Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 318/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 128 z 5. mája 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť ,

o d m i e t a

pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2014 doručená sťažnosť ,

(ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3

128 z 5. mája 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení žalovanej

účastníčkou súdneho konania o určenie pravosti prihlášok obchodnej spoločnosti

, , a ,

(ďalej len „žalobcovia“), v ktorom Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“)

rozsudkom č. k. 70 z 20. novembra 2012 (ďalej aj „rozsudok okresného

súdu“) žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcov krajský súd napadnutým rozsudkom

rozsudok okresného súdu zmenil tak, že na prihlášky žalobcov sa v konkurznom konaní

prihliada.

Sťažovateľka podrobne opisuje svoj postup v konkurznom konaní obchodnej

spoločnosti (ďalej len

„úpadca“) pri prihlasovaní pohľadávok žalobcami, ktorý z jej strany vyústil k doručeniu

oznámení o zániku postavenia účastníka konkurzného konania podľa § 27 ods. 5 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“). Poukazuje na doručenie

podnetu najväčšieho veriteľa úpadcu na popretie pohľadávky veriteľa

v celej uplatnenej výške a čiastočné popretie pohľadávky veriteľa ,

zastúpenej konateľom , ktorý je zároveň konateľom úpadcu, ako

aj na obsah znaleckého posudku vzťahujúceho sa na popreté pohľadávky žalobcov

objednaného od znaleckej organizácie , .

Následne rekapituluje obsah rozsudku okresného súdu, odvolania žalobcov, vlastného

vyjadrenia k odvolaniu žalobcov, ako aj obsah napadnutého rozsudku krajského súdu.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľka uvádza, že krajský súd

konal v rozpore s (ďalej aj „OSP“)

obligatórne nariaďujúceho pojednávanie, pretože pojednávanie v danej veci vyžadoval

dôležitý verejný záujem, pričom uvedeným „faktickým postupom porušil ústavné právo

na spravodlivý proces zahŕňajúce právo na verejné prerokovanie veci podľa čl. 46 ods. 1

SR... Odvolací súd svojim procesným postupom porušil ústavné právo sťažovateľa

tým, že sťažovateľovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, porušil

dvojinštančnosť v konaní, keďže ako uviedol, súd prvého stupňa mal najprv rozhodnúť

o tom, či sa prihliada alebo neprihliada na podané prihlášky veriteľov

a pričom proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa by bola

zachovaná možnosť podať opravný prostriedok obom stranám.“. Poukazujúc na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) zo 7. septembra 2010

sp. zn. sťažovateľka uvádza, že predpokladom „toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom... Odvolací súd konštatoval, čo sa týka

predmetu sporu, že súd prvého stupňa nesprávne v úvodnej časti samotného rozsudku

označil predmet sporu ako určenie pravosti prihlášok. Poukázal na to, že súd musí

posudzovať podanie žaloby podľa jej obsahu / /. Z obsahu predmetnej

žaloby jednoznačne vyplýva, že správca na prihlášky žalobcov neprihliadal, a preto o tomto

predmete sporu bolo potrebné aj rozhodnúť. Preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu

podľa pís. f/ zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. / /.“

K splneniu podmienok prípustnosti sťažovateľka uvádza, že proti napadnutému

rozsudku nie je prípustné odvolanie a v zmysle § 198 ods. 1 zákona o konkurze ani

dovolanie a mimoriadne dovolanie, a preto o namietanom porušení označených práv má

právomoc rozhodnúť ústavný súd.

Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby svojím

rozhodnutím vyslovil porušenie základného práva „na spravodlivé súdne konanie

vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.46

ods.1 SR rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. z. d.

5.5.2014“, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu alebo krajskému súdu

na ďalšie konanie.

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konanie

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „“)

predpisov každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa § 198 ods. 1 zákona o konkurze súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje

uznesením. Proti uzneseniu vydanému v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní

alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.

Dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto

zákona nie je prípustné.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje nesprávnosť výkladu sťažovateľky, že

dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nebolo proti napadnutému rozsudku

krajského súdu prípustné. V zmysle § 198 ods. 1 zákona o konkurze totiž nie je dovolanie

prípustné len proti uzneseniu vydanému v konkurznom konaní. Napadnutý rozsudok však

nebol vydaný v konkurznom konaní, ale v samostatnom konaní vedenom pod osobitnou

spisovou značkou, ktorého predmetom bol v zmysle návrh na určenie, či

sa na prihlášky žalobcov prihliada alebo neprihliada. Toto samostatné, aj keď súvisiace

konanie bolo iniciované žalobcami potom, ako v konkurznom konaní na základe oznámenia

sťažovateľky ako správkyne konkurznej podstaty stratili žalobcovia v zmysle § 27 zákona

o konkurze postavenie účastníkov konania. Podľa názoru ústavného súdu § 198 ods. 1

zákona o konkurze na daný prípad zjavne nedopadá aj preto, že v predmetnom konaní

nebolo vydané uznesenie, ako s tým označené ustanovenie zákona o konkurze počíta, ale

rozsudok. Možnosť uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov v tzv. incidenčných

konaniach pripúšťa nielen súdna prax najvyššieho súdu (pozri napríklad sp. zn.

4/2009, , , ), ale akceptuje ju aj samotný

ústavný súd (m. m. ).

Z obsahu sťažovateľkou prezentovaných námietok vyplýva, že vydaním napadnutého

rozsudku bez nariadenia pojednávania mala jej byť krajským súdom odňatá možnosť konať

pred súdom, čo je však obsahom dovolacieho dôvodu ustanoveného v .

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu sa

odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi

konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva (napr.

právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odborná

literatúra (napríklad Krajčo J. a kol. . Komentár. I. diel.

Bratislava : Eurounion, spol. s. r. o., 2006.) ako aj judikatúra najvyššieho súdu sa zhoduje

v názore, že prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je založená na princípe

univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho

súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania. Táto zásada je však obmedzená len

na prípady, ak rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád vymenovaných v § 237

ods. 1 písm. a) až g) a nejde o rozhodnutie vydané v exekučnom konaní podľa

osobitného predpisu ( ).

Pri takto formulovanej námietke teda sťažovateľka mala právo podať proti

napadnutému rozsudku dovolanie podľa , čo však v danom

prípade nevyužila. Keďže napadnutým rozsudkom bol zmenený rozsudok okresného súdu,

sťažovateľka mohla napadnutý rozsudok napadnúť aj z dôvodu, že nesúhlasila s právnym

posúdením veci krajským súdom, alebo preto, že konanie pred krajským súdom bolo

postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 238 ods. 1

).

daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona, t.

j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa . Svoju

právomoc na konanie môže ústavný súd založiť až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba

nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani zákon

o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľka ako účastníčka konania zvolila medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v

konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti

v rámci jej predbežného prerokovania dopytom na okresnom súde zistil, že proti

napadnutému rozsudku krajského súdu č. k. 128 z 5. mája 2014

sťažovateľka dovolanie nepodala. Vzhľadom na uvedené obstojí záver, že sťažovateľka

nevyčerpala mimoriadny opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu ňou označených

práv účinne poskytoval a na ktorého použitie bola v zmysle

a oprávnená, čo zakladá neprípustnosť danej sťažnosti podľa

. Podanie dovolania totiž ústavný súd považuje za účinný právny

prostriedok nápravy porušenia základných práv podľa , resp. práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. , ). Ak by bola

sťažovateľka z tohto dôvodu dovolanie účinne podala, dovolací súd by bol oprávnený

a povinný poskytnúť ochranu jej právam, inými slovami, dovolací súd by bol tým „iným

súdom“ v zmysle , ktorý by v tejto veci prednostne rozhodoval.

Sťažovateľka pritom nepreukázala, že dovolanie nepodala z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, a ňou tvrdený dôvod o neprípustnosti dovolania proti napadnutému

rozsudku vyplýval z nesprávneho výkladu . Preto zo strany ústavného súdu

neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd podľa

sťažnosť ako neprípustnú odmietol (napr. , ,

). S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd argumentáciou sťažovateľky

vo vzťahu k porušeniu ňou označených práv bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015