Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 30/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18,

Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Marcel Vasilišin, LLM,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1

postupom Okresného súdu Bratislava I a jeho uznesením č. k.

-12 z 21. augusta 2014 a postupom Krajského súdu v Bratislave a jeho

uznesením č. k. -26 z 26. mája 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prístup k súdu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) a jeho uznesením č. k. -12 z 21. augusta 2014 a postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením č. k. -26

z 26. mája 2015, pretože tieto súdy zamietli jeho návrh na odpustenie lehoty na podanie

incidenčnej žaloby proti správcovi konkurznej podstaty. Tým malo byť porušené právo

sťažovateľa na prístup k súdu. Okrem toho, incidenčná žaloba nebola riadne e-mailom

doručená okresnému súdu v posledný deň lehoty, ktorej zachovanie vyžaduje doručenie

súdu, aj keď podľa tvrdenia sťažovateľa odoslaná bola, a súdy tak (podľa odôvodnenia

rozsudku) považovali písomné doplnenie podania urobené elektronickými prostriedkami

( ; ďalej aj „OSP“) v podstate ako „samostatnú“

žalobu doručenú ku neskoršiemu dňu podania na súd.

2. Podstatou veci je otázka ústavnosti práva na prístup k súdu neodpustením

zmeškania lehoty okresným súdom a krajským súdom, resp. neakceptácia zachovania lehoty

pre technické problémy. Sťažovateľ argumentuje porušením zásady preskúmateľnosti

prvoinštančných rozhodnutí a prílišným formalizmom rozhodovania súdov.

3. Sťažovateľ v sťažnosti vysvetľuje, že je veriteľom úpadcu Podielové družstvo

slovenské investície, Poľná 1, Bratislava, a že sa žalobou podľa § 32 ods. 6 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) v znení účinnom do 31. decembra 2011

domáhal určenia jeho popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu úpadcu vedeného na

okresnom súde pod sp. zn. . Posledný deň lehoty na doručenie žaloby súdu

pripadol na 22. september 2011. Právny zástupca sťažovateľa odoslal e-mail so žalobou

okresnému súdu 22. septembra 2011. Mailová schránka okresného súdu

(podatelnaOSBA1@justice.sk) podľa sťažovateľa mail so žalobou neprijala, o čom sa

dozvedel až 23. septembra 2011, teda po uplynutí lehoty. V trojdňovej lehote sťažovateľ

doplnil žalobu podľa . V „samostatnej“ žalobe (porov bod 1 i.f.) žiadal

o odpustenie lehoty, dôvodiac faktickými okolnosťami, a to tým, že ho klient oslovil

neskoro a že vybavovali množstvo takýchto žalôb.

4. Okresný súd o návrhu na odpustenie lehoty rozhodol uznesením č. k.

-12 z 21. augusta 2014 s nasledujúcim výrokom: „Súd zamieta návrh

žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky.“

V odôvodnení dal do kontrastu na jednej strane , ktorý umožňuje navrátenie

lehoty, a na strane druhej a a ustanovenie , podľa

ktorých odpustenie zmeškania lehoty v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

Na dôvažok okresný súd doplnil, že ide o jednoduché podanie z množiny identických žalôb

a bolo v silách právneho zástupcu podať žalobu včas.

5. Sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie, v ktorom argumentoval

formalistickým prístupom okresného súdu, ktorým mal porušiť jeho právo na prístup

k súdu. Sťažovateľ  odvolateľ  polemizoval s výkladom a tou

skutočnosťou, že vzhľadom na množstvo týchto rovnakých žalôb by okresný súd beztak

nespracoval žalobu skôr než v čase, keď bola písomne doplnená. Krajský súd uznesenie

okresného súdu potvrdil, a na zdôraznenie správnosti uviedol, že lehota podľa § 32 ods. 6

a 8 je hmotnoprávna.

6. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ opakuje argumenty s tým, že všeobecné súdy

porušili dva princípy, a to princíp preskúmateľnosti rozhodovania () a zákaz

prílišného formalizmu (). Prvý princíp mal byť porušený tým, že sa súdy

nevysporiadali s argumentom, že súdu poslal žalobu v zákonnej lehote, odoslal ju zo svojej

dispozície do dispozície súdu a riadne ju doplnil. Druhý princíp bol porušený tým, že súdy

nehľadeli na účel lehoty, a to uzavretie všetkých žalôb do určitého času, a tak zabezpečenie

hospodárnosti konania. Tento účel bol v danej veci splnený, lebo súd spracovával žaloby

ďalšie tri dni, čo vyplynulo zo skutočnosti, že podateľňa súdu až vtedy vydala potvrdenie

o podaní žalôb.

7. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci a Krajského súdu

v Bratislave vo veci bolo porušené ústavné právo sťažovateľa zaručené

mu v SR.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.08.2014 vo veci

a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2015 vo veci sa

zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie a zjavne

neopodstatnené návrhy môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

9. Podstatou sťažnosti je posúdenie ústavnosti, práva na prístup k súdu, neodpustenia

zmeškania lehoty okresným súdom a krajským súdom, resp. neakceptácia zachovania lehoty

pre technické problémy.

10. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu okresného súdu

a jeho uzneseniu č. k. -12 z 21. augusta 2014, nie je daná právomoc

ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny

opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ aj využil, a preto právomoc poskytnúť ochranu

označenému právu sťažovateľa mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je

zároveň v tejto časti vylúčená právomoc ústavného súdu.

11. Ústavný súd ďalej predovšetkým pripomína, že svojím

textom (Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde.) v prvom rade chráni právo na prístup k súdu, ktoré je

v danej veci v stávke (porov. bod 7.1 nálezu ). Už v odvolaní sťažovateľ

argumentoval prístupom k súdu (bod 5). Ústavný súd má dôkladnú vedomosť o právnej

úprave a praxi rozhodovania o zmätočných dovolaniach podľa . Pri zmätočnom

dôvode dovolania splýva prípustnosť a opodstatnenosť dovolania. V zložitosti

procesnoprávnych vzťahov nie je vždy jednoduché a jasné určiť prípustnosť zmätočného

dovolania, a to zvlášť pri , ktorý chráni účastníkov pred odňatím

možnosti konať pred súdom. V predmetnej veci je navyše potrebné brať do úvahy vzťah

k prostredníctvom s rubrikou

Rozhodovanie súdu: „Súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti

uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní

o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani

mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je

prípustné.“

12. Pre úplný obraz o veci sa ústavný súd informoval na okresnom súde, či

sťažovateľ podal dovolanie. Podľa zistenia z 11. novembra 2015 nebolo cestou okresného

súdu podané dovolanie.

13. Ústavný súd musel najprv vyriešiť otázku, či je pri incidenčnej žalobe, ktorú

pozná s ohľadom na citovaný , prípustné dovolanie. Judikatúra

najvyššieho súdu na to odpovedá kladne a aj teoreticky sa to javí správne. Podľa právnej

vety rozhodnutia R 114/2003 (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. Obdo V 1/2002

z 9. októbra 2002) konanie o určenie pravosti, výšky a alebo poradia pohľadávky nie je

konkurzným konaním, preto sa naň ustanovenie § 66f zákona o konkurze a vyrovnaní

nevzťahuje. Takto uvažuje aj komentár k dnešnému (Ďurica, M. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2012, s. 1081). Taktiež

judikatúra najvyššieho súdu naznačuje, že inak to nie je ani na pôdoryse súčasného

(porov. uznesenie sp. zn. z 25. januára 2012; dostupné na internete

http://www.nsud.sk/data/att/21754_subor.pdf). Z hľadiska predmetnej veci je zvlášť

priliehavý rozsudok sp. zn. , ktorý sa zaoberal povahou lehoty na podanie

žaloby o určenie pravosti pohľadávky.

14. Možno pokračovať s konštatovaním, že otázka práv na prístup k súdu z hľadiska

dodržania lehôt vo vzťahu k súdom je pomerne jednoznačná v rozsahu dovolacieho dôvodu

podľa . Na podporu možno napríklad citovať klasické rozhodnutie

najvyššieho súdu R 23/94 (Sdo 3/93), podľa ktorého právnej vety, ak odvolací súd

nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené, odňal tým účastníkovi konania možnosť

konať pred súdom. Podobne porovnaj R 51/1996, R 55/2006 a uznesenie sp. zn.

, podľa ktorého prípustnosť dovolania proti výroku o odmietnutí odvolania

z dôvodu jeho oneskorenosti by bola daná len v prípade, ak by odvolací súd otázku

včasnosti podaného odvolania neposúdil správne.

15. Na tomto mieste sa však ústavný súd nemôže zastaviť. V predmetnej veci môže

byť mätúca skutočnosť, že nedodržanie lehoty a odpustenie zmeškania lehoty sú odlišné

právne inštitúty, čo vo svojej judikatúre reflektuje aj najvyšší súd. Pretože v druhom

uvedenom inštitúte ide o právne posúdenie veci, najvyšší súd nezahŕňa odpustenie lehôt do

rozsahu § 237 písm. f) ( – Zo súdnej praxe 1/2003, s. 2, ;

rozhodnutie 2 Obdo V 25/2012 z bodu 13 je odvolacie). Z tohto pohľadu by nebolo vhodné

vyčítať sťažovateľovi nepodanie dovolania, a to v okolnostiach danej veci ani z hľadiska

značnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia podľa . Z hľadiska práva na

prístup k súdu a práva na súdnu ochranu možno uviesť, že uznesenie krajského súdu, podľa

ktorého relevantné ustanovenia a ich už uvedený výklad nedovoľujú odpustenie lehôt

je akceptovateľné a sťažnosť je potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, pričom nad

základný právny rámec veci okresný súd vysvetlil, prečo ani skutkovo by nebolo na mieste

odpustenie lehoty (porov. bod 4 i. f.). Napokon, o včasnosti podania žaloby rozhodne

okresný súd meritórne rozsudkom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2016