Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8ac/384008.0d21ae.pdf
PDF · 115.47 KB
No categories available
2Obdo/3/2012
Najvyšší súd 2 Obdo 3/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E. J., s. r. o., O., IČO: X.,
proti ţalovanému v I. rade: Z. M., nar. X., bytom R. a ţalovanému v II. rade: JUDr. A. K.,
so sídlom N., správca úpadcu: Z. M., nar. X., bytom R., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane ţalovaných: I. N., bytom M., o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky
a o zmene účastníka na strane žalobcu, na dovolanie ţalovaného v II. rade proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave č. k. 21 CoKR 4/2010-182 zo dňa 31. marca 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného v II. rade proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca 2010, č. k. 21 CoKR 4/2010-182 o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa 07. 12. 2009 č. k. 44 Cbi 3/2007-138
pripustil, aby z konania vystúpil doterajší ţalobca: Ing. I. S., nar. X., T. a na jeho miesto
vstúpil nový ţalobca: E. J., s. r. o., O., IČO: X.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa podaním zo dňa 18. 06. 2009
domáhal zmeny účastníkov konania tak, aby súd povolil vystúpenie ţalobcu a vstup nového
ţalobcu – spoločnosti E. J., s. r. o., na jeho miesto. Ţalobca k podanému návrhu predloţil
originál zmenky zo dňa 09. 10. 2006 s indosamentom a plnomocenstvo. Súd uznesením č. k.
44Cbi/3/2007-133 zo dňa 05. 11. 2009 nepovolil vstup spoločnosti E. J., s. r. o., do konania
z dôvodu neudelenia súhlasu so vstupom do konania. Uznesenie prvostupňového súdu č. k.
44Cbi/3/2007-133, zo dňa 05. 11. 2009, napadol odvolaním, podaným v zákonnej lehote
ţalobca a zároveň bol súdu predloţený súhlas spoločnosti E. J., s. r. o., so vstupom
do konania na strane ţalobcu. Odvolateľ (ţalobca) spolu s podaným odvolaním, odstránil
vady vytknuté v uznesení súdu prvého stupňa, ktorým nevyhovel návrhu na zmenu účastníka
konania, predloţil súhlas so vstupom do konania spoločnosti, ktorá mala vstúpiť namiesto
ţalobcu a absencia ktorého bola vytknutá v rozhodnutí, jeho návrh spĺňal všetky zákonom
ustanovené náleţitosti v zmysle § 92 O. s. p., preto súd prvého stupňa návrhu na zmenu
účastníka konania na strane ţalobcu vyhovel.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na odvolanie ţalovanej v II. rade
a vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe vedľajší účastník so zámenou nesúhlasil,
povaţuje ju za účelové konanie ţalobcu a stotoţňuje sa s názorom správcu úpadcu, ktorý
ţalobcovu pohľadávku poprel nakoľko pohľadávka neexistuje. Ţalovaná v II. rade
poukazovala v odvolaní na to, ţe takémuto návrhu nie je moţné vyhovieť, pretoţe nový
účastník konania nie je účastníkom konkurzného konania, nemá naliehavý právny záujem
na určení popretej pohľadávky, preto si ani v konkurznom konaní nemôţe ţiadne práva
vymáhať. Odvolateľka poukázala i na skutočnosť, ţe spoločnosť E. J., s. r. o., má iba jediného
konateľa, ktorý bol dňa 12. 06. 2009 odvolaný na valnom zhromaţdení jediným spoločníkom
vykonávajúcim funkciu valného zhromaţdenia, preto je sporná i platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky a z dostupného ţivnostenského registra vyplýva, ţe táto spoločnosť je v likvidácii
a v zbierke listín v obchodnom registri o spoločnosti E. J., s. r. o., je zaloţené rozhodnutie
o zrušení spoločnosti a vymenovaní likvidátora spoločnosti. Odvolací súd citujúc
v rozhodnutí ust. § 25 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. ďalej uviedol, ţe o zmene v osobe veriteľa
v incidenčnom konaní treba rozhodnúť samostatným postupom podľa ust. § 92 ods. 2 a 3
O. s. p., z čoho vyplýva, ţe dôvody, na ktoré v odvolaní poukazovala ţalovaná v II. rade
a vedľajší účastník, sú v tomto prípade irelevantné. Odvolací súd mal v danom prípade
preukázané postúpenie pohľadávky, o ktorej sa vo veci koná, preto procesný návrh ţalobcu na
pripustenie zmeny účastníka povaţoval za dôvodný.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalovaný v II. rade. Navrhol
uznesenie odvolacieho a prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odvodzuje z ust. § 237 písm. f/, § 241 ods. 2 písm.
a/ a § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. V dovolaní uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je
riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, tým nie je splnený základný predpoklad jeho
preskúmateľnosti a tým právo na spravodlivý proces. Namietol, ţe odvolací súd sa
v odôvodnení nedostatočne vysporiadal s námietkou ţalovaného v II. rade, ţe spoločnosť E.
J., s. r. o., je v likvidácii a mala podľa zverejnených listín v čase podpisovania zmluvy
o prevode pohľadávky len jedného konateľa, JUDr. Ing. J. M., ktorý bol odvolaný
12. 06. 2009 (pričom jeho funkcia vznikla 18. 03. 2008, pričom zmluvu nepodpísal uvedený
konateľ, ale iná osoba, ktorá nebola de jure konateľom. V dovolaní ďalej namietol, ţe
odvolací súd potvrdením rozhodnutia súdu prvého stupňa, v tomto štádiu, rozhodol
o existencii popretých pohľadávok, ktoré sa stali predmetom prevodu a o ktorých sú vedené
incidenčné spory. Poukázal na to, ţe odvolací súd rozhodnutím správcovi odňal moţnosť
domáhať sa na súde plnenia podľa § 30 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to
pokuty z tej sumy popretej pohľadávky, ktorá prevyšuje sumu určenú súdom v konaní
o určení popretej pohľadávky. Takýmto spôsobom na strane veriteľa (ţalobcu) bude ďalej
vystupovať subjekt, ktorý prihlášku do konkurzného konania nesprávne a neoprávnene
nepodal, nespôsobil jej popretie, a preto nebude zodpovedným veriteľom za nesprávnosť
prihlásených popretých pohľadávok. Taktieţ poukázal na to, ţe v odvolacom konaní, t.j. ako
druhostupňový orgán rozhodoval miestne nepríslušný súd. Dovolateľ namietol aj nesprávne
právne posúdenie veci, keď v iných konaniach súd tvrdí, ţe právnou skutočnosťou, ktorá
preukazuje prevod pohľadávky je zmluva o postúpení pohľadávky a v danej veci súdy tvrdia,
ţe touto skutočnosťou je rubopisovaná zmenka. Podľa názoru dovolateľa rubopisovaná
zmenka nepreukazuje nadobudnutie pohľadávky a právny úkon rubopisu zmenky, ktorou mali
byť postúpené neexistujúce a správcom popreté pohľadávky, nie je platným právnym
úkonom. Opätovne poukázal na to, ţe spoločnosť E. J., s. r. o., bola spoločnosť zrušená. Išlo
o zrušenie spoločnosti s likvidáciou bez právneho nástupcu. Táto spoločnosť nie je
účastníkom konkurzného konania, a teda nemá naliehavý právny záujem na určení popretej
pohľadávky.
Ţalobca navrhol dovolanie ţalovaného v II. rade zamietnuť. Uviedol, ţe v konaní boli
doloţené listinné doklady preukazujúce existenciu spol. E. J., s. r. o., likvidácia bola zrušená
a spoločnosť naďalej vykonáva svoju činnosť. To sa týka aj konateľa spoločnosti. Poukazuje
na to, ţe existenciu pohľadávky ţalovaný v II. rade popiera zámerne v rozpore s tým, ţe
úpadca – ţalovaný v I. rade prehlasuje, ţe sa jedná o pohľadávku pravú a jej pravosť
potvrdzuje.
Na dovolanie ţalovaného v II. rade sa vyjadrila ţalovaná v I. rade, ktorá vyjadrila
súhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, faktúry vystavené vedľajším
účastníkom vyhlásila za fiktívne a poukázala na spoluprácu ţalovanej v II. rade – správkyne
konkurznej podstaty a vedľajšieho účastníka.
Na dovolanie sa vyjadril vedľajší účastník konania, ktorý uviedol, ţe prihlásil svoje
pohľadávky do konkurzu a sú totoţné s prihlásenými pohľadávkami ţalobcu, preto povaţuje
pohľadávky ţalobcu za správne popreté správkyňou konkurznej podstaty. So zámenou
účastníkov na strane ţalobcu vyslovil nesúhlas.
Ţalobca navrhol dovolanie ţalobcu v II. rade odmietnuť a poukázal na to, ţe ţalovaný
v II. rade zámerne spôsobuje prieťahy v konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané v lehote podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec v zmysle
ust. § 242 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 243a ods. 3 O. s. p. a dospel
k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje
ustanovenie § 237 a § 239 O. s. p.
Podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti uznesenie odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z písm. f/ § 237 O. s. p., podľa ktorého sa
posudzuje odňatie moţnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu. Dovolateľ
odvodzuje odňatie moţnosti konania pred súdom nedostatočným odôvodnením uznesenia,
čím sa stalo nepreskúmateľným a nedostatočným vysporiadaním sa s argumentáciou
ţalovaného v II. rade - dovolateľa.
Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených dovolateľom
v dovolacom podaní.
Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré
skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa ust. § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa
na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, ţe zákon rozoznáva formy rozhodnutia uznesenia
a rozsudok a podľa toho priznáva rozhodnutiu formou rozsudku širšie upravené formálne
náleţitosti rozsudku. Forma rozhodnutia uznesením vo všeobecnosti predstavuje formu
rozhodnutia, ktorou sa konanie vo veci samej meritórne nekončí, a preto zákonom nekladie
na túto formu také formálnoprávne nároky ako na rozsudok. Túto skutočnosť vyjadril
zákonodarca slovom „primerane“ v citovanom ust. § 167 ods. 2 O. s. p., t. j. nie rovnakým
spôsobom. Aj keď súčasne s touto úpravou je potrebné poukázať na to, ţe v zmysle
zachovania spravodlivého procesu, aby zodpovedal základnému právu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je rozhodujúce, či sa posudzované rozhodnutie týka meritórneho rozhodnutia alebo
rozhodnutia procesnej povahy. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozsudok ESĽP
vo veci Ruiz Torija, z ktorého vyplýva, ţe nie je potrebné, aby súd odpovedal na kaţdý aj
bezvýznamný argument a článok 6 ods. 1 Dohovoru nemoţno chápať tak, ţe kaţdý argument
vyţaduje podrobnú odpoveď a v zásade sa súd môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia
niţšieho stupňa (Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999). Napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu obsahuje všetky náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd
v zmysle citovaných ustanovení zákona vo svojom rozhodnutí vec právne posúdil
a rozhodnutie odôvodnil v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti uznesenia o zmene
účastníka na strane ţalobcu.
V tomto procese je potrebné si uvedomiť, ţe v konaní o prejednanie návrhu na zámenu
účastníka na strane ţalobcu nie je nevyhnutné vykonať dôkazy, ako v konaní vo veci samej,
v ktorom procese konania vo veci samej prípadné nepreukázanie aktívnej legitimácie ţalobcu
sa prejaví v konečnom rozhodnutí zamietnutím návrhu. Procesným rozhodnutím o zámene
účastníkov nie sú dotknuté vecné práva účastníkov konania. Rozhodnutie o zámene
účastníkov v konaní svojim charakterom procesného rozhodnutia nemôţe a ani neprejudicuje
rozhodnutie vo veci samej. Taktieţ nie je dôvodná námietka nepríslušnosti súdu, nakoľko
v danej veci ide o incidenčný spor, ktorý nie je prejednávaný a rozhodnutý konkurzným
súdom.
Ţalobca aj ţalovaný v II. rade v konaní mali rovnaké práva a moţnosti uplatnenia
alebo bránenia svojho tvrdeného práva. Postupom odvolacieho súdu teda nebola odňatá
moţnosť konať ţalovanému v II. rade pred súdom, a preto v danej veci nebola splnená
podmienka prípustnosti podania dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Keďţe nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 237 písm. f/
O. s. p. dovolací súd posudzoval prípustnosť podľa ďalších zákonom stanovených podmienok
prípustnosti dovolania a dospel k záveru, ţe neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania
podľa ust. § 239 O. s. p. Z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok prípustnosti podania
dovolania ţalovaným v II. rade v danej veci, dovolací súd sa ďalej nezaoberal vecnými
námietkami odporcu uvedenými v dovolaní.
Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalovaný v II. rade dovolaním napadol také uznesenie, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné, a preto dovolací súd dovolanie ţalovaného v II. rade
podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 prvá veta O. s. p. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová