Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-76-2019.pdf
PDF · 228.02 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Stavebná martinská spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom Na Bystričku 16/802, 036 01 Martin, IČO: 31 638 996, zastúpeného zástupcom AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, proti žalovanému: TURIEC - AGRO s.r.o., so sídlom 038 43 Turčiansky Ďur 34, IČO: 31 608 469, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlom Gombíkom, advokátom, so sídlom O. X, XXX XX P., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 41.935,44 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a sumy vo výške 27.136,43 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o odvolaní žalobcu, žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/109/2011-1321 zo dňa 20.1.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 17Cb/109/2011-1396 zo dňa 29.06.2017 a opravným uznesením č.k. 17Cb/109/2011-1568 zo dňa 27. februára 2019, týkajúcom sa rozsudku okresného súdu, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Martine, č.k. 17Cb/109/2011-1321 zo dňa 20.1.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 17Cb/109/2011-1396 zo dňa 29.06.2017 a opravným uznesením č.k. 17Cb/109/2011-1568 zo dňa 27. februára 2019 týkajúcom sa rozsudku vo výrokoch: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do 23.2.2010 v zostávajúcej časti 22.692,21 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 11.918,21 Eur od 7.8.2002 do 23.2.2010 v sume 9.455,87 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 11.918,21 Eur od 7.8.2002 do 23.2.2010 v sume 16.435,21 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku IV., ktorým žaloba v časti
- v sume 41.935,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne od 25.4.2002 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1.550,02 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 2.694,12 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 41.935,44 Eur od 25.4.2002 do zaplatenia,
- v sume 27.136,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do zaplatenia (23.2.2010), v časti zmluvnej pokuty 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do zaplatenia (23.2.2010) v sume 749,26 Eur (celková výška zmluvnej pokuty za toto obdobie predstavovala sumu 23.441,47 Eur) sa zamieta, p o t v r d z u j e s tým, že v tomto zamietavom rozsahu výroku IV. bola daná hmotno-právna povinnosť na plnenie žalovaného podľa zmluvy o dielo.
Rozsudok Okresného súdu v Martine, č.k. 17Cb/109/2011-1321 zo dňa 20.1.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 17Cb/109/2011-1396 zo dňa 29.06.2017 a opravným uznesením č.k. 17Cb/109/2011-1568 zo dňa 27. februára 2019 týkajúcom sa rozsudku vo výroku V., podľa ktorého žalovaný má voči žalobcovi právo na 57,72%-nú náhradu trov konania a vo výroku dopĺňacieho rozsudku, podľa ktorého štát má voči žalobcovi právo na 21,14%-nú náhradu trov konania a voči žalovanému 78,86%-nú náhradu trov konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením (ďalej len rozsudok) okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do 23.2.2010 v zostávajúcej časti 22.692,21 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), podľa výroku II. okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 11.918,21 Eur od 7.8.2002 do 23.2.2010 v sume 9.455,87 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku III. okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 11.918,21 Eur od 7.8.2002 do 23.2.2010 v sume 16.435,21 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku IV., okresný súd žalobu v časti v sume 41.935,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne od 25.4.2002 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1.550,02 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 2.694,12 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 41.935,44 Eur od 25.4.2002 do zaplatenia,
- v sume 27.136,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do zaplatenia (23.2.2010), v časti zmluvnej pokuty 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do zaplatenia (23.2.2010) v sume 749,26 Eur (celková výška zmluvnej pokuty za toto obdobie predstavovala sumu 23.441,47 Eur) zamietol. Podľa výroku V. o nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na 57,72%-nú náhradu trov konania. O trovách štátu okresný súd rozhodol tak, že štát má voči žalobcovi právo na 21,14%-nú náhradu trov konania a voči žalovanému na 78,86%-nú náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu vedenú pod sp. zn. 18Cb 14/2003, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 41.935,44 Eur s úrokom z omeškania s odôvodnením, že na základe Zmluvy o dielo č. 13/2001 zo dňa 31.10.2001 vyúčtoval žalobca žalovanému za prevedenie stavebných prác na stavbe „Rekonštrukcia kravína K2 Slovenské Pravno“ faktúru č. OF 20020008 zo dňa 10.4.2002 vo výške 1.983.347,- Sk. Túto faktúru žalovaný čiastočne uhradil dňa 12.4.2002 vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), dňa 23.4.2002 vo výške 2.323,57 Eur (70.000,- Sk), dňa 13.5.2002 vo výške 1.327,76 Eur (40.000,- Sk), dňa 31.5.2002 vo výške 1.991,64 Eur (60.000,- Sk), dňa 3.6.2002 vo výške 6.638,78 Eur (200.000,- Sk) a dňa 31.7.2002 vo výške 9.958,18 Eur (300.000,- Sk). Dlžná suma predstavovala celkom 41.935,44 Eur, ktorú faktúru žalovaný v lehote splatnosti neuhradil.
3. Žalobca sa vo veci pod sp. zn. 15Cb 43/2003, samostatnou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 27.365,64 Eur spolu s úrokom z omeškania s odôvodnením, že podľa Zmluvy o dielo č. 13/2001 zo dňa 31.10.2001 vyúčtoval žalobca žalovanému za stavebné práce na stavbe „Rekonštrukcia kravína K2 Slovenské Pravno“ faktúry: faktúru č. OF 20020019 zo dňa 18.6.2002 vo výške 45.682,20 Eur (1.376.222,- Sk), ktorú žalovaný čiastočne uhradil dňa 18.6.2002 vo výške 30.234,77 Eur (910.852,70 Sk) a faktúru č. OF 20020023 zo dňa 23.7.2002 vo výške 14.481,88 Eur (436.281,- Sk), ktorú žalovaný čiastočne uhradil dňa 5.8.2002 vo výške 2.563,67 Eur (77.233,- Sk). Dlžná suma predstavovala celkom sumu 27.365,64 Eur (824.417,30 Sk).
4. Uznesením č.k. 18Cb 14/2003 - 39 zo dňa 26.2.2004 okresný súd spojil uvedené veci na spoločné konanie s tým, že ďalej boli vedené pod sp. zn. 18Cb/14/2003. Okresný súd poukázal na prvotné rozhodnutie, a to rozsudok č.k. 18Cb 14/2003-70 zo dňa 2.3.2004, ktorý bol zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie rozhodnutím krajského súdu zo dňa 13.4.2005 sp.zn. 20Cob/427/2004.
5. Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 18Cb 14/2003-510 dňa 30.4.2009, ktorý rozsudok bol rozhodnutím krajského súdu sp.zn. 13Cob/156/2009 zo dňa 10.2.2010 potvrdený.
6. Voči rozhodnutiu okresného súdu a krajského súdu bolo vyvolané dovolacie konanie, výsledkom čoho bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2M Obdo 3/2011 zo dňa 21.7.2011, ktorým boli rozhodnutia okresného a krajského súdu zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že po vrátení veci opätovne nariadil pojednávanie a vykonal celé dokazovanie nanovo. Vypočul sporové strany, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov, ktoré boli vykonané predtým, než Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok a tieto so súhlasom sporových strán prečítal zo zápisníc o ústnom pojednávaní, ktoré vykonal okresný súd pred zrušením veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Okresný súd bol toho názoru, že tomuto postupu nebránila skutočnosť, že tieto výsluchy svedkov boli uskutočnené pred vylúčenou sudkyňou, a to z toho dôvodu, že na výpoveď svedkov táto skutočnosť nemohla mať žiadny vplyv a naviac svedkovia boli poučení podľa v tom čase platného ust. § 126 O.s.p.. Ďalej okresný súd pribral do konania nového znalca, a to z toho dôvodu, že o pribratí znalca v pôvodnom konaní rozhodla vylúčená sudkyňa. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 31.10.2001 písomne Zmluvu o dielo č. 13/2001 (č.l. 4 až 6 spisu), v ktorej žalobca vystupoval ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. Žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal vykonať pre žalovaného stavebné práce v dohodnutom rozsahu, podľa priloženej ponukovej ceny a projektovej dokumentácie na stavbe „Rekonštrukcia kravína K2 Slovenské Pravno“. Predmetom zmluvy boli práce podľa tzv. prvej projektovej dokumentácie (stavebná časť). Cena za dielo bola dohodnutá sumou 58.433,01 Eur (1.760.353,- Sk) bez DPH a bola doložená rozpisom nákladov, ktorý tvoril Prílohu č. 1 tejto zmluvy a bola jej neoddeliteľnou časťou (č.l. 47 spisu). Podľa čl. IV. bod 4.2. zmluvy o dielo, zmluvné strany sa dohodli, že požiadavky na naviac práce alebo obmedzenie prác musia byť dohodnuté zápisom. V prípade, že objednávateľ rozšíri alebo obmedzí práce obsiahnuté v ponukovej cene, pripočítajú sa alebo odpočítajú z ponukovej ceny. Podľa čl. VII. bod 7.2. zmluvy o dielo, sa zmluvné strany dohodli aj na zmluvnej pokute, ktorá bola vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. V článku VIII. bod 8.2. zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že túto je možné meniť alebo dopĺňať len formou písomných dodatkov, ktoré budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.
8. Okresný súd poukázal na ust. § 1 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16, § 536 ods. 1, 3, § 546 ods. 1 veta prvá, § 548 ods. 1, § 549 ods. 1, 2, § 365 veta prvá, § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 20 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na ust. § 9 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z..
9. Podľa záverov okresného súdu nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, v ktorej bol vymedzený predmet plnenia, bol dohodnutý rozsah predmetu. Spornou medzi stranami zostala otázka dohody ohľadne vykonania prác podľa projektovej dokumentácie, ktorú žalobca označil ako druhá projektová dokumentácia, ktorú skutočnosť rozporoval žalovaný. Okresný súd ustálil, že bez ohľadu na to, či išlo o prvú alebo druhú projektovú dokumentáciu, teda bez ohľadu na to, ako túto dokumentáciu strany sporu označili, jednoznačne išlo o projektovú dokumentáciu, ktorá zahŕňala podľa vyjadrenia znalca elektroinštaláciu a zdravotechniku. Pokiaľ išlo o práce, ktoré žalobca vykonal, a to elektroinštaláciu a zdravotechniku, okresný súd tieto práce vyhodnotil ako rozšírenie záväzku zo zmluvy s poukazom na ust. § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak žalovaný namietal, že nebola dodržaná písomná forma tejto zmeny, a to rozšírenie záväzku, ktorú si strany dohodli v čl. VIII. bod 8.2. písomnej zmluvy o dielo, tak okresný súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil a mal za to, že písomná forma zmeny, a to rozšírenia predmetu zmluvy bola dodržaná, pretože cena diela podľa pôvodnej písomnej zmluvy, ako aj rozšírený predmet zmluvy boli fakturované faktúrami OF 20020004, OF 20020008, OF 20020019, OF 20020023, pričom každá z faktúr obsahovala prílohu, ktorou bol súpis prevedených prác na stavbe „Rekonštrukcia kravína K2 v Slovenskom Pravne“ a súčasne bolo preukázané výsluchom svedka MVDr. M., že prílohy faktúr - súpisy prác boli súčasťou faktúr a boli odovzdávané spolu s každou faktúrou. Z týchto listín mal okresný súd preukázané, že každá z príloh bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Za žalovaného tieto súpisy prác podpísal MVDr. M., ktorý bol poverený činnosťami súvisiacimi s rekonštrukciou kravína a okresný súd považoval túto osobu za osobu oprávnenú na všetky úkony súvisiace s predmetom zmluvy v zmysle ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru okresného súdu z predmetných listín, a to zo súpisov vykonaných prác, ktoré tvorili súčasť jednotlivých faktúr, bol zrejmý rozsah vykonaných prác, cena prác, preto tieto listiny ak boli podpísané obidvoma sporovými stranami ako zmluvnými stranami, tak bola zachovaná písomná forma rozšírenia predmetu zmluvy o dielo a tým došlo k platnej dohode o rozšírení predmetu zmluvy vo vzťahu k druhej projektovej dokumentácii, ale súčasne došlo aj k zmene splatnosti ceny za predmet zmluvy o dielo, pretože nová splatnosť bola dohodnutá na každej konkrétnej faktúre ako dátum splatnosti. Pokiaľ išlo o požiadavku stanovenú v písomnej zmluve o dielo, a to konkrétne v článku IV. bod 4.2., že naviac práce musia byť dohodnuté zápisom, tak okresný súd mal za to, že súpisy vykonaných prác sú týmto zápisom v zmysle zmluvného dojednania. Pokiaľ išlo vystupovanie MVDr.
M. za žalovaného v predmetnom záväzkovom vzťahu, tak s poukazom na uzavretú Zmluvu o dielo č. 13/2001 zo dňa 31.10.2001 v spojení so zápisnicou z rokovania valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 14.9.2001, splnomocnenia zo dňa 11.10.2001, MVDr. U. M. bol osobou oprávnenou, ktorá vystupovala za žalovaného, čo vyplynulo aj zo samotného postupu žalovaného. K oprávnenosti konania MVDr. U. M. za žalovaného aj krajský súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 13Cob 156/2009 poukázal na výpoveď tohto svedka na pojednávaní konanom dňa 2.3.2004, keď uviedol, že konatelia žalovaného boli väčšinou mimo firmy, a preto zastupovanie spoločnosti vo vzťahu k žalobcovi sa dialo cez neho, teda cez MVDr. U. M..
10. Okresný súd mal za to, že ak právny zástupca žalovaného tvrdil, že naviac práce žalobca nevykonal, tak toto svoje tvrdenie nepreukázal. Ak aj žalovaný predložil do spisu faktúru č. 2004/20 dodávateľa Z- mont s.r.o., Oravská Jasenica, faktúra zo dňa 18.10.2004, tak okresný súd porovnaním tejto faktúry s faktúrou, ktorú vystavil žalobca č. 20020023 dňa 23.7.2002 zistil, že súpisy vykonaných prác dodávok na K2 Slovenské Pravno, konkrétne jednotlivé položky v prílohách oboch faktúr boli totožné aj pokiaľ išlo o merné jednotky a množstvo. Okresnému súdu sa preto zdalo vysoko nepravdepodobné, že by dve rôzne firmy dodali úplne rovnakú dodávku stavebných prác, materiálov a absolútne v rovnakých množstvách a objemoch, naviac s časovým odstupom dvoch rokov. To, že tieto práce vykonal žalobca bolo preukázané aj ďalšími listinami, a to zoznamom subdodávateľov žalobcu, zoznamom faktúr s uvedením fakturovanej čiastky, ktorými subdodávatelia fakturovali žalobcovi práce vykonané subdodávateľsky na predmetnom diele - rekonštrukcia kravína K2 Slovenské Pravno, ako aj zoznamom pokladničných dokladov, ktoré žalobca uhradil pri dodaní diela pre žalovaného, ako aj faktúry za subdodávateľské práce objednané žalobcom od subdodávateľa ELHA-Peter Harkabus elektromontáž, bleskozvody, ako aj subdodávateľa Budinský Jozef - BKL elektro. Okresný súd mal bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že práce na diele v zmysle rozšírenia vykonal žalobca. Svedok MVDr. M., ktorý konal za žalovaného potvrdil, že práce, ktoré boli vykonané podľa Projektovej dokumentácie - Elektroinštalácia a zdravotechnika, vykonal žalobca. Naviac žalovaný ani vykonanie týchto prác žalobcom nikdy nespochybnil. Čo sa týkalo namietania skutočností, že žalovaný nemal finančné prostriedky, a teda nemal záujem rozšíriť pôvodný predmet zmluvy, tak okresný súd uviedol, že bol to práve žalovaný, ktorý objednal a na základe jeho zadania bola zhotovená projektová dokumentácia, ktorá sa týkala elektroinštalácie, zdravotechniky a do dispozície žalobcu ako zhotoviteľa diela sa táto projektová dokumentácia nemohla dostať nijako inak, len od samotného žalovaného, o čom nebolo medzi účastníkmi sporu. Ak žalovaný predložil projektovú dokumentáciu žalobcovi, tak bolo zrejmé, že mal záujem na rozšírení predmetu zmluvy, naviac dielo bolo riadne vykonané aj v zmysle rozšíreného predmetu zmluvy a bolo odovzdané do dispozície žalovaného, ktorý toto dielo užíva, včetne rozšíreného predmetu zmluvy o dielo.
11. Okresný súd sa následne zaoberal výškou nároku, a to nesplatenej časti ceny diela vyfakturovanej faktúrami č. OF 20020008, OF 20020019, OF 20020023.
12. Z dôvodu, že v pôvodnom konaní bol znalec pribratý vylúčenou sudkyňou, tak nový zákonný sudca pribral do konania iného znalca, a to spoločnosť ZNALCI s.r.o., Likavka. Táto organizácia je riadne zapísaná do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel: znalci, časť: znalecké organizácie, a to pod evidenčným číslom 900238. Okresný súd mal Znaleckým posudkom č. 52/2016 vypracovaným znalcom ZNALCI s.r.o., Likavka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a výpoveďou svedka MVDr. M. za preukázané, že všetky práce podľa obidvoch projektových dokumentácii zhotovil žalobca buď sám alebo subdodávateľsky. Bol to práve svedok MVDr. M., konajúci za žalovaného, ktorý sa vyjadril, že predmet diela každý deň kontroloval s tým, že potvrdil vykonávanie prác na diele práve žalobcom. Ak aj žalovaný predložil do spisu faktúru č. 2004/20 dodávateľa Z-mont s.r.o., Oravská Jasenica, tak okresný súd porovnaním tejto faktúry s faktúrou, ktorú vystavil žalobca č. 20020023 dňa 23.7.2002 zistil, že súpisy vykonaných prác dodávok na K2 Slovenské Pravno, konkrétne jednotlivé položky v prílohách oboch faktúr boli totožné aj pokiaľ išlo o merné jednotky a množstvo. Okresnému súdu sa javilo vysoko nepravdepodobné, že by dve rôzne firmy dodali úplne rovnakú dodávku stavebných prác, materiálov a absolútne v rovnakých množstvách a objemoch, naviac s časovým odstupom dvoch rokov. To, že práce vykonal žalobca bolo preukázané aj ďalšími listinami, a to zoznamom subdodávateľov žalobcu, zoznamom faktúr s uvedením fakturovanej čiastky, ktorými subdodávatelia fakturovali žalobcovi práce vykonané subdodávateľsky na predmetnom diele - rekonštrukcia kravína K2 Slovenské Pravno a rovnako boli tu aj dôkazy pokladničných dokladov, ktoré žalobca uhradil pri dodaní diela pre žalovaného, ako aj faktúry za subdodávateľské práce objednané žalobcom od subdodávateľa ELHA-Peter Harkabus elektromontáž, bleskozvody, ako aj subdodávateľa Budinský Jozef - BKL elektro. Okresný súd bez akýchkoľvek pochybností mal preukázané, že práce na diele, ako aj práce v zmysle rozšírenia vykonal žalobca.
13. Z ceny diela, ktorej časť žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. OF 20020008 zo dňa 10.4.2002, v celkovej výške 32.641,14 Eur (správne malo byť uvedené 65.835,06 Eur) žalovaný čiastočne uhradil sumu 23.899,62 Eur, čo mal okresný súd preukázané príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi zo dňa 12.4.2002, 23.4.2002, 13.5.2002 a výpismi z bankového účtu žalobcu. Nezaplatená žalovaným z tejto faktúry zostala suma 41.935,44 Eur. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že žalobca stavebné práce, ktoré fakturoval faktúrou č. 20020008 vyfakturoval o 1.057,65 Eur menej, ako bola hodnota stanovená znaleckým dokazovaním.
14. V odseku 53. odôvodnenia rozsudku okresného súdu bolo uvedené, že z ceny diela, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 20020019 zo dňa 18.6.2002 celkovú sumu 45.682,20 Eur žalovaný uhradil časť, a to dňa 18.6.2002 v sume 30.234,77 Eur, čo bolo preukázané príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi. Nezaplatená časť z tejto faktúry zostala v sume 15.447,43 Eur, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že žalobca touto faktúrou fakturoval o 572,68 Eur menej, ako bola hodnota stanovená znaleckým dokazovaním.
15. Pokiaľ išlo o časť diela, ktorú žalobca fakturoval faktúrou č. 20020023 zo dňa 23.7.2002, v celkovej sume 14.481,88 Eur, tak žalovaný na túto faktúru čiastočne plnil dňa 5.8.2002 v sume 2.563,67 Eur. Neuhradená zostala suma 11.918,21 Eur, ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť. Okresný súd len na okraj poznamenal, že oproti pôvodnému rozhodnutiu v tejto veci pod sp.zn. 18Cb/14/2003 bol toho názoru, že žalovaný bol povinný zaplatiť celú sumu 11.918,21 Eur, tzn. aj sumu 229,20 Eur, ktorá bola vystavená dôvodne, a to vzhľadom na závery znaleckého posudku, v ktorom sa uviedlo, že žalobca stavebné práce faktúrou č. 20020023 fakturoval v sume o 1.148,67 Eur menej, ako bola hodnota prác vykonaných žalobcom na tejto zmluve o dielo stanovená znaleckým dokazovaním.
16. Okresný súd mal za preukázané, že žalovaný bol povinný ešte doplatiť cenu diela, a to na faktúru č. OF 20020008 sumu 41.935,44 Eur, na faktúru č. OF 20020019 sumu 15.447,23 Eur a na faktúru č. OF 20020023 sumu 11.918,21 Eur, pričom okresný súd mal za zistené, že poslednou faktúrou č. OF 20020023 bola fakturovaná cena diela podľa projektovej dokumentácie na zdravotechniku a elektroinštaláciu, ako vyplynulo zo znaleckého posudku aj vstup do kravína a náhradný prívod vody k napájačkám.
17. Ďalej okresný súd bol názoru, že do času podania žaloby mal žalobca nárok aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1.2.2004, a to vo výške 10,5% ročne z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr.
18. Podľa odseku 58. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v tomto konaní vedenom ešte pod sp.zn. 18Cb 14/2003 v rozsudku zo dňa 30.4.2009 okresný súd ustálil, že v lehote splatnosti žalovaný uhradil z faktúry s koncovým číslom 08 celkom sumu 3.983,27 Eur (120.000,- Sk). Po lehote splatnosti uhradil žalovaný dňa 10.5.2002 čiastku vo výške 1.991,64 Eur (60.000,- Sk). Okresný súd pri omeškaní s úhradou ceny diela vyfakturovanej faktúrou s koncovým číslom 08, splatnej dňa 24.4.2002, priznal úrok z omeškania za omeškanie s úhradou sumy 61.851,79 Eur (1.863.347,- Sk) za obdobie omeškania odo dňa 25.4.2002 do 10.5.2002 v celkovej výške 284,69 Eur (8.576,50 Sk) pri priznanej úrokovej sadzbe 10,5% ročne. Dňa 13.5.2002 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.327,76 Eur (40.000,- Sk), za omeškanie s úhradou čiastky 59.860,15 Eur (1.803.347,- Sk) bol povinný zaplatiť úrok z omeškania v celkovej výške 51,65 Eur (1.556,- Sk) za omeškanie od 11.5.2002 do 13.5.2002. Dňa 31.5.2002 žalovaný uhradil sumu 6.638,78 Eur (200.000,- Sk), za omeškanie od 14.5.2002 do 31.5.2002 so sumou 58.532,40 Eur (1.763.347,- Sk) bol povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 303,06 Eur (9.130,- Sk). Dňa 31.7.2002 uhradil sumu 9.958,18 Eur (300.000,- Sk), za omeškanie s úhradou čiastky 5.189,77 Eur (1.563.347,- Sk) za obdobie od 1.6.2002 do 31.7.2002 bol povinný zaplatiť sumu 910,63 Eur (27.433,50 Sk). Okresný súd ďalej zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v úrokovej sadzbe 10,5% ročne z nesplatenej sumy z faktúry s koncovým číslom 08 ku dňu rozhodovania súdu vo výške 41.935,44 Eur (1.263.347,- Sk) odo dňa 25.4.2002 až do zaplatenia v súlade s ust. § 369 ods. 2 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.
19. Ďalej okresný súd konštatoval, a to rovnako v odseku 58. svojho odôvodnenia, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 494,79 Eur za omeškanie s úhradou sumy 61.851,79 Eur (1.863.347,- Sk) od 25.4.2002 do 10.5.2002, zmluvnú pokutu vo výške 89,79 Eur (2.705,- Sk) za omeškanie s úhradou sumy 59.860,15 Eur (1.803.347,- Sk) za obdobie od 11.5.2002 do 13.5.2002, zmluvnú pokutu vo výške 526,79 Eur (15.870,- Sk) za omeškanie s úhradou sumy 58.532,40 Eur (1.763.347,- Sk) za obdobie od 14.5.2002 do 31.5.2002 a zmluvnú pokutu vo výške 1.582,75 Eur (47.682,- Sk) za omeškanie s úhradou sumy 51.893,61 Eur (1.563.347,- Sk) za obdobie od 1.6.2002 do 31.7.2002 - za omeškanie s úhradou časti ceny diela vyfakturovanej faktúrou č. OF 20020008. Z nesplatenej sumy ku dňu rozhodnutia okresného súdu vo výške 41.935,44 Eur (1.263.347,- Sk), vyfakturovanej faktúrou s koncovým číslom 08, bol žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne, za každý deň omeškania odo dňa 25.4.2002 do zaplatenia. Okresný súd uviedol, že zmluvnú pokutu bol žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zmluvným dojednaním čl. VII. bod 7.2. zmluvy o dielo. V lehote splatnosti (2.7.2002) žalovaný uhradil z faktúry č. OF 20020019 dňa 18.6.2002 čiastku 30.234,77 Eur (910.852,70 Sk). Žalovaný bol povinný zaplatiť z ceny diela vyfakturovanej vo faktúre č. 20020019 nesplatenú časť 15.447,43 Eur (465.369,30 Sk) a úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne z nesplatenej časti 15.447,43 Eur (465.369,30 Sk) odo dňa 3.7.2002 do zaplatenia v súlade s § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 15.447,43 Eur (465.369,30 Sk) odo dňa 3.7.2002 do zaplatenia v súlade s ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zmluvným dojednaním podľa čl. VII. bod 7.2. zmluvy o dielo. Z ceny diela, ktorá bola vyfakturovaná žalobcom vo faktúre č. 20020023 v celkovej výške 14.481,88 Eur žalovaný čiastočne uhradil sumu 2.563,67 Eur, a to dňa 5.8.2002. Žalovaný bol preto povinný zaplatiť zo sumy 11.918,21 Eur úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne za obdobie od 7.8.2002 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 11.918,21 Eur od 7.8.2002 do zaplatenia.
20. Okresný súd mal ďalej za preukázané, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v súlade s ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na čl. VII. bod 7.2. zmluvy o dielo. Takýto nárok mal žalobca do času podania žaloby vo veci, ako aj do 30.4.2009, keď okresný súd rozhodol rozsudkom sp.zn. 18Cb 14/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.3.2010. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb 14/2003 (následne zrušený NS SR) žalovaný na tento právoplatný rozsudok plnil. Oproti pôvodnému konaniu, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 18Cb 14/2003 sa dôkazná situácia žiadnym spôsobom nezmenila, okrem faktu, že žalovaný na pôvodný rozsudok poskytol plnenie. Okresný súd uviedol, že nemal dôvod rozhodnúť inak, ako bolo pôvodné rozhodnutie pod sp.zn. 18Cb 14/2003 s tým rozdielom, že okresný súd vzhľadom na výsledky znaleckého posudku oproti pôvodnému rozsudku priznal aj sumu 229,20 Eur z faktúry s koncovým číslom 023, ktorá v pôvodnom rozsudku nebola priznaná.
21. K ustanoveniu § 330 Obchodného zákonníka okresný súd uviedol, že samotný žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 7.8.2015 uviedol, že v roku 2010 v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 14/2003-510 zo dňa 30.4.2009 a Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob 156/2009-599 zo dňa 10.2.2010 uhradil na účet žalobcu dňa 23.2.2010 sumu 69.071,87 Eur, dňa 10.3.2010 sumu 47.500,- Eur a dňa 29.12.2010 sumu 64.669,72 Eur. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s konaním sp.zn. 18Cb/14/2003 vedenom na Okresnom súde v Martine, ktoré pokračuje v tomto konaní pod sp.zn. 17Cb/109/2011, zaplatil na účet žalobcu celkovo sumu 181.241,59 Eur, ktorú si žalobca po rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2M Obdo 3/2011 zo dňa 21.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2011 a ktorým bol predmetný rozsudok okresného a krajského súdu zrušený zadržiava doteraz. Na základe tejto skutočnosti si žalovaný v zmysle ust. § 98 O.s.p. uplatňoval túto pohľadávku na započítanie voči pohľadávke žalobcu ako procesnú obranu len do výšky prípadne súdom priznaného nároku žalobcovi, a to titulom bezdôvodného obohatenia.
22. Okresný súd k tejto započítacej námietke titulom bezdôvodného obohatenia uviedol, že rovnakú kompenzačnú námietku, z toho istého právneho dôvodu žalovaný uplatnil aj v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. 15Cb 44/2003, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/163/2012, kde s touto kompenzačnou námietkou žalovaného sa krajský súd vysporiadal a uviedol, že ak žiada vrátenie plnenia ten kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, tak dôvodnosť tejto požiadavky závisí na tom, či podľa hmotného práva, t.j. i bez rozhodnutia ktoré bolo následne zrušené plnil povinnosť ktorú skutočne mal alebo nie. Zrušením rozhodnutia podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva táto povinnosť neexistovala. V zmysle uvedeného okresný súd v tomto konaní, t.j. v konaní pod sp.zn. 17Cb/109/2011 mal za preukázané, že žalovaný mal hmotnoprávnu povinnosť na základe zmluvy o dielo žalobcovi plniť, a to i bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, a preto nebolo možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Neexistovala pohľadávka žalovaného spôsobilá na započítanie voči pohľadávke žalobcu.
23. Okresný súd uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb/14/2003 žalovaný plnil celkovo sumu 181.241,59 Eur, pričom toto svoje plnenie označil ako plnenie v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb 14/2003, a preto ohľadne tejto úhrady okresný súd v súvislosti s ust. § 330 Obchodného zákonníka vychádzal zo špecifikácie plnenia práve na rozsudok sp.zn. 18Cb 14/2003, keď prvá úhrada pokryla najprv istinu z prvého, aj z druhého výroku pôvodného rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb/14/2003 a následné platby boli platbami na príslušenstvo. Podľa takejto špecifikácie úhrady žalovaného okresný súd potom priradil aj jednotlivé úhrady.
24. Okresný súd pri priraďovaní úhrad podľa rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003 mal za to, že žalovaný na istine, vyčíslených úrokoch a vyčíslenej zmluvnej pokute mal uhradiť celkovo sumu 73.545,21 Eur (41.935,44 Eur - istina, 1.550,02 Eur - úrok z omeškania, 2.694,12 Eur - zmluvná pokuta, 27.136,43 Eur - istina, 229,20 Eur - časť z faktúry s koncovým číslom 023) a po rozsudku dňa 23.2.2010 žalovaný uhradil 69.071,87 Eur, ktorá splátka bola celá použitá na úhradu istiny vo výške 41.935,44 Eur a 27.136,43 Eur.
25. Okresný súd poukázal na to, že následne žalovaný uhradil dňa 10.3.2010 sumu 47.500,- Eur, ktorú sumu okresný súd zarátal nasledovne: sumu 229,20 Eur ako týmto rozsudkom priznaná časť istiny z faktúry s koncovým číslom 023, sumy 1.550,02 Eur ako vyčísleného úroku z omeškania v prvom výroku rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003 a sumy 2.694,12 Eur na zmluvnú pokutu vyčíslenú v prvom výroku rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003, celkovo bola použitá zo sumy 47.500,- Eur na tieto nároky suma 4.473,34 Eur a nepoužitá zostala časť sumy vo výške 43.026,57 Eur (47.500,- Eur - 4.473,34 Eur) a následne žalovaný uhradil 29.12.2010 sumu 64.669,72 Eur. Takto bola pokrytá celá istina, vyčíslený úrok, aj vyčíslená zmluvná pokuta z prvého aj z druhého výroku rozsudku okresného súdu sp.zn. 18Cb 14/2003. Po úhrade tejto časti z balíka, ktorý žalovaný uhradil po právoplatnosti rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003 zostala suma 107.699,42 Eur (43.026,57 Eur + 64.669,72 Eur). Z tejto sumy bolo zarátané na úhradu úrokov z omeškania v prvom výroku rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003 vo výške 10,5% zo sumy 41.935,44 Eur od 25.4.2002 do 23.2.2010 (úhrada po rozsudku sp. zn. 18Cb/14/2003) suma 34.526,07 Eur.
26. Okresný súd skonštatoval, že tak došlo k úhrade celých nevyčíslených úrokov z omeškania v prvom výroku rozsudku sp.zn. 18Cb/14/2003 (od 25.4.2002 do 23.2.2010), pričom na ďalšie úhrady zostala suma 73.170,35 Eur, ktorá bola zarátaná na nevyčíslenú zmluvnú pokutu v prvom výroku rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003 vo výške 0,05% denne (18,25% mesačne, správne malo byť uvedené ročne) zo sumy 41.935,44 Eur od 25.4.2002 do 23.2.2010 (dátum uhradenia istiny v prvom výroku) celkom suma 60.009,61 Eur, čím došlo k úhrade celej nevyčíslenej zmluvnej pokuty v prvom výroku rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003, a teda k pokrytiu celého prvého výroku rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003.
27. Okresný súd uviedol, že na ďalšie použitie zostala z úhrady vykonanej žalovaným suma 13.160,74 Eur, ktorá bola použitá na úhradu nevyčíslených úrokov z omeškania z druhého výroku rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003 vo výške 10,5% ročne zo sumy 15.447,43 Eur (neuhradená časť faktúry č. 20020019) od 3.7.2002 do 23.2.2010 (úhrada žalovaným po právoplatnosti rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003) v celkovej výške 12.411,48 Eur. Tým došlo k úhrade nevyčíslených úrokov z omeškania v rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003 a na použite zostala ešte suma 749,26 Eur z celkovej úhrady žalovaným po právoplatnosti rozsudku sp.zn. 18Cb 14/2003. Táto bola použitá na nevyčíslenú zmluvnú pokutu z druhého výroku rozsudku sp.zn. 18Cb/14/2003 vo výške 0,05% denne zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do 23.2.2010 (úhrada v celkovej výške po vyčíslení 23.441,47 Eur) a z tejto sumy bola časť v sume 749,26 Eur uhradená z úhrad poskytnutých žalovaným po právoplatnosti rozsudku sp.zn. 18Cb/14/2003, čím bola spotrebovaná celá žalovaným uhradená suma 181.241,59 Eur poskytnutá po právoplatnosti rozsudku sp.zn. 18Cb/14/2003, pričom z tejto sumy bol pokrytý kompletne prvý výrok rozsudku a druhý výrok v rozsudku okrem zmluvnej pokuty 0,05% denne zo sumy 15.447,43 Eur v sume 22.692,21 Eur, ktorá zostala neuhradená (výška zmluvnej pokuty 0,05% denne zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do 23.2.2010 predstavovala celkom sumu 23.441,47 Eur, z toho časť vo výške 749,26 Eur bola uhradená zo žalobcom (správne malo byť uvedené zo žalovaným) poskytnutej úhrady po právoplatnosti rozsudku sp.zn. 18Cb/14/2003 a neuhradená zostala suma 22.692,21 Eur). K tejto sume 22.692,21 Eur ako časti zmluvnej pokuty 0,05% denne zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do 23.2.2010 okresný súd zaviazal žalovaného.
28. Okresný súd uviedol, že žalovaného zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania v celkovej sume 9.455,87 Eur, čo boli vyčíslené úroky z omeškania vo výške 10,5% zo sumy 11.918,21 Eur (neuhradená časť faktúry č. 20020023) odo dňa 7.8.2002 do 23.2.2010, ako dátum úhrady.
29. Okresný súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu sumy 16.435,21 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 11.918,21 Eur (neuhradená časť faktúry č. 20020023 od 7.8.2002 do 23.2.2010).
30. Okresný súd následne žalobu v časti v sume 41.935,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne od 25.4.2002 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1.550,02 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 2.694,12 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 41.935,44 Eur od 25.4.2002 do zaplatenia a v sume 27.136,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do zaplatenia (23.2.2010), v časti zmluvnej pokuty 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do zaplatenia (23.2.2010) v sume 749,26 Eur (celková výška zmluvnej pokuty za toto obdobie predstavovala sumu 23.441,47 Eur) zamietol, v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb/109/2011-1568 zo dňa 27. februára 2019.
31. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP. Celý nárok uplatnený žalobou včetne istiny, vyčíslených úrokov z omeškania, vyčíslenej zmluvnej pokuty predstavoval sumu 229.824,88 Eur, čo bolo 100%. Rozsudkom bola žalobcovi priznaná suma 48.583,29 Eur (22.692,21 Eur + 9.455,87 Eur + 16.435,21 Eur), čo predstavuje 21,14%-ný úspech žalobcu a 78,86%-ný úspech žalovaného. Podľa okresného súdu čistý úspech žalovaného vo veci bol 57,72% (78,86% - 21,14%). V tejto 57,72%-nej výške má žalovaný voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
32. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 17Cb/109/2011-1396 zo dňa 29.06.2017 okresný súd rozhodol, že štát má voči žalobcovi právo na 21,14%-nú náhradu trov konania a voči žalovanému na 78,86%-nú náhradu trov konania. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku okresný súd uviedol, že vydaným rozsudkom nerozhodol o trovách štátu, preto za aplikácie ust. § 225 ods. 1, 2 veta prvá CSP, rozhodol o trovách štátu dopĺňacím rozsudkom, keďže štát platil trovy znaleckého dokazovania. Rozsudkom okresný súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,72%, pričom vychádzal z úspechu žalobcu v konaní v rozsahu 21,14% a z úspechu žalovaného v rozsahu 78,86%, ktorý percentuálny úspech resp. neúspech bol určujúci pri rozsahu povinnosti strán sporu na náhradu trov štátu. Okresný súd uviedol, že pri rozsahu povinnosti strán sporu na náhradu trov štátu vychádzal z miery ich (ne)úspechu v konaní.
33. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to v podaní zo dňa 11.04.2017 (č.l. 1340 - 1347 spisu) v spojení s podaním zo dňa 15.08.2017 (č.l. 1401 - 1405 spisu). Žalobca uviedol, že podáva odvolanie voči celému rozsudku okresného súdu v spojení aj s dopĺňacím rozsudkom, keďže má za to, že bol vydaný v rozpore so zákonom z titulu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je nepresvedčivé a nedostatočné. Odôvodnenie nie je v dostatočnom rozsahu tak, ako to vyžaduje zákon v spojení s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR. Podľa žalobcu okresný súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré uvádzal žalobca. Podľa žalobcu bolo nesprávne aplikované aj ust. § 330 Obchodného zákonníka. Okresný súd nesprávne platby uhradené žalovaným v prospech žalobcu v celkovej sume 181.241,59 Eur započítal na záväzok žalovaného voči žalobcovi zo Zmluvy o dielo č. 13/2001 zo dňa 31.10.2001 (ďalej len „zmluva o dielo“), ktorá tvorila predmet daného súdneho konania. Žalobca mal za to, že okresný súd nemal vôbec vykonávať zápočet podľa ust. § 330 Obchodného zákonníka, a to z dôvodu, že žalovaný pri plnení týchto platieb nemienil platiť svoj záväzok zo zmluvy o dielo. Vôľa žalovaného pri plnení bola zrejmá, a to výlučne plniť na toho času právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie. Uvedenému faktu nasvedčuje aj Dohoda o splátkach zo dňa 22.02.2010, ktorá bola uzavretá z dôvodu existencie toho času právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný pri každej jednotlivej platbe realizovanej v prospech žalobcu odvolával. Pre vyhodnotenie vôle dlžníka pri poskytnutí úhrad v prospech veriteľa (žalobcu) bolo rozhodujúce poznať vôľu dlžníka a túto si správne vyložiť. V danom prípade vôľou žalovaného ako dlžníka nikdy nebolo plniť peňažný záväzok voči žalobcovi vyplývajúci z hmotného práva, a to uzavretej zmluvy o dielo, ale vôľa dlžníka - žalovaného bola výlučne a nepochybne plniť na toho času právoplatné súdne rozhodnutie. Žalobca ďalej poukázal na nesprávny postup okresného súdu pri aplikácii ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka v súvislosti so sumou 181.241,59 Eur uhradenou zo strany žalovaného žalobcovi. Nesprávny postup žalobca videl v tom, že najskôr prijaté platby okresný súd započítal na istinu a následné platby započítal na príslušenstvo. Žalobca zdôraznil, že na aplikáciu tak ods. 1, ako aj ods. 2 ust. § 330 Obchodného zákonníka je určujúca vôľa dlžníka prejavená v čase poskytnutia plnenia. Vôľa dlžníka bola prejavená jednoznačne plniť na súdne rozhodnutie a len pri takomto plnení priraďovať jednotlivé platby v súlade s Dohodou o splátkach. Ak okresný súd vyhodnotil, že dlžník plnil peňažný záväzok zo zmluvy, tak toto nezodpovedalo vôli dlžníka a pokiaľ by okresný súd tvrdil, že plnil na základe súdneho rozhodnutia, tak toto rozhodnutie bolo následne zrušené.
34. Žalobca v odvolaní namietal aj nesprávny postup okresného súdu, ktorý sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce vysporiadal s dôvodnosťou žalobcovho nároku, avšak z výrokovej časti rozhodnutia tento fakt nevyplynul. Okresný súd svojim rozhodnutím založil stav právnej neistoty, ktorý je na ťarchu úspešného žalobcu, ak výrokovou časťou rozhodnutia sú vyjadrené len nároky žalobcu na vyplatenie časti žalovaného príslušenstva. Žalovaný nárok žalobcu vyplývajúci z hmotného práva, a to zo zmluvy o dielo neuznal, a preto okresný súd v rámci hodnotenia dôkazov nemohol vychádzať z toho, že vôľa dlžníka, a to žalovaného, bola plniť na hmotné právo - zmluvu o dielo. Okresný súd pochybil ak nerozhodol priamo vo výrokovej časti rozhodnutia o celom žalovanom nároku. Ak okresný súd vo výroku IV. zvyšok žaloby zamietol, založil stav právnej neistoty na strane žalobcu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia samo o sebe nie je záväzné, a preto sa žalobca obáva potenciálnych protinárokov žalovaného do budúcnosti. Tomuto mohol okresný súd zabrániť vydaním súdneho rozhodnutia, v ktorom by sa priamo vo výrokovej časti vysporiadal s celým žalovaným nárokom a jeho dôvodnosťou. Navyše podľa žalobcu zo znenia výroku IV. „Vo zvyšku sa žaloba zamieta“ nie je zrejmé, v akej časti bol žalovaný nárok priznaný a v akej časti zamietnutý. Aj tento fakt otvára priestor pre potenciálne spory medzi sporovými stranami do budúcnosti. V odôvodnení okresný súd uviedol, že uznáva nárok žalobcu, ale táto skutočnosť sa neprejavila vo výrokovej časti rozsudku a ani vo výroku o náhrade trov konania. Okresný súd na jednej strane konštatuje dôvodnosť žalobcovho nároku, ale túto dôvodnosť nepremietol do náhrady trov konania. Na tejto dôvodnosti žalobcovho nároku nemení nič fakt, že žalovaný uhradil až po podaní žaloby v prospech žalobcu celkovú sumu vo výške 181.241,59 Eur, a to na základe vtedy právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené. Žalovaný počas celého súdneho konania, ako aj v záverečnej reči spochybňoval nárok zo strany žalobcu, v dôsledku čoho žalobca nemal inú možnosť, ako trvať na žalobe v plnom rozsahu. Ak by žalobca v časti zobral žalobu späť bez toho, aby o uplatnenom žalobnom nároku zo zmluvy o dielo meritórne rozhodol okresný súd, dostal by sa žalobca do stavu právnej neistoty voči žalovanému, ktorý by mohol následne iniciovať súdne konanie voči nemu v dôsledku prijatých platieb ako bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu alebo z iného právneho titulu. Žalovaný počas celej doby dielo užíva, hospodári na ňom, podniká a žalobca nemá inú možnosť ako sa domôcť svojich finančných nárokov, než len prostredníctvom súdneho konania. Aj výsledky vykonaného dokazovania potvrdili, že zo strany žalobcu bolo dielo riadne vykonané, za čo má žalobca nárok na žalovanú odmenu za vykonanie diela.
35. Podľa žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, a to s poukazom na dôvodnosť podanej žaloby, správanie žalovaného a všetky ďalšie individuálne okolnosti danej veci. Pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 5/2006, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. januára 2012 sp.zn. 6M Cdo 5/2011, uznesenie Ústavného súdneho Slovenskej republiky zo dňa 8.12.2011 č.k. II. ÚS 563/2011-14. Žalobca navrhol, aby rozsudok okresného súdu bol zmenený a žalobe vyhovené v celom rozsahu s priznaním 100% náhrady trov súdneho konania, resp. rozhodnutie bude zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Z podania žalobcu zo dňa 15.08.2017, označeného ako odvolanie žalobcu vyplynulo, že žalobca nesúhlasí ani s dopĺňacím rozsudkom, pretože ak bol nesprávny postup okresného súdu pri rozhodovaní o žalobcovom nároku, jeho dôvodnosti, potom je nesprávne rozhodnutie okresného súdu - dopĺňací rozsudok, ktorý sa týka náhrady trov štátu. Žaloba bola podaná dôvodne, žalobca bol preto 100% úspešný a okresný súd nesprávne právne postupoval, ak aplikoval ust. § 255 CSP v súvislosti s posúdením pomeru úspechu účastníkov konania vo veci. Podľa žalobcu náhradu trov konania voči štátu má znášať výlučne žalovaný, preto žalobca nesúhlasil ani s touto časťou rozhodnutia okresného súdu, ktorú navrhol zmeniť tak, že štát má voči žalovanému nárok na 100%-nú náhradu trov konania, resp. žalobca navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pokiaľ odvolací súd nevyhovie návrhu zmeny rozsudku.
36. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný, a to proti vyhovujúcemu výroku resp. výrokom rozsudku okresného súdu, ktorými bol žalovaný zaviazaný na plnenie žalobcovi, keďže žalovaný mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zvýraznil skutočnosti, na základe ktorých žalobca uplatňoval svoj nárok, keď tieto odvodil od písomnej Zmluvy o dielo č. 13/2001 uzavretej so žalovaným, pričom nároky žalobca uplatnil aj na základe ústne požadovaných naviac prác žalovaným, teda nároky na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo. Žalobca si okrem istiny uplatňoval úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Podľa žalovaného, pri finančných nárokoch za naviac práce vykonané na základe ústnej zmluvy o dielo, žalobca mohol najviac uplatňovať len istinu a úroky z omeškania, nie zmluvnú pokutu, pretože táto nebola v zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodnutá písomne. Nie je zrejmé na základe čoho okresný súd skonštatoval, že písomná forma zmeny, a to rozšírenia predmetu zmluvy bola dodržaná. Žalobca uplatňoval cenu prác na základe písomnej zmluvy o dielo a zároveň aj cenu prác, ktoré boli vykonané na základe ústnej požiadavky, t.j. ústne uzavretej zmluvy o dielo. Nie všetky fakturované práce boli vykonané na základe písomnej zmluvy o dielo. Neudržateľnosť záverov okresného súdu vychádza aj z ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že písomne uzavretá zmluva sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, pokiaľ obsahuje ustanovenie, že sa môže zmeniť alebo zrušiť iba dohodou strán, ktorá bude v písomnej forme. Článok VIII. bod 8.2. písomnej Zmluvy o dielo č. 13/2001 jednoznačne stanovil, že zmluva sa môže meniť alebo dopĺňať len formou písomných dodatkov, ktoré budú podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. K takejto zmene Zmluvy o dielo č. 13/2001 nedošlo, neexituje žiaden písomný dodatok potvrdený obidvoma zmluvnými stranami.
37. Žalovaný nesúhlasil ani so závermi okresného súdu, pokiaľ išlo o vystupovanie MVDr. M. za žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že vo vzťahu k vystupovaniu MVDr. U. M. je potrebné si uvedomiť jeho oprávnenosť konania vo veciach technických, tak ako to vyplýva zo Zmluvy o dielo č. 13/2001 a nie vo veciach právnych. MVDr. U. M. vo vzťahu k žalobcovi mal splnomocnenie výlučne na podpis Zmluvy o dielo č. 13/2001 za žalovaného, teda na uzavretie zmluvy o dielo a nie na iné právne úkony v súvislosti s touto zmluvou. Po uzavretí písomnej zmluvy o dielo MVDr. U. M. bol vo vzťahu k žalobcovi oprávnený konať už len vo veciach technických. Keďže k prekročeniu oprávnenia MVDr. U. M. nedošlo, tak potom nevzniká ani priestor na aplikáciu ust. § 16 Obchodného zákonníka, rovnako nevzniká priestor ani pre aplikáciu § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej poukázal aj na ust. § 35 Občianskeho zákonníka, keďže svedok MVDr. U. M. uviedol, že svojim podpisom na súpise prevedených prác, ktoré tvorili prílohy faktúr, iba potvrdil prevzatie, preto sa nemôže nanucovať iný prejav vôle ako ten, ktorý svedok prevzatím súpisov prejavil. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by MVDr. U. M. prevzatím faktúr, ktorých prílohou boli súpisy prác, chcel uzavrieť dodatok k písomnej Zmluve o dielo č. 13/2001. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov žalovaný poukázal na ust. § 191 CSP a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 114/2008. K odôvodneniu súdneho rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07, IV. ÚS 115/03. Žalovaný nesúhlasil ani so spôsobom hodnotenia znaleckých posudkov. Ing. Ján Hlina k posudku č. 2/2014 uviedol, že vzhľadom na časový odstup bol odkázaný a vychádzal z posudku Ing. Dany Kubačkovej, t.j. znalkyne spred siedmych rokov, ktorá bola ustanovená vylúčenou sudkyňou, a preto znalecký posudok ktorý vypracovala č. 8/2007 zo dňa 30.11.2007 bol nepoužiteľný. Znalec Ing. Ján Hlina v zmysle toho čo uviedol vo svojom posudku, bol odkázaný na posudok znalkyne ustanovenej vylúčenou sudkyňou, avšak súčasne znalec Ing. Ján Hlina vo svojom posudku zabudol uviesť ako opísala vo svojom posudku č. 8/2007 Ing. Dana Kubačková východiskový stav pred vypracovaním jej znaleckého posudku. Skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov zostali zo strany súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku bez povšimnutia. Žalovaný poukázal na nesprávne údaje v odseku 52. odôvodnenia o vyfakturovanej čiastke vo výške 32.641,14 Eur namiesto 65.835,06 Eur a v odseku 66. odôvodnenia nesprávny údaj o sadzbe 18,25% mesačne namiesto ročne, ako aj v odseku 67. odôvodnenia rozsudku nesprávna formulácia „zo žalobcom poskytnutej úhrady“ namiesto zo žalovaným poskytnutej úhrady. Okresný súd v rozpore so skutkovými zisteniami podľa výsledkov vykonaného dokazovania a následne v rozpore s platným právnym poriadkom priznal žalobcovi zmluvnú pokutu na základe ústnej zmluvy o dielo a priznal žalobcovi aj ním uplatňované nároky za časť stavebných prác, ktoré mali byť vykonané mimo rozsah písomnej Zmluvy o dielo č. 13/2001 a ktorých nepochybné vykonanie žalobcom sa znalcovi nepodarilo preukázať a žalobca ich taktiež vzhľadom na neexistenciu stavebného denníka nevedel preukázať. Žalovaný preto v odvolaní zo dňa 05.05.2017 žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, a to vo výrokoch označených ako I., II., III. (č.l. 1377 až 1382 spisu).
38. Žalovaný v podaní zo dňa 08.09.2017 (č.l. 1429, 1430 spisu) uviedol, že podáva odvolanie aj voči dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu, pretože nesúhlasí s náhradou trov štátu. Okresný súd podľa žalovaného pri určení rozsahu povinnosti strán sporu na náhradu trov štátu nevychádzal z miery neúspechu v konaní, nakoľko ak konštatoval, že žalobca bol úspešný v rozsahu 21,14%, potom mal byť zaviazaný na náhradu trov štátu vo zvyšnom rozsahu neúspechu, t.j. v rozsahu 78,86% a naopak žalovaný, pokiaľ bol úspešný v rozsahu 78,86%, potom mal byť zaviazaný na náhradu trov štátu vo zvyšnom rozsahu neúspechu, t.j. v rozsahu 21,14%. Žalovaný nesúhlasil ani s úspešnosťou žalobcu v rozsahu 21,14%, preto navrhol, aby dopĺňací rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie.
39. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 25.09.2017 (č.l. 1433, 1434 spisu). Uviedol, že žalobca už pri podaní žaloby v roku 2002 nesplnil základnú povinnosť, a to predložiť dôkazy, ktoré by preukázali oprávnenosť uplatneného nároku. Žalobca od začiatku konania bol v dôkaznej núdzi. Okresný súd správne postupoval ohľadne sumy 181.241,59 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil v roku 2010. Druhou vecou bolo posúdenie celkovej výšky nárokov žalobcu, k čomu sa žalovaný vyjadril v odvolaní zo dňa 05.05.2017 proti predmetnému rozsudku. Žalobca počas celého konania nezdôvodnil, prečo neviedol stavebný denník. Keby si bol splnil túto základnú povinnosť, tak od začiatku by bolo jasné, či sú nároky žalobcu opodstatnené alebo nie. Tento postup žalobcu preto dopadá na stranu žalobcu a nie je možné v tom vidieť okolnosti sporu.
40. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 31.08.2017 (č.l. 1425 - 1427 spisu). Žalobca považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné. Žalobca zdôraznil, že cena diela vychádza z prác, ktoré boli dojednané jednak písomnou zmluvou o dielo a jednak písomnými dodatkami. Tieto dodatky k zmluve podpisoval za žalovaného a odsúhlasoval ich MVDr. U. M., ktorý bol oprávnený vystupovať ako zodpovedný zástupca žalovaného. Písomné dodatky ku zmluve o dielo sa realizovali formou písomných súpisov prevedených prác, ktoré boli podrobne špecifikované čo do druhu, množstva, jednotkovej aj celkovej ceny. Zároveň bolo v súpisoch vyznačené, ktoré práce boli podľa zmluvy a ktoré sú prácami naviac. Súpisy prevedených prác boli prílohou jednotlivých faktúr - podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. Ohľadom kompetencie MVDr. U. M. vystupovať za žalovaného vo vzťahu k predmetnému dielu voči žalobcovi, jeho oprávnenie žalobca odvodzoval zo znenia ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. MVDr. M. bol oprávnený za žalovaného podpísať zmluvu o dielo, zastupovať žalovaného vo veciach technických, denne komunikoval so žalobcom ohľadom diela, preberal naviac práce, ich súpisy, faktúry, bol oprávnený podpísať aj písomné zmeny zmluvy o dielo (dodatky). Aj znalci, ktorí boli súdom ustanovení, potvrdili existenciu naviac prác, vysporiadali sa aj s hodnotou vykonaných naviac prác a navyše ich existenciu priznal aj sám žalovaný. Obrana žalovaného v odvolaní je účelová, v rozpore s vykonaným dokazovaním. Vzhľadom k tomu, že medzi znaleckým posudkom č. 8/2007 (vylúčená znalkyňa Ing. Dana Kubačková) a znaleckým posudkom č. 2/2014 (znalec Ing. Ján Hlina) boli rozdiely ohľadom určenia ceny vykonaných prác, ktoré znalec Ing. Hlina nedokázal súdu dostatočne objasniť, okresný súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil znaleckú organizáciu ZNALCI s.r.o., so sídlom Hollého 552, Likavka. Ustanovený znalec, resp. znalecká organizácia ZNALCI s.r.o., vypracoval znalecký posudok č. 52/2016 zo dňa 16.09.2016, pričom tento znalecký posudok okresnému súdu, ako aj sporovým stranám objasnil všetky skutočnosti. Podľa znaleckého posudku č. 52/2016 okresný súd ustálil rozsah vykonaných prác, ich cenu a na závery tohto znaleckého dokazovania poukazuje okresný súd vo svojom rozhodnutí. Znalecký posudok č. 52/2016 predstavuje dostačujúci a komplexný podklad pre rozhodnutie súdu. Žalobca preukázal svoj nárok v celom rozsahu, a preto je skutkovo aj právne dôvodný.
41. Žalobca v podaní zo dňa 09.11.2017 (č.l. 1462 spisu) zaslal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.09.2017 k odvolaniu žalobcu. V tomto vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný podáva nepravdivé údaje a informácie. Ohľadom znaleckého dokazovania ktoré bolo v súdnom konaní nariadené, bolo zamerané na skutočnosti, ktoré tvorili predmet súdneho konania a ktoré boli sporné a tieto bolo potrebné posúdiť osobou s odbornými vedomosťami z odboru stavebníctvo - oceňovanie hodnoty stavebných prác. Znalecké dokazovanie nesuplovalo žalobcom predložené dôkazy. Žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal ním tvrdené skutočnosti listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami a znaleckým dokazovaním. Ak žalobca nepredložil stavebný denník, uvedené nebolo prekážkou rozhodnutia vo veci samej. Súd mal k dispozícii množstvo iných dôkazov, ktorými bol nárok žalobcu jednoznačne preukázaný. Ustanovení znalci potvrdili skutkové tvrdenia žalobcu a vyvrátili tvrdenia žalovaného. Bol to žalovaný, ktorý menil svoju argumentáciu a spochybňoval žalobcove tvrdenia, ako aj znalecké dokazovanie bez toho, aby uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca preukázal žalovaný nárok v celom rozsahu, vrátane príslušenstva a vyjadrenie žalovaného považoval žalobca za nedôvodné a nepravdivé.
42. Žalovaný v podaní zo dňa 20.11.2017 (č.l. 1467, 1468 spisu) zaslal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. V ňom poukázal na to, že žalobca si počas 15 ročného súdneho konania uvedomil, že spravil zásadnú chybu, keď neviedol stavebný denník, v ktorom v zmysle písomnej Zmluvy o dielo č. 13/2001 mali byť pre potreby stavby dokumentované všetky rozhodujúce skutočnosti. Z obsahu a formy predmetných súpisov prác na ktoré sa žalobca odvolával, je podľa žalovaného evidentné len to, že majú deklarovať čisto vykonanie nejakých stavebných prác, nič viac. Svojim obsahom a formou nielenže sami osebe nespĺňajú formálno-právne predpoklady na to, aby mohli byť vyhodnotené ako dodatok, resp. dodatky k písomnej zmluve o dielo, ale nemôžu takýto predpoklad spĺňať aj preto, že prejav vôle žalobcu v tomto smere žalobca jasne a jednoznačne prejavil v Zápise o prevzatí diela zo dňa 06.05.2004, v ktorom vlastnoručne napísal nasledovné stanovisko zhotoviteľa: „Ako naviac práce požadované ústne objednávateľom boli prevedené podľa súpisov OF 20020004, OF20020008, OF 20020019, OF 20020023“. Nie žalovaný, ale žalobca ako prvý v konaní uviedol, že naviac práce boli požadované ústne a boli prevedené podľa predmetných súpisov. Žiadne písomné dodatky k písomnej Zmluve o dielo č. 13/2001 neexistujú. Žalobca nemôže mať nárok na zmluvnú pokutu za naviac práce požadované ústne objednávateľom. Tieto skutočnosti dokazujú len to, že žalobca žalovaný nárok v celom rozsahu nepreukázal.
43. Žalovaný ďalším podaním zo dňa 09.03.2018 (č.l. 1492 spisu) zaslal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom mal za to, že v konečnom dôsledku žalobca potvrdil pravdivosť tvrdení žalovaného tak, ako ich žalovaný uviedol v písomnom podaní zo dňa 25.09.2017, a to tým, že žalobca žiadne z tvrdení žalovaného relevantným spôsobom nevyvrátil, uchýlil sa len k všeobecným tvrdeniam, ktoré vyznievajú nedôveryhodne. Žalovaný zotrval na obsahu svojich podaní v celom rozsahu.
44. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP, na základe podaného odvolania žalobcu, žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením v napadnutých výrokoch I., II., III., IV. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výroku V. a výroku dopĺňacieho rozsudku bol tento zrušený a v tejto časti vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
45. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu, žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/75/2019, 13Cob/76/2019 - 1589 zo dňa 25.04.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.06.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
46. Primárne krajský súd uvádza, že základom posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“) boli odvolacie dôvody žalobcu obsiahnuté v podanom odvolaní zo dňa 11.04.2017 (č.l. 1340 - 1347 spisu) a zo dňa 15.08.2017 (č.l. 1401 - 1405 spisu) a odvolacie dôvody žalovaného obsiahnuté v podanom odvolaní zo dňa 05.05.2017 (č.l. 1369 - 1374 spisu), v podanom odvolaní žalovaného zo dňa 08.09.2017 (č.l. 1429, 1430 spisu). Z odvolaní žalobcu a žalovaného bolo zrejmé, že bol napadnutý tak rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/109/2011 - 1321 zo dňa 20.1.2017, ako aj dopĺňací rozsudok č.k. 17Cb/109/2011
- 1396 zo dňa 29.06.2017. Rozsah a dôvody odvolania žalobcu a žalovaného boli posudzované za dôslednej aplikácie ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP. Odvolaniami žalobcu a žalovaného boli napadnuté všetky výrokové časti rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením. Hoci opravné uznesenie týkajúce sa rozsudku okresného súdu, a to opravné uznesenie č.k. 17Cb/109/2011 - 1568 zo dňa 27. februára 2019 výslovne odvolaním nenapadol ani žalobca, ani žalovaný, toto opravné uznesenie je súčasťou napadnutého rozsudku okresného súdu, jeho neoddeliteľnou súčasťou a ako také tvorilo aj základ pre konanie krajského súdu ako súdu odvolacieho.
47. K odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalobcu a žalovaného je súdnym rozhodnutím, ktoré zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, a to pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku okresného súdu, vzťahujúce sa k výrokovým častiam I., II., III., IV., keďže okresný súd k týmto výrokovým častiam prijal v odôvodnení svojho súdneho rozhodnutia skutkové a právne závery, ktoré robia v tejto časti rozsudok okresného súdu preskúmateľným. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Krajský súd uvádza, že ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej strany, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný, rozhodujúci význam. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa, avšak len vo vzťahu k výrokovým častiam I., II., III., IV.. Uvedený záver krajského súdu neplatí vo vzťahu k výrokovej časti V. a k dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu, ku ktorej napadnutej časti odvolaniami sporových strán krajský súd vyjadril svoje závery v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že v súvislosti tak s odvolacími dôvodmi žalobcu, ako aj žalovaného, bol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 383 CSP, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie a ani na doplnenie dokazovania vykonaného pred okresným súdom.
48. K jednotlivosti odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd uvádza, že vo výrokoch I. až IV. napadnutého rozsudku okresného súdu je daná určitosť rozhodnutia okresným súdom vo vzťahu k vymedzenému žalobcovmu nároku. V súvislosti aj s vydaným opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/109/2011 - 1568 zo dňa 27. februára 2019 o vyjadrení zamietnutia žaloby vo zvyšku uplatneného žalobného nároku, rozsah ktorého zamietnutia bol obsiahnutý vo výrokovej časti IV., tak nemožno prisvedčiť odvolaciemu dôvodu žalobcu o neurčitosti zamietavého výroku. Naviac, na každé súdne rozhodnutie je potrebné nazerať komplexne, keďže toto sa skladá z jednotlivých častí, a to záhlavia (úvodná časť), výrok rozhodnutia, odôvodnenie a poučenie o opravných prostriedkoch. V záhlavovej časti sa vyjadruje predmet konania, vo výroku spôsob rozhodnutia o ňom a odôvodnenie obsahuje skutkové a právne závery rozhodnutia o predmete sporu. Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. až IV. bol určitým vyjadrením spôsobu rozhodnutia o predmete sporu.
49. Žalobca v odvolaní namietal, že v súvislosti s obranou žalovaného a plnením na pôvodné súdne rozhodnutie okresného a krajského súdu, ktoré boli zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bolo nesprávne aplikované ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka. Ani tento odvolací dôvod žalobcu nebol hodnotený ako relevantný. Vo všeobecnosti krajský súd poukazuje na ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie umožňuje dlžníkovi, aby pri plnení peňažného záväzku určil, ako má veriteľ započítať poskytnuté plnenie. Iba ak dlžník toto svoje právo nevyužije, platenie sa započíta najprv na úroky a potom na istinu. Zákon pritom neupravuje, akým spôsobom má dlžník určiť, ako sa má započítať jeho plnenie, takže musí ísť o jednostranný právny úkon, ktorý bude mať atribúty určitosti. Vo všeobecnosti je ustálené a platí, že ak dlžník zaplatí po začatí súdneho konania svoj dlh vo výške presne zodpovedajúcej žalobou uplatnenému nároku, pozostávajúcemu z dlžnej istiny a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu podania žaloby, jednoznačne tým prejavil svoju vôľu, aby ním poskytnuté plnenie veriteľ započítal na uplatnenú istinu a úroky z omeškania, a to bez toho, aby pri platení ešte osobitne určoval, ako treba plnenie započítať.
50. Krajský súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný pri platbe uviedol, že plní na istinu, preto zohľadnenie tohto plnenia žalovaným muselo byť na istinu tak, ako postupoval aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd z Dohody o splátkach, ktorá bola uzavretá dňa 22.02.2010 medzi žalobcom a žalovaným a ktorá tvorí súčasť spisového materiálu č.l. 813, 814 spisu (zväzok č. 3 súdneho spisu), mal za preukázané, že táto dohoda vychádzala z pôvodného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb 14/2003 zo dňa 30.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/156/2009, na základe ktorých súdnych rozhodnutí neskôr zrušených uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Obdo 3/2011 zo dňa 21. júla 2011, bolo dohodnuté v čl. II. plnenie tak, že v zmysle bodu 1 písm. a) najneskôr v lehote do 27.02.2010 bude platená istina v sume 69.071,87 Eur (krajský súd poznamenáva, že istina predstavovala sumu 41.935,44 Eur + 27.136,43 Eur). Z predmetnej Dohody o splátkach uzatvorenej dňa 22.02.2010 medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že bolo určené najskôr plnenie na istinu. Ďalej krajský súd poukazuje na č.l. 1024 spisu (zväzok č. 4 súdneho spisu), na ktorom čísle listu sa nachádza výpis z účtu, na ktorom žalovaný uviedol, že platí istinu - Dohoda o splátkach zo dňa 22.02.2010, preto nebolo možné požadovať to, aby plnenie žalovaným určené na istinu bolo započítané na úroky z omeškania v spojení aj s ďalším výpisom z účtu na č.l. 1025 spisu (zväzok č. 4 súdneho spisu), v ktorom rovnako je vyjadrené plnenie na istinu. Žalovaný určil, že plní na istinu, preto správne postupoval okresný súd, ak plnenie žalovaným nezapočítaval na príslušenstvo tak, ako sa toho domáhal žalobca, ktorý postup bol v súlade s ust. § 330 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Postup okresného súdu bol správny, ak na základe určenia pri plnení žalovaným ako dlžníka, ktorý plnil na istinu, toto plnenie zohľadnil najskôr na istinu s poukazom na odsek 63., 64., 65., 66., 67. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
51. Ďalším odvolacím dôvodom žalobca zvýraznil stav právnej neistoty, ktorú videl v tom, že pokiaľ žalovaný neuznáva svoj záväzok z uzavretej zmluvy o dielo so žalobcom a žalovaný plnil nie na zmluvu o dielo, ale rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu, ktorý bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušený, potom mal okresný súd vo výroku svojho rozsudku rozhodnúť o celom žalobcovom nároku, inak žalovaný sa môže do budúcna dovolávať nárokov voči žalobcovi, a to nároku na vrátenie plnenia poskytnutého na základe zrušeného súdneho rozhodnutia. Žalobca uviedol, že ak rozsudok okresného súdu je len na časť žalobcovho nároku a vo zvyšnej časti bol nárok žalobcu zamietnutý, tento stav môže založiť správanie sa žalovaného v tom, že uplatní voči žalobcovi vydanie plnenia, ak plnil žalobcovi na základe zrušeného súdneho rozhodnutia a nové súdne rozhodnutie na takýto záväzok plnenia žalovaným tu nie je. Žalobca ďalej poukázal na to, že musel trvať na žalobe v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný namieta nárok žalobcu a ak by žalobca netrval na žalobe, tak žalovaný by sa voči žalobcovi mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, ktoré žalobca prijal na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, tzn. že žalovaný by sa mohol domáhať voči žalobcovi plnenia bez právneho dôvodu. Okresný súd uznal nárok žalobcu, no táto skutočnosť sa neprejavila do výrokovej časti rozsudku.
52. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorý bol založený na tvrdenom stave právnej neistoty vo vzťahu k uplatnenému žalobnému nároku, plneniu žalovaným na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené, sa krajský súd oboznámil s tvrdeniami a podaním žalovaného zo dňa 07.08.2015, ktoré sa nachádza na č.l. 1020 - 1023 spisu (zväzok č. 4 súdneho spisu). Žalovaný uviedol, že žalobca bez právneho dôvodu zadržiava plnenie poskytnuté žalovaným, a to plnenie poskytnuté na základe rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 14/2003 - 510 zo dňa 30.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/156/2009 - 599 zo dňa 10.2.2010, ktoré súdne rozhodnutia boli následne rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené, a tým žalovaný vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia - sumy vo výške 181.241,59 Eur. Z vyjadrení žalovaného bolo zrejmé, že má za to, že ak plnil podľa zrušujúceho súdneho rozhodnutia, tak ide o bezdôvodné obohatenie získané žalobcom.
53. Z obrany žalovaného, ako aj ním podaného odvolania je nepochybné, že žalovaný popiera svoju hmotno-právnu povinnosť, ktorá mu plynie z uzavretej zmluvy o dielo. Krajský súd zistil, že ani v obsahu Dohody o splátkach uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.02.2010 (č.l. 813, 814 spisu - zväzok č. 3 súdneho spisu), sa v žiadnom článku, bodoch tejto dohody o splátkach neuvádza zmluva o dielo a z nej vyplývajúci záväzok žalovaného, pretože sa poukazuje len na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb 14/2003 zo dňa 30.04.2009 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/156/2009.
54. Krajský súd z napadnutého rozsudku okresného súdu mal za preukázané, že tento vo viacerých odsekoch svojho odôvodnenia, a to konkrétne v odsekoch 58., 60., 61., 62., 63., 64., 65., 66., 67., uviedol, že nemal dôvod rozhodnúť inak, ako bolo rozhodnuté v rámci pôvodného konania a rozhodovania rozhodnutím pod sp. zn. 18Cb/14/2003, pretože okresný súd aj v predmetnom napadnutom rozsudku odvolaním žalobcu a žalovaného rovnako konštatoval existenciu hmotno-právnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu. Krajský súd zistil, že súd prvej inštancie na viacerých miestach svojho odôvodnenia príkladmo v odseku 62. svojho rozsudku konštatuje, že v konaní vedenom pod sp. zn. 17Cb/109/2011 mal za preukázané, že žalovaný mal hmotnoprávnu povinnosť na základe zmluvy o dielo žalobcovi plniť, a to i bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, preto nebolo možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v odseku 62. poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/163/2012. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval hmotnoprávnu povinnosť žalovaného v zmysle zmluvy o dielo zaplatiť žalobcovi sumu 41.935,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne odo dňa 25.04.2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1.550,02 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 2.692,12 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 41.935,44 Eur odo dňa 25.04.2002 do zaplatenia a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 27.136,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 15.447,43 Eur odo dňa 03.07.2002 do zaplatenia, zo sumy 11.689,01 Eur odo dňa 07.08.2002 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 15.447,43 Eur odo dňa 03.07.2002 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 11.689,01 Eur odo dňa 07.08.2002 do zaplatenia, ako aj sumu 229,20 Eur v spojení s odsekom 60., 64. rozsudku okresného súdu.
55. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku napadnutého tak odvolaním žalobcu, ako aj žalovaného konštatoval existenciu hmotnoprávnej povinnosti žalovaného, avšak vo vzťahu k výroku IV. (v spojení s opravným uznesením) žalobu v časti zamietol, ak „započítaval“ plnenie žalovaného na pôvodný rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 14/2003 - 510 zo dňa 30.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/156/2009 zo dňa 10.02.2010, ktoré rozhodnutia v rámci dovolacieho konania boli zrušené. Je nepochybné, že žalovaný svoj hmotnoprávny záväzok podľa zmluvy o dielo rozporuje, namieta, preto krajský súd mal za to, že v záujme právnej istoty obidvoch sporových strán je potrebné k výrokovej časti IV. napadnutého rozsudku okresného súdu, pri jeho potvrdení deklarovať to, že tu bola v rozsahu zamietavého výroku rozsudku okresného súdu daná hmotnoprávna povinnosť na plnenie žalovaného podľa zmluvy o dielo. Krajský súd uvádza, že toto deklarovanie hmotnoprávnej povinnosti žalovaného pri potvrdzujúcom znení výroku rozsudku krajského súdu k výroku IV. vyplýva nielen zo záverov prijatých okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktorý konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia hmotnoprávnu povinnosť žalovaného na plnenie z uzavretej zmluvy o dielo, ale aj z požiadavky princípu právnej istoty tak žalobcu ako aj žalovaného, aby mimo akúkoľvek pochybnosť bolo dané, že ak žalovaný plnil na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené, tak jeho plnenie, ktoré zohľadnil okresný súd v zamietavej výrokovej časti IV. napadnutého rozsudku okresného súdu malo hmotnoprávny základ. Krajským súdom deklarovaná hmotnoprávna povinnosť žalovaného vychádza z vecne správnych skutkových, ako aj právnych záverov napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Je v súlade aj s tým, že zrušením rozhodnutia podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva takáto povinnosť neexistovala, čo však nebola právne situácia danej sporovej právnej veci, keď bola konštatovaná, deklarovaná skutočnosť, že tu bola daná hmotnoprávna povinnosť žalovaného na plnenie, ktoré žalovaný uskutočnil podľa zrušeného súdneho rozhodnutia.
56. Krajský súd v súvislosti so svojim rozhodovaním a postupom, ako aj prijatými závermi poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009. Krajský súd s odkazom k súdnym rozhodnutiam poukazuje na závery z nich vyplývajúce, podľa ktorých „O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, dôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania) zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.“
57. Ak si nárokuje vrátenie plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného práva, to znamená i bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, plnil povinnosť, ktorú skutočne mal, alebo nie. Túto otázku súd rieši ako otázku predbežnú. Zrušením rozhodnutia podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu iba v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu takáto povinnosť neexistovala. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci však krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že podľa hmotného práva, a to uzavretej zmluvy o dielo, takáto hmotnoprávna povinnosť na plnenie žalovaného existovala, ak plnil aj na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, čo v záujme právnej istoty vyjadril deklarovaním v rámci potvrdzujúceho výroku rozsudku odvolací súd k výroku IV., a to tak, že v tomto zamietavom rozsahu tu bola daná hmotnoprávna povinnosť na plnenie žalovaného podľa zmluvy o dielo. K vecne správnemu postupu krajským súdom sa poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 3113/2007 zo dňa 11.10.2007, podľa ktorého v preskúmanej veci odvolací súd dospel k záveru, že právny dôvod plnenia žalovanej vychádzal z hmotného práva, pretože jej povinnosť bola založená dojednaním obsiahnutým v nájomnej zmluve. Dovolacím súdom zrušené právoplatné rozhodnutie ukladajúce žalovanej túto povinnosť nemalo povahu „inej skutočnosti uvedenej v zákone“ (§ 489 Občianskeho zákonníka) na základe ktorej by záväzok žalovanej vznikol; z tohto vyplýva, že zrušením rozhodnutia nezanikol (neodpadol) právny dôvod, z ktorého žalovaná plnila. Tento záver, ako i záver naň nadväzujúci, že plnením žalovanou nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalobkyne, považoval dovolací súd za správny.
58. Okresný súd vecne správne postupoval pokiaľ v rámci tohto konania a použitej obrany žalovaným uviedol plnenie na pôvodné súdne rozhodnutie, ktoré následne bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak išlo o plnenie, ktoré bolo uložené súdnym rozhodnutím z dôvodu konštatovanej hmotnoprávnej povinnosti žalovaného na plnenie.
59. K odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Ku komplexnému posúdeniu odvolacích dôvodov žalovaného je potrebné poukázať na to, že výsledky vykonaného dokazovania preukázali existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a to uzavretú zmluvu o dielo, ako aj odovzdanie tohto diela, z ktorého titulu nastala splatnosť nároku žalobcu na zaplatenie jeho ceny, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ak nebola dodržaná splatnosť žalovaným pri plnení záväzku zaplatiť cenu diela. Bolo nepochybné, že nárok žalobcu vychádzal z existencie záväzkovo-právneho vzťahu, a to z uzavretej Zmluvy o dielo č. 13/2001 zo dňa 13.10.2001 (ďalej len „zmluva o dielo“). Žalobca podľa výsledkov vykonaného dokazovania preukázal, že zmluvne dohodnutý rozsah diela bol žalovanému odovzdaný. Zmluva o dielo bola za žalovaného podpísaná MVDr. U. M., ktorý svojou výpoveďou potvrdil, že mal poverenie na podpísanie zmluvy o dielo v spojení aj so splnomocnením zo dňa 11.10.2001. Tento svedok ďalej potvrdil, že dielo bolo vykonané podľa uzavretej zmluvy, súpisov prevedených prác, ktoré dielo žalovaný prevzal a užíva. Dohoda v zmluve o dielo o forme písomnej pri rozšírení diela bola dodržaná, čo potvrdzujú písomne vyhotovené súpisy prevedených prác, ktoré sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami. Súpisy prevedených prác obsahovo so zahrnutými údajmi, prejavenou vôľou žalobcu a žalovaného, ich podpismi, sú dôkazom písomného dojednania rozšírenia diela a jeho prevzatia žalovaným. Výška nároku žalobcu, a to zaplatenie ceny diela bola určená v súlade so zmluvným dojednaním čl. IV. bod 4.1. a 4.2. zmluvy o dielo a v spojení aj so znaleckým dokazovaním.
60. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu v napadnutých výrokoch I. až IV. v spojení s predmetným rozhodnutím krajského súdu, potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 43/2011 - 17 zo dňa 10. februára 2011, ktoré bolo vydané v tejto veci na základe podanej sťažnosti žalovaným, ktoré malo väzbu k splneniu povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.l. 752 - 767, zväzok č. 3 spisového materiálu). Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného, že by nebola zachovaná písomná forma na rozšírenie predmetu zmluvy o dielo podľa čl. VIII. bodu 8.2.. Dôkazom zachovanej písomnej formy sú súpisy prevedených prác „Rekonštrukcia kravína K2 v Slovenskom Pravne“. Krajský súd uvádza, že súpisy prevedených prác ako listiny podpísané tak žalobcom, ako aj žalovaným, sú dôkazmi o ich prejavenej vôli, dôkazmi vyjadrenia rozsahu a výšky zmluvných záväzkov, a to v rozsahu diela, jeho ceny. Súpisy prevedených prác sú písomnými listinami, právnymi úkonmi uskutočnenými v písomnej forme, keďže ich obsah je zaznamenaný písomne, je daná určitosť prejavu vôle, ktorá je poznateľná z textu týchto listín. Určitosť prejavu vôle daná žalobcom a žalovaným na týchto listinách nevzbudzovala pochybnosti o ich obsahu, prejavenej vôli, a preto z týchto listín ako relevantných dôkazov, ktorými bola dodržaná písomná forma pre rozsah diela, bolo potrebné vychádzať. Ak ich okresný súd vyhodnotil ako relevantné pre konštatovanie zachovania písomnej formy, tak krajský súd nezistil nesprávnosť postupu okresného súdu.
61. K výpovedi svedka MVDr. U. M. treba pristupovať v kontexte s jeho správaním, v spojení s dôkazmi vykonanými, keď vystupoval voči žalobcovi ako osoba oprávnená a iné konanie zo strany žalovaného nebolo preukázané. Žalovaný oprávnenosť konania svedka MVDr. M. pri kreovaní zmluvného vzťahu, jeho naplnení, priebehu realizácie diela, jeho vykonávania a odovzdania žalovanému nevyvrátil, preto je namieste vychádzať z oprávnenosti konania a vystupovania svedka MVDr. U. M. za žalovaného. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného, že by zo strany súdu dochádzalo k nanucovaniu vôle, keďže sa len komplexne vyhodnocuje výpoveď tohto svedka s jeho správaním, konaním, v spojení aj s ostatnými dôkazmi vykonanými pred okresným súdom. Dôkazy potvrdili len to, že MVDr. M. bol poverený činnosťami, ktoré súviseli s predmetom diela, t.j. s rekonštrukciou kravína, preto bolo opodstatnené ho považovať za osobu oprávnenú na konanie v úkonoch súvisiacich s predmetom zmluvy o dielo, t.j. so záväzkovo-právnym vzťahom založeným medzi žalobcom a žalovaným uzavretou zmluvou o dielo.
62. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania písomná forma zmluvy o dielo bola zachovaná aj v rozsahu diela podľa súpisov prevedených prác, podpísaných žalobcom a žalovaným, preto bolo namieste konštatovať, že na takto dodržanú písomnosť zmluvných záväzkov žalobcu a žalovaného pri ich nedodržaní je opodstatnené požadovanie zmluvnej pokuty. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na to, že sám žalobca ako zhotoviteľ k naviac prácam uviedol, že mali byť požadované žalovaným ako objednávateľom ústne, tak krajský súd uvádza, že v prípade, ak by aj najskôr boli požadované ústne, následne však boli dohodnuté písomne v súpisoch prevedených prác. Žalovaný v odvolaní primárne zotrval na tom, že čl. VII. bod 7.2. uzavretej zmluvy o dielo, v ktorom bola dohodnutá zmluvná pokuta, nemožno použiť pri fakturácii za práce naviac, ktoré boli dohodnuté v ústnej forme. Krajský súd poukazuje na obsah zmluvnej pokuty, ktorá je chápaná ako zabezpečovací prostriedok a ako objektívny dôsledok nesplnenia dohodnutej povinnosti. Výklad súkromnoprávnych vzťahov, t.j. v danom prípade uzavretej zmluvy o dielo a rozšírený predmet zmluvy, ktorý bol vyjadrený v súpisoch prevedených prác, ktoré boli podpísané obidvoma zmluvnými stranami je potrebné vyhodnocovať k momentu uskutočnenia týchto úkonov a vôle osôb konajúcich v rámci týchto úkonov. Podľa čl. IV. bod 4.2. zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že požiadavky na naviac práce alebo obmedzenie prác musia byť dohodnuté zápisom. V prípade, že objednávateľ rozšíri alebo obmedzí práce obsiahnuté v ponukovej cene, pripočítajú sa alebo odpočítajú z ponukovej ceny. K dohodnutiu týchto naviac prác došlo písomne v zmysle súpisov prevedených prác, podpísaných tak žalobcom, ako aj žalovaným, preto pri zachovaní písomnej formy aj rozšíreného predmetu zmluvy sa dojednania o zmluvnej pokute vyplývajúce z uzavretej zmluvy o dielo vzťahujú aj na rozšírený predmet zmluvy. Bola zachovaná písomná forma zmeny, rozšírenia predmetu zmluvy podľa čl. IV. bod 4.2. zmluvy o dielo v spojení s čl. VIII. bodu 8.2.. Krajský súd zdôrazňuje, že zmluvne založené súkromnoprávne vzťahy musia zabezpečovať právnu istotu zmluvným stranám, garanciu, že po stanovenú dobu trvania zmluvy sa budú plniť vzájomne dohodnuté práva a povinnosti. Pre prípad, ak sa tak nestane, majú zmluvné strany legitímne - zákonné (zmluvné) právo zabezpečiť splnenie povinnosti sankciou - zmluvnou pokutou. Tak tomu bolo aj v danej veci. Nemožno preto garanciu zmluvnej, právnej istoty v dohodnutej zmluvnej pokute hodnotiť cez právnu argumentáciu žalovaného, ktorý podľa záverov aj krajského súdu neopodstatnene namietal nedodržanie písomnej formy v prípade rozšírenia diela v zmysle čl. IV. bodu 4.2. zmluvy o dielo. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ sa v rámci založeného zmluvného vzťahu zaviazali určitým spôsobom po určitú dobu sa správať a ak k tomu nedošlo, tak potom vo vyvolanom súdnom spore je nevyhnutné súdmi vziať do úvahy zmluvné dojednania a brať zreteľ na obsah súkromnoprávneho vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovaným uzavretou zmluvou. Ak pri zmluvne založenom správaní žalovaný porušil zmluvnú povinnosť v súvislosti so zaplatením ceny diela žalobcovi ako zhotoviteľovi a porušenie tejto zmluvnej povinnosti bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, túto je žalovaný povinný zaplatiť tak, ako vecne správne prijal závery okresný súd.
63. Ďalší odvolací dôvod žalovaného sa týkal roviny znaleckého dokazovania. Žalovaný nesúhlasil s vyhodnotením znaleckého posudku predloženého do dokazovania znalcom Ing. Jánom Hlinom.
64. Žalovaný v odvolaní namietal aj to, že Ing. Ján Hlina bol odkázaný a vychádzal z posudku znalkyne Ing. Dany Kubačkovej, t.j. znalkyne spred siedmych rokov, ktorá bola ustanovená vylúčenou sudkyňou, a preto je znalecký posudok č. 8/2007 zo dňa 30.11.2007 v tomto štádiu konania nepoužiteľný. Táto odvolacia námietka žalovaného nemala svoju právnu relevanciu. Vyplýva to z toho, že aj okresný súd v odseku 51. odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, že do konania bol pribratý znalec, a to spoločnosť ZNALCI s.r.o., Likavka. Krajský súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 52/2016 vypracovaného znalcom: ZNALCI s.r.o., ako aj na okresným súdom uloženú znaleckú úlohu uznesením č.k. 17Cb/109/2011 - 1061 zo dňa 18.12.2015, ktorou okrem iného bolo preskúmať znalecký posudok Ing. Dany Kubačkovej č. 8/2007 zo dňa 30.11.2007 a Ing. Jána Hlinu č. 2/2014 zo dňa 26.09.2014. Znalecký posudok znalca: ZNALCI s.r.o. č. 52/2016 bol ako výsledok okresným súdom nariadeného kontrolného znaleckého dokazovania, preto nemohol obstáť odvolací dôvod žalovaného, ktorý napádal posudok znalca Ing. Hlinu a ktorý posudok bol podrobený kontrolnému znaleckému dokazovaniu (znalecký posudok Ing. Hlinu č. 2/2014). Okresný súd vychádzal zo záverov kontrolného znaleckého dokazovania a takémuto postupu súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu a žalovaného krajský súd uvádza, že účelom odvolacieho konania nie je dať odpoveď na všetky otázky odvolateľov, ale len na tie, ktoré mali väzbu k vyhodnoteniu nároku žalobcu, ceny diela, omeškania so zaplatením ceny diela a tým nastupujúci nárok na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. K týmto podstatným okolnostiam boli v dostatočnom rozsahu dané závery okresným súdom a v rámci vyvolaného odvolacieho konania aj krajským súdom, keď aj v zmysle záverov znaleckého dokazovania, zodpovedaním odborných otázok, v kontexte všetkých vykonaných dôkazov, bola potvrdená dôvodnosť základu a výšky nároku žalobcu, t.j. jeho cena, nároky na zmluvnú pokutu, ako aj úroky z omeškania.
65. Krajský súd má za to, že skutkové, ako aj právne závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozsudku viažuce sa k výrokovej časti I. až IV. mali základ vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ako aj to, keď záverom okresného súdu predchádzala jeho racionálna úvaha majúca základ vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného, že by závery okresného súdu nemali základ vo vykonaných dôkazoch. Okresný súd vecne správne rozhodol napadnutým rozsudkom vo výrokových častiach I. až IV. a k ním sa viažuceho odôvodnenia, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. až IV. v spojení s odôvodnením rozsudku okresného súdu, ktoré má väzbu k týmto výrokovým častiam, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, za rešpektovania aj poskytnutia právnej istoty obidvom sporovým stranám, t.j. tak žalobcovi ako aj žalovanému k výrokovej časti IV. napadnutého rozsudku okresného súdu.
66. Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom, opravným uznesením bol zrušený vo výroku V., podľa ktorého má žalovaný voči žalobcovi právo na 57,72%-nú náhradu trov konania a vo výroku podľa ktorého štát má voči žalobcovi právo na 21,14%-nú náhradu trov konania a voči žalovanému 78,86%-nú náhradu trov konania. Pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu trov súdneho konania, tak k jeho zrušeniu došlo preto, že je potrebné, aby súd prvej inštancie zhodnotil, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré žalobca uplatňoval v zmysle ust. § 257 CSP s poukazom na okolnosti sporovej právnej veci. K tomuto návrhu žalobcu v rámci nového konania pred okresným súdom je potrebné uviesť, že aplikácia ust. § 257 CSP je výnimočná a môže k nej dôjsť len ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné náhradu trov celkom alebo sčasti priznať. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach samotných strán sporového konania. To, že pri aplikácii ust. § 257 CSP (podľa predchádzajúcej právnej úpravy prebraté ust. § 150 OSP) má ísť o výnimočný prípad sa už vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 423/2010, sp. zn. III. ÚS 144/2010, podľa ktorého ...„Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.“
67. Ustanovenie § 257 CSP dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti bližšie nešpecifikuje, avšak vždy závisia od okolnosti konkrétnej sporovej právnej veci a len vo všeobecnej rovine ich možno zhrnúť ako dôvody, ktorými sa má odstrániť neprimeraná tvrdosť, zistenie podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, pomery na stranách sporu. Okresný súd v rámci nového konania preto posúdi návrh žalobcu na aplikáciu ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania a rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
68. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 17Cb/109/2011 - 1396 zo dňa 29.06.2017 okresný súd rozhodol vo výroku označenom ako I. o trovách štátu, ktorému rozhodnutiu nezodpovedá riadne odôvodnenie, aby z neho bolo zrejmé v akom rozsahu, v akej výške vznikli trovy štátu, na základe akých skutočností, ktorých rozhodnutí v priebehu súdneho konania, na náhrade ktorých sa má podľa dopĺňacieho rozsudku okresného súdu podieľať tak žalobca, ako aj žalovaný. Rovnako nie je riadne odôvodnený záver okresného súdu, z akých právnych záverov vychádzal pri uloženej povinnosti žalobcovi a žalovanému podieľať sa na trovách štátu. Okresný súd v rámci nového konania riadne zdôvodní svoje závery s ohľadom aj na nový procesnoprávny predpis, a to Civilný sporový poriadok, keďže okresný súd svoje rozhodnutie o trovách štátu nezdôvodnil tomu zodpovedajúcou právnou úpravou z ktorej vychádzal. Okresný súd musí jasným spôsobom zdôvodniť, či na základe novej právnej úpravy, a to Civilného sporového poriadku je možné takúto povinnosť uložiť a ktorej zo sporových strán. Okresný súd preto dostatočným spôsobom vyjadrí, aké trovy štátu vznikli, na základe akého rozhodnutia a pokiaľ rozhodne o povinnosti hradiť trovy štátu, tak túto musí aj dostatočným, zákonným spôsobom odôvodniť, aby v prípade opätovne vyvolaného odvolacieho konania mal krajský súd spôsobilý predmet posudzovania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktoré bude obsahovať vyjadrené závery, zdôvodnenie. Krajský súd uvádza, že pokiaľ dopĺňací rozsudok okresného súdu nemal zákonom vyžadované náležitosti riadneho odôvodnenia, tak potom v odvolacom konaní nemal krajský súd daný základ pre posudzovanie z titulu absentujúcich záverov okresného súdu a následne preto nemohol ani pre nové konanie okresného súdu vyjadriť právne závery.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.