Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/132/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika, konajúci orgán: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, IČO: 00166073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto rozhodol:

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamieta.

II. Súd návrhy vo veci samej zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Uznesením tunajšieho súdu č.k. -26 zo dňa 15.04.2013 súd spojil veci vedené na tunajšom súde pod č.k. , , , , , , , , , a na spoločné konanie vedené pod č.k. .

Vo veci č.k. sa navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 495,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom voči povinnej J. M. pod sp. zn. na vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči povinnej vzniknutej neplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dňa 24.01.2011, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 9 mesiacov).

Vo veci, pôvodne č.k. sa navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 935,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom voči povinnému S. G. pod sp. zn. na vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči povinnému vzniknutej neplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dňa 24.03.2011, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 17 mesiacov).

Vo veci, pôvodne č.k. sa navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 330,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom voči povinnej J. A. pod sp. zn. na vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči povinnej vzniknutej neplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dňa 03.08.2011, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).

Vo veci, pôvodne č.k. sa navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 275,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom voči povinnému N. X. pod sp. zn. na vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči povinnému vzniknutej neplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dňa 03.06.2011, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov).

Vo veci, pôvodne č.k. sa navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 440,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom voči povinnej G. X. pod sp. zn. na vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči povinnej vzniknutej neplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dňa 09.02.2011, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 8 mesiacov).

Vo veci, pôvodne č.k. sa navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 330,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom voči povinnému N. S. pod sp. zn. EX11462/2008 na vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči povinnému vzniknutej neplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dňa 21.01.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).

Vo veci, pôvodne č.k. sa navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 330,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom voči povinnému T. Š. pod sp. zn. EX12282/2008 na vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči povinnému vzniknutej neplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dňa 20.01.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).

Vo veci, pôvodne č.k. sa navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 880,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom voči povinnému J. F. pod sp. zn. na vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči povinnému vzniknutej neplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dňa 09.05.2011, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 16 mesiacov).

Vo veci, pôvodne č.k. sa navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 330,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom voči povinnému W. E. pod sp. zn. na vymoženie pohľadávky

navrhovateľa voči povinnému vzniknutej neplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dňa 04.11.2011, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).

Vo veci, pôvodne č.k. sa navrhovateľ návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 330,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom voči povinnému N. S. pod sp. zn. na vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči povinnému vzniknutej neplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dňa 15.01.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).

Vec tunajšieho súdu, pred rozhodnutím o spojení veci, vedenú pod č.k. , súd na pojednávaní dňa 07.08.2013 vylúčil na samostatné konanie, s tým, že ďalej sa konanie v tejto veci bude viesť pod pôvodným číslom konania, a to z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu nebolo možné pripojiť spis tunajšieho súdu č.k. , nakoľko tento sa nachádzal na Krajskom súde v Žiline. Údaje z tohto spisu boli pritom potrebné pre rozhodovanie o uplatnenom nároku vo veci, ktorá mala pred spojením č.k. .

Na základe uvedeného pod č.k. sú spojené na spoločné konanie veci tunajšieho súdu vedené pôvodne pod č.k. , , , , , , , , a .

Žalobné návrhy v spojených veciach navrhovateľ odôvodnil po skutkovej a právnej stránke totožne, s výnimkou uvedenia údajov dotýkajúcich sa konkrétneho exekučného konania (dátum rozhodnutia o poverení, dĺžka omeškania pri rozhodovaní o poverení). Z uvedeného dôvodu ak sa v nasledujúcom texte používa singulár, vzťahuje sa toto jednotné číslo na všetky spojené návrhy.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že ako oprávnený písomne navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Dolný Kubín a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. S odkazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len ako "EP") v znení účinnom od 01.06.2010 a od 01.06.2011 uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V prípade exekučného titulu oprávneného - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "") nejde o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, a naopak používa slovné spojenie rozhodcovský súd. Platí interpretačné pravidlo

- predpoklad racionálneho zákonodarcu, ktorý ak použil dva odlišné pojmy, myslel tým aj dve odlišné veci. Podľa odbornej literatúry vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie, resp. zmierom ňou schváleným (uvedený inštitút bol pôvodne exekučným titulom podľa (ďalej len "") a neskôr bol prenesený do Exekučného poriadku) sa rozumeli rozhodnutia v pracovných sporov vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami. Prejednávanie a rozhodovanie pracovných sporov rozhodcovskými komisiami bolo k 01.02.1991 zrušené, rozhodnutia rozhodcovských komisií a nimi schválené zmiery ostali však i naďalej vykonateľné. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je teda úplne iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu a je exekučným titulom podľa iného ustanovenia (ďalej len "") a neskôr EP - a EP ako iné (ako v zákone výslovne uvedené) vykonateľné rozhodnutia a schválené zmiery, ktorých súdny výkon

pripúšťa zákon. Ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Podľa § 44 ods. 2 EP platného od 01.02.2002 do 31.05.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na povahu exekučného titulu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom - § 44 ods. 2 EP. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn.: , , ). Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v danom období, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125,- eur, konkrétne na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur; na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur; na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody pozostávajúcej zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Jej vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatňuje, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v dôsledku nesústredenej činnosti exekučného súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík - neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jej zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Ďalšími podpornými dôvodmi sú: a) neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolal u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti;

b) úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov; c) nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ súčasne poukázal aj na nálezy Ústavného súdu SR ohľadne obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. z 12. mája 2010, sp. zn. ). Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t. j. cca 660,- eur. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia navrhovateľ v návrhu konkretizoval rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumy uvedené na str. 2 a 3 tohto rozsudku. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu, teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac. Navrhovateľ postupoval podľa ust. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto považuje za nutné a) deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; b) deklarovať porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite; c) deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, konkrétne princípu legality, princípu ochrany legitímnych očakávaní, princípu ochrany dôvery v právo, princípu právnej istoty; d) nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením práv označených pod písm. a) a b) a princípov právneho štátu označených pod písm. b).

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním, súdu doručeným dňa 28.05.2013 (č.l. 30 a nasl. spisu), v ktorom uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť z viacerých dôvodov, predovšetkým z dôvodu nepreukázania splnenia základných o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ""). Poukázal aj na nedostatky žaloby, ktoré podľa nej spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že znáša dôkazné bremeno. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Navrhovateľ si ju uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu, z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzané prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.j. či využil účinné

právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR (nález z 03.05.2011 č. k. -25) poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibusiura (každý nech si stráži svoje právo). Odporca ďalej poukázal aj na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené odporcovi 23.04.2012 a ak tento podal žalobu na súd už 27.09.2012, je zrejmé, že ju navrhovateľ nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr, a preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. MS SR následne adresovalo navrhovateľovi výzvy na doplnenie žiadosti, napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o prerokovanie ktorého sám požiadal. Preto MS SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZoZŠ nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. ZoZŠ ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou, ktoré tri podmienky musia byť splnené súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa . Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 03.03.20111, č.k. -13 a uznesení NS SR zo dňa 13.10.2011 č.k. , zo dňa 26.09.2011,č.k. a zo dňa 29.03.2011 č.k. , vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu ako mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená ( ), potom postup súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. V tomto kontexte je potrebné poukázať na ustanovenia EP účinného od 01.06.2011, podľa ktorého 15- dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri exekučných tituloch, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovského súdu. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Odporca sa odvoláva aj na dôvodovú správu k novelizácii ust. EP s účinnosťou od 01.06.2011, kde je uvedené, že správnosť aplikácie tohto ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR a skutočnosť, že do formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov" predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 01.06.2011. Odporca ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. , z ktorého vyplýva, že ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo zákone, ale ich nedodržanie automaticky nepovažuje za porušenie základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. K existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na ust. ZoZŠ v súvislosti s ktorým namietal, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov má odporca za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Podľa názoru odporcu efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa ZoZŠ, ale len ústavný

súd SR, resp. predseda príslušného súdu. V súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporca vzniesol námietku premlčania s poukazom na ust. § 19 ods. 1 ZoZŠ, v prípade ak došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty na vydanie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,- eur a uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy, s poukazom na § 17 ods. 1 ZoZŠ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie je automatické poskytovanie finančného zadosťučinenia a toto podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobité a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú v tomto konaní irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež zánik podnikateľských aktivít a plánov nebol zo strany navrhovateľky preukázaný a ani to, akým spôsobom uvedená situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Napokon odporca poukázal na , ktoré je potrebné zohľadniť spolu s a ZoZŠ pri formulovaní záveru o potrebe priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. V tejto súvislosti poukázal na podnikateľskú činnosť navrhovateľa a povedomie, ktoré je okolo navrhovateľa v súvislosti s touto činnosťou vytvorené. Navrhovateľa jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 07.08.2013 o 10.00 hod., ktoré vykonal a vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a zástupcu navrhovateľa. Odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Zástupca navrhovateľa dňa 06.08.2013 o 17:06 súdu doručil emailom návrh zrušenie pojednávania, ktorý bol podateľňou súdu zaevidovaný až v deň pojednávania o 7,44 hod.. Návrh na zrušenie pojednávania odôvodnil tým, že je potrebné, aby bolo ústavne konformne rozhodnuté o otázke nestrannosti súdu a sudcu v tomto konaní s tým, že súčasne navrhol prerušenie tohto konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. K návrhu pripojil sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného SR, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spojený s návrhom na doklad vykonateľnosti podľa ust. , ktorá je datovaná dňom 06.05.2013 a adresovaná Ústavnému súdu SR. Súd vo veci určil termín pojednávania dňa 21.06.2013, pričom predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi a jeho zástupcovi doručené dňa 26.06.2013. Navrhovateľ v ústavnej sťažnosti napáda uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.02.2013 č.k. , ktorým bolo rozhodnuté, že sudkyňa Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Jana Veselá nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. . Súd poukazuje na to, že ak zástupca navrhovateľa vypracoval ústavnú sťažnosť, ktorú považuje za dôvod na prerušenie konania, mal túto sťažnosť súdu doručiť v období blízkom po jej vypracovaní (po 06.05.2013), čím mohol predísť nariadeniu pojednávania (dňa 21.06.2013). Zástupca navrhovateľa však sťažnosť spolu s návrhom na prerušenie konania a návrhom na zrušenie pojednávania súdu doručil deň pred pojednávaním. Takýto postup navrhovateľa súd považuje za účelový. Súd tak o návrhu na prerušenie konania rozhodol súbežne s návrhmi vo veci samej, keď dospel k záveru, že spôsobilým dôvodom na zrušenie (odročenie) pojednávania by bolo len návrh na prerušenie konania podľa ust. až c/OSP, kedy súd musí konanie prerušiť obligatórne. V tomto prípade tomu tak nebolo.

Podľa súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Navrhovateľ navrhol konanie prerušiť konania podľa a , nakoľko ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Predmetnú otázku navrhovateľ špecifikoval tak, že ide o otázku nestrannosti súdu a sudcu povereného prejednaním a rozhodnutím veci, keď už v žalobe označil skutočnosti, pre ktoré má byť sudca vylúčený a zásadne nesúhlasí s uznesením krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Dolný Kubín nie sú z prejednávania veci vylúčení. Má za to, že sú dané objektívne dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Dolný Kubín a rozhodnutie krajského súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávne a zakladajúce zásah do jeho základných práv.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, a to potom čo ho vyhodnotil ako nedôvodný. Predovšetkým navrhovateľ nijako nepreukázal, že ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR skutočne aj podal. Súd si pritom túto skutočnosť nemôže preveriť ani na internetovej stránke Ústavného súdu SR, pretože podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa povinne zverejňujú len návrhy na začatie konania podľa čl. 125 až čl. 126 a čl. 127a až . Sťažnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy sú však upravené v SR.

Aj v prípade, že by navrhovateľ súdu preukázal, že ústavnú sťažnosť, pre ktorú žiada prerušenie konania aj na Ústavný súd SR podal, súd je toho názoru, že v danom prípade dôvod na prerušenie konania nie je daný, keď nejde o prípad uvedený v ust. , ani v ust. .

Ust. zakotvuje, že súd preruší konanie ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Predbežné otázky, ktoré súd nesmie sám riešiť sú uvedené v ust. . V predmetnej veci je nastolenou otázka nestrannosti konajúceho súdu a sudcu. Túto otázku sú pritom všeobecné súdy oprávnené riešiť (táto právomoc im vyplýva z ust. ) a aj ju riešili. Konkrétne Krajský súd v Žiline rozhodoval o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov tunajšieho súdu, resp. zákonnej sudkyne z prejednania veci č.k. 6C/132/2012uznesením č.k. zo dňa 28.02.2013. Prvostupňový súd vychádza z tohto rozhodnutia, ktoré je povinný, keďže ide o rozhodnutie súdu nadradeného tunajšiemu súdu, rešpektovať.

Pokiaľ ide o navrhovateľom navrhované prerušenie konania podľa ust. , súd k takémuto riešeniu pristupuje vtedy, ak ide o otázku, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie vo veci samej. Prípadné konanie na Ústavnom súde SR, pre ktoré navrhovateľka žiadala prerušiť konanie č.k. , sa dotýka len procesnej stránky sporu, nejde o prejudiciálnu otázku pre toto konanie.

V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že navrhovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol, aby Ústavný súd SR rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 28.02.2013. V prípade vydania takéhoto rozhodnutia navrhovateľovi bude poskytnutá taká ochrana, akú sleduje návrhom na prerušenie konania (v konaní nebude možné do času rozhodnutia o ústavnej sťažnosti vychádzať z napadnutého uznesenia Krajského súdu v Žiline).

Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania súd na záver uvádza podstatnú okolnosť, že navrhovateľom tvrdený (a nepreukázaný) dôvod na prerušenie konania (podanie ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR) sa vzťahuje len k pôvodnej veci č.k. , keďže navrhovateľ súdu doručil ústavnú

sťažnosť, ktorou napáda iba uznesenie Krajského súdu v Žiline vydaného vo veci č.k. , a to uznesenie č.k. zo dňa 28.02.2013.Predmetom konania č.k. sú však, po rozhodnutí o spojení (a po rozhodnutí o vylúčení jednej veci), aj veci pôvodne vedené pod č.k. , , , , , , , a uznesení o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov tunajšieho súdu v tomto konaní navrhovateľ ani len netvrdil, že by ich napadol ústavnou sťažnosťou. Vo vzťahu k nárokom uplatneným vo veciach vedených pôvodne pod č.k. , , , , , , , a tak súd ako ďalší a hlavný dôvod na zamietnutie návrhu na prerušenie konania konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal ani samotné vypracovanie ústavnej sťažnosti.

Dospejúc k záveru, že je na mieste návrh na prerušenie konania zamietnuť, súd súčasne s rozhodnutím o návrhu na prerušenie konania, rozhodol aj vo veci samej.

Rozhodnutiu predchádzalo dokazovanie, ktoré spočívalo výlučne v dokazovaní listinami, ktoré do spisu predložili účastníci konania a ďalej listinami, ktoré navrhovateľ doručil dňa 23.04.2012, 25.05.2012, 25.09.2012odporcovi, obsahujúce zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a ktoré boli na tunajšom súde zaregistrované v Správnom denníku pod č. 467/12. Taktiež súd vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v pripojenom spise tunajšieho súdu č.k. , a to žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1 spisu, zápisnicou z čl. 2 spisu, výzvou na zaslanie spisu z čl. 10 spisu, uznesením o uložení poriadkovej pokuty z čl. 11, odpoveďou na žiadosť z čl. 12, uznesením o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia z čl. 24 až 27, poverením z čl. 29, ďalej v pripojenom spise č.k. , a to žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1 spisu, zápisnicou z čl. 2 spisu, žiadosťou z čl. 9, výzvou z čl. 10, predvolaním z čl. 13, úradným záznamom z čl. 14, zápisnicou z čl. 15, uznesením o čiastočnom zastavení exekúcie z čl. 31, poverením z čl. 51, zo spisu č.k. žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1, zápisnicou z čl. 2, žiadosťou o zapožičanie spisu z čl. 10, uznesením o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia z čl. 12, poverením z čl. 16a, zo spisu č.k. žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1, zápisnicou z čl. 2, výzvou na zaslanie spisu z čl. 10, žiadosťou o predĺženie lehoty z čl. 11, odpoveďou na žiadosť z čl. 14, predvolaním z čl. 27, zápisnicou o výsluchu z čl. 29 a uznesením o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie z čl. 30 (tieto listiny sú v zažurnalizované na č.l. 65 až 77 z dôvodu odpojenia spisu ), zo spisu č.k. žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1, zápisnicou z čl. 2, výzvou na zaslanie podkladov z čl. 10, žiadosťou o predĺženie lehoty z čl. 11, odpoveďou na žiadosť z čl. 14, uznesením o čiastočnom zamietnutí žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 19, poverením z čl. 23, zo spisu č.k. žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1, zápisnicou z čl. 2, poverením z čl. 8,zo spisu č.k. žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1, zápisnicou z čl. 2, poverením z čl. 8, zo č.k. žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1, zápisnicou z čl. 2, výzvou na zaslanie spisu z čl. 11, odpoveďou na žiadosť z čl. 12, poverením z čl. 39, zo spisu č.k. žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1, zápisnicou z čl. 2, poverením z čl. 8, zo spisu č.k. žiadosťou o udelenie poverenia z čl. 1, zápisnicou z čl. 2, výzvou na zaslanie spisu z čl. 10, predvolaním z čl. 11, odpoveďou na žiadosť z čl. 12, uznesením o čiastočnom zastavení exekúcie z čl. 16, odvolaním z čl. 19, uznesením o zastavení odvolacieho konania z čl. 36, poverením z čl. 41, uznesením z čl. 49 a uznesením Krajského súdu v Žiline z čl. 100 spisu (tieto listiny sú v zažurnalizované na č.l. 78 až 104 z dôvodu odpojenia spisu ).

Na základe vykonaného dokazovania sa súd, na prvom mieste, zaoberal námietkou odporcu o predčasnom podaní žaloby.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Z prijímacej poštovej pečiatky odporcu na už zmieňovanom zozname žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mal súd preukázané, že tieto boli odporcovi doručené dňa 23.04.2012, 25.05.2012 a 25.09.2012, takže v čase rozhodovania súdu nepochybne uplynula 6 mesačná lehota na uspokojenie nároku v zmysle ust. § 16 ods. 1 ZoZŠ. Táto lehota pritom uplynula márne, pretože ani odporca nepopieral fakt, že by medzičasom došlo k uspokojeniu nárokov navrhovateľa. O predčasnosti podania žaloby bolo možné hovoriť len v určitom štádiu súdneho konania, avšak v čase rozhodovania

súdu (ktorý je relevantný, keďže táto skutočnosť by sama o sebe mohla byť dôvodom na zamietnutie návrhu vo veci samej) už záver o predčasnosti nie je možný.

Na základe uvedeného potom súd ďalej skúmal, či je daná zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom tak, ako to vo svojom žalobnom návrhu tvrdil navrhovateľ, podľa ktorého nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že tunajší súd v exekučných konaniach č.k. , , , , , , , , a nedodržal 15-dňovú lehotu uvedenú v ust. § 44 ods. 2 EP, teda neurobil úkon v zákonom ustanovenej lehote a dopustil sa zbytočných prieťahov v konaní, keď vydal poverenie s omeškaním niekoľkých mesiacov.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoZŠ v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne splnenie troch základných predpokladov: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Keďže pre vznik zodpovednosti musia byť naplnené všetky tri predpoklady kumulatívne, o vzniku zodpovednosti nemožno hovoriť ak chýba ktorýkoľvek z týchto predpokladov. Súd sa preto zaoberal najskôr tým, či sa tunajší súd dopustil vo vyššie uvedených exekučných konaniach nesprávneho úradného postupu alebo nie.

Zo spisu č.k. (pripojeného k veci s pôvodnou sp. zn. ) vyplýva, že dňa 21.06.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 05.08.2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že od spísania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia žiadosti o udelenie poverenia uplynulo viac ako šesť týždňov. Dňa 06.08.2010 vyšší súdny úradník vydal pokyn na vyžiadanie spisu od Stáleho rozhodcovského súdu. Keďže písomnosti doručené od Stáleho rozhodcovského súdu na CD nosiči boli nečitateľné, listom zo dňa 23.08.2010 bol uvedený súd vyzvaný na zaslanie spisu. Uznesením zo dňa 11.10.2010 tunajší Stálemu rozhodcovskému rozsudku uložil poriadkovú pokutu za nesplnenie povinnosti doručiť žiadaný spis. Následne bol žiadaný spis súdu doručený dňa 20.10.2010. Dňa 20.12.2010 tunajší súd vydal č.k. -24, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti pre vymoženie presahujúcej 280,16 eur a vo výroku bližšie vymedzených zmenkových a zákonných úrokov a trov rozhodcovského konania a trov exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011. Po jeho právoplatnosti dňa 24.01.2011 súd vydal poverenie na vymoženie sumy 280,16 eur a trov exekúcie a dňa 07.02.2011 rozhodol aj o zastavení konania v časti, v ktorej súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie o zastavení exekúcie v časti nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2011.

Zo spisu č.k. (pripojeného k veci s pôvodnou sp. zn. ) vyplýva, že dňa 07.12.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 04.01.2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že od spísania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia žiadosti o udelenie poverenia uplynul viac ako tri týždne. Dňa 21.01.2010 vyšší súdny úradník vydal pokyn na vyžiadanie spisu od Stáleho rozhodcovského súdu za účelom rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora. Žiadosť bola následne vyhotovená dňa 27.01.2010. Listom zo dňa 22.02.2010 tunajší súd zaslal Stálemu rozhodcovskému súdu urgenciu vo veci zaslania žiadaného spisu. Ani na urgenciu spis nebol doručený. Dňa 16.03.2010 bol predvolaný na výsluch dňa 26.03.2010 povinný. Výsluch súd vykonal dňa 06.04.2010, keď na určený termín výsluchu 26.03.2010 sa povinný nedostavil. Povinný predložil úverovú zmluvu, ktorú uzavrel s oprávneným a táto bola zažurnalizovaná do spisu. V deň výsluchu bola do spisu doručená od Stáleho rozhodcovského súdu kópia úverovej zmluvy. Uznesením č.k. -31 zo dňa 29.07.2010 súd exekučné konanie v časti presahujúcej sumu 1.682,27 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 3.796,94 eur od 26.03.2009 do zaplatenia,

zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. -47 zo dňa 21.12.2010, a to dňa 25.02.2011. Dňa 24.03.2011 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 1.682,27 eur a trov predchádzajúceho konania a tiež trov exekúcie.

Zo spisu č.k. (pripojeného k veci s pôvodnou sp. zn. ) vyplýva, že dňa 28.04.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 13.06.2011 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia a exekučným titulom, ktorý je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že od spísania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia žiadosti o udelenie poverenia uplynul viac ako mesiac a pol. Tunajší súd o tejto žiadosti rozhodol tak, že dňa 28.06.2011 vydal uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti pre vymoženie sumy 100,- eur a vo výroku bližšie vymedzených zmenkových a zákonných úrokov a trov exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2011. Po jeho právoplatnosti dňa 03.08.2011 súd vydal poverenie na vymoženie sumy 100,- eur a trov exekúcie a v tento deň rozhodol aj o zastavení konania v časti, v ktorej súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie o zastavení exekúcie v časti nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2011.

Zo spisu č.k. (pripojeného k veci s pôvodnou sp. zn. ) vyplýva, že dňa 04.01.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 26.01.2011 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia a exekučným titulom, ktorý je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že od spísania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia žiadosti o udelenie poverenia uplynuli viac ako tri týždne. Listom zo dňa 02.02.2011 bol od Stáleho rozhodcovského súdu žiadaný spis. Dňa 04.02.2011 bola súdu doručená žiadosť Stáleho rozhodcovského súdu na predloženie žiadaných písomností, ktoré boli následne súdu doručené dňa 18.02.2011. Dňa 03.06.2011bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, avšak následne bola uznesením č.k. -30 exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Zo spisu č.k. (pripojeného k veci s pôvodnou sp. zn. ) vyplýva, že dňa 03.08.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 13.10.2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia a exekučným titulom, ktorý je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že od spísania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia žiadosti o udelenie poverenia uplynuli viac ako dva mesiace. Dňa 22.10.2010 vyšší súdny úradník vydal pokyn na vyžiadanie spisu od Stáleho rozhodcovského súdu za účelom rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora. Žiadosť bola následne vyhotovená dňa 25.10.2010. Dňa 29.10.2010 bola súdu doručená žiadosť Stáleho rozhodcovského súdu na predloženie žiadaných písomností, ktoré boli následne súdu doručené dňa 08.11.2010. Dňa 19.11.2010 tunajší súd vydal uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora v časti o vymoženie sumy presahujúcej 250,- eur, zmenkového a zákonného úroku vymedzeného vo výroku a v časti trov rozhodcovského konania a trov exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2011 a dňa 09.02.2011 bolo vydané poverenie na vymoženie sumy 250,- eur a trov exekúcie.

Zo spisu č.k. (pripojeného k veci s pôvodnou sp. zn. ) vyplýva, že dňa 09.12.2008 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 09.01.2009 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia a exekučným titulom, ktorý je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že od spísania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia žiadosti o udelenie poverenia uplynul jeden mesiac. Súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol tak, že dňa 21.01.2009, teda na dvanásty deň po doručení žiadosti o jeho udelenie, bolo poverenie vydané.

Zo spisu č.k. (pripojeného k veci s pôvodnou sp. zn. ) vyplýva, že dňa 20.12.2008 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 12.01.2009 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia a exekučným titulom, ktorý je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že od spísania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia žiadosti o udelenie poverenia uplynuli viac ako tri týždne. Súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol tak, že dňa 20.01.2009, teda na ôsmy deň po doručení žiadosti o jeho udelenie bolo poverenie vydané.

Zo spisu č.k. (pripojeného k veci s pôvodnou sp. zn. ) vyplýva, že dňa 25.05.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 28.07.2011 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia a exekučným titulom, ktorý je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že od spísania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia žiadosti o udelenie poverenia uplynuli viac ako dva mesiace. Dňa 07.08.2011 vyšší súdny úradník vydal pokyn na vyžiadanie spisu od Stáleho rozhodcovského súdu za účelom rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora. Žiadosť bola následne vyhotovená dňa 11.08.2011. Dňa 22.08.2011 bol súdu žiadaný spis doručený. Následne bolo o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnuté tak, že poverenie bolo vydané, a to dňa 02.11.2011.

Zo spisu č.k. (pripojeného k veci s pôvodnou sp. zn. ) vyplýva, že dňa 06.12.2008 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 12.01.2009 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia a exekučným titulom, ktorý je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že od spísania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia žiadosti o udelenie poverenia uplynul viac ako mesiac. Súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol tak, že dňa 15.01.2009, teda po troch dňoch od jej doručenia, bolo poverenie vydané.

Zo spisu č.k. (pripojeného k veci s pôvodnou sp. zn. ) vyplýva, že dňa 18.01.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 18.02.2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia a exekučným titulom, ktorý je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Z uvedeného vyplýva, že od spísania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia žiadosti o udelenie poverenia uplynuli mesiac. Listom zo dňa 01.03.2010 tunajší súd vyžiadal spis od Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 23.03.2010, keď dovtedy súdu žiadaný rozhodcovský spis doručený nebol, súd predvolal na výsluch povinného, a to na deň 09.04.2010. Medzičasom, dňa 29.03.2010, boli súdu doručené listiny žiadané od Stáleho rozhodcovského súdu .Žiadosť bola následne vyhotovená dňa 11.08.2011. Dňa 22.08.2011 bol súdu žiadaný spis doručený. Následne bolo o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnuté tak, že poverenie bolo vydané, a to dňa 02.11.2011.

Na exekučné konania č.k. , , , a vzťahuje právna úprava v § 44 ods. 2 EP účinná od 01.11.2006 do 31.05.2010, keď ide o exekučné konania začaté do 31.05.2010.

Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na exekučné konania č.k. , , , , sa vzťahuje právna úprava v § 44 ods. 2 EP účinná od 01.06.2010 do 31.05.2010, keď ide o exekučné konania začaté po 01.06.2010 a do 31.05.2011.

Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tvrdenie navrhovateľa, že tunajší súd nedodržal zákonom ustanovenú lehotu na pozitívne rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia, vykonaným dokazovaním, pokiaľ ide o exekučné konania č.k. , a preukázané nebolo. Z dokazovania naopak vyplýva, že tunajší súd v týchto konaniach rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Treba doplniť, že súd o žiadostiach o udelenie poverenia v týchto konaniach rozhodol v mesiaci január 2009.

Túto skutočnosť súd zdôrazňuje preto, že dňa 06.10.2009 bol vydaný rozsudok Súdneho dvora EÚ (prvej komory) vo veci Asturcom C-40/08, pričom záver v ňom vyslovený, a to že smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný, priniesol zmenu do dovtedajšej rozhodovacej činnosti súdov v exekučných konaniach, kde bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný voči spotrebiteľovi. Súdy ex offo pri rozhodovaní už od začatia exekučného konania mali povinnosť preskúmať zmluvné podmienky uvedené v úverových zmluvách, z ktorých pohľadávky boli predmetom exekučných konaní. Preskúmať tieto zmluvné podmienky nebolo možné len na základe návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenie a rozhodcovského rozsudku, pretože tieto neobsahovali celé znenie úverových zmlúv a všeobecných obchodných podmienok. Taktiež ako prvoradú otázku si súd musel vyriešiť otázku, či povinný bol pri uzavieraní a plnení zmluvy v pozícii spotrebiteľa alebo nie (vyriešenie tejto otázky bolo rozhodujúce pre použitie ex offo prieskumu zmluvných podmienok). Na podklade listín doručených od súdneho exekútora so žiadosťou o udelenie poverenia (návrh na vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok) záver, či povinný bol v pozícii spotrebiteľa alebo nie, možné urobiť nebolo. Z tohto dôvodu tunajší súd pred rozhodnutím o žiadosti na udelenie poverenia zabezpečoval podklady potrebné na toto rozhodnutie, a to tak že sa obracal na Stály rozhodcovský súd so žiadosťou o zaslanie spisu , prípadne vykonal výsluch povinného (tak sa stalo v konaniach č.k. a č.k. ). To všetko za účelom zistenia, či povinný vystupoval ako spotrebiteľ. Ak tomu tak bolo, súd pristúpil k prieskumu zmluvných podmienok. Podľa výsledku zistení a prieskumu súd buď následne vydal poverenie (v predmetných exekučných konaniach sa tak stalo len v konaní č.k. a ), alebo čiastočne zamietol žiadosť o udelenie poverenia (v predmetných exekučných konaniach sa tak stalo v konaní č.k. , , , ) alebo čiastočne zastavil exekúciu (v predmetných exekučných konaniach sa tak stalo v konaní č.k. a ).

Pokiaľ teda ide o konania , , , , 10Er/286/2010,možno zhrnúť, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že v nich tunajší súd o žiadostiach o udelenie poverenia rozhodol tak, že súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty nie je pravdivé, pretože tunajší v nich rozhodol o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenie, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie a až po právoplatnosti týchto rozhodnutí rozhodol o vydaní poverenia vo zvyšnej (nezamietnutej, resp. nezastavenej). Nejde teda o prípad uvedený v druhej vete ust. § 44 ods. 2 EP, keďže táto veta sa vzťahuje len na situáciu, kedy súd poverí súdneho exekútora v rozsahu uvedenom v žiadosti o udelenie poverenia, teda kedy tejto žiadosti v celom rozsahu vyhovie. Ak v uvedených konaniach tunajší súd tejto žiadosti v celom rozsahu nevyhovel a o tejto žiadosti rozhodoval aj inak ako poverením, je zrejmé, že 15 dňová lehota sa na tieto prípady nevzťahuje.

Na základe vyššie vyslovených právnych názorov možno uzavrieť, že nemožno prijať záver o tom, že tunajší súd porušil svoju povinnosť uvedenú v ust. § 44 ods. 2 EP a dopustil sa tým nesprávneho úradného postupu v zmysle ust. § 9 ods. 1 ZoZŠ.

Pokiaľ ide o exekučné konania č.k. a týchto súd vydal poverenie bez toho, aby predtým čiastočne zamietal žiadosť o udelenie poverenia alebo čiastočne zastavoval exekúciu., pričom toto poverenie vydal po uplynutí 15 dňovej lehoty uvedenej v ust. § 44 ods. 2 EP ( v konaní 15 dňová lehota uplynula dňa 10.02.2011 - poverenie bolo vydané dňa 03.06.2011, v konaní č.k. dňová lehota uplynula dňa 12.08.2011 - poverenie bolo vydané dňa 04.11.2011). Ako však už bolo uvedené, v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a vydaním poverenia súd nebol nečinný, ale vykonával úkony potrebné pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, konkrétne išlo vyžiadanie spisov Stáleho rozhodcovského súdu, pretože len na základe týchto podkladov (najmä úverových zmlúv) bolo možné zistiť, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný voči

spotrebiteľovi alebo nie. Nie je teda pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že uvedená vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania (v tomto prípade išlo o tretí subjekt), ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej dobe by bolo možné automaticky považovať za nesprávny úradný postup, ak by tunajší súd bol nečinný. Pokiaľ však súd zabezpečoval podklady potrebné pre rozhodnutie o veci, ktorá povinnosť mu vznikla z ex offo povinnosti preskúmavať zmluvné podmienky v exekučnom konaní, ide o také rozhodujúce okolnosti danej veci, ktoré vylučujú, aby nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené zbytočné prieťahy v konaní, súd sa v tomto smere zhoduje s právnou argumentáciou odporcu, podľa ktorej konštatovanie prieťahov v konaní nespadá do právomoci všeobecných súdov, ale len Ústavného súdu SR a predsedu všeobecného súdu v konaní o sťažnostiach podľa ust. a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľ pritom nepreukázal, že by v predmetných exekučných konaniach predseda tunajšieho súdu alebo Ústavný súd SR konštatoval existenciu prieťahov, keď nepreukázal ani samotnú existenciu ním podaných sťažností na prieťahy v konaní.

Odhliadnuc od uvedeného, teda odhliadnuc od toho, či v dotknutých exekučných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je pre vznik zodpovednosti za škodu potrebné splnenie ešte ďalších dvoch nevyhnutných predpokladov - vznik škody v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Súd konštatuje, že navrhovateľ vznik škody nijako nepreukázal, jeho vyjadrenie o vzniku majetkovej škody ostali len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Nehovoriac o tom, že ide o tvrdenia príliš všeobecné. Ako škodu navrhovateľ vyčísľuje účelne vynaložené náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje. Súdu pritom nie je z jeho rozhodovacej činnosti známe aký celkový počet pohľadávok, resp. klientov navrhovateľ spravuje, ani aké s tým má celkové náklady a teda v tomto smere, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, nemožno dospieť k záveru o vzniku majetkovej škody a v akej konkrétnej výške. Argumentácia navrhovateľa, že nemôže predložiť účtovné, resp. pracovné alebo obchodné zmluvy z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií neobstojí, keďže tieto doklady možno predložiť v takej podobe, aby sa požadovaná ochrana zachovala (napr. formou "vybielenia" "chránenej" časti textu). Podľa ZoZŠ uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ide o obsahovo totožné pojmy ako sú uvedené v ust. , podľa ktorého sa škodou chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Vznik takejto ujmy a práve v žiadanej výške preukázaný nebol. Tvrdenia navrhovateľa o vzniku škody sú úplne neopodstatnené v exekučných veciach, z ktorých vyplýva, že v exekučnom konaní bola vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom vymožená (k vymoženiu pritom došlo ešte pred podaním návrhu na súdu). Konkrétne ide o konanie , v ktorom bolo súdnym exekútorom vrátené poverenie dňa 28.10.2011 s oznámením, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie. Z toho istého dôvodu bolo dňa 28.08.2012 súdnym exekútorom vrátené poverenie v exekučnom konaní č.k. , dňa 23.05.2011 v exekučnom konaní č.k. , dňa 07.12.2009 v exekučnom konaní č.k. a dňa 23.05.2011 v exekučnom konaní č.k. nebolo vrátené v exekučných konaniach č.k. , , , a . Vo vzťahu k nim možno konštatovať len toľko, že vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom nebola doposiaľ vymožená. Z vykonaného dokazovania však nemožno ustáliť akú sumu doposiaľ súdny exekútor v týchto piatich exekučných konania už vymohol, resp. nevymohol. Navrhovateľ napokon nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti, ktorá by mala byť medzi prípadnou škodou a nesprávnym úradným postupom v konaní. Teda nepreukázal, že ak mu nejaká škoda vznikla, že sa tak stalo práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda, že nebyť tohto postupu, by vymáhané pohľadávky vymohol.

Pre nesplnenie predpokladov zodpovednosti za nesprávny úradný postup súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že priznanie nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy len popri konštatovaní porušenia práva, v tomto prípade nesprávneho úradného postupu (§ 17 ods. 2 ZoZŠ), ktorý záver však z vykonaného dokazovania nevzišiel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že v spore úspešnému odporcovi, ktorému by náležala náhrada účelne vynaložených trov, právo na ich náhradu nepriznal, pretože odporca, hoci si právo na náhradu trov konania uplatnil, tieto nevyčíslil a z obsahu spisu mu vznik trov nevyplýva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).