Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 123 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (490)I. ÚS 13/05
PDF · 200.76 KB
No categories available
I. ÚS 13/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 13/05-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2005 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Kataríny Branickej, B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2377/01
a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2377/01 p o r u š i l
základné právo Kataríny Branickej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Kataríne Branickej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Kataríne Branickej p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
11 991 Sk (slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden slovenských korún), ktoré je
Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. V. D., do
jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 20. januára 2005 č. k. I. ÚS 18/05-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Kataríny Branickej, B. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“)
pod sp. zn. Er 2377/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že : «(...) Povinný V. B. si svoju vyživovaciu povinnosť
na manželku Katarínu a dospelú dcéru Barbaru neplnil, boli sme obe nútené podať Návrh
na vykonanie exekúcie výživného u súdneho exekútora JUDr. J. J., B. Exekúcia výživného
na manželku Katarínu bola prevedená pod č. Ex-118/2001 a na dcéru Barbaru pod č. Ex-
119/2001.
Pod č. Ex 119/01 zo dňa 30/05/01 bola vykonaná dražba garážového stojiska v B.,
ktorého majiteľmi sme boli 1/2 časti ja manželka Katarína a v 1/2 časti povinný manžel V.
B.
Nakoľko sa do dražby neprihlásil nik, bola som nútená vydražiť ja ako
spoluvlastníčka (BSM) za sumu 74 260,- Sk. Príklep bol udelený 07/06/02.
Touto dražbou bolo vyrovnané výživné na dcéru k 15/01/2002.
Nakoľko nás povinný navštívil a vyhrážal sa, boli sme nútené podať ukončenie
exekúcie výživného tak na dcéru ako i manželku 10/06/2002.
Povinný naďalej neplatí žiadne výživné. Na OS BA II pod Sp. zn. 5 T 19/03 je
povinný V. B. obžalovaný za trestný čin zanedbania výživného na dcéru Barbaru, dlhuje
výživné od 15/01/02. Mne dlhuje od 15/04/02, ale ja už o výživné od manžela nestojím.
Od júna 2002 márne očakávame od OS BA II vydanie súdneho rozhodnutia o tom, že
garáž je výlučne moja, aby som ju mohla predať a splatiť dlhy, nakoľko tým, že dcéra stále
študuje a žijeme len z môjho dôchodku, musela som si požičať i na dražbu i na živobytie.
Žiadosť o vydanie súdneho rozhodnutia je vedená na OS BA II pod č. Er 2377/01
a bola pridelená sudkyni JUDr. Š.
Vydanie súdneho rozhodnutia Er 2377/01 som viackrát urgovala: 1. 18/12/2002 –
urgencia, 2. 19/03/03 – urgencia, 3. 24/06/03 – sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní,
4. 23/02/04 – sťažnosť, kópia i na Min. sprav. SR.
Až na pokyn z Min. sprav. SR som 09/06/2004 obdržala vyjadrenie predsedníčky OS
BA II JUDr. M. Š., kde oznamuje, že zistila prieťahy v konaní a uviedla, že vo veci bude
v dohľadnej dobe zjednaná náprava.
07/07/2004 som v spisovej kancelárii nazrela do spisu č. Er 2377/01, najprv spis
nebol tam, potom v ňom narýchlo upratovali a ja som v ňom od r. 2003 nenašla žiaden
„pohyb“ a ani koncept o vydaní rozhodnutia. Celkove sa v uvedenom spise od júna 2002
„málo dialo“.
Žiadam, aby Ústavný súd SR vydal nález a rozhodol takto:
Základné právo Kataríny Branickej (...) na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 odstavec 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu BA II (...)
v konaní Sp. zn. Er 2377/01 porušené bolo.
Okresnému súdu BA II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2377/01
konal bez zbytočných prieťahov.
Kataríne Branickej sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 148 520,- Sk, slovom
jednostoštyridsaťosempäťstodvadsať korún slovenských, ktoré je jej Okresný súd BA II (...)
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd BA II (...) je povinný nahradiť pani Kataríne Branickej (...) trovy
konania do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet advokátky JUDr. V. D.»
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho poverenou predsedníčkou JUDr. M. Š., listom
z 28. februára 2005 sp. zn. Spr. 2024/05 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom
k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 21. marca 2005.
2. 1. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:
„Na základe Vašej žiadosti o písomné vyjadrenie sa k sťažnosti Kataríny Branickej,
B., ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2377/01
si Vám dovoľujem oznámiť, že vo veci boli opakovane zistené prieťahy v konaní spôsobené
nečinnosťou zákonnej sudkyne. Z uvedeného dôvodu považujem sťažnosť za opodstatnenú.
Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie.
(...)“
2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
predsedníčky okresného súdu uviedla, že:
„(...) Zakladáme do spisu odpoveď JUDr. M. Š. zo dňa 18. 2. 2005, v ktorej
konštatuje, že opätovne zistila prieťahy v konaní, ktoré pretrvávajú.
Trváme na našej sťažnosti podanej Ústavnému súdu SR.
Oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie.
Trovy právneho zastúpenia uplatňujem a oznamujem číslo môjho účtu.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. Er 2377/01:
Dňa 30. októbra 2001 vydal sudca súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie.
Dňa 3. apríla 2002 splnomocnila B. B. svoju matku - sťažovateľku - na zastupovanie
v exekučnom konaní vo veci výživného.
Dňa 12. júna 2002 doručil súdny exekútor súdu návrh na schválenie príklepu
udeleného pri dražbe nehnuteľnosti.
Dňa 19. marca 2003 doručila sťažovateľka súdu urgenciu vo veci schválenia
príklepu.
Dňa 4. júla 2003 vyzval súd súdneho exekútora, aby doručil súdu určené listiny
v lehote 3 dní.
Dňa 6. augusta 2003 doručil súdny exekútor na základe výzvy súdu zo 4. júla 2003
vyžiadané písomnosti.
Dňa 25. septembra 2003 súd vyzval katastrálny úrad, aby v lehote 5 dní oznámil,
kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Dňa 29. októbra 2003 oznámil katastrálny úrad dátum uvedeného vkladu.
Dňa 8. decembra 2003 súd vyzval katastrálny úrad, aby v lehote 3 dní doručil list
vlastníctva ohľadom predmetnej nehnuteľnosti.
Dňa 11. februára 2005 vydal súd zrejme omylom výzvu, aby sťažovateľka doručila
súdu plnú moc, ktorou ju B. B. splnomocnila na udelenie súhlasu na predaj garážového
stojiska.
Dňa 22. februára 2005 sťažovateľka doručila súdu odpoveď na výzvu súdu
z 11. februára 2005, v ktorom uviedla, že B. B. s garážovým stojiskom nemá nič spoločné.
Dňa 28. februára 2005 vydala konajúca sudkyňa uznesenie č. k. Er 2377/01-40,
ktorým bol schválený príklep.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti vedenom pod sp.
zn. Er 2377/01, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka, došlo k porušeniu jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd zo skutočností uvádzaných
okresným súdom ani z obsahu spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver
o takej zložitosti posudzovanej veci (právnej, resp. faktickej), ktorá by mohla negatívne
ovplyvniť jej doterajší priebeh, no najmä doterajšiu dĺžku konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a
konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to od 12. júna 2002 do
4. júla 2003 (dvanásť mesiacov) a od 8. decembra 2003 do 28. februára 2005 (štrnásť
mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
dvadsiatich šiestich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti
okresného súdu z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy sú netolerovateľné, pričom vec bolo potrebné
posúdiť aj s ohľadom na jej povahu (rozhodovanie o nároku na plnenie výživného)
a význam pre sťažovateľku. V tejto súvislosti už aj Európsky súd pre ľudské práva
zdôraznil, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu
o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože
procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke
predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 8. júla 1987, § 85). Vo svetle
tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej
veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli
čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis II. ÚS 66/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. Vzhľadom na to, že 28. februára 2005 bolo vo veci vydané uznesenie č. k.
Er 2377/01-40, ktorým bol schválený príklep, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej
veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
148 520 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za
primerané vo výške 40 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 2.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov konania vo výške 11 991 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti 20. júla 2004
a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 21. marca 2005). Za dva
úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po
136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha sťažovateľke suma
9 340 Sk, a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk a režijný paušál
150 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb),
preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 11 991 Sk.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2005