšším súdnym

úradníkom Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že oprávnená a povinná uzatvorili zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy

bolo aj plnomocenstvo, ktorým povinná ako dlžník splnomocnila advokáta na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú konal

a zápisnicu podpísal advokátsky koncipient na základe substitučného plnomocenstva. Pri

uzatváraní zmluvy o úvere však povinná nemala možnosť voľby zástupcu, pretože z obsahu

zmluvy je zrejmé, že pri jej uzatváraní bola použitá predtlač vyhotovená veriteľom –

oprávnenou, v ktorej už bola osoba splnomocnenca – advokáta určená. Udelenie takého

splnomocnenia nerešpektuje základný predpoklad dohody o plnomocenstve, a to že

splnomocnenec bude presadzovať záujmy splnomocneného advokáta pri spisovaní notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, a teda notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych

podmienok vykonateľnosti, a to súhlas povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

V závere súd prvého stupňa uviedol, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora doposiaľ

nerozhodoval z dôvodu neúčelnosti v prípade zastavenia exekúcie. Po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd prvého stupňa následne

exekúciu zastaví a zároveň rozhodne o trovách exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie. O podanom odvolaní

rozhodoval sudca okresného súdu, ktorý uznesením z 27. septembra 2010 č.k.

-39 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil. Oprávnenú zaviazal nahradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 28,99 € do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že podaným odvolaním došlo k zrušeniu uznesenia

vydaného vyšším súdnym úradníkom podľa ust. , preto v tejto veci

opätovne rozhodol sudca.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. apríla 2011 sp. zn.

zrušil uznesenie okresného súdu z 27. septembra 2010 č.k. -39. V odôvodnení

uviedol, že v dôsledku odvolania oprávnenej proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym

úradníkom sa toto uznesenie v zmysle nezrušilo, preto sudca okresného

súdu v rozpore s vydal uznesenie, ktorým opätovne vyhlásil exekúciu

za neprípustnú, takýto postup nebol opodstatnený a nemal oporu v zákone. Ďalej konštatoval,

že ak sudca okresného súdu dospel k názoru, že odvolaniu oprávnenej proti uzneseniu

vydanému vyšším súdnym úradníkom nemieni v plnom rozsahu vyhovieť, mal vec predložiť

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu vydanému vyšším

súdnym úradníkom. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 3. augusta 2011

a následne okresný súd znovu predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní

proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. septembra 2011 sp. zn.

uznesenie okresného súdu z 10. februára 2010 č.k. -16

potvrdil. V odôvodnení uviedol, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi

Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír

nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov

splnomocneného zástupcu a zastúpenej v zmysle ust. .

Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní

dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere

oprávnenou, čo malo za následok, že povinná si nemohla Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho

zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd

konštatoval, že v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust.

je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná

notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže

bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Na základe uvedených

skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne

podľa ustanovenia potvrdil.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo 4. septembra 2012 č.k. 15 Er 318/2006-

68 exekúciu zastavil. Oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

vo výške 22,35 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení tohto

uznesenia uviedol, že exekúciu zastavuje v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávnenú.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

z 19. decembra 2012 sp. zn. návrhy oprávnenej na prerušenie konania

zamietol. V druhom výroku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd

v odôvodnení uviedol, že v predmetnom konaní nenastal žiaden z dôvodov uvedených v § 109

ods. 1 písm. b/ a c/ pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a nie je potrebné

obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor EÚ, preto oba

návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Uviedol, že v danom prípade bola zmluva

o úvere uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinná nemohla

ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si nevybrala slobodným výberom

na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávnenou. Podľa odvolacieho

súdu zástupca povinnej v skutočnosti v danej veci nehájil jej záujmy, ale hájil predovšetkým

záujmy oprávnenej ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca boli v rozpore

so záujmami povinnej v zmysle a každý jeho právny úkon

urobený za povinnú, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným

titulom, bol absolútne neplatný podľa a notárska zápisnica preto

nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp. zn.

podala oprávnená odvolanie (vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania), ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby dovolací

súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého

uznesenia a konanie prerušiť podľa a Súdnemu dvoru Európskej

únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky,

ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v ustanovení , keď súd rozhodol nad rámec zverenej

právomoci ( ), lebo nesprávne interpretoval Exekučného

poriadku a a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon

č. “), bez oprávnenia preskúmali exekučný titul „metódou ktorá im v rámci

zverenej právomoci neprináleží“; v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/

), lebo formálna a materiálna vykonateľnosť už bola právoplatne posúdená tým, že

exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie; súd jej svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom ( ), tým, že s ňou „nekomunikovali o jej

právnych a skutkových návrhoch“, nezohľadnili jej námietky, konali bez nariadenia

pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola

„vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu,

súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ podľa čl. 267

5

Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke (m. m. )“, nevytýčili

pojednávanie aj keď podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku boli na to povinné; sa v konaní

dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie; napadnuté

rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( )

spočívajúcom na nesprávnej aplikácii a interpretácii § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku, , o ochrane

spotrebiteľa a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Ďalej v dovolaní poukázala na uznesenie

Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012 sp. zn. -12 v súvislosti s argumentáciou

oprávnenej týkajúcou sa porušenia povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu

z pohľadu hmotného práva. Podľa dovolateľky, exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí

uviesť, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán a pod akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a/ až r/

. Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, že vec nesprávne právne

posúdil z hľadiska právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, z hľadiska

ustanovení právnych predpisov EÚ a z hľadiska rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.

Nevysporiadal sa s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS

a nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie (jednostranný

právny úkon), ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu. Predmetné splnomocnenie sa v zozname nekalých

podmienok uvedených v prílohe čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS výslovne nenachádza.

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu odvolacieho súdu.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podala odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. apríla 2013 sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. ako aj z 26. júna 2013 sp. zn.

a z 25. júla 2013 sp. zn. ) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť len

6

rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom

konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním

napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je

rozhodnutím odvolacieho súdu) a c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a a

). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj

v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), predovšetkým nezistil splnenie

podmienok pre odloženie vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle

ustanovenia Následne sa zaoberal otázkou predloženou oprávnenou a to, či je

dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 30. apríla 2013 sp. zn. , z 24. mája 2013 sp. zn.

, z 26. júna 2013 sp. zn. , ,

a z 26. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj Smernica,

z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného poriadku).

Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho

zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. a z 26. júna 2013 sp. zn. ,

, , a konštatuje, že právne závery, ku ktorým

dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že :

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. Tomášom Kušnírom udelený „súhlas“

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

9

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov rovnako nie je dôvodná.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica – z dôvodov vysvetlených už

súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke dovolateľky, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie bez

nariadenia pojednávania, pričom § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa ukladal exekučnému súdu, aby pri postupe podľa § 57

ods. 1 písm. g/ a k/ nariadil pojednávanie, treba uviesť, že uvedené ustanovenie bolo účinné

od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012 a zrušením dovolaním napadnutého uznesenia

dovolacím súdom pre uvedené pochybenie súdu prvého stupňa, by sa nedosiahol všeobecný

účel dovolania – zrušením napadnutého rozhodnutia dosiahnuť nápravu nesprávnosti, lebo

exekučný súd by už v ďalšom konaní nemusel nariadiť pojednávanie (súčasné znenie

Exekučného poriadku mu to neukladá). Odvolací súd nenariadil na prejednanie odvolania

pojednávanie z dôvodu, že mu to umožňoval a

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

10

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní jej žiadne nevznikli.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa prvá veta v spojení s (per analogiam).

Oprávnená zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Povinnej náhradu trov tohto konania

nepriznal, lebo v tomto konaní jej žiadne trovy nevznikli i keď jej vzniklo právo na ich

náhradu v zmysle ustanovenia v spojení s prvá veta

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová