Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/46/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Ing. L.B., M.N., správca

konkurznej podstaty úpadcu: P.V., V., IČO: X., zastúpený: JUDr. R.S., D.B., proti

žalovanému: P., s.r.o., B., IČO: X., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. S., s.r.o., N.T.,

IČO: X., o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie 8 7611,26 eur, vedenej

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.: , o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 21. apríla 2011, č. k.: -232, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania vo výške

727,90 EUR.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom z 3. februára 2010, č. k.: -156 určil, že

právny úkon dlžníka P.V.P.V., V., IČO: X., a to rozhodnutie predstavenstva družstva z 18.

decembra 2007, ktorým došlo k odpusteniu nájomného uplatneného faktúrami č. 91, č. 13, č.

31, č. 53, č. 68 za prenájom hnuteľných a nehnuteľných vecí žalovanému, je neúčinný voči

všetkým účastníkom konkurzného konania. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu

87.611,26 EUR, vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy

konania v sume 2.589,39 EUR.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úpadca a žalovaný uzatvorili 12. septembra 1997

zmluvu o podnikateľskom nájme podľa v spojení s

a nasl. a a nasl. . Predmetom nájmu boli stroje a závesné

- 2 -

náradie, osobné a nákladné autá, traktory, prívesy a ostatné prenajaté základné prostriedky

podľa zostavy a preberacieho protokolu. Okrem toho boli žalovanému prenechané do nájmu

chmeľnice, drobný investičný majetok a základné stádo kráv, prasníc a kancov. Cena nájmu

bola dohodnutá v článku III. zmluvy vo výške 2.558.852,-Sk (mesačne 213.238,-Sk). Zmluva

bola uzatvorená na dobu určitú do 31. decembra 2002. Zmluvné strany sa dohodli, že do

31. decembra 1997 upresnia prenajaté nehnuteľnosti a výšku nájomného. K zmluve boli

spísané dodatky č. 1 až č. 5, ktorými bola znižovaná cena nájmu. Dňa 12. septembra 1997

uzatvoril úpadca a žalovaný zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol

nájom V., B.H.V., B.,M., na obdobie od 1. júla 1997 do 31. decembra 2002. Výška

nájomného bola dohodnutá na 2.689.462,-Sk ročne (mesačne 224.122,-Sk). K zmluve boli

spísané dodatky č. 1 až č. 7, ktorými bola znižovaná cena i výška nájomného. Zmluvou

o nájme nebytových priestorov zo 7. januára 2003 prenajal úpadca žalovanému hospodársky

dvor V., B. na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2010, nájomné bolo dohodnuté vo

výške 2 % nadobúdacej hodnoty prenajatých priestorov. Úpadca si faktúrami č. 91, č. 13, č.

31, č. 53 a č. 68 uplatňoval nájomné na základe uzatvorených zmlúv vo výške 2.639.377,20

Sk. Žalovaný žiadal úpadcu žiadosťou z 30. novembra 2006 o odpustenie

zostatku nedokončenej výroby vo výške 2,8 mil. Sk. Predstavenstvo P.V. (úpadca) na

zasadnutí dňa 18. decembra 2007 rozhodlo o odpustení faktúr č. 91, č. 13, č. 31, č. 53 a č. 68

žalovanému a rozhodlo o vystavení dobropisov na tieto faktúry. Úpadca následne vystavil

dobropis č. 200720, č. 200719, č. 200718, č. 200717, č. 200716, ktorými malo dôjsť

k odpusteniu nájomného žalovanému.

Súd prvého stupňa poukázal na , a , , a

o konkurze a reštrukturalizácii a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“)

a charakterizoval inštitút odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní. Uviedol,

že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon dlžníka, účinnosť tohto

právneho úkonu, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi

v konkurznom konaní sú vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,

ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny

úkon, rozhodnutie predstavenstva úpadcu z 18. decembra 2007, ktorým došlo k odpusteniu

nájomného za prenájom hnuteľných a nehnuteľných vecí vo výške 87.611,26 EUR je

odporovateľným právnym úkonom podľa § 58 ZoKR. Pre vyhovenie podanej žalobe boli

splnené všetky zákonné predpoklady. Žaloba bola podaná včas, bola zachovaná lehota

upravená v § 57 ods. 2 a § 58 ods. 3 ZoKR. Žalobca v konaní tvrdil, že úpadca nevykonával

- 3 -

podnikateľskú činnosť niekoľko rokov, a taktiež, že úpadca bol v strate už niekoľko rokov

pred vyhlásením konkurzu. Žalovaný túto skutočnosť nenamietal, nebránil sa tým, že nemal o

tom vedomosť, a preto súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné ďalšie preukazovanie

úpadku družstva v čase rozhodovania predstavenstva, teda v čase, kedy bol vykonaný úkon,

ktorému sa žalobou odporuje. Súd považoval za zrejmé, že predmetný právny úkon má

ukracujúci charakter voči konkurzným veriteľom, pretože v dôsledku vzdania sa plnenia, na

ktoré mal úpadca zmluvný nárok, došlo k zníženiu jeho majetku o 87.611,26 EUR. Uviedol,

že v prípade ak sa žalovaný domnieval, že výška nájomného v nájomných zmluvách je

neprimeraná, nebol povinný tieto zmluvy uzatvoriť a ak nedošlo k zníženiu nájomného,

mohol od zmlúv odstúpiť resp. ich vypovedať. Tým, že sa znížil majetok úpadcu, došlo

k ukráteniu uspokojenia veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky uplatnili v konkurze spolu vo

výške 1.461.017,54 EUR, pretože správca zistil majetok iba vo výške 101.500,- EUR. Súd

prvého stupňa dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, a preto určil neúčinnosť

právneho úkonu, ktorému bolo odporované a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu,

ktorú v dôsledku neúčinného právneho úkonu nadobudol. O trovách konania súd prvého

stupňa rozhodol podľa (ďalej len „“) a

žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 2.589,39

EUR.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom z 24. júna

2010, č. k.: -179 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.212,76

EUR. Odvolací súd pripustil voči tomuto rozsudku dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením z 31. januára 2011,

č. k.: -219 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolací súd v napadnutom

rozhodnutí neprihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný až v odvolaní

a vôbec neskúmal, či námietka bola žalovaným uplatnená dôvodne. Podstatou premlčania

pritom je, že ak sa dlžník dôvodne dovolá premlčania, nie je možné premlčané právo súdnym

rozhodnutím priznať ( , ).

Obmedzenie uplatniť námietku premlčania, iba v určitom štádiu konania neobsahuje žiadny

hmotnoprávny predpis. Námietka premlčania vznesená účastníkom nie je uplatnením

skutočností a označením dôkazov v zmysle , , pretože nejde

o skutočnosti, ktoré je účastník povinný uviesť v rámci svojej povinnosti tvrdenia a označenia

dôkazov k svojim tvrdeniam, ale uplatňuje len svoje právo dovolať sa premlčania. Právne

- 4 -

posúdenie uplatneného nároku odvolacím súdom je z hľadiska vznesenej námietky

premlčania neúplné, a preto nesprávne.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po opätovnom prejednaní veci napadnutým

rozsudkom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 2.655,94 EUR

na účet právneho zástupcu žalobcu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v Nitre prvýkrát o odvolaní

žalovaného rozhodol rozsudkom z 24. júna 2010, č. k.: -179. V odôvodnení

tohto rozsudku sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého, a preto

v súlade s na zdôraznenie správnosti doplnil iba niekoľko nasledujúcich

dôvodov. Tvrdenie žalovaného, že dôvodom odpustenia alebo aspoň zľavy z nájomného

mala byť neúroda spôsobená extrémnym suchom v roku 2000, uviedol prvýkrát až v

podanom odvolaní. V zmysle § l18a ods. l mal žalovaný povinnosť, túto podľa neho

rozhodujúcu skutkovú okolnosť uviesť najneskôr do skončenia prvého pojednávania pred

súdom prvého stupňa, pretože pre prípad sporov vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom

platí sprísnená koncentračná zásada vo vzťahu k možnosti účastníkov prichádzať s novými

skutkovými tvrdeniami, a zároveň i s dôkaznými návrhmi. Z uvedeného dôvodu tiež žalovaný

oneskorene navrhol vykonanie znaleckého dokazovania primeranosti zmluvne dohodnutého

nájomného, pretože tak urobil až na druhom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Súd

prvého stupňa preto postupoval správne, keď návrh žalovaného na doplnenie dokazovania

zamietol. Účastníkov súd prvého stupňa o povinnostiach podľa § l18a ods. l O.s.p v súlade s

§ l18a ods. 3 poučil v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci, a preto na žalovaným

po prvom pojednávaní predložené a označené skutočnosti a dôkazy, v tomto konaní už nie je

možné v zmysle § l18a ods. 2 prihliadať.

Ďalej uviedol, že argumentácia žalovaného o existencii práva na odpustenie

nájomného alebo aspoň na zľavu z nájomného podľa ust. § 673 a § 674 Občianskeho

zákonníka je nesprávna. Predpokladom vzniku práv nájomcu na odpustenie alebo zľavu

z nájomného je, aby prenajatá vec trpela vadami (ktoré nespôsobil nájomca). Za vady

predmetných prenajatých vecí však v žiadnom prípade nie je možné považovať skutočnosť,

že nájomca nedocieli predpokladaný výnos pri poľnohospodárskom nájme pre nepriazeň

počasia. Žalovaný nepreukázal ani len to, že by si bol právo na odpustenie nájomného alebo

na zľavu z nájomného z uvedeného dôvodu uplatnil u prenajímateľa v rámci 6-mesačnej

prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z . Preto aj v prípade, ak by

- 5 -

mu v súvislosti s nepriazňou počasia v roku 2000 vzniklo právo podľa § 673 alebo § 674

, toto právo by bolo potrebné považovať za zaniknuté v dôsledku

preklúzie v zmysle v súvislosti s .

Uviedol, že žalovaný si v podanom odvolaní prvýkrát uplatnil námietku premlčania

vo vzťahu k právu úpadcu P.V. na zaplatenie nájomného za rok 2000. Odvolací súd sa

právnym dopadom tejto námietky na žalobcom uplatnené odporovanie právnemu úkonu

úpadcu bližšie nezaoberal, pretože dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená

prvýkrát až v odvolaní, nie je spôsobilá byť žiadnym z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.

2 0.s.p..

Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu bolo na dovolanie žalovaného dovolacím

súdom zrušené a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd trvá na dôvodoch skoršieho rozhodnutia o odvolaní č. k.:

3/2010-179 z 24. júna 2010 s výnimkou záverov týkajúcich sa posúdenia neprípustnosti

vznesenia námietky premlčania žalovaným až v odvolacom konaní.

Úlohou odvolacieho súdu, v intenciách a dôvodoch rozhodnutia dovolacieho súdu

bolo vysporiadať sa s námietkou žalovaného vznesenou v jeho odvolaní. Odvolací súd

vychádzal z právneho názoru dovolacieho súdu o prípustnosti prvého vznesenia námietky

premlčania až v odvolacom konaní. Odvolací súd poukázal na ust. § 57 ods. 1, 2, § 63 ods. 2

a uviedol, že následky podľa a nasl. neúčinných právnych úkonov rieši vo

vzťahu k povinnej osobe ust. . Vzhľadom na charakter predmetného ukracujúceho

neúčinného právneho úkonu, v danom prípade voči žalovanému ako povinnej osobe nastal

následok vyplývajúci z ust. . Odvolací súd má za to, že právo na plnenie

podľa je právom, ktoré vzniká neúčinnosťou právneho úkonu týkajúceho sa

majetku dlžníka voči veriteľom. K tejto neúčinnosti pritom dôjde v zmysle

až momentom kedy oprávnená osoba – správca konkurznej podstaty, úkonu odporuje.

V danom prípade bolo právo odporovať predmetnému ukracujúcemu právnemu úkonu

správcom konkurznej podstaty v zmysle uplatnené na súde včas, t.j.

14. augusta 2009. Až tento moment je určujúci pre začiatok plynutia premlčania práva na

plnenie podľa , tvoriaceho následok neúčinnosti ukracujúceho právneho

úkonu dlžníka, ktorým sa tento voči žalovanému vzdal práva na zmluvne dohodnuté nájomné

vo výške 87.611,26 EUR. Keďže žalobca si právo na peňažné plnenie, ktoré vzniká až

uplatnením práva odporovať, uplatnil súčasne s právom odporovať, k premlčaniu práva

nemohlo dôjsť. Argumentácia žalovaného, ktorý považuje žalované právo za premlčané,

vychádza z nesprávneho predpokladu, že pre určenie začiatku premlčania je rozhodujúca

- 6 -

splatnosť nájomného, ktorého platenie mu bolo neúčinným právnym úkonom dlžníka

odpustené. V danom prípade predmetom konania nie je právo na toto zmluvné plnenie, ale

právo nové, ktoré vzniklo spôsobom uvedeným vyššie. Týmto spôsobom sa odvolací súd

vysporiadal s posúdením námietky premlčania v zmysle záverov rozhodnutia dovolacieho

súdu. Keďže námietku premlčania posúdil ako nedôvodnú rozhodol tak, ako vo svojom

zrušenom rozhodnutí a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

a o trovách dovolacieho konania rozhodol podľa a .

Proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 21. apríla 2011 podal žalovaný

dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť

napadnutého rozsudku.

Uviedol, že odvolací súd námietku premlčania posúdil ako nedôvodnú, keď dospel

k záveru, že žalobca si uplatňuje právo na plnenie podľa , ktoré vzniká

neúčinnosťou právneho úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka voči veriteľom a k tejto

neúčinnosti dôjde v zmysle až momentom, kedy oprávnená osoba – správca

úkonu odporuje. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd vychádzal

z odporovateľnosti podľa a a nárok na plnenie posudzoval ako nárok

z pôvodného právneho úkonu – nájomnej zmluvy. V doterajšom konaní sa neobjavila právna

úvaha, že by ust. konštituovalo úplne nový právny vzťah medzi žalovaným

a žalobcom. Ak by sa takáto právna úvaha objavila, určite by na ňu žalovaný reagoval,

pretože by to bola dôležitá zmena v právnom uvažovaní a takúto úvahu žalovaný považuje za

nesprávnu. Podľa názoru dovolateľa, ak bol odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, mal odvolací súd postupovať v zmysle

a mal žalovaného vyzvať, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadril, t.j. nebola

ani možnosť vyjadriť sa na pojednávaní k možnému použitiu tohto ustanovenia. Dovolateľ je

toho názoru, že týmto postupom odvolací súd žalovanému odňal možnosť konať pred súdom

v zmysle .

K výkladu ust. uviedol, že účelom odporovania právnemu úkonu je

uviesť veci do stavu, v akom boli predtým, než sa odporovateľný úkon urobil. Len v prípade,

ak takéto navrátenie do stavu pred odporovaným právnym úkonom nie je dobre možné pre

zmeny, ktoré sa medzitým udiali, zákon uvažuje s náhradným riešením. Ustanovenie § 63

- 7 -

ods. 3 preto nie je samostatným – novým zaväzovacím právnym titulom, týmto titulom

je stále ten právny titul v rozsahu a podobe, v akom tu bol pred odporovaným právnym

úkonom. Navyše toto ustanovenie v sebe zahŕňa aj možnosť uplatnenia námietky premlčania.

Ak toto ustanovenie obsahuje v sebe aj formuláciu, že majetok podliehajúci konkurzu, aby sa

dostal do stavu v akom bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil, táto formulácia v sebe

obsahuje aj potrebu vyhodnocovať prípadnú námietku premlčania, pretože táto možnosť

uvedenia majetku patriaceho do konkurzu, do pôvodného stavu môže byť podmienená tým,

že právo bolo premlčané. Niet preto dôvodu neuvažovať aj s námietkou premlčania, inak

v skutočnosti nejde o uvedenie do pôvodného stavu, ale do výhodnejšieho stavu než tu bol

a šlo by o ukrátenie tej strany právneho vzťahu, pre ktorú táto námietka premlčania svedčí.

Podľa dovolateľa sú tu aj dôvody dovolania podľa a .

Uviedol, že odvolací súd postupoval nesprávne, keď námietku premlčania vyhodnotil ako

nepodstatnú pre vyriešenie tohto sporu. Tento spôsob právneho záveru potom znamená

odchýlenie sa od právneho názoru dovolacieho súdu. Žalovaný si uplatnil trovy dovolacieho

konania vo výške 1.455,79 EUR.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol, aby dovolací súd dovolanie

žalovaného zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť trovy dovolacieho konania vo výške

1.455,79 EUR. Žalobca poukázal na skutočnosť či bola zachovaná lehota v zmysle § 240 ods.

1 . Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 14. júla 2011

a dovolanie bolo podané 15. augusta 2011. Je na preskúmaní súdu, či dovolanie bolo podané

osobne na súd až 15. augusta 2011 alebo podané cestou pošty pred týmto termínom. Ďalej

uviedol, že žalovaný v zmysle a a nespĺňa žiaden relevantný

dôvod, ktorý by umožňoval, aby bolo dovolanie prípustné a boli dané dôvody dovolania.

Dôvod podľa nespĺňa podmienky prípustnosti podania dovolania

nakoľko odvolací súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého môže

odvolací súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Čo sa týka dôvodov podľa § 238 ods. 2

, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, nakoľko otázkou

premlčania sa riadne zaoberal. Posledný dôvod podľa nemá

oporu v doteraz vykonanom dokazovaní, nakoľko odvolací súd rozhodol v zmysle už skôr

vykonaného dokazovania. K skutkovej stránke uviedol, že v žiadnom prípade nejde

o premlčanie ako správne uvádza aj odvolací súd. Samotný žalovaný uznal a uznáva právne

úkony, na ktoré sa teraz odvoláva, že sú premlčané. Naopak žalovaný listami z 30. novembra

2006 a 14. júna 2007 žiadal od žalobcu odpustenie nájomného. Je nelogické, že ak by bolo

- 8 -

premlčané, tak by žiadal jeho odpustenie. Následne žalobca na zasadnutí predstavenstva

18. decembra 2007 odpustil žalovanému zaplatenie faktúr za nájomné v celkovej hodnote

87.611,26 EUR. Žalobca vydal 18. decembra 2007 rozhodnutie o dobropise nájomného

s tým, že následne boli vydané dobropisy – faktúry. Nie je dôvod na odloženie

vykonateľnosti rozsudku, nakoľko odvolací súd rozhodol v merite veci správne. Žalobca si

vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava

zastúpenia, vyjadrenie k dovolaniu – po 599,17 EUR + 2 x paušál po 7,41 EUR + DPH, čo

spolu predstavuje sumu 1.455,79 EUR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci v

zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom

potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, a rovnako nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.

3 a 4 , a preto prípustnosť dovolania podľa nie je daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy na

prípadnú procesnú vadu uvedenú v Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

- 9 -

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a) až g)

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených vád.

Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, že postupom odvolacieho

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle , tým že mu

odvolací súd neumožnil vyjadriť sa v zmysle k použitiu ust.

, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité. Podľa dovolateľa ho mal

odvolací súd vyzvať, aby sa vyjadril k možnému použitiu tohto ustanovenia. Rovnako

dovolateľ nemal možnosť vyjadriť sa k použitiu tohto ustanovenia na pojednávaní, nakoľko

odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Ďalej dovolateľ prípustnosť

dovolania zakladá tým, že odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci v zmysle .

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, že by postupom

odvolacieho súdu bola žalovanému znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mu

- 10 -

priznáva. Tvrdenie žalovaného, že odvolací súd mal účastníkov

v zmysle vyzvať, aby sa vyjadrili k použitiu nového ustanovenia ( ods.

3 ) nie je dôvodné. Ustanovenie sleduje, aby účastníci konania neboli

vystavený tzv. „prekvapivým rozhodnutiam“. V danom prípade odvolací súd aplikoval ust.

na posúdenie námietky premlčania žalovaného, ktorú uplatnil v odvolacom

konaní. Odvolací súd posudzoval dôvodnosť námietky premlčania v zmysle záverov

rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý zrušil skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací

súd vec právne posúdil podľa a nasl. . Ustanovenie upravuje

následky právnych úkonov podľa a nasl. . Z toho vyplýva, že nešlo o odlišnú právnu

kvalifikáciu a v danej veci nebolo potrebné, aby odvolací súd postupoval podľa ustanovenia

.

Odvolací súd po zrušení svojho rozhodnutia dovolacím súdom nebol povinný

nariaďovať v danej veci pojednávanie, resp. mu takýto postup

neukladá. Odvolací súd vždy nariadi pojednávanie v prípadoch uvedených v ust. § 214 ods. 1

. V ostatných prípadoch je nariadenie pojednávania na úvahe odvolacieho súdu.

Odvolací súd postupoval v súlade s keď v danej veci

pojednávanie nenariadil. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

nakoľko všetky podstatné skutočnosti boli v konaní prejednané.

Ako je z vyššie uvedeného zrejmé postupom odvolacieho súdu nebola žalovanému

odňatá možnosť konať pred súdom.

Tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci nie je dôvodné. Odvolací súd postupoval v zmysle záverov

dovolacieho súdu tým, že posúdil námietku premlčania žalovaného uplatnenú v odvolacom

konaní. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí neuložil povinnosť odvolaciemu súdu zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, ani nevyslovil názor, že odvolací súd vec nesprávne právne

posúdil. Zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu neobsahuje žiadne iné závery, ktoré sú pre

odvolací súd v zmysle záväzné. Z toho uvedeného vyplýva, že prípustnosť

dovolania v zmysle § 238 ods. 2 nie je daná.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, že rozsudok odvolacieho súdu

netrpí vadou uvedenou v

Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou taxatívne uvedenou v .

- 11 -

Správnosť skutkových a právnych záverov založených na dokazovaní, by bolo možné

v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,

ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad v

prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie, či rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné.

Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného odmietol v zmysle

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalobcovi v zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho

zastúpenia) za 1 úkon právnej služby vyjadrenie k dovolaniu žalovaného, odmenu vo výške

599,17 EUR + režijný paušál vo výške 7,41 EUR + 20 % DPH (121,32 EUR), spolu trovy

dovolacieho konania 727,90 EUR.

Dovolací súd žalobcovi nepriznal odmenu za úkon právnej služby prevzatie a príprava

zastúpenia v dovolacom konaní, nakoľko právny zástupca žalobcu zastupoval žalobcu

v konaní aj pred odvolacím súdom a súdom prvého stupňa, ktorý mu za tento úkon odmenu aj

priznal. Aj keď právoplatnosťou rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi voči

súdu zaniká plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v súdnom konaní, avšak podľa názoru

dovolacieho súdu táto skutočnosť nezakladá dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia

za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, v dovolacom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová