Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Ek-748-2023.pdf
PDF · 103.69 KB
Case nature
Subarea
14Ek/748/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. X/XX, XXX XX A. D., o vymoženie 471,89 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľov, IČO: 35 513 136, pod sp. zn. 178EX 384/23, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 36 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2023 domáhal od povinného vymoženia 471,89 EUR s príslušenstvom, na podklade notárskej zápisnice sp. zn. N 5160/2004, NZ 93268/2004 zo dňa 19.12.2004 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom Gajova 13, Bratislava.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 13.04.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľov, IČO: 35 513 136, ktorý ju vedie pod sp. zn. 178EX 384/23 (ďalej len ,,súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor vydal dňa 18.04.2023 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 25.05.2023 do vlastných rúk.
4. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 08.06.2023. Dňa 07.07.2023 súdny exekútor postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného súdu.
5. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil nasledovne ,,Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.: 14Ek/7481/2023 Vám dňa 13.04.2023 udelil poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie a to na základe exekučného titulu na peňažné plnenie - Notárskej zápisnice. N5160/2004, NZ 9326812004 zo dňa .72.2004, ktorú vydal Notársky úrad JUDr. Jarmily Kováčovej. Skutkovým a právnym základom tejto notárskej zápisnice predstavovala Zmluva o úvere č. 7120585 zo dňa 28.05.2004. Na základe tejto zmluvy sa oprávnená (v hmotnoprávnej pozícii veritel'a) zaviazala povinnej (v hmotnoprávnej pozícii dlžníka) poskytnúť úver vo výške 12 000 SK a povinná sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s poplatkom vo výške 9 600,- Sk, teda spolu sumu vo výške 21 600,- Sk a to v 10-tich mesačných splátkach po 2 160,- Sk. V predmetnej notárskej zápisnici povinná zastúpená
Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava 3 na základe splnomocnenia udeleného vo vyššie uvedenej úverovej zmluve uznala záväzky plynúce z uvedenej úverovej zmluvy a vyjadrila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.“ Povinný považuje takéto splnomocnenie za rozporné. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Povinný uviedol, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nemal možnosť slobodnej voľb zástupcu, nakoľko uvedená úverová zmluva obsahovala ako predtlač meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, ktorý už pri spisovaní predtlače predmetnej úverovej zmluvy bol v kontakte/spolupracoval s oprávnenou a mal hájiť záujmy práve oprávnenej pri vymáhaní prípadných dlhov. Z uvedeného je možné posúdiť takéto splnomocnenie (ako aj každé iné v tomto type formulárových zmlúv s podobným obsahom, resp. podobnými účinkami) za absolútne neplatný právny úkon. Povinný ďalej poukázal aj na § 39 Občianskeho zákonníka. Na záver povinný uviedol, že preto ak je dohoda o plnomocenstve v zmysle tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, potom aj notárska zápisnica obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, je neplatná a ako exekučný titul nespôsobilá, neúčinná a materiálne nevykonateľná. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhuje zastavenie exekučného konania“.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril až dňa 10.08.2023 a vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné ,,Oprávnený si dovoľuje uviesť, že jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa uhradená v celom rozsahu. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie predstavujú procesný prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii a vedú k zastaveniu exekúcie, t. j. trvalému upusteniu od jej vykonania, a to na základe zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukazuje na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval Povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený uzavieral Zmluvu v dobrej viere, že Povinný bude svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy plniť a z tohto dôvodu mu aj poskytol úver. Konanie Povinného, t. j. dlhodobé ignorovanie výziev Oprávneného a neplnenie záväzkov považuje Oprávnený za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený má v zmysle uvedeného za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada súd, aby sa na návrh na zastavenie exekúcie povinného neprihliadalo“.
7. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len,, Exekučný poriadok“), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podlˇa § 611 ods. 3 Exekucˇného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane urcˇenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i kedˇ tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhatˇ sa vrátenia plnenia žalobou podanou vocˇi oprávnenému.
12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. „Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (teraz § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku); ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) -
o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 28/2013 zo dňa 06.08.2013, obdobne aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 58/2013, 14. mája 2013 sp. zn. 3 ECdo 46/2013, 3 Co 44/2013, 3. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 76/2013 a 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013).
17. „V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica). Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 ECdo 252/2014 zo dňa 27.10.2014).
18. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma aj bez návrhu (ex offo), a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 545/2010 zo dňa 9. decembra 2010).
19. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, exekučného titulu a zmluvy o úvere č. 7120585 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.05.2004 (ďalej len ,,zmluva o úvere zo dňa 28.05.2004“) zistil nasledovné skutočnosti. Exekučný titul - notárska zápisnica sp. zn. N 5160/2004, NZ 93268/2004 zo dňa 19.12.2004 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom Gajova 13, Bratislava - obsahujúca vyhlásenie povinnej osoby o uznaní právneho záväzku a o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou bola urobená zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý bol oprávnený konať za povinného na základe substitučnej plnej moci zo dňa 28.05.2004 (dohodnutá v Zmluve o úvere zo dňa 28.05.2004). Povinný ako dlžník v zmluve o úvere zo dňa 28.05.2004 udelil splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok vyplývajúci z danej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu.
20. Exekučným titulom v tejto exekúcii je notárska zápisnica podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, ktorej rozhodujúcim prvkom resp. súčasťou je súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou podľa Exekučného poriadku tzn. súhlas povinnej osoby s tým, že notárska zápisnica bude exekučným titulom na exekúciu podľa Exekučného poriadku. Ak niekto ako zástupca povinného subjektu vysloví súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice musí tak konať len na základe platného
zastúpenia. Pokiaľ súčasťou zmluvy o úvere je aj splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorým dlžník (povinný) udelil plnú moc vopred určenej osobe presne špecifikovanej v zmluve o úvere, možno konštatovať v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 CoE 41/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 201/2014, 8 CoE 114/2014, 8 ECdo 203/2014, 8 CoE 115/2014), že splnomocnenie uvedené v zmluve o úvere zo dňa 28.05.2004 je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. Potom aj vyhlásenie povinnej osoby, za ktorú konal substitučný zástupca povinného na základe splnomocnenia, ktoré má byť súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 28.05.2004, uvedené v notárskej zápisnici je neplatné.
21. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže aj ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného - o takýto prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany (dlžníka), následne úkony ktorého sledujú nie záujmy zastúpenej osoby (dlžníka, povinného) ale záujmy nebankového subjektu (veriteľa, oprávneného). Táto skutočnosť vyplýva aj zo spôsobu uzatvorenia splnomocnenia pre zástupcu povinného na spísanie (exekučnej) notárskej zápisnice obsiahnutého v zmluve o úvere zo dňa 28.05.2004. Predmetné splnomocnenie je obsahovo aj formálne splynuté s ostatnými dojednaniami resp. ustanoveniami zmluvy o úvere zo dňa 28.05.2004, teda zmluvné strany nemohli uzavrieť predmetnú zmluvu bez predmetného splnomocnenia t.j. predmetné splnomocnenie je neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy o úvere. Splnomocnenie bolo zo strany oprávneného vopred pripravené na predtlačenom tlačive, o čom svedčí predtlačené meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, v čoho dôsledku je zrejmé, že už pri koncipovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere bol tento advokát v kontakte s oprávneným, a mal hájiť záujmy oprávneného v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti. Zároveň určením osoby zástupcu povinného pre spísanie (exekučnej) notárskej zápisnice určitým spôsobom (v rozsahu meno, priezvisko a adresou) možno skonštatovať, že zástupca povinného vopred určený oprávneným na spísanie (exekučnej) notárskej zápisnice v zmluve o úvere nesleduje záujmy zastúpeného subjektu (dlžníka, povinného) ale záujmy veriteľa (oprávneného).
22. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu, zakladá bezdôvodné obohatenie. Na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený. Súd v exekučnom konaní predmetné splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, a ktorého účelom bolo spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kvalifikoval ako rozporné s ustanovením § 22 ods. 2 OZ, keďže je zrejmé, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného, ktorým bol povinný. Takéto zmluvné dojednanie preto treba považovať za odporujúce zákonu v zmysle § 39 OZ, a preto z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil predmetné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako absolútne neplatný právny úkon. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (k tomu pozri napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011).
23. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku neobsahuje súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou z dôvodu neplatnosti splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice a tiež nespĺňa zákonné náležitosti notárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil ako dôvodný a predmetnú exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zastavil.
24. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
25. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
28. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
29. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška 68/2017 Z. z.“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrady paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
30. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta vyhlášky 68/2017 Z. z., náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
31. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur.
32. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 33. Podľa § 199 c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
34. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
35. V zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení Exekučného poriadku a v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd ukladá povinnosť uhradiť náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko ide o dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno pričítať oprávnenému.
36. Vzhľadom ku skutočnosti, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 36 EUR v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky súd mu ju v celkovej výške 36 EUR po započítaní DPH priznal. V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.