Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 43/2011
PDF · 278.34 KB
No categories available
II. ÚS 43/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T.-A., s. r. o., T. Ď., zastúpenej advokátom
JUDr. P. G., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 a s rozsudkom Okresného súdu Martin
sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti T.-A., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája
2010 doručená sťažnosť spoločnosti T.-A., s. r. o., T. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“),
pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 ústavy, ako
aj podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline
(ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010
v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005
a s rozsudkom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“)
sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009.
2. Sťažovateľ ako objednávateľ uzatvoril 30. októbra 2001 zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác zhotoviteľom za dohodnutú cenu
1 760 353,- Sk bez DPH. Súčasťou záväzkov zhotoviteľa podľa zmluvy bola jeho povinnosť
po riadnom ukončení diela odovzdať ho sťažovateľovi „bez zjavných závad zápisom
o prevzatí diela“.
3. Zhotoviteľ sa následne žalobami zo 17. decembra 2002 domáhal proti
sťažovateľovi na okresnom súde zaplatenia ceny diela tvrdiac, že dielo riadne vykonal
a na základe zmluvy z 30. októbra 2001 vyúčtoval sťažovateľovi jeho cenu, ktorú
sťažovateľ nezaplatil.
4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 2. marca 2004 žaloby zhotoviteľa
v spojenom konaní zamietol z dôvodu, že zhotoviteľ nepostupoval podľa ustanovení zmluvy
o dielo z 30. októbra 2001, ktoré mali v danom prípade prednosť pred všeobecnou úpravou
obsiahnutou v ustanovení § 548 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podľa okresného súdu
mohlo k vyúčtovaniu ceny diela (fakturácii) oprávnene dôjsť až po splnení kumulatívnych
odkladacích podmienok dohodnutých medzi sťažovateľom a zhotoviteľom v čl. V bode 5.3
uvedenej zmluvy. Prvou z týchto podmienok bolo riadne ukončenie diela a druhou z nich
odovzdanie diela sťažovateľovi bez zjavných závad zápisom o prevzatí diela. Okresný súd
považoval na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že k odovzdaniu diela
sťažovateľovi zápisom o prevzatí diela nedošlo. Ak žalobca nedisponoval písomným
protokolom (zápisom) o prevzatí diela žalovaným, nevzniklo mu právo na vyúčtovanie ceny
diela, a v čase vyhlásenia rozsudku tak nemohla nastať splatnosť ceny diela, pokiaľ ide o jej
žalovanú časť.
5. Zhotoviteľ napadol rozsudok okresného súdu z 2. marca 2004 odvolaním.
Až v priebehu odvolacieho konania 6. mája 2004 odovzdal zhotoviteľ sťažovateľovi dielo
protokolárne (zápisom o prevzatí diela). Napriek uvedenému krajský súd uznesením
sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 rozsudok súdu prvého stupňa z 2. marca 2004 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v uznesení sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 vyjadril právny
názor, že v zmysle § 555 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka ak zmluva nezahŕňa
povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať
dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste
ustanovenom v § 554 Obchodného zákonníka. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
zhotoviteľom a sťažovateľom nevyplývalo niečo iné, keďže nárok na cenu,
resp. jej vyúčtovanie (fakturáciu) vznikol žalobcovi vykonaním diela (celkovým ukončením
prác). Krajský súd prikázal súdu prvého stupňa zaoberať sa výškou nároku žalobcu.
7. Po vrátení veci na ďalšie konanie bola táto v priebehu roka 2006 pridelená sudkyni
okresného súdu JUDr. H. M.
8. Okresný súd po opätovnom prerokovaní veci rozsudkom sp. zn. 18 Cb 14/2003
z 30. apríla 2009 žalobám vyhovel opierajúc svoje rozhodnutie o právny názor krajského
súdu vyjadrený v uznesení sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005.
9. Sťažovateľ napadol rozsudok okresného súdu z 30. apríla 2009 odvolaním,
v ktorom namietal, že nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela nevznikol v okamihu
vykonania diela, ale až jeho odovzdaním sťažovateľovi spôsobom dohodnutým v zmluve.
10. Krajský súd v rámci odvolacieho konania rozsudkom sp. zn. 13 Cob/156/2009
z 10. februára 2010 potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla
2009, potvrdiac tak svoj právny názor vyjadrený v uznesení sp. zn. 20 Cob 427/04
z 13. apríla 2005. Krajský súd opätovne uviedol, že zhotoviteľ svoj záväzok zo zmluvy
splnil tým, že umožnil sťažovateľovi s dielom nakladať, pričom zápis o prevzatí diela, ktorý
je uvedený v čl. V bode 5.3 zmluvy, nepredstavoval podmienku splatnosti nároku, pretože
uplatniť cenu diela bolo možné v súlade s § 551 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka
po celkovom ukončení diela a po umožnení sťažovateľovi s dielom nakladať.
11. V priebehu odvolacieho konania sťažovateľ zistil, že sudkyňa okresného súdu,
ktorej bola vec pridelená v priebehu roka 2006 a ktorá vydala rozsudok okresného súdu
sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009, bola v období od 1. novembra 2000
do 4. septembra 2003 právnou čakateľkou u právneho zástupcu zhotoviteľa (žalobcu
v konaní), komerčného právnika (neskôr advokáta) JUDr. V. S., v čase podania žalôb,
resp. v úvodnej fáze konania, čo potvrdila odpoveď Slovenskej advokátskej komory v liste
z 11. novembra 2009 na dopyt sťažovateľa.
12. Sťažovateľ namieta, že krajský súd rozhodol v jeho veci arbitrárne, keď
pri posudzovaní zhotoviteľom uplatneného nároku nahradil podmienky dohodnuté v zmluve
o dielo v súlade s § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vlastnou interpretáciou § 555
ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka, pričom sa ani náležite nevysporiadal
s právnymi názormi vyslovenými súdmi v skorších analogických prípadoch,
napr. v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
vo veci sp. zn. 3 Obo 163/99.
13. Sťažovateľ taktiež namieta, že sudkyňa okresného súdu, ktorá v jeho veci konala
a vydala rozsudok z 30. apríla 2009, negarantovala nestrannosť súdu, pretože v období
podania žalôb zo strany zhotoviteľa vykonávala u jeho právneho zástupcu prax právnej
čakateľky, takže sa mohla dokonca priamo podieľať na vypracovaní žalôb v predmetnej
veci, o ktorých neskôr v pozícii sudkyne rozhodovala.
14. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených v ústave a listine, ako aj práv
zaručených v dohovore postupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009
z 10. februára 2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla
2005 a s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009, aby ústavný
súd zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010, uznesenie
krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 a rozsudok okresného súdu
sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie,
a taktiež, aby priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.
15. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd rozhodol o odložení vykonateľnosti
rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010.
II.
1. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,
prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí
návrhu.
7. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
8. Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
10. Podľa čl. 141 ods. 1 ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo
nezávislé a nestranné súdy.
11. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
13. Podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účastník môže
napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
14. Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
15. Podľa § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
16. Podľa § 237 písm. g) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.
17. Podľa § 242 ods. 1 OSP dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237,
neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. Podľa § 243b ods. 3 OSP ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady,
pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie.
Ak dovolací súd zruší rozhodnutie, podľa povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec
patrí.
19. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje
zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
20. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo
na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom
s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné,
môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
21. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané
dielo prevziať.
22. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona
nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
23. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť
vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi
v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom
odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa,
aby prevzal dielo.
24. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zmluva nezahŕňa povinnosť
zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak
umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste
ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej,
opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.
III.
A. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa rozsudkom
okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009
1. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažovateľovej sťažnosti prihliadal
na vymedzenie jeho právomoci v ustanovení čl. 127 ods. 1 ústavy. Právomoc ústavného
súdu je vo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity vyplývajúcim
z označeného ustanovenia ústavy, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych
sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv
alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
2. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa
ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť
z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07,
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd okrem iného vyslovil,
že k porušeniu jeho základných práv malo dôjsť rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009.
4. Z ustanovenia § 201 OSP vyplýva, že účastník občianskeho súdneho konania môže
napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
5. Sťažovateľ teda vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu okresného súdu disponoval
dostupným a účinným prostriedkom nápravy z hľadiska ochrany jeho základných práv
priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa prvej hlavy štvrtej časti Občianskeho
súdneho poriadku.
6. Sťažovateľ tento prostriedok využil, na základe čoho rozsudok okresného súdu
sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 preskúmal v rámci odvolacieho konania krajský
súd. Právomoc odvolacieho súdu preskúmať a zrušiť alebo zmeniť prvostupňový rozsudok
okresného súdu z 30. apríla 2009 v rámci odvolacieho konania vylučuje v zmysle
ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu vo vzťahu k tomuto
rozhodnutiu vydanému v prvostupňovom konaní.
7. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti v časti týkajúcej sa rozsudku
okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 a konania pred súdom prvého
stupňa, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, sa ústavný súd osobitne zaoberal námietkou
sťažovateľa, že sudkyňa okresného súdu JUDr. H. M., ktorá v danej veci konala a vydala
prvostupňový rozsudok z 30. apríla 2009, negarantovala nestrannosť súdu, pretože v období
podania žalôb (až do 4. septembra 2003) vykonávala koncipientsku prax u pôvodného
právneho zástupcu žalobcu (po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie v júni 2005
zastupoval žalobu už iný advokát, pozn.).
8. Podľa sťažovateľa sa sudkyňa JUDr. H. M., ktorej bola vec pridelená v roku 2006,
mohla podieľať na vypracovaní žalôb, o ktorých neskôr v pozícii sudkyne rozhodla.
9. Sťažovateľ uviedol, že o skutočnostiach týkajúcich sa výkonu koncipientskej praxe
JUDr. H. M. u právneho zástupcu žalobcu v úvodných štádiách konania sa dozvedel až
v priebehu odvolacieho konania po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu
z 30. apríla 2009. Označená skutočnosť mu mala byť potvrdená listom Slovenskej
advokátskej komory z 11. novembra 2009.
10. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že aj napriek
ustanoveniu § 205 ods. 3 OSP, podľa ktorého môže odvolateľ rozšíriť dôvody odvolania len
do uplynutia lehoty na odvolanie, sťažovateľ v danom prípade disponoval dostupným
a účinným prostriedkom ochrany svojho práva na nestranný súd priamo v konaní
pred všeobecnými súdmi.
11. Týmto prostriedkom, ktorý sťažovateľ mohol a mal využiť, je dovolanie v zmysle
ustanovení § 236 ods. 1, § 237 písm. g), § 242 ods. 1 a § 243b ods. 3 OSP.
12. Závažné procesné nedostatky v konaní pred všeobecným súdom sú dôvodom
na podanie dovolania (§ 237 OSP). Medzi dovolacie dôvody patrí aj prípad, keď je konanie
postihnuté vadou spočívajúcou v tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca [§ 237 písm. g)
OSP]. Dovolací súd na takúto vadu konania prihliada z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1
OSP), pričom právomoc dovolacieho súdu sa vzťahuje aj na vady prvostupňového
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 243b ods. 3 OSP). Rozhodnutie súdu
prvého stupňa v konaní, v ktorom rozhodoval vylúčený sudca, by nemohlo byť zákonné.
V takýchto prípadoch by nemohlo byť zákonné a ústavne konformné ani rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie vydané vylúčeným
sudcom, bez ohľadu na to, či o vylúčení bolo rozhodované, alebo nie, keďže vylúčenie
sudcu nastáva priamo zo zákona. Opačný výklad dotknutých ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku by bol popretím princípu materiálnej ochrany práv (vrátane základného
práva na súdnu ochranu).
13. Svedčí o tom aj judikatúra najvyššieho súdu, ktorý v rámci svojej rozhodovacej
činnosti vyslovil, že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného
rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je, alebo nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti
dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g) OSP posúdiť túto otázku samostatne.
Skutočnosť, že v priebehu konania nebolo rozhodované o vylúčení konajúceho sudcu,
nebráni dovolaciemu súdu prijať záver, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca [§ 241 ods. 2
písm. a) OSP], a vyvodiť z toho zodpovedajúce dôsledky. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž
objektívnou procesnou kategóriou. Vylúčenie sudcu nastáva priamo zo zákona, a nie
až výrokom nadriadeného súdu (bližšie k tomu pozri rozsudok najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 153/96 z 21. augusta 1997).
14. Právomoc dovolacieho súdu rozhodnúť o sťažovateľom namietanom rozhodovaní
vylúčeného sudcu v posudzovanom konaní vylučuje právomoc ústavného súdu konať
a rozhodovať o tejto časti sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ústavy.
15. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania
v časti týkajúcej sa rozsudku okresného súdu sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009
odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
B. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa uznesením
krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005
1. Pokiaľ ide o rozhodnutia odvolacieho súdu v posudzovanej veci, sťažovateľ
napadol nielen konečné rozhodnutie odvolacieho súdu – rozsudok sp. zn. 13 Cob/156/2009
z 10. februára 2010, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok okresného
sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009, ale aj skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu
v dotknutom konaní, a to uznesenie krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005,
ktorým odvolací súd zrušil pôvodný (prvý) rozsudok okresného súdu v sťažovateľovej
právnej veci z 2. marca 2004 o zamietnutí žaloby a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie.
2. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 nadobudlo
právoplatnosť ešte v priebehu roka 2005. Sťažovateľ ho napáda sťažnosťou doručenou
ústavnému súdu 26. mája 2010 (podanou na pošte 25. mája 2010).
3. Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, pokiaľ sťažovateľ napáda rozhodnutie
orgánu verejnej moci. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom
na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zákon o ústavnom súde pritom neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť.
4. Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je teda časovo neobmedzený prostriedok
ochrany ústavnosti (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02).
Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu po takmer piatich rokoch
od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré svojou sťažnosťou napáda, ústavný súd dospel
k záveru, že sťažnosť bola v časti týkajúcej sa uznesenia krajského súdu
sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005 podaná oneskorene.
5. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
C. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010
1. Vo vzťahu k rozsudku sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010 sťažovateľ
namietal, že krajský súd rozhodol arbitrárne, keď pri posudzovaní zhotoviteľom
uplatneného nároku nahradil podmienky dohodnuté v zmluve o dielo v súlade s § 548 ods. 1
Obchodného zákonníka vlastnou interpretáciou § 555 ods. 1 prvej vety Obchodného
zákonníka, pričom sa ani náležite nevysporiadal s právnymi názormi vyslovenými súdmi
v skorších analogických prípadoch, napr. v rozsudku najvyššieho súdu vo veci
sp. zn. 3 Obo 163/99.
2. K vyúčtovaniu ceny diela (fakturácii) mohlo podľa sťažovateľa oprávnene dôjsť až
po splnení kumulatívnych odkladacích podmienok dohodnutých v čl. V bode 5.3 zmluvy
o dielo z 30. októbra 2001. Prvou z týchto podmienok bolo riadne ukončenie diela a druhou
z nich odovzdanie diela sťažovateľovi bez zjavných závad zápisom o prevzatí diela.
Až do okamihu, kým nedošlo k odovzdaniu diela sťažovateľovi zápisom (protokolom),
zhotoviteľovi právo na vyúčtovanie ceny diela nevzniklo.
3. O zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia v súvislosti
s právnym posúdením veci možno hovoriť spravila vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu
a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej
právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú,
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú
tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti
(napr. III. ÚS 314/07).
4. Krajský súd založil svoje rozhodnutie v danom prípade na názore, že podmienky
splnenia povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela v čase dojednanom
v zmluve (§ 536 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka) je potrebné posudzovať nie
podľa čl. V zmluvy o dielo z 30. októbra 2001 upravujúceho podmienky a „spôsob
realizácie“ diela, ale podľa čl. IV označenej zmluvy upravujúceho „platobné podmienky“.
Podľa čl. IV bodu 4.4 označenej zmluvy o dielo bol objednávateľ oprávnený vyúčtovať
(faktúrovať) cenu diela „po celkovom ukončení prác“. V tomto kontexte z obsahu zmluvy
nevyplývalo odchylné dojednanie platobných podmienok od úpravy obsiahnutej v druhej
vete § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.
5. Podľa krajského súdu nebolo možné zamieňať úpravu podmienok záväzku
zhotoviteľa vykonať dielo v čl. V zmluvy o dielo z 30. októbra 2001 s úpravou podmienok
splatnosti ceny diela (záväzku objednávateľa) v čl. IV predmetnej zmluvy, a to vzhľadom
na ich rozdielnu formuláciu. Písomný zápis o prevzatí diela uvedený v čl. V bode 5.3
zmluvy o dielo z 30. októbra 2001 nekvalifikoval krajský súd ako podmienku splatnosti
pohľadávky na zaplatenie ceny diela, prihliadajúc na skutočnosť, že stavebné práce boli
vykonané a zhotoviteľ umožnil sťažovateľovi ako objednávateľovi predmet diela užívať
a nakladať s ním, k čomu aj fakticky došlo. V tejto súvislosti prihliadol krajský súd
na právnu úpravu v § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka.
6. Po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009
z 10. februára 2010 (s prihliadnutím na obsah prvostupňového rozsudku okresného súdu
sp. zn. 18 Cb 14/2003 z 30. apríla 2009 a obsah odvolacieho uznesenia krajského súdu
sp. zn. 20 Cob 427/04 z 13. apríla 2005, na odôvodnenie ktorých rozsudok krajského súdu
z 10. februára 2010 odkazuje, a s prihliadnutím na obsah spisu okresného súdu vo veci
sp. zn. 18 Cb 14/2003, predovšetkým na preukázané skutkové okolnosti svedčiace o tom, že
stavebné práce boli riadne vykonané a sťažovateľ predmet diela fakticky prevzal a užíval),
dospel ústavný súd k názoru, že zo záverov krajského súdu v napádanom rozhodnutí
o sťažovateľovom odvolaní nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu, ani zjavná
neopodstatnenosť, jednostrannosť, popretie pravidiel formálnej a právnej logiky či extrémny
rozpor s princípmi spravodlivosti.
7. K tvrdeniu sťažovateľa o nevysporiadaní sa krajského súdu s právnymi názormi
uvedenými v analogických prípadoch ústavný súd poznamenáva, že v rozsudku najvyššieho
súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Obo 163/99 (na ktorú sťažovateľ poukázal) išlo
na rozdiel od okolností sťažovateľovej veci o prípad, keď bola odkladacia podmienka
súčasťou zmluvne dojednaných platobných podmienok (najvyšší súd v označenej veci
okrem iného konštatoval: „Zo zmluvy o dielo je zrejmé, že účastníci záväzkového vzťahu si
dohodli čas a spôsob zaplatenia ceny diela. Jej zaplatenie podmienili odkladacou
podmienkou, ktorá spočíva v tom, že žalovaný mal povinnosť uskutočniť platbu
do 5 pracovných dní po obdržaní výpisu z peňažného ústavu, na ktorom bola prijatá úhrada
od zahraničnej osoby. Dojednanie takejto podmienky umožňuje ustanovenie § 36 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Nie je sporné, že v prejednávanej veci
nedošlo k splneniu odkladacej podmienky, teda že žalovaný nedostal úhradu
od zahraničného odberateľa, preto nenastala ani povinnosť žalovaného zaplatiť 5 % z ceny
diela žalobcovi.“. Krajský súd v sťažovateľovej veci konštatoval práve absenciu dojednania
odkladacej podmienky v zmluvných ustanoveniach upravujúcich podmienky splatnosti ceny
diela.
8. Skutočnosť, že sa sťažovateľ so skutkovým hodnotením a následne právnym
záverom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozsudku krajského súdu z 10. februára 2010
a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím
vlastným. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov
(v danom prípade okresného súdu a krajského súdu), mohol by zasiahnuť do rozhodovacej
právomoci krajského súdu iba v prípade, ak by jeho skutkové a právne závery obsiahnuté
v posudzovanom rozhodnutí boli svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné. Táto situácia však v posudzovanom prípade nenastala, preto rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010 nemohlo na základe
sťažovateľom uvedených tvrdení dôjsť k porušeniu jeho základných práv označených
v sťažnosti.
9. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
D. K návrhu na rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozsudku krajského súdu
sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010
1. Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol, o sťažovateľovom návrhu na rozhodnutie o odklade
vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Cob/156/2009 z 10. februára 2010 už
nerozhodoval. Vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí sťažnosti stratilo
rozhodovanie o tomto procesnom návrhu opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2011