Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/17/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. D., zastúpeného JUDr. E.

G., proti žalovaným

1/ M. M.,

2/ K. M., 3/ J. M., zastúpených JUDr. I. G., o vydanie veci, alternatívne o zaplatenie

2 758 731 Sk, vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn.

, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. marca 2009 sp.zn.

a rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo 17. septembra 2008 č.k. -281,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 10. marca 2009 sp.zn. a rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda

zo 17. septembra 2008 č.k. -281 a vec vracia Okresnému súdu Dunajská Streda

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní žalobou podanou proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ domáhal vydania

vecí, odobratých mu v exekučnom konaní. V priebehu konania žalobca petit rozšíril

alternatívne o zaplatenie 2 758 731 Sk s príslušenstvom.

Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom zo 17. septembra 2008 č.k. 4 C 87/2003-

281 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 3/

náhradu trov konania k rukám ich právnej zástupkyne v sume 670 810 Sk do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že predmetom sporu bolo

vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaní získali plnením zo strany žalobcu, ktorého

právny dôvod odpadol. V konaní mal preukázané, že medzi účastníkmi bol dňa 16. mája 1995

pod č.k. -56 uzavretý súdny zmier, ktorým bol žalobca zaviazaný žalovaným

vydať náhradu za živý a mŕtvy inventár v celkovej hodnote 2 495 703 Sk. Nakoľko účastníci

sa nevedeli dohodnúť na vydaní vecí v zmysle podmienok uznesenia o súdnom zmieri,

prostredníctvom exekučných príkazov z 25. novembra 1996 a 28. februára 1997, boli

žalobcovi odobraté veci v celkovej hodnote 2 495 703 Sk. Následne na to žalobca uznesenie

o schválení zmieru napadol žalobou o zrušenie zmieru, pričom Okresný súd v Dunajskej

Strede rozsudkom z 13. mája 1999 č.k. -225 zrušil toto uznesenie. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 16. júna 2000. Ako dôvod zrušenia uznesenia o schválení

zmieru súd uviedol rozpor s hmotným právom. Na odvolanie žalovaných Krajský súd

v Trnave rozsudkom z 5. apríla 2000 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa

o zrušení zmieru potvrdil. Po zrušení súdneho zmieru Okresný súd v Dunajskej Strede

pokračoval v pôvodnom konaní o vydanie transformačného podielu. Zároveň žalobca podal

dňa 12. Júna 2003 na Okresný súd v Dunajskej Strede žalobu na vydanie veci,

alternatívne zaplatenie 2 758 731 Sk s príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní súd žalobu

zamietol rozsudkom zo 17. septembra 2008 č.k. -281. Dospel k záveru, že

právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Dunajskej Strede o zrušení súdom schváleného

zmieru (t.j. 16. júna 2000) odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobca plnil a preto

podľa jeho názoru od tohto okamihu začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula 17. júna 2002. Ustálil, že práve týmto

okamihom sa žalobca dozvedel o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Vzhľadom na to, že

žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej

premlčacej lehoty, s poukazom na ustanovenie žalobu

zamietol. Zároveň vylúčil, že by išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. O trovách konania

rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 10. marca 2009 sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenie

podrobnejšie neodôvodnil s konštatovaním správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Rozhodol tiež o náhrade trov odvolacieho konania.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalobcu podal proti

uvedeným rozhodnutiam mimoriadne dovolanie. Navrhol uvedené rozhodnutia zrušiť a vec

vrátiť Okresnému súdu v Dunajskej Strede na ďalšie konanie z dôvodu, že tieto spočívajú

na nesprávnom posúdení veci ( ). Mal za to, že súdy vec nesprávne

právne posúdili, ak začiatok plynutia premlčacej doby určili deň právoplatnosti rozsudku

o zrušení zmieru. Súdny zmier bol uzavretý medzi účastníkmi konania, v konaní vedenom

na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp.zn. . Účinky uznesenia, ktorým sa

schváli súdny zmier, sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku. Uznesenie o schválení

súdneho zmieru možno napadnúť žalobou o neplatnosť súdneho zmieru (právnym dôvodom

je neplatnosť zmieru podľa hmotného práva) alebo návrhom na obnovu konania. V prípade,

ak súd žalobe vyhovie a uznesenie o schválení súdneho zmieru zruší, pokračuje v spore

s pôvodnými účastníkmi. Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia

poskytnutého na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr

zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu (návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru plní

funkciu mimoriadneho opravného prostriedku, jeho účelom je dosiahnuť zrušenie

právoplatného súdneho rozhodnutia a je ďalším prostriedkom procesnej ochrany účastníka

pôvodného konania), začína plynúť až právoplatnosťou nového rozhodnutia, vydaného

vo veci samej o tomto plnení (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. ). Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého

tým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo, bol po zrušujúcom rozhodnutí

nahradený novým rozsudkom, začína plynúť jeho vyhlásením. Doručenie zrušujúceho

rozhodnutia súdu teda nie je tým okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného

obohatenia a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej doby. Takýto záver má

podstatný význam pre posúdenie námietky premlčania na vrátenie plnenia poskytnutého

žalobcom podľa neskôr zrušeného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Odvolací súd

nesprávne právne vec posúdil, ak vo svojom rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa sa nezaoberal skutočnosťou, že v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu

na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo právoplatne rozhodnuté o pôvodne uplatnenom

nároku o vydanie transformačného podielu. Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 7. februára

2006 sp.zn. nadobudol právoplatnosť 22. marca 2006 a preto má za to, že až

týmto dňom začala plynúť premlčacia lehota.

Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.

Žalovaní 1/, 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku generálneho

prokurátora Slovenskej republiky poukázali na znenie ustanovenia § 107 ods. 1, 2

, z ktorého vyplýva, že pri práve na vydanie bezdôvodného

obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (v odseku 1) a objektívnu

(v odseku 2). Začiatok ich plynutia je tiež stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je

aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej

subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúcim dňom deň, keď sa oprávnený skutočne

dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné

obohatenie získal. Pre určenie začiatku subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci teda okamžik, keď sa účastník skutočne

dozvedel skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaných. Zrušením zmieru v danom prípade odpadol exekučný titul, na základe ktorého

obdržali žalovaní plnenie. Podľa ich názoru týmto dňom začala plynúť lehota na uplatnenie

nárokov žalobcu voči žalovaným. Následný rozsudok krajského súdu určil rozsah nároku

žalovaných v rámci reštitučného konania. Nemal však vplyv na plynutie premlčacej lehoty,

nakoľko odobratie vecí, ktorých vydania sa žalobca domáhal, sa uskutočnilo na základe

rozhodnutia o schválenom súdnom zmieri, ktorý bol zrušený na základe podnetu žalobcu

z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou nároku žalovaných. Keďže súdny zmier bol zrušený jeho

vyhlásením dňa 5. apríla 2002 (právoplatným 16. júna 2000), k ukončeniu plynutia

premlčacej lehoty došlo jej márnym uplynutím v lehote dvoch rokov, t.j. 5. apríla 2002.

Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby, jej začiatok a to tak trojročnej, ako aj

desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia (táto lehota nie je vzhľadom

na okolnosti prípadu relevantná v tomto konaní), je rozhodujúci okamih, keď k získaniu

bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. K získaniu bezdôvodného obohatenia žalovanými

došlo v exekučnom konaní v novembri 1996, tzn. že týmto dňom začala plynúť objektívna

premlčacia lehota, k ukončeniu ktorej došlo uplynutím troch tokov. Mali za to, že objektívna

premlčacia lehota skončila 25. novembra 1999. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia podal na súd 12. júna 2003, teda po uplynutí subjektívnej i objektívnej premlčacej

lehoty. Z uvedených dôvodov považovali žalovaní rozhodnutia prvostupňového

i druhostupňového súdu, ktorými nebol žalobcovi nárok priznaný z dôvodu jeho premlčania,

za vecne správne. Navrhli tento opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť, keďže

nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania a neexistujú ani žiadne vady konania, pre ktoré

by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia súdov zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania (

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal napadnuté rozsudky súdov nižších stupňov v rozsahu podľa

ods. 2 v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (

v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní

označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s

druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa

dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,

kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad možnosti účastníka pred súdom

konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Žiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo. Dovolací

dôvod v zmysle preto nie je daný.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou

vadou konania ( ) je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je

porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom

konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.

V mimoriadnom dovolaní sa neuvádza, že konanie v danej veci má byť postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z obsahu spisu jej

existencia nevyplýva, preto ani dovolací dôvod v zmysle nie je

daný.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní vytýka, že

konajúce súdy prejednávanú vec nesprávne právne posúdili, keď právnu normu, síce správne

určenú, nesprávne právne vyložili, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikovali

( ).

Vzhľadom na uvedené bolo preto v prejednávanej veci potrebné predovšetkým

posúdiť správnosť záverov súdov o okamihu začatia plynutia premlčacej doby na uplatnenie

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa

na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet

bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné

obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne

vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod

plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne

účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva

bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu

občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu

dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky začiatku behu premlčacej doby v prípade

bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol, je

potrebné poukázať na ustanovenie , ktorý túto otázku rieši

vo všeobecnej rovine.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné

obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba,

v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích

dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je vznesená námietka premlčania, právo sa

premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho

vymožiteľnosti.

Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa

oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu

bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového

stavu v konkrétnom prípade.

Je potrebné prisvedčiť mimoriadnemu dovolateľovi, že súdy sa v konaní nesprávne

vysporiadali s otázkou okamihu začatia plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol.

V prejednávanej veci bolo potrebné zodpovedať otázku, k akému okamžiku je

potrebné datovať počiatok behu premlčacej doby, teda i to, kedy sa žalovanými prijaté plnenie

(poskytnuté žalobcom na základe následne zrušeného rozhodnutia súdu - súdneho zmieru)

stalo bezdôvodným obohatením.

Dovolací súd, ako to už ostatne vyslovil i v mimoriadnym dovolateľom citovanom

rozsudku sp.zn. , súhlasí v predmetnej veci so záverom generálneho

prokurátora, že premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia

poskytnutého na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr

zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu (návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru plní

funkciu právoplatného súdneho rozhodnutia a je ďalším prostriedkom procesnej ochrany

účastníka pôvodného konania), začala plynúť až právoplatnosťou nového rozhodnutia

vydaného vo veci samej o tomto plnení. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia vzniknutého tým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo, bol

po zrušujúcom rozhodnutí nahradený novým rozsudkom, začína plynúť jeho vyhlásením.

Doručenie zrušujúceho rozhodnutia súdu teda nie je tým okamihom, ktorým dochádza

k získaniu bezdôvodného obohatenia a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej

doby.

O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež

v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho

rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom

rozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku

(obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené. Vo všetkých týchto

prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď

totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si

hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru),

ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až

dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.

V danom prípade súdny zmier bol uzavretý medzi účastníkmi konania, v konaní

o vydaní transformačného podielu, vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Streda pod sp.zn.

7 C 313/1993. Na návrh žalobcu o obnovu konania a zrušenie súdom schváleného zmieru, súd

prvého stupňa rozhodol tak, že zrušil zmier uzavretý medzi účastníkmi konania a v merite

veci pod sp.zn. ďalej pokračoval. Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej

Strede z 19. marca 2007 č.k. -589, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu

v Trnave zo 7. februára 2006, sp.zn. určil, že právny predchodca žalobcov I až

III (žalovaní v tomto konaní) nebohý K. M. splnil v čase nadobudnutia vecí uvedených

v rozsudku, v rámci exekučného konania vedeného Exekučným úradom v D., súdnym

exekútorom JUDr. R. V. pod č.

Ex 143/1996, podmienky na vydanie majetkového podielu vo výške 309 710 Sk. Zároveň súd

určil, že J. M. splnil v čase nadobudnutia uvedených vecí v rámci exekučného konania

vedeného Exekučným úradom v D., súdnym exekútorom

JUDr. R. V., pod č. Ex 143/1996 podmienky na vydanie majetkového podielu vo výške

229 625 Sk. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22. marca

2006. Z uvedeného vyplýva, že k získaniu bezdôvodného obohatenia na strane povinného

subjektu došlo až právoplatnosťou nového rozhodnutia vo veci samej, v ktorom bolo

rozhodované o vydaní transformačného podielu, pričom v rozhodnutí bola riešená aj otázka

plnenia v rámci exekučného konania. Až týmto „novým“ rozsudkom skončilo konanie

o vydanie majetkového podielu a náhrady za zbúrané budovy v hodnote 2 758 751 Sk a týmto

rozhodnutím súdu o pôvodne uplatnenom nároku, vydanom v pokračujúcom „obnovenom“

konaní, po zrušení súdom schváleného zmieru, odpadol právny dôvod exekúciou vykonaného

práva. Teda premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade začalo

plynúť až od vyhlásenia nového rozhodnutia posudzujúceho tento nárok a nie doručením

zrušujúceho rozhodnutia súdu.

Z dôvodu, že ako odvolací súd, tak aj súd prvého stupňa, v konaní takto vec právne

neposúdili, generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana

práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

a v spojení s 243i ods. 2 napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného ako aj dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. novembra 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová