Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ae5/376813.86eaa0.pdf
PDF · 151.62 KB
No categories available
1ObdoV/98/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 98/2007 Slovenskej republik
ROZSUDOK
V MENE Slovenskej republiky
Najvyšší súd Slovenskej republiky. v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny
Priecelovej a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Viery Pepelovej
a JUDr. Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade A.G., a. s., H., IČO: X., Č.
v 2. rade A.A., a.s., IČO: X., Č. zastúpení advokátom JUDr. E.V., PhD., B. proti žalovaným:
v 1. rade A.A., s. r. o., S., v 2. rade M.K., H. obaja zastúpení advokátom JUDr. J.G., P.
o zdržanie sa nekalej súťaže, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 10
Cbs 72/03, na dovolanie žalovaného v 1. a 2. rade proti rozsudku Najvyššieho súdu S. 6 Obo
25/07 zo 6.septembra 2007, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného v 1. a 2. rade v napadnutej časti z a m i e t a .
Dovolacie konanie voči žalobcovi v 1. rade z a s t a v u j e .
Žalobcovi v 2. rade nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. l0 Cbs 72/2003-515
zo dňa 02.11.2006 žalobu zamietol, ktorou sa žalobca v 1. a 2. rade domáhali z titulu nekalej
súťaže, aby žalovanému v 1. rade bolo uložené zmeniť svoje obchodné meno v zakladateľskej
listine spoločnosti tak, aby neobsahovalo kombináciu slovného prvku „A“ a slovného prvku
„A“ v akejkoľvek kombinácii a podať návrh na príslušný registrový súd na zápis nového
obchodného mena, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadal, aby súd podľa ust.
21 Obdo V 98/2007
§ 17 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z., o ochranných známkach v znení neskorších predpisov
určil, že používanie slovnej ochrannej známky č. X. „A.“, zapísanej v registri ochranných
známok Ú. pre triedy výrobkov a služieb č. 12, 35, 36, 37 a 39, je ako nekalosúťažné konanie
zakázané. Taktiež žiadal, aby žalovaný v 1. rade, ako aj v 2. rade sa zdržal používania slovnej
ochrannej známky č. X. „A.“, zapísanej v registri ochranných známok Ú. pre triedy výrobkov
a služieb č. 12, 35, 36, 37 a 39 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej sa domáhal, aby
na základe tohto rozsudku žalovaný v 1. a v 2. rade, každý samostatne, požiadal o výmaz
slovnej ochrannej známky č. X. „A.“, zapísanej v registri ochranných známok Ú. pre triedy
výrobkov a služieb č. 12, 35, 36 ,37 a 39.
Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na žalobcu
v 1. rade prešli všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, slúžiace k prevádzkovaniu
podniku, obchodných spoločností A.A.C, s. r. o. a A.A.P., s. r. o., v zmysle čoho sa v rozsahu
nadobudnutých práv stal žalobca v 1. rade právnym nástupcom týchto spoločností. Zároveň sa
žalobca v 1. rade stal aj vlastníkom ochranných známok, zapísaných na Ú. s právom prednosti
od 06. 05. 1999, t. j. pri ochrannej známke ,,A.A.P.“.
Žalobca v 2. rade prevzal v roku 2004 kontrolu a prevádzku sietí autobazárov A.A.
v Č. a je súčasťou holdingu A.A. v Č. .
Žalovaný v 2. rade je podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia odo dňa
24. 02. 1999. Dňa 08. 06. 1999 podal prihlášku na registráciu ochrannej známky ,,A.“
pre triedy 12, 35, 36, 37 a 39 s právom prednosti.
Žalovaný v 2. rade založil žalovaného v 1. rade a táto spoločnosť vznikla dňa
14. 10. 2002 zápisom do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., ktorej bol
jediným spoločníkom. Po odpredaji obchodného podielu žalovaným v 2. rade, žalovaný
v 1. rade zmenil obchodné meno, toto používa od 08. 11. 2005.
Súd s poukazom na ust. §§ 10 ods. 1, 43 ods. 1a 2, 44 ods. 1, 46, 47a, 47b, 48 OBZ
konštatoval, že žalobca v 1. rade nie je aktívne legitimovaný, pretože na území S. nepodniká.
Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v 1. rade sa na území S. zúčastňoval len ako spoločník
na podnikaní spoločnosti A.C.A.A., s. r. o. až do zmeny na akciovú spoločnosť. Po zmene
právnej formy na akciovú spoločnosť sa v súčasnosti zúčastňuje nepriamo ako akcionár na
podnikaní spoločnosti A.C.A.A, a.s... Účasť spoločníka v spoločnosti sa nepovažuje za
vykonávanie vlastnej podnikateľskej činnosti, ale len za určitú formu dispozície s vlastným
majetkom. Taktiež je možné konštatovať, že i po zmene právnej formy uvedenej spoločnosti
na akciovú spoločnosť sa žalobca v 1. rade priamo nezúčastňuje na podnikaní na území S..
31 Obdo V 98/2007
Žalobca v 2. rade nepreukázal nekalosúťažné konanie zo strany žalovaných, pretože
svoju podnikateľskú činnosť na území S. začal vykonávať až po roku 2003 a svoje označenie
A.A. a jeho propagáciu začal až koncom roka 2004, resp. začiatkom roka 2005. Žalovaný
v 2. rade používa ochrannú známku na základe licenčnej zmluvy, uzavretej medzi ním
a žalovaným v 1. rade s právom prednosti od 08. 06. 1999. Žalobca v 2. rade vstúpil
na slovenský trh prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby až dňa 19. 06. 2004.
Nakoľko zo strany žalobcu v 1. rade a v 2. rade nebolo preukázané, že by došlo
k porušovaniu práv o nekalej súťaží v zmysle ust. § 44 a nasl. § 10 ods. 1 Obchodného
zákonníka, súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade odvolací súd rozsudkom z 19. 06. 2007 č. k.
6 Obo 25/07 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému v 1. rade uložil
povinnosť v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh
na zápis zmeny jeho obchodného mena „A.“ do obchodného registra.
Žalovaný v 1. rade je povinný odo dňa zápisu zmeny jeho obchodného mena
v obchodnom registri zdržať sa v súvislosti s vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti
označenia „A.A.“ a označenia „A“ akýmkoľvek spôsobom.
Žalovanému 2. rade sa odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia uložil povinnosť
zdržať sa používania ochrannej známky „A“, zaregistrovanej na Ú. pod č. X.
V zvyšnej časti rozsudok potvrdil.
Žiadnemu z účastníkov konania sa náhrada trov konania nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že predmetom odvolacieho konania sú nároky žalobcov
v 1.a 2. rade, uplatnené podľa ustanovenia § 12 a § 53 Obchodného zákonníka ako osôb
dotknutých konaním žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobcovia konanie žalovaných považujú
za konanie, ktoré naplnilo znaky nekalej súťaže podľa ustanovenia § 44 a § 47 písm. a/
Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že odvolanie odvolateľov je
opodstatnené. Žalobcom patrí ochrana v zmysle § 43 ods. 2 Obchodného zákonníka a podľa
čl. l0 bis ods. 1 Parížskeho dohovoru, a to v plnom rozsahu tuzemskej právnej ochrany proti
nekalej súťaži. Je potrebné prisvedčiť odvolateľom, ktorí majú sídlo v Č., že sa môžu
domáhať ochrany proti nekalej súťaži podľa vyššie uvedenej právnej úpravy, aj keď
nepodnikajú na území S.. Pochybil preto súd prvého stupňa, keď predmetný nárok posudzoval
izolovane vo vzťahu k územiu S..
41 Obdo V 98/2007
Žalobcovia sú v rozsahu nadobudnutých podnikov právnymi nástupcami obchodných
spoločností A.A.P., s. r. o. a A.A.C., s. r. o., ktoré vznikli v roku 1994 a 1995. Je teda zrejmé,
že tieto spoločnosti existovali aj v čase, keď žalovaný v 2. rade podal na Ú. prihlášku
ochrannej známky „A.“ (8. júna 1999). Z predložených výpisov z obchodných registrov
vyplýva, že žalobcovia vykonávali svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom viacerých
prevádzkami, a to v P., O., Č., H., P., B., t. j. celom území Č.. Používanie označenia „A.A.“ sa
stalo známym a príznačným i pre prevádzky žalobcov, ktoré sa v zákazníckych kruhoch stali
známe ako predajne s ojazdenými vozidlami.
Keďže žalobcovia a žalovaný v 1. a 2 .rade sú podnikateľské subjekty s takmer rovnakým
predmetom podnikania, obchodné meno žalobcu v 2. rade a žalovaného v 1. rade, zložené
z veľkých písmen ,,A“ alebo „A“ môže spôsobiť zámenu s činnosťou žalobcu v 2. rade, ktorý
má toto v obchodnom registri zapísané skôr. Žalobca v 2. rade sa preto môže domáhať
právnej ochrany proti žalovanému v 1. rade a dosiahnuť odstránenie tohto závadného stavu
podľa § 12 a § 53 OBZ. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa v tejto časti zmenil podľa ustanovenia § 220 O. s. p. tak, ako je uvedené vo
výroku napadnutého rozhodnutia.
Žalobcovia preukázali, že medzi právnym predchodcom žalobcu (A.A.P., s. r. o.)
a žalovaným v 2. rade prebiehal v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou spor
o neoprávnené použitie reklamného sloganu. Žalovaný v 2. rade bol preto dostatočne
oboznámený s označením právnych predchodcov, ktoré na trhu používali toto označenie.
Žalovaný v 2. rade, ktorý podnikal s dodatkom D. a toto označenie sa stalo
na slovenskom trhu s ojazdenými automobilmi aj medzi spotrebiteľmi príznačným.
Nepreukázal však, že v hospodárskej súťaži používal ochrannú známku „A“, naproti tomu
žalobcovia listinným dôkazom preukázali, že žalovaný v 2. rade ponúkol na predaj žalobcovi
v 1. rade túto ochrannú známku za sumu 15 000 000,-- Sk. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že zápis ochrannej známky žalovaného v 2. rade je
konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a preto je konaním nekalosúťažným.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti ako vecne nesprávne podľa § 220 O. s. p.
zmenil a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa používania ochrannej známky „A“,
zaregistrovanej na Ú. pod č. X.
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
51 Obdo V 98/2007
Proti rozsudku v časti, ktorou bol zmenený rozsudok prvého stupňa, podali žalovaní
v 1.a 2. rade dovolanie.
Poukazujú na to, že rozsudok vyhlásený ústne na pojednávaní, konanom dňa
06. 09. 2007, sa nezhoduje s písomným vyhotoveným rozsudkom. Odvolací súd sám zmenil,
resp. upravil návrhy žalobcov v 1. a 2. rade bez toho, aby uvedenú zmenu navrhli žalobcovia
v 1. a 2.rade a zmenu návrhu pripustil uznesením súd. Súd môže podľa § 153 ods. 2 O. s. p.
prekročiť návrhy a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ak sa konanie mohlo začať bez
návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi. V tomto konaní sa však o takýto prípad nejedná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o iných výrokoch, ako o tých, ktorých sa
žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali žalobným petitom, resp. jeho zmenou.
Ďalej poukazujú na nedostatočné odôvodnenie uvedeného rozsudku odvolacieho súdu.
Odvolací súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia, pokiaľ ide o právne posúdenie tohto sporu,
neuviedol, akým spôsobom a kedy sa žalovaní mali dopustiť nekalosúťažného konania, resp.
v čom spočívalo nekalosúťažné konanie žalovaných. Neuviedol konkrétne, ktoré ustanovenia
Obchodného zákonníka o nekalej súťaži boli žalovanými porušené.
Žalovaní nespochybňujú ustanovenie § 43 ods. 2 Obchodného zákonníka
a ustanovenia Parížskeho dohovoru .
V danom prípade neboli však naplnené podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže
podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri naplnení ostatných zákonných pojmových
znakov nekalej súťaže je potrebné, aby produkty súťažiacich subjektov sa stretli na trhu, a to
v predmete, čase a priestore. Túto podmienku nemožno považovať za splnenú, ak ide
o súťažiteľov, podnikajúcich v rôznych regiónoch a každý z nich si samostatne vytvára
povesť a okruh zákazníkov.
Nekalosúťažné konanie podľa názoru žalovaných je potrebné posudzovať k termínu
08. 06. 1999, t. j., keď žalovaný v 2. rade podal na území S. prihlášku ochrannej známky „A“,
resp. k 14. 10. 2002, t. j., kedy vznikla spoločnosť žalovaného v 1. rade. Jednoznačne tu
absentuje súťažný stret žalobcov a žalovaných v spoločnom priestore a čase, t. j. konanie,
uskutočňujúce sa v hospodárskej súťaži a tým nie sú splnené ani ďalšie predpoklady, resp.
podmienky nekalosúťažného konania.
Medzi sporovými stranami nedošlo k súťažnému stretu v roku 1999, kedy žalovaný
v 1. rade podal na území S. prihlášku ochrannej známky „A“ pre triedy 12, 35, 36, 37 a 39,
ani v roku 2002, kedy vznikol žalovaný v 2. rade.
61 Obdo V 98/2007
Žalobcovia doposiaľ na území S. priamo a fakticky nevyvíjajú žiadnu podnikateľskú
činnosť. Vzhľadom na to, že žalobcovia na území S. v rozhodujúcom období (v roku 1999
resp. 2002) nepodnikali, nemohli uvedené označenia ,,A“, resp. „A.A.“ používať na území S.
a tak sa stať tieto označenia, príznačnými pre žalobcov na území S. u slovenských
spotrebiteľov. K súťažnému stretu žalobcov a žalovaného v 2. rade v roku 1999 nedošlo. V
tom čase žalobcovia neexistovali. Spoločnosť A.A.P., spol. s r. o. dňa 21. 08. 2000 a A.A.C,
s. r. o. P, dňa 31. 12. 1999 vstúpili do likvidácie. Uvedené spoločnosti podnikali až do svojho
zániku iba na území Č..
Medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 2. rade mohlo dôjsť k súťažnému stretu dňa
19. 06. 2004, keď žalobca v 2. rade zriadil na území S. organizačnú zložku zahraničnej osoby.
Táto organizačná zložka však fakticky nevyvíja na území S. žiadnu podnikateľskú činnosť.
V roku 2004 už žalovaný v 2. rade podnikal na území S., mal zaregistrovanú slovnú ochrannú
známku „A“ a podieľal sa ako spoločník na podnikaní žalovaného v 1. rade pod obchodným
menom A.A., s. r. o. Žalovanému v 2. rade svedčí jednoznačne priorita pri podnikaní
a používaní označenia „A“, t. j. jeho ochrannej známky na území S..
Okrem času nie je splnená ani ďalšia podmienka nekalej súťaže, t. j., že k súťažnému
stretu súťažiteľov musí dôjsť v spoločnom priestore. Žalobcovia až do roku 2003, resp. roku
2004 nepodnikali na území S.. Jedná sa o súťažiteľov – podnikateľov podnikajúcich
na území dvoch rôznych štátov, ktorí začali podnikať nezávisle na sebe a vytvorili si vlastný
okruh zákazníkov na svojej vlastnej povesti.
Žalovaný v 2. rade ako majiteľ ochrannej známky ,,A“ v žiadnom prípade neporušuje
zásadu čestného hospodárskeho styku, neohrozuje účel, resp. funkčnosť súťaže a neskresľuje
spoločenskú funkciu hospodárskej súťaže. Pokiaľ nie sú splnené podmienky generálnej
klauzuly nekalej súťaže, t. j. konanie, uskutočňujúce sa v rámci hospodárskej súťaže a rozpor
s dobrými mravmi súťaže, tak je irelevantná tretia podmienka nekalosúťažného konania, t. j.
spôsobilosť konania privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Aby išlo o nekalú
súťaž, musia byť kumulatívne splnené všetky tri vyššie uvedené podmienky generálnej
klauzuly (§ 44 ods.1 OBZ), čo v danom prípade splnené nebolo.
Žalovaní v 1. a 2. rade navrhujú, aby Najvyšší súd ako dovolací súd rozsudok
Najvyššieho súdu S. sp. zn. 6 Oho 25/2007 podľa § 243b O. s. p. v napadnutom rozsahu zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie .
Žalobcovia podali vyjadrenie k dovolaniu .
71 Obdo V 98/2007
Poukazujú na doteraz vykonané dokazovanie, z ktorého bolo nesporne preukázané, že
žalovaní v 1. a v 2. rade sa dopustili nekalo súťažného konania. Nijako nemožno vyžadovať
od žalobcov, aby podnikali na území S., nakoľko tomu bráni ustanovenie § 43 ods. 2
Obchodného zákonníka a ustanovenia Parížskeho dohovoru; žalobcovia majú napriek tejto
skutočnosti právo na ochranu proti nekalej súťaži, ktorej v danom prípade treba dať
medzinárodný rozmer. Žalovaní svojím konaním ohrozili a poškodili súťažný zámer
žalobcov, majetkové investície žalobcov v S. a príznačnosť označení „A“ a „A“ pre žalobcov
(a ich právnych predchodcov), a tým sa podľa dopustili nekalej súťaže. Zo strany žalovaných
ide o nekalosúťažné konanie, napĺňajúce znaky generálnej skutkovej podstaty v zmysle § 44
ods. 1 OBZ, ako aj pomenovanej skutkovej podstaty v zmysle § 47 písm. a/ a b/ OBZ
(vyvolanie nebezpečenstva zámeny), ako aj § 48 OBZ o parazitovaní na povesti.
Odvolací súd v svojom rozsudku podrobne rozviedol argumentáciu žalobcov,
obsiahnutú v odvolaní a z jeho výrokov je jasne zrejmé, že sa s ňou stotožnil.
Žalobcovia bližšie odkazujú na obsah svojich doterajších podaní, prednesov, výsledky
dokazovania a zvyšný obsah súdneho spisu.
Taktiež, čo sa týka vznesených procesných námietok dovolateľov ohľadne výroku
rozsudku odvolacieho súdu a uplatneného petitu v žalobe, sú právne nedôvodné,
formalistické, nie sú dôvodom na podanie dovolania.
Žalobcovia vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 04. 02. 2009 dali Najvyššiemu
súdu S. na vedomie, že dňa 18. 11. 2008 Ú. v konaní č. k. POZ 1463-99/OZ X.-II/174-2008
rozhodol o výmaze ochrannej známky „A“ žalovaného v 2. rade (t. j. dovolateľa v 2. rade),
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 11. 2008. Kópia rozhodnutia ako dôkaz bola priložená
k podanému vyjadreniu.
Preto navrhuje žalobca v 1. a 2. rade podané dovolanie žalovaných zamietnuť
s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 1 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p. ) a dovolanie je prípustné
v napadnutej časti podľa § 238 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.
Dovolanie je prípustné len v časti, ktorou odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej (§ 238 ods.1 O. s. p.)
81 Obdo V 98/2007
Jedná sa o výrok odvolacieho súdu, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému
v 1. rade v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh
na zápis zmeny jeho obchodného mena „A“ do obchodného registra.
Ďalej žalovaný v 1. rade je povinný odo dňa zápisu zmeny jeho obchodného mena
v obchodnom registri zdržať sa v súvislosti s vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti
označenia „A“ a označenia „A“ akýmkoľvek spôsobom.
Žalovanému v 2. rade odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia bola uložená
povinnosť zdržať sa používania ochrannej známky „A“, zaregistrovanej na Ú. pod č. X.
V ostatnej časti bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane vecného vymedzenia. Viazanosť
dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, že dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie
skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta.
Preto dovolací súd preskúmal napadnutý rozsudok len v časti zmeňujúcej. Žalobcovia
nerozporovali a ani nenapadli predmetné rozhodnutie, že by odvolací súd nerozhodol o celom
ich uplatnenom nároku .
Predovšetkým k námietke dovolateľov ohľadne procesných vád, ku ktorým malo dôjsť
v odvolacom konaní, treba uviesť, že vyhlásený rozsudok na pojednávaní dňa 06. 09. 2007
a písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s ust. § 156 ods. 4 O. s. p. Vypadnutie slova
,,zdržať sa“ v zápisnici z pojednávania vo výroku a jeho doplnenie pri písomnom vyhotovení
rozsudku, nemožno považovať za zmenu vyhláseného rozsudku, resp., že bolo rozhodnuté
inak. Jedná sa bezpochyby o zrejmú chybu v písaní, ktorú súd môže kedykoľvek opraviť aj
bez návrhu (§ 164 O. s. p. ). Predsedníčka senátu chybu pri písaní ihneď opravila ešte
v zápisnici z pojednávania, čo potvrdila svojim podpisom (č. l. 590). Iný výklad by bol
v rozpore so skutkovým stavom veci, vykonaným dokazovaním a uplatneným právom z titulu
nekalosúťažného konania žalobcami.
Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú ani ďalšiu námietku dovolateľov, že odvolací
súd svojvoľne zmenil žalobný návrh žalobcov bez toho, aby to účastníci konania navrhli, resp.
by túto zmenu pripustil uznesením v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Napadnutá
91 Obdo V 98/2007
časť rozsudku dovolaním, resp. výrok, ktorým bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená
povinnosť, obsahovo zodpovedá uplatnenému žalobnému návrhu.
Nejedná sa o zmenu petitu v zmysle ust. § 95 O. s. p., ani o prekročenie návrhu
účastníkov v zmysle § 153 ods. 2. O. s. p., resp., priznané právo nie je v rozpore s podanou
žalobou v zmysle ust. § 79 ods. 1 O. s. p.
Z obsahu žalobného návrhu musí byť zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí,
musí obsahovať meno, zamestnanie, bydlisko účastníkov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov a musí byť neho zjavné, čoho sa
žalobca domáha. Nevyžaduje sa, aby žalobca presne formuloval obsah petitu rozsudku.
Odvolací súd použil inú formuláciu (významovo adekvátnejšiu) vo výroku, ktorá je však
obsahovo totožná z uplatneným právom – nekalosúťažným konaním a uvedeným postupom
neporušil ust. § 155 ods. 1 O. s. p.
Odvolací súd dospel k správnemu skutkovému aj právnemu záveru, že v spornom
prípade žalobcom v 1. rade a v 2. rade patrí ochrana v zmysle § 43 ods. 2 Obchodného
zákonníka a podľa čl. l0 bis ods. 1 Parížskeho dohovoru .
Žalobcovia sú zahraničné právnické osoby so sídlom v Č..
Pri ochrane proti nekalosúťažnému konaniu priznáva Obchodný zákonník rovnaké
postavenie i zahraničným osobám, ktoré v S. podnikajú podľa tohto zákona. Inak sa môžu
zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je S. viazaná
a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti (§ 43 ods. 2
OBZ).
Na daný právny vzťah je potrebné aplikovať vyhlášku č. 64/1975 Zb. v znení č.
81/ 1985 Zb. o Parížskom dohovore na ochranu priemyslového vlastníctva.
Príslušníci každej únijnej krajiny používajú, pokiaľ ide o ochranu priemyslového
vlastníctva, vo všetkých ostatných únijných krajinách tie isté výhody, ktoré príslušné zákony
poskytujú alebo poskytnú príslušníkom vlastného štátu, bez ujmy na právach, najmä určených
týmto dohovorom. Budú teda používať tú istú ochranu, ako títo štátni príslušníci a tie isté
právne prostriedky proti akémukoľvek porušovaniu svojich práv, s výhradou, že splnia
podmienky a formality, ktoré predpisy ukladajú príslušníkom vlastného štátu (čl. 2).
101 Obdo V 98/2007
Podľa čl. 10 bis. ods. 1 Parížskeho dohovoru únijné krajiny sú povinné zabezpečiť
príslušníkom únie účinnú ochranu proti nekalej súťaži. Nekalou súťažou je každá súťažná
činnosť, ktorá odporuje poctivým zvyklostiam v priemysle alebo obchode. Musia sa najmä
zakázať:
1) akékoľvek činy, ktoré by mohli akokoľvek spôsobiť zámenu s podnikom, výrobkami,
alebo s priemyslovou alebo obchodnou činnosťou súťažiteľa;
2) falošné údaje pri vykonávaní obchodu, ktoré by mohli poškodiť dobrú povesť
podniku, výrobkov alebo priemyslovej alebo obchodnej činnosti súťažiteľa;
3) údaje alebo tvrdenia, ktorých používanie pri prevádzke obchodu mohlo uvádzať
verejnosť do omylu o vlastnosti, spôsobe výroby, charakteristike, spôsobilosti
na použitie alebo množstve tovaru.
Z cit. ustanovenia dohovoru vyplýva, že žalobcovia sa môžu domáhať ochrany proti nekalej
súťaži, aj keď nepodnikajú na území S., a preto námietky dovolateľov ohľadne neuskutočnia
stretu súťažiteľov na území S. sú irelevantné.
Obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, aby ho bolo
treba prihlasovať alebo zapisovať, nerozhoduje, či je alebo nie je časťou továrenskej alebo
obchodnej známky( čl. 8).
Podľa § 10 ods. 1 OBZ obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným
menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo
predmete podnikania.
Podľa § 12 ods. 1 OBZ, koho práva boli dotknuté neoprávneným používaním
obchodného mena, môže sa proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takého
konania zdržal a odstránil závadný stav.
Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná časová
priorita používania označenia „A“ na strane žalobcov, ktorí sa stali právnymi nástupcami
obchodných spoločnosti A.A.P, spol. s r. o. a A.A.C., s. r. o. P., ktoré vznikli ako právnické
osoby už v roku 1994 a 1995 na území Č. a používali dominantné označenie „A“, „A“, ktoré
bolo pre nich príznačné.
Preto žalobca v 2. rade sa oprávnene domáhal odstránenia závadného stavu proti
žalovanému v 2 rade, ktorého kmeň obchodného mena je skoro identický a zameniteľný
s kmeňom jeho obchodného mena v súlade s ust. § 12 a § 53 OBZ. Takýto stav je možné
odstrániť len zmenou obchodného mena a jej zápisom v obchodnom registri, aby
111 Obdo V 98/2007
nedochádzalo k porušovaniu subjektívnych práv žalobcu v 2. rade k obchodnému menu a jeho
výlučnosti.
Taktiež je nesporné, že žalovaný v 2. rade ako majiteľ slovnej ochrannej známky ,,A“
č. X., podanej na registráciu dňa 8. júna 1999 na Ú. (zapísanej 09. 09. 2002), ju nepoužíval
v hospodárskej súťaži a podnikal s dodatkom ,,D.“ a dňa 21. 05. 2003 uzavrel so žalovaným
v 1. rade zmluvu o výlučnej licencii, predmetom ktorej bolo udelenie súhlasu poskytovateľa
nadobúdateľovi na bezodplatné užívanie slovnej ochrannej známky č. X. ,,A“, t. j.
žalovanému v 1. rade, ktorý ju podľa vlastného tvrdenia od septembra 2003 taktiež
nepoužíval, čo je v rozpore s ust. § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach (č. 55/1997 Zb.
v znení neskorších predpisov). Následná ponuka žalovaných na prevedenie práv k ochrannej
známke na žalobcov za cca 15 000 000,-- Sk, necelý rok od jej registrácie nesporne zo strany
žalovaných znamená len formálne používanie známkového práva a jedná sa len o formálny
zápis ochrannej známky žalovaného v 2. rade a toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi
súťaže, a preto je konaním nekalosúťažným, ako to aj správne konštatoval odvolací súd.
Vzhľadom na uvedené považoval dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu za vecne správne, preto dovolanie žalovaných v 1. a 2. rade podľa a § 243b ods. 1
O. s. p. zamietol.
V priebehu dovolacieho konania žalobca v 1. rade zanikol dňa 24. 09. 2008 výmazom
z Obchodného registra Mestského súdu v P., Č. oddiel B, vložka X., ex offo bez právneho
nástupcu (doložený aktuálny výpis z OR). Týmto dňom žalobca v 1. rade stratil atribúty
právnickej osoby, prestáva byť subjektom spôsobilým mať práva a povinnosti
a stráca tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto dovolací súd konanie zastavil voči
žalobcovi v 1. rade podľa § 103 a § 107 ods. 4 O. s. p.
V dovolacom konaní mal žalobca v 2. rade úspech. Má preto právo na náhradu trov
dovolacieho konania podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 243b ods. 5 O. s. p.
V dovolacom konaní mu však trovy nevznikli, preto mu dovolací súd ich náhradu
nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. februára 2010
121 Obdo V 98/2007
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová