Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 67/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

spoločnosti BYTREAL Tlmače s. r. o., Kotlárska 2, Tlmače, IČO 34 100 733, právne

zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Ondrášikovou, Bernolákova 12, Levice, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Levice č. k. -338 z 19. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti BYTREAL Tlmače s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti BYTREAL Tlmače s. r. o., Kotlárska 2,

Tlmače, IČO 34 100 733 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Levice (ďalej len „okresný súd“) č. k. -338 z 19. novembra 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozsudkom pre zmeškanie

sp. zn. zo 14. augusta 2018 (ďalej len „rozsudok pre zmeškanie“) zaviazal

sťažovateľku ako žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 14 007,06 € s príslušenstvom

a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresný súd rozsudok

pre zmeškanie odoslal do elektronickej schránky sťažovateľky 14. augusta 2018.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Rozhodnutie Okresného súdu v Leviciach

otvorila konateľka prostredníctvom elektronickej schránky ústredného portálu verejnej

správy dňa 14.09.2018, a preto obchodnej spoločnosti zákonná lehota na podanie

odvolania uplynula dňa 29.08.2018. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2018.“

Sťažovateľka uviedla, že z dôvodu čerpania dovolenky v čase od 13. augusta 2018

do 5. septembra 2018 nebola na pracovisku prítomná a z toho dôvodu zmeškala lehotu

na podanie odvolania proti rozsudku pre zmeškanie. Sťažovateľka návrh na odpustenie

zmeškanej lehoty a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie podala 18. septembra 2018,

teda „... v rámci plynutia lehoty 15 dní po odpadnutí prekážky, ktorá bránila žalovanej včas

podať opravný prostriedok, keďže konateľka nastúpila do práce dňa 6.9.2018.“.

3. Okresný súd napadnutým uznesením návrh sťažovateľky na odpustenie zmeškanej

lehoty zamietol. Porušenie svojich práv sťažovateľka odôvodnila rozpormi a zmätočnosťou

v odôvodnení napadnutého uznesenia. Sťažovateľka považuje záver okresného súdu

o nadobudnutí právoplatnosti rozsudku pre zmeškanie okresného súdu za nezodpovedajúci

tomu, ktorý bol vyznačený na rozsudku okresným súdom.

4. Sťažovateľka uviedla, že napadnuté rozhodnutie je „... arbitrárne a nie je

preskúmateľné. Interpretačná svojvôľa odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného

súdu, robia rozhodnutie súdu nepresvedčivým, arbitrárnym, nepreskúmateľným, vedúcim

do zásahu práva sťažovateľa na spravodlivý proces do takej miery, že vyžaduje ústavnú

korekciu“, a navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom: „Základné

právo obchodnej spoločnosti BYTREAL Tlmače, s. r. o. podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Levice č. k. - 338 zo dňa 19.11.2019 porušené

bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Levice č. k. -338 zo dňa 19.11.2019 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Levice na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd je povinný nahradiť sťažovateľke do 15 dni od právoplatnosti tohto

rozhodnutia trovy konania...“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“).

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

9. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

12. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ).

13. Za zjavne neopodstatnený návrh treba považovať teda aj návrh v prípade,

ak (i) namietaný zásah nespadá do rozsahu daného základného práva alebo (ii) medzi

zásahom a referenčnou normou chýba dostatočná relevantná súvislosť.

14. V prejednávanej ústavnej sťažnosti sa prejavujú dve línie námietok sťažovateľky,

ktorých vyústením je tvrdenie o porušení základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1

) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru) napadnutým uznesením

okresného súdu.

V prvom rade sťažovateľka nesúhlasí so záverom okresného súdu, podľa ktorého

čerpanie dovolenky nie je ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškanej lehoty.

Sťažovateľka má jedinú konateľku – v čase plynutia lehoty na podanie odvolania bola

na dovolenke.

Sťažovateľka uviedla, že čerpaním dovolenky ako zákonného nároku zamestnankyne

(ktorá je zároveň konateľkou) nebola porušená žiadna zákonná povinnosť. Ústavný súd však

na tomto mieste poukazuje na čl. III bod 3 zmluvy o výkone funkcie konateľa [príloha

ústavnej sťažnosti, pozn. (ďalej len „zmluva“)], podľa ktorého je konateľ povinný

vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti

a jediného spoločníka a zároveň má podľa bodu 13 zmluvy oprávnenie udeľovať

a odvolávať plnomocenstvá.

15. Ústavný súd otvára argumentáciu tým, že je potrebné rozlišovať (i) nárokový

prístup k súdu na jednej strane a možnosť získať (ii) nenárokový prístup k súdu na základe

širšej diskrécie súdu na strane druhej. Ústavný súd k tomu už uviedol (bod 15 uznesenia

sp. zn. ), že nedodržanie lehoty a odpustenie zmeškania lehoty sú odlišné

právne inštitúty, čo vo svojej judikatúre reflektuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“). Pretože v druhom uvedenom inštitúte ide o právne posúdenie

veci, najvyšší súd nezahŕňa odpustenie lehôt do rozsahu § 237 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku ( – Zo súdnej praxe 1/2003, s. 2; ).

16. Rozhodovanie o odpustení lehoty je druhom skutkového, „mini-meritórneho“

rozhodovania, ktorého predmetom je posúdiť okolnosti zmeškania lehoty. To však

samozrejme neznamená, že takého rozhodovanie môže byť svojvoľné. Ide svojím spôsobom

o mimoriadny opravný prostriedok, pretože ide o rozhodovanie o právoplatnom rozhodnutí.

Zmyslom odpustenia lehoty je umožniť strane vykonať procesný úkon, keď ho

objektívne nemohla vykonať. Ide teda o vyváženie medzi takpovediac zákazom požadovať

nemožné na jednej strane a ochranou druhej procesnej strany na strane druhej

().

17. Právna úprava v je neobvyklá tým, že umožňuje

samosudcovi či samosudkyni rozhodnúť o tom, či umožní opravný prostriedok proti

vlastnému rozhodnutiu. Aj z tohto pohľadu musí byť odôvodnenie presvedčivé.

18. Ústavný súd v predmetnej veci konštatuje, že odôvodnenie napadnutého

uznesenia okresného súdu tak, ako ho uviedla sťažovateľka, je ústavne akceptovateľné.

Je výhradne na posúdení súdu, čo možno považovať za ospravedlniteľný dôvod

zmeškania lehoty. Vždy je však potrebné hodnotiť subjektívnu stránku, či totiž strana mohla

preukázateľne predvídať alebo odvrátiť okolnosť spôsobujúcu zmeškanie lehoty.

19. Ústavný súd nespochybňuje nárok zamestnankyne na dovolenku, avšak obzvlášť

v prípade, ak zamestnankyňa je aj jedinou konateľkou spoločnosti, je jej

povinnosťou zabezpečiť všetky povinnosti plynúce z výkonu funkcie konateľky tak, aby

neohrozila záujmy spoločnosti. Elektronické schránky boli právnickým osobám zriadené

od 1. júla 2017 a ich používanie je od uvedeného dátumu povinné. Ústavný súd poukazuje

aj na tú okolnosť, že sťažovateľka zmeškala lehotu na podanie odvolania proti rozsudku

pre zmeškanie, ktorý bol vydaný z dôvodu, že sťažovateľka sa nevyjadrila v súdom uloženej

lehote k podanej žalobe. Uznesenie, ktorým bola sťažovateľke uložená lehota na vyjadrenie

spolu s prislúchajúcim poučením, jej bolo doručené do jej elektronickej schránky a aj

v tomto prípade bola využitá fikcia doručenia.

20. Závery okresného súdu sťažovateľka pred ústavným súdom nijakým

ústavnoprávne relevantným spôsobom nespochybnila a obmedzila sa iba na argumentáciu,

ktorá je výlučne výrazom jej odlišného skutkového a právneho hodnotenia veci, než zastáva

okresný súd, a do posúdenia ktorého ústavný súd s poukazom na svoju judikatúru

(napr. , , , ) nie je ani

oprávnený, ani povinný vstupovať.

21. Čo sa týka uvádzaných rozporov odôvodnenia napadnutého uznesenia vo vzťahu

k momentu právoplatnosti rozsudku pre zmeškanie, ústavný súd uvedené neskúmal

z dôvodu, že moment nadobudnutia právoplatnosti nemal vplyv na posúdenie odôvodnenia

okresného súdu v otázke, či čerpanie dovolenky je ospravedlniteľným dôvodom

na zmeškanie lehoty. Prieskum ústavného súdu sa aj s ohľadom na argumentáciu ústavnej

sťažnosti nezameral na posúdenie správnosti vyznačenia právoplatnosti rozsudku

pre zmeškanie.

22. V zmysle sťažovateľ k ústavnej sťažnosti

musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu,

ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

Na základe uvedeného ústavný súd dodáva, že ústavnú sťažnosť bolo možné

odmietnuť aj z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2

písm. c) , pretože sťažovateľka k ústavnej sťažnosti nepriložila

napadnuté uznesenie okresného súdu.

23. Ústavný súd už len pre úplnosť dodáva, že jeho pozornosti neušla ani skutočnosť,

že právna zástupkyňa sťažovateľky v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu

9. januára 2020) opakovane poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva právnej zástupkyni sťažovateľky

do pozornosti, že od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou

právnou úpravou – o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

24. Ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv

a dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je neopodstatnená, preto ju podľa § 56 ods. 2

písm. g) odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu