Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoPv-5-2023.pdf
PDF · 201.27 KB
Case nature
Subarea
41CoPv/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Pizza Borsalino SK s.r.o., so sídlom Alžbetina 668/24, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 427 702, zastúpeného Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému ERA Invest s.r.o., so sídlom Levočská 1373/1, 040 12 Košice - mestská časť Nad jazerom, IČO: 50 781 651, zastúpenému advokátkou JUDr. Lenkou Bazelidesovou, so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42 408 211, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/20/2022-40 zo dňa 26. septembra 2022 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/20/2022-40 zo dňa 26. septembra 2022 v napadnutej časti I., II. a III. výrokovej vety mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa používania označenia „Borsalino“ v obchodnom styku pre služby rýchleho občerstvenia, predaj na priamu konzumáciu, predaj pizze, tovaru pizze a služieb súvisiacich s predajom pizze a na ich propagáciu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný je povinný najmä zdržať sa informovania prostredníctvom internetových stránok, online platforiem a aplikácie, kont žalovaného na sociálnych sieťach a internetových službách, jeho propagačných materiálov, že žalovaný poskytuje služby rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu pod označením „Boralino“, zdržať sa používania označenia „Borsalino“ na označenie prevádzkarne (predajného miesta) žalovaného na predaj pizze, tovaru pizze a služieb súvisiacich s predajom pizze, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť v lehote 60 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zabezpečiť, aby sa na prevádzkarni (predajnom mieste), internetovej stránke, online platformách a aplikáciách a kontách žalovaného na sociálnych sieťach a internetových službách nezverejňovalo a neobjavovalo označenie „Borsalino“, a odstrániť označenie „Borsalino“ z prevádzkarne ( predajného miesta) žalovaného a zo všetkých plagátov, reklamných pútačov a iných propagačných materiálov podnikateľskej činnosti žalovaného súvisiacich s predajom pizze. Výrokom IV. súd uložil žalobcovi, aby v právnej veci žalobcu Pizza Borsalino SK s.r.o., so sídlom Alžbetina 668/24, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 427 702, právne zastúpeného Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO 36 866 563, proti žalovanému ERA Invest, s.r.o., so sídlom Levočská 1373/1, 040 12 Košice - mestská časť Nad jazerom, IČO: 50 781 651, o ochranu práv pred nekalou súťažou a ochranou obchodného mena a názvu právnickej osoby podal v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej.
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou s obchodným menom obsahujúcim označenie
„Pizza Borsalino“ zapísaným do Obchodného registra SR dňa 17.04.2019. Od tohto dňa vykonáva pod uvedeným obchodným menom podnikateľskú činnosť, pričom hlavným predmetom činnosti je poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, prevádzkovanie výdajne stravy, ako aj pohostinská činnosť a výroba hotových jedál. Za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti si zriadil prevádzkareň na adrese jeho sídla v Košiciach, ktorú označil svojim obchodným menom „Pizza Borsalino“. Žalobca uviedol, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou pôsobiacou v rovnakej podnikateľskej oblasti, s rovnakým predmetom činnosti ako žalobca, a to poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, prevádzkovanie výdajne stravy. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť na predajnom mieste na adrese Kováčska 47 v Košiciach, ktorú označuje „Pizza Borsalino“ respektíve „Borsalino“, teda zhodným označením, ako je obchodné meno žalobcu a názov jeho právnickej osoby. Žalobca uviedol, že výkon činnosti na uvedenej adrese preukazuje pokladničný blok z registračnej pokladnice zo dňa 11.06.2022, ako aj doklad o nákupe a cene č. XXXXXX zo dňa 19.07.2022. Žalobca tvrdil, že aj keď je zrejmé, že žalovaný na uvedenej adrese vykonáva svoju podnikateľskú činnosť (t.j. predaj pizze), nemá na tejto adrese zriadenú prevádzkareň vedenú v živnostenskom registri Slovenskej republiky. Žalovaný má registrovanú propagačnú stránku na sociálnej sieti Facebook, kde pod označením „Pizza Borsalino“ propaguje svoju podnikateľskú činnosť, uvádza adresu poskytovania služieb na Kováčskej ulici č. 47 v Košiciach, kontaktným e-mailom je borsalino.kovacska@gmail.com <mailto:borsalino.kovacska@gmail.com>., a dokonca na tejto stránke uvádza aj symbol copyright pri označení „Pizza Borsalino“, čím v spotrebiteľoch môže jednoznačne vyvolať klamlivý dojem, že žalovaný disponuje autorskými právami k tomuto označeniu. Podľa žalobcu žalovaný neoprávnene používa rovnaké označenie „Borsalino“, respektíve „Pizza Borsalino“, pričom uvedené označenia využíva žalobca v označení prevádzkarne (predajného miesta), na internetových stránkach a pri vykonávaní podnikateľskej činnosti pod uvedeným označením. Podľa žalobcu zároveň žalovaný využíva na označenie svojej neohlásenej prevádzkarne (predajného miesta) slovné označenie „Pizza Borsalino“ respektíve „Borsalino“, hoci nebol a ani v súčasnosti stále nie je majiteľom žiadnej ochrannej známky obsahujúcej slovný prvok „pizza“, „borsalino“ alebo „pizza borsalino“. Nakoľko žalobca a žalovaný pôsobia v rovnakom konkurenčnom podnikateľskom prostredí na rovnakom mieste, je možné dovodiť, že žalovaný si bol a je si vedomý vykonávania rovnakej činnosti žalobcom pod jeho obchodným menom „Pizza Borsalino“, ktorým žalovaný označil aj svoju neohlásenú prevádzkareň (predajné miesto), pričom obe sa nachádzajú v úzkom centre mesta Košíc. Podľa žalobcu je tak konanie žalovaného jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi súťaže, nakoľko u spotrebiteľov môže viesť k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny, čím sa žalovaný dopúšťa nekalosúťažného konania podľa § 44 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Žalovaný používa obchodné meno žalobcu pri rovnakej podnikateľskej činnosti na tuzemskom trhu v rovnakej lokalite, dokonca v rámci úzkeho centra toho istého mesta, kde uskutočňuje podnikateľskú činnosť aj žalobca, a kde je žalobca pod svojím obchodným menom tunajšej spotrebiteľskej verejnosti všeobecne známy. Žalovaný teda využíva dominantný prvok obchodného mena žalobcu, ktorý nepatrí medzi slová nachádzajúce sa v bežnej slovnej zásobe, nepoužíva sa v bežnom každodennom jazyku, má rozlišovaciu spôsobilosť a pre širokú verejnosť je pojem „borsalino“ a jeho slovenský význam neznámy. Nakoľko žalobca neposkytol žalovanému k využívaniu názvu jeho právnickej osoby žiadne povolenie či súhlas, uvedeným konaním nad rámec nekalosúťažného konania žalovaný tiež neoprávnene zasahuje do názvu právnickej osoby žalobcu v rozpore s § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Podľa názoru žalobcu je preukázané jeho právo k ochrane jeho obchodného mena, ako aj názvu právnickej osoby, pričom platná právna úprava umožňuje brániť sa proti neoprávneným zásahom uplatnením zdržovacieho nároku voči porušiteľovi. Žalobca má za to, že je zrejmé, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery sporových strán a existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, čím dochádza k naplneniu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalobcu akékoľvek ďalšie konanie žalovaného zakladá ďalšie pretrvávajúce zásahy do právom chránených záujmov a statkov žalobcu a môže viesť k vzniku resp. rozširovaniu ujmy, pričom hrozí ďalšie zhoršenie jeho právnej pozície ako podnikateľskej pozície súťažiteľa na trhu.
4. Súd konštatoval, že žalobca podaným návrhom a jeho prílohami osvedčil, že je slovenskou obchodnou spoločnosťou s obchodným menom obsahujúcim označenie „Pizza Borsalino“, ktoré bolo zapísané do Obchodného registra SR dňa 17.04.2019. Z výpisu z Obchodného registra SR vyplynulo, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom predmetom jeho činnosti je okrem iného najmä poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, prevádzkovanie výdajne
stravy, ako aj pohostinská činnosť a výroba hotových jedál. Žalobca má sídlo na adrese Alžbetina 668/24, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, pričom za účelom vykonávania uvedenej podnikateľskej činnosti si zriadil na adrese jeho sídla prevádzkareň, ktorú označil svojim obchodným menom obsahujúcim označenie „Pizza Borsalino“.
5. Súd ďalej konštatoval, že žalobca osvedčil, že žalovaný je slovenská obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Košiciach, ktorá sa zaoberá poskytovaním služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, ako aj prevádzkovaním výdajne stravy. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť na predajnom mieste na adrese Kováčska 47, Košice. Predajné miesto žalovaný označuje označením „Pizza Borsalino“, prípadne „Borsalino“. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca predložil fotografické snímky predajného miesta žalovaného (č.l. 14 až 18). Vykonávanie uvedenej činnosti žalovaným na predajnom mieste Kováčska 47, Košice, žalobca osvedčil predložením pokladničného bloku z registračnej pokladnice zo dňa 11.06.2022, dokladom o nákupe a cene č. XXXXXX zo dňa 19.07.2022, z ktorých podľa súdu vyplynulo, že vystaviteľom dokladov je spoločnosť ERA Invest s.r.o., t.j. žalovaný. Súd ďalej konštatoval, že žalobca v návrhu tiež uviedol, že žalovaný má registrovanú propagačnú stránku na sociálnej sieti Facebook, kde pod označením „Pizza Borsalino“ propaguje svoju podnikateľskú činnosť s uvedením adresy poskytovania služieb na totožnej ulici, akou je jeho predajné miesto (t.j. Kováčska 47, Košice), pričom kontaktným emailom je borsalino.kovacska@gmail.com <mailto:borsalino.kovacska@gmail.com>, na stránke je tiež uvedený symbol copyright pri označení „Pizza Borsalino“ (č.l. 22 až 23). Zo žalobcom predložených print-sc zo stránky žalovaného na platforme Facebook vyplynulo, že označenie žalovaného „Pizza Borsalino“ na stránke Facebook je totožné s označením predajného miesta žalovaného na adrese Kováčska 47, Košice (č.l.15,18,22).
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca na základe listín predložených spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal, že žalovaný v súčasnosti vykonáva podnikateľskú činnosť s rovnakým predmetom činnosti ako žalobca, pričom túto činnosť (predaj pizze) vykonávajú v rovnakom meste, v Košiciach, a to na miestach, ktoré sú od seba vzdialené len niekoľko ulíc od seba, pešou chôdzou cca. 700 metrov (č.l. 38 až 39). Žalobca ďalej osvedčil, že žalovaný bez jeho súhlasu vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na predajnom mieste, ktoré je označené označením „Pizza Borsalino“ (resp. „Borsalino“), a teda označením, ktoré je totožné s označením prevádzkarne žalobcu, a tým aj s označením, ktoré je súčasťou obchodného mena žalobcu od 17. 04. 2019, ako aj s názvom jeho právnickej osoby. Podľa súdu žalobcom bolo tiež preukázané používanie označenia „Pizza Borsalino“ za účelom propagácie a predaja pizze na sociálnych sieťach, konkrétne na platforme Facebook (č.l. 22 až 23). Nakoľko žalobca a žalovaný pôsobia v rovnakej podnikateľskej oblasti s rovnakým predmetom podnikania, s rovnakým označením, pre spotrebiteľskú verejnosť môže byť dotknuté označenie subjektov mätúce, nakoľko zameniteľnosť medzi prevádzkou žalobcu a predajným miestom žalovaného je vysoko pravdepodobná. Podľa súdu možno bezpochyby konanie žalobcu a žalovaného považovať za konanie v hospodárskej súťaži a vzťah medzi žalobcom a žalovaným za vzťah súťažiteľský. Zároveň súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že konaním žalovaného využívajúcim pri výkone podnikateľskej činnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom a propagáciou predaja pizze, označenie podstatnej časti obchodného mena žalobcu zapísaného v Obchodnom registri SR dňa 17.04. 2019 a označenie prevádzky žalobcu, môže byť žalobcovi spôsobená ujma, a preto súd vzhliadol na základe zisteného skutkového stavu potrebu bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami.
7. Súd tiež konštatoval, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil potrebu neodkladnosti úpravy pomerov strán sporu, nakoľko žalovaný neoprávnene zasahuje do práv žalobcu vyplývajúcich z ochrany jeho obchodného mena a názvu právnickej osoby tým, že bez súhlasu žalobcu používa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti označenie predajného miesta, ako aj propagačnej stránky na sociálnej sieti, ktoré spôsobuje zameniteľnosť s označením prevádzky žalobcu označenej označením obsahujúcim jeho obchodné meno, prípadne názov jeho právnickej osoby. Súd preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 341 ods. 1 v spojení s § 328 ods. 1 CSP vyhovel a uložil žalovanému povinnosti uvedené vo výroku uznesenia. Súd považoval zásah do práv žalovaného za primeraný vzhľadom k žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmom.
8. Súd zároveň podľa § 341 ods. 2 CSP určil žalobcovi lehotu 30 dní na podanie žaloby vo veci samej.
9. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému súd nerozhodoval, nakoľko nejde o rozhodnutie konečné, ktorým sa konanie končí. Uviedol, že o trovách konania sa rozhoduje až spolu s rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom v spory vo veciach duševného vlastníctva sa nemôžu končiť nariadením neodkladného opatrenia, ale až rozhodnutím vo veci samej.
10. Žalovaný podal prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie voči uzneseniu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Zároveň žiadal žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva proti výrokom I., II. a III. uznesenia. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP a zároveň navrhol, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
12. Žalovaný tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta z dôvodu ich nepravdivosti, ktorej si je vedomý aj samotný žalobca. Žalobca totiž nie je autorom slovného spojenia „Pizza Borsalino“ a ani jeho prvým používateľom a dokonca ani prvým zakladateľom pizzerie „Borsalino“ v Košiciach. Prvá pizzeria „Boirsalino“ bola v Košiciach založená na ulici Hlavná 108 (a teda nie v priestoroch žalobcu na ulici Alžbetina 24) ešte približne v roku 2011 až 2012 podnikateľmi A. I., trvale bytom Karlova 163/30, 110 00 Praha 1 a nebohým L. X., naposledy bytom Pšeničná 9, 040 01 Košice - mestská Vyšné Opátske. Za účelom ochrany označenia „Pizza Borsalino“ dal A. I. vypracovať grafické logo obsahujúce označenie „PIZZA Borsalino“ pánovi A. K., s ktorým následne A. I. uzatvoril licenčnú zmluvu zo dňa 15.07.2013, na základe ktorej autor diela udelil A. I. výhradnú licenciu na používanie tohto autorského diela na dobu 50 rokov bez územného obmedzenia a dal mu zároveň aj oprávnenie prihlásiť autorské dielo ako ochrannú známku. Napriek skutočnosti, že výhradná licencia na používanie autorského diela a právo na zápis autorského diela ako ochrannej známky boli udelené výhradne Miroslavovi I., prihlásil si predmet uvedeného autorského diela ako ochrannú známku na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky L. X., ktorý sa následne stal majiteľom ochrannej známky č. XXXXXX. A. I., ako držiteľ výhradnej licencie na použitie autorského diela a jeho registráciu ako ochrannej známky podal voči ochrannej známke č. XXXXXX, ktorej majiteľom bol L. X., návrh na vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX za neplatnú z dôvodu, že porušuje práva A. I., ktorý je jedinou osobou oprávnenou na používanie autorského diela, t.j. loga a označenia „PIZZA Borsalino“ nielen na území Slovenskej republiky, ale aj kdekoľvek vo svete a neoprávneným zápisom a používaním predmetu autorského diela dochádza k zásahu do majetkových práv A. I. k predmetnému autorskému dielu. O návrhu A. I. na vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX za neplatnú rozhodol ÚPV SR rozhodnutím zo dňa 07.12.2018 tak, že vyhlásil ochrannú známku č. XXXXXX za neplatnú. Proti rozhodnutiu ÚPV SR zo dňa 07.12.2018 bol podaný rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že rozhodnutie ÚPV SR o vyhlásení ochrannej známky č. XXXXXX za neplatnú bolo rozhodnutím predsedu ÚPV SR ako druhostupňovým správnym orgánom v celom rozsahu potvrdené. Žalovaný o týchto skutočnostiach predložil listinné dôkazy z ÚPV SR.
13. Žalovaný ďalej uviedol, že počas konania o návrhu A. I. na vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX za neplatnú, do konania vstúpila aj talianska spoločnosť Haeres Equita s.r.l., so sídlom Corso Garibaldi 122 Valenzia, Taliansko, ktorá je majiteľom viacerých ochranných známok chrániacich slovné označenie „Borsalino“ po celom svete, vrátane územia Slovenskej republiky. Žalovaný uviedol, že táto spoločnosť je majiteľom slovnej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX chrániacej označenie „Borsalino“ s právom prednosti od 19.09.1973; kombinovanej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX chrániacej označenie „Borsalino“ s právom prednosti od 27.01.1988; obrazovej ochrannej známky EÚ č. XXXXX chrániacej označenie „Borsalino“ s právom prednosti od 01.05.2004; slovnej ochrannej známku EÚ č. XXXXX chrániacej označenie „Borsalino“ s právom prednosti od 01.05.2004 a obrazovej slovnej ochrannej známky EÚ č. XXXXXXX chrániacej označenie „Borsalino“ s právom prednosti od 30.03.2010. O tvrdených skutočnostiach žalovaný predložil výpisy z registra WIPO a EUIOP.
14. Žalovaný tiež tvrdí, že spoločnosť Haeres Equita s.r.l., vyjadrila presvedčenie, že označenie „Borsalino“ a jej ochranné známky majú vo svete vysokú rozlišovaciu schopnosť, preto požívajú širšiu ochranu, ktorá presahuje rámec registrovaných výrobkov a služieb. S cieľom predchádzať zbytočným
súdnym konaniam, dohodol sa A. I. s touto spoločnosťou na zmene vyobrazenia slova „Borsalino“ na jeho ochranných známkach, ktorých je majiteľom a na zápise novej ochrannej známky pre označenie „PIZZA Borsalino“ tak, aby ochranná známka „PIZZA Borsalino“ nezasahovala do práv spoločnosti Haeres Equita s.r.l.. Za týmto účelom uzatvoril A. I. s touto spoločnosťou Dôvernú koexidenčnú dohodu zo dňa 21.11.2019, v ktorej zmluvné strany odsúhlasili nové logo s označením „PIZZA Borsalino“, v ktorom je dizajn písma slova „Borsalino“ evidentne odlišný od ochranných známok spoločnosti Haeres Equita s.r.l. a vyobrazenie klobúka bolo nahradené pecou a lopatkou. Prílohu Dôvernej kowxidenčnej dohody tvorí zoznam prevádzok, na ktorých bude nové logo „PIZZA Borsalino“ použité, medzi ktorými je explicitne uvedená prevádzka žalovaného PIZZA Borsalino na adrese Kováčska 47, 040 01 Košice, Slovenská republika. V nadväznosti na uvedené podal A. I. dňa 19.12.2019 na ÚPV SR prihlášku ochrannej známky č. XXXX-2019, o zápise ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté v dôsledku prebiehajúceho konania o návrhu A. I. na vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX za neplatnú. Žalovaný podotkol, že proces uzavretia konečnej koexidenčnej dohody medzi zmluvnými stranami, resp. jej finálneho podpísania trval s ohľadom na rozdielnu štátu príslušnosť jej účastníkov niekoľko mesiacov, pričom k zmenám, ku ktorým sa A. I. zaviazal, t.j. k zmene loga „PIZZA Borsalino“ pristúpil A. I. k spolupráci so žalovaným, ako aj so spoločnosťou MALLEO s.r.o., IČO: 52 236 226 už pred finálnym podpisom dohody. Prevádzka PIZZA Borsalino na ulici Kováčska 47, 040 01 Košice bola označená novým logom najneskôr už júni 2019, kedy túto prevádzku otvorila pôvodne spoločnosť MALLEO s.r.o., o čom svedčí snímka na internetovom vyhľadávači „Google“. Spoločnosť MALLEO s.r.o. mala priestory prevádzky „PIZZA Borsalino“ prenajaté už od februára 2019, a teda od založenia spoločnosti MALLEO s.r.o., v ktorej robila úpravy a prípravu na uvedenie do prevádzky.
15. Aj keď ochranná známka zatiaľ nebola z uvedených dôvodov doposiaľ do registra ochranných známok zapísaná, A. I. je jedinou osobou oprávnenou používať na území Slovenskej republiky označenie „Pizza Borsalino“ na základe výlučnej licenčnej zmluvy zo dňa 15.07.2013 a toto oprávnenie poskytovať tretím osobám. A. I. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Z. Borsalino s.r.o., so sídlom Konodejská 2143/8, Strašnice, 100 00 Praha 10, IČO: 070 01 517, ktorú založil dňa 24.04.2018 a zároveň je majiteľom českej národnej kombinovanej ochrannej známky č. XX XXXX, českej národnej slovnej ochrannej známky č. XXXXXX v znení „PIZZA Borsalino“, ako aj nadväzujúcej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXXX. Žalovaný ďalej uviedol, že A. I. v minulosti spolupracoval s jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, U.. A. F., s ktorým si dokonca založil spoločnosť za účelom prevádzkovania pizzerie „Borsalino“ v Poľsku. Keďže spolupráca nepriniesla očakávané výsledky A. I. túto spoluprácu a podnikanie s U.. A. F. ukončil a ďalšiu spoluprácu na prevádzkovaní siete pizzerií „Borsalino“ s pánom U.. F. vylúčil. Žalovaný tvrdí, že pán U.. F. vykonával pre A. I. rôzne služby súvisiace s prevádzkovaním siete pizzerií „Borsalino“ pánom I. a nebohým pánom X., vrátane vyhotovovania vizualizácii budúcich prevádzok pizzerií „Borsalino“, či výroby svetelných reklám, a to už minimálne od roku 2014, o čom žalovaný prikladá príslušné dôkazy. Z. U.. F. aj napriek tomu, že s ním A. I. spoluprácu ukončil a aj napriek tomu, že mal vedomosť o výhradnej licencii A. I. k označeniu „Pizza Borsalino“ zmenil obchodné meno svojej spoločností so sídlom v Košiciach na obchodné meno „Pizza Borsalino SK s.r.o.“, pričom je zjavné, že iba písmená „SK“ odlišujú obchodné meno spoločnosti pána U.. F. od spoločnosti pána A. I. so sídlom v Českej republike. A. I. však spoločnosti „Pizza Borsalino SK s.r.o.“, ani U.. A. F. nikdy na používanie tohto obchodného mena súhlas nedal a rovnako nedal spoločnosti „Pizza Borsalino SK s.r.o.“, čiže žalobcovi, súhlas na používanie autorského diela, ktoré je predmetom licenčnej zmluvy zo dňa 15.07.2013, a teda na používanie grafického loga a označenia „PIZZA Borsalino“.
16. Podľa žalovaného práve naopak A. I. poskytol výslovný súhlas na používanie grafického loga a označenia „Pizza Borsalino“ spoločnosti ERA Invest s.r.o., t.j. žalovanému na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.02.2019. Na základe tejto zmluvy o spolupráci sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný je oprávnený počas trvania platnosti a účinnosti predmetnej zmluvy používať označenie a logo „PIZZA Borsalino“ pre svoju prevádzku, ako aj na všetkých svojich obchodných dokladoch, propagačných, inzertných a reklamných materiáloch a veciach, ktoré priamo či nepriamo súvisia s činnosťou žalovaného. K týmto tvrdeniam predložil žalovaný ako dôkazy Zmluvu o spolupráci zo dňa 01.02.2019, vizualizáciu Borsalino Košice Hilton vyhotovenú spoločnosťou pána Ing. F. pre pána I. a pána X. zo dňa 07.07.2014 a faktúru za vyhotovenie svetelnej reklamy spoločnosťou Alžbetka s.r.o. pre Miroslava Borzíka zo dňa 12.02.2018.
17. Označenie „Borsalino“, resp. „Pizza Borsalino“ nepochádza z vlastnej idei žalobcu, ale je súčasťou uvedeného autorského diela. Nie je v žiadnom prípade pravdivé tvrdenie žalobcu, že si žalovaný označil
svoju prevádzku tak, že „odvodil“ jej označenie od obchodného mena žalobcu a tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalobca je pod svojím obchodným menom spotrebiteľskej verejnosti všeobecne známy. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že spotrebiteľskej verejnosti v Košiciach nie je známy žalobca, ale je známe logo „PIZZA Boralino“, a to výlučne v dôsledku založenia prvej prevádzky „Pizza Borsalino“ na Hlavnej ulici 108 v Košiciach v roku 2011 až 2012 a následne druhej prevádzky v priestoroch Hotela DoubleTree by Hilton Košice na ulici Hlavná 1, 040 01 Košice, pričom obe prevádzky boli založené pánmi A. I. a L. X., a teda osobami absolútne odlišnými od osoby žalobcu, či jeho jediného konateľa a spoločníka. Žalovaný tvrdí, že spotrebiteľská verejnosť rozoznáva výlučne logo „PIZZA Borsalino“, ktoré nie je žiadnym spôsobom spojené s osobou žalobcu, a ktoré ani nie je žalobca oprávnený používať. Podľa žalovaného práve žalobca neoprávnene zneužil označenie „Borsalino“ za účelom získania neoprávnenej súťažnej výhody, ktorá by inak pri normálnom behu vecí a zvolení iného označenia prevádzkarne nemusela nastať.
18. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Obdo 46/2011, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 22/2003 ZSP a tvrdí, že je nepochybné, že pokiaľ sa žalobca domáha ochrany svojho obchodného mena, prioritne musí byť splnená podmienka, že žalobca svoje obchodné meno používa oprávnene. Žalobca však zmenil obchodné meno z Alžbetka s.r.o. na Pizza Borsalino SK s.r.o., ktoré bolo do obchodného registra zapísané od 17.04.2019. Z údajov zverejnených v registri ochranných známok ÚPV SR je však zrejmé, že v danom čase bola v registri ochranných známok zapísaná kombinovaná ochranná známka č.Z. na „Pizza Borsalino“, ktorej majiteľom bol František X., ktorá bola v registri ochranných známok zapísaná od 04.02.2014 s kategorizáciou pre tovary a služby : 30-Pizza, 43- Bufety(rýchle občerstvenie); samoobslužné reštaurácie; reštaurácie.
19. Žalovaný poukázal na § 8 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 506/2009 Z.z. a poukázal na skutočnosť, že žalobca mal z predchádzajúcej spolupráce jeho jediného konateľa s A. I. nepochybnú vedomosť o ochrane označenia „PIZZA Borsalino“ autorským právom a že bez súhlasu Miroslava Borzíka nie je žiadna osoba oprávnená používať označenie „PIZZA Borsalino“.
20. Za účelom posúdenia, či je žalobca nositeľom oprávnenia domáhať sa ochrany svojho obchodného mena v tomto súdnom konaní poukázal žalovaný na skutočnosť, že žalobca nepredložil súdu príslušné dôkazy preukazujúce, že žalobca používa svoje obchodné meno oprávnene, a to s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia zákona o ochranných známkach.
21. Žalovaný zároveň vo vzťahu k argumentácii žalobcu o jedinočnosti jeho obchodného mena a rozlišovacej schopnosti označenia „Borsalino“ vo vzťahu k jeho osobe poukázal na skutočnosť, že do obchodného registra Slovenskej republiky bola zapísaná spoločnosť BORSALINO, s.r.o., IČO:36 148 795 od 22.10.1995, spoločnosť Borsalino Oraginal s.r.o., IČO: 51 441 691 od 01.03.2018 a spoločnosť Borsalino KE s.r.o., IČO: 52 880 729 od 21.01.2020. Podľa žalovaného je so zreteľom na uvedené zrejmé, že obchodné meno žalobcu nemá žiadnu rozlišovaciu schopnosť vo vzťahu k žalobcovi, a to nielen s prihliadnutím skutočnosť, že spoločnosť Borsalino Original s.r.o. podniká v Košiciach na ulici Hlavná 57/108 v rovnakom predmete podnikania ako žalobca, podľa údajov vyplývajúcich z obchodného registra o viac ako jeden rok, ale zároveň aj s prihliadnutím na skutočnosť, že slovné spojenie „Pizza Borsalino“ je zaužívané a v očiach spotrebiteľov známe a rozlíšiteľné výlučné vo vzťahu k autorskému dielu, ktoré je predmetom autorskej zmluvy uzavretej medzi Miroslavom I. a A. K. zo dňa 15.07.2013, a teda logu „Pizza Borsalino“, nie obchodnému menu žalobcu. 22. Žalovaný tiež namietol nevykonateľnosť jednotlivých výrokov napadnutého uznesenia. Podľa žalovaného výroky I., II. a III. uznesenia trpia vadami zmätočnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Žalovanému z obsahu výrokov II. a III. uznesenia nie je zrejmé, na akej prevádzkarni, internetovej stránke, online platformách a aplikáciách a internetových službách má zabezpečiť, aby sa nezverejňovalo a neobjavovalo označenie „Borsalino“. Z výroku III. podľa žalovaného nie je možné dospieť k záveru o tom, akej prevádzkarne sa uvedený výrok týka, nakoľko v ňom nie je žiadna prevádzkareň žalovaného špecifikovaná. Zároveň z uvedeného výroku nie je možné identifikovať, akej internetovej stránky a akých online platforiem, či aplikácii sa predmetný výrok týka, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný žiadnu internetovú stránku nemá a nespravuje, rovnako ako nemá ani žiadnu online platformu, ani aplikáciu či internetovú službu. Žalovaný tvrdí, že žalobca nepredložil konajúcemu súdu žiaden dôkaz o tom, že žalovaný používa označenie Borsalino na akejkoľvek internetovej stránke žalovaného, online platformách, aplikáciách či internetových službách. Žalobca predložil screenshot zo sociálnej siete „Facebook“ z roku 2021, hoci v tej dobe žalovaný ešte v
prevádzke na ulici Kováčska 47 nepodnikal a žalobca túto skutočnosť žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal.
23. Žalovaný tiež tvrdí, že sa nedopúšťa konania, ktorého sa má v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia zdržať, pričom žalobca také konanie žalovaného ani nepreukázal, a preto nemožno žalovanému takú povinnosť uložiť.
24. K výroku III. uznesenia žalovaný uviedol, že splnenie uloženej povinnosti nie je možné od žalovaného požadovať, nakoľko je uvedená povinnosť formulovaná tak všeobecne, že zahŕňa aj povinnosť žalovaného zabezpečiť, aby na sa online platformách a aplikáciách, nezverejňovalo a neobjavovalo označenie „Borsalino“ aj vo vzťahu k samotnému žalobcovi, či iným podnikateľským subjektom používajúcim predmetné označenie. Podľa žalovaného jednotlivé výroky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia sú formulované zjavne príliš všeobecne, otrotsky bez ďalšieho skúmania prevzaté z návrhu žalobcu, čo spôsobuje ich nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a nevykonateľnosť.
25. Žalovaný tvrdí, že preukázal, že označenie „PIZZA Borsalino“ užíva právom, a to na základe oprávnenia mu udeleného Miroslavom Borzíkom. Ďalej tvrdí, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnosti úpravy pomerov strán sporu, nakoľko žalovaný nezasahuje do práv žalobcu. Žalovaný vykonáva len svoje právo na používanie autorského diela, ktoré bolo vytvorené omnoho skôr, ako si žalobca zmenil svoje obchodné meno. Zároveň podľa žalovaného žalobca nie je nositeľom práva, ktorého ochrany sa v tomto súdnom konaní domáha, v dôsledku čoho mu nemôže byť zo strany súdu poskytnutá ochrana. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal výkonu práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom toto konanie v súlade s § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. Žalobca vedome porušuje právo duševného vlastníctva A. I. na označenie „Pizza Borsalino“ a právo žalovaného na jeho používanie, čo je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ale najmä vedomým zneužívaním práva duševného vlastníctva tretej osoby za účelom dosiahnutia neoprávnenej výhody, ktoré v súlade s článkom 5 CSP nepožíva právnu ochranu.
26. Žalovaný má tiež za to, že konanie opísané žalobcom nie je takej intenzity, že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania, resp. že by exekúcia bola ohrozená, pretože konanie žalovaného je konaním, ktoré požíva právnu ochranu.
27. Zároveň žalovaný zastáva názor, že neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie predstavuje značný zásah do práv žalovaného, ako nositeľa práv na základe sublicencie na použitie autorského diela - grafického loga obsahujúceho označenie „PIZZA Borsalino“, ktoré požívajú ochranu v zmysle ustanovení Autorského zákona č. 185/2015 Z.z.
28. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca podaním zo dňa 07.11.2022, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a aby žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
29. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že považuje odvolanie v celom rozsahu za irelevantné, nakoľko neobsahuje žiadne tvrdenia, argumenty či dôkazy akokoľvek vyvracajúce opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca považuje argumentáciu žalovaného za nadbytočnú, nevzťahujúcu sa k predmetu návrhu a neoslabujúcu žalobcom uplatňované práva.
30. Žalobca považoval za podstatné uviesť, že svoje práva neodvodzuje od zapísanej ochrannej známky, či od práv k autorskému dielu. Právo prednosti k slovnému spojeniu „Pizza Borsalino“ prislúcha žalobcovi z dôvodu, že mal zapísané obchodné meno a názov právnickej osoby skôr, než by mal žalovaný zapísané akékoľvek označenie obsahujúce slovné spojenie „Pizza Borsalino“ . Navyše podľa žalobcu žalovanému nevzniklo právo prednosti ani na základe skoršieho skutočného používania nezapísaného označenia s použitím uvedeného slovného spojenia v obchodnom styku.
31. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že si dal zapísať obchodné meno do obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I. obsahujúce slovné spojenie „Pizza Borsalino“ dňa 17.04.2019. Žalobca začal vykonávať podnikateľskú činnosť v Košiciach označenou slovným spojením „Pizza Borsalino“ už pod svojím predchádzajúcim obchodným menom a pokračoval v tejto činnosti aj po zmene svojho obchodného mena. Žalovaný v čase zápisu predmetného obchodného mena žalobcu
nemal obchodné meno obsahujúce slovné spojenie „Pizza Borsalino“; nemal žiadnu prevádzkareň na Kováčskej ulici v Košiciach, či na inom mieste v Košiciach označenom slovným spojením „ Pizza Borsalino“, pričom žalovaný stále nemá na adrese Kováčška 47 v Košiciach formálne ohlásenú a zriadenú prevádzkareň; nemá zapísanú slovnú ochrannú známku „Pizza Borsalino“, či inú ochrannú známku obsahujúcu slovné spojenie „Pizza Borsalino“, pričom žalovaný stále nemá zapísanú akúkoľvek ochrannú známku obsahujúcu predmetné slovné spojenie a nemal akékoľvek iné osvedčené či preukázané práva k slovnému spojeniu „Pizza Borsalino“. Podľa žalobcu zároveň žalovaný neosvedčil a ani nijako nepreukázal, že by pred zápisom predmetného obchodného mena žalobcu vykonával podnikateľskú činnosť pod označením „Pizza Borsalino“, a že by mu na základe skutočného používania tohto slovného spojenia vzniklo právo prednosti.
32. Podľa žalobcu žalovaný argumentáciou v odvolaní nijako nespochybnil žalobcom preukázané nekalosúťažné konanie žalovaného a jeho neoprávnené používanie názvu právnickej osoby žalobcu. Podľa názoru žalobcu jedinou do istej miery relevantnou informáciou uvedenou v odvolaní, ktorá má aspoň nejakú väzbu na predmet tohto konania, je spolupráca žalovaného a českej spoločnosti Pizza Borsalino, s.r.o., IČO: 07001517 (ďalej len „Česká spoločnosť“), ktorá mala byť založená údajne na základe Dohody o spolupráci zo dňa 01.02.2019. Podľa tejto Dohody mala Česká spoločnosť okrem iného poskytnúť žalovanému „právo nevýhradne používať logo a označenie „Pizza Borsalino“... len na teritóriu vymedzenom priestorom prevádzky v Košiciach. Z akého titulu a na akom základe bola však táto Česká spoločnosť podľa jej uváženia oprávnená udeľovať akékoľvek oprávnenia na území Slovenska a z čoho tieto práva vyplývali, to ostáva podľa žalobcu žalovaným nevysvetlené a nepreukázané.
33. Pokiaľ žalovaný odvodzuje akékoľvek oprávnenia Českej spoločnosti od Dôvernej koexistencie dohody uzatvorenej dňa 21.11.2019 medzi talianskou spoločnosťou Haeres Equita s.r.l. a Miroslavom I. ako fyzickou osobou (ďalej len „Koexistenčná dohoda“), je podľa žalobcu kľúčové vyvrátiť mylné domnienky žalovaného, že predmetom Koexistenčnej dohody je udelenie licencie k ochranným známkam zapísaným v prospech Haeres Equita s.r.l. (ďalej len „Talianska spoločnosť“ ). Žalobca tiež tvrdí, že je rovnako nesprávny záver, že z tohto súkromnoprávneho záväzkového vzťahu medzi Talianskou spoločnosťou a fyzickou osobou vznikajú, či už pánovi I. alebo Českej spoločnosti, ktorá navyše ani nie je zmluvnou stranou Koexistenčnej dohody, akékoľvek práva či oprávnenia rozhodovať na území Slovenskej republiky o užívaní slovného spojenia „Pizza Borsalino“. Žalobca zastáva názor, že obsah Koexistenčnej dohody nezakladá pánovi Borzíkovi žiadne práva k slovnému spojeniu „Pizza Borsalino“. Žalobca zdôraznil, že Česká spoločnosť a ani žalovaný nie sú zmluvnou stranou tejto Koexistenčnej dohody a táto je pre toto konanie absolútne irelevantná a bezpredmetná. Podľa žalobcu vôbec nie je zrejmé, z akého právne validneho dôvodu sa žalovaný domnieva, že Česká spoločnosť je oprávnená rozhodovať o tom, aké entity a za akých podmienok môžu, či nemôžu užívať na území Slovenska slovné spojenie „Pizza Borsalino“. Nakoľko Česká spoločnosť nie je výhradným, ako ani nevýhradným nositeľom žiadnych práv k predmetnému slovnému spojeniu, žalobca má za to, že takéto domnienky žalovaného sú absurdné a právne nekonformné. Žalobca ďalej z opatrnosti uviedol pochybnosti o autenticite a dôveryhodnosti predloženej Dohody. Ku vzťahu Dohody a Koexistenčnej dohody žalovaný v odvolaní implicitne uvádza, že tieto by mali byť obsahovo prepojené a na seba časovo nadväzujúce, pričom z údajného paktu medzi Talianskou spoločnosťou a pánom Borzíkom mali byť následne postúpené oprávnenia žalovanému. Uvedené je však podľa žalobcu v rozpore so skutočnosťou nielen z obsahových, ale aj z formálnych dôvodov. Žalobca v prvom rade poukázal na to, že zmluvnými stranami oboch záväzkovo-právnych vzťahov sú odlišné osoby, pričom žalovanému mala domnelé oprávnenie používať logo a označenie udeliť Česká spoločnosť, ktorá však nemá žiaden preukázaný priamy zmluvný či nezmluvný vzťah s Talianskou spoločnosťou. Navyše uzatvorenie Dohody údajne dňa 01.02.2019 predchádza o takmer 10 mesiacov uzatvoreniu Koexistenčnej dohody, ktorá by logicky v prípade pravdivosti naratívu mala naopak byť uzatvorená skôr.
34. Žalobca preto považuje tvrdenia žalovaného za nevzťahujúce sa k predmetu tohto konania a tým pádom za irelevantné a navyše vnútorne rozporné a žalovaným interpretované v odvolaní v rozpore so základnými princípmi a pravidlami najmä práva duševného vlastníctva a obchodného práva.
35. Žalobca ďalej tvrdí, že sú irelevantné tvrdenia žalovaného aj o údajných autorských právach ku grafickému logu obsahujúcemu označenie „Pizza Borsalino“. Aj napriek irelevantnosti žalovaným tvrdených skutočností žalobca zdôraznil, že ním uplatňovaný nárok je založený na právnej ochrane jeho obchodného mena a názvu právnickej osoby, pričom autorskoprávna ochrana grafického loga
nie je predmetom konania. Ďalej uviedol, že samotné slovné spojenie „Pizza Borsalino“, nie je autorským dielom, a preto sa na toto slovné spojenie nevzťahuje autorskoprávna ochrana. Žalobca tiež tvrdí, že ak by aj pre meritórne rozhodnutie v tomto konaní bola relevantná autorskoprávna rovina, nositeľom autorských práv ku grafickému logu obsahujúcemu označenie „Pizza Borsalino“ s vyobrazeným klobúkom, ktoré bolo prihlásené ako ochranná známka č. I.nie je pánXX. Žalobca.
36. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v odvolaní bez toho, aby svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi tvrdí, že pán I. je držiteľom výhradnej licencie k užívaniu predmetného loga, pričom k odvolaniu licenčnú zmluvu zo dňa 15.07.2013, na ktorú sa odvoláva nepriložil ako dôkaz. Pokiaľ žalovaný uvádza, že došlo k vyhláseniu ochrannej známky č. XXXXXX za neplatnú z dôvodov, že táto ochranná známka „porušuje práva A. I., ktorý je jedinou osobou oprávnenou na používanie autorského diela, t.j. loga a označenia „Pizza Borsalino“ nielen na území Slovenskej republiky, ale aj kdekoľvek vo svete a neoprávneným zápisom a používaním predmetu autorského diela dochádza k zásahu do majetkových práv A. I. k predmetnému autorskému dielu“, žalobca tvrdí, že žalovaný svoje tvrdenie nijako nepreukázal a navyše sú v rozpore so skutočnosťou. Žalobca poukázal na to, že návrh pána I. na vyhlásenie obrazovej ochrannej známky č. 236345 za neplatnú bol v prvostupňovom konaní rozhodnutý Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky dňa 07.12.2018 tak, že táto ochranná známka bola skutočne vyhlásená za neplatnú. V rozpore s tvrdeniami žalovaného však predseda ÚPV o rozklade podanom dňa 22.01.2019 rozhodol tak, že tento návrh na vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX za neplatnú rozhodnutím ÚPV zn. OZ 236345/II-73-2020 zo dňa 03.09.2020 zamietol. V predmetnom správnom konaní bolo spochybnené oprávnenie pána I. na uplatnenie práv k nim uvedenému autorskému dielu a ÚPV uzavrel, že tvrdené práva ku grafickému logu obsahujúcemu označenie „PIZZA Borsalino“ pán Borzík nepreukázal. Naopak, na základe Autorskej zmluvy o vytvorení diela uzatvorenej dňa 12.10.2019 so spoločnosťou LAVACOM s.r.o., IČO: 36 664 014 výhradné licenčné práva k „dielu-farbenému a čiernobielemu logu Pizza Borsalino“ na neobmedzené využívanie bez časového a územného obmedzenia a na všetky spôsoby použitia diela preukázal pán X.. K odovzdaniu diela pánovi X. došlo v zmysle Protokolu o odovzdaní autorského diela dňa 30.10.2009. Ako dôkazy žalobca predložil rozhodnutie predsedu ÚPV zn. OZ 236345/II-73-2020 zo dňa 03.09.2020 a Autorskú zmluvu o vytvorení diela zo dňa 12.10.2019.
37. Žalobca tvrdí, že preukázal, že tvrdenia žalovaného sú nepodložené a nepreukázané v tom smere, že pán I. disponuje výhradnou licenciou ku grafickému logu obsahujúcemu označenie „Pizza Borsalino“ a sú teda klamlivé. Žalovaný teda svojimi tvrdeniami v odvolaní súd zavádza. Aj napriek tomu žalobca tvrdí, že autorské práva ku grafickému logu obsahujúcemu označenie „Pizza Borsalino“, nie sú pre žalobcom uplatnený nárok na ochranu obchodného mena a názvu právnickej osoby relevantné. K žalovaným namietanej nevykonateľnosti nariadeného neodkladného opatrenia žalobca tvrdí, že sú účelové tvrdenia žalovaného a absurdné. Napadnuté rozhodnutie smeruje voči žalovanému a vzťahuje sa na jeho podnikateľskú činnosť, teda žalovaný je povinný zdržať sa namietaného konania a odstrániť závadný stav, t.j. uskutočniť úkony, ktoré sú v jeho dispozičnej moci a ktoré sa vzťahujú k jeho podnikateľskej činnosti vykonávanej toho času pod označením „Borsalino“. Žalobca konštatuje, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby jednotlivé zdržovacie, či odstraňovacie povinnosti žalovaného boli žalobcom vymedzené úplne určito a konkrétne, nakoľko žalobcovi nie je známa podnikateľská činnosť žalovaného v celom rozsahu. Požiadavku na zdržanie sa používania predmetného slovného spojenia v rámci obchodného styku žalovaného však považuje žalobca za dostatočne určitú a jasnú a nemá za to, že vytvára akýkoľvek priestor na dohady či nedorozumenia. Aj túto námietku považuje žalobca za účelovú a poukázal na obdobnú právnu vec v konaní vedenom pred Okresnom súdom Košice I. v konaní sp.zn. 32Cb/82/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/150/2021 zo dňa 04.01.2021. Krajský súd nariadil neodkladné opatrenie v obdobnej veci, pričom žalobca poukazuje na to, že v obidvoch konaniach sú takmer totožné petity, a preto žalobca považuje tvrdenia žalovaného o zmätočnosti, neurčitosti a nevykonateľnosti rozhodnutia za nesprávne a účelové. Žalobca sa zároveň nestotožnil aj s ostatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v podanom odvolaní.
38. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 16.12.2022. Žalovaný tvrdí, že žalobca si dal zapísať svoje obchodné meno úmyselne a v rozpore s dobrými mravmi súťaže až potom, čo túto značku budoval a zveľaďoval nielen na území Košíc, ale aj v ďalších mestách na Slovensku, či dokonca vo viacerých štátoch v Európe pán A. I. spolu so svojím spoločníkom, nebohým L. X.. Podľa žalovaného teda žalobca nemá žiadne právo domáhať sa ochrany svojho nepoctivo nadobudnutého obchodného mena a vôbec nie voči žalovanému, ktorý disponuje
oprávnením od zakladateľa siete pizzerií „ Pizza Borsalino“ Miroslava Borzíka, ktorý je majiteľom ochranných známok „Pizza Borsalino“, majiteľom autorských práv k logu „Pizza Borsalino“ a majiteľom práv k v súčasnosti nezapísanému označeniu „Pizza Borsalino“, ktoré prihlásil A. I. ako ochrannú známku prihláškou č. POZ 2834-2019 zo dňa 10.12.2019. A. I. bol tiež Talianskou spoločnosťou udelený súhlas na používanie označenia „Borsalino“ pri prevádzkovaní siete pizzerií „Pizza Borsalino“.
39. Podľa žalovaného má žalobca mylnú predstavu o tom, že si môže akýkoľvek podnikateľ prisvojiť dlhoročnú prácu iného podnikateľa tým, že si dá zapísať do obchodného registra obchodné meno totožné s označením, ktoré bolo dlhodobo používané iným podnikateľom a zaužívané pre tovary a služby ponúkané týmto podnikateľom. Žalovaný zrekapituloval chronologicky prevádzkovanie pizzerie „Pizza Borsalino“ zo strany A. I. od roku 2006 a predložil listinné dôkazy preukazujúce podnikateľskú činnosť Miroslava I. v tomto segmente za celé obdobie. Zároveň zotrval na tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní a má za to, že žalobca zámerne prekrúca informácie vyplývajúce z predložených dôkazov. Považuje za klamlivé tvrdenie žalobcu, že v konaní o vyhlásenie ochrannej známky L. X. č. XXXXXX za neplatnú, L. X. preukázal, že mu patria výhradné licenčné práva k dielu - farebnému a čiernobielemu logu Z. Borsalino na neobmedzené využívanie bez časového a územného obmedzenia a na všetky spôsoby použitia diela. Podľa žalovaného ÚPV SR k predmetnej otázke autorského práva uviedol, že skutočnosť, že kto je autorom diela nebola v predmetnom konaní jednoznačne preukázaná. Tiež uviedol, že orgán rozhodujúci o rozklade v tejto súvislosti pre úplnosť dopĺňa, že otázka platnosti právnych úkonov je otázkou, ktorú je oprávnený záväzne riešiť jedine súd.
40. Zároveň žalovaný poukázal na to, že po vydaní rozhodnutia predsedu ÚPV zn. OZ 236345/II-73-2020 zo dňa 03.09.2020 bol už L. X. mŕtvy a zároveň bola predmetná ochranná známka č. Y. vyhlásená rozhodnutím ÚPV SR zo dňa 14.10.2020, č. OZ 236345/I-42-2020 za neplatnú na základe návrhu Talianskej spoločnosti, preto odpadol dôvod domáhať ochrany autorských práv A. I. voči L. X.. Zároveň synovec L. X.,I.X., ktorý prevzal prevádzku pizzerie „Pizza Borsalino“ na ulici Hlavná 108 v Košiciach, ju v júni 2019 premenoval na pizzeriu „Pizzalino“ lebo si bol vedomý skutočnosti, že nedisponuje žiadnymi právami k označeniu „Pizza Borsalino“. Naopak žalobca sa dopúšťa nekalosúťažného konania nielen voči žalovanému, ale aj voči ďalším subjektom a dostáva do omylu spotrebiteľov na trhu.
41. Žalovaný dal do pozornosti rozsudok NS SR sp.zn. 1ObdoV/98/2007 zo dňa 24.2.2010, podľa ktorého „Zahraničná právnická osoba, ktorá má sídlo na území krajiny Európskej únie, sa môže domáhať ochrany proti nekalej súťaži aj keď nepodniká na území Slovenskej republiky“. V tomto konaní sa súdy zaoberali obdobnou situáciou.
42. Žalovaný zotrval na tom, že účinne v odvolaní vyvrátil tvrdenia žalobcu o jeho práve k označeniu „Pizza Borsalino“, nakoľko si toto obchodné meno dal žalobca zapísať v rozpore s dobrými mravmi súťaže a v rozpore s poctivým obchodným stykom, v dôsledku čoho žalovaný významným spôsobom spochybnil aj nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením v prospech žalobcu.
43. Žalovaný ďalej tvrdí, že priorita práva A. I. k označeniu „Pizza Borsalino“ je nesporná, keďže práva žalovaného sú odvodené od práva Miroslava Borzíka, preto je nesporné aj oprávnenie žalovaného k používaniu označenia „Pizza Borsalino“. Podľa žalovaného, pokiaľ žalovaný disponuje právami k používaniu označenia „Pizza Borsalino“, nemôže sa dopúšťať nekalosúťažného konania voči žalobcovi a ani porušovať práva žalobcu k obchodnému menu. Žalovaný tvrdí, že žalobca si úmyselne zmenil svoje obchodné meno zneužívajúc označenie „Pizza Borsalino“, pričom preukázateľne vedel o právach tretích osôb k tomuto označeniu. Žalovaný má za to, že žalobca nemá žiadne právo domáhať sa ochrany obchodného mena nadobudnutého v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku a je povinný znášať výkon práv tretích osôb k označeniu „Pizza Borsalino“.
44. Žalovaný tiež dal do pozornosti súdu, že žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalovaného o prednosti práva Miroslava I. k označeniu „Pizza Borsalino“, od ktorého práva odvodzuje svoje práva žalovaný.
45. Žalovaný konštatuje, že neodvodzuje svoje práva od Dôvernej koexistenčnej dohody, tak ako sa domnieva žalobca, nakoľko práva od Dôvernej koexistenčnej dohody odvodzuje Miroslav I., ktorého predmetná dohoda oprávňuje používať označenie „Borsalino“ pri jeho podnikateľskej činnosti v prevádzkovaní pizzerií „Pizza Borsalino“. Touto Dôvernou koexistenčnou dohodou žalovaný preukazoval
skutočnosť, že napriek tomu, že slovenská ochranná známka „Pizza Borsalino“ č. J. bola na základe návrhu Talianskej spoločnosti, ako majiteľa mnohých ochranných známok chrániacich slovo „Borsalino“ po celom svete, vyhlásená za neplatnú z dôvodu, že porušuje práva Talianskej spoločnosti. A. I. však dostal oprávnenie od Talianskej spoločnosti na používanie označenia „Borsalino“, ktoré má A. I. už takmer 30 rokov z dôvodu prvenstva v používaní tohto označenia. Žalovaný tiež uviedol, že je všeobecne známe, že označenie „Borsalino“ už viac ako 160 rokov používa práve Talianska spoločnosť. Talianska spoločnosť, ako navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX za neplatnú uviedol, že akýkoľvek zásah do jeho práv k jeho ochranným známkam sa ho dotýka, pretože jeho dobré meno a kvalita ponúkaných výrobkov a služieb môžu byť existenciou napadnutej ochrannej známky vážne ohrozené. Žalovaný tiež poukázal na to, že A. I., ako aj každá ďalšia osoba, ktorá má v úmysle používať označenie „Borsalino“ požiadal Taliansku spoločnosť o udelenie súhlasu na používanie predmetného označenia pri prevádzkovaní siete pizzerií „Pizza Borsalino“. Následne uzavrel A. I. s Talianskou spoločnosťou predloženú dôvernú koexistenčnú dohodu, v ktorej sa Talianska spoločnosť výslovne zaviazala udeliť súhlas A. I. so zápisom novej ochrannej známky do registra ochranných známok, pokiaľ by taký súhlas so zápisom od A. I. vyžadoval príslušný Úrad priemyselného vlastníctva. A. I. teda neodvodzuje svoje práva k označeniu „Pizza Borsalino“ z Dôvernej koexistenčnej dohody, ale odvodzuje svoje práva k označeniu „Pizza Borsalino“ od svojich duševných práv, práv priemyselného vlastníctva a predovšetkým z toho, že Miroslav I. je zakladateľom siete pizzerií „Pizza Borsalino“ a ich prevádzkovateľom je po dobu takmer 30 rokov.
46. Z tohto dôvodu je zjavne pomýlený aj záver žalobcu o tom, že Dôverná koexistenčná dohoda a Zmluva o spolupráci žalovaného so spoločnosťou Pizza Borsalino s.r.o. by mali byť obsahovo prepojené a na seba časovo nadväzujúce, a že „ z údajného paktu medzi Talianskou spoločnosťou a pánom I. mali byť následne postúpené oprávnenia žalovanému“. Žalobca teda nepochopil zmysel dôvernej koexistenčnej dohody a ani obsah Zmluvy o spolupráci a už vôbec nepochopil ich nadväznosť.
47. Žalovaný tiež tvrdí, že žalobca sa úmyselne a vedome priživuje na úspechu siete pizzerií „Pizza Borsalino“, vybudovanej preukázateľne na základe vytrvalej podnikateľskej činnosti tretích osôb bez toho, aby sa k úspechu siete pizzerií „Pizza Borsalino“ pri jej budovaní akýmkoľvek spôsobom pričinil. Žalobca tak nebol na rozdiel od skutočných zakladateľov siete „Pizza Borsalino“ nútený vynaložiť akékoľvek úsilie, či náklady pre dosiahnutie vlastného úspechu. Podľa žalovaného, žalobca úmyselne klame spotrebiteľov a mieru zavádzania spotrebiteľov umocňuje tým, že pri označovaní svojej prevádzky a propagácii svojej prevádzky na internetovej stránke, sociálnych sieťach, aplikáciách, reklamných predmetoch atď., používa neoprávnene logo „Pizza Borsalino“ chránené nielen autorským právom, ale aj právom priemyselného vlastníctvaXX. Podľa v Českej republike a v Španielsku, ako aj právom Y. k momentálne ešte nezapísanému označeniu na S., a to dokonca spolu so symbolom ® v pravom hornom rohu tohto loga, čo vzbudzuje v očiach verejnosti predstavu o tom, že žalobca disponuje právami k tomuto označeniu.
48. Podľa žalovaného, pokiaľ sa žalobca domáha ochrany svojho obchodného mena, prioritne musí byť splnená podmienka, že žalobca svoje obchodné meno používa oprávnene. Žalobca je však tým subjektom, ktorý parazituje na povesti značky „Pizza Borsalino“, klame a zavádza spotrebiteľov, ako aj súd, a preto takému konaniu nemôže byť priznaná žiadna ochrana. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/137/2017 zo dňa 22. marca 2018.
49. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach ohľadne nevykonateľnosti výrokov I., II. a III. uznesenia. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu k tejto námietke žalovaného a dáva do pozornosti žalobcu, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vedenej na Okresnom súde Košice sp.zn. 4Cob/150/2021 uviedol, že s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania nesúhlasí a má záujem na vykonaní dokazovania, preto očakávanie žalobcu o vydaní rozhodnutia vo veci samej v blízkej dobe bez nariadenia pojednávania nebude naplnené. Podľa žalovaného v tomto súdnom konaní žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi skutočnosť, že je to práve žalovaný, kto označil prevádzkareň na ulici Kováčská 47 v Košiciach označením „Pizza Borsalino“, nepreukázal, že má žalovaný zriadenú internetovú stránku, že používa označenie Pizza Borsalino na akejkoľvek online platforme, aplikácii či konte na sociálnych sieťach a zároveň nepreukázal ani to, že je to práve žalovaný, kto na sociálnej sieti Facebook používa označenie „Pizza Borsalino“. Podľa žalovaného na sociálnej siete Facebook môže mať konto pod označením Pizza Borsalino zriadené ktokoľvek. Je preto na strane žalobcu, aby preukázal, že uvedené konto, z ktorého snímku z obdobia pred vyše rokom súdu
predložil, patrí práve žalovanému. Zo žiadneho zo žalobcom predložených údajných dôkazov však tieto skutočnosti nevyplývajú. Z týchto dôvodov podľa žalovaného vo vzťahu k výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nebola splnená podmienka naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov, ani základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva v zmysle § 341 CSP. Nakoľko sa žalovaný nedopúšťa konania, ktorého sa má v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia zdržať, nemožno žalovanému takúto povinnosť uložiť. Z týchto dôvodov je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o nariadení neodkladného opatrenia vydané v rozpore so zákonom a jeho výroky I., II. a III. sú nevykonateľné.
50. V závere vyjadrenia žalovaný tvrdí, že právny záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení je nesprávny z dôvodu, že vychádza len z nepravdivých a účelových tvrdení žalobcu. Ďalej tvrdí, že žalovaný má za preukázané, že označenie „Pizza Borsalino“ užíva právom, a to na základe oprávnenia mu udeleného spoločnosťou A. I., ktorý je nositeľom duševných práv k označeniu „Pizza Borsalino“, ako aj práv vyplývajúcich z priemyselného vlastníctva, čo žalovaný preukázal predloženými dôkazmi. Podľa žalovaného je zrejmé a nepochybné, že dosiahnutie neprimeranej výhody na úkor žalovaného bolo cieľom žalobcu. Pri nariadení neodkladného opatrenia však treba skúmať, či nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov medzi stranami sporu alebo do zásahu práv tretích osôb, prípadne, či niektorej zo strán nevznikne nariadením neodkladného opatrenia neprimeraná ujma a druhej strane naproti tomu neprimeraná výhoda. Žalobca, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosti neoprávnene pod obchodným menom Pizza Borsalino SK s.r.o. dosiahol neoprávnene neprimeranú výhodu na úkor žalovaného, ktorému bolo zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom má k tomu všetky prislúchajúce oprávnenia. Nariadením neodkladného opatrenia teda došlo nielen k neprimeranému a najmä neoprávnenému zásahu do práv žalovaného, ale navyše aj k zásahu do práv tretích osôb, a to spoločnosti Pizza Borsalino s.r.o. a A. I., ktorý prostredníctvom žalovaného vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v Košiciah. Pritom žalobca preukázateľne v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom bráni žalovanému vo výkone podnikateľskej činnosti, ktorú práve samotný žalobca vykonáva bez akéhokoľvek oprávnenia.
51. Žalovaný má za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnosti úpravy pomerov strán sporu, nakoľko žalovaný nezasahuje do práv žalobcu vyplývajúcich z ochrany jeho obchodného mena a názvu právnickej osoby, ale vykonáva len svoje právo v súlade so zákonom.
52. Podľa žalovaného žalobca nie je nositeľom práva, ktorého ochrany sa v tomto súdnom konaní domáha; vedome porušuje právo duševného, ako aj priemyselného vlastníctva A. I. na označenie „Pizza Borsalino“ a právo žalovaného na jeho používanie, čo je nielen konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ale najmä konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré v súlade s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu a podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa dopúšťa vedomého zneužívania práva, za účelom dosiahnutia neoprávnenej výhody, ktoré v súlade s článkom 5 CSP nepožíva právnu ochranu.
53. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. Zároveň žiadal žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
54. Žalobca sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 30. januára 2023, v ktorom tvrdí, že vyjadrenie žalovaného je takmer v celom rozsahu irelevantné a neobsahuje žiadne tvrdenia, argumenty či dôkazy akokoľvek vyvracajúce opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému. Žalobca zdôraznil, že na strane žalovaného je obchodná spoločnosť ERA Invest s.r.o., ktorá sa pokúša v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preukázať právo prednosti, resp. oprávnenosť používania slovných prvkov „Pizza Borsalino“ pre svoje podnikanie v prevádzkarni na Kováčskej ulici v Košiciach prostredníctvom údajnej spolupráce, resp. kvázy - spoločného podnikania s pánom Miroslavom I. alebo jeho spoločnosťou so sídlom v Českej republike s obchodným menom „Pizza Borsalino, s.r.o.“.
55. Žalobca vzhľadom na tvrdenia žalovaného zdôraznil, že v čase, keď si žalobca registroval svoje obchodné meno so slovnými prvkami „Pizza Borsalino“ nemal žalovaný ani žiadny iný subjekt, s ktorým si žalovaný spája svoje podnikanie, právo prednosti na používanie slovného prvku „Pizza Borsalino“ na Slovensku. Podľa žalobcu fakt, že existuje určitá zmluva o spolupráci medzi spoločnosťou A. I. a
žalovaným nezakladá žalovanému žiadne výhradné ani nevýhradné práva na používania označenia „Pizza Borsalino“ na Slovensku alebo priamo v Košiciach, kde žalobca a žalovaný pôsobia v rozmedzí niekoľkých ulíc od seba. Žalobca tvrdí, že v čase uzatvorenia Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.02.2019 medzi spoločnosťou A. I. Pizza Borsalino, s.r.o. (ČR) a žalovaným neexistovalo pre spoločnosť Pizza Borsalino, s.r.o. (ČR) žiadne výhradné ani nevýhradné právo, od ktorého by bolo možno v prospech tejto spoločnosti odvodiť právo udeľovať súhlas tretím osobám na používanie označenia „Pizza Borsalino“ pre územie Slovenskej republiky.
56. Pokiaľ žalovaný tvrdí, žeZ. podniká na Slovensku so značkou „Pizza Borsalino“ prostredníctvom žalovaného alebo iných spoločností, táto skutočnosť podľa žalobcu nebola v konaní preukázaná, ani osvedčená. Podľa žalobcuY. ani žiadna jeho zahraničná entita nie sú konečnými užívateľmi výhod žalovaného a so žalovaným má spoločnosť Pizza Borsalino s.r.o. (ČR) uzatvorenú len Zmluvu o spolupráci z roku 2019, ktorú doložil do spisu žalovaný, a z ktorej nevyplýva, že by bolo založené právo prednosti pre žalovaného na používanie označenia „Pizza Borsalino“ pre územie SR. Žalobca tvrdí, že celá táto „spolupráca“ spočíva v tom, že spoločnosť Miroslava I. poskytne školenie a poradenstvo žalovanému pri pečení určitých druhov pizze, a že poskytne bezvýhradné právo používať logo „Pizza Borsalino“ v prevádzke v Košiciach. Žalobca tvrdí, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy však žalovaný prevádzku na pečenie pizze ani nemal. Podľa žalobcu teda nejde podľa tejto zmluvy o žiadne spoločné podnikanie, ani o spoluprácu, ale nanajvýš o poskytnutie určitých služieb za jednorazovú odmenu a o kvázy - súhlas na používanie loga, k čomu ale spoločnosť Pizza Borsalino s.r.o. (ČR) ako dodávateľ zo zmluvy nemal žiadne oprávnenie, keďže jej nepatrilo žiadne registrované alebo nezapísané právo prednosti pre značku „Pizza Borsalino“ na Slovensku. Žalobca ďalej tvrdí, že v čase uzavretia tejto zmluvy Pizza Borsalino s.r.o. (ČR) neprevádzkovala na území SR žiadnu činnosť v oblasti pečenia pizze, a už vôbec nie prostredníctvom žalovaného, ktorému sa žalobca pokúša zabrániť používaniu označenia „Pizza Borsalino“ v tomto konaní.
57. Žalobca tvrdí, že v čase, keď si registroval obchodné meno so slovným prvkom „Pizza Borsalino“ nemal Miroslav I. a ani žiadna jeho obchodná spoločnosť, ani samotný žalovaný, žiadne právo prednosti k uvedenému označeniu pre územie Slovenskej republiky.
58. Podľa žalobcu práva na označenie, vrátane práva na obchodné meno, majú teritoriálny charakter. Samotná registrácia obchodného mena v niektorej z krajín, ktoré sú signatárom napr. Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva alebo Madridského dohovoru nezakladá právo prednosti pre všetky územia. To by popieralo samotný účel známkového práva alebo práva obchodných mien. Žalobca si zaregistroval svoje obchodné meno so slovným prvkom „Pizza Borsalino“ na Slovensku až potom, ako nadobudol od L. X. práva na používanie obchodnej značky „Pizza Borsalino“ v roku 2018.
59. Žalobca tvrdí, že v konaní osvedčil a preukázal, že autorské práva k logu, teda obrazovo slovnému označeniu „Pizza Borsalino“ nadobudol v roku XXXX L. X., a to na základe autorskej zmluvy o vytvorení diela z 12.10.2009, ktorou nadobudol práva neobmedzeného používania loga „Pizza Borsalino“ od spoločnosti LAVACOM, s.r.o. Túto zmluvu žalobca predložil v konaní.
60. Licenčná zmluva, ktorú predložil v konaní žalovaný medzi A. K. a A. I., je až z roku 2013 a má pre žalobcu neznámy pôvod a okolnosti. Dôležitým sa podľa žalobcu javí byť z hľadiska práva prednosti prinajmenšom skorší dátum zmluvy L. X. a spoločnosti LAVACOM, podľa ktorej vykonával autorské práva k predmetnému logu so slovným prvkom „Pizza Borsalino“ L. X. už od roku 2009 a nie A. I. od roku 2013.
61. Žalobca 30.03.2018 uzavrel s L. X., ako jediným nositeľom autorských práv a práv k označeniu „Pizza Borsalino“ Sublicenčnú zmluvu, predmetom ktorej bolo odplatné výhradné poskytnutie oprávnenia na používanie reklamnej značky „Pizza Borsalino“ v zmysle licencie, ktorú František X. nadobudol v roku 2009 od spoločnosti LAVACOM. Žalobca tvrdí, že v tom čase už bola platná a riadne zapísaná aj ochranná známka „Pizza Borsalino“ v prospech Františka Regeca pre územie SR, ktorá však bola v roku 2022 vyhlásená za neplatnú z dôvodu konfliktu s označením tretieho subjektu, ktorý nie je účastníkom tohto konania a nepodniká v oblasti rýchleho občerstvenia s pizzou. Z uvedeného podľa žalobcu v rozpore s tým, čo tvrdí žalovaný vyplýva, že žalobca nemohol v čase jeho zápisu obchodného mena do obchodného registra SR konať nekalosúťažne, a to ani vo vzťahu k žalovanému a tiež nie vo vzťahu k Miroslavovi Borzíkovi alebo jeho zahraničným spoločnostiam.
62. Žalobca tiež konštatoval, že ak by sme pripustili výklad, o ktorý sa pokúša žalovaný vo vyjadrení v súvislosti s aplikáciou Parížskeho dohovoru a jeho ustanovení o obchodných menách a nekalej súťaži, musíme zdôrazniť, že ak si jeden súťažiteľ registruje obchodné meno v krajine Únie, nezakladá mu taká registrácia výhradné právo domáhať sa nepoužívania zhodného alebo podobného označenia vo všetkých krajinách únie. Podľa žalobcu by takýto výklad popieral registračný princíp a teritoriálny charakter ochrany obchodným mien a/alebo ochranných známok. Žalobca zastáva názor, že samotnou registráciou obchodného mena v Českej republike alebo v inej krajine EÚ alebo signatárskej krajine Parížskeho dohovoru nevzniká žiadne právo monopolu alebo právo prednosti na používanie zhodného alebo podobného označenia napr. na území Slovenska.
63. Žalobca tiež vyjadril názor, že aby bolo možné vôbec v teoretickej rovine uvažovať o nejakých nárokoch A. I. alebo jeho spoločnosti voči žalobcovi na území Slovenska, muselo by jednak existovať právo prednosti a/alebo by musel žalobca konať voči týmto subjektom nekalosúťažne. Žalobca tvrdí, že ani právo prednosti žalovaného (resp.Z. a spol.) ani nekalosúťažné konanie zo strany žalobcu neexistuje. Žalobca tvrdí, že na jeho strane absentuje akékoľvek konanie v rozpore s dobrými mravmi, žalobca nadobudol právo používať obchodnú značku „Pizza Borsalino“ od L. X. v roku 2018 a toto svoje právo využil žalobca aj formou zmeny svojho obchodného mena, čo mu umožňovala Sublicenčná zmluva v bode 1.5.. Žalobca teda bol a stále je dobromyseľný vo vzťahu k používaniu slovného prvku „Pizza Borsalino“.
64. Ďalej žalobca konštatuje, že nijako nepropaguje ani nepropagoval svoje obchodné meno a podnikanie v spojitosti s A. I., ani v spojitosti s podnikaním A. I. v ČR alebo inde vo svete. Neexistuje žiadne konanie žalobcu, ktoré by bolo v súvislosti s označením „Pizza Borsalino“ v rozpore s oprávnenými záujmami akýchkoľvek dotknutých osôb, pretože nemôže byť jeho konanie nekalosúťažným.
65. Žalobca tiež tvrdí, že v čase registrácie svojho obchodného mena v roku 2019 a ani neskôr nezasiahol do práv žalovaného, pričom musí teraz prácne v tomto konaní osvedčovať svoju dobromyseľnosť a právo voči tretím osobám, aj keď konanie vedie voči žalovanému. Podľa žalobcu všetko skoršie podnikanie A. I. a jeho spoločnosti je v tomto konaní irelevantné. Účastníkom konania je žalovaná spoločnosť a tá neoprávnene používa označenie „Pizza Borsalino“ v rozpore s právami na obchodné meno žalobcu. Žalobca nie je v postavení porušovateľa práv z nekalej súťaže a ani porušovateľom iných práv vo vzťahu k A. I., jeho spoločnostiam v cudzine alebo vo vzťahu k žalovanému. Žalobca striktne odmieta tvrdenia žalovaného, že A. I., ktorý má údajne nejaké práva k označeniu „Pizza Borsalino“, podniká na Slovensku cez žalovaného.
66. Žalobca v rozpore s tvrdeniami a argumentáciou žalovaného z jeho vyjadrení trvá na právnom názore, ktorý prezentoval vo svojom skoršom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v tomto konaní, podľa ktorého sa on ani nestretáva s A. I. a jeho spoločnosťami na trhu s predajom pizze. Žalobca tiež tvrdí, že žalovaný sa mylne domnieva, že zahraničná osoba, konkrétne Pizza Borsalino s.r.o., mu mohla udeliť akýsi „monopol“ na používanie označenia „Pizza Borsalino“, hoci takéto označenie nemá okrem žalobcu na území Slovenska nikto registrované ako obchodné meno.
67. Pre úplnosť žalobca uviedol, že žalovaný v čase zápisu predmetného obchodného mena žalobcu nemal obchodné meno obsahujúce slovné spojenie „Pizza Borsalino“; nemal žiadnu prevádzkareň na Kováčskej ulici v Košiciach, či na inom mieste v Košiciach označenú slovným spojením „Pizza Borsalino“, pričom ani k dnešnému dňu nemá žalovaný na adrese Kováčske 47 v Košiciach formálne ohlásenú a zriadenú prevádzkareň; nemal zapísanú slovnú ochrannú známku „Pizza Borsalino“, či inú ochrannú známku obsahujúcu slovné spojenie „Pizza Borsalino“, pričom ani k dnešnému dňu nemá žalovaný zapísanú akúkoľvek ochrannú známku obsahujúcu predmetné slovné spojenie a nemal akokoľvek inak osvedčené, či preukázané práva k slovnému spojeniu „Pizza Borsalino“. Zároveň podľa žalobcu žalovaný neosvedčil a nijako nepreukázal, že by pred zápisom predmetného obchodného mena žalobcu vykonával podnikateľskú činnosť pod označením „Pizza Borsalino“, a že by mu na základe skutočného používania tohto slovného spojenia vzniklo právo prednosti.
68. Ďalej žalobca uviedol, že A. I. a/alebo jeho zahraničné spoločnosti na území S. ku dňu XX.XX.XXXX nevykonávali podnikateľskú činnosť, resp. žiadna ich podnikateľská činnosť pod označením „Z. I.“ nebola žalovaným preukázaná; nemali žiadnu prevádzkareň na Kováčskej ulici v Košiciach, či na
inom mieste v Košiciach, resp. žiadnu takúto ohlásenú prevádzkareň označenú slovným spojením „Pizza Borsalino“ žalovaný nepreukázal; nemali zapísanú slovnú ochrannú známku „Pizza Borsalino“, či inú ochrannú známku obsahujúcu slovné spojenie „Pizza Borsalino“, pričom ani k dnešnému dňu nemá Česká spoločnosť na území Slovenska zapísanú akúkoľvek ochrannú známku obsahujúcu predmetné slovné spojenie a akokoľvek inak osvedčené, či preukázané práva k slovnému spojeniu „Pizza Borsalino“, na základe ktorých by disponovala Česká spoločnosť preukázateľným oprávnením udeľovať súhlas iným spoločnostiam na užívanie tohto slovného spojenia, označenia, či loga.
69. Ďalej žalobca tvrdí, že záväzkovo - právne vzťahy medzi Miroslavom I., resp. jeho zahraničnou spoločnosťou a žalovaným, usilujúce sa navodiť dojem, že žalovaný týmto údajne nadobudol výhradné oprávnenia k používaniu slovného spojenia „Pizza Borsalino“, resp. obrazového označenia „Pizza Borsalino“, nenachádzajú právne konformné, relevantné a nespochybniteľné odôvodnenie a opodstatnenie v prebiehajúcom súdnom konaní. V ostatnom zotrval žalobca na všetkých tvrdeniach uvedených v predchádzajúcom vyjadrení a žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
70. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I., II. a III. výrokovej vety podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
71. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 25.08.2022 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa používania označenia „Borsalino“ v obchodnom styku pre služby rýchleho občerstvenia, predaj na priamu konzumáciu, predaj pizze, tovaru pizze a služieb súvisiacich s predajom pizze a na ich propagáciu, pričom špecifikoval činnosti, ktorých sa má žalovaný zdržať. Súd prvej inštancie na základe žalobcom tvrdených skutočností a ním predložených listinných dôkazov mal za osvedčené, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania a tiež mal za to, že je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko žalovaný zasahuje používaním označenia „Pizza Borsalino“ do práv žalobcu na ochranu jeho obchodného mena Pizza Borsalino SK s.r.o., ktoré bolo do obchodného registra zapísané dňa 17.04.2019.
72. Odvolací súd zároveň zistil, že žalobca v zmysle výroku IV. napadnutého uznesenia podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.10.2022 žalobu vo veci samej, ktorá je vedená na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod č.k. 12CbPv/22/2022.
73. Súd prvej inštancie vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že tento návrh je odôvodnený, a preto mu napadnutým uznesením v celom rozsahu vyhovel.
74. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
75. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
76. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
77. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
78. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
79. Podľa § 341 ods. 1 CSP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
80. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť buď v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania, čoho sa žalobca domáha v prejednávanej veci, alebo v prípade ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená.
81. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou z pravidla. Neodkladné opatrenie je totiž vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré však súd vydáva bez vykonaného dokazovania a iba na základe osvedčených tvrdení, ktoré sa javia určitým spôsobom, pričom nie sú preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia by preto súd mal pristúpiť iba za predpokladu, že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj prelomenie základnej zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného dokazovania po náležitom zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporové strany dostali možnosť využiť všetky prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
82. Žalovaný v odvolaní namietol postup okresného súdu a jeho závery označil za nesprávne s poukazom na skutočnosť, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neopísal a neuviedol skutočný skutkový stav veci, následkom čoho dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu názoru, že žalovaný zasahuje do práv žalobcu na ochranu jeho obchodného mena.
83. Odvolací súd na základe žalovaným tvrdených skutočností v podanom odvolaní a na základe listinných dôkazov predložených v odvolacom konaní dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom spochybnil osvedčenosť nároku uplatňovaného si zo strany žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie vo veci samej a musí pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzovať len skutkové tvrdenia strán konania, ako aj listinné dôkazy predložené stranami konania na osvedčenie svojich skutkových tvrdení.
84. Žalovaný v podanom odvolaní, ako aj v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol skutočnosti a predložil dôkazy, následkom ktorých tvrdí, že nezasahuje do práv žalobcu, nakoľko žalobca si dal obchodné meno zapísať v rozpore s poctivým obchodným stykom, majúc vedomosť o tom, že k označeniu „Pizza Borsalino“ je dané právo prednosti pána Z., ktorý udelil žalovanému oprávnenie na používanie loga „Pizza Borsalino“. Zároveň žalovaný listinnými dôkazmi osvedčil, že Talianska spoločnosť má zapísané medzinárodné ochranné známky, ktorými je chránené označenie „Borsalino“, ktoré previedol na základe Dôvernej koexistenčnej dohody na pána XXXX a z tejto koexistenčnej dohody z roku 2019 vyplýva, že Talianska spoločnosť v Prílohe ku Koexistenčnej dohode udelila oprávnenie pre pánaZ. na používanie loga „PIZZA Borsalino“ aj pre Pizza Borsalino na Kováčskej 47, Košice I, 040 01 Slovenská republika. Z uvedeného je zrejmé, že na tejto ulici Kováčska 47 v Košiciach má zriadenú neregistrovanú prevádzku „Pizza Borsalino“ práve žalovaný, ktorý tvrdí, že toto logo používa oprávnene, keďže má súhlas od pána Borzíka, ktorý má toto oprávnenia od majiteľa ochranných známok - Talianskej spoločnosti.
85. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaným uvádzané skutočnosti sú pre dané konanie právne irelevantné, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, súd nemôže vykonávať pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení dokazovanie vo veci samej. V danom prípade však bez vykonania dokazovania vo veci samej nie je možné zistiť, či žalobcom uplatnený nárok je oprávnený alebo nie.
86. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie posúdil správne, že medzi stranami konania ide o súťažný vzťah v hospodárskej súťaži, tiež správne konštatoval, že obchodné meno žalobcu požíva
právnu ochranu, avšak žalovaný svojim odvolaním a listinnými dôkazmi spochybnil žalobcom tvrdené skutočnosti, ako aj právo žalobcu na ochranu svojho obchodného mena, a preto je nutné v konaní vo veci samej vykonať dokazovanie a až následne bude možné posúdiť oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku.
87. Odvolací súd tiež dopĺňa, že svojím rozhodnutím neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, avšak v prípade, že žalobcom uplatnený nárok je spochybnený, nie je možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
88. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutej časti I., II. a III. výrokovej vety zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
89. Odvolací súd ešte uvádza, že vzhľadom na vyslovený právny názor nebolo potrebné v rámci odvolacieho konania sa zaoberať ďalšou námietkou žalovaného, že petity nariadeného neodkladného opatrenia sú nevykonateľné.
90. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o trovách sa rozhoduje spolu s rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v súlade s § 262 ods. 1 CSP a spory vo veciach duševného vlastníctva sa nemôžu končiť nariadením neodkladného opatrenia, ale rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného dôvodu nie je vo výrokovej časti uvedený výrok o priznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi stranami konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).