Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24Ek-3407-2022.pdf
PDF · 105.25 KB
Case nature
Subarea
24Ek/3407/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Športový klub polície Modrí Draci Košice, so sídlom Protifašistických Bojovníkov 821/4, 04001 Košice - Staré Mesto, IČO: 42 103 100, právne zastúp.: JUDr. Danica Holováčová, advokátka so sídlom Čajakova 5/5, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 31 303 064 proti povinnému: Slovenská plavecká federácia, so sídlom Za kasárňou 1, 83103 Bratislava - Nové Mesto IČO: 36 068 764, právne zastúp. Attorneity Legal s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 54 912 989, o vymoženie 50.000 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Martinom Kostkom, so sídlom Exekútorského úradu Šustekova 51, 85104 Bratislava, pod sp. zn. 429EX 601/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/3407/2022 zo dňa 7. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/3407/2022 zo dňa 7. februára 2023 z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k voči povinnému na náhradu trov exekúcie v súvislosti so sťažnosťou povinného vo výške 330,69 Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.02.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 24Ek/3407/2022, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň priznal oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 330,69 Eur. Napadnuté uznesenie odôvodnil vyšší súdny úradník tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.12.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 50.000 Eur, a to na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu sp. zn. 6Up/1177/2021, zo dňa 31.03.2022, vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.05.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Up/1177/2021 zo dňa 14.07.2022, ktoré bolo následne potvrdené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.11.2022, sp. zn. 6Up/1177/2021, právoplatným dňa 11.12.2022 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 22.12.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Kostkovi, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 429EX 601/22. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného. Súd kontrolou doručeniek zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v rámci zákonnej 15-dňovej lehoty, a teda tento návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
2. Vyšší súdny úradník vyhodnotil návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný, pričom zdôraznil, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného
titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. V napadnutom uznesení poučil povinného o účele a podmienkach exekučného konania. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť), najmä pokiaľ sa jedná o rozhodnutie súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, a nemôže naprávať chyby a nedostatky základného konania. Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, mal možnosť namietať v základnom (upomínacom) konaní. Argument povinného o nedostatku právomoci Okresného súdu Banská Bystrica na prejednanie sporu medzi účastníkmi konania súd neakceptoval, pretože tieto sa týkajú časového obdobia pred vznikom exekučného titulu. Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu, pričom ak povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu prvej inštancie - s platobným rozkazom, mal možnosť podať voči nemu odpor s cieľom, aby bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom by súd jeho skutkové tvrdenia právne posúdil. Takto však povinný nepostupoval a aj keď odpor voči platobnému rozkazu podal, urobil tak ak až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a zároveň požiadal súd o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu. Následným uznesením súdu sp. zn. 6Up/1177/2021 zo dňa 08.06.2022 bol návrh žalovaného (povinného) na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu zamietnutý a odpor proti vydanému platobnému rozkazu bol uznesením zo dňa 14.07.2022 odmietnutý. Povinný však podal sťažnosť voči tomuto uzneseniu o odmietnutí odporu , ktorú súd uznesením sp. zn. 6Up/1177/2021 zo dňa 10.11.2022 ako nedôvodnú zamietol. V závere svojho rozhodnutia vyšší súdny úradník poznamenal, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok rozhodnutiu tvoriacemu exekučný titul. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali niektorý zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Preto návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. V napadnutom uznesení bola zo strany vyššieho súdneho úradníka použitá pomerne rozsiahla právna argumentácia, výklad inštitútov exekučného práva ako aj poukaz na relevantnú judikatúru.
3. Proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo doručené elektronicky právnemu zástupcovi povinného dňa 24.02.2023, podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť dňa 08.03.2023. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
4. V podanej sťažnosti povinný namietal, že v predmetnej veci sa exekučný súd nevysporiadal s posúdením exekučného titulu, najmä v časti, keď opomenul skúmanie jeho materiálnej a formálnej vykonateľnosti, pretože tvrdenie protistrany o tom, že právomoc všeobecného súdu v predmetnom spore je daná a orgán športovej organizácie na riešenie sporov nie je oprávnený rozhodovať, sa nezakladá na pravde, a teda exekučný titul je pa-aktom . Svoju sťažnosť odôvodnil ďalej tým, že existuje ustálená súdna prax ohľadom otázky, že riešenie sporov podľa § 52 a § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe predstavuje prekážku právomoci všeobecných súdov. Opätovne súdu poukázal na to, že predmetom sporu medzi účastníkmi konania je nárok vyplývajúci z titulu prestupu športovcov medzi športovými klubmi, konkrétne sa jedná o spor v rámci členského substrátu medzi osobami s príslušnosťou k športovej organizácii, resp. medzi organizáciou a jej členom, nakoľko predmetom sporu sú prestupové a registračné podmienky športovcov s príslušnosťou k športovej organizácii (nárok vyplývajúci z titulu prestupu športovcov medzi športovými klubmi), z čoho je možné logicky vyvodiť, že športový pôvod (športová činnosť) vzniku nároku je jednoznačne daný, pričom ide o spor „interný“. Na riešenie takéhoto sporu nebol podľa názoru povinného príslušný všeobecný súd, ale právomoc patrila Rozhodovacej rade Slovenskej plaveckej federácie. A teda že platobný rozkaz sp. zn. 6Up/1177/2021
bol vydaný bez danej právomoci súdu, preto je pa-aktom a v exekučnom konaní je nutné zohľadniť jeho nulitnosť. Dôvodom zastavenia exekúcie by mala byť existencia iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, keďže tento trpí nedostatkami materiálnej a formálnej vykonateľnosti. Zároveň povinný odmietol tvrdenia o nevyužití opravných prostriedkov v základnom konaní, pretože hneď ako to bolo možné, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor proti vydanému platobnému rozkazu spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty, ktorá však bola zamietnutá (napriek tomu, že v obdobných prípadoch bola súdmi akceptovaná). Z dôvodu technickej závady mal oprávnený faktickú možnosť oboznámiť sa s doručeným platobným rozkazom až na konci 15- dňovej lehoty na podanie odporu, a následné odmietnutie odpustenia zmeškania lehoty mu neprípustne skrátilo lehotu na podanie odporu. K podanej sťažnosti povinný pripojil na podporu svojich tvrdení o absencii právomoci všeobecného súdu aj text Stanov Slovenskej plaveckej federácie, a tiež uznesenie Kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 1SKomp/38/2022 zo 06.10.2022, ktoré sa venuje kompetenčnému sporu medzi Okresným súdom Trenčín a Arbitrážnou komisiou Slovenského zväzu ľadového hokeja.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného voči napadnutému uzneseniu vyjadril podaním zo dňa 16.03.2023. Vo svojom vyjadrení žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť a oprávnenému priznať od povinného nárok na náhradu trov sťažnostného konania. Uviedol, že sťažnosť povinného považuje za nedôvodnú a účelovú v snahe oddialiť samotnú exekúciu, pričom povinný opakuje len dôvody, ktoré nemajú nič spoločné s exekučným konaním a nespadajú pod dôvody, pre ktoré môže súd exekúciu zastaviť. S argumentáciou povinného ohľadom nedostatku právomoci Okresného súdu Banská Bystrica na vydanie exekučného titulu sa už súd vysporiadal v upomínacom konaní sp.zn. 6Up/1177/2021, a to v rámci rozhodovania o sťažnosti povinného proti uzneseniu o odmietnutí odporu. Všetky povinným namietané skutočnosti nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní a s týmito sa už súd v predchádzajúcom konaní vysporiadal. Povinný sa po celý čas účelovou argumentáciou a prekrúcaním obsahu právnych predpisov SR, ako aj interných predpisov povinného snaží súd presvedčiť, že v tejto veci súdy nemajú právomoc konať a že ide o neodstrániteľnú vadu konania. Oprávnený zároveň poukázal na to, že povinný začal právomoc súdu napádať až potom, čo zistil, že z dôvodu hrubého zanedbania povinností svojho štatutárneho zástupcu (údajnej opravy počítača v rozsahu viac ako mesiaca) márne zmeškal lehotu na podanie odporu a potom, čo súd zamietol jeho žiadosť o odpustenie zmeškania tejto zákonnej lehoty. Problematike nedostatku právomoci všeobecného súdu sa už venoval súd v upomínacom konaní, pričom okrem iného konštatoval, že predmetom konania bol nárok žalobcu (oprávneného) na náhradu škody spôsobenej porušením právnej povinnosti žalovaného (povinného) podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody, t.j. ide o spor súkromnoprávnej povahy vyplývajúci z porušenia subjektívnych práv, ktorý patrí do právomoci súdov. Autonómne riešenie sporov predpokladané v § 52 zákona o športe má byť uplatňované voči osobám s príslušnosťou ku konkrétnej športovej organizácii, avšak v prejednávanej veci ide o spor o náhradu škody medzi športovou organizáciou a jej členom. Oprávnený napokon zdôraznil, že povinný v upomínacom konaní nenapadol riadnym opravným prostriedkom - odporom vydaný platobný rozkaz (keď márne zmeškal 15-dňovú lehotu na jeho podanie), preto sa vydaný platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným. Podľa názoru oprávneného povinný svojim návrhom na zastavenie exekúcie simuluje a zneužíva svoje ďalšie podania ako odvolania voči platobnému rozkazu, pričom ale v pôvodnom konaní opravný prostriedok na to určený - riadny odpor nepodal. Oprávnený sa vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného taktiež venoval otázkam a výkladu ustanovení zákona č. 440/2015 Z.z. o športe týkajúcim sa právomoci na prejednávanie sporov súvisiacich so športovou činnosťou s tým, že v konečnom dôsledku žiadal podanú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. V zmysle § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.ať pokoj.ený a chce a baviť ať a je šte existuje. nestie na exekútorovdenému nky právneho zástupcu žalovaného JUDr. Ladislava T
14. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
15. Treba konštatovať, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa náležite vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi, ktorými sa povinný bránil v návrhu na zastavenie exekúcie. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje súd prvej inštancie za presvedčivé, dostatočné a jasné. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, sťažnostný súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť. Vyšší súdny úradník dostatočne ozrejmil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia a sudca prvej inštancie sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na tomto mieste sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Napriek uvedenému súd prvej inštancie nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky, aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti, uvádza nasledovné:
16. Návrh na zastavenie exekúcie nie je možné vnímať ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu tvoriacemu exekučný titul, pričom tento má smerovať proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Relevancia takýchto argumentov vo vzťahu k exekúcii sa skončila vydaním vykonávaných rozhodnutí, ktoré sú exekučnými titulmi (čiže platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 6Up/1177/2021, zo dňa 31.03.2022 v spojení s uzneseniami sp.zn. 6Up/1177/2021 zo dňa 14.07.2022 a 10.11.2022). Súd preskúmal všetky skutkové tvrdenia povinného, ktoré podal v návrhu na zastavenie exekúcie aj v sťažnosti a dospel opätovne k záveru, že tieto mali byť (a z obsahu spisu zo základného konania vyplýva, že aj boli) uplatnené v základnom konaní, pretože všetky argumenty sa týkajú obdobia pred vznikom exekučných titulov. To znamená, že povinný sa mal v základnom konaní riadne a včas brániť. Skutočnosť, že tak neurobil, resp. urobil, ale zo subjektívnych dôvodov oneskorene, nemôže byť na ťarchu oprávneného. Zároveň sudca prvej inštancie uvádza, že súd obranu povinného už v základnom konaní neuznal, keď sa aj nad rámec svojej povinnosti v rámci odôvodnenia uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti odmietnutiu oneskoreného odporu pomerne dôkladne venoval argumentom povinného (tam žalovaného) a podrobne rozpísal svoje úvahy o existencii právomoci všeobecného súdu na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi. V súčasnosti sa pohľadávka oprávneného nachádza už v štádiu exekúcie, v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľných rozhodnutí. Čiže pokiaľ existuje exekučný titul a skutočnosť, že povinnosť v ňom uložená nebola ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splnená, súd musí konštatovať, že exekúcia sa začala dôvodne.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a keďže povinný si povinnosť mu nimi uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
18. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s argumentom oprávneného o tom, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov v základnom konaní ako aj pri bránení svojich práv v konaniach o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Povinný si v základnom, upomínacom konaní, nedostatočne starostlivo bránil svoje práva, čo bolo konštatované už v uzneseniach po vydaní platobného rozkazu (sp.zn. 6Up/1177/2021 zo dňa 14.07.2022 a 10.11.2022), pričom jeho pasivitu nemožno nahrádzať a odstraňovať v konaní exekučnom.
19. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľnými exekučnými titulmi, ktoré neboli povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
20. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
21. S poukazom na uvedené súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže ani v rámci sťažnostného konania nebol zistený žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/3407/2022 zo dňa 07.02.2023 ako nedôvodnú zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)
22. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
26. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
27. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
28. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
29. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
30. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného žiadal o priznanie náhrady trov konania od povinného. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného v súvislosti s jeho vyjadrením k predmetnej sťažnosti v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia spolu v sume 330,69 Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 50.000 Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky vo výške 263,06 Eur + 1x režijný paušál pre rok 2023 á 12,52 Eur + 20% DPH).
31. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané
týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (výrok II. tohto uznesenia).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 18. apríla 2023
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa