Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 43/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T.-A., s. r. o., T. Ď., zastúpenej advokátom

JUDr. P. G., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a

Slovenskej republiky, ako aj podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 10. februára 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 13. apríla 2005 a s rozsudkom Okresného súdu Martin

sp. zn. z 30. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T.-A., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája

2010 doručená sťažnosť spoločnosti T.-A., s. r. o., T. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a , ako

aj podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) sp. zn. z 10. februára 2010

v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. apríla 2005

a s rozsudkom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“)

sp. zn. z 30. apríla 2009.

2. Sťažovateľ ako objednávateľ uzatvoril 30. októbra 2001 zmluvu o dielo,

predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác zhotoviteľom za dohodnutú cenu

1 760 353,- Sk bez DPH. Súčasťou záväzkov zhotoviteľa podľa zmluvy bola jeho povinnosť

po riadnom ukončení diela odovzdať ho sťažovateľovi „bez zjavných závad zápisom

o prevzatí diela“.

3. Zhotoviteľ sa následne žalobami zo 17. decembra 2002 domáhal proti

sťažovateľovi na okresnom súde zaplatenia ceny diela tvrdiac, že dielo riadne vykonal

a na základe zmluvy z 30. októbra 2001 vyúčtoval sťažovateľovi jeho cenu, ktorú

sťažovateľ nezaplatil.

4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 2. marca 2004 žaloby zhotoviteľa

v spojenom konaní zamietol z dôvodu, že zhotoviteľ nepostupoval podľa ustanovení zmluvy

o dielo z 30. októbra 2001, ktoré mali v danom prípade prednosť pred všeobecnou úpravou

obsiahnutou v ustanovení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa okresného súdu

mohlo k vyúčtovaniu ceny diela (fakturácii) oprávnene dôjsť až po splnení kumulatívnych

odkladacích podmienok dohodnutých medzi sťažovateľom a zhotoviteľom v čl. V bode 5.3

uvedenej zmluvy. Prvou z týchto podmienok bolo riadne ukončenie diela a druhou z nich

odovzdanie diela sťažovateľovi bez zjavných závad zápisom o prevzatí diela. Okresný súd

považoval na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že k odovzdaniu diela

sťažovateľovi zápisom o prevzatí diela nedošlo. Ak žalobca nedisponoval písomným

protokolom (zápisom) o prevzatí diela žalovaným, nevzniklo mu právo na vyúčtovanie ceny

diela, a v čase vyhlásenia rozsudku tak nemohla nastať splatnosť ceny diela, pokiaľ ide o jej

žalovanú časť.

5. Zhotoviteľ napadol rozsudok okresného súdu z 2. marca 2004 odvolaním.

Až v priebehu odvolacieho konania 6. mája 2004 odovzdal zhotoviteľ sťažovateľovi dielo

protokolárne (zápisom o prevzatí diela). Napriek uvedenému krajský súd uznesením

sp. zn. z 13. apríla 2005 rozsudok súdu prvého stupňa z 2. marca 2004 zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v uznesení sp. zn. z 13. apríla 2005 vyjadril právny

názor, že v zmysle prvej vety ak zmluva nezahŕňa

povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať

dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste

ustanovenom v . Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi

zhotoviteľom a sťažovateľom nevyplývalo niečo iné, keďže nárok na cenu,

resp. jej vyúčtovanie (fakturáciu) vznikol žalobcovi vykonaním diela (celkovým ukončením

prác). Krajský súd prikázal súdu prvého stupňa zaoberať sa výškou nároku žalobcu.

7. Po vrátení veci na ďalšie konanie bola táto v priebehu roka 2006 pridelená sudkyni

okresného súdu JUDr. H. M.

8. Okresný súd po opätovnom prerokovaní veci rozsudkom sp. zn.

z 30. apríla 2009 žalobám vyhovel opierajúc svoje rozhodnutie o právny názor krajského

súdu vyjadrený v uznesení sp. zn. z 13. apríla 2005.

9. Sťažovateľ napadol rozsudok okresného súdu z 30. apríla 2009 odvolaním,

v ktorom namietal, že nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela nevznikol v okamihu

vykonania diela, ale až jeho odovzdaním sťažovateľovi spôsobom dohodnutým v zmluve.

10. Krajský súd v rámci odvolacieho konania rozsudkom sp. zn.

z 10. februára 2010 potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. z 30. apríla

2009, potvrdiac tak svoj právny názor vyjadrený v uznesení sp. zn.

z 13. apríla 2005. Krajský súd opätovne uviedol, že zhotoviteľ svoj záväzok zo zmluvy

splnil tým, že umožnil sťažovateľovi s dielom nakladať, pričom zápis o prevzatí diela, ktorý

je uvedený v čl. V bode 5.3 zmluvy, nepredstavoval podmienku splatnosti nároku, pretože

uplatniť cenu diela bolo možné v súlade s prvej vety

po celkovom ukončení diela a po umožnení sťažovateľovi s dielom nakladať.

11. V priebehu odvolacieho konania sťažovateľ zistil, že sudkyňa okresného súdu,

ktorej bola vec pridelená v priebehu roka 2006 a ktorá vydala rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 30. apríla 2009, bola v období od 1. novembra 2000

do 4. septembra 2003 právnou čakateľkou u právneho zástupcu zhotoviteľa (žalobcu

v konaní), komerčného právnika (neskôr advokáta) JUDr. V. S., v čase podania žalôb,

resp. v úvodnej fáze konania, čo potvrdila odpoveď Slovenskej advokátskej komory v liste

z 11. novembra 2009 na dopyt sťažovateľa.

12. Sťažovateľ namieta, že krajský súd rozhodol v jeho veci arbitrárne, keď

pri posudzovaní zhotoviteľom uplatneného nároku nahradil podmienky dohodnuté v zmluve

o dielo v súlade s vlastnou interpretáciou

ods. 1 prvej vety , pričom sa ani náležite nevysporiadal

s právnymi názormi vyslovenými súdmi v skorších analogických prípadoch,

napr. v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

vo veci sp. zn. .

13. Sťažovateľ taktiež namieta, že sudkyňa okresného súdu, ktorá v jeho veci konala

a vydala rozsudok z 30. apríla 2009, negarantovala nestrannosť súdu, pretože v období

podania žalôb zo strany zhotoviteľa vykonávala u jeho právneho zástupcu prax právnej

čakateľky, takže sa mohla dokonca priamo podieľať na vypracovaní žalôb v predmetnej

veci, o ktorých neskôr v pozícii sudkyne rozhodovala.

14. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených v ústave a listine, ako aj práv

zaručených v dohovore postupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 10. februára 2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. apríla

2005 a s rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 30. apríla 2009, aby ústavný

súd zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. z 10. februára 2010, uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 13. apríla 2005 a rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 30. apríla 2009 a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie,

a taktiež, aby priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.

15. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd rozhodol o odložení vykonateľnosti

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 10. februára 2010.

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

5. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

7. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

8. Podľa prvej vety Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo

nezávislé a nestranné súdy.

11. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Podľa (ďalej aj „OSP“) účastník môže

napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom

a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

14. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

15. Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

16. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

17. Podľa dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237,

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Podľa ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady,

pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie.

Ak dovolací súd zruší rozhodnutie, podľa povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec

patrí.

19. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje

zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

20. Podľa zhotoviteľ je povinný vykonať dielo

na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom

s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné,

môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

21. Podľa objednávateľ je povinný vykonané

dielo prevziať.

22. Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť

zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona

nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

23. Podľa zhotoviteľ splní svoju povinnosť

vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi

v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom

odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa,

aby prevzal dielo.

24. Podľa ak zmluva nezahŕňa povinnosť

zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak

umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste

ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej,

opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

III.

A. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 30. apríla 2009

1. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažovateľovej sťažnosti prihliadal

na vymedzenie jeho právomoci v ustanovení . Právomoc ústavného

súdu je vo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity vyplývajúcim

z označeného ustanovenia , podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych

sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv

alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

2. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (, ,

).

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd okrem iného vyslovil,

že k porušeniu jeho základných práv malo dôjsť rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 30. apríla 2009.

4. Z ustanovenia vyplýva, že účastník občianskeho súdneho konania môže

napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

5. Sťažovateľ teda vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu okresného súdu disponoval

dostupným a účinným prostriedkom nápravy z hľadiska ochrany jeho základných práv

priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa prvej hlavy štvrtej časti Občianskeho

súdneho poriadku.

6. Sťažovateľ tento prostriedok využil, na základe čoho rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 30. apríla 2009 preskúmal v rámci odvolacieho konania krajský

súd. Právomoc odvolacieho súdu preskúmať a zrušiť alebo zmeniť prvostupňový rozsudok

okresného súdu z 30. apríla 2009 v rámci odvolacieho konania vylučuje v zmysle

ustanovenia právomoc ústavného súdu vo vzťahu k tomuto

rozhodnutiu vydanému v prvostupňovom konaní.

7. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti v časti týkajúcej sa rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 30. apríla 2009 a konania pred súdom prvého

stupňa, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, sa ústavný súd osobitne zaoberal námietkou

sťažovateľa, že sudkyňa okresného súdu JUDr. H. M., ktorá v danej veci konala a vydala

prvostupňový rozsudok z 30. apríla 2009, negarantovala nestrannosť súdu, pretože v období

podania žalôb (až do 4. septembra 2003) vykonávala koncipientsku prax u pôvodného

právneho zástupcu žalobcu (po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie v júni 2005

zastupoval žalobu už iný advokát, pozn.).

8. Podľa sťažovateľa sa sudkyňa JUDr. H. M., ktorej bola vec pridelená v roku 2006,

mohla podieľať na vypracovaní žalôb, o ktorých neskôr v pozícii sudkyne rozhodla.

9. Sťažovateľ uviedol, že o skutočnostiach týkajúcich sa výkonu koncipientskej praxe

JUDr. H. M. u právneho zástupcu žalobcu v úvodných štádiách konania sa dozvedel až

v priebehu odvolacieho konania po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu

z 30. apríla 2009. Označená skutočnosť mu mala byť potvrdená listom Slovenskej

advokátskej komory z 11. novembra 2009.

10. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že aj napriek

ustanoveniu , podľa ktorého môže odvolateľ rozšíriť dôvody odvolania len

do uplynutia lehoty na odvolanie, sťažovateľ v danom prípade disponoval dostupným

a účinným prostriedkom ochrany svojho práva na nestranný súd priamo v konaní

pred všeobecnými súdmi.

11. Týmto prostriedkom, ktorý sťažovateľ mohol a mal využiť, je dovolanie v zmysle

ustanovení , , a .

12. Závažné procesné nedostatky v konaní pred všeobecným súdom sú dôvodom

na podanie dovolania ( ). Medzi dovolacie dôvody patrí aj prípad, keď je konanie

postihnuté vadou spočívajúcou v tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca [§ 237 písm. g)

]. Dovolací súd na takúto vadu konania prihliada z úradnej povinnosti (

), pričom právomoc dovolacieho súdu sa vzťahuje aj na vady prvostupňového

rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ). Rozhodnutie súdu

prvého stupňa v konaní, v ktorom rozhodoval vylúčený sudca, by nemohlo byť zákonné.

V takýchto prípadoch by nemohlo byť zákonné a ústavne konformné ani rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie vydané vylúčeným

sudcom, bez ohľadu na to, či o vylúčení bolo rozhodované, alebo nie, keďže vylúčenie

sudcu nastáva priamo zo zákona. Opačný výklad dotknutých ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku by bol popretím princípu materiálnej ochrany práv (vrátane základného

práva na súdnu ochranu).

13. Svedčí o tom aj judikatúra najvyššieho súdu, ktorý v rámci svojej rozhodovacej

činnosti vyslovil, že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného

rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je, alebo nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia posúdiť túto otázku samostatne.

Skutočnosť, že v priebehu konania nebolo rozhodované o vylúčení konajúceho sudcu,

nebráni dovolaciemu súdu prijať záver, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca [§ 241 ods. 2

písm. a) ], a vyvodiť z toho zodpovedajúce dôsledky. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž

objektívnou procesnou kategóriou. Vylúčenie sudcu nastáva priamo zo zákona, a nie

až výrokom nadriadeného súdu (bližšie k tomu pozri rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 1997).

14. Právomoc dovolacieho súdu rozhodnúť o sťažovateľom namietanom rozhodovaní

vylúčeného sudcu v posudzovanom konaní vylučuje právomoc ústavného súdu konať

a rozhodovať o tejto časti sťažnosti v konaní podľa .

15. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania

v časti týkajúcej sa rozsudku okresného súdu sp. zn. z 30. apríla 2009

odmietol pre nedostatok právomoci podľa .

B. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa uznesením

krajského súdu sp. zn. z 13. apríla 2005

1. Pokiaľ ide o rozhodnutia odvolacieho súdu v posudzovanej veci, sťažovateľ

napadol nielen konečné rozhodnutie odvolacieho súdu – rozsudok sp. zn.

z 10. februára 2010, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok okresného

sp. zn. z 30. apríla 2009, ale aj skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu

v dotknutom konaní, a to uznesenie krajského súdu sp. zn. z 13. apríla 2005,

ktorým odvolací súd zrušil pôvodný (prvý) rozsudok okresného súdu v sťažovateľovej

právnej veci z 2. marca 2004 o zamietnutí žaloby a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie

konanie.

2. Uznesenie krajského súdu sp. zn. z 13. apríla 2005 nadobudlo

právoplatnosť ešte v priebehu roka 2005. Sťažovateľ ho napáda sťažnosťou doručenou

ústavnému súdu 26. mája 2010 (podanou na pošte 25. mája 2010).

3. Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, pokiaľ sťažovateľ napáda rozhodnutie

orgánu verejnej moci. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej ( ).

pritom neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť.

4. Sťažnosť podľa nie je teda časovo neobmedzený prostriedok

ochrany ústavnosti (napr. , , , ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu po takmer piatich rokoch

od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré svojou sťažnosťou napáda, ústavný súd dospel

k záveru, že sťažnosť bola v časti týkajúcej sa uznesenia krajského súdu

sp. zn. z 13. apríla 2005 podaná oneskorene.

5. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania

v tejto časti odmietol podľa ako podanú oneskorene.

C. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 10. februára 2010

1. Vo vzťahu k rozsudku sp. zn. z 10. februára 2010 sťažovateľ

namietal, že krajský súd rozhodol arbitrárne, keď pri posudzovaní zhotoviteľom

uplatneného nároku nahradil podmienky dohodnuté v zmluve o dielo v súlade s § 548 ods. 1

vlastnou interpretáciou prvej vety Obchodného

zákonníka, pričom sa ani náležite nevysporiadal s právnymi názormi vyslovenými súdmi

v skorších analogických prípadoch, napr. v rozsudku najvyššieho súdu vo veci

sp. zn. .

2. K vyúčtovaniu ceny diela (fakturácii) mohlo podľa sťažovateľa oprávnene dôjsť až

po splnení kumulatívnych odkladacích podmienok dohodnutých v čl. V bode 5.3 zmluvy

o dielo z 30. októbra 2001. Prvou z týchto podmienok bolo riadne ukončenie diela a druhou

z nich odovzdanie diela sťažovateľovi bez zjavných závad zápisom o prevzatí diela.

Až do okamihu, kým nedošlo k odovzdaniu diela sťažovateľovi zápisom (protokolom),

zhotoviteľovi právo na vyúčtovanie ceny diela nevzniklo.

3. O zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia v súvislosti

s právnym posúdením veci možno hovoriť spravila vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu

a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej

právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú,

sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú

tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti

(napr. ).

4. Krajský súd založil svoje rozhodnutie v danom prípade na názore, že podmienky

splnenia povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela v čase dojednanom

v zmluve ( a ) je potrebné posudzovať nie

podľa čl. V zmluvy o dielo z 30. októbra 2001 upravujúceho podmienky a „spôsob

realizácie“ diela, ale podľa čl. IV označenej zmluvy upravujúceho „platobné podmienky“.

Podľa čl. IV bodu 4.4 označenej zmluvy o dielo bol objednávateľ oprávnený vyúčtovať

(faktúrovať) cenu diela „po celkovom ukončení prác“. V tomto kontexte z obsahu zmluvy

nevyplývalo odchylné dojednanie platobných podmienok od úpravy obsiahnutej v druhej

vete .

5. Podľa krajského súdu nebolo možné zamieňať úpravu podmienok záväzku

zhotoviteľa vykonať dielo v čl. V zmluvy o dielo z 30. októbra 2001 s úpravou podmienok

splatnosti ceny diela (záväzku objednávateľa) v čl. IV predmetnej zmluvy, a to vzhľadom

na ich rozdielnu formuláciu. Písomný zápis o prevzatí diela uvedený v čl. V bode 5.3

zmluvy o dielo z 30. októbra 2001 nekvalifikoval krajský súd ako podmienku splatnosti

pohľadávky na zaplatenie ceny diela, prihliadajúc na skutočnosť, že stavebné práce boli

vykonané a zhotoviteľ umožnil sťažovateľovi ako objednávateľovi predmet diela užívať

a nakladať s ním, k čomu aj fakticky došlo. V tejto súvislosti prihliadol krajský súd

na právnu úpravu v .

6. Po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 10. februára 2010 (s prihliadnutím na obsah prvostupňového rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 30. apríla 2009 a obsah odvolacieho uznesenia krajského súdu

sp. zn. z 13. apríla 2005, na odôvodnenie ktorých rozsudok krajského súdu

z 10. februára 2010 odkazuje, a s prihliadnutím na obsah spisu okresného súdu vo veci

sp. zn. , predovšetkým na preukázané skutkové okolnosti svedčiace o tom, že

stavebné práce boli riadne vykonané a sťažovateľ predmet diela fakticky prevzal a užíval),

dospel ústavný súd k názoru, že zo záverov krajského súdu v napádanom rozhodnutí

o sťažovateľovom odvolaní nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu, ani zjavná

neopodstatnenosť, jednostrannosť, popretie pravidiel formálnej a právnej logiky či extrémny

rozpor s princípmi spravodlivosti.

7. K tvrdeniu sťažovateľa o nevysporiadaní sa krajského súdu s právnymi názormi

uvedenými v analogických prípadoch ústavný súd poznamenáva, že v rozsudku najvyššieho

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. (na ktorú sťažovateľ poukázal) išlo

na rozdiel od okolností sťažovateľovej veci o prípad, keď bola odkladacia podmienka

súčasťou zmluvne dojednaných platobných podmienok (najvyšší súd v označenej veci

okrem iného konštatoval: „Zo zmluvy o dielo je zrejmé, že účastníci záväzkového vzťahu si

dohodli čas a spôsob zaplatenia ceny diela. Jej zaplatenie podmienili odkladacou

podmienkou, ktorá spočíva v tom, že žalovaný mal povinnosť uskutočniť platbu

do 5 pracovných dní po obdržaní výpisu z peňažného ústavu, na ktorom bola prijatá úhrada

od zahraničnej osoby. Dojednanie takejto podmienky umožňuje ustanovenie § 36 ods. 1

prvá veta , podľa ktorého vznik, zmenu alebo zánik práva či

povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Nie je sporné, že v prejednávanej veci

nedošlo k splneniu odkladacej podmienky, teda že žalovaný nedostal úhradu

od zahraničného odberateľa, preto nenastala ani povinnosť žalovaného zaplatiť 5 % z ceny

diela žalobcovi.“. Krajský súd v sťažovateľovej veci konštatoval práve absenciu dojednania

odkladacej podmienky v zmluvných ustanoveniach upravujúcich podmienky splatnosti ceny

diela.

8. Skutočnosť, že sa sťažovateľ so skutkovým hodnotením a následne právnym

záverom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozsudku krajského súdu z 10. februára 2010

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím

vlastným. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov

(v danom prípade okresného súdu a krajského súdu), mohol by zasiahnuť do rozhodovacej

právomoci krajského súdu iba v prípade, ak by jeho skutkové a právne závery obsiahnuté

v posudzovanom rozhodnutí boli svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné. Táto situácia však v posudzovanom prípade nenastala, preto rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 10. februára 2010 nemohlo na základe

sťažovateľom uvedených tvrdení dôjsť k porušeniu jeho základných práv označených

v sťažnosti.

9. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania

v tejto časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

D. K návrhu na rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 10. februára 2010

1. Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2

odmietol, o sťažovateľovom návrhu na rozhodnutie o odklade

vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 10. februára 2010 už

nerozhodoval. Vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí sťažnosti stratilo

rozhodovanie o tomto procesnom návrhu opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2011