Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 370/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátom JUDr.

Ladislavom Scholczom, Krmanova 16, Košice, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn.

zo 6. februára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 27. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Humenné (ďalej len „okresný súd 1“ alebo „exekučný súd“) sp. zn.

zo 6. februára 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ktorým bol

zamietnutý jej návrh na odklad exekúcie. Súčasne ústavný súd odložil aj vykonateľnosť

napadnutého uznesenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu v tomto

konaní.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh možno ustáliť, že sťažovateľka je účastníčkou

exekučného konania ako bývalá manželka povinného (ďalej len „povinný“)

v časti exekúcie majetku patriaceho do BSM sťažovateľky. Ide o byt, kde v súčasnosti býva.

Exekučným titulom je notárska zápisnica z 3. februára 2017 spísaná na Notárskom úrade

v Spišskej Novej Vsi, z ktorej vyplýva, že bývalý manžel uznal dlh podľa § 558

a súhlasil s exekúciou v prospech oprávneného

, (ďalej len „oprávnený“), ktorý mu poskytol od 25. júna

2010 do 9. decembra 2011 na základe zmluvy o pôžičke v znení jej dodatkov bezúročnú

pôžičku v celkovej hodnote 90 000 €.

3. Dňa 30. novembra 2017 podala sťažovateľka návrh na odklad exekúcie

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II (ďalej len

„okresný súd 2“) pod sp. zn. , v ktorom sa domáhala určenia neplatnosti

zmluvy o pôžičke. Dňa 7. novembra 2018 vzala sťažovateľka žalobu späť a v rovnaký deň

podala aj novú žalobu súvisiacu s exekučným titulom, ako aj právnymi úkonmi

obsiahnutými v notárskej zápisnici, ktoré nie je ešte právoplatne skončené a vedie sa

na tomto okresnom súde pod sp. zn. .

4. Hoci mal okresný súd 2 predložiť vec na rozhodnutie o späťvzatí žaloby

odvolaciemu súdu, neurobil tak a nesprávne označil rozsudok ako právoplatný. Nápravu

v tejto veci urobil na základe podnetu sťažovateľky až Krajský súd v Košiciach ako súd

odvolací uznesením sp. zn. z 19. novembra 2019, keď zrušil rozsudok

okresného súdu z 23. októbra 2018, ktorým zamietol jej žalobu z procesného dôvodu bez

toho, aby sa zaoberal meritom veci samej, a konanie pod sp. zn. zastavil.

Odvolací súd konštatoval, že „žalobou podanou vo veci sa môže sťažovateľka

efektívne domáhať ochrany svojich práv“.

5. Exekučný súd mal podľa sťažovateľky pri svojom rozhodovaní k dispozícii tieto

písomnosti, ktoré jednoznačne preukazovali, že predmetné konanie nebolo právoplatne

skončené, napriek tomu uznesením vyššieho súdneho úradníka sp. zn.

z 21. júna 2019 návrh sťažovateľky na odklad exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu

podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej exekučný súd rozhodol napadnutým uznesením tak,

že ju zamietol.

6. Sťažovateľka exekučnému súdu preukázala, že v konaní pred okresným súdom 2

sa vedie konanie, ktorého predmetom je skúmanie materiálnej stránky exekučného titulu,

a preto závery exekučného súdu v napadnutom uznesení sú vo vzťahu ku konaniu sp. zn.

nelogické a až arbitrárne v tom, že malo ísť o jej účelovú obranu o oddialenie

exekúcie. Napádané právne úkony urobil jej vtedajší manžel bez toho, aby mala o tom

sťažovateľka vedomosť. V dôsledku toho jej tak hrozí bezprostredná ujma, že príde s deťmi,

ktoré ešte nie sú zárobkovo činné, o svoje obydlie.

7. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiadala, aby ústavný súd jej ústavnej

sťažnosti v plnom rozsahu vyhovel, vyslovil porušenie jej označených práv v bode 1

napadnutým uznesením a zrušil napadnuté uznesenie exekučného súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Súčasne sa domáha náhrady trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu, povinného a oprávneného a replika sťažovateľky

8. Vyjadrenie okresného súdu sp. zn. Spr 4009/20 bolo ústavnému súdu doručené

8. októbra 2020 spolu aj s dotknutým exekučným spisom. V rámci vyjadrenia okrem

opísania a skutkového a právneho stavu v exekučnom konaní exekučný súd uviedol, že

právny zástupca sťažovateľky síce zaslal informáciu o stave konania na okresnom súde 2

sp. zn. a následne aj o novom konaní vedenom pod sp. zn. , ale

viaceré listiny boli bez zaručeného elektronického podpisu, a tak nebol riadne preukázaný

iný dôvod na odklad exekúcie. Keďže zo súdnej praxe je obvyklý postup povinných

dlžníkov a ich blízkych osôb, napríklad manželov, ako to bolo v tomto prípade, naťahovať

exekučné konanie, preto exekučný súd urýchlene a tiež správne rozhodol o návrhu

sťažovateľky na odklad exekúcie. Okresný súd nenesie zodpovednosť za nesprávne

vyznačenie právoplatnosti zamietavého rozsudku, ale je tu daná zodpovednosť konajúceho

okresného súdu 2. Okrem toho sťažovateľka nepodala nový návrh na odklad exekúcie

do právoplatného skončenia konania pod sp. zn. (čo evidentne nie je pravdou,

pretože sám právny zástupca sťažovateľky a tiež oprávnený a povinný uviedli po prijatí

ústavnej sťažnosti opak, túto skutočnosť však v čase podania ústavnej sťažnosti nikto

nešpecifikoval, a nebola tak známa ani ústavnému súdu, pozn.). Navyše k tomu ešte dodal,

že v tomto prípade je potrebné zohľadniť aj to, že ústavné práva má nielen sťažovateľka, ale

aj oprávnený veriteľ v exekučnom konaní, ktorý má exekučný titul na peňažné plnenie.

9. Následne ústavnému súdu boli 6. novembra 2020 doručené podanie povinného

zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Bučekom, Štefánikova 18, Humenné,

a 9. novembra 2020 aj podanie oprávneného v exekučnom konaní, ktoré podstatne

ovplyvnilo konečné rozhodnutie ústavného súdu.

9.1 Povinný v zásade uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a je

toho názoru, že exekučný súd pri jeho vydaní neporušil práva sťažovateľky takým

spôsobom, ako to namieta v podanej ústavnej sťažnosti. Predaj bytu v rámci exekúcie sa tiež

nemôže dotknúť sťažovateľky a jej detí, pretože táto v októbri 2015 odišla z predmetného

bytu za novým priateľom a od uvedenej doby v byte nebývala. Dcéra sa pripravuje

na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole v Bratislave alebo býva u povinného v

, a preto nijako zvlášť to nemôže mať nepriaznivý dopad na jej osobu v otázke

zabezpečenia bývania. To isté možno konštatovať aj v súvislosti s osobou ich syna, ktorý

síce býva v predmetnom byte, ale je už schopný sa samostatne živiť. V čase rozvratu

manželstva bol povinný nútený zanechať prácu v Írsku, pretože bolo potrebné sa postarať

o dve deti. Sťažovateľka ešte pred odchodom postupne vybrala zo spoločného účtu finančné

prostriedky v celkovej sume 10 000 €, preto nebol schopný splatiť túto pôžičku.

Sťažovateľka navyše v exekučnej veci podala opätovne nový návrh na odklad exekúcie, a to

6. marca 2020, ktorý odôvodnila prebiehajúcim konaním sp. zn. na okresnom

súde 2 a podaním tejto ústavnej sťažnosti. Teda z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka má

procesné možnosti, ako sa domáhať ochrany svojich práv, a tieto možnosti aj využila.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje ústavnú sťažnosť sťažovateľky

za nedôvodnú, a preto žiada ústavný súd, aby ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

9.2 Oprávnený v podaní uviedol, že tvrdeniu sťažovateľky, že jej a deťom reálne

hrozí aj zásah do ich práva na obydlie, nemožno slepo veriť. Povinnému poskytol finančnú

výpomoc v čase núdze celej rodiny, keď bola úplná a bezprostredne si jeho pomocou

vyriešila množstvo svojich existenčných problémov vrátane problému kúpy bytu

v Košiciach, keďže predtým celá rodina žila v dome rodičov povinného v

a sťažovateľka tam už naďalej nechcela bývať. Sťažovateľka opustila domácnosť

v roku 2015, t. j. 5 rokov od poskytnutia pôžičky, a preukázateľne vyberala z účtu manžela

ako spoludisponentka, hoci počas celej doby trvania ich spoločného manželstva nikde

nebola zamestnaná a neprispievala do rodinného rozpočtu. To nemá slúžiť na akékoľvek

poškodenie mena či povesti sťažovateľky, oprávnený v tejto rodine nežil, avšak uvádza to

len z dôvodu, aby si mohol senát urobiť aj reálnu predstavu o tom, ako je možné najprv

spochybniť, či k takejto pôžičke vôbec došlo (sťažovateľka to spochybňuje už niekoľko

rokov). Jej chvíľková známosť, pre ktorú opustila rodinu, je už minulosťou a v predmetnom

byte sa zdržiava v čase, keď jej bývalý manžel pracuje v Írsku, a teda nie je doma a neužíva

tento byt s deťmi. Bolo by iste zaujímavé pozrieť sa aj na jej vzťahy s deťmi. Oprávnený

zdôrazňuje, že nie je sudca, ani nemá nijaké právo hodnotiť osobu sťažovateľky, chcel len

pootvoriť objektív náhľadu na realitu a poukázať na skutočnosť, že iba trochu

životaschopnejšia advokátska kancelária vie človeku zamotať život tak nepríjemne, že už

tretí rok sa snaží o vrátenie pomerne nezanedbateľnej finančnej čiastky, ktorú s čistým,

čestným a dobre mieneným úmyslom pomôcť ľuďom v núdzi zapožičal a vďaka šikovnej

právnickej ekvilibristike advokátskej kancelárie, ktorá zastupuje sťažovateľku, prežíva

spolu s rodinou množstvo bezsenných nocí. Tvrdenie sťažovateľky, že odkladom

predmetnej exekúcie nebudú poškodené práva oprávneného, keďže je chránený záložnou

zmluvou a exekútor môže postihnúť aj iný majetok povinného, oprávnený oznamuje

ctenému senátu, že toto tvrdenie je len prázdnym účelovým manévrom zo strany

sťažovateľky, pretože ona úplne presne vie, že jej bývalý manžel nedisponuje absolútne

žiadnym iným majetkom, ktorého hodnota by mala zodpovedať pokrytiu pohľadávky

prostredníctvom exekučného konania. Oprávnený cíti svoju bezmocnosť a zúfalstvo v celej

tejto kauze, z ktorej už začína mať zdravotné problémy.

9.3 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom 28. októbra 2020

zotrval na dôvodnosti podanej sťažností. V podstatnom uviedol, že tvrdenia okresného

súdu 1 nie sú pravdivé a všetky podania týkajúce sa tejto veci boli riadne podpísané

zaručeným platným elektronickým podpisom (mandátnym certifikátom) advokáta

sťažovateľky. V čase vydania napadnutého rozhodnutia mal tento súd „k dispozícii

kompletné informácie ku zastaveniu konania, originál uznesenia odvolacieho súdu, ktorým

došlo ku pripusteniu späťvzatia žaloby, zrušeniu rozsudku -106 a zastaveniu

konania, sp. zn. a informáciu o tom, že na Okresnom súde Košice II, sp. zn.

je vedené konanie o určenie podľa ust. ...

Sťažovateľka sa nestotožňuje so záverom Okresného súdu.., že nevyužila všetky

riadne právne prostriedky pred podaním sťažnosti;.... Podanie nového návrhu na odklad

exekúcie nie je, vo vzťahu ku prípustnosti ústavnej sťažnosti proti napadnutému

rozhodnutiu, právnym prostriedkom ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky, ktoré

boli porušené napadnutým rozhodnutím;“.

9.4 Dňa 25. novembra 2020 k podaniam povinného a oprávneného právny zástupca

ešte uviedol, že legitímnym cieľom exekúcie je vymôcť povinnosť, ktorú si povinný

dobrovoľne nesplnil; avšak ak v konkrétnom prípade povinnosť neexistuje, nemožno

hovoriť ani o legitímnom cieli exekúcie. V tomto konkrétnom prípade má byť exekúciou

postihnutý byt; na tento byt je zriadené exekučné záložné právo; na príslušnom liste

vlastníctva sú vpísané obmedzujúce poznámky spolu s ťarchou. Je zrejmé, že ak sa v konaní

sp. zn. preukáže, že exekučný titul je zákonný, v exekúcii sa bude pokračovať

bez toho, aby bol oprávnený znevýhodnený, a to najmä s prihliadnutím na to, že pohľadávka

oprávneného je zabezpečená nehnuteľnosťou, ktorá na hodnote nestráca, ale práve

na hodnote narastá. Berúc do úvahy rozhodujúce okolnosti tejto právnej veci, je

sťažovateľka toho názoru, že námietky povinného v tejto súvislosti nie sú opodstatnené.

Sťažovateľka poukazuje na to, ako povinný vehementne bráni záujmy oprávneného

v exekučnom konaní. Ku bytovej otázke sťažovateľka uvádza, že v súčasnej dobe obýva

predmetný byt aj ona, spolu so synom a dcérou. Sťažovateľka v čase, keď je povinný

na Slovensku, odchádza z bytu ku svojim rodičom a následne, po odchode povinného,

sa do bytu vracia. Obe deti nemajú v Košiciach inú možnosť bývania, než v predmetnom

byte. Vyjadrenie oprávneného považuje sťažovateľka vo vzťahu ku posudzovaniu

dôvodnosti ústavnej sťažnosti za irelevantné, keďže na byt je zriadené exekučné záložné

právo, spolu s obmedzujúcimi poznámkami zapísanými do katastra, uvedené priamo

vyvracia tvrdenie oprávneného o „prázdnom účelovom manévre“ zo strany sťažovateľky.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,

stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava, teoretické a judikatúrne východiská ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

14. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd konštatuje,

že zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory orgánu verejnej

moci exekučného súdu, ktorý ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie práva s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (m. m. , , ). Ústavný súd

nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony

nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné

pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav ().

15. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov a iných

orgánov verejnej moci je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov

a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo

absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti

takému uplatneniu (, ). Uvedené nedostatky pritom musia

dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré

z práv uvedených v , a sťažovateľka pritom nemá súčasne ani žiadne

účinné opravné prostriedky na ochranu svojich práv v konaní pred všeobecnými súdmi.

16. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde, prípadne

na inom orgáne verejnej moci. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu, respektíve

iného orgánu verejnej moci nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tieto články

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

).

17. Článok 46 ods. 1 svojím textom (Každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde) v prvom rade

chráni právo na prístup k súdu, ktoré je v danej veci v stávke (porovnaj tiež bod 7.1 nálezu

sp. zn. , bod 11 uznesenia sp. zn. , bod 20 sp. zn.

). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa patrí aj ochrana, ktorá sa

účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní

predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný

súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. , ).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Ústavný súd konštatuje, že až po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu 1 dodatočne vyplynulo z vyjadrení

účastníkov exekučného konania, že sťažovateľka takmer súčasne s podaním ústavnej

sťažnosti 5. marca 2020 podala na druhý deň, t. j. 6. marca 2020, druhý návrh na odklad

exekúcie na okresnom súde 1. O tejto skutočnosti však ústavný súd vôbec neinformovala

a ústavný súd sa o tom dozvedel až z vyjadrenia povinného 6. novembra 2020 a potvrdenia

tejto informácie okresným súdom 3. decembra 2020. Keďže okresný súd 1 neskorším

uznesením z 2. decembra 2020 medzitým vyhovel jej návrhu na odklad exekúcie

do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti právnych úkonov ‒zmluvy

o pôžičke a notárskej zápisnice o uznaní dlhu, ktoré ešte nie je právoplatne skončené,

v tomto prípade preto už neprichádzalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal aj otázkou

vecnej (ne)opodstatnenosti jej ústavnej sťažnosti. Bude teraz už iba úlohou všeobecných

súdov spravodlivými rozhodnutiami rozhodnúť v prospech toho-ktorého účastníka

exekučného konania.

19. Ústavný súd vzhľadom na zistený skutkový stav preto nevyhovel ústavnej

sťažnosti sťažovateľky. Ako to z citovaného vyplýva, právomoc

ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,

teda len vtedy, keď o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy.

20. Týmto rozhodnutím ústavného súdu zaniká najneskoršie právoplatnosťou

rozhodnutia aj dočasné opatrenie vydané uznesením ústavného súdu č. k.

15 z 27. septembra 2020 o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia exekučného

súdu.

21. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu