Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 321/2014
PDF · 164.63 KB
No categories available
III. ÚS 321/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 predbežne
prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Mestská teplárenská spoločnosť a. s.,
Palárikova 88, Čadca, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M.,
Advokátska kancelária, Palárikova 88, Čadca, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 17 Cob 325/2012 z 5. decembra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Mestská teplárenská spoločnosť a. s. o d m i e t a
pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
prostredníctvom telefaxu 11. apríla 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Mestská
teplárenská spoločnosť a. s., Palárikova 88, Čadca (ďalej len „sťažovateľka“), doplnená
písomným podaním doručeným 15. apríla 2014 vo veci namietaného porušenia jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným
postupom podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva
na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 Cob 325/2012
z 5. decembra 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola navrhovateľkou v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Cb 58/2011 pred Okresným súdom Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“),
ktorého predmetom bola uplatnená náhrada škody v sume 213 359,50 € s príslušenstvom.
Okresný súd v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 30. augusta 2012 tak, že žalobu
sťažovateľky zamietol. Sťažovateľka podala proti označenému rozsudku okresného súdu
odvolanie vo veci samej, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala
dovolanie, o „ktorom ku dňu sťažnosti nebolo rozhodnuté“. Z kópie dovolania sťažovateľky
ako prílohy k sťažnosti vyplýva, že okrem iného dovolanie podala z dôvodu, že „bola
žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom“, inak povedané, prípustnosť svojho dovolania
sťažovateľka založila na dôvode podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu krajskému súdu vytýka, že vec
nesprávne právne posúdil z dôvodov uvádzaných v sťažnosti. Poukazovala na to, že krajský
súd porušil právnu povinnosť byť viazaný právoplatnými rozhodnutiami, ktoré vo veci
sťažovateľky vydali správne súdy, čoho priamym následkom mala byť arbitrárnosť
napadnutého rozsudku. Sťažovateľka v tejto súvislosti tiež vyčítala nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov považovala napadnutý rozsudok
krajského súdu za porušujúci jej označené práva.
V závere sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd meritórne nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti Mestská teplárenská spoločnosť a.s. skrátený názov:
MTS a.s., sídlo: Palárikova 88, 022 01 Čadca, vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/325/2012 zo dňa 05.12.2013, bolo porušené.
2. Základné právo spoločnosti Mestská teplárenská spoločnosť a.s. skrátený názov:
MTS a.s., sídlo: Palárikova 88, 022 01 Čadca, podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/325/2012 zo dňa
05.12.2013, bolo porušené.
3. Základné právo spoločnosti Mestská teplárenská spoločnosť a.s. skrátený názov:
MTS a.s., sídlo: Palárikova 88, 022 01 Čadca, na súdnu ochranu podlá čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.
14Cob/325/2012 zo dňa 05.12.2013, bolo porušené.
4. Základné právo spoločnosti Mestská teplárenská spoločnosť a.s. skrátený názov:
MTS a.s., sídlo: Palárikova 88, 022 01 Čadca, na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prostriedok účinnej nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.
14Cob/325/2012 zo dňa 05.12.2013, bolo porušené.
5. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/325/2012 zo dňa 05.12.2013, sa
zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť spoločnosti Mestská teplárenská
spoločnosť a.s., skrátený názov: MTS a.s., sídlo: Palárikova 88, 022 01 Čadca, trovy
konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet právneho zástupcu
spoločnosti Mestská teplárenská spoločnosť a.s., skrátený názov: MTS a.s., JUDr. Michaela
Poláčková, LL.M., advokátka, do 3 dní od právoplatnosti nálezu.“
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že dovolacie konanie bolo uznesením
okresného súdu sp. zn. 2 Cb 58/2011 z 9. apríla 2014 zastavené pre nezaplatenie súdneho
poplatku.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 11. februára 2014
a ústavný súd na základe nezrovnalostí údajov faxovaného podania (údaje v záhlaví
doručeného faxovaného podania naznačujú, že podanie bolo doručené ústavnému súdu až
po uplynutí lehoty na jej podanie, naopak, v porovnaní s údajmi doručených podaní
prostredníctvom telefaxu, tzv. denník udalostí, vykazovali tú skutočnosť, že sťažovateľka
doručila podanie ešte včas, pozn.) dospel k záveru, že sťažovateľka svoju sťažnosť doručila
včas, teda 11. apríla 2014.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých
práv, porušenie ktorých sťažovateľka namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje
všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci na základe jej dostupných účinných právnych
prostriedkov nápravy namietaného porušenia týchto práv.
Ústavný súd pri skúmaní procesných podmienok vychádzajúc z informácií
sťažovateľky uvedených v sťažnosti, že podala vo veci dovolanie, ktorého prípustnosť
založila na dôvode podľa § 237 písm. f) OSP, t. j. účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, si v súčinnosti s okresným súdom zadovážil
kópiu rozhodnutia okresného súdu o zastavení predmetného dovolacieho konania
sp. zn. 2 Cb 58/2011 z 9. apríla 2014, z ktorého vyplýva, že dôvodom zastavenia konania
bolo nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľkou.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie
je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka
nepostupovala v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože účinne nevyužila jej
dostupný opravný prostriedok na ochranu jej základných práv a slobôd, a to dovolanie
z dôvodu podľa § 237 písm. f) OSP.
Dovolanie z uvedeného dôvodu totiž ústavný súd považuje za účinný právny
prostriedok nápravy porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy
(postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom; m. m.
II. ÚS 31/00, II. ÚS 102/04). Ak by bola sťažovateľka dovolanie z tohto dôvodu podala
účinne, dovolací súd by bol oprávnený a povinný poskytnúť ochranu jej právam, inými
slovami, dovolací súd by bol tým „iným súdom“ v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý by
rozhodoval (prednostne) v tejto veci.
Tým, že sťažovateľka tento právny prostriedok ochrany svojich práv nevyužila
účinne, t. j. v súlade s procesným právom, ktoré stanovuje okrem iného zaplatiť súdny
poplatok za podané dovolanie, pričom o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bola
riadne poučená, ústavný súd je toho názoru, že nevyčerpala jej dostupný prostriedok
ochrany svojich označených práv.
Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky bolo potrebné v rámci
predbežného prerokovania podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť
pre neprípustnosť.
V súvislosti s úvahou sťažovateľky, že prípustnosť dovolania v jej veci „spočíva
v menšinovej názorovej praxi“, a preto ho podala len z dôvodu opatrnosti, je potrebné
považovať za protirečivú argumentáciu, pretože na jednej strane sťažovateľka tvrdí, že tu
existovali dôvody prípustnosti dovolania, na druhej strane sama vedome spôsobila
zastavenie dovolacieho konania tým, že nezaplatila súdny poplatok za podané dovolanie.
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka vlastne žiada, aby ústavný súd v súvislosti
s posúdením zachovania lehoty proti napadnutému rozsudku ako prejudiciálnu otázku riešil
to, ako by najvyšší súd ako dovolací súd posúdil jej dovolanie, čo je neprípustné.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez
právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uvedenými v petite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2014