Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 133 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (148)87e/365404.cbd29d.pdf
PDF · 127.36 KB
No categories available
5MCdo/17/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 MCdo 17/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. D., zastúpeného JUDr. E.
G., proti žalovaným
1/ M. M.,
2/ K. M., 3/ J. M., zastúpených JUDr. I. G., o vydanie veci, alternatívne o zaplatenie
2 758 731 Sk, vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn.
4 C 87/2003, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. marca 2009 sp.zn. 9 Co 300/2008
a rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo 17. septembra 2008 č.k. 4 C 87/2003-281,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave
z 10. marca 2009 sp.zn. 9 Co 300/2008 a rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
zo 17. septembra 2008 č.k. 4 C 87/2003-281 a vec vracia Okresnému súdu Dunajská Streda
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa v konaní žalobou podanou proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ domáhal vydania
vecí, odobratých mu v exekučnom konaní. V priebehu konania žalobca petit rozšíril
alternatívne o zaplatenie 2 758 731 Sk s príslušenstvom.
Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom zo 17. septembra 2008 č.k. 4 C 87/2003-
281 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 3/
náhradu trov konania k rukám ich právnej zástupkyne v sume 670 810 Sk do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že predmetom sporu bolo
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaní získali plnením zo strany žalobcu, ktorého
právny dôvod odpadol. V konaní mal preukázané, že medzi účastníkmi bol dňa 16. mája 1995
pod č.k. 7 C 313/1993-56 uzavretý súdny zmier, ktorým bol žalobca zaviazaný žalovaným
vydať náhradu za živý a mŕtvy inventár v celkovej hodnote 2 495 703 Sk. Nakoľko účastníci
sa nevedeli dohodnúť na vydaní vecí v zmysle podmienok uznesenia o súdnom zmieri,
prostredníctvom exekučných príkazov z 25. novembra 1996 a 28. februára 1997, boli
žalobcovi odobraté veci v celkovej hodnote 2 495 703 Sk. Následne na to žalobca uznesenie
o schválení zmieru napadol žalobou o zrušenie zmieru, pričom Okresný súd v Dunajskej
Strede rozsudkom z 13. mája 1999 č.k. 7 C 119/1996-225 zrušil toto uznesenie. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 16. júna 2000. Ako dôvod zrušenia uznesenia o schválení
zmieru súd uviedol rozpor s hmotným právom. Na odvolanie žalovaných Krajský súd
v Trnave rozsudkom z 5. apríla 2000 sp.zn. 5 Co 592/1999 rozsudok súdu prvého stupňa
o zrušení zmieru potvrdil. Po zrušení súdneho zmieru Okresný súd v Dunajskej Strede
pokračoval v pôvodnom konaní o vydanie transformačného podielu. Zároveň žalobca podal
dňa 12. Júna 2003 na Okresný súd v Dunajskej Strede žalobu na vydanie veci,
alternatívne zaplatenie 2 758 731 Sk s príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní súd žalobu
zamietol rozsudkom zo 17. septembra 2008 č.k. 4 C 87/2003-281. Dospel k záveru, že
právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Dunajskej Strede o zrušení súdom schváleného
zmieru (t.j. 16. júna 2000) odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobca plnil a preto
podľa jeho názoru od tohto okamihu začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula 17. júna 2002. Ustálil, že práve týmto
okamihom sa žalobca dozvedel o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Vzhľadom na to, že
žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty, s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobu
zamietol. Zároveň vylúčil, že by išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 10. marca 2009 sp.zn.
9 Co 300/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenie
§ 219 ods. 2 O.s.p. podrobnejšie neodôvodnil s konštatovaním správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Rozhodol tiež o náhrade trov odvolacieho konania.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalobcu podal proti
uvedeným rozhodnutiam mimoriadne dovolanie. Navrhol uvedené rozhodnutia zrušiť a vec
vrátiť Okresnému súdu v Dunajskej Strede na ďalšie konanie z dôvodu, že tieto spočívajú
na nesprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Mal za to, že súdy vec nesprávne
právne posúdili, ak začiatok plynutia premlčacej doby určili deň právoplatnosti rozsudku
o zrušení zmieru. Súdny zmier bol uzavretý medzi účastníkmi konania, v konaní vedenom
na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp.zn. 7 C 313/1993. Účinky uznesenia, ktorým sa
schváli súdny zmier, sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku. Uznesenie o schválení
súdneho zmieru možno napadnúť žalobou o neplatnosť súdneho zmieru (právnym dôvodom
je neplatnosť zmieru podľa hmotného práva) alebo návrhom na obnovu konania. V prípade,
ak súd žalobe vyhovie a uznesenie o schválení súdneho zmieru zruší, pokračuje v spore
s pôvodnými účastníkmi. Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia
poskytnutého na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr
zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu (návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru plní
funkciu mimoriadneho opravného prostriedku, jeho účelom je dosiahnuť zrušenie
právoplatného súdneho rozhodnutia a je ďalším prostriedkom procesnej ochrany účastníka
pôvodného konania), začína plynúť až právoplatnosťou nového rozhodnutia, vydaného
vo veci samej o tomto plnení (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Cdo 124/2002). Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého
tým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo, bol po zrušujúcom rozhodnutí
nahradený novým rozsudkom, začína plynúť jeho vyhlásením. Doručenie zrušujúceho
rozhodnutia súdu teda nie je tým okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného
obohatenia a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej doby. Takýto záver má
podstatný význam pre posúdenie námietky premlčania na vrátenie plnenia poskytnutého
žalobcom podľa neskôr zrušeného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Odvolací súd
nesprávne právne vec posúdil, ak vo svojom rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa sa nezaoberal skutočnosťou, že v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu
na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo právoplatne rozhodnuté o pôvodne uplatnenom
nároku o vydanie transformačného podielu. Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 7. februára
2006 sp.zn. 9 Co 188/2005 nadobudol právoplatnosť 22. marca 2006 a preto má za to, že až
týmto dňom začala plynúť premlčacia lehota.
Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.
Žalovaní 1/, 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku generálneho
prokurátora Slovenskej republiky poukázali na znenie ustanovenia § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (v odseku 1) a objektívnu
(v odseku 2). Začiatok ich plynutia je tiež stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je
aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúcim dňom deň, keď sa oprávnený skutočne
dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné
obohatenie získal. Pre určenie začiatku subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci teda okamžik, keď sa účastník skutočne
dozvedel skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaných. Zrušením zmieru v danom prípade odpadol exekučný titul, na základe ktorého
obdržali žalovaní plnenie. Podľa ich názoru týmto dňom začala plynúť lehota na uplatnenie
nárokov žalobcu voči žalovaným. Následný rozsudok krajského súdu určil rozsah nároku
žalovaných v rámci reštitučného konania. Nemal však vplyv na plynutie premlčacej lehoty,
nakoľko odobratie vecí, ktorých vydania sa žalobca domáhal, sa uskutočnilo na základe
rozhodnutia o schválenom súdnom zmieri, ktorý bol zrušený na základe podnetu žalobcu
z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou nároku žalovaných. Keďže súdny zmier bol zrušený jeho
vyhlásením dňa 5. apríla 2002 (právoplatným 16. júna 2000), k ukončeniu plynutia
premlčacej lehoty došlo jej márnym uplynutím v lehote dvoch rokov, t.j. 5. apríla 2002.
Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby, jej začiatok a to tak trojročnej, ako aj
desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia (táto lehota nie je vzhľadom
na okolnosti prípadu relevantná v tomto konaní), je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. K získaniu bezdôvodného obohatenia žalovanými
došlo v exekučnom konaní v novembri 1996, tzn. že týmto dňom začala plynúť objektívna
premlčacia lehota, k ukončeniu ktorej došlo uplynutím troch tokov. Mali za to, že objektívna
premlčacia lehota skončila 25. novembra 1999. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podal na súd 12. júna 2003, teda po uplynutí subjektívnej i objektívnej premlčacej
lehoty. Z uvedených dôvodov považovali žalovaní rozhodnutia prvostupňového
i druhostupňového súdu, ktorými nebol žalobcovi nárok priznaný z dôvodu jeho premlčania,
za vecne správne. Navrhli tento opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť, keďže
nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania a neexistujú ani žiadne vady konania, pre ktoré
by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia súdov zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1
O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a
ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky súdov nižších stupňov v rozsahu podľa § 243i
ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.
a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní
označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.
druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa
dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,
kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad možnosti účastníka pred súdom
konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Žiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo. Dovolací
dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. preto nie je daný.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj
otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou
vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je
porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom
konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.
V mimoriadnom dovolaní sa neuvádza, že konanie v danej veci má byť postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z obsahu spisu jej
existencia nevyplýva, preto ani dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je
daný.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní vytýka, že
konajúce súdy prejednávanú vec nesprávne právne posúdili, keď právnu normu, síce správne
určenú, nesprávne právne vyložili, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikovali
(§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené bolo preto v prejednávanej veci potrebné predovšetkým
posúdiť správnosť záverov súdov o okamihu začatia plynutia premlčacej doby na uplatnenie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné
obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne
vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.
Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod
plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne
účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva
bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu
občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu
dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Pokiaľ ide o posúdenie otázky začiatku behu premlčacej doby v prípade
bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol, je
potrebné poukázať na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, ktorý túto otázku rieši
vo všeobecnej rovine.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).
V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba,
v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích
dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je vznesená námietka premlčania, právo sa
premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho
vymožiteľnosti.
Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa
oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového
stavu v konkrétnom prípade.
Je potrebné prisvedčiť mimoriadnemu dovolateľovi, že súdy sa v konaní nesprávne
vysporiadali s otázkou okamihu začatia plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol.
V prejednávanej veci bolo potrebné zodpovedať otázku, k akému okamžiku je
potrebné datovať počiatok behu premlčacej doby, teda i to, kedy sa žalovanými prijaté plnenie
(poskytnuté žalobcom na základe následne zrušeného rozhodnutia súdu - súdneho zmieru)
stalo bezdôvodným obohatením.
Dovolací súd, ako to už ostatne vyslovil i v mimoriadnym dovolateľom citovanom
rozsudku sp.zn. 3 Cdo 124/2002, súhlasí v predmetnej veci so záverom generálneho
prokurátora, že premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia
poskytnutého na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr
zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu (návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru plní
funkciu právoplatného súdneho rozhodnutia a je ďalším prostriedkom procesnej ochrany
účastníka pôvodného konania), začala plynúť až právoplatnosťou nového rozhodnutia
vydaného vo veci samej o tomto plnení. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutého tým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo, bol
po zrušujúcom rozhodnutí nahradený novým rozsudkom, začína plynúť jeho vyhlásením.
Doručenie zrušujúceho rozhodnutia súdu teda nie je tým okamihom, ktorým dochádza
k získaniu bezdôvodného obohatenia a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej
doby.
O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež
v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho
rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom
rozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku
(obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené. Vo všetkých týchto
prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď
totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si
hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru),
ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až
dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.
V danom prípade súdny zmier bol uzavretý medzi účastníkmi konania, v konaní
o vydaní transformačného podielu, vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Streda pod sp.zn.
7 C 313/1993. Na návrh žalobcu o obnovu konania a zrušenie súdom schváleného zmieru, súd
prvého stupňa rozhodol tak, že zrušil zmier uzavretý medzi účastníkmi konania a v merite
veci pod sp.zn. 7 C 119/1996 ďalej pokračoval. Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej
Strede z 19. marca 2007 č.k. 7 C 119/1996-589, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo 7. februára 2006, sp.zn. 9 Co 188/2005 určil, že právny predchodca žalobcov I až
III (žalovaní v tomto konaní) nebohý K. M. splnil v čase nadobudnutia vecí uvedených
v rozsudku, v rámci exekučného konania vedeného Exekučným úradom v D., súdnym
exekútorom JUDr. R. V. pod č.
Ex 143/1996, podmienky na vydanie majetkového podielu vo výške 309 710 Sk. Zároveň súd
určil, že J. M. splnil v čase nadobudnutia uvedených vecí v rámci exekučného konania
vedeného Exekučným úradom v D., súdnym exekútorom
JUDr. R. V., pod č. Ex 143/1996 podmienky na vydanie majetkového podielu vo výške
229 625 Sk. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22. marca
2006. Z uvedeného vyplýva, že k získaniu bezdôvodného obohatenia na strane povinného
subjektu došlo až právoplatnosťou nového rozhodnutia vo veci samej, v ktorom bolo
rozhodované o vydaní transformačného podielu, pričom v rozhodnutí bola riešená aj otázka
plnenia v rámci exekučného konania. Až týmto „novým“ rozsudkom skončilo konanie
o vydanie majetkového podielu a náhrady za zbúrané budovy v hodnote 2 758 751 Sk a týmto
rozhodnutím súdu o pôvodne uplatnenom nároku, vydanom v pokračujúcom „obnovenom“
konaní, po zrušení súdom schváleného zmieru, odpadol právny dôvod exekúciou vykonaného
práva. Teda premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade začalo
plynúť až od vyhlásenia nového rozhodnutia posudzujúceho tento nárok a nie doručením
zrušujúceho rozhodnutia súdu.
Z dôvodu, že ako odvolací súd, tak aj súd prvého stupňa, v konaní takto vec právne
neposúdili, generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie
podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana
práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 243b ods. 2 O.s.p.
a § 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s 243i ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného ako aj dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. novembra 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová