Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoZm/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Márie Dubcovej, v sporovej právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 XX H., IČO: 31 575 951, proti žalovanému v 1/ rade: RODA - SP spol. s r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 34 146 423, žalovanej v 2/ rade: D. W., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom N. XXXX/X, XXX XX M., žalovanému v 3/ rade: M. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XX, XXX XX M., žalovaní v 1/ a v 3/ rade zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Štefanom Lendvayom, nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom M. M. XXXX/XX A, XXX XX O. V., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 358.424,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -486 zo dňa 13.9.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -486 zo dňa 13.9.2019 vo výroku, ktorým žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 358.424,99 Eur, 10,32 % úrok ročne zo zmenkovej sumy 358.424,99 Eur od 4.4.2014 do 11.4.2014, 6 % úrok ročne zo zmenkovej sumy 358.424,99 Eur od 11.4.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1.194,74 Eur, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovaným v 1/, v 2/ a v 3/ rade spoločne a nerozdielne n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) prvým výrokom rozhodol, že žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 358.424,99 Eur, 10,32 % úrok ročne zo zmenkovej sumy 358.424,99 Eur od 4.4.2014 do 11.4.2014, 6 % úrok ročne zo zmenkovej sumy 358.424,99 Eur od 11.4.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1.194,74 Eur, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom vo zvyšnej časti okresný súd žalobu voči žalovaným v 1/, v 2/ a v 3/ rade zamietol. Výrokom o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovaným v 1/, v 2/ a v 3/ rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,78 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v Článku 8 (ďalej len „“), Článku 15 ods. 1, 2 CSP, , , , , , , , , Článku I Zákon zmenkový a šekový (ďalej už len „Zákon zmenkový a šekový“), Článku I , Zákona zmenkového a šekového, Článku I Zákona zmenkového a šekového, Článku I Zákona zmenkového a

šekového, Článku I § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, Článku I § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, Článku I § 47 ods. 1, 2, 4 Zákona zmenkového a šekového, Článku I § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, Článku I § 77 ods. 1, 3 Zákona zmenkového a šekového okresný súd žalobe vyhovel. Medzi stranami v tomto konaní bola nesporná skutková okolnosť samotného uzatvorenia a obsah Zmluvy o termínovanom úvere č. 29/004/07 medzi žalobcom ako bankou pod jeho pôvodným obchodným menom (ktorá skutočnosť zmeny obchodného mena žalobcu vyplýva z verejne dostupného zápisu žalobcu v obchodnom registri) a žalovaným v rade 1/ ako klientom zo dňa 25.6.2007, tak ako je v spise na č.l. 452 a nasledujúce (ďalej „Zmluva o termínovanom úvere“), a teda, že žalovaní v rade 2/ a 3/ neboli zmluvnými stranami tohto kauzálneho záväzkového vzťahu.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci žalovaní v rade 1/ a 3/ nevzniesli v konaní včas procesnú obranu, ktorá by relevantne, a to skutkovo alebo právne efektívne spochybnila právo žalobcu voči nim na základe predmetnej zmenky, uplatnené v rozsahu pohľadávky žalobcu, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, na ktorú boli v prospech žalobcu zaviazaní. Žalovaný v rade 1/ predmetnú zmenku ako vystaviteľ podpísal, ďalej vystupoval v rámci kauzálneho vzťahu Zmluvy o termínovanom úvere ako dlžník a v rámci zmluvného vzťahu založeného Dohodou o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 29/004/07 (ďalej len „Dohoda“) ako zmluvná strana. Žalovaný v rade 3/ vystupoval v rámci zmluvného vzťahu založeného Dohodou o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 29/004/07 ako zmluvná strana a rovnako ako aval opatril podpisom i predmetnú zmenku. Skutočnosti, ktoré žalovaný v rade 1/ vymedzil vo svojom vyjadrení, tak ako je súčasťou spisu na č.l. 30 a žalovaný v rade 3/ zároveň ako konateľ žalovaného v rade 1/ na pojednávaní dňa 11.3.2016 sa týkajú výlučne kauzálneho vzťahu stojaceho za predmetnou zmenkou a nie sú v pomeroch tohto konania, v rámci ktorého žalobca voči žalovaným v rade 1/ a 3/ uplatnil právo zo zmenky postihom podľa Článku I § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového (voči žalovanému v rade 1/ ako voči vystaviteľovi a voči žalovanému v rade 3/ ako voči avalovi), skutkovo a právne relevantné a v rozsahu ich vymedzenia tvrdeniami, ktoré v rámci vznesených procesných obrán a vyjadrení k veci uvádzali žalovaní v rade 1/ a v rade 3/, ani spôsobilé vyvrátiť a ani spochybniť dôvodnosť práva žalobcu v rozsahu, ktorý zodpovedá pohľadávke, ktorá mu bola voči nim v rozsudku žalobcovi priznaná. Okresný súd v tejto časti poukázal na úpravu podľa Článku I § 10, § 17 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v spojení s Článkom I § 77 ods. 1, 3 Zákona zmenkového a šekového. Osobitne vo vzťahu k žalovanému v rade 3/, vzhľadom na jeho zapojenie u žalovaného v rade 1/ ako konateľa v čase vystavenia zmenky, ako i v čase podpisu Dohody, v spojení so zohľadnením účelu poskytnutia úveru podľa kauzálneho vzťahu stojaceho za zmenkou (účelu úveru na základe Zmluvy o termínovanom úvere podľa Článku 2. bod 2.2.2., ako vyplýva z č.l. 452 rub) okresný súd konštatoval, že u žalovaného v rade 3/ je nevyhnutné vylúčiť jeho status spotrebiteľa s poukazom na závery podľa bodu 37. odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo 14.3.2013 sp. zn. C-419/11. Vo všeobecnej rovine okresný súd vo vzťahu ku zabezpečovacej povahe zmenky uviedol, že podstatou zabezpečovacej zmenky je, že zmenka na základe zmluvy o zabezpečení zmenkou, ktorá stojí medzi kauzálnym vzťahom a samotnou zmenkou, sa nestáva základom zabezpečovacieho záväzku, ktorý by mal vlastnosti hmotno-právneho zabezpečovacieho záväzku vo vzťahu ku kauzálnej pohľadávke, pre ktorý by bola typická jeho akcesorita a subsidiarita, ako je tomu medzi zabezpečovacím a zabezpečeným záväzkom. Kauzálny vzťah predstavuje len príčinu pre uzatvorenie Zmluvy o zabezpečení pohľadávky zmenkou a až na základe zmluvy o zabezpečení pohľadávky zmenkou sa potom stala zmenka zabezpečovacou. Skutočnosť, že príčinou vystavenia zmenky bol kauzálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/, vytvára priestor pre uplatnenie kauzálnych námietok podľa Článku I Zákona zmenkového a šekového. Zo strany žalovaných v rade 1/ a 3/ neboli v tomto konaní do momentu nastúpenia účinkov sudcovskej koncentrácie konania podľa v súvislosti s doručením predvolania na pojednávanie vytýčené na termín 30.11.2018, a to žalovanému v rade 1/ dňa 18.10.2018 (č.l. 303) a žalovanému v rade 3/ dňa 22.10.2018 (č.l. 287 spisu) vznesené a ani preukázané žiadne relevantné kauzálne námietky spochybňujúce alebo vyvracajúce, ako je už uvedené vyššie, právo žalobcu v rozsahu zodpovedajúcom jeho pohľadávke voči žalovaným v rade 1/ a 3/, na zaplatenie ktorej boli títo v prospech žalobcu vo výroku rozsudku zaviazaní. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 3/ až na pojednávaní okresného súdu dňa 13.9.2019, a teda potom, ako už nastúpili účinky sudcovskej koncentrácie konania podľa , vo väzbe na obsah predvolania na pojednávanie 30.11.2018 podľa č.l. 288 spisu, namietali, že z dokladov, ktoré produkoval žalobca, nie je zrejmé, ako dospel k sume, ktorú vyplnil do predmetnej zmenky, že boli vykonané splátky úveru, úver bol vo výške 10 miliónov, ale splátky boli realizované, nie je zrejmé, kedy tieto splátky boli a v akej výške uskutočnené, nie je zrejmé, kto podpisoval zmluvu o zmenke, keď podľa zápisu žalobcu v obchodnom registri majú konať dvaja členovia predstavenstva a osoby, ktoré zmluvu o

zmenke podpísali, neboli členmi predstavenstva, nie je zrejmé, prečo nie je na zmenke uvedená suma v Sk alebo prepočítací koeficient, nie je zrejmé, kedy bola vyhlásená predčasná splatnosť a až v rámci záverečného prednesu uviedli, že nie je preukázané, či zmluva o zmenke a samotná zmenka bola podpísaná oprávnenými osobami, čiže tým pádom by bola neplatná, lebo ju nepodpisovali osoby, ktoré mali na to oprávnenie vyplývajúce zo samotného výpisu z obchodného registra a zo stanov žalobcu, že splatnosť pohľadávky je tak podstatná náležitosť, že je to dôvodom na opravný prostriedok, keďže je to zákonom dané, že zmenečné nároky sa premlčujú v troch rokoch a musí byť vyhlásená splatnosť, bez toho nemôže byť zmenka vyplnená, že žalobca nepreukázal ani to, koľko bolo na istine zaplatené a koľko nie a ako dospel k sume istiny, primárne okresný súd k tejto časti procesnej obrany žalovaných v rade 1/ a v rade 3/ uviedol, že na túto neprihliadal, nakoľko nebola žalovanými v rade 1/ a v rade 3/ uvedená včas v súlade s úpravou .

4. Podporne však zaujal okresný súd stanovisko k tejto procesnej obrane žalovaných v rade 1/ a 3/ aj vo vecnej rovine a konštatoval jej nedôvodnosť v celom rozsahu. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 3/ namietali výšku zmenkovej sumy v tom smere, že nie je zrejmé, ako bola určená, taktiež nie je zrejmé, či zohľadňuje zrealizované splátky a nie je zrejmé, koľko bolo zaplatené a koľko ešte má byť zaplatené, poukázal okresný súd na závery podľa Komentára k Zákonu zmenkovému a šekovému podľa: Kovařík, Z. Zákon směnečný a šekový. Komentář. 3.vydání. Praha: C.H.Beck 2002, 47s. bod 3, podľa ktorého: „Aj keď bola neúplná zmenka vyplnená spôsobom odporujúcim vyplňovaciemu právu, napriek tomu sa z formálneho hľadiska stala skutočnou zmenkou, má všetky predpísané náležitosti, je podpísaná atď., je nutné sa na ňu takto pozerať a majiteľ takejto zmenky zásadne má práva s touto listinou spojené, svedčí mu nesporný zmenkový nárok. Preto zákon dáva dlžníkom z takej zmenky len námietku proti majiteľovi, nestanoví, že takáto listina by nebola platnou zmenkou. S tým súvisí i povinnosť dôkazná na strane dlžníkov. Tí musia namietať a preukázať predovšetkým skutočnosť, že išlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, teda preukázať i obsah vyplňovacieho práva, a že nebol dodržaný. Zároveň rovnaký záver čo do rozloženia dôkazného bremena v pomeroch tejto veci vyplýva aj z uznesenia NS SR sp.zn. .“ V nadväznosti na uvedené závery a pri zohľadnení v konaní preukázanej skutočnosti, že predmetná zmenka bola vystavená ako blankozmenka, nesú v konaní o uplatnenom práve z tejto zmenky žalovaný v rade 1/ a 3/ (dlžník a aval) plné dôkazné bremeno preukázania tvrdeného nesprávneho vyplnenia blankozmenky vrátane nesprávneho vyplnenia dopĺňanej zmenkovej sumy. V pomeroch tejto prejednávanej veci to znamená, že za dôkazného stavu, kedy bolo preukázané platné uzatvorenie Dohody, ktorá vymedzila v článku 3 obsah vyplňovacieho práva žalobcu k blankozmenke, bolo dôkaznou povinnosťou žalovaných v rade 1/ a 3/ pri vznesení uvedenej procesnej obrany preukázať, že žalobca nepostupoval pri vyplnení blankozmenky, pokiaľ ide o údaj zmenkovej sumy, prípadne pokiaľ ide o iný údaj, ktorý mal byť do zmenky doplnený, v súlade s obsahom Dohody o vyplňovacom práve. Rovnako ťažilo dôkazné bremeno žalovaného v rade 1/ a 3/ pri uvedenej procesnej obrane i vo vzťahu k námietke nepreukázania vyhlásenia predčasnej splatnosti respektíve nastúpenia splatnosti úveru a toto dôkazné bremeno nemožno prenášať na žalobcu, ako to činili žalovaní v rade 1/ a 3/ dôkazným návrhom, ktorý bol okresným súdom zamietnutý podľa č.l. 480 spisu. Okresný súd opätovne poukázal na článok 3. bod 3.1.1., bod 3.1.2. Dohody, ktorý umožnil žalobcovi za dojednaných podmienok vyplniť chýbajúce údaje do blankozmenky, čo v spojení s oznámeniami o vyplnení blankozmenky adresovanými žalovanému v rade 1/ a 3/ podľa č.l. 5, 6 a 7 spisu, ktoré im boli doručené, ako vyplývalo z č.l. 9 spisu a ktoré špecifikovali vyplnené údaje už konkrétne vrátane dátumu úročenia zmenkovým úrokom, v pomeroch tejto veci pri uplatnení práva žalobcu zo zmenky voči žalovaným v rade 1/ a 3/ postačuje pre záver súdu o dôkaznom bremene ťažiacom žalovaných v rade 1/ a 3/ vo vzťahu k tejto časti ich procesnej obrany. Naviac žalobca svojím podaním, ktoré je súčasťou spisu na č.l. 449 spisu (podanie žalobcu z 15.8.2019), prílohou ktorého boli i Dohoda a samotná Zmluva o termínovanom úvere č. 29/004/07, a ktoré podanie bolo pred termínom pojednávania dňa 13.9.2019 doručené splnomocnenému zástupcovi žalovaných v rade 1/ a 3/, ako aj samotnému žalovanému v rade 3/, špecifikoval spôsob určenia dopĺňaných údajov v nadväznosti na Zmluvu o termínovanom úvere a žalovaní v rade 1/ a 3/ svoju procesnú obranu v uvedenej časti nijakým spôsobom nekonkretizovali a zotrvali na jej vyjadrení len vo vyššie uvedenom všeobecnom obsahu. Okresný súd podotkol, že pri uvedených záveroch zohľadňoval skutočnosť, že žalovaný v rade 3/ síce nebol zmluvnou stranou samotného kauzálneho záväzku, avšak bol zmluvnou stranou Dohody a jeho námietky nesprávneho vyplnenia zmenky majú základ v samotnej Dohode, a teda mu vecne prináležia, ale ako dôvodné vyhodnotené neboli na základe vyššie uvedenej argumentácie.

5. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 3/ namietali, že zmenka bola doplnená o zmenkovú sumu v eurách a bez uvedenia prepočítacieho koeficientu, poukázal okresný súd na preukázanú skutočnosť predstavovanú časovým momentom vyplnenia zmenky až v roku 2014 (uvedené vyplývalo z oznámení podľa č.l. 5 až 8 spisu), teda v čase platnosti meny euro na území SR a v nadväznosti na to i na úpravu podľa § 9a ods. 1, ods. 2 veta prvá Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorej: „Ak na zmenkách alebo na šekoch, ktoré boli vydané v Slovenskej republike v období predo dňom zavedenia eura a ktoré sú splatné v Slovenskej republike, nie je vyznačená menová jednotka platby, takáto zmenka alebo šek sa považuje za zmenku alebo šek znejúci na slovenské koruny. Zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, sa odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike považujú za zmenky a šeky, ktoré znejú na eurá a sú splatné v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na dve desatinné miesta na najbližší eurocent v súlade s pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na euro, ktoré ustanovujú osobitné predpisy, všetko v spojení s úpravou podľa o zavedení meny euro v Slovenskej republike. I v tomto prípade žalovaní v rade 1/ a 3/ v zásade tvrdili nesprávnosť vyplnenia blankozmenky, a teda tak, ako je konštatované vyššie, ťaží ich dôkazné bremeno preukázania tejto časti procesnej obrany, ktoré neuniesli.“

6. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 3/ namietali, že ten, kto podpísal zmluvu o zmenke (č.l. 479 spisu), pričom v tomto prípade mal splnomocnený zástupca žalovaných v rade 1/ a 3/ zrejme na mysli Dohodu, s poukazom na zápis žalobcu v obchodnom registri a stanovy, nebol na to oprávnený, vychádzal okresný súd pri posudzovaní tejto časti procesnej obrany žalovaných v rade 1/ a 3/ „z úpravy , (podľa , : Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť). Táto úprava je hmotno-právnym základom pre konanie zamestnancov žalobcu pri uvedenom type úkonov, akým bola i Dohoda, ktorý hmotno-právny základ ich oprávňuje na konanie za žalobcu. Prekročenie ich oprávnenia na konanie za žalobcu daného ich pracovným alebo funkčným zaradením u žalobcu, tak ako vyplýva z písomného vyhotovenia Dohody (konkrétne za žalobcu podpísal dohodu Y.. W. V., riaditeľ regionálneho obchodného centra a Y.. B. S., obchodná riaditeľka), žalovaní v rade 1/ a 3/, ktorých v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, nepreukázali.“ V nadväznosti na to nie je dôvodné z konania týchto osôb za žalobcu pri podpise Dohody vyvodzovať či už neplatnosť samotnej Dohody alebo neplatnosť zmenky. Právo žalobcu voči žalovaným v rade 1/ a 3/ je právom uplatneným žalobcom voči priamym dlžníkom, ktoré sa podľa Článku I v spojení s Článkom I Zákona zmenkového a šekového premlčuje v lehote troch rokov od splatnosti, čo pri predložení zmenky na platenie dňom 10.4.2014, ako vyplývalo z oznámení o vyplnení blankozmenky a oznámení o predložení zmenky podľa č.l. 5 až 8 spisu a pri podaní žaloby v tejto veci okresnému súdu dňom 28.5.2014, viedlo k záveru o nedôvodnosti i tejto časti procesnej obrany žalovaných v rade 1/ a v 3/. Uvedené vecné vyhodnotenie procesnej obrany žalovaných v rade 1/ a 3/ vymedzenej skutkovými tvrdeniami ich splnomocneného zástupcu až na pojednávaní dňa 13.9.2019 uviedol okresný súd podporne, pri primárnom skonštatovaní jej neuplatnenia včas, teda až potom, ako nastúpili účinky sudcovskej koncentrácie konania, čím okresný súd primárne odôvodnil svoje neprihliadanie na túto časť procesnej obrany žalovaných v rade 1/ a v 3/.

7. Žalovaný v rade 2/ vzniesol voči uplatnenému právu žalobcu primárne absolútnu námietku, ktorou popieral pravosť svojho podpisu jednak na Dohode a jednak aj na predmetnej zmenke. V tejto časti vykonal okresný súd na návrh žalobcu, podporený i návrhom žalovaného v rade 2/, dôkaz znaleckým dokazovaním, vykonanie ktorého nariadil uznesením č.k. -117, ktorým B.. B. I., znalcovi z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) „uložil v zmysle bodu III. výroku uznesenia vyhodnotiť, či podpis na prvopise (origináli) zmenky pod označením avalistu (per aval) D. W., I. XX, XXX XX M., r.č. XXXXXX/XXXX, č. OP : SH XXXXXX, vystavenej obchodnou spoločnosťou RODA - SP spol. s r.o, so sídlom Limbašská cesta 4, 902 03 Pezinok, IČO: 34 146 423, dňa 25. júna 2007 v Bratislave, znejúcej na zmenkovú sumu 358.424,99 EUR a na Dohode o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 29/004/07 zo dňa 25.06.2007, ktorá je v origináli súčasťou spisového materiálu na č.l. 3 až 4 a v origináli v prílohovej obálke na č.l. 93 súdneho spisu, je pravým podpisom žalovaného v rade 2/

- D. W.. Na základe takto zadanej znaleckej úlohy vypracoval znalec písomný znalecký posudok, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 180 a nasledujúce, v zmysle záveru ktorého na strane 26 znalec skonštatoval, že sporné podpisy SM-1 (ide o podpis identifikovaný na vista zmenke č. 29/004/07 na strane 5 znaleckého

posudku) a podpis SM-2 (ide o podpis identifikovaný na strane 5 znaleckého posudku obsiahnutý v závere Dohody o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 29/004/07 zo dňa 25.6.2007), vyhotovila D. W. v rámci variability podpisovania sa, ktorá je pre ňu príznačná. Uvedený záver znaleckého posudku nebol v konaní žiadnym iným dôkazom relevantne spochybnený, ani vyvrátený.“ V nadväznosti na to okresný súd po vyhodnotení záverov vypracovaného znaleckého posudku podľa vychádzal pri svojom rozhodnutí z konštatovania, podľa ktorého nie je procesná obrana žalovaného v rade 2/, v rámci ktorej namietal pravosť svojho podpisu ako na Dohode, tak i na zmenke, dôvodná a naopak znaleckým dokazovaním je preukázané, že v oboch prípadoch sa jedná o podpis žalovaného v rade 2/. Pokiaľ žalovaný v rade 2/ ďalej namietal, že nebol nikdy v Dexia banke Slovensko a.s., teraz Prima banka Slovensko, a.s. za účelom uzatvárania Dohody o úvere, Dohody o vyplnení zmenky, že nemá vedomosť o poskytnutí úveru bývalému manželovi, teda žalovanému v rade 3/, že v čase podpisu dokladov s ním nežil, je táto procesná obrana žalovaného v rade 2/ v časti namietania uzatvorenia Dohody žalovaným v rade 2/ vyvrátená závermi vyššie uvedeného vykonaného znaleckého dokazovania na pravosť podpisu žalovaného v rade 2/ na tejto Dohode. Samotné miesto podpisu Dohody je v skutkových súvislostiach prejednávanej veci irelevantné vo vzťahu k právnym záverom, z ktorých okresný súd vychádzal pri rozhodnutí tejto veci. Ostatná uvedená časť procesnej obrany žalovaného v rade 2/ sa týkala kauzálneho vzťahu stojaceho za predmetnou zmenkou. Okresný súd uviedol, že z písomného vyhotovenia Zmluvy o úvere (Zmluva o termínovanom úvere č. 29/004/07 zo dňa 25.6.2007 podľa č.l. 452 spisu a nasledujúce

- ďalej len „Zmluva o úvere“) vyplývalo, že žalovaný v rade 2/ nebol zmluvnou stranou tejto Zmluvy o úvere. Samotný podpis predmetnej zmenky žalovaným v rade 2/, ako vyplynulo zo záverov znaleckého dokazovania na pravosť podpisu žalovaného v rade 2/ na zmenke, však zakladá abstraktný záväzok žalovaného v rade 2/ podľa Čl. I § 30 ods. 1, § 32 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového z titulu jeho zmenkového ručenia, a to nezávisle na skutočnosti, že žalovaný v rade 2/ nebol účastníkom kauzálneho vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Z uvedených súvislostí a pri zohľadnení skutočnosti, že subjekt žalovaného v rade 2/ je fyzickou osobou, vyvstala v konaní potreba vyhodnotenia otázky, či má alebo nemá v tomto konaní žalovaný v rade 2/ postavenie spotrebiteľa a v nadväznosti na to, či požíva alebo nepožíva s týmto statusom spojenú ochranu. Vo vzťahu k tejto otázke okresný súd pri svojom závere vychádzal primárne zo zohľadnenia účelu poskytnutého úveru, tak ako je vymedzený v bode 2.2.2., a to konkrétne 2.2.2.1 a písomného vyhotovenia Zmluvy o úvere. Predovšetkým z takéhoto vymedzenia účelu poskytnutého úveru vyplýval záver, že zmenka avalovaná žalovaným v rade 2/ nemôže založiť postavenie žalovaného v rade 2/ ako spotrebiteľa, pretože žalovaný v rade 2/ pri podpise zmenky (a ani pri podpise Dohody) nemohol konať ako spotrebiteľ pre vlastnú potrebu a toto konanie bolo nesporne vzhľadom na preukázaný obsah a povahu zmenkou zabezpečeného záväzku žalovaného v rade 1/ ako obchodnej spoločnosti voči žalobcovi pre účely podnikateľskej činnosti žalovaného v rade 1/, objektívne dané, iniciované a aj subjektívne motivované výlučne väzbami žalovaného v rade 2/ k žalovanému v rade 3/ (v čase vystavenia predmetnej zmenky a podpisu Dohody boli žalovaní v rade 2/ a 3/ manželmi a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené až následne dňa 5.12.2007 - č.l. 58 spisu a Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorili v obsahu ako vyplýva z č.l. 43 spisu a nasl. dňa 16.5.2008), a ktorý žalovaný v rade 3/ bol v čase podpisu zmenky konateľom vystaviteľa zmenky, teda žalovaného v rade 1/. Primárne na základe týchto skutočností nie je status žalovaného v rade 2/ ako spotrebiteľa v tejto veci daný. V týchto súvislostiach poukázal okresný súd avšak iba podporne i na argumentáciu žalobcu a na žalobcom označené závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. podľa podania žalobcu z 15.8.2019 (č.l. 449 spisu). Okresný súd však zdôraznil, že Ústavný súd SR sa v označenom rozhodnutí vecne otázkou, či obchodný podiel nadobudnutý jedným z manželov z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za čas trvania manželstva patrí alebo nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva a ani súvisiacou otázkou možnosti uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým takto manžel obchodný podiel nadobudol, avšak bez odsúhlasenia tohto nadobúdacieho právneho úkonu zo strany druhého manžela, vecne nezaoberal a len skonštatoval závery všeobecných súdov zaujaté k týmto otázkam a ich rozhodnutia posudzoval výlučne z pohľadu ochrany základných práv (práva na súdnu ochranu, práva na podnikanie, práva na zákonného sudcu).

8. Osobitne vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ a úprave Článku I § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového poukázal okresný súd na žalobcom produkované listinné dôkazy podľa č.l. 8 a 9, teda žalovanému v rade 2/ adresované Oznámenie o vyplnení blankozmenky a Oznámenie o predložení zmenky zo dňa 4.4.2014 a doklad o jeho doručovaní žalovanému v rade 2/ a na komentár podľa KOTÁSEK, J. Zákon směnečný a šekový. Komentář. Praha: Woltera Kluver ČR, 2012. 187 s., podľa ktorého: Zmenku splatnú na videnie je potrebné prezentovať v podpornej jednoročnej predkladacej

lehote počítanej od dátumu vystavenia, v opačnom prípade veriteľ stratí postihové práva zo zmenky podľa čl. I § 53. Riadnou prezentáciou učinenou v súvislosti so zákonom sa stáva zmenka splatnou. Splatnosť tak zásadne ovplyvňuje veriteľ, ktorý môže zmenku predložiť v ktorýkoľvek pracovný deň. Dlžník nemusí byť o predložení zmenky informovaný. V nadväznosti na to okresný súd žalovaného v rade 1/ ako vystaviteľa a žalovaných v rade 2/ a 3/ ako avalov zaviazal spoločne a nerozdielne podľa Článku I § 47 ods. 1, § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového na zaplatenie zmenkovej sumy 358.424,99,- Eur, úroku 10,32 % ročne, úroku 6 % ročne a zmenkovej odmeny 1.194,74,- Eur všetko tak, ako je identifikované vo výroku tohto rozsudku. Osobitne vo vzťahu k sadzbe úroku 10,32 % ročne poukázal okresný súd na jeho špecifikáciu učinenú žalobcom priamo na pojednávaní dňa 13.9.2019 podľa č.l. 480 spisu a na skutočnosť, že jeho hmotno-právnym základom nie je úprava a alebo , teda nejedná sa v danom prípade o úrok z omeškania, pre ktorý by bol zákonom stanovený limit sadzby.

9. Okresný súd zamietol žalobu v časti úroku 10,32 % ročne zo zmenkovej sumy 358.424,99 Eur od 12.4.2014 až do zaplatenia, nakoľko pri ustálení splatnosti predmetnej zmenky dňom 11.4.2014 v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania, a to predovšetkým oboznámením oznámení o predložení zmenky, tak ako sú prílohou podania žaloby, má od splatnosti v súlade s úpravou Článku I § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového majiteľ zmenky právo výlučne na 6 % úrok ročne. Súbežné uplatnenie úroku uvedeného na zmenke a zákonného úroku 6% ročne by bezdôvodne zvýhodňovalo úročené zmenky (teda zmenky s vyznačenou úrokovou sadzbou), čo nemá oporu v hmotnom práve a bolo by aj v rozpore s Čl. I § 5 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého: „Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný (obdobne rozhodnutie Vrchního soudu Olomouc sp. zn. zo dňa 16.10.2003).“ O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa , , .

10. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ (ďalej aj len „odvolatelia“) (č.l. 510 spisu) z dôvodu, že okresný súd mal nesprávnym procesným postupom znemožniť „žalovaným 1), 3), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo podľa odvolateľov z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. V odvolaní odvolatelia namietali, že prvostupňový súd postupoval jednostranne, keď všetky návrhy žalovaných v rade 1/, 2/, 3/ zamietol, čo odôvodňoval sudcovskou koncentráciou, pričom zo strany žalobcu sa uspokojil len s tvrdením a ústnym prehlásením žalobcu. „Jediný dôkaz, ktorý okresný súd od žalovaných prijal, bolo preukázanie vyčíslenia záväzku ku dňu 03.04.2014, teda ku dňu vyplnenia Vista zmenky č. 29/004/07 žalobcom. Vyčíslenie datované dňom 15.08.2019 bolo súdu doručené podľa odtlačku pečiatky dňa 19.08.2019. Vyčíslenie zostatku pohľadávky:

- Istina: 271.526,20 Eur

- Príslušenstvo spolu: 86.898,79 Eur Spolu: 358.424,99 Eur. V príslušenstve je uvedený sankčný úrok vo výške 13,29% p.a., ktorý je vypočítaný ako súčet sadzby BRIBOR 1,32 % + úrokové rozpätie 2% a sankčný úrok vo výške 7%. Spolu úroky: 10.32%.“ Vo Vista zmenke je uvedená istina 358.424,99 Eur a príslušenstvo - úroky vo výške 10,32%. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.08.2019 dokazuje znehodnotenie Vista zmenky nesprávnym zápisom. Chybné vyplnenie zmenky spôsobil výlučne žalobca. Znehodnotil zmenku, a tým spôsobil jej neplatnosť. V zmenkách nie je možné niečo opravovať, prečiarkovať alebo inak zasahovať do vyplnenej zmenky.

12. V odvolaní odvolatelia namietali, že okresný súd vydal arbitrárny rozsudok, v ktorom vo veľkej časti uvádza právne ustanovenia jednotlivých paragrafov, uvádza teóriu vo všeobecnosti, avšak o konaní vo veci samej sa zmieňuje veľmi okrajovo. Pochybil podľa odvolateľov okresný súd v konaní, keď sa zo zákona mal zaoberať námietkou premlčania, ktorého sa žalovaní domáhali. Jeho posúdenie je možné výlučne predložením Vyhlásenia o spoplatnení úveru. Okresný súd sa nezaoberal správnosťou uvedenej výšky istiny a ani skutočnosťou, či osoby podpisujúce zmluvy mali oprávnenie konať za žalobcu a v akom rozsahu. „Uspokojil sa prehlásením, že konali z pracovného zaradenia. Aký schvaľovací proces prebiehal pred uzavretím zmluvy, pred vyhlásením spoplatnenia, pred vyplnením Vista zmenky a

pod.“ „Premlčanie z uplatneného zmenkového súdneho konania z Vista zmenky č. 29/004/07 preukazuje vyššie uvedené vyjadrenie, podľa ktorého si žalobca uplatnil úroky od 18.04.2011. Súdne uplatnenie žalobcom bolo podané dňa 28.05.2014, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.“

13. Namietali odvolatelia, že „sa domáhali aj zmeny miestnej príslušnosti, nakoľko bydlisko a sídlo majú v Pezinskom a Trnavskom okrese a žalobca uzatváral zmluvu o úvere na pobočke v Bratislave. Teda súdne konanie malo byť z hľadiska miestnej príslušnosti buď v Bratislave, Trnave alebo Pezinku. Toto namietal aj žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení. Okresný súd Žilina námietku miestnej príslušnosti zamietol.“ To, že žalovaný v 1/ rade bol schopný svoj záväzok plniť, dokazuje skutočnosť, že nebol na spoločnosť vyhlásený konkurz. Neochotu pristúpiť k splneniu záväzku formou predaja nehnuteľnosti, zapríčinil žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

14. V doplnení odvolania (č.l. 665 spisu) žalovaní v rade 1 až 3/ uviedli, že ...„v tomto doplnení poukazujeme na skutočnosť, že súdna žaloba bola podaná na spoločnosť RODA - SP, spol. s r.o., IČO: 35 753 706. Žaloba bola podaná na neexistujúcu spoločnosť. Tento závažný nedostatok nebol po celé konanie odstránený. Procesná vada môže mať za následok vyhlásenie neplatnosti konania a môže byť podnetom na obnovu konania.“

15. Odvolanie bolo podané i žalovaným v rade 1/ (č.l. 686 spisu), ktorý považoval napadnutý rozsudok za vykonštruovaný, nakoľko: „- Žaloba smerovala proti spoločnosti s IČO: 35 753 706,

- Konanie sa viedlo proti spoločnosti s IČO: 35 753 706,

- Spoločnosť s IČO: 34 146 423 nebola nikdy účastníkom súdneho konania,

- Spoločnosť s IČO: 34 146 423 nikdy neobdržala predvolania na súdne konania,

- Napriek tomu rozsudok znel proti spoločnosti s IČO: 34 146 423.“ Napadnutý rozsudok „je arbitrárny, nevykonateľný. Konanie bolo konané v rozpore s hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi ustanoveniami. Neboli dodržané ustanovenia . V rozpore boli hlavne s a nasl., , keď súd mal postupovať podľa kauzálneho príslušenstva a odstúpiť konanie na Okresný súd Bratislava V. Ďalej boli porušené ustanovenia §, 72, 133, 139 a iné. Súd sa nezaoberal ani s námietkou premlčania. Boli porušené Ústavné práva spoločnosti.“ Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. K doručenému odvolaniu odvolateľov sa vyjadril žalobca, podľa ktorého zmenka bola vyplnená správne. Žalovaní v rade 1/ až 3/ svoje tvrdenie o nesprávnom vyplnení zmenky opierali iba o špecifikáciu žalobcu zo dňa 15.08.2019 (tvorí prílohu podaného odvolania), kde „chybou v písaní uviedol zástupca žalobcu, že istina je úročená sadzbou 13,20 % p.a., pričom správne malo byť 10,32 % p.a. tak, ako je uvedené na zmenke, ako to vyplýva z dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, a teda zo súčtu sadzby BRIBOR 1,32% p.a., úrokového rozpätia 2 % p.a. a sankčného úroku vo výške 7 % p.a, čo je aj ďalej vyjadrené súčtom 10,32 % p.a. Právo vyplniť zmenku sa nepremlčuje. Bez ohľadu na dátum zosplatnenia úveru poskytnutého žalovanému 1/, žalobca zmenku vyplnil 4.4.2014, a keďže po predložení zmenky túto žalovaný 1/ ako jej vystaviteľ nezaplatil, žalobca pristúpil dňa 26.5.2014 k jej uplatneniu na súde. Od 4.4.2014 do 26.5.2014 nestihla uplynúť premlčacia doba na uplatnenie práva domáhať sa zaplatenia zmenky na súde.“ Okolnosti, aký schvaľovací proces prebiehal pred uzavretím zmluvy o úvere, pred vyhlásením splatnosti úveru alebo pred vyplnením zmenky, nemajú rozhodný vplyv na právo žalobcu vyplniť zmenku, predložiť ju na platenie alebo ju uplatniť na súde. Rovnako bez vplyvu na tieto práva alebo na práva alebo povinnosti žalovaných v rade 1/ až 3/ sú skutočnosti, či osoby podpisujúce zmluvy za žalobcu mali iné oprávnenie konať za žalobcu ako to, že im to vyplýva z pracovného zaradenia, nakoľko tieto skutočnosti neboli skúmané ani rozporované žalovanými v rade 1/ až 3/ pri podpisovaní zmlúv, pri čerpaní úveru, pri reštrukturalizačnom konaní žalovaného v rade 1/ a sú vyslovene účelovo spochybňujúce všetko a od začiatku, pre istotu alebo z ľubovoľných ďalších dôvodov. Príslušnosť súdu bola v čase podania žaloby daná - platobným miestom práva zo zmenky - Žilina. Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, žiadal aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

17. Žalobca sa vyjadril aj k odvolaniu žalovaného v 1/. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v rade 1/ - 3/ neuvádzali vo svojom odvolaní žiadne nové tvrdenia, nepovažoval za potrebné a dôvodné sa opakovane

k tvrdeniam žalobcu vyjadrovať. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a žiadal Krajský súd v Žiline, aby napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

18. Vo vyjadrení žalovaný v rade 1/ uviedol, že ...„Spoločnosť RODA-SP spol. s r.o., IČO: 34 146 423, nebola účastníkom konania. Doposiaľ neprišlo k zmene účastníka konania. Konanie sa viedlo na návrh žalobcu so spoločnosťou s identifikačným IČO: 35 753 706. Je nepochopiteľné, ako si súd svojvoľne mení identifikačné údaje spoločnosti. Tento nezákonný postup okresného súdu spôsobil zmenu účastníka bez vedomia a súhlasu žalobcu. Pre konanie v tak závažnej veci, ako je žaloba o zaplatenie sumy 358.424,99 Eur, je podľa okresného súdu možné svojvoľne zmeniť účastníka konania s rôznymi identifikačnými údajmi, ale na zastupovanie to možné nie je. Je to až príliš neobjektívne a priam nevysvetliteľné preferovanie žalobcu Okresným súdom Žilina. Okresný súd benevolentne a nezákonne postupoval vo veci predmetu žaloby. Uspokojil sa s laickým prehlásením a neodborným výkladom žalobcu o výške dlžnej sumy, ktorú uviedol vo výške 358.424,99 Eur a úroky. Dňa 14.12.2020 prebehla dražba na predmety vlastníctva spoločnosti RODA-SP spol. s r.o., IČO: 34 146 423. Dňa 23.12.2020 bolo uhradených 59 600,- Eur. Žalobca uvádza pohľadávku voči RODA-SP spol. s r.o., IČO: 34 146 423, v sume 271.526,20 Eur. Je to o 80.000,- Eur nižšia suma ako žalobca uvádzal v žalobe. Pravdepodobne sa teda jedná o spoločnosť, s IČO: 35 753 706. Alebo má žalobca záujem na získaní bezdôvodného obohatenia. Takáto náklonnosť súdu v prospech žalobcu spôsobuje nedôveryhodnosť súdneho konania. Žalobca vo výpise pre spoločnosť RODA-SP spol. s r.o., IČO: 34 146 423 uvádza nasledovné údaje:

- Dlh 271.526,20 Eur

- Uhradené dňa 23.12.2020 vo výške 59.600,- Eur

- Zostatok dlhu : 211 926,0 Eur Dôkaz : Výpis zo dňa 23.12.2020 Vo výpise zo dňa 15.01.2021 žalobca uvádza pre spoločnosť RODA-SP spol. s r.o., IČO: 34 146 423 nasledovné údaje:

- Dlžná suma: 211.926,20 Eur

- Uhradené dňa 15.01.2021 suma 163.067,48 Eur

- Zostatok dlhu: 48.858,72 Eur Dôkaz : Výpis zo dňa 15.01.2021“ (č.l. 701 spisu).

19. Vyjadrenie žalovaného v rade 1/ bolo žalobcovi doručené dňa 05.05.2021 (č.l. 707 rub spisu), ktorý sa k momentu rozhodovania odvolacieho súdu nevyjadril.

20. Žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2021 (č.l. 731 spisu) citoval z , , , a z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorého závery si osvojil a zvýraznil záver ...„Za zrejmú nesprávnosť v zmysle (teraz , pozn.) treba považovať rozpor medzi obsahom verejno-mocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejno-mocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania a súd preto nemôže postupom podľa odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku.“

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaných podľa v spojení s bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaní vymedzili v odvolaniach a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaných odvolaní žalovanými. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -737 zo dňa 21.10.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

28. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaniami žalovaných bol posudzovaný v rozsahu, v medziach ich odvolacích dôvodov, za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom, keďže neboli dôvody na zopakovanie dokazovania vykonaného pred okresným súdom a ani na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na to, že po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel odvolací súd k záveru, v zmysle ktorého sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v , , tak na dotvrdenie správnosti takto prijatých záverov považoval za potrebné vyjadriť sa ku kľúčovým otázkam položeným v odvolaniach v odvolacom konaní odvolateľmi. Vzhľadom na charakter odvolacích námietok, krajský súd poukazuje potom na konštantné závery, v zmysle ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l a čl. 36 ods. l Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 3. júla 2003 sp.zn. ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004 sp.zn. ).

29. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaných odvolací súd uvádza, že pod odňatím možnosti konať pred súdom, porušením práva na spravodlivý proces, vo všeobecnej rovine sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka civilného konania. Na takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, musí odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti, t.j. aj vtedy, ak by v odvolaní uplatnené neboli. Medzi takéto vady sa zaraďuje aj odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Pritom pod odňatím možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup súdu, ktorý sporovej strane znemožnil realizáciu jej procesných práv priznaných jej v súdnom civilnom konaní

za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 8. februára 2016 a „podľa ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy)“. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30. júna 2015.

30. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. ). 31. V odvolaní odvolatelia uviedli, že okresný súd mal nesprávnym procesným postupom znemožniť žalovaným v 1/, v 3/ rade, aby uskutočňovali im „patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke odvolateľov vychádzal zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.2.2019, sp.zn. , v zmysle ktorého „...Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia

- jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.“ Odvolací súd vychádzajúc primerane a podporne a v intenciách predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu po vykonaní odvolacieho prieskumu, nemohol konštatovať, že by zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, resp. porušeniu práva na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k odvolateľom. 32. V odvolaní odvolatelia namietali, „...že prvostupňový súd postupoval jednostranne, keď všetky návrhy žalovaných v rade 1/, 2/, 3/, zamietol, čo odôvodňoval sudcovskou koncentráciou“. V súvislosti s touto argumentáciou sa oboznámil odvolací súd s obsahom spisového materiálu a z neho vyplývajúcim priebehom konania pred prvoinštančným súdom. Pripomína odvolací súd na tomto mieste, že úlohou súdu nie je poskytnúť odpoveď na všetky otázky vznesené stranou sporu, ale len na tie, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci samej (k tomu viď aj sp. zn. a rozhodnutie ESĽP Kraska proti Švajčiarsku).

33. Vo vzťahu ku žalovanými namietanej sudcovskej koncentrácii aplikovanej okresným súdom, poukazuje primerane a podporne odvolací súd na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v zmysle ktorých „žalovaný nerešpektoval výzvu súdu na predloženie nových tvrdení a dôkazov v záväznej procesnej lehote spojenej so sudcovskou koncentráciou konania, čím došlo procesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné skôr (t. j. najneskôr v lehote určenej súdom). Je nepochybné, že žalovaný (jeho právny zástupca) v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii konania, čím zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie. Žalovaný (resp. jeho právny zástupca) sa následne v dovolaní snažil preniesť zodpovednosť za svoje pochybenie (resp. nečinnosť) v spore na konajúce súdy, ktorých procesný postup bol v súlade so zákonom, čo je neprípustné.“ Z obsahu spisového materiálu vyplýva riadne poučenie o možnosti aplikácie , , vo väzbe na obsah predvolania na pojednávanie na deň 30.11.2018 podľa č.l. 288 spisu, ktorá skutočnosť nebola sporovými stranami namietaná. Za tejto situácie bol potom na mieste postup okresného súdu aplikujúci sudcovskú koncentráciu, tak ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Takýto postup bol súladný aj s Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. novembra 2018, v zmysle ktorého „Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.“

34. Odvolatelia v odvolaní uviedli, že „Vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.08.2019 dokazuje znehodnotenie Vista zmenky nesprávnym zápisom“, ktorú argumentáciu nebolo možné stotožniť s použitou obranou odvolateľov v relevantnom štádiu konania, napriek poučeniu (napr. doručenka č.l. 390 spisu). V konaní neboli preukázané žiadne zo skutočností v zmysle , pre ktoré by odvolací súd mal na tieto novotvrdené skutočnosti prihliadať, keďže odvolatelia netvrdili ani nepreukázali v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej novej argumentácie, nemohli označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uvedené argumenty odvolateľov zostali bez relevantného vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní ovládanom systémom neúplnej apelácie.

35. V odvolaní odvolatelia namietali, že napadnutý rozsudok okresného súdu je arbitrárny, „v ktorom vo veľkej časti uvádza právne ustanovenia jednotlivých paragrafov, uvádza teóriu vo všeobecnosti, avšak o konaní vo veci samej sa zmieňuje veľmi okrajovo. Pochybil v konaní, keď sa zo zákona mal zaoberať námietkou premlčania, ktorého sa žalovaní domáhali. Jeho posúdenie je možné výlučne predložením Vyhlásenia o spoplatnení úveru.“ V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou považuje odvolací súd za podstatné opäť uviesť, že základom jeho konania bolo odvolanie odvolateľov, z ktorého boli vzaté do úvahy len tie odvolacie dôvody, ktoré nemali charakter novoty uplatnenej až v rámci odvolacieho konania ( ). Odvolací súd sa dôsledne oboznámil s obsahom spisového materiálu vo vzťahu k odvolateľmi v odvolaní uvádzanou námietkou premlčania. Z obsahu spisového materiálu zo Zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej okresným súdom dňa 13.9.2019 vyplývalo, že splnomocnený zástupca žalovaných uviedol „..v sa uvádza, že premlčuje sa buď v troch rokoch zmenka alebo zmenečné nároky sa premlčujú v troch rokoch alebo musí byť vyhlásená splatnosť, bez toho nemôže byť zmenka vyplnená.“ (č.l. 481 spisu). Pre odstránenie prípadných pochybností odvolací súd vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným okresným súdom v Zápisnici o súdnom pojednávaní zo dňa 13.9.2019 vo všeobecnosti uvádza, že sporová strana, ktorá oproti údajom uvedeným v zápisnici tvrdí opak, je povinná toto svoje tvrdenie preukázať, pričom dôkazné bremeno spočíva na nej. K úplnosti krajský súd dodáva, že pokiaľ by aj boli námietky proti úplnosti alebo zneniu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.9.2019 opodstatnené (vznesené v odvolaní neboli), bez ďalšieho by aj prípadnú nesprávnosť v zápisnici sama o sebe nebola spôsobilá založiť vadu konania, pretože v takomto prípade by mohlo ísť (nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou konania, ktorá by mohla viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, čo však v danom prípade nebolo žalovaným tvrdené a ani preukázané (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. decembra 2014).

36. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že blanko zmenka je cenný papier, ktorý je vystavený vo forme, ktorú definuje zákon. Blanko zmenka obsahuje sľub vystaviteľa blanko zmenky - dlžníka, že zaplatí peniaze veriteľovi (t.j. vlastníkovi blanko zmenky). Blanko zmenka znamená, že niektoré údaje nie sú vyplnené. Blanko zmenka sa stáva platnou a úplnou až okamihom jej vyplnenia. Spôsob doplnenia zmenky si zmluvné strany dohodnú v dohode o vyplňacom práve k blanko zmenke, ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Blanko zmenka je zmenka neúplná, je to listina, ktorá je zámerne na základe dohody vystavená v neúplnej podobe a nie je ešte skutočnou zmenkou, tou sa stane až po doplnení.

37. Odvolatelia netvrdili a ani neargumentovali v rovine námietky premlčania pred okresným súdom tým, že zmenka bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), že bola uzavretá dohoda medzi vystaviteľom a remitentom o vyplňovacom práve, aký je obsah tejto dohody - Dohoda o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 29/004/07, a to, že zmenka bola vyplnená v súlade s touto dohodou (§ 10 zmenkového zákona) a tiež nezobrali do úvahy závery vyslovené okresným súdom v napadnutom rozsudku, v zmysle ktorých bolo „teda žalovanému v rade 2/ adresované Oznámenie o vyplnení blankozmenky a Oznámenie o predložení zmenky zo 4.4.2014 a doklad o jeho doručovaní žalovanému v rade 2/ a na komentár podľa KOTÁSEK, J. Zákon směnečný a šekový. Komentář. Praha: Woltera Kluver ČR, 2012. 187 s., podľa ktorého: Zmenku splatnú na videnie je potrebné prezentovať v podpornej jednoročnej predkladacej lehote počítanej od dátumu vystavenia, v opačnom prípade veriteľ stratí postihové práva zo zmenky podľa čl. I § 53. Riadnou prezentáciou učinenou v súvislosti so zákonom sa stáva zmenka splatnou. Splatnosť tak zásadne ovplyvňuje veriteľ, ktorý môže zmenku predložiť v ktorýkoľvek pracovný deň. Dlžník nemusí byť o predložení zmenky informovaný.“ Odvolací súd pre odstránenie pochybností dodáva, že žaloba bola doručená okresnému súdu dňa 28.5.2014 (č.l. 1 spisu). Odvolatelia neposkytli žiadnu bližšiu argumentáciu a ani dôvody, pre ktoré práve v rovine premlčania je „Jeho posúdenie možné výlučne predložením Vyhlásenia o spoplatnení úveru“ (odvolanie č.l. 510 rub spisu), preto odvolací súd

nemohol vyhodnotiť relevanciu tejto časti odvolacej námietky (premlčania) vo väzbe na odvolateľmi tvrdenú nesprávnosť napadnutého rozsudku okresného súdu. Vo vzťahu k premlčaniu odvolatelia ešte uviedli v odvolaní, že „...Premlčanie z uplatneného zmenkového súdneho konania z Vista zmenky č. 29/004/07 preukazuje vyššie uvedené vyjadrenie, podľa ktorého si žalobca uplatnil úroky od 18.04.2011. Súdne uplatnenie žalobcom bolo podané dňa 28.05.2014, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.“ Pokiaľ mali odvolatelia na mysli pod označením „vyššie uvedené vyjadrenie“ vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.8.2019 (č.l. 449 spisu, 512 spisu), tak relevantné bolo pri jeho vyhodnotení, že výška zmenkovej sumy bola určená ku dňu 03.04.2014 a že Oznámenie o vyplnení blankozmenky, Oznámenie o predložení zmenky bolo zo dňa 4.4.2014 (čl. 5, 6, 7, 8 spisu, doručenky č.l. 9 spisu) odvolatelia nespochybnili, a to ani vo väzbe na Dohodu o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 29/004/07 zo dňa 25.06.2007 (č.l. 3 spisu) a ani jej obsah, v zmysle ktorej dohody bolo dohodnuté vyplňovacie právo podľa bodu č. 3.3. tak, že banka je oprávnená vyplniť zmenku v chýbajúcich náležitostiach najneskôr do 132 mesiacov po jej vystavení v časti určenia, ktoré sú určené v bodoch 3.3.1., 3.3.2., 3.3.3., čo bolo bankou splnené, keďže zmenka bola vystavená dňa 25. júna 2007 a Oznámenie o vyplnení blankozmenky, Oznámenie o predložení zmenky bolo zo dňa 4.4.2014 (doručenky č.l. 9 spisu). Ak potom bola žaloba okresnému súdu doručená 28.5.2014, tak bola doručená včas a nárok žalobcu, pri vznesenej námietke premlčania s obsahovým znením uvádzaným odvolateľmi nebol v čase jej podania premlčaný.

38. Odvolatelia namietali v odvolaní: ...„Súd sa taktiež nezaoberal správnosťou uvedenej výšky istiny. Nezaoberal sa ani skutočnosťou, či osoby podpisujúce zmluvy mali oprávnenie konať za žalobcu a v akom rozsahu. Uspokojil sa prehlásením, že konali z pracovného zaradenia. Aký schvaľovací proces prebiehal pred uzavretím zmluvy pred vyhlásením spoplatnenia, pred vyplnením Vista zmenky a pod..“ V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sa nemohol stotožniť ani s touto odvolacou námietkou žalovaných, a to s odkazom na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý napriek uplatneniu sudcovskej koncentrácie dal odpoveď i na kľúčové otázky sporu, pričom sa cez úpravu , odkazuje najmä na jeho odseky č. 27., 28., 29., 30..

39. V odvolaní sa odvolatelia „domáhali aj zmeny miestnej príslušnosti, nakoľko bydlisko a sídlo majú v Pezinskom a Trnavskom okrese a žalobca uzatváral zmluvu o úvere v pobočke Bratislava. Teda súdne konanie malo byť z hľadiska miestnej príslušnosti buď v Bratislave, Trnave alebo Pezinku. Toto namietal aj žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení. Okresný súd Žilina námietku miestnej príslušnosti zamietol.“ V súvislosti s touto námietkou pripomína odvolací súd, že žaloba žalobcu bola podaná na okresný súd dňa 28.05.2014, teda za účinnosti , v zmysle ktorého príslušným na konanie vo veci zmeniek bol okresný súd v zmysle , pričom platobným miestom práva zo zmenky bola Žilina, tak bola založená príslušnosť Okresného súdu Žilina.

40. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom (odvolanie na č.l. 686 spisu), a to, že „Žaloba smerovala proti spoločnosti s IČO: 35 753 706,

- Konanie sa viedlo proti spoločnosti s IČO: 35 753 706,

- Spoločnosť s IČO: 34 146 423 nebola nikdy účastníkom súdneho konania,

- Spoločnosť s IČO: 34 146 423 nikdy neobdržala predvolania na súdne konania“, odvolací súd uvádza, že ich nemohol vyhodnotiť ako také, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný v rade 1/, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie na č.l. 686 spisu, splnomocnil na zastupovanie v konaní právneho zástupcu JUDr. Štefana Lendvaya (čl. 380 spisu), ktorý sa zúčastnil po doručení predvolania v zmysle doručenky na č.l. 390 súdneho pojednávania dňa 1.3.2019 (zápisnica č.l. 394 spisu), čo by splnomocnený zástupca žalovaného v rade 1/ a 3/ (splnenie podmienok vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa preukázal splnomocnený zástupca na liste č. 401, 402 spisu). V súdnom spise je pripojené aj plnomocenstvo od žalovaného v rade 1/ splnomocnenému zástupcovi JUDr. Štefanovi Lendvayovi udelené konateľom M. W., ktorého podpis je aj notársky overený (č.l. 654 spisu). Je zrejmé, že M. W. je konateľom žalovaného v rade 1/, to, že na splnomocnení je uvedené opäť nesprávne IČO žalovaného v rade 1/, ako aj na splnomocnení na čl. 380 spisu, ktoré udelil žalovaný v rade 1/, nemožno vyhodnotiť tak, ako učinil žalovaný v rade 1/, že predmetný subjekt - žalovaný v rade 1/ neexistuje, pretože ostatné identifikačné údaje sú nepochybne správne a prináležia žalovanému v rade 1/ ako existentnému subjektu. Zostalo bez vysvetlenia logických súvislostí pri argumentácii žalovaného v rade 1/ v odvolaní, že „Spoločnosť s IČO: 34 146 423 nikdy neobdržala predvolania na súdne konania“, že na pojednávaní dňa 11.3.2016 sa zúčastnil konateľ žalovaného v rade 1/ M. W., ktorý podľa obsahu zápisnice na č.l. 86 spisu nemal pochybnosti, že koná za žalovaného v rade 1/, a že ide o spor so žalobcom na základe

vystavenej zmenky a ani iné súvislosti vo vzťahu k žalobcovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že pokiaľ je i uvedené nesprávne IČO žalovaného v rade 1/, tak toto nespôsobuje predsa neexistentnosť tohto subjektu, ak ostatné údaje vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ sú v súlade s výpisom z obchodného registra. Vo vzťahu k tomuto svojmu záveru odvolací súd z eurokonformného prístupu, len primerane a podporne poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. sp.zn. , zo dňa 27.2.2002, v zmysle ktorých „...Závěr o neexistenci subjektu, který je účastníkem řízení, je možné učinit až poté, kdy jsou odstraněny závady v označení tohoto subjektu a je zjištěno, že řízení se měl účastnit jako účastník řízení někdo, kdo ůsobilost být účastníkem řízení nemá.“ Z obsahu spisového materiálu, z č.l. 22 spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 3.12.2014, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 5.12.2014, odstránil nedostatky v žalobe spočívajúce v nesprávnom uvedení IČO: 35 753 706 žalovaného v rade 1/ na správne v súlade s výpisom z Obchodného registra v znení IČO: 34 146 423. Okresný súd tiež primerane a podporne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého ...„postupom podľa možno opraviť ktorúkoľvek časť rozhodnutia kedykoľvek, teda aj po právoplatnosti rozsudku. Účelom zakotvenia daného ustanovenia bolo napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia. Obmedzením vo vyhotovení možnej opravy je skutočnosť, že súd takýmto spôsobom nemôže opraviť vecnú vadu žaloby ani taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobuje nesprávnosť samotnej podstaty rozsudku. Keďže v danom spore nebola pochybnosť, kto je pasívne legitimovaný, nemožno daný nedostatok považovať za natoľko závažný, že by spôsobil nesprávnosť celého rozsudku.“

41. Vzhľadom na vyššie uvedené potom len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v konečnom dôsledku bol to aj samotný žalovaný v rade 1/, ktorý prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu - M. W. konal pred okresným súdom, udelil plnomocenstvo (s uvedením nesprávneho IČO) splnomocnenému zástupcovi JUDr. Štefanovi Lendvayovi, pričom práve M. W., ktorý je a bol konateľom žalovaného v rade 1/, ktorý sa osobne zúčastnil súdneho pojednávania podľa obsahu súdneho spisu tvrdí v odvolaní na č.l. 686 spisu nezákonnosť rozhodnutia, ktorú vyvodzuje z nesprávneho IČO. Ak to bol M. W., ktorý opakovane udeľoval plné moci JUDr. Štefanovi Lendvayovi, pričom uvádzal nesprávne IČO, tak zostáva nezodpovedané, z akých dôvodov tak činil, pretože ako konateľ má konať s odbornou starostlivosťou. Zároveň odvolací súd uvádza, že ak žalovaný v rade 1/ mal za to, že žalovaným v rade 1/ má byť iný subjekt a nie on, z dôvodu rozdielnosti IČO, s uvedením, že tento údaj bol už v žalobe nesprávny, tak potom mal tvrdiť niektorý z dôvodov podľa , ak to namietal až v odvolacom konaní. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s touto odvolacou argumentáciou žalovaného a vyhodnotiť ju ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, keďže len nesprávne IČO, a to samé o sebe, bez ďalšieho nemalo vplyv na identitu žalovaného v rade 1/, ak žalobca na č.l. 22 odstránil vady žaloby v tejto rovine, čo však nenašlo premietnutie v odvolaniach.

42. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. , v zmysle ktorých „Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia“

43. Argumentácia odvolacieho súdu uvedená v odsekoch 40., 41. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu sa vzťahuje i k odvolaniu na č.l. 665 spisu, ktoré je podpísane konateľom žalovaného v rade 1/ - M. W., pričom v záhlaví je uvedený JUDr. Lendvay Štefan, M. M. XXXX/XX A, XXX XX O. V., ako i k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade zo dňa 12.10.2021 (č.l. 731 spisu), s dôrazom na obsah spisového materiálu, najmä č.l. 22 spisu.

44. Krajský súd na tomto mieste uvádza s ohľadom aj na iné odvolacie sporové právne veci, že každú z nich môže posudzovať len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov. Uvedené znamená, že pri tej

- ktorej sporovej právnej veci môže krajský súd posudzovať a vyjadrovať sa k záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu len v úzkej väzbe na vymedzené odvolacie dôvody. Inými slovami to, čo v konkrétnej sporovej právnej veci odvolatelia neurobili predmetom posudzovania odvolacieho konania, tak nebolo ani následne hodnotené krajským súdom. Krajský súd preto, v tej-ktorej sporovej právnej veci, sa môže vyjadrovať len vo väzbe k záverom okresného súdu obsiahnutým v napadnutom

rozsudku okresného súdu, len k tomu, čo odvolatelia rozporovali v rámci odvolacieho konania, a to, čo sa nestalo predmetom odvolacieho konania, zostalo len v záveroch vyjadrovaných okresným súdom v napadnutom rozhodnutí. Uvedené zdôrazňuje krajský súd aj vo vzťahu k princípu právnej istoty s poukazom na Čl. 2 ods. 2 . Ak niektoré závery, okolnosti neurobili odvolatelia spornými vo vyvolanom odvolacom konaní, tak zákonite ani k nim nemal priestor, možnosť sa odvolací súd vyjadrovať, a tým boli ponechané závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozhodnutí.

45. Vo vzťahu k odvolaniam žalovaných odvolací súd uvádza, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp.zn. , z 13. novembra 2002 sp.zn. , sp.zn. z 5. apríla 2007).

46. Žalovaní okrem iného v odvolaní poukázali na to, že podľa ich názoru rozsudok okresného súdu nie je dostatočne odôvodnený v zmysle , preto malo mať konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo podľa odvolacieho súdu vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaných, teda jej obsah bolo možné vykladať s dôrazom práve na obsah tejto námietky, i k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Krajský súd po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, rozsahom jeho odôvodnenia uvádza, že rozhodnutie okresného súdu má všetky náležitosti vyžadované . Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti v danej veci považoval za preukázané, ktoré tvrdenia tvorili obsah dôkaznej povinnosti tej - ktorej sporovej strany s vyhodnotením, čo ktorá sporová strana preukázala, resp. nedokázala v rámci svojich tvrdení. Okresný súd vyhodnotil dôkazný stav, ktorý vyjadril a následne právne posúdil, preto neboli relevantné odvolacie dôvody žalovaných o nedostatočnom odôvodnení rozsudku okresného súdu. Krajský súd vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaných, že malo mať konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a v zmysle obsahu odvolania o zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , , ). Rozsudok okresného súdu bol riadnym spôsobom odôvodnený, a pokiaľ sa okresný súd nestotožnil s argumentáciou žalovaných ako odvolateľov, tak uvedené neznamená porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

47. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaných, že by rozsudok okresného súdu v napadnutej časti bol nesprávny, nezákonný, resp. arbitrárny. Vo vzťahu k tomuto irelevantnému odvolaciemu dôvodu žalovaných krajský súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý za protiústavné a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti, o ktorý prípad tu v danej sporovej právnej veci nešlo (, , uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -14 zo dňa 01. augusta 2017). Krajský súd na základe rozsahu odvolacích dôvodov a odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nezistil, že by závery súdu prvej inštancie boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a zo záverov okresného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov (poznamenáva krajský súd v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaných), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sa žalovaní v rámci podaných odvolaní a vyjadrených odvolacích dôvodov nestotožnili so závermi okresného súdu, sama osebe na prijatie záverov zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany konania vrátane jej dôvodov a námietok.

48. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolatelia nestotožnili. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľov s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania podľa .

49. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaných účastníkov (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri ).

50. Aj z tohto komplexného nazerania na celý priebeh prvostupňového konania nebolo zistené, že by postupom okresného súdu v prvostupňovom konaní došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces v intenciách .

51. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

52. Na základe vyjadrených odvolacích dôvodov žalovaných krajský súd nezistil okolnosti na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený, ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa , a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol voči žalovaným priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.