Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: OBCHOD S PALIVAMI, s.r.o., so sídlom Cesta k vodojemu 1178/52, 010 03 Žilina, IČO: 36 400 467, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou, so sídlom K.. W. X/X, XXX XX Y., proti žalovanému: UNISTAV - SK, spol. s r.o., so sídlom Hollého 31, 010 01 Žilina, IČO: 36 399 817, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, o zaplatenie 11.050,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -211 zo dňa 10. mája 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -259 zo dňa 8. januára 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -211 zo dňa 10. mája 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -259 zo dňa 8. januára 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.050,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 11.050,16 Eur od 07.02.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V rámci upomínacieho konania sp.zn. vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor dňa 12.06.2017, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcov nárok, nakoľko žalovaná suma nie je zohľadnená výkonmi a danú faktúru žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve.

3. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní a po postúpení veci na okresný súd, okresný súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas. Pojednávanie nariadené na 11.01.2018 bolo odročené na žiadosť žalovaného na 15.03.2018. Na dané pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný, vo veci sa vyjadrili, pričom pojednávanie bolo odročené na 10.05.2018, o čom strany konania boli riadne upovedomené s tým, že na nariadenom pojednávaní dôjde k výsluchu p. O., p. O. a p. W. a ekonómky žalobcu, ktorých strany konania navrhli. O vykonaní návrhov na dokazovanie na pojednávaní dňa 10.05.2018, mali strany konania vedomosť. Dokonca mali zabezpečiť účasť navrhovaných svedkov. Na pojednávanie nariadené na 10.05.2018, teda dva mesiace od predchádzajúceho pojednávania, sa dostavil iba právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom dňa 10.05.2018 bola do spisu predložená žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že došlo k prevzatiu právneho zastupovania žalovaného dňa 09.05.2018, a preto nebolo možné, aby sa právny zástupca žalovaného, náležite pripravil na pojednávanie pre krátkosť času, pričom pre pracovné povinnosti sa nemôže zúčastniť pojednávania ani žalovaný. Daná žiadosť bola doručená 09.05.2018 o 23.10 hod. (č.l. 196 spisu). Okresný súd po tom, ako mu bola doručená žiadosť o odročenie pojednávania, bezodkladne oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že žiadosť o odročenie neakceptuje, čo zobral na vedomie. Okresný súd skonštatoval, že dva mesiace od predchádzajúceho pojednávania, t.j. odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o ďalšom pojednávaní (15.03.218 - 10.05.2018), je dostatočná doba na zabezpečenie si právneho zástupcu a nemôže byť konanie žalovaného na úkor žalobcu a nemôže spôsobovať prieťahy v konaní s poukazom na . Dokonca žalovaný mal vedomosť od 11.03.2018, že dňa 10.05.2018 budú vypočúvaní svedkovia, ktorých dokonca mal zabezpečiť, napriek tomu neoznámil okresnému súdu riadne a včas žiadosť o odročenie, ani vôľu zabezpečiť si zástupcu. Je vecou žalovaného, že jeden deň pred nariadeným pojednávaním splnomocnil zástupcu, hoci o konaní vedel od vydania platobného rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený dňa 29.05.2017. Napriek tomu si zvolil zástupcu až 09.05.2018, t.j. jeden deň pred pojednávaním nariadeným ako tretím v poradí. Strana konania má právo zvoliť si zástupcu v ktoromkoľvek štádiu konania, avšak nemožno konanie žalovaného - splnomocnenie zástupcu jeden deň pred tretím pojednávaním, na ktoré dokonca bol naplánovaný výsluch svedkov, akceptovať. Teda nemožno akceptovať tvrdenie o krátkosti času na prípravu pojednávania zástupcu, ktorá krátkosť bola spôsobená samotným žalovaným, hoci mal minimálne dva mesiace na splnomocnenie zástupcu a nepreukázal žiadnu prekážku k tomu. V žiadosti o odročenie boli uvedené pracovné záležitosti, avšak žiadne neboli preukázané. Okresný súd posúdil, že žiadosť o odročenie nebola okresnému súdu doručená riadne a včas a s dôležitými dôvodmi pre odročenie.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že podľa uvedenia právneho zástupcu žalobcu medzi žalobcom a žalovaným bol založený právny vzťah, nakoľko žalovaný si objednal u žalobcu odvoz a uskladnenie stavebného materiálu zo stavby, ktorá sa nachádza v Žiline na ul. Bratislavská a tento stavebný odpad žalobca odvážal a uskladňoval na skládku odpadov, ktorá sa nachádza v mieste Kotešová - Oblazov. Tieto práce žalobca vykonával pre žalovaného od 01.12.2016 do 08.12.2016 a spôsob, akým boli záväzky medzi stranami sporu plnené, je taký, že žalobca prišiel na dohodnuté miesto stavby, naložil odpad a podľa toho, koľko bolo v daný deň odpadu, vodiči žalobcu odvážali tento odpad, niektoré dni aj viackrát na skládku odpadov. Žalovaný vystavil písomnú objednávku na tieto práce až dňa 05.12.2016, a to aj napriek tomu, že práce boli už realizované od 01.12.2016. V tejto súvislosti poznamenal okresný súd, že žalovaný „zaplatil už dňa 01.12.2016 na účet žalobcu sumu 3.000,- Eur za objednané práce, dňa 02.12. - 3.000,- Eur, 05.12. - 3.500,- Eur; 06.12.- 3.500,- Eur; a 08.12. - 1.000,- Eur, teda spolu žalovaný zaplatil na účet žalobcu 14.500,- Eur. Žalobca vyúčtoval po skončení prác žalovanému odvoz a uskladnenie stavebného odpadu faktúrou č. 165354a na celkovú sumu 21.291,80 Eur plus 4.258,36 Eur DPH, čo spolu činí 25.550,16 Eur. Od tejto čiastky odpočítal žalobca žalovaným zaplatenú zálohovú platbu vo výške spolu 14.500,- Eur, a teda zostáva neuhradená suma 11.050,16 Eur.“ Žalobca doložil do súdneho spisu k žalobe aj k vyjadreniu dodacie listy, ktorými preukazoval množstvo odpadu, ktoré odviezol a uskladnil na základe objednávky žalovaného a súčasťou faktúry je aj prehľad pracovných výkonov vodičov, ktoré dni, koľkokrát realizovali odvoz vozidlami. Je tam špecifikácia aj evidenčného čísla vozidla, koľkokrát sa vozidlo otočilo Žilina - Kotešová a na základe toho bola vystavená faktúra. K objednávke si strany sporu dohodli cenu za uskladnenie odpadu, a to 3,5 Eur za tonu a cenu za vykonanú dopravu 1,60 Eur za km a podľa takto dohodnutej ceny žalobca vyúčtoval žalovanému uskladnenie a dopravu, ktorú v priebehu mesiaca decembra realizoval. Žalobca doručoval žalovanému faktúru prostredníctvom poštového úradu. Tá sa mu vrátila, následne doručili žalovanému výzvu na zaplatenie pohľadávky s tým, že uviedli, o akú pohľadávku žalobcu sa jedná, čo je tiež presne vyšpecifikované vo výzve. Jedná sa o výzvu datovanú zo dňa 02.03.2016 a žalovaného vyzval, aby si svoj záväzok voči žalobcovi splnil. Túto výzvu žalovaný prevzal dňa 27.03.2017 a prevzal ju aj samotný konateľ toho istého dňa, pretože bola doručovaná jednak na adresu sídla žalovaného a jednak na adresu trvalého bydliska konateľa žalovaného, ktorá je uvedená v obchodnom registri. Žalobca si teda svoj záväzok voči žalovanému splnil riadne a včas. Vyúčtoval vykonané práce a vykonanú prepravu v súlade s cenou, ktorú si vzájomne dohodli, a preto mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva.

5. Žalovaný potvrdil, že si u žalobcu objednal odvoz a „uskladnenie stavebnej sute s tým, že bude platiť preddavkovo a celkovo uhradil 14.500,- Eur v hotovosti. Uviedol, že písomnú objednávku podpísal vraj pred jej vyplnením ohľadom ceny, čo následne vyplnila ekonómka žalobcu 3,50 Eur za tonu a 1,60 Eur/ km. Ústne sa však vraj dohodli na sume 3,- Eura za tonu a 1,40 Eur/km. V skutočnosti bolo vyvezených 1600 ton a dodacie listy podpísal. O nepodpísaných dodacích listoch nemá vedomosť. Hoci žalovaný najprv tvrdil, že platil preddavky iba v hotovosti a teda tvrdenia žalobcu o úhradách na účet nie sú pravdivé, následne žalovaný pripustil, že nejaké platby mohli byť zaslané na účet. Zároveň žalovaný tvrdil, že zo skládky, kde sa vozila suť, tak autá vozili štrk, ale nie pre neho. Uvedené však z ničoho nevyplýva, ani ničím a nikým nebolo preukázané. Podstatné je, že je nepochybné, že zo stavby z ul. Bratislavská zo Žiliny sa vozila suť a uskladňovala v Kotešovej.“ Žalovaný navrhol svedkov s tým, že zabezpečí účasť svedka p. W. a svedka p. O.. Žalovaný ich nezabezpečil na nariadené pojednávanie, ani nepožiadal okresný súd o ich predvolanie, neuviedol ani celé mená a ich adresy, preto okresný súd výsluch daných svedkov nevykonal. Dokonca neuviedol ani dôvod ich nezabezpečenia. Keďže neboli okresným súdom predvolávaní v zmysle , ani žalovaný nenavrhol, aby ich okresný súd predvolal, nebolo potrebné postupovať podľa , keďže nešlo o predvolaných svedkov a okresný súd teda bez ďalšieho daný dôkaz nevykonal.

6. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v a 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“), a , , , , Vyhlášky MS SR č. , okresný súd žalobe vyhovel. Vykonané dôkazy okresný súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Medzi stranami konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa a založený na odvoz odpadu za dohodnutých cenových podmienok, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom a pečiatkou na objednávke. Svedkami bolo potvrdené vykonanie objednaného odvozu cca 7-8 nákladnými vozidlami viackrát denne zo Žiliny na skladisko v Kotešovej, za čo bola vystavená faktúra žalovanému po odpočítaní zálohových úhrad. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výsluchu svedkov, z dodacích listov, z objednávky, z prehľadu vykonaných odvozov. Výška odplaty bola stranami riadne dohodnutá. Pokiaľ žalovaný rozporoval nárok žalobcu, tak okresný súd poukázal na to, že žalovaný si vo svojich tvrdeniach odporoval, a to minimálne v spôsobe úhrad, pričom žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia. Potvrdil objednávku, potvrdil odvoz, ale namietal cenu a objem odvozu, avšak toto ničím nepreukázal, dokonca jeho tvrdenia boli vyvrátené vykonaných dokazovaním. Nepreukázal, že by dohoda o cene bola iná, než vyplýva z objednávky, ktorú podpísal, pričom p. F. potvrdila, že objednávku vyplnila po dohode strán konania a následne objednávku svojim podpisom potvrdil žalovaný. Žalovaný nepreukázal svoju námietku ohľadom rozsahu objemu odvozu, ktorý potvrdili svedkovia a vyplýva z listín predložených žalobcom. Pokiaľ tvrdil, že vozidlá z Kotešovej boli využívané na odvoz štrku pre iný subjekt, toto nepreukázal, z ničoho to nevyplýva. Dokonca svedkov, ktorých navrhol s tým, že ich zabezpečí, tak nezabezpečil, ani to neodôvodnil. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný začal namietať žalovanú istinu až v tomto konaní, čo okresný súd považoval za účelové z jeho strany a nehodnoverné, keďže žalobca ho preukázateľne písomne vyzýval, a to priamo žalovaného na jeho sídlo, ako aj konateľa žalovaného, tieto výzvy z 02.03.217 prevzal, napriek tomu žiadnym spôsobom nereagoval a istinu nezaplatil.

7. Okresný súd mal preukázané, že žalobca skutočne si objednal vozidlá u iných subjektov na odvoz odpadu pre žalovaného, čo vyplýva z predložených faktúr daných subjektov - Vladimír Frnka VODO- UK s.r.o., Miloš Hlucháň - DOPRAVA s.r.o., DOPRAVA A SLUŽBY, spolu so záznamom o prevádzke nákladnej dopravy za rozhodné obdobie (05.12., 06.12., 07.12.2017), z ktorých vyplýva trasa odvozu, deň, EVČ vozidla, počet km, počet km s nakládkou, ako aj zo Záznamov žalobcu spolu so záznamom kotúča, ako aj zo Záznamov spol. Miloš Hlucháň - DOPRAVA s.r.o. a samozrejme úhrady týchto faktúr žalobcom. Dokonca vyplývala „aj objednávka žalobcu u spol. DOPRAVA A SLUŽBY zo dňa 01.12.2016 na odvoz stavebného odpadu zo stavby Žilina, ul. Bratislavská do Kotešovej v termíne od 02.12.2016 s 1 otočom=34km), z čoho možno konštatovať dohodu 34 km na 1 otoč aj so žalovaným, keďže žalobca si tak dohodol s inými obchodnými partnermi za účelom odvozu odpadu žalovaného (č.l. 138-192)“. Okresný súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a riadne preukázaný, preto iné dôkazy nevykonal v súlade s .

8. Okresný súd uviedol, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 07.02.2017, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Keďže faktúra na sumu 11.050,16 Eur bola splatná dňa 06.02.2017 a keďže žalovaný ju neuhradil, tak okresný súd posúdil, že žalovaný sa od nasledujúceho dňa, t.j. od 07.02.2017, dostal do omeškania, za čo žalobcovi patria úroky z omeškania od daného dňa až do zaplatenia, ako aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okresný súd posúdil výšku uplatnených úrokov z omeškania za primeranú, pričom daná výška je v súlade s platnými právnymi predpismi a priznal trovy konania v rozsahu 100% žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu. O výške bude rozhodnuté v zmysle až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle a , a - „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“. Okresný súd priznal žalobcovi nárok na doplatenie sumy 11.050,16 Eur podľa faktúry vystavenej pod č. 165354a dňa 23.12.2016 na celkovú sumu 25.550,16 Eur vrátane DPH, z ktorej žalovaný zaplatil žalobcovi zálohovo sumu 14.500,- Eur. Faktúra bola vystavená na základe objednávky vystavenej žalovaným na odvoz a uskladnenie stavebnej sute zo Žiliny ul. Bratislavská na skládku do Kotešovej, čo žalovaný v konaní potvrdil. Žalovaný, ale rozporoval výšku ceny dohodnutej za odvoz tony stavebnej sute a cenu za prejdený kilometer zo Žiliny do Kotešovej a spať, ako aj reálne odvezené množstvo stavebnej sute a reálne vykonaný počet odvozov. Žalovaný v konaní tvrdil, že so žalobcom sa pri dojednávaní zmluvného vzťahu jednoznačne dohodli, že žalobca bude „jazdiť", t.j. odvážať stavebnú suť na skládku do Kotešovej len do výšky žalovaným zaplatenej zálohy. Pokiaľ mu žalovaný nezaplatí, voziť nebude. Žalovaný v konaní spochybnil odvoz stavebnej sute nad rámec množstva vyplývajúceho z dodacích listov, ktoré osobne podpísal. V tomto smere navrhol aj vykonanie dokazovania, to sa ale z dôvodov nevyhovenia jeho žiadosti o odročenie pojednávania nezrealizovalo. Žalovaný uznáva, že mal dostatok času na to, aby si našiel skôr právne zastúpenie, ako deň pred pojednávaním, ale vinou neuhradených faktúr za ním vykonané práce sa dostal do situácie, keď aj konateľ spoločnosti bol a aj je nútený osobne realizovať zákazky, ktoré sú mu zverené a tieto uprednostniť pred inými povinnosťami. Popri tom si neuvedomil, že sa blíži termín pojednávania a na poslednú chvíľu mal problém nájsť si advokáta. Žalovaný trval na tom, že žalobca nevykonal odvoz stavebnej sute v rozsahu, v akom ho vyúčtoval a uplatnil si v konaní. Pokiaľ aj vypočuté osoby v postavení svedka vypovedali, že jazdy vykonali, tak žalovaný popieral, že súviseli s odvozom stavebnej sute z miesta, odkiaľ si odvoz objednal.

10. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami žalobcu a osvojil si ním produkované dôkazy a z nich vyplývajúce závery. Okresný súd svojím postupom, keď vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol bez toho, aby mu dal priestor na prípadné uplatnenie ďalších prostriedkov procesnej obrany a na záverečný prednes, poprípade návrh na vykonanie dôkazov, resp. ak nevykonal dôkazy (najmä výsluch svedkov), ktoré navrhol, poškodil žalovaného ako stranu konania. Okresný súd, podľa žalovaného, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočnenie procesných práv, najmä vykonaniu navrhovaných dôkazov, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, resp. v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a podľa ho súdu prvej inštancie vráti na ďalšie konanie.

11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Podľa žalobcu žalovaný mal dostatok času na to, aby si našiel právne zastúpenie a predložil okresnému súdu dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ale neučinil tak. Okresný súd Banská Bystrica na základe žaloby žalobcu rozhodol v upomínacom konaní vydaním platobného rozkazu sp.zn. dňa 17. mája 2017. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor. Žalobca doručil súdu vyjadrenie k odporu žalovaného, písomným podaním zo dňa 03.07.2017. Vo vyjadrení k odporu žalovaného žalobca uviedol skutočnosti týkajúce sa doručovania faktúry žalovanému a tiež výzvy právnej zástupkyne žalobcu na zaplatenie pohľadávky, ktorú žalovaný prevzal dňa 27.03.2017 v sídle spoločnosti a tiež konateľ spoločnosti na adrese jeho trvalého bydliska. Dňa 15.03.2018 sa konalo vo veci prvé pojednávanie na súde prvej inštancie, ktorého sa osobne zúčastnil konateľ žalovaného, p. D., ktorý osobne dojednával s konateľom žalobcu všetky podmienky vzniknutého právneho vzťahu. Žalovaný mal vedomosť o tvrdeniach žalobcu vo veci samej už z písomného podania žalobcu - vyjadrenia k odporu žalovaného, ktoré mu bolo doručené súdom. Žalovaný sa k tomuto podaniu písomne nevyjadril. Žalovaný až na pojednávaní dňa 15.03.2018 prvý krát namietal, že ústne sa so žalobcom dohodol na cene 3,00 Eur za tonu a na cene za dopravné náklady vo výške 1,40 Eur za km. Tieto tvrdenia žalobca výslovne poprel a tvrdil, že dohodli cenu tak, ako je uvedená v písomnej objednávke. Žalovaný svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Žalovaný namietal, že podpísal nevyplnenú objednávku, ani tieto tvrdenia nepreukázal, pričom žalobca tieto tvrdenia žalovaného výslovne poprel. Žalobca svoje tvrdenia preukázal v rámci vykonaného dokazovania, jednak výpoveďou p. P. O., konateľa žalobcu, ktorý potvrdil, že so žalovaným, konkrétne s pánom D., dohodli podmienky vzniknutého právneho vzťahu tak, že po dohode o nich boli tieto zapísané do objednávky žalovaného, ktorú za prítomnosti p. D. a p. O., podľa ich pokynov, písomne spracovala p. Q. F., zamestnanec žalobcu s tým, že takto písomne spracovanú objednávku p. D. v mene žalovaného ako osoba oprávnená podpísal a potvrdil pečiatkou. Jednoznačne svedkyňa p. Q. F. potvrdila, že p. D. v mene žalovaného podpísal vypísanú objednávku so všetkými náležitosťami tak, ako je založená v súdnom spise. Žalovaný potvrdil, že žalobca od neho požadoval platenie preddavkov na úhradu dohodnutej ceny. Žalovaný potvrdil, že zaplatil žalobcovi na preddavkoch sumu spolu vo výške 14,500 Eur, čo žalobca nespochybňoval a potvrdil. V tejto súvislosti vypovedala pred okresným súdom aj svedkyňa Q. F., ktorá potvrdila, že k realizácii odvozu sute došlo už dňa 01.12.2016, teda pred vyplnením objednávky, keď došlo k skúšobnej jazde a žalobca na účel riadneho a včasného plnenia záväzkov zo zmluvy vyplývajúcich, najal ďalšie vozidlá na odvoz. V deň, keď bola spísaná písomná objednávka, teda 05.12.2016, p. D. došiel osobne do firmy žalobcu, kde podpísal dodacie listy za predchádzajúce dni. Svedkyňa potvrdila, že p. D. nemal žiadne námietky voči údajom uvedeným v objednávke. Čo sa týkalo žalovaným namietaného počtu vykonaných odvozov, žalovaný mal vedomosť o tom, že dňa 10.05.2018, na pojednávaní, ktorého termín osobne zobral na vedomie dňa 15.03.2018 (prvé pojednávanie), budú vypočutí svedkovia, a to vodiči vozidiel, ktorí v danom právnom vzťahu vykonávali odvoz sute pre žalobcu, na základe objednávky žalovaného a tiež bude vypočutý konateľ žalobcu a zamestnankyňa, ktorá spísala objednávku žalovaného. Žalovaný, resp. p. D. sa mohol na toto pojednávanie dostaviť, aby sa mohol osobne vyjadriť k tvrdeniam vypočúvaných svedkov, osobne im klásť otázky, prípadne si nájsť právneho zástupcu. V časovom období medzi uvedenými pojednávaniami mal žalovaný možnosť predložiť okresnému súdu návrhy na dokazovanie, na preukázanie jeho tvrdení, avšak neučinil tak. Medzi prvým a druhým pojednávaním bol časový odstup dvoch mesiacov, čo je dostatočne dlhý čas na to, aby sa žalovaný mohol na pojednávanie pripraviť, s vedomím, čo bude na pojednávaní prejednávané a aké dôkazy budú vykonávané.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd na pojednávaní dňa 10.05.2018 vypočul päť svedkov, ktorí vykonávali odvoz sute na pokyn žalobcu, na účel plnenia záväzku žalobcu voči žalovanému. Svedkovia potvrdili žalobcom uvádzané tvrdenia o počte vykonaných odvozov a množstve odvezenej sute, teda dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému. Žalobca mal možnosť na pojednávaní dňa 10.05.2018 navrhnúť, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie. Toto právo žalobca nevyužil. Žalobca má za to, že žalovaný v konaní nepostupoval v súlade s Čl. 8 , ktorý stranám sporu ukladá povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že mu okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca mal za to, že námietka žalovaného uvedená v odvolaní o nesprávnom procesnom postupe súdu a porušeniu jeho práva na spravodlivý proces nie je dôvodná. Žalobca má za to, že žalovaný podal odvolanie len z dôvodu, aby oddialil právoplatnosť vydaného rozhodnutia vo veci samej, pretože ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by zvrátil zistený skutkový stav a svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, ani neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré podľa jeho názoru súd prvého stupňa nevykonal. Žalovaný žiadny návrh na vykonanie dokazovania okresnému súdu nepredložil a od momentu, keď súd vydal platobný rozkaz, bol v konaní nečinný, s výnimkou účasti na pojednávaní dňa 15.03.2018, na ktorom svoje tvrdenia nepodoprel žiadnymi návrhmi na vykonanie dokazovania, ani nepredložil žiadne dôkazy. Okrem vyjadrenia, ktoré žalovaný učinil na tomto pojednávaní a písomného odporu, v ktorom neuviedol žiadne skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a nepodoprel svoje tvrdenia dôkazmi, bol žalovaný v konaný nečinný.

13. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa však k momentu rozhodovania odvolacieho súdu nevyjadril (č.l. 243, 243 rub spisu).

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom v medziach podľa , , bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa , v spojení s napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

15. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -264 zo dňa 22.05.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovaného bol posudzovaný v rozsahu, v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom, keďže neboli dôvody na zopakovanie dokazovania vykonaného pred okresným súdom a ani na doplnenie dokazovania. Základným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka odňatia možnosti konať pred súdom, teda porušenie práva na spravodlivý proces a postup okresného súdu v rozpore s SR, pokiaľ okresný súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

22. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že pod odňatím možnosti konať pred súdom, porušením práva na spravodlivý proces, vo všeobecnej rovine sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka civilného konania. Na takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, musí odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti, t.j. aj vtedy, ak by v odvolaní uplatnené neboli. Medzi takéto vady sa zaraďuje aj odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Pritom pod odňatím možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup súdu, ktorý sporovej strane znemožnil realizáciu jej procesných práv priznaných jej v súdnom civilnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 8. februára 2016) a „podľa ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy)“. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30. júna 2015. 23. Vzhľadom na nosný odvolací dôvod žalovaného, ktorý smeroval do procesného postupu okresného súdu, bolo potrebné sa oboznámiť s priebehom celého prvostupňového konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu ako i z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v rámci upomínacieho konania sp.zn. vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor dňa 12.06.2017, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcov nárok, nakoľko žalovaná suma nie je zohľadnená výkonmi a danú faktúru žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní a po postúpení veci na okresný súd, okresný súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas. Pojednávanie nariadené na 11.01.2018 bolo odročené na žiadosť žalovaného na 15.03.2018. Predmetného pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalovaný, vo veci sa vyjadrili, pričom pojednávanie bolo odročené na 10.05.2018, o čom strany konania boli riadne upovedomené s tým, že na nariadenom pojednávaní dôjde k výsluchu p. O., p. O. a p. W. a ekonómky žalobcu, ktorých strany konania navrhli. O vykonaní návrhov na dokazovanie na pojednávaní dňa 10.05.2018, mali strany konania vedomosť. Dokonca mali zabezpečiť účasť navrhovaných svedkov. Na pojednávanie nariadené na 10.05.2018, teda dva mesiace od predchádzajúceho pojednávania, sa dostavil iba právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom dňa 10.05.2018 bola do spisu predložená žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že došlo k prevzatiu právneho zastupovania žalovaného dňa 09.05.2018, a preto nebolo možné sa náležite pripraviť na pojednávanie pre krátkosť času, pričom pre pracovné povinnosti sa pojednávania nemôže zúčastniť ani žalovaný. Daná žiadosť bola doručená okresnému súdu 09.05.2018 o 23.10 hod. (č.l. 196 spisu). Okresný súd potom ako mu bola doručená žiadosť o odročenie pojednávania, bezodkladne oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že žiadosť o odročenie neakceptuje, čo zobral na vedomie (č.l. 203 spisu). Okresný súd skonštatoval, s ktorým záverom odvolací súd súhlasí, že dva mesiace od predchádzajúceho pojednávania, t.j. odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o ďalšom pojednávaní (15.03.218 - 10.05.2018), je dostatočná doba na zabezpečenie si právneho zástupcu a nemôže byť konanie žalovaného na úkor žalobcu a nemôže spôsobovať prieťahy v konaní s poukazom na . Žalovaný mal vedomosť od 11.03.2018, že dňa 10.05.2018 budú vypočúvaní svedkovia, ktorých mal zabezpečiť, napriek tomu neoznámil okresnému súdu riadne a včas žiadosť o odročenie, ani vôľu zabezpečiť si zástupcu. Odvolací súd v zhode s okresným súdom konštatuje, že je vecou žalovaného, že jeden deň pred nariadeným pojednávaním splnomocnil právneho zástupcu, hoci o konaní vedel od vydania platobného rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený dňa 29.05.2017, napriek tomu si zvolil zástupcu až 09.05.2018, t.j. jeden deň pred pojednávaním nariadeným ako tretím v poradí. Ak okresný súd konštatoval, že strana konania má právo zvoliť si zástupcu v ktoromkoľvek štádiu konania, avšak nemožno konanie žalovaného - splnomocnenie zástupcu jeden deň pred tretím pojednávaním, na ktoré dokonca bol naplánovaný výsluch svedkov, akceptovať, tak odvolací súd s okresným súdom v tejto rovine súhlasí. Teda nemožno akceptovať ani krátkosť na prípravu pojednávania zástupcu, ktorá bola spôsobená samotným žalovaným, hoci mal minimálne dva mesiace na splnomocnenie zástupcu a nepreukázal žiadnu prekážku k tomu. V žiadosti o odročenie boli uvedené pracovné záležitosti, avšak žiadne neboli preukázané. Ak teda okresný súd posúdil, že žiadosť o odročenie nebola okresnému súdu doručená riadne a včas a s dôležitými dôvodmi pre odročenie, dokonca neboli ani preukázané žiadne dôvody, tak s tými závermi okresného súdu sa odvolací súd stotožnil.

24. Vo všeobecnej rovine odvolací súd poukazuje na to, že upravuje možnosť súdu meritórne prejednať vec i bez prítomnosti sporovej strany za splnenia zákonných podmienok. Vyhodnoteniu splnenia podmienok podľa sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne venoval a cez úpravu odvolací súd na závery v tejto rovine dokazuje. Zároveň zvýrazňuje odvolací súd vo vzťahu ku žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania i skutočnosti, vyplývajúce z obsahu spisového materiálu, a to v rovine zákonných podmienok . V súvislosti s touto právnou úpravou vo väzbe už na konštatované vecne správne závery okresného súdu, v rovine naplnenia podmienok pre možnosť vykonania pojednávania i v neprítomnosti sporovej strany

- žalovaného, poukazuje odvolací súd na samotné podanie žalovaného, označené ako Podanie (č.l. 195 spisu), z ktorého vyplýva žiadosť „Dnešného dňa sme prevzali zastupovanie žalovaného, ktorý nemá k dispozícií kompletný súdny spis. Vzhľadom k tomu, že sa má zajtra uskutočniť pojednávanie, na ktoré sa nemáme možnosť náležite pripraviť a ktorého sa z dôvodu iných pracovných povinnosti ani nemôžeme zúčastniť, žiadame pre krátkosť času o jeho odročenie: pre pracovné povinnosti sa pojednávania nemôže zúčastniť ani konateľ žalovaného“. Krajský súd v súvislosti so svojimi vyššie uvedenými závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého „...zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“. Odvolací súd pripomína, že je preto ústavne súladné, ak posúdenie dôvodov žiadaného odročenia nariadeného pojednávania je vecou nezávislého súdu, vrátane možnosti dostatočne zdôvodneného neakceptovania žiadosti účastníka konania o odročenie nariadeného pojednávania a uskutočnenia pojednávania aj bez prítomnosti účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. októbra 2011).

25. Je namieste podľa odvolacieho súdu zvýrazniť i časové momenty vo vzťahu k samotnému správaniu sa žalovaného. Uznesením č.k. -108 zo dňa 8.9.2017 bol žalovaný vyzvaný, aby sa vyjadril k žalobe, ktoré uznesenie okresného súdu mu bolo doručené dňa 4.10.2017. Žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril. Predvolanie na pojednávanie na deň 11.1.2018 bolo doručené žalovanému dňa 20.10.2017, napriek tomu až dňa 10.1.2018, podaním na č.l. 117 spisu, požiadal žalovaný o odročenie pojednávania s uvedením práceneschopnosti konateľa spoločnosti. Predvolanie na pojednávanie na deň 15.3.2018 bolo doručené žalovanému dňa 29.1.2018, ktorého pojednávania sa žalovaný zúčastnil, pričom okresný súd mu uložil zabezpečiť prítomnosť ním navrhovaných svedkov p. W. a p. O. (č.l. 131 spisu). Nariadeného termínu pojednávania dňa 10.05.2018 sa žalovaný nezúčastnil, termín mu bol oznámený dňa 15.3.2018, ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného bolo okresnému súdu doručené dňa 9.5.2018. V tomto smere ak krajský súd vyhodnotil potom úkony žalovaného vo väzbe na ich odôvodnenie a časové uskutočnenie a za stavu absencie akýchkoľvek dôkazov k týmto námietkam v rovine tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces v odvolaní, tak bez ďalšieho nemohol konštatovať, že by žalovaný nemal dostatok času na zvolenie právneho zástupcu v predmetnej veci. Žalovaný nevysvetlil bližšie, prečo v čase, keď mu už bol známy termín pojednávania 10.5.2018 (v zmysle obsahu zápisnice zo dňa 15.03.2018) a ani od dátumu, keď sa kvalifikovane dozvedel o žalobe a jej dôvodoch, nevyužil právnu pomoc právneho zástupcu - advokáta, preto nemohol odvolací súd potom vyhodnotiť jeho tvrdenie „pre krátkosť času a iných pracovných povinností“, inak než ako účelové tvrdenia smerujúce k odročeniu pojednávania na okresnom súde dňa 10.5.2018. Je opätovne na tomto mieste potrebné zvýrazniť odvolacím súdom, že relevantnú vedomosť o samotnom konaní predsa žalovaný získal už doručením žaloby, príloh ako i uznesenia okresného súdu, ktorým bol vyzvaný, aby sa v lehote 15-dní od jeho doručenia písomne vyjadril k žalobe a je zrejmé, že za stavu absencie argumentácie žalovaného, prečo nemohol využiť služby právneho zastúpenia, pred dotknutým pojednávaním, nemôže predsa ísť na ťarchu žalobcu v rovine nevyhnutnosti odročenia pojednávania pri zachovaní rovnakého prístupu a rovnakých práv k obom stranám.

26. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

27. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore so procesnými zásadami, porušuje ústavno-právne princípy (napr. ).

28. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesným oprávneniami ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 , z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007), ktoré postuláty boli v postupe okresného súdu dodržané.

29. I s odkazom na vyššie citovanú judikatúru s dôrazom na ústavný rámec práv strán sporového konania, odvolací súd poukazuje na to, že sporové strany majú nielen práva ale aj povinnosti. Právo sporovej strany na právnu pomoc vyplýva nielen z úpravy zastúpenia účastníkov z ale ide najmä o ústavné právo zaručené v , podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi verejnej správy, od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. V tomto rámci však žalovaný sám zvolil postup, v zmysle ktorého napriek tomu, že získal relevantnú vedomosť o začatí konania doručením žaloby a dňa 15.03.2018 (č.l. 138 a nasl. spisu) o nariadenom pojednávaní na deň 10.5.2018, tak až dňa 9.5.2018 o 23.10 hod. doručil okresnému súdu žiadosť o odročenie pojednávania, vzhľadom k tomu, že podľa jeho tvrdení nestihol uzavrieť dohodu o právnom zastúpení. Napriek týmto skutočnostiam neposkytol, nepreukázal žiadne relevantné tvrdenia o prekážke možnosti udelenia, resp. využitia právnej pomoci advokáta v dobe najmenej 5-dní pred vykonaním pojednávania, preto sa žiada odvolacím súdom poukázať i na zásadu „vigilantibus jura scripta sunt“, podľa ktorej práva patria bdelým. V tomto smere odvolací súd primerane poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.1.2013 sp.zn. , podľa ktorého „ak účastník súdneho konania opakovane nezodpovedne pristupuje k ochrane svojich práv, nemôže očakávať, že následky takéhoto jeho konania budú následne korigované rozhodnutím ústavného súdu.“

30. Je zrejmé, že pod odňatím možnosti konať pred súdom, porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, tak ako to už uviedol odvolací súd v tomto rozhodnutí, priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka súdneho konania. Odvolací súd v tomto prípade konštatoval, že k takémuto vadnému procesnému postupu okresného súdu, ktorý by mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nedošlo. Odvolací súd, v zhode s okresným súdom, napriek námietkam žalovaného v odvolaní o tvrdenom porušení práva na spravodlivý súdny proces, ustálil, že okresný súd mal vytvorené podmienky pre konanie a rozhodnutie vo veci za vykonania pojednávania dňa 10.5.2018 v neprítomnosti žalovaného, a to za preukázaných okolností, keď žalovaný sám, napriek vedomosti o súdnom konaní od doručenia žaloby sa nenechal zastúpiť právnym zástupcom v konaní až dňa 9.5.2018 a skutočnosti tvrdené v podaní na č.l. 195 spisu o krátkosti času a pracovných povinnostiach zostali len v rovine tvrdení. I s ohľadom na celkový priebeh konania, jeho dĺžku, celkový prístup okresného súdu k sporovým stranám mal žalovaný rovnako ako žalobca vytvorený dostatočný priestor pre možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ho nevyužil v právne relevantnom rámci, tak vykonanie pojednávania dňa 10.5.2018 nemožno hodnotiť ako priečiace sa zákonu. Súčasne bolo potrebné prihliadať i k rovnakému prístupu k právam a povinnostiam na oboch stranách sporu tak, ako už odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol. Ide tiež o dodržanie rovnosti účastníkov konania, rovnosti zbraní s odkazom na , podľa ktorého všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.

31. V súvislosti s rozhodnutím a postupom okresného súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného i odvolací súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal existenciu tvrdeného dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania. Pri svojich záveroch vo vzťahu k neúčasti žalovaného na pojednávaní, odvolací súd uvádza, že žalovaný je právnická osoba, ktorá podľa druhá veta koná nielen štatutárnym orgánom, ale môžu za ňu konať aj zástupcovia, resp. zamestnanec, ktorý tým bol poverený. Z uvedeného, pokiaľ žalovaný mal záujem sa zúčastniť súdneho konania, tak túto účasť mohol zabezpečiť aj prostredníctvom zástupcu alebo zamestnanca k tomu poverenému. V konečnom dôsledku výsluch strany je len jedným z dôkazných prostriedkov a ide o podporný dôkaz, ktorý súd môže nariadiť ( ). Krajský súd k úplnosti veci podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého právnej vety „...výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. “. Krajský súd opäť zdôrazňuje, že od momentu doručenia žaloby spolu s platobným rozkazom žalovanému, mal žalovaný, ako aj žalobca, pred súdom danú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať a označovať dôkazy, ktoré žiadal, aby boli vo veci vykonané tak, ako tieto dôkazy predkladal a označoval žalobca. Nie je možné, v zúženom slova zmysle, pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho ktorého účastníka konania, tieto viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania, žalobca aj žalovaný, môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú procesnú pozíciu a ak ju žalovaný nenaplnil, nezrealizoval, tento postup nemôže byť na ujmu práv druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaný, a to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský súd opäť konštatuje, že v konaní pred okresným súdom vyžadovanú rovnosť všetkých účastníkov v konaní okresný súd dodržal, a to na základe záverov, ktoré uviedol krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia.

32. Nebolo teda možné sa stotožniť s námietkou odvolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces ako strany sporu v konaní pred okresným súdom. Krajský súd konštatuje, že okresný súd poskytol žalovanému ako strane sporu priestor uplatňovať svoje práva, z ktorého dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu. V súvislosti so svojimi závermi poukazuje krajský súd primerane i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého „...zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verenej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.

33. Za relevantné považoval odvolací súd tie dôvody rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie vyjadril v písomne vyhotovenom rozsudku a ktoré tvorili preskúmateľný základ prejednania a rozhodnutia sporu v odvolacom konaní. Na dôvažok odvolací súd primerane poukazuje aj na judikát R č. 39/1993, podľa ktorého podmienka prípustnosti dovolania podľa nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie.

34. Podľa v spojení s , v zmysle ktorých odvolací súd preskúmava závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov, sa uvádza, že žalovaný v písomne podanom odvolaní okrem námietky porušenia práva na spravodlivý súdny proces síce zadefinoval odvolacie dôvody, tak že uviedol v odvolaní „Žalovaný ale rozporoval výšku ceny dohodnutej za odvoz tony stavebnej sute a cenu za prejdený kilometer zo Žiliny do Kotešovej a spať, ako aj reálne odvezené množstvo stavebnej sute a reálne vykonaný počet odvozov. Žalovaný v konaní tvrdil, že so žalobcom sa pri dojednávaní zmluvného vzťahu jednoznačne dohodli, že žalobca bude „jazdiť", t. j. odvážať stavebnú suť na skládku do Kotešovej len do výšky žalovaným zaplatenej zálohy. Pokiaľ mu žalovaný nezaplatí, voziť nebude. Žalovaný v konaní spochybnil odvoz stavebnej sute nad rámec množstva vyplývajúceho z dodacích listov, ktoré osobne podpísal“, avšak tieto uviedol len všeobecne. Pokiaľ došlo len k všeobecnému uvedeniu týchto odvolacích dôvodov bez bližšej konkretizácie, tak krajský súd nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu, viažuce sa ku skutkovému a právnemu vyhodnoteniu dôvodnosti žalobcovho nároku, výsledkom čoho bolo rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.050,16 Eur spolu s príslušenstvom. Na základe uvedeného mohol krajský súd vo vecno-právnej rovine poukázať na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K úplnosti sa dodáva, že žalobcov nárok na zaplatenie sumy 11.050,16 Eur spolu s príslušenstvom, vyplýval zo skutkového stavu, zisteného pred okresným súdom, v ktorom bolo podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu preukázané, že „Súd posúdil, že medzi stranami konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa a založeným objednávku na odvoz odpadu za dohodnutých cenových podmienok, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom a pečiatkou. Svedkami bolo potvrdené vykonanie objednaného odvozu cca 7-8 nákladnými vozidlami viackrát denne zo Žiliny na skladisko v Kotešovej, za čo bola vystavená faktúra žalovanému po odpočítaní zálohových úhrad. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výsluchu svedkov, z dodacích listov, z objednávky, z prehľadu vykonaných odvozov... výška odplaty bola stranami riadne dohodnutá. Pokiaľ žalovaný rozporuje nárok žalobcu, súd poukazuje na to, že žalovaný si vo svojich tvrdeniach odporoval, a to minimálne v spôsobe úhrad, pričom žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia. Potvrdil objednávku, potvrdil odvoz, ale namietal cenu a objem odvozu, avšak toto ničím nepreukázal, dokonca jeho tvrdenia boli vyvrátené vykonaných dokazovaním. Nepreukázal, že by dohoda o cene bola iná, než vyplýva z objednávky, ktorú podpísal, pričom p.F. potvrdila, že objednávku vyplnila po dohode strán konania a následne objednávku svojim podpisom potvrdil žalovaný. Žalovaný nepreukázal svoju námietku ohľadom rozsahu objemu odvozu, ktorý potvrdili svedkovia a vyplýva z listín predložených žalobcom. Pokiaľ tvrdil, že vozidlá z Kotešovej boli využívané na odvoz štrku pre iný subjekt, toto nepreukázal, z ničoho to nevyplýva. Dokonca svedkov, ktorých navrhol s tým, že ich zabezpečí, tak nezabezpečil, ani nijako to neodôvodnil. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Súd poukazuje na to, že žalovaný začal namietať žalovanú istinu až v tomto konaní, čo súd považuje za účelové z jeho strany a nehodnoverné, keďže žalobca ho preukázateľne písomne vyzýval, a to priamo žalovaného na jeho sídlo, ako aj konateľa žalovaného, tieto výzvy z 02.03.217 prevzal, napriek tomu žiadnym spôsobom nereagoval a istinu nezaplatil. Súd mal zároveň preukázané, že žalobca skutočne si objednal vozidla u iných subjektov na odvoz odpadu pre žalovaného, čo vyplýva z predložených faktúr daných subjektov - Vladimír Frnka VODO-UK s.r.o., Miloš Hlucháň - DOPRAVA s.r.o., DOPRAVA A SLUŽBY,..., spolu so záznamom o prevádzke nákladnej dopravy za rozhodné obdobie (05.12., 06.12., 07.12.2017,..), z ktorých vyplýva trasa odvozu, deň, EVČ vozidla, počet km, počet km s nakládkou, ako aj zo Záznamov žalobcu spolu so záznamom kotúča, ako aj zo Záznamov spol. Miloš Hlucháň - DOPRAVA s.r.o. a samozrejme úhrady týchto faktúr žalobcom. Dokonca vyplýva aj objednávka žalobcu u spol. DOPRAVA A SLUŽBY zo dňa 01.12.2016 na odvoz stavebného odpadu zo stavby Žilina, ul. Bratislavská do Kotešovej v termíne od 02.12.2016 s 1 otočom=34km), z čoho možno konštatovať dohodu 34 km na 1 otoč aj so žalovaným, keďže žalobca si tak dohodol s inými obchodnými partnermi za účelom odvozu odpadu žalovaného. (l.č. 138-192).“ Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu a svojmu rozhodnutiu uvádza, že „...Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné.“ „Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. februára 2011). Postuláty vyslovené rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. februára 2011 boli podľa zistení odvolacieho súdu po vykonaní odvolacieho prieskumu dodržané. Javí sa preto krajskému súdu, vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu ako aj k rozhodnutiu okresného súdu, ako potrebné, práve v tejto súvislosti poukázať na časť vyplývajúcu z odôvodnenia rozhodnutia ESĽP Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, v zmysle ktorej teda „právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“

35. Podľa krajského súdu, je vo vzťahu k odvolacej argumentácii vo vzťahu ku aplikovanej obrane žalovaného pred okresným súdom potrebné pripomenúť že „...Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l ). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V danom prípade uzavretie zmluvy o pripojení potvrdil aj žalovaný (otázka uzavretia tejto zmluvy nebola medzi nimi sporná)“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 22.10.2010).

36. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdení, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa a na ktoré nadväzovali čiastočne tvrdenia uvádzané v odvolaní. Oproti nesplnenej dôkaznej povinnosti žalovaného stojí dôkazná povinnosť žalobcu, ktorý pred súdom prvého stupňa produkoval dôkazy na preukázanie svojho nároku. Produkoval nielen svoje tvrdenia, ale i dôkazy v listinnej podobe, označil svedkov, ktorí boli vypočutí okresným súdom, a to na rozdiel od žalovaného, ktorý zotrval len na vyjadrení nesúhlasu a všeobecných tvrdeniach. V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011 sp.zn. , ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Ak žalovaný v odvolaní ďalšiu konkrétnu argumentáciu, ktorou by spochybnil nárok žalobcu, neuviedol, tak bol namieste pre odvolací súd len záver, v zmysle ktorého, bol to žalobca, ktorý predloženými dôkazmi oprávnenosť svojho nároku preukázal, čo žalovaný nevyvrátil a neuniesol tým dôkazné bremeno.

37. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, potvrdil podľa , . Vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu a jeho odôvodneniu, odvolací súd uvádza, že: „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

38. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

39. Ak žalobe žalobcu bolo rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , , keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, ktorý záver sa vzťahuje i na závislý výrok o trovách prvostupňového konania ako i na výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

40. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.