Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-29-2019.pdf
PDF · 258.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 702, zastúpeného zástupcom Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému zástupcom AKMG, s.r.o., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, v konaní o zaplatenie 717.647,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/93/2013-611 zo dňa 2. októbra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/93/2013-611 zo dňa 2. októbra 2018 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, písomné podania žalobcu, žalovaného, na výsledky vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinami, svedeckými výpoveďami svedkov: X. W., X. S., H.. X. Q., Y. S. a za aplikácie ust. § 261 ods. 1, § 373, § 374, § 378, § 379, § 380, § 384 Obchodného zákonníka v spojení s rozhodnými ustanoveniami zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2010 (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z.z.“), ust. § 12a zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.4.2010 (ďalej len „zákon č. 276/2001 Z.z.“), rozhodných ustanovení Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení účinnom do 31.05.2010 (ďalej len „Nariadenie vlády SR č. 317/2007 Z.z.“) dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť.
2. Okresný súd poukázal na predmet konania, ktorým bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v sume 717.647,35 Eur s DPH s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť žalobcovi ako dodávateľovi elektrickej energie voči žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy v procese registrácie zmeny dodávateľa elektrickej energie a zmeny bilančnej skupiny vo vzťahu k odberateľovi Reality Laurin, a.s. na odbernom mieste na adrese Bytčianska 123, Žilina, č. odberného miesta 9700360, ku ktorému malo dôjsť na základe ukončenia Zmluvy o združených službách dodávky elektriny uzatvorenej medzi žalobcom a odberateľom ku dňu 28.02.2010.
3. Okresný súd uviedol, že v konaní nebola sporná existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom elektriny/obchodníkom s elektrinou a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy založeného Zmluvou o distribúcii elektriny - Rámcovou distribučnou zmluvou č. RDZ022008 zo dňa 01.11.2008 (č.l. 23 a nasledujúce spisu).
4. Okresný súd skonštatoval, že platná Rámcová distribučná zmluva, platná Zmluva o dodávke a distribúcii elektriny medzi žalobcom a odberateľom, registrácia odberného miesta odberateľa v zozname odberných miest v informačnom systéme žalovaného (prevádzkovateľa distribučnej sústavy) a v zmysle čl. II. bod 2. Rámcovej distribučnej zmluvy aj platná Zmluva o pripojení, ktorú pre odberné miesta podľa čl. III. Rámcovej distribučnej zmluvy odberateľ elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom distribučnej sústavy v súlade s prevádzkovým poriadkom žalovaného, predstavovali predpoklady dodávky a distribúcie elektriny žalobcom odberateľovi. V konaní nebolo sporné, že tieto predpoklady pre dodávku a distribúciu elektriny žalobcom odberateľovi Reality Laurin, a.s. do dotknutého odberného miesta č. 9700360 naplnené boli. Okresný súd uviedol, že v prípade uzatvorenej platnej Rámcovej distribučnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, do záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom elektriny a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy vstúpili ďalšie práva a povinnosti vyplývajúce z ich postavenia na trhu s elektrinou, ktoré neboli výslovne upravené výlučne len v texte Rámcovej distribučnej zmluvy, ale aj v súvisiacich právnych predpisoch a ktoré okrem iného súviseli s procesom zmeny dodávateľa elektrickej energie v prípade, že takáto zmena vo vzťahu ku konkrétnemu odberateľovi nastane a žalovaný bol povinný tieto povinnosti voči žalobcovi plniť, ak má žalobca postavenie účastníka trhu s elektrinou v postavení dodávateľa elektriny a vstúpil do všetkých relevantných záväzkovo-právnych vzťahov na trhu s elektrinou so žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a s odberateľmi.
5. Okresný súd poukázal na to, že k momentu, kedy žalovaný mal uskutočniť proces zmeny dodávateľa elektriny vo vzťahu k odberateľovi Reality Laurin, a.s. na odbernom mieste č. 9700360 ku dňu 28.02.2010, resp. s účinnosťou od 01.03.2010 bol platný a účinný zákon o energetike č. 654/2004 Z.z., v zmysle ktorého, a to ust. § 18 ods. 2 žalobca v konaní mal postavenie dodávateľa elektriny a žalovaný bol v postavení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, t.j. obidvaja mali postavenie účastníkov trhu s elektrinou, na ktorom trhu vystupovali ako podnikatelia v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti, preto ich vzťahy boli okresným súdom posúdené ako obchodno-právne vzťahy v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ich vzájomné práva a povinnosti na trhu s elektrinou boli tak upravené nielen obsahom zmluvných vzťahov, ktoré medzi sebou uzavreli a ktoré mali obchodno-právny charakter, ale súčasne sa riadili aj právnou úpravou vzťahujúcou sa na podnikanie v oblasti elektroenergetiky, ktorá má vzhľadom na špecifický charakter elektroenergetického odvetvia a záujem štátu na jeho regulácii prevažne kogentný charakter.
6. V odseku 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bolo uvedené, že vo vzťahu k prejednávanej veci bolo relevantné Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou účinné od 15.07.2007. Komplex práv a povinností, ktoré žalobcovi ako dodávateľovi elektriny a žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy plynuli z uzatvorenej Rámcovej distribučnej zmluvy, nebol daný výlučne len ustanoveniami Rámcovej distribučnej zmluvy, tak ako táto v písomnom vyhotovení tvorí súčasť spisového materiálu na č.l. 23 až 26 spisu, ale aj obsahom súvisiacich právnych predpisov, predovšetkým obsahom prevádzkového poriadku žalovaného záväzného pre účastníkov trhu s elektrinou, do ktorého bol žalovaný zároveň povinný zapracovať pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou ustanovené Nariadením vlády SR č. 317/2007 Z.z..
7. Vo väzbe na charakter záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeného Rámcovou distribučnou zmluvou a ich postavenie na trhu s elektrinou, okresný súd potom žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody, a to v zmysle ust. § 373 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka. Bolo povinnosťou žalobcu v konaní uviesť relevantné skutkové tvrdenia vo vzťahu k trom predpokladom zodpovednosti za škodu v obchodných záväzkovo-právnych vzťahoch a ich existenciu zároveň preukázať, a to 1/ porušenie povinnosti žalovaným, 2/ vznik škody na strane žalobcu a 3/ príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu.
8. Vo vzťahu k predpokladu 1/, a to zodpovednosti žalovaného za škodu v súvislosti s porušením povinnosti žalovaným žalobca skutkovo vymedzoval toto porušenie povinnosti ako porušenie povinnosti žalovaného - prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri registrácii zmeny dodávateľa nevyradením odberného miesta odberateľa Reality Laurin, a.s., č. odberného miesta 9700360 z bilančnej skupiny žalobcu, kedy v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného v procese zmeny dodávateľa a zmeny bilančnej skupiny bolo dotknuté odberné miesto naďalej zaradené do bilančnej skupiny žalobcu a žalovaný nahlasoval na zúčtovateľa odchýlok za žalobcu ako subjekt zúčtovania nesprávne údaje pre účely zúčtovania odchýlky. Na takomto skutkovom vymedzení porušenia povinnosti žalovaného žalobca zotrval v priebehu celého konania a k zmene skutkovej argumentácie pred okresným súdom nedošlo.
9. V konaní nebolo sporné uzavretie Zmluvy č. 923008 o združených službách dodávky elektriny pre odberateľov pripojených k distribučnej sústave VN a VVN medzi žalobcom ako dodávateľom a odberateľom Reality Laurin, a.s., v dôsledku ktorého žalobca dodával elektrickú energiu o.i. do odberného miesta odberateľa na adrese Bytčianska 123, Žilina, č. odberného miesta 9700360 a rovnako nebolo sporné ukončenie tejto zmluvy a zmena dodávateľa elektriny vo vzťahu k danému odbernému miestu odberateľa, ktorej účinnosť mala nastať od 01.03.2010.
10. Podľa ust. § 14 ods. 7 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., zmena subjektu zúčtovania a dodávateľa elektriny sa uskutočňovala podľa postupu uvedeného v prílohe č. 2, pričom podľa ust. § 14 ods. 8 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. pri zmene subjektu zúčtovania alebo dodávateľa elektriny prevádzkovateľ sústavy uskutočnil zmenu priradenia dotknutého odberného miesta do príslušnej bilančnej skupiny. Príloha č. 2 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. upravovala postup pri zmene dodávateľa elektriny a zmene bilančnej skupiny, kedy vo vzťahu k odberateľovi Reality Laurin, a.s. bol relevantný postup podľa časti A bod 1. písmeno c), v zmysle ktorého dodávateľa elektriny a bilančnú skupinu je možné meniť pri zmene dodávateľa elektriny a súčasnej zmene bilančnej skupiny odberateľ elektriny, ktorý preniesol svoju zodpovednosť za odchýlku na svojho dodávateľa elektriny a mení dodávateľa elektriny, na ktorý spôsob zmeny dodávateľa elektriny a bilančnej skupiny sa vzťahovala časť C, prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z.. Podľa časti C bod 3, dodávateľ elektriny, s ktorým účastník trhu s elektrinou uzatvoril zmluvu o dodávke elektriny, bol povinný túto skutočnosť oznámiť prevádzkovateľovi sústavy, ku ktorému je odberné miesto účastníka trhu s elektrinou pripojené. V konaní nebolo sporné, že žalobca v postavení subjektu zúčtovania v zmysle § 2 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorý mal uzatvorenú zmluvu so zúčtovateľom odchýlok o zúčtovaní odchýlky na základe uzatvorenej Zmluvy o združených službách dodávky elektriny pre odberateľov pripojených v distribučnej sústave VN a VVN s odberateľom Reality Laurin, a.s. prevzal za tohto odberateľa zodpovednosť za odchýlku, a teda odberateľ Reality Laurin, a.s. a dotknuté odberné miesto bolo súčasťou bilančnej skupiny žalobcu do 28.02.2010 a od 01.03.2010 malo byť v dôsledku zmeny dodávateľa spojeného so súčasnou zmenou bilančnej skupiny dotknutého odberného miesta tohto odberateľa postupom realizovaným žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy spôsobom upraveným v prílohe č. 2 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. v spojení s podrobnosťami procesu zmeny dodávateľa elektriny uvedenými v prevádzkovom poriadku žalovaného dotknuté odberné miesto tohto odberateľa vyradené z bilančnej skupiny žalobcu.
11. Zodpovednosť za odchýlku účastníka trhu s elektrinou bola v relevantnom období upravená v § 13 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z.. Nebolo sporné, že odberateľ Reality Laurin, a.s. vo vzťahu k dotknutému odbernému miestu si ako účastník trhu s elektrinou zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, ktorú za neho prevzal žalobca ako dodávateľ elektriny, v dôsledku čoho odberateľ Reality Laurin, a.s. a jeho odberné miesto č. 9700360 bolo do 28.02.2010 súčasťou bilančnej skupiny žalobcu tak, ako je táto definovaná v ust. § 2 písm. b) Nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. a žalobca v súlade s ust. § 13 ods. 5 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. zodpovedal za finančné vyrovnanie odchýlky na odbernom mieste tohto odberateľa. Vyhodnocovanie, zúčtovanie a vysporiadanie odchýlky bolo nadväzne upravené v ust. § 16 Nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z., v zmysle ktorých zákonných ustanovení vyhodnocovanie, zúčtovanie a vysporiadanie odchýlky účastníkov trhu s elektrinou a odchýlky sústavy zabezpečoval zúčtovateľ odchýlok. Súvisiace povinnosti žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy spočívali v tom, že odovzdával za každý subjekt zúčtovania zúčtovateľovi odchýlok denne do 09,00 hod. skutočné množstvo odobratej elektriny a odovzdanej elektriny za každú obchodnú hodinu predchádzajúceho dňa v štvrťhodinovom rozlíšení na základe meraných hodnôt s presnosťou na tri desatinné miesta, a to súhrnne podľa jednotlivých bilančných skupín. Na základe poskytnutých údajov zúčtovateľ odchýlok preveroval úplnosť údajov poskytnutých a ak zistil nedostatky, vyzval prevádzkovateľa sústavy na ich odstránenie. Odchýlka subjektu zúčtovania predstavovala rozdiel medzi dohodnutým množstvom elektriny jeho bilančnej skupiny a skutočným množstvom elektriny jeho bilančnej skupiny v MWh zaokrúhlený na tri desatinné miesta po zohľadnení množstva poskytnutej regulačnej elektriny. Okresný súd uviedol, že s poukazom na túto právnu úpravu vyplývala povinnosť žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy odovzdávať údaje pre účely zúčtovania odchýlok zúčtovateľovi odchýlok, a to podľa jednotlivých bilančných skupín subjektov zúčtovania, ktorí sú pripojení do jeho distribučnej sústavy.
12. Okresný súd poukázal na obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že neporušil Rámcovú distribučnú zmluvu uzatvorenú medzi ním a žalobcom, vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z čl. III. Rámcovej distribučnej zmluvy vykonať zmenu v zozname odberných miest dodávateľa v priebehu plnenia Rámcovej distribučnej zmluvy jej realizáciou v informačnom systéme prevádzkovateľa distribučnej sústavy spôsobom určeným v obchodných podmienkach. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že pokiaľ vykonal zmenu vo vzťahu k odberateľovi Reality Laurin, a.s. a odbernému miestu č. 9700360 vo svojom informačnom systéme, pojmovo bolo vylúčené, aby zároveň nevykonal zmenu v bilančnej skupine žalobcu, ktorá bola realizovaná práve v informačnom systéme žalovaného. Okresný súd poukázal na ust. 2 písm. b) Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., z ktorého vyplýva, že bilančnou skupinou sa na účely tohto nariadenia rozumie skupina účastníkov trhu s elektrinou a ich odberné miesta, za ktoré prevzal zodpovednosť za odchýlku jeden spoločný subjekt zúčtovania a označuje sa identifikačným číslom bilančnej skupiny. Okresný súd odkázal aj na vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.07.2016 (č.l. 362 spisu), z ktorého vyplýva, ako aj z obsahu čl. III. Rámcovej distribučnej zmluvy vo väzbe na definíciu bilančnej skupiny v ust. § 2 písm. b) Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., že pojem zoznam odberných miest dodávateľa pre potreby plnenia práv a povinností z Rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným môže byť širší ako pojem bilančná skupina žalobcu, kedy do bilančnej skupiny žalobcu sa zaraďujú len tí odberatelia, za ktorých žalobca prevzal zodpovednosť za odchýlku, zatiaľ čo súčasťou zoznamu odberných miest dodávateľa pre potreby plnenia práv a povinností z Rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným môžu byť aj odberatelia, za ktorých žalobca zodpovednosť za odchýlku neprevzal. Pokiaľ žalovaný opakovane v priebehu konania poukazoval na to, že čl. III. Rámcovej distribučnej zmluvy vo väzbe na zmenu dodávateľa elektriny odberateľa Reality Laurin, a.s. na odbernom mieste č. 9700360 neporušil, tak okresný súd zdôraznil, že žalobca ani netvrdil, že by v súvislosti so zmenou dodávateľa elektriny odberateľa Reality Laurin, a.s. na odbernom mieste č. 9700360, ktorá mala byť realizovaná s účinnosťou od 01.03.2010, nedošlo k realizácii zmeny v zozname odberných miest dodávateľa v informačnom systéme žalovaného spôsobom určeným v obchodných podmienkach, tak ako to predpokladá čl. III. Rámcovej distribučnej zmluvy.
13. Okresný súd uviedol, že povinnosťou žalovaného však zároveň bolo v súlade s Nariadením vlády SR č. 317/2007 Z.z. a v podrobnostiach postupom podľa prevádzkového poriadku žalovaného uskutočniť zmenu priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa Reality Laurin, a.s. do príslušnej bilančnej skupiny, t.j. jeho vyradenie z bilančnej skupiny žalobcu a priradenie do bilančnej skupiny subjektu zúčtovania, ktorý od 01.03.2010 prevzal za dotknutého odberateľa na danom odbernom mieste zodpovednosť za odchýlku, splnenie ktorej povinnosti bolo následne relevantné pre vyhodnocovanie, zúčtovanie a vysporiadanie odchýlky bilančnej skupiny žalobcu zúčtovateľom odchýlok podľa ust. § 16 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., kedy aj v zmysle vyjadrenia zúčtovateľa odchýlok OKTE, a.s. zo dňa 02.02.2016 zúčtovanie odchýlok sa vykonáva na základe údajov, ktoré spoločnosti OKTE, a.s. poskytujú prevádzkovatelia distribučných sústav, ktorým je aj žalovaný. Za tieto údaje odovzdané spoločnosti OKTE, a.s. v plnom rozsahu nesú zodpovednosť prevádzkovatelia distribučných sústav.
14. Podľa okresného súdu v zmysle vykonaného dokazovania a relevantnej právnej úpravy potom vyplynulo, že ak odberateľ Reality Laurin, a.s. na odbernom mieste č. 9700360 ku dňu 28.02.2010, resp. 01.03.2010 menil dodávateľa elektriny zo žalobcu na obchodnú spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s., ktorý proces realizácie zmeny dodávateľa realizuje žalovaný v postavení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, uvedená skutočnosť sa musela premietnuť v zozname informačných miest dodávateľa v informačnom systéme prevádzkovateľa distribučnej sústavy v zmysle čl. III. Rámcovej distribučnej zmluvy, čo naplnené bolo a zároveň žalovaný bol povinný v zmysle ust. § 14 ods. 8 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. uskutočniť zmenu priradenia dotknutého odberného miesta do príslušnej bilančnej skupiny, k čomu nedošlo, resp. k uvedenému došlo až od 01.02.2013, v dôsledku čoho v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy odovzdával zúčtovateľovi odchýlok postupom v zmysle ust. § 16 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. údaje týkajúce sa bilančnej skupiny žalobcu, zahŕňajúce aj údaje týkajúce sa odberného miesta č. 9700360 odberateľa Reality Laurin, a.s.. Túto skutočnosť preukázala aj predsporová komunikácia medzi stranami sporu, a to e-mail zamestnanca žalovaného Y. S. adresovaný žalobcovi dňa 13. mája 2013 (č.l. 68 spisu), z obsahu ktorého vyplynulo, že došlo k systémovej chybe, kde zákaznícky systém realizoval zmenu dodávateľa k 01.03.2010 a v bilančnom systéme zmena realizovaná nebola. Uvedené následne potvrdil svedok Y. S., ktorý vo výpovedi na pojednávaní dňa 07.06.2016 uviedol, že sa rozlišovali dva typy dát spracúvané u prevádzkovateľa distribučnej sústavy a v nadväznosti na to dva systémy, a to systém zákaznícky a systém bilančný, ktorý nazýval kalkulačka. Potvrdil, že odberné miesto odberateľa nebolo evidované v zákazníckom systéme žalovaného pre žalobcu ako dodávateľa, a preto vo vzťahu k zákazníckemu systému nemohla byť distribučná zmluva porušená, avšak zároveň predpokladal, že v bilančnom systéme bolo toto odberné miesto evidované na žalobcu. Svedok k elektronickej komunikácii zo dňa 13. mája 2013 (č.l. 68 spisu) uviedol, že je v ňom potvrdené, že dotknuté odberné miesto vstupovalo do kalkulačky a do agregátu dát. Kalkulačka nezískala zo zákazníckeho systému také údaje ako mala, a preto do agregovaných údajov vstupovalo toto odberné miesto. Tvrdenia svedka Y. S. neboli ostatnými vykonanými dôkazmi vyvrátené ani spochybnené. Pokiaľ išlo o výpoveď svedka Ing. X. Q., rovnako zamestnanca žalovaného, tento potvrdil len to, čo tvrdil aj žalobca, že v zákazníckom systéme žalovaného prebehol proces zmeny dodávateľa vo vzťahu k odberateľovi Reality Laurin, a.s. na dotknutom odbernom mieste správne. Ďalej svedok uviedol, že v spornom období nebol žalobca vo vzťahu k odbernému miestu Reality Laurin, a.s. evidovaný v zákazníckom systéme ako dodávateľ elektrickej energie, avšak zároveň potvrdil, že zákaznícky systém slúži na evidenciu zákazníkov odberných miest a na jeho základe sa vykonáva fakturácia distribúcie elektriny. Podľa záveru okresného súdu ani výpoveď svedka Q. nespochybnila tvrdenie žalobcu, že v procese zmeny dodávateľa elektriny vo vzťahu k odbernému miestu odberateľa Reality Laurin, a.s. č. 9700360 nebola vykonaná žalovaným zmena priradenia tohto odberného miesta z bilančnej skupiny žalobcu do bilančnej skupiny nového dodávateľa pre účely zasielania dát na zúčtovateľa odchýlok. K údajom zasielaným na zúčtovateľa odchýlok sa svedok vyjadriť nevedel, pričom uviedol, že údaje na OKTE, a.s. poskytovalo oddelenie svedka Y. S..
15. Pokiaľ zmena dodávateľa elektriny spojená so súčasnou zmenou bilančnej skupiny, do ktorej je odberné miesto odberateľa elektriny priradené, ktorý proces realizuje žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, sa musí prejaviť nielen v zákazníckom systéme žalovaného, ako ho sám nazýva, pre potreby fakturácie distribúcie v zmysle čl. III. Rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ale aj v obsahu údajov, ktoré zasiela žalovaný za bilančnú skupinu subjektu zúčtovania zúčtovateľovi odchýlok pre účely vyhodnotenia, zúčtovania a vysporiadania odchýlky, teda musí sa prejaviť aj uskutočnením zmeny priradenia dotknutého odberného miesta do príslušnej bilančnej skupiny v zmysle ust. § 14 ods. 8 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., tak súd prvej inštancie mal za to, že v tomto smere proces zmeny dodávateľa elektriny spojený so súčasnou zmenou bilančnej skupiny odberateľa Reality Laurin, a.s. vo vzťahu k odbernému miestu č. 9700360 žalovaný nerealizoval správne, hoci v dôsledku systémovej chyby, čím porušil svoju povinnosť zo záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, za ktoré porušenie povinnosti nesie objektívnu zodpovednosť v zmysle ust. § 373 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka. Prípadné okolnosti vylučujúce zodpovednosť v zmysle ust. § 374 Obchodného zákonníka žalovaný v konaní netvrdil ani nepreukázal.
16. Okresný súd vo vzťahu k ďalším dvom právnym predpokladom zodpovednosti za škodu uplatnenú žalobcom voči žalovanému, a to vo vzťahu k vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu skonštatoval, že tieto žalobca nepreukázal.
17. Okresný súd poukázal na žalobu, v ktorej žalobca uvádzal, že v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 v dôsledku nesprávneho postupu v procese zmeny dodávateľa a zmeny bilančnej skupiny bolo odberné miesto odberateľa naďalej zaradené do bilančnej skupiny žalobcu, pričom, ak je odberné miesto priradené do bilančnej skupiny dodávateľa, dodávateľ je povinný zazmluvňovať nákup elektrickej energie pre odberné miesta vo svojej bilančnej skupine a zároveň vysporiadavať odchýlky na trhu s elektrinou za odberné miesta bilancované v jeho bilančnej skupine, pokiaľ za odberateľa prevzal zodpovednosť za odchýlku na základe tzv. Zmluvy o združenej dodávke elektriny. Okresný súd sa však nestotožnil s týmto tvrdením žalobcu, že pokiaľ odberné miesto je priradené do bilančnej skupiny dodávateľa, je tento povinný pre toto odberné miesto zazmluvňovať nákup elektrickej energie. Takáto povinnosť žalobcovi ako dodávateľovi elektrickej energie z ničoho nevyplýva, kedy dodávateľ je povinný zabezpečovať nákup elektrickej energie pre odberné miesta tých odberateľov, s ktorými má uzavretú Zmluvu o dodávke elektriny. Skutočnosť, že dotknuté odberné miesto odberateľa bolo v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 bilancované v bilančnej skupine žalobcu, žalobca podľa vlastných vyjadrení zistil až po jeho vyradení z bilančnej skupiny žalobcu pre účely bilancovania odchýlky 01.02.2013, t.j. dovtedy ani nemohol v zmysle poskytnutých tvrdení realizovať nákup elektrickej energie pre tohto odberateľa, nakoľko o jeho zaradení do bilančnej skupiny pre účely zúčtovania odchýlky ani nemal vedomosť. Najneskôr od momentu, kedy žalovaný v procese zmeny dodávateľa k obidvom odberným miestam odberateľa Reality Laurin, a.s. potvrdil uskutočnenie zmeny dodávateľa na Stredoslovenskú energetiku, a.s., žalobca nemal dôvod na obdobie od 01.03.2010, od ktorého dňa zmena dodávateľa zmluvne nastala, realizovať nákup elektrickej energie pre odberateľa Reality Laurin, a.s. a faktický nákup elektrickej energie pre tohto odberateľa ani nerealizoval, nakoľko s ním nemal uzatvorenú od 01.03.2010 zmluvu o dodávke elektriny.
18. Okresný súd mal za to, že ak v objeme údajov odovzdávaných žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy zúčtovateľovi odchýlok za bilančnú skupinu žalobcu pre potreby vyhodnocovania, zúčtovania a vysporiadavania odchýlky podľa ust. § 16 ods. 3 a 4 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. v dôsledku systémovej chyby, ku ktorej došlo u žalovaného v procese uskutočnenia zmeny dodávateľa a zmeny bilančnej skupiny odberateľa Reality Laurin, a.s., bolo dotknuté odberné miesto naďalej evidované v bilančnej skupine žalobcu, tak v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 údaje týkajúce sa tohto odberateľa na danom odbernom mieste vstupovali do výpočtu odchýlky žalobcu ako subjektu zúčtovania v súlade s ust. § 16 ods. 7 až 11 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. a v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného mohla byť povinnosť žalobcu platiť platbu za odchýlku v súlade s citovanými ustanoveniami v spojení s obsahom zmluvných vzťahov, ktoré mal žalobca v relevantnom období uzatvorené so zúčtovateľom odchýlok. Pokiaľ ale žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda tým, že v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaným realizoval pre odberateľa Reality Laurin, a.s. na dotknutom odbernom mieste namiesto zmluvného dodávateľa nákup elektrickej energie, tak uvedené nebolo pravdou, pretože žalobca nerealizoval nákup elektrickej energie pre odberateľa Reality Laurin, a.s., pretože s ním ukončil zmluvný vzťah a ako neskôr sám uviedol, za účelom minimalizácie odchýlky svojej bilančnej skupiny nakupoval elektrickú energiu na spotovom trhu OKTE, a.s., čo bolo súčasťou jeho obchodnej stratégie vyhnúť sa údajne vyššej platbe za odchýlku.
19. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ ide o rozsah náhrady škody v obchodných záväzkovo- právnych vzťahoch, tak uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk v zmysle ust. § 379 Obchodného zákonníka. Rozsah náhrady škody je následne rozšírený v ust. § 380 Obchodného zákonníka o ujmu, ktorá vznikla poškodenému vynaložením nákladov v dôsledku nesplnenia povinnosti druhej strany, ktorá rovnako má charakter skutočnej škody. Poškodený musí v konaní bezpochyby preukázať vznik škody spočívajúci v zmenšení jeho majetkových hodnôt, resp. vynaložení nákladov v zmysle ust. § 380 Obchodného zákonníka, a to v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti druhej strany. Žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako náklady, ktoré musel vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, resp. pri plnení prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku ešte väčšej škody titulom platby za odchýlku (§ 384 Obchodného zákonníka). Výšku uplatneného nároku žalobca skutkovo vymedzil ako celkové výdavky spojené s odberným miestom odberateľa č. 9700360 za obdobie od 01.03.2010 do 31.01.2013 vyčíslené na sumu 598.039,46 Eur bez DPH, resp. 717.647,35 Eur s DPH, pri vyčíslení ktorých žalobca vychádzal z údajov, ktoré mu o spotrebe daného odberného miesta poskytol žalovaný za obdobie od 01.03.2010 do 31.01.2013. Predmetná suma predstavuje náklady na nákup elektrickej energie v sume 570.478,42 Eur, ktoré žalobca vypočítal ako objem skutočne spotrebovanej elektriny odberateľom podľa údajov žalovaného za obdobie od 01.03.2010 do 31.01.2013 krát cena elektriny na spotovom trhu OKTE, a.s. za jednotlivé hodiny, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že práve takýto objem elektriny žalobca skutočne v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 nakúpil „naviac“ v príčinnej súvislosti s tým, že v údajoch týkajúcich sa jeho bilančnej skupiny pre účely zúčtovania odchýlky bolo nesprávne zaradené odberné miesto odberateľa Reality Laurin, a.s., ku ktorej sume pripočítal náklady na odchýlku v sume 27.561,04 Eur. Vykonaným dokazovaním rovnako nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikli náklady na odchýlku v tejto konkrétnej výške práve v príčinnej súvislosti s tým, že pre účely zúčtovania odchýlky vstupovali údaje ohľadne sporného odberného miesta do údajov týkajúcich sa bilančnej skupiny žalobcu v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaným.
20. Okresný súd uviedol, že ak by aj žalobca v dôsledku nesprávneho priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa v spornom období do jeho bilančnej skupiny pre účely vyhodnocovania a zúčtovania odchýlok bol povinný platiť zvýšenú platbu za odchýlku, ktorá by mohla byť súčasťou jeho nároku na náhradu škody, tak vynaloženie tvrdených nákladov na odchýlku v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného žalobca vôbec nepreukázal. Žalobca v priebehu konania skutkovo nevymedzil, aké množstvo elektriny v tejto súvislosti skutočne nakúpil a aké konkrétne náklady vynaložil, t.j. aké konkrétne množstvo elektriny nakúpil za účelom minimalizácie odchýlky jeho bilančnej skupiny vznikajúcej v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného a v akej výške by inak platbu za odchýlku uhradil, pokiaľ by žalovaný svoju povinnosť neporušil a žalobca by nepostupoval tak, ako uvádzal pri objasnení svojej obchodnej stratégie. Žalobca v priebehu konania skutkovo nevymedzil, o akú sumu by sa v dôsledku nesprávneho priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa v bilančnej skupine žalobcu v spornom období zvýšila jeho platba za odchýlku, ktorá mala v zmysle tvrdení žalobcu predstavovať inak hroziacu, ešte vyššiu škodu, ktorej mal žalobca predchádzať práve nákupom elektrickej energie na spotovom trhu OKTE, a.s..
21. Okresný súd nevylúčil, že žalobca mohol znášať náklady na dokupovanie elektrickej energie v dôsledku minimalizácie odchýlky v jeho bilančnej skupine a minimalizácie platby za odchýlku tak, ako to uvádzal v rámci objasnenia svojej obchodnej stratégie, tieto ale nebolo možné bez ďalšieho určiť tak, ako ich žalobca skutkovo vymedzil v rámci uplatneného nároku na náhradu škody, kedy objem spotreby daného odberného miesta v spornom období podľa údajov, ktoré mu zaslal žalovaný, násobil cenou elektriny na spotovom trhu OKTE, a.s., nakoľko na takomto skutkovom základe nemožno hovoriť o skutočnej škode či skutočne vynaložených nákladov žalobcom.
22. K spôsobu výpočtu škody uplatnenej žalobcom okresný súd poukázal na pojednávanie konané dňa 31.03.2016, na ktorom sa k spôsobu výpočtu výšky škody vyjadroval svedok Ján Szabó. Z výpovede tohto svedka vyplynulo, že mechanizmus výpočtu uplatneného nároku na náhradu škody nemožno stotožniť so skutočnou škodou, resp. skutočne vynaloženými nákladmi zo strany žalobcu, kedy uviedol, že sám navrhol, aby odber, ktorý akoby dodali odberateľovi, avšak nikdy mu nevyfakturovali, bol zúčtovaný cenami denného trhu, pričom nejde úplne o náklady žalobcu, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou nakupovali pre portfólio za vyššiu cenu, avšak bolo by ťažké dokazovať, ktorý obchod bol realizovaný konkrétne na čo. Pokiaľ uvádzal, že k týmto nákladom ďalej pripočítali odchýlku, tak z jeho výpovede rovnako nevyplynulo, že v tvrdenej výške išlo o skutočne vynaložené náklady na odchýlku v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného, ktoré by žalobca, nebyť porušenia povinnosti žalovaného, nebol vynaložil, a pokiaľ odchýlku vysvetľoval ako rozdiel medzi predikciou budúcnosti na základe minulosti, tak uvedené nezodpovedalo definícii odchýlky v zmysle ust. § 16 ods. 6 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., len to vysvetľuje obchodnú stratégiu svedka pri nákupe elektrickej energie pre žalobcu. Ďalej z výpovede tohto svedka vyplynulo, že odchýlka, ktorá bola žalobcovi účtovaná zúčtovateľom odchýlok, je súhrnnou za všetky odberné miesta dodávateľa, kedy na zúčtovateľa odchýlok chodia údaje ohľadne portfólia žalobcu zo všetkých troch distribučných spoločností a tieto sa agregujú, t.j. sčítajú. Okresný súd ďalej uviedol, že to, že uplatnený nárok na náhradu škody v časti vyčíslených nákladov na nákup elektrickej energie vo vzťahu k dotknutému odbernému miestu odberateľa Reality Laurin, a.s. nepredstavuje skutočne, reálne vynaložené náklady na strane žalobcu, potvrdzuje aj výpoveď svedka X. S., ktorý uviedol, že žalobca nevie presne uviesť, koľko elektrickej energie v období od 01.03.2010 do 31.1.2013 nakúpil pre zákazníka Reality Laurin, a.s., len na základe dát od žalovaného, vie určiť jeho spotrebu v danom období.
23. Podľa okresného súdu, ak v ďalšom priebehu konania žalobca uvádzal, že škoda by mala byť vyčíslená, resp. mala by zodpovedať súčinu množstva elektriny, ktoré musel žalobca dokúpiť za účelom vyrovnania odchýlky, ktorá by mu inak bola vznikla, krát cena takto nakúpenej elektriny, tak išlo o tvrdenia výlučne vo všeobecnej rovine vo vzťahu k tvrdenému skutkovému základu vzniku škody na strane žalobcu. V priebehu konania žalobca neuvádzal, aká odchýlka by mu inak bola vznikla a aká vyššia škoda mu teda hrozila. Skutkovo nevymedzil náklady na platbu za odchýlku, ktoré by mu inak v dôsledku priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa v dotknutom období v jeho bilančnej skupine vznikli, ani skutkovo nevymedzil, aké náklady na platbu na odchýlku mu v tejto súvislosti v dotknutom období skutočne vznikli v dôsledku tvrdenej obchodnej stratégie, kedy nákupom elektrickej energie na spotovom trhu OKTE, a.s. mal predchádzať vzniku škody v podobe inak vyššej platby za odchýlku. Žalobca nešpecifikoval konkrétne množstvo elektriny, ktoré v tejto súvislosti musel dokúpiť za účelom minimalizácie odchýlky, ktorá mala vznikať v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného a za účelom zníženia inak nešpecifikovanej platby za odchýlku vo vzťahu k dotknutému odbernému miestu, len ho stotožňoval so spotrebou daného odberného miesta. Sám žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.10.2016 uvádzal, že v spornom období nakupoval elektrinu prostredníctvom krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý organizuje OKTE, a.s. pochopiteľne v objemoch niekoľkonásobne prevyšujúcich objem elektriny spotrebovanej na dotknutom odbernom mieste odberateľa Reality Laurin, a.s. pre potreby celého svojho zákazníckeho portfólia, čo znamená, že nákupy nerealizoval výlučne za účelom minimalizácie (nešpecifikovanej) odchýlky a platby za odchýlku vo vzťahu k dotknutému odbernému miestu odberateľa. Tvrdenie, že skutočne v dotknutom období realizoval nákupy elektriny na krátkodobom trhu v objemoch niekoľkonásobne prevyšujúcich objem elektriny spotrebovanej na predmetnom odbernom mieste preukazoval faktúrami, ktoré sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 462 až 538 spisu. Tieto faktúry podľa okresného súdu nepreukazujú vznik tvrdenej škody. Predložené faktúry za nákup elektrickej energie vystavené zúčtovateľom odchýlok v dotknutom období preukazujú výlučne celkový objem nakúpenej elektriny na krátkodobom trhu žalobcom. K uplatnenému nároku na náhradu škody v časti špecifikovanej ako náklady na odchýlku 27.561,04 Eur žalobca skutkovo nevymedzil, aká mu v spornom období vznikala odchýlka, akú konkrétnu platbu za odchýlku bol v dotknutom období povinný platiť zúčtovateľovi odchýlok a aký konkrétny vplyv na jej výšku malo mať nesprávne priradenie dotknutého odberného miesta odberateľa Reality Laurin, a.s. v bilančnej skupine žalobcu. Žalobca nepreukázal ani reálne vynaloženie tvrdených nákladov na odchýlku v sume 27.561,04 Eur s DPH, ako ani ich vynaloženie v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného.
24. Okresný súd dospel k záveru, že dôkazy vykonané nepreukázali vznik tvrdenej škody na strane žalobcu, či to už kvalifikovanej ako skutočná škoda alebo náklady podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka. Škoda v podobe ušlého zisku nebola v konaní žalobcom uplatnená. Podľa názoru okresného súdu, ani žalobcom navrhovaný dôkaz na vyžiadanie odborného posúdenia nebol spôsobilý preukázať žalobcom tvrdený skutkový základ uplatneného nároku na náhradu škody v zmysle vynaloženia nákladov na nákup elektrickej energie v rozsahu spotreby odberného miesta Reality Laurin, a.s. v spornom období vyčíslených v cenách elektriny na krátkodobom trhu OKTE, a.s. za účelom predídenia hroziacej vyššej škody (žalobcom v konaní nešpecifikovanej) titulom platby za odchýlku, ktorej výška rovnako nebola žalobcom skutkovo vymedzená. Podľa okresného súdu navrhovaný dôkaz na vyžiadanie odborného posúdenia vôbec nesmeroval k preukázaniu tvrdených nákladov titulom platby za odchýlku, ktorých vynaloženie žalobca vôbec nepreukázal, ako ani nepreukázal ich vznik a vynaloženie v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného. Otázky žalobcom formulované vo vzťahu k návrhu na vyžiadanie odborného posúdenia mali všeobecný charakter, kedy odborne spôsobilá osoba sa mala vyjadrovať k vhodnosti obchodnej stratégie žalobcu pri nákupe elektriny za účelom udržiavania minimálnej odchýlky žalobcu a k otázke, či nesprávne priraďovanie spotreby elektriny na odbernom mieste Reality Laurin, a.s. mohlo ovplyvniť potrebu nakúpenia dodatočných množstiev elektriny zo strany žalobcu za účelom vykrytia odchýlky žalobcu, nakoľko podľa žalobcu bolo nepochybné, že nesprávne údaje poskytované zo strany žalovaného sa museli v celkových údajoch bilančnej skupiny žalobcu prejaviť. Okresný súd uviedol, že zodpovedanie takto všeobecne formulovaných otázok v rámci dôkazného návrhu žalobcu by nebolo spôsobilé preukázať skutkový základ žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, pokiaľ išlo o vznik škody na strane žalobcu na tvrdenom skutkovom základe, ako ani príčinnú súvislosť s tvrdeným porušením povinnosti žalovaným tak, ako bola v priebehu konania prezentovaná žalobcom.
25. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, že pokiaľ by aj malo dôjsť k určeniu výšky nároku žalobcu odhadom súdom v zmysle ust. § 264 CSP, tak predpokladom takéhoto postupu by bolo, že by bol daný a preukázaný skutkový základ vzniku tvrdenej škody, ktorú podmienku okresný súd nepovažoval za splnenú. Obdobne by to bolo aj predpokladom toho, aby v rámci navrhovaného odborného posúdenia súd zadal úlohu posúdenia výšky uplatneného zodpovednostného nároku žalobcu. Ani po tom, čo žalobca podaním zo 14.03.2017 doplnil dôkazný návrh na vyžiadanie odborného posúdenia a doplnil, že ho žiada za účelom posúdenia nie výšky škody, ale samotného vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody, žalobcom koncipovaný dôkazný návrh nesmeroval k preukázaniu vzniku škody na strane žalobcu na skutkovom základe tvrdenom žalobcom v priebehu konania. Účelom vykonávania dôkazov v civilnom sporovom konaní, ktoré súd zásadne vykonáva len na návrh sporovej strany, pritom nie je vyhľadávanie potenciálneho skutkového základu uplatneného nároku, ale preukázanie skutkového základu uplatneného nároku tak, ako je v konaní vymedzený žalobcom, ktorým skutkovým vymedzením uplatneného nároku je súd v civilnom sporovom konaní viazaný. Okresný súd z týchto záverov návrh žalobcu na vyžiadanie odborného posúdenia žalobcom špecifikovaných otázok zamietol a rovnako zamietol aj návrh žalobcu na výsluch konateľa spoločnosti Reality Laurin, a.s. k okolnostiam týkajúcim sa zmeny EIC kódu a na zabezpečenie zmluvy medzi odberateľom Reality Laurin, a.s. a dodávateľom Stredoslovenská energetika, a.s., na základe ktorej bola zabezpečená dodávka elektriny do predmetného odberného miesta od 01.03.2010, nakoľko tieto dôkazné návrhy nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci.
26. Po zohľadnení všetkých okolností okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
27. O nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
28. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 09.11.2018 (č.l. 641 - 645 spisu). Dôvodmi odvolania bola námietka žalobcu o nesprávnom procesnom postupe okresným súdom, ktorým bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý skonštatoval, že neboli preukázané ďalšie dva predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, v dôsledku čoho pristúpil k zamietnutiu žaloby žalobcu. Na druhej strane žalobca uviedol, že súhlasí so záverom okresného súdu, ktorý skonštatoval, že došlo k porušeniu povinnosti žalovaným, ku ktorému porušeniu došlo v dôsledku nesprávnej registrácie (nevyradenia) jedného odberného miesta odberateľa Reality Laurin, a.s. zo systému zúčtovania odchýlok žalovaného a následného priraďovania spotreby na tomto odbernom mieste do bilančnej skupiny žalobcu pre účely vyúčtovania odchýlky žalobcu. Žalobca v odvolaní zvýraznil, že v priebehu konania opakovane poukazoval na to, že v dôsledku nevyradenia dotknutého odberného miesta zo systému zúčtovania odchýlok žalovaného a následného priraďovania spotreby na tomto odbernom mieste do bilančnej skupiny žalobcu musel žalobca nakupovať väčší objem elektriny na trhu, a to z dôvodu predchádzania vzniku odchýlky jeho bilančnej skupiny, resp. vzniku právneho následku v podobe povinnosti zaplatiť organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou, a to OKTE, a.s. platbu za odchýlku v zmysle ust. § 16 ods. 7 až 10 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z.. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nárok má povahu ujmy, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§ 419 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 380 Obchodného zákonníka). Žalobca nevedel, že žalovaný neoprávnene eviduje v jeho bilančnej skupine aj odberné miesto spoločnosti Reality Laurin, a.s. a že údaje o spotrebe na tomto odbernom mieste priraďuje ako odber/spotrebu do bilančnej skupiny žalobcu. Táto nevedomosť žalobcu trvala od 1.3.2010 do 31.1.2013, t.j. takmer tri roky, po uplynutí ktorých žalovaný sám informoval žalobcu o tomto nedostatku a uskutočnil nápravu. Žalobca sa v písomnom vyjadrení zo dňa 28.3.2016 venoval otázke výpočtu platby za odchýlku, ktorá mu hrozí v prípade nevyrovnanosti dodávok a odberov elektriny v rámci jeho bilančnej skupiny. V rozhodujúcom čase sa platba skladala z platby za odchýlku, platby zodpovedajúcej podielu na nákladoch na obstaranie regulačnej elektriny a z platby za vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlky (§ 16 ods. 7 až 10 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z.).
29. Odchýlkou je rozdiel medzi zmluvne dohodnutým množstvom elektriny a skutočne dodaným alebo odobratým množstvom elektriny v reálnom čase (§ 2 písm. b) bodu 28 zákona č. 656/2004 Z.z.). Prvá zložka platby je platba za odchýlku, ktorá sa vypočíta ako súčin odchýlky subjektu zúčtovania MWh a ceny určenej zúčtovateľom odchýlok (OKTE, a.s.) v štvrťhodinovom rozlíšení. Druhá zložka platby
- platba zodpovedajúca podielu na nákladoch na obstaranie regulačnej elektriny sa určí ako rozdiel medzi celkovými nákladmi na obstaranie regulačnej elektriny v danej obchodnej hodine a súčinom odchýlky sústavy a zúčtovacej ceny, pričom výsledný rozdiel sa následne rozpočíta na jednotlivé subjekty zúčtovania. Tretia zložka celkovej platby má povahu akéhosi manipulačného poplatku a je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
30. Žalobca mal za to, že okresný súd nesprávne pochopil princíp fungovania trhu s elektrinou a z toho vyplývajúce princípy vykazovania a zúčtovania odchýlky účastníkov trhu s elektrinou. Okresný súd v odseku 58. svojho odôvodnenia uviedol, že na strane žalobcu neexistovala žiadna právna povinnosť nakupovať elektrinu pre odberateľa Reality Laurin, a.s., keďže tento nebol v rozhodnom čase odberateľom žalobcu. O túto okolnosť však v spore vôbec nešlo. Nebolo sporné, či Reality Laurin, a.s. bol zmluvným odberateľom žalobcu. Žalobca riadne požiadal o vyradenie odberného miesta tohto odberateľa zo svojej bilančnej skupiny, čo však žalovaný v rozpore s právnymi predpismi neučinil. Reality Laurin, a.s. nebol zákazníkom žalobcu, aj keď žalovaný v rozpore s právnymi predpismi aj ďalej priraďoval objemy jeho spotreby do bilančnej skupiny žalobcu. Žalobcovi nevznikla povinnosť nakupovať pre tohto odberateľa elektrinu, ak sa neberie do úvahy všeobecná prevenčná povinnosť, a to predchádzať vzniku alebo zväčšovaniu škody. Žalobca bol však nútený konať z dôvodu, že objemy elektriny spotrebovanej týmto odberateľom boli nesprávne vykazované v systéme zúčtovania odchýlok ako objemy, ktoré mu dodal žalobca. Ak by žalobca tieto objemy elektriny nenakupoval, z povahy a pravidiel fungovania trhu s elektrinou by mu vznikala odchýlka, za ktorú by musel organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou platiť čiastky, ktorých výška sa vopred určiť nedá. Zodpovedný dodávateľ však logicky nakúpi na trhu potrebné množstvá elektriny, ako by riskoval neúmerné sankcie, ktoré môžu z vysokej odchýlky vyplynúť. V danom prípade nešlo o žiadnu právnu povinnosť žalobcu ako dodávateľa dokupovať chýbajúce množstvá elektriny, ale o realizáciu normálnej obchodnej politiky, ktorá vzhľadom na osobitosti trhu s elektrinou musí zohľadňovať aj vývoj odchýlky dodávateľa. Z tohto dôvodu žalobca predložil okresnému súdu prehľad nákupov elektriny, ktoré v rozhodnom období realizoval, a to spolu s cenami, za ktoré elektrinu na trhu nakupoval.
31. Žalobca poukázal na odseky 59. až 62. odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorých sa konštatuje, že žalobca „skutkovo nevymedzil, o akú sumu by sa v dôsledku nesprávneho priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa v bilančnej skupine žalobcu v spornom období zvýšila jeho platba za odchýlku, ktorá mala v zmysle tvrdení žalobcu predstavovať inak hroziacu, ešte vyššiu škodu, ktorej mal žalobca predchádzať práve nákupom elektriny na spotovom trhu OKTE“. Okresný súd však požaduje od žalobcu preukázať niečo, čo objektívne nie je v silách žalobcu. Uvedené nie je schopný preukázať nielen žalobca, ale ani žiadny iný účastník trhu s elektrinou a na tomto okresný súd postavil záver o nepreukázaní vzniku škody a príčinnej súvislosti. Žiaden účastník trhu s elektrinou nevie jednoznačne predikovať, aká bude odchýlka v nasledujúcej štvrťhodine a už vôbec nie o dve alebo tri hodiny neskôr. Pri tejto miere neurčitosti vývoja odchýlky každý zodpovedný dodávateľ nakupuje také množstvá elektriny, aby pokryl odhadovanú spotrebu svojich odberateľov, pričom vychádza z objemov, ktoré „vidí“ v systéme zúčtovania odchýlky. Preto žalobca nepovažoval a ďalej nepovažuje za relevantné uvádzať, akú konkrétnu finančne kvantifikovanú hrozbu odvracal. Zákon ani nepodmieňuje vznik povinnosti náhrady ujmy, ktorá vznikla tým, že poškodená strana musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany tým, že by poškodená strana musela odvracať škodu vyššieho rozsahu (§ 380 Obchodného zákonníka). Okresný súd podľa žalobcu nezobral do úvahy fakt, že žalobca o nesprávnej registrácii odberného miesta Reality Laurin, a.s. nevedel takmer tri roky (od 1.3.2010 do 31.1.2013), a preto ani nemohol objektívne nakupovať len množstvá elektriny pripadajúce na spotreby v odbernom mieste Reality Laurin, a.s., identifikovať odchýlku, ktorá v tom čase vznikala alebo by bola vznikala, nebyť vyšších nákupov elektriny. Po celé toto obdobie sa žalobca dobromyseľne správal ako zodpovedný dodávateľ, ktorý sa snaží predchádzať vzniku nadmernej odchýlky (a tým pádom vyššej platby za odchýlku) a spotrebu celej svojej bilančnej skupiny pokrývať dostatočnými objemami nakúpenej elektriny, a to napriek tomu, že tak pokrýval aj spotrebu odberného miesta spoločnosti Reality Laurin, a.s., v dôsledku nesprávne vykonanej registrácie tohto odberného miesta v informačnom systéme žalovaného.
32. Z uvedených okolností preto žalobca ako poškodený uplatnil len nárok pozostávajúci len z nákladov, ktoré vypočítal ako objem skutočne spotrebovanej elektriny odberateľom Reality Laurin, a.s. (podľa údajov samotného žalovaného) za obdobie od 1.3.2010 do 31.1.2013 vynásobené cenou elektriny na krátkodobom spotovom trhu OKTE, a.s. za jednotlivé hodiny. Podľa názoru žalobcu je logické, že tieto náklady by žalobcovi nevznikli, keby nedošlo k nesprávnej registrácii odberného miesta, a tým pádom priraďovaniu spotreby tohto odberateľa v rámci bilančnej skupiny žalobcu. Napriek uvedenému okresný súd požaduje od žalobcu ďalšie dôkazy, ktoré by viedli ku konkrétnejšej kvantifikácii žalobcom požadovaného nároku vo väzbe na hroziacu odchýlku, ktorú mal žalobca svojím konaním odvracať. Tento postup okresného súdu nie je správny. Žalobca považoval vzhľadom k osobitostiam trhu s elektrinou za nemysliteľné, aby takmer trojročné nesprávne vykazovanie relatívne veľkej spotreby elektriny na jednom odbernom mieste v rámci spotreby inej bilančnej skupiny neviedlo k ujme na strane akéhokoľvek dodávateľa, nielen žalobcu. Logicky totiž žalobcovi bola na strane odberu elektriny jeho bilančnej skupiny vykazovaná vyššia spotreba, obsahujúca aj spotrebu na odbernom mieste Reality Laurin, a.s., než aká mala byť. Podľa žalobcu ide o učebnicový príklad situácie, kedy presnú výšku nároku žalobcu možno určiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec, pre ktorú zákon stanovuje osobitný postup v ust. § 264 ods. 1 CSP. Okresný súd však nemôže postupovať tak, že skonštatuje neschopnosť žalobcu konkrétnu sumu preukázať. Z dôvodov, ktoré v danej veci boli, žalobca navrhol, aby okresný súd vykonal dôkaz prostredníctvom odborného posúdenia v zmysle ust. § 206 CSP. V podaní zo dňa 14.3.2017 žalobca formuloval otázky, ktoré by mali byť odborným posúdením zodpovedané, a to či žalobcovi vznikla ujma v podobe potreby nakupovania väčších objemov elektriny pre svoju bilančnú skupinu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného a ak áno, aby sa určila konkrétna výška takejto ujmy žalobcu. Tento dôkaz okresný súd odmietol vykonať a rozhodol tak, že nárok žalobcu zamietol predovšetkým z dôvodu absencie dôkazu o skutočnej výške škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným.
33. V súvislosti s odsekom 62. odôvodnenia rozsudku okresného súdu žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pre postup v zmysle ust. § 264 ods. 1 CSP vyžaduje predchádzajúce preukázanie skutkového základu. Neakceptuje však skutočnosť, že žalobca chcel prostredníctvom odborného posúdenia preukázať nielen skutočnú výšku škody, ale aj fakt, že k nej došlo z dôvodov, ktoré majú základ v povahe a pravidlách trhu s elektrinou. Žalobca tento dôkazný návrh predniesol z dôvodu, aby dôkazne, a to odborným posudkom podporil svoje tvrdenie, že priraďovanie nesprávnych hodnôt odberu elektriny do bilančnej skupiny žalobcu objektívne núti žalobcu nakupovať väčšie množstvá elektriny. Okresný súd podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil návrh žalobcu na vykonanie dôkazu odborným posúdením ako vyhľadávanie potenciálneho skutkového základu. Skutkový základ žalobca identifikoval jednoznačne nutnosťou nakupovať elektrinu na účely pokrytia nesprávne vykazovanej spotreby vo svojej bilančnej skupine. Odborné posúdenie malo slúžiť ako dôkaz, že žalobcovi vznikla škoda tak, ako by bola vznikla akémukoľvek inému dodávateľovi v rovnakej situácii.
34. K odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP žalobca uviedol, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Okresný súd odmietol vykonať dôkaz odborným posúdením podľa ust. § 206 CSP ako ho navrhol žalobca, ktorý konkretizoval, že úlohou odborného posúdenia má byť nielen určenie výšky ujmy vzniknutej žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným, ale predovšetkým posúdenie, či vôbec žalobcovi nejaká ujma z tohto dôvodu vznikla (písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.3.2017 a 25.5.2017). Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na špecifiká trhu s elektrinou (najmä otázky súvisiace s odchýlkou) a na nutnosť ich poznania, pretože z nich vyplynie logický záver, že nielen žalobcovi, ale aj každému inému dodávateľovi by v prípade situácie, ktorú spôsobil žalovaný, vznikla určitá ujma. Žalobca nemal k dispozícii žiadne iné dôkazy, keďže o nesprávnej registrácii a vykazovaní spotreby na odbernom mieste Reality Laurin, a.s. v rámci bilančnej skupiny žalobcu takmer tri roky vôbec nevedel. Odborné posúdenie preto bolo najvýznamnejším dôkazným prostriedkom preukázať tvrdenia o vzniku škody a jeho odmietnutím tak neboli zistené okolnosti potrebné pre konštatovanie rozhodujúcich skutočností. Okresný súd vec aj nesprávne právne posúdil podľa odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože nesprávne právne posúdil osobitosti trhu s elektrinou, systém vykazovania a zúčtovania odchýlky a výpočtu platby za odchýlku. Pri správnom právnom posúdení by okresný súd musel konštatovať záver, že žalobcovi (ako aj každému inému dodávateľovi elektriny pri zhodnom skutkovom základe) vznikla ujma spočívajúca v nutnosti nakupovania vyšších objemov elektriny za účelom pokrytia nesprávne vykazovaných spotrieb v rámci svojej bilančnej skupiny.
35. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobca uviedol, že nesprávnym postupom okresného súdu došlo k tomu, že žalobcovi bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tým, že okresný súd odmietol vykonať dokazovanie prostredníctvom odborného posúdenia v zmysle § 206 CSP, porušil procesné práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov, priznaných tejto strane Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie práv a oprávnených záujmov. Žalobca poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Tým, že okresný súd neaplikoval ust. § 264 ods. 1 CSP a výšku škody neustálil prostredníctvom odhadu, ale nemožnosť jej určenia v celom rozsahu pripísal neschopnosti žalobcu preukázať skutočnú výšku škody, porušil tým nielen ustanovenie CSP, ale aj právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
36. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 13.12.2018 (č.l. 663 - 668 spisu). Žalovaný poukázal na odvolacie dôvody žalobcu, podľa ktorých žalobca má za to, že nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj, že okresný súd nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností s tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odseku 55. a z odseku 56. napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalovaný v procese zmeny dodávateľa elektriny - odberateľa Reality Laurin, a.s. vykonal zmenu v rámci zoznamu odberných miest dodávateľa, avšak zmenu v bilančnej skupine nevykonal, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu právnej povinnosti. S týmto názorom okresného súdu sa žalovaný nestotožnil. Informačný systém, v ktorom sa vedie zoznam odberných miest, je jediným systémom, v ktorom sa nachádzajú všetky odberné miesta, ktoré sú pripojené do distribučnej sústavy žalovaného. V informačnom systéme sa vedie aj tzv. bilančná skupina dodávateľa, ktorá však nepredstavuje osobitnú skupinu - bilančnú, ale je súčasťou zoznamu odberných miest, ktoré sú pripojené k distribučnej sústave žalovaného. Dáta, ktoré sú zasielané na OKTE, a.s. za účelom zúčtovania odchýlky, sa nezasielajú z bilančnej skupiny dodávateľa, ako osobitne vygenerovanej skupiny. Dáta zasielané na OKTE, a.s. za účelom zúčtovania sa generujú (naťahujú) zo zoznamu odberných miest dodávateľa prostredníctvom „funkcie“, ktorú poskytuje informačný systém žalovaného a ktorú svedok pán Kasák nazval „kalkulačkou“. Ak okresný súd ustálil, že žalovaný vykonal zmenu v informačnom systéme, a to v zozname odberných miest, nebolo správne konštatovanie, že zmena v tzv. bilančnej skupine nebola vykonaná. Žalovaný uviedol, že voči rozsudku okresného súdu nepodal odvolanie, a pokiaľ bola žaloba zamietnutá, odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, preto k otázke porušenia povinnosti zo strany žalovaného sa vyjadrovať v ďalšej časti svojho podania nebude.
37. Žalobca vymedzil tvrdenia uplatnenej škody v tom, že mal uhrádzať zúčtovateľovi odchýlok namiesto nového dodávateľa náklady zúčtovania odchýlky, ako aj náklady na obstaranie elektrickej energie odberateľovi, napriek tomu, že odberateľ na základe ukončenia zmluvy o dodávke už nebol zákazníkom žalobcu a spotrebu elektriny mu žalobca nefakturoval. Na tomto skutkovom základe uplatneného nároku na náhradu škody žalobca zotrval v priebehu celého konania, pričom v odvolaní žalobca uvádza, že v dôsledku nevyradenia dotknutého odberného miesta zo systému zúčtovania odchýlok žalovaného a následne priraďovania spotreby na tomto odbernom mieste do bilančnej skupiny žalobcu musel žalobca nakupovať väčšie množstvo elektriny na trhu, a to z dôvodu predchádzania vzniku odchýlky jeho bilančnej skupiny, resp. vzniku právneho následku v podobe povinnosti zaplatiť organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE, a.s.) platbu za odchýlku, a to v zmysle ust. § 16 ods. 7 až 10 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z.. Následne žalobca dodal, že ...„ako dodávateľ elektriny, ktorý zodpovedá za odchýlku všetkých odberných miest v jeho bilančnej skupine, zmysluplne odhadoval spotrebu svojich zákazníkov, pričom logicky vychádza zo zoznamu tých zákazníkov, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny a ktorí boli riadne priradení do jeho bilančnej skupiny žalovaným ako prevádzkovateľom sústavy, ale aj z predikcie vývoja odchýlky svojej vlastnej bilančnej skupiny“. Keďže žalobca tvrdí, že údaje zasielané na OKTE, a.s. boli v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 nesprávne, žalobca nesprávne zazmluvňoval nákup elektrickej energie, čím mu vznikla škoda. Zhrnúc je možné uviesť, že žalobca je toho názoru, že musel nakupovať elektrickú energiu pre spoločnosť Reality Laurin, a.s., hoci táto spoločnosť nebola v rozhodnom čase jeho odberateľom elektrickej energie, a to v dôsledku predchádzania vzniku odchýlky jeho bilančnej skupiny. K uvedenému žalovaný poukázal na to, že žalobca má uzatvorené zmluvy o združených dodávkach elektriny pre odberateľov pripojených k distribučnej sústave VN a WM so svojimi odberateľmi, v ktorých sú presne vymedzené zazmluvnené množstvá elektrickej energie. Žalobca musí mať a má vedomosť o svojich odberateľoch a množstvách elektrickej energie, ktoré sa zaviazal dodávať, preto bol povinný si plniť svoje záväzky zo zmlúv o združených dodávkach a nakupovať množstvá elektrickej energie v zmluvách uvedených. To, že žalobca pri nakupovaní elektrickej energie vychádzal z poskytovaných dát, ktoré, ako bolo už uvedené, nie sú prognózou spotreby elektrickej energie v budúcnosti a za týmto účelom ich žalobcovi ani žalovaný neposiela, nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Je to len obchodná stratégia, za ktorú nemôže žalovaný niesť zodpovednosť.
38. Žalovaný poukázal aj na výpoveď svedka p. S.. Tento svedok okrem iného uviedol, že ...„Zúčtovanie odchýlok prebieha v rámci celého Slovenska a vstupujú do neho tri distribučné spoločnosti, ktoré sú zároveň poskytovateľom meraných dát. Dáta zasielané na OKTE, a.s. sú vždy orientačné, nie sú presné. Obchodník vždy ide do rizika, že nakupuje energiu, hoci je tu určitá nepresnosť merania, na čom môže tak prerobiť, ako aj zarobiť“. Žalovaný poukázal na to, že dáta zasielané na OKTE, a.s. slúžia výlučne na účely zúčtovania odchýlky. Nepredstavujú prognózu budúcej spotreby. Dáta zasielané na účely zúčtovania odchýlky nie sú presné, sú ovplyvnené mnohými exogénnymi faktormi, ktoré nemôže ani žalovaný ovplyvniť. Ak sa žalobca aj napriek uvedenému rozhodol, že na základe týchto dát bude predikovať budúcu spotrebu, zodpovednosť za vznik odchýlky musí niesť sám. Podľa žalovaného nemenej významná je tiež skutočnosť, že výška odchýlky je ovplyvnená dátami z troch distribučných spoločností a žalovaný je len jednou z nich. Je nemysliteľné, aby žalovaný niesol zodpovednosť za nesprávne dáta, ktoré prichádzajú od zvyšných dvoch distribučných spoločností. Nie je možné tvrdiť, že v rozhodnom období žalobca nakupoval elektrickú energiu pre spoločnosť Reality Laurin, a.s., pretože spoločnosti Reality Laurin, a.s. bola elektrická energia v rozhodnom období dodávaná spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s.. Fyzicky nie je možné, aby jednému subjektu (odberateľovi) mohla byť elektrická energia súčasne dodávaná dvoma odlišnými dodávateľmi elektriny. Žalovaný sa preto stotožnil s vecne správnymi závermi okresného súdu, ktorý sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pokiaľ odberné miesto bolo priradené do bilančnej skupiny dodávateľa, bol žalobca povinný pre toto odberné miesto zazmluvňovať nákup elektrickej energie, keď takáto povinnosť žalobcovi ako dodávateľovi elektrickej energie z ničoho nevyplynula. Podľa záverov okresného súdu, ktoré žalovaný považoval za správne, ak žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda tým, že v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaným realizoval pre odberateľa Reality Laurin, a.s. na dotknutom odbernom mieste namiesto zmluvného dodávateľa nákup elektrickej energie, tak uvedené nebolo pravdou, pretože žalobca nerealizoval nákup elektrickej energie pre odberateľa Reality Laurin, a.s., pretože s ním ukončil zmluvný vzťah a ako sám neskôr uviedol, za účelom minimalizácie odchýlky svojej bilančnej skupiny nakupoval elektrickú energiu na spotovom trhu OKTE, a.s., čo bolo súčasťou jeho obchodnej stratégie vyhnúť sa údajne inak vyššej platbe za odchýlku. V konečnom dôsledku sám žalobca v odvolaní uvádza, že mu nikdy nevznikla povinnosť nakupovať pre tohto odberateľa elektrinu, čím sám uznal právny názor okresného súdu za správny.
39. Ďalším titulom, podľa ktorého si žalobca uplatňoval skutočnú škodu, boli náklady na odchýlku, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 27.561,04 Eur. Žalobcom vyčíslené náklady na odchýlku sú výsledkom celkovej obchodnej stratégie žalobcu a nie sú výsledkom tvrdeného porušenia povinnosti zo strany žalovaného. Je preto podľa názoru žalovaného správny záver okresného súdu, že ...„Žalobca v priebehu konania neuviedol, aká odchýlka by mu inak bola vznikla a aká vyššia škoda mu teda hrozila. Skutkovo nevymedzil náklady na platbu za odchýlku, ktoré by mu inak v dôsledku priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa v dotknutom období v jeho bilančnej skupine vznikli, ani skutkovo nevymedzil, aké náklady na platbu na odchýlku mu v tejto súvislosti v dotknutom období skutočne vznikli v dôsledku tvrdenej obchodnej stratégie, kedy nákupom elektrickej energie na spotovom trhu OKTE, a.s. mal predchádzať vzniku škody v podobe inak vyššej platby za odchýlku“. Ďalej žalovaný poukázal na správny záver okresného súdu, podľa ktorého ...„Žalobca v priebehu konania skutkovo nevymedzil, o akú sumu by sa v dôsledku nesprávneho priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa v bilančnej skupine žalobcu v spornom období zvýšila jeho platba za odchýlku, ktorá mala v zmysle tvrdení žalobcu predstavovať inak hroziacu, ešte vyššiu škodu, ktorej mal žalobca predchádzať práve nákupom elektrickej energie na spotovom trhu OKTE, a.s.“. Žalobca uvádzal, že odvracal vyššie hroziacu ujmu, a teda uplatnený nárok má pôvod v žalobcom vyčíslenej odchýlke, čo má pôvod v samotnej činnosti žalobcu a v ním zvolenej obchodnej stratégii. Ak žalobca tvrdí, že odvracal vyššiu hroziacu ujmu, ktorá konzumuje žalobcom uplatnenú škodu na odchýlke, bolo jeho povinnosťou túto skutkovo vymedziť a preukázať tak, ako to uviedol okresný súd. Žalovaný sa stotožnil s okresným súdom v tom, že nebola preukázaná škoda a ani príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Pokiaľ škoda žalobcu spočíva v potrebe nakupovania väčších objemov elektrickej elektriny pre bilančnú skupinu žalobcu, tak táto je spôsobená samotným rozhodnutím žalobcu zvoliť si takú obchodnú stratégiu, na základe ktorej takto nakupuje elektrickú energiu. V prípade porušenia povinnosti žalovaného nevyradiť odberateľa Reality Laurin, a.s. z bilančnej skupiny žalobcu, žalobca by bol povinný v súlade s platnými právnymi predpismi a súčasne uzatvorenými zmluvami o dodávke elektrickej energie so svojimi odberateľmi platiť zvýšené náklady za odchýlku. Žiadna právna úprava či zmluvné záväzky nespájajú s takýmto porušením prevádzkovateľa distribučnej sústavy povinnosť dodávateľov elektrickej energie nakupovať väčšie objemy pre svojich odberateľov. Bolo by možné prijať záver, že ak by žalovaný porušil svoju povinnosť nevyradiť Reality Laurin, a.s. z bilančnej skupiny žalobcu, dôsledkom takéhoto porušenia by boli zvýšené náklady na odchýlku a nie zvýšený nákup elektrickej energie. Pokiaľ však sa jedná o žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo vzťahu ku odchýlke, považoval žalovaný za potrebné upozorniť na to, že žalobcom vymedzený skutkový základ tejto časti nároku je rovnako determinovaný rozhodnutím žalobcu o zvolenej obchodnej stratégii a nie v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného, pričom výška odchýlky je ovplyvnená aj vstupnými údajmi z iných distribučných spoločností, čo vylučuje priamu príčinnú súvislosť k tejto časti škody.
40. Žalovaný mal za to, že príčinná súvislosť medzi žalobcovou údajnou škodou a tvrdeným porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného nebola daná. Žalovaný považoval v tomto smere správny názor okresného súdu, vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku.
41. K odvolaciemu dôvodu žalobcu o porušení práva na spravodlivý súdny proces žalovaný uviedol, že právna teória uvádza to, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký. Žalobca naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP vidí v tom, že okresný súd neaplikoval na daný prípad ust. § 264 ods. 1 CSP a výšku škody neustálil prostredníctvom odhadu. Právna teória k ust. § 264 ods. 1 CSP uvádza, že v konaní môže nastať situácia, keď je existencia nároku zrejmá, avšak jeho výšku nemožno dokazovaním zistiť vôbec alebo len nepomernými ťažkosťami. Sudcovská úvaha sa týka v tomto smere len zisťovania výšky nároku, nie iných relevantných právnych skutočností. Podľa žalovaného aplikácia ust. § 264 ods. 1 CSP prichádza do úvahy len v tom prípade, ak je základ nároku daný. V súdnom konaní zo strany žalobcu nebola preukázaná existencia trojprvkového systému zodpovednostného vzťahu. Okresný súd ustálil, že ...„Pokiaľ by aj malo dôjsť k určeniu výšky nároku žalobcu odhadom okresným súdom v zmysle ust. § 264 CSP, tak predpokladom takéhoto postupu by bolo, že by bol daný a preukázaný skutkový základ vzniknutej tvrdenej škody, ktorú podmienku okresný súd nepovažoval za splnenú“. Žalovaný mal za to, že aplikácia ust. § 264 ods. 1 CSP nebola v danej veci možná, a tým nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
42. K odvolaciemu dôvodu žalobcu o nevykonaní navrhnutých dôkazov žalovaný uviedol, že žalobcom navrhnutý dôkaz, a to odborné posúdenie malo odpovedať na otázku, samotnej existencie či škoda vznikla a či vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným. Posúdenie naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu je otázkou právnou, a preto neprináleží odborne spôsobilej osobe hodnotiť a posudzovať otázku existencie škody, resp. jej vzniku, ako ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 126/2009 zo dňa 30.06.2010, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že vyriešenie otázky príčinnej súvislosti nie je nemožné uložiť znalcovi, keďže ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza. V konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Nevykoná tie dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti. Okresný súd podľa názoru žalovaného aj v postupe nevykonania navrhnutého dôkazu žalobcom postupoval vecne správne, pretože uviedol, že ...„navrhovaný dôkaz na vyžiadanie odborného posúdenia vôbec nesmeruje k preukázaniu tvrdených nákladov titulom platby za odchýlku, ktorých vynaloženie žalobca vôbec nepreukázal, ako ani nepreukázal ich vznik a vynaloženie v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného. Otázky formulované žalobcom mali všeobecný charakter a zodpovedanie takto všeobecne formulovaných otázok v rámci dôkazného návrhu žalobcu by nebolo spôsobilé preukázať skutkový základ žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody“. Žalovaný závery okresného súdu zhrnul v tom, že okresný súd konal správne, keď sa rozhodol nevykonať dôkaz navrhovaný žalobcom v podobe odborného posúdenia, a to najmä vzhľadom na všeobecný charakter položených otázok, ktoré nesmerovali k preukázaniu spornej skutočnosti a v nadväznosti na to vzhľadom na princíp hospodárnosti súdneho konania navrhnutý dôkaz zamietol. Žalovaný mal za to, že zo strany okresného súdu nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca bol toho názoru, že nesprávne právne posúdenie zo strany okresného súdu vidí v nepochopení osobitosti trhu s elektrinou, systémom vykazovania a zúčtovania odchýlok a výpočtu platby za odchýlku. Žalobca uvádzal, že pri správnom právnom posúdení by okresný súd musel konštatovať záver, že žalobcovi (ako aj každému inému dodávateľovi elektriny pri zhodnom skutkovom základe) vznikla ujma spočívajúca v nutnosti nakupovania vyšších objemov elektriny za účelom pokrytia nesprávne vykazovaných spotrieb v rámci svojej bilančnej skupiny. Podľa žalovaného sa nejedná o nesprávne právne posúdenie veci, naviac, žalobca v konaní nepreukázal existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, preto ak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, okresný súd vecne správne postupoval, ak žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.
43. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 24.1.2019 (č.l. 686 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu, s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10tich dní od doručenia, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
44. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
45. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/29/2019-692 zo dňa 03.05.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.06.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
46. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
47. Podľa ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
48. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 09.11.2018 (č.l. 641 - 645 spisu) je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje. Krajský súd práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia opätovne zopakovať skutkové a právne závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a je postačujúce na ne len odkázať. Zo strany krajského súdu je potom postačujúce, aby k odvolacím dôvodom žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil správnosť záverov prijatých súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tento postup krajského súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, v zmysle ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože tak konanie pred okresným súdom, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov, t.j. tak okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005 v odvolacom konaní sa odvolací súd pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. Krajský súd poukazuje na tieto rozhodnutia, keďže zneniu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. toho času zodpovedá ust. § 387 ods. 2 CSP. Krajský súd k rozsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia ako rozhodnutia odvolacieho súdu poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, podľa ktorého ...„Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že sporová strana má na vec odlišný názor a že rozhodnutia súdov neboli odôvodnené podľa jej predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Krajský súd ďalej k rozsahu svojho odôvodnenia poukazuje na vyššie citované ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP, keď účelom a zmyslom odvolacieho konania je vysporiadať sa podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Zmyslom odvolacieho konania nie je odpovedať na každý odvolací dôvod, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Rovnako v odvolacom konaní jeho zmyslom nie je zachádzať do všetkých detailov uvádzaných odvolateľom, ale zvýrazniť tie vecne správne závery okresného súdu (za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP), ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia o uplatnenom žalobcovom nároku. Za rešpektovania tejto zákonnej úpravy potom krajský súd postupoval vo vzťahu k odvolaniu, odvolacím dôvodom žalobcu a k rozsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia.
49. Krajský súd v ďalšom postupe svojho konania a rozhodovania považuje za potrebné poukázať na ust. § 383 CSP, keďže vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým bol viazaný, pretože nezistil dôvody ani na zopakovanie a ani na doplnenie dokazovania. Z odvolania žalobcu okrem iného bolo zrejmé, že tento poukazoval vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu odborného posúdenia podľa ust. § 206 CSP, ktoré žalobca navrhoval, že bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) CSP a následne odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca v odvolaní zvýrazňoval to, že ak nebol vykonaný dôkaz odborného posúdenia k uplatnenému nároku na náhradu škody, tak týmto nesprávnym procesným postupom okresný súd mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne súd prvej inštancie nevykonaním tohto navrhnutého dôkazu odborného posúdenia tak nezistil okolnosti potrebné práve pre zistenie rozhodujúcich skutočností, vo väzbe k žalobcovmu nároku na náhradu škody.
50. Ani s jedným z uvedených odvolacích dôvodov žalobcom sa krajský súd nestotožňuje. Krajský súd k týmto odvolacím dôvodom žalobcu považuje za potrebné vo všeobecnosti poukázať na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Úlohou súdu je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré rozhodol. Rovnako vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR skonštatoval, že realizácia procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012, 1Cdo 62/2010, 2Cdo 97/2010, 3Cdo 53/2011, 4Cdo 68/2011, 5Cdo 44/2011, 6Cdo 41/2011, 7Cdo 26/2010, 8ECdo 170/2014). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
51. Krajský súd súčasne k odvolacím dôvodom žalobcu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) CSP poukázal vo všeobecnosti, čo sa rozumie právnym posúdením k odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď žalobca na základe odvolania mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd konštatuje, že ani tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný, pretože okresný súd na v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav veci, za dôkaznej povinnosti sporových strán, aplikoval správnu právnu úpravu, ktorú aj správnym spôsobom interpretoval na zistený skutkový stav, t.j. nedošlo ku žiadnej z vyššie uvedených situácií, ktorou sa rozumie nesprávne právne posúdenie veci.
52. Krajský súd uvádza, že podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 Ústavy SR). Je nepochybné, že právo na súdnu a inú právnu ochranu je možné vykonávať len v rozsahu a v medziach zákona, keď sa vo vyvolanom súdnom spore vyhodnocujú práva a oprávnené záujmy sporových strán zúčastnených na súdnom konaní, za rešpektovania princípu rovnosti sporových strán, rešpektovania princípu dôkaznej povinnosti, hospodárnosti a účelnosti konania. V rámci výkonu práv žalobcu ako sporovej strany nedošlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces nevykonaním dôkazu navrhnutého žalobcom, a to nevykonaním odborného posúdenia, keďže žalobca svoje právo na navrhovanie vykonania dôkazu(ov) uplatnil, realizoval, t.j. výkon tohto práva, resp. oprávnenia mu bol umožnený, avšak je vždy vecou súdu, ktoré z navrhnutých, označených dôkazov vykoná alebo nevykoná. Procesno-právny predpis sporovej strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie odvolateľ využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, lebo rozhodovanie o tom, ako už uviedol krajský súd, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane (§ 185 ods. 1 CSP). Zamietnutím návrhu žalobcu na vykonanie navrhnutého dôkazu preto okresný súd týmto postupom nevylúčil žalobcu ako odvolateľa z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu procesno-právny predpis priznáva. Žalobca podľa postupu pred okresným súdom mal umožnené vykonávať svoje práva, tieto napĺňať, aktívne sa zúčastňovať na konaní, preto ak okresný súd realizoval svoje zákonné právo a rozhodol, že dôkaz navrhnutý žalobcom nevykoná, tak tento postup nie je porušením práva žalobcu na spravodlivý proces podľa ním tvrdeného odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý bol krajským súdom vyhodnotený ako irelevantný.
53. Krajský súd dodáva k odvolaciemu dôvodu žalobcu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e), § 365 ods. 1 písm. b) CSP vo väzbe k nevykonaniu navrhnutého dôkazu žalobcu o odbornom posúdení, že aj v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 bolo konštatované, že dokazovanie v sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach, a to od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie, avšak kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou sporovej strany, len súd rozhodne, ktoré z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy sporových strán na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie jej relevantný. Ak okresný súd a následne ani krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania, táto skutočnosť nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení práv sporovej strany, naviac, ak v danej sporovej veci záver okresného súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu žalobcom bol zdôvodnený, jeho zdôvodneniu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, za súčasného správneho zdôvodnenia súdom prvej inštancie, aplikácie ust. § 206 CSP vo vzťahu k predmetu sporovej veci.
54. Odvolací dôvod žalobcu, že nevykonaním navrhnutého dôkazu mal žalobca znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, krajský súd nehodnotil ako relevantný. K správnosti svojho záveru poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/69/2017, z ktorého vyplýva, že pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva; ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Aj v zmysle tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR na základe týchto odvolacích dôvodov žalobcu bolo nevyhnutné zo strany krajského súdu konštatovať, že postupom okresného súdu, a to nevykonaním navrhnutého dôkazu žalobcom nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
55. Krajský súd uvádza, že nevykonanie dôkazu navrhnutého žalobcom, a to nevykonanie odborného posúdenia bolo okresným súdom zdôvodnené vo väzbe k obsahu zákonného ust. § 206 CSP so zreteľom na okolnosti sporovej veci. Jeho nevykonanie nebolo zo strany okresného súdu svojvoľné, ale vychádzalo z dôsledného posúdenia okolnosti konkrétneho prípadu za súčasnej povinnosti procesnej strany, ktorá dôkaz navrhuje uviesť, ktoré skutočnosti sa majú preukázať, ktoré súd rovnako pri svojich úvahách berie na zreteľ, čo aj okresný súd uskutočnil. V postupe súdom prvej inštancie o nevykonaní navrhnutého dôkazu žalobcom krajský súd nevidel porušenie zákona a ani zásah do práv a oprávnených záujmov žalobcu, keďže aj realizácia týchto práv žalobcu musí byť v medziach zákona a odborným posúdením, jeho zmyslom je dať odborné stanovisko na už v konaní žalobcom preukázaný skutkový stav, t.j. na preukázané skutkové okolnosti. Ak tomu tak v danej veci nebolo, t.j. potrebné skutkové okolnosti žalobcom neboli preukázané, tak ich dokázanie nemohlo byť nahradené vykonaním odborného posúdenia, pretože účelom odborného vyjadrenia a znaleckého dokazovania je vyjadriť odborný názor a nie nahradiť dôkaznú povinnosť žalobcu, resp. nahradiť preukázanie skutkových okolností žalobcom. Pre absenciu nepreukázaných skutkových okolností nemohlo ani nastúpiť odborné vyjadrenie, ktoré rieši len odborné posúdenie veci. Odbornému vyjadreniu predchádza preukázanie skutkových okolností zo strany žalobcu, k čomu v rámci jeho dôkaznej povinnosti nedošlo. Súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore so zákonom ani s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, neodňal žalobcovi jeho procesné práva, naopak bol žalobcovi vytvorený priestor na ich realizáciu, ako aj na aktívnu účasť v konaní, a tým žalobcovi nebolo porušené, resp. odňaté žiadne právo.
56. Ako už vyššie konštatoval krajský súd, nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci, keďže okresný súd na v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonaného dokazovania, za dôkaznej povinnosti sporových strán aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. Je potrebné poukázať na predmet žalobcovho nároku, ktorým bola uplatnená škoda voči žalovanému, pre ktorý druh nároku je nevyhnutné vymedzenie skutku, z ktorého žalobca odvodzuje vznik škody na jeho strane za súčasného preukázania pri správnom vyhodnotení vzťahu žalobcu a žalovaného ako obchodno-právneho, všetkých troch právnych predpokladov pre takto uplatnenú škodu, a to 1/ porušenie povinnosti žalovaným, 2/ vznik škody na strane žalobcu, 3/ príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu.
57. Žalobca nárok na náhradu škody v sume 717.647,35 Eur s DPH a s príslušenstvom vymedzil ako nárok, ktorý mu vznikol ako dodávateľovi elektrickej energie voči žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy na tom základe, že malo dôjsť k porušeniu povinnosti žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy v procese registrácie zmeny dodávateľa elektrickej energie a zmeny bilančnej skupiny vo vzťahu k odberateľovi Reality Laurin, a.s. na odbernom mieste na adrese Bytčianska 123, Žilina, č. odberného miesta: 9700360, ku ktorému malo dôjsť na základe ukončenia Zmluvy o združených službách dodávky elektriny uzatvorenej medzi žalobcom a odberateľom Reality Laurin, a.s. ku dňu 28.02.2010. K porušeniu povinnosti žalovaným v procese zmeny dodávateľa elektrickej energie odberateľa Reality Laurin, a.s. malo dôjsť ku dňu 28.02.2010, resp. k 01.03.2010, od ktorého dňa táto zmena mala nadobudnúť účinnosť, a to so všetkými dôsledkami vyplývajúcimi na trhu s elektrinou zo zmeny dodávateľa elektriny, za súčasnej zmeny bilančnej skupiny odberateľa elektriny, ktorý preniesol svoju zodpovednosť za odchýlku na svojho dodávateľa elektriny a mení dodávateľa elektriny.
58. Bolo nepochybné, že žalobca skutkovo vymedzil porušenie povinnosti žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri registrácii zmeny dodávateľa nevyradením odberného miesta odberateľa Reality Laurin, a.s., č. odberného miesta: 9700360 z bilančnej skupiny žalobcu, kedy v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného v procese zmeny dodávateľa a zmeny bilančnej skupiny bolo dotknuté odberné miesto naďalej zaradené do bilančnej skupiny žalobcu a žalovaný nahlasoval na zúčtovateľa odchýlok za žalobcu ako subjekt zúčtovania nesprávne údaje pre účely zúčtovania odchýlky.
59. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporné, že pôvodným dodávateľom elektriny pre odberateľa Reality Laurin, a.s., č. odberného miesta: 9700360, bol žalobca. Vo vzťahu k dodávateľovi nastala zmena k 28.02.2010, resp. k 01.03.2010, keď pre odberateľa Reality Laurin, a.s., pre odberné miesto č. 9700360, na adrese Bytčianska 123, Žilina, sa dodávateľom elektriny namiesto žalobcu stala Stredoslovenská energetika, a.s.. Žalobca preto vo vzťahu k odberateľovi Reality Laurin, a.s., na odbernom mieste č. 9700360 ku dňu 28.02.2010, resp. k 01.03.2010 už nebol dodávateľom elektriny pre tohto odberateľa. Výsledky dokazovania ďalej preukázali, že žalovaný, ktorý mal uzavretú Rámcovú distribučnú zmluvu ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy so žalobcom v procese zmeny dodávateľa elektriny odberateľovi elektriny Reality Laurin, a.s., túto zmenu v rámci zoznamu odberných miest dodávateľa vykonal, avšak nevykonal ju v rámci bilančnej skupiny, ktorým nevykonaním zmeny bilančnej skupiny bolo dotknuté odberné miesto naďalej zaradené do bilančnej skupiny žalobcu a žalovaný nahlasoval zúčtovateľovi odchýlok OKTE, a.s., za žalobcu ako subjekt zúčtovania nesprávne údaje pre účely zúčtovania odchýlky.
60. Okresný súd k prvému predpokladu zodpovednosti za škodu, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalovaný proces zmeny dodávateľa elektriny spojený so súčasnou zmenou bilančnej skupiny odberateľa Reality Laurin, a.s., vo vzťahu k odbernému miestu č. 9700360 nerealizoval správne, čím porušil svoju povinnosť zo záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, za ktoré porušenie povinnosti nesie objektívnu zodpovednosť v zmysle ust. § 373 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka. Pri konštatovaní tohto prvého právneho predpokladu uplatnenej zodpovednosti na náhradu škody okresný súd správnym spôsobom ustálil porušenie povinnosti žalovaným, s prihliadnutím nielen na uzavretý zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom, ale aj za rešpektovania kogentnej právnej úpravy, ktorá je daná pre účastníkov trhu s elektrinou, ak v zmysle ust. § 14 ods. 8 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. pri zmene subjektu zúčtovania alebo dodávateľa elektriny prevádzkovateľ sústavy uskutoční zmenu priradenia dotknutého odberného miesta do príslušnej bilančnej skupiny. Okresný súd správne skonštatoval, že žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy aj v zmysle Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. mal uskutočniť zmenu priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa Reality Laurin, a.s., do príslušnej bilančnej skupiny, t.j. mal vyradiť tohto odberateľa z bilančnej skupiny žalobcu a priradiť do bilančnej skupiny subjektu zúčtovania, ktorý od 01.03.2010 prevzal za dotknutého odberateľa na danom odbernom mieste zodpovednosť za odchýlku, splnenie ktorej povinnosti bolo relevantné pre vyhodnotenie, zúčtovanie a vysporiadanie odchýlky bilančnej skupiny žalobcu zúčtovateľom odchýlok.
61. Krajský súd poukazuje na postavenie zúčtovateľa odchýlok OKTE, a.s., ktorý vykonáva na základe údajov, ktoré mu poskytujú prevádzkovatelia distribučných sústav, t.j. aj žalovaný, zúčtovanie odchýlok a za tieto údaje odovzdané spoločnosti OKTE, a.s. v plnom rozsahu nesú zodpovednosť prevádzkovatelia distribučných sústav, t.j. aj žalovaný. Spoločnosť OKTE, a.s. pri vyhodnocovaní odchýlok vychádzala z údajov, ktoré poskytol žalovaný. Bol správny záver okresného súdu, ktorý konštatoval, že žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy porušil povinnosť pri registrácii zmeny dodávateľa (zmeny žalobcu ako dodávateľa k odberateľovi Reality Laurin, a.s., na nového dodávateľa Stredoslovenská energetika, a.s.), ktorá zmena dodávateľa bola zrealizovaná v tzv. zákazníckom systéme, ale nedošlo k vyradeniu odberného miesta odberateľa Reality Laurin, a.s., č. odberného miesta 9700360 z bilančnej skupiny žalobcu v období od 01.03.2010 do 31.01.2013, za ktoré obdobie porušenia povinnosti žalovaným žalobca uplatnil škodu. Bolo zrejmé, že žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy mal povinnosť odovzdávať údaje pre účely zúčtovania odchýlok zúčtovateľovi odchýlok OKTE, a.s., a to údaje týkajúce sa bilančnej skupiny žalobcu, ktoré zahŕňali aj údaje odberného miesta č. 9700360 odberateľa Reality Laurin, a.s.. Žalovaný neuskutočnil zmenu priradenia dotknutého odberného miesta do príslušnej bilančnej skupiny, v dôsledku čoho v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy odovzdával zúčtovateľovi odchýlok, a to OKTE, a.s., údaje týkajúce sa bilančnej skupiny žalobcu, zahŕňajúce údaje týkajúce sa odberného miesta č. 9700360 odberateľa Reality Laurin, a.s., za čo niesol žalovaný svoju zodpovednosť, keďže mal povinnosť pri procese zmeny dodávateľa elektrickej energie vykonať aj zmenu v bilančnej skupine. K zodpovednosti žalovaného za údaje odovzdávané spoločnosti OKTE, a.s. podporne krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/105/2017 zo dňa 22.05.2018, z ktorého vyplýva, že OKTE, a.s. nenesie žiadnu zodpovednosť za údaje jemu poskytnuté prevádzkovateľmi distribučných sústav, ale za správnosť poskytnutých údajov nesú zodpovednosť sami prevádzkovatelia distribučných sústav. OKTE, a.s. vykonáva len prepočet doručených údajov, na základe ktorého vykoná vyhodnotenie odchýlky, a preto OKTE, a.s. nesie zodpovednosť len za to, že tento prepočet je vykonaný správne. Prevádzkovatelia distribučných sústav údaje poskytujú OKTE, a.s., na základe odpočtu z ich technických zariadení, t.j. za správnosť poskytnutých údajov nesú zodpovednosť samotní prevádzkovatelia distribučných sústav.
62. Okresný súd správne skonštatoval splnenie prvého právneho predpokladu pre žalobcom uplatnenú škodu voči žalovanému, a to porušenie povinnosti žalovaného, preto v rámci vyjadrenia žalovaného, ktorý v tomto závere prvého právneho predpokladu zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti vyjadruje nesúhlas k záverom rozhodnutia okresného súdu, uvedené zostalo bez vplyvu aj na konanie krajského súdu. Vyplýva to z toho, že odvolanie voči rozsudku okresného súdu podal žalobca, ktorý nesúhlasil so záverom okresného súdu, že ďalšie dva právne predpoklady, a to výška škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody žalobcom nebola preukázaná. Ak aj žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu namietal závery okresného súdu v tom, že nie je možné deliť vykonanie zmeny z titulu dodávateľa elektrickej energie, vykonaním zmeny v registrácii zmeny dodávateľa a vykonania zmeny bilančnej skupiny, tak k uvedenému krajský súd poukazuje na odsek 56. odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Pokiaľ zmena dodávateľa elektriny je spojená so súčasnou zmenou bilančnej skupiny, do ktorej je odberné miesto odberateľa elektriny priradené, ktorý proces realizuje žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, uvedené sa musí prejaviť nielen v zákazníckom systéme žalovaného ako ho žalovaný označil, ale aj v obsahu údajov, ktoré zasiela žalovaný za bilančnú skupinu subjektu zúčtovania zúčtovateľovi odchýlok pre účely vyhodnotenia, zúčtovania a vysporiadania odchýlky, teda musí sa prejaviť aj uskutočnením zmeny priradenia dotknutého odberného miesta do príslušnej bilančnej skupiny. V tomto smere procesu zmeny dodávateľa elektriny, ktorý je spojený so súčasnou zmenou bilančnej skupiny odberateľa Reality Laurin, a.s., vo vzťahu k odbernému miestu č. 9700360 žalovaný nepostupoval správne, čím porušil svoju povinnosť podľa záväzkovo-právneho vzťahu uzavretého so žalobcom, ako aj podľa okresným súdom vyjadrenej relevantnej právnej úpravy.
63. K odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý nesúhlasil v tom, že nepreukázal výšku škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody, krajský súd opätovne upriamuje pozornosť na skutkové vymedzenie vzniku tvrdenej škody na strane žalobcu tak, ako je vyjadrené odvolacím súdom v odseku 57., 58. tohto odôvodnenia. V nadväznosti na toto skutkové vymedzenie porušenia povinnosti žalovaným, žalobca vykvalifikoval výšku škody a tvrdenia vzťahujúce sa k príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného. Žalobca tým, že žalovaný porušil povinnosť ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy a nevyradil odberné miesto odberateľa Reality Laurin, a.s., č. odberného miesta 9700360 z bilančnej skupiny žalobcu, v dôsledku čoho aj v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 bolo dotknuté odberné miesto naďalej zaradené do bilančnej skupiny žalobcu a žalovaný nahlasoval na zúčtovateľa odchýlok OKTE, a.s. za žalobcu ako subjekt zúčtovania nesprávne údaje pre účely zúčtovania odchýlky, skutkovo vymedzil výšku škody ako výdavky spojené s odberným miestom odberateľa č. 9700360 za obdobie od 01.03.2010 do 31.01.2013 v sume 598.039,46 Eur bez DPH, resp. 717.647,35 Eur s DPH, ktorá suma sa skladá z nákladov na nákup elektrickej energie v sume 570.478,42 Eur, ktoré žalobca vypočítal ako objem skutočne spotrebovanej elektriny odberateľom podľa údajov žalovaného za obdobie od 01.03.2010 do 31.01.2013, krát cena elektriny na spotovom trhu OKTE, a.s. za jednotlivé hodiny a z nákladov na odchýlku v sume 27.561,04 Eur. Je nepochybné, že žalobca k takto definovanej uplatnenej výške škody, ktorá má pozostávať z nákladov na nákup elektrickej energie a z nákladov na odchýlku, bol nositeľom dôkaznej povinnosti, vo vzťahu ku ktorej okresný súd správne skonštatoval, že žalobca nepreukázal vznik tejto škody, resp. nákladov na jeho strane. V danom sporovom konaní ako v každom inom, ak si žalobca uplatní náhradu škody, je jeho povinnosťou preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za porušenie povinnosti, vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. Medzi porušením povinnosti ako príčiny a škodou, vrátane jej rozsahu ako následku, musí byť objektívna existencia príčinnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo tým konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody spoločnosti a vzťah príčiny a následku.
64. Škoda predstavuje ujmu v majetkovej sfére, a preto tento následok - ujma musí byť vo vyvolanom súdnom spore žalobcom, ktorý uplatňuje takúto škodu, preukázaný. Krajský súd k správnosti postupu okresného súdu, pokiaľ odmietol vykonať dôkaz odborným posúdením podľa ust. § 206 CSP, ako aj k správnosti postupu v zmysle ust. § 264 CSP, s ktorým postupom nevykonania dôkazu odborného posúdenia podľa ust. § 206 CSP a ust. § 264 CSP žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil, považuje za potrebné k predpokladom zodpovednosti za škodu, a to k výške škody tvrdenej žalobcom a k príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti poukázať na to, že otázka príčinnej súvislosti a výšky škody nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, ako má byť zisťovaná príčinná súvislosť medzi ujmou (ako následkom) a skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť, ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
65. K záveru okresného súdu o nepreukázaní ďalších predpokladov, a to výšky škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na závery okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti záverov rozhodnutia okresného súdu krajský súd uvádza, že nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu o nepochopení pravidiel trhu s elektrinou. Sám žalobca nárok vyjadril ako a) náklady na nákup elektrickej energie, b) náklady na odchýlku. Túto žalobcom vymedzenú škodu bol preto povinný okresný súd vyhodnocovať. Ak žalobca tvrdil, že vynaložil náklady na nákup elektrickej energie v sume 570.478,42 Eur, tak nepreukázal, že skutočne v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 nakúpil v tejto hodnote elektrickú energiu v príčinnej súvislosti s tým, že nesprávne v jeho bilančnej skupine pre účely zúčtovania odchýlky bol nesprávne zaradený odberateľ Reality Laurin, a.s., odberné miesto č. 9700360. Ujmou, resp. škodou na strane žalobcu nemôže byť to, že zabezpečoval nákup elektrickej energie pre odberateľa Reality Laurin, a.s., pretože s týmto odberateľom už nemal uzatvorenú od 01.03.2010 Zmluvu o dodávke elektriny. Ak v rozsahu žalobcom tvrdeného nákupu elektrickej energie ako nákladov na jej nákup žalobca poukazoval na realizáciu normálnej obchodnej politiky, pri ktorej sa realizuje každým dodávateľom nákup elektriny v takom objeme, aby pokryla celú odhadovanú spotrebu a minimalizovala odchýlku (odchýlka subjektu zúčtovania je rozdiel medzi dohodnutým množstvom elektrickej energie bilančnej skupiny a skutočným množstvom odobratej elektriny jeho bilančnej skupiny), tak uvedené vytýka v rovine obchodnej stratégie žalobcu, u ktorej v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu nebolo preukázané prepojenie, a to konkrétne prepojenie vzťahu príčiny a následku k nevyradeniu odberného miesta Reality Laurin, a.s., z bilančnej skupiny žalobcu, ak túto obchodnú stratégiu uplatnil pre potreby celého svojho zákazníckeho portfólia. Krajský súd uvádza, že okresný súd správne prijal záver, že žalobca v priebehu konania skutkovo nevymedzil, aké množstvo elektriny skutočne nakúpil a aké náklady vynaložil za účelom minimalizácie odchýlky jeho bilančnej skupiny vznikajúcej v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného a v akej výške by inak platbu za odchýlku uhradil, pokiaľ by žalovaný svoju povinnosť neporušil. Okresný súd ďalej správne uviedol, že žalobca nevymedzil, o akú sumu by sa v dôsledku nesprávneho priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa v bilančnej skupine žalobcu v spornom období zvýšila jeho platba za odchýlku, ktorá mala v zmysle tvrdení žalobcu predstavovať inak hroziacu ešte vyššiu škodu, ktorej mal žalobca predchádzať práve nákupom elektrickej energie na spotovom trhu OKTE, a.s..
66. Nemožno súhlasiť v prijatých záveroch okresného súdu s odvolacím dôvodom žalobcu, že by okresný súd požadoval od žalobcu preukázanie niečoho, čo nie je objektívne v jeho silách. Ak si žalobca uplatnil škodu pozostávajúcu z nákladov na nákup elektriny a z nákladov na odchýlku v sume 27.561,04 Eur, tak v rozsahu takto uplatnenej škody mal svoju dôkaznú povinnosť. Mal povinnosť skutkových tvrdení tak, aby predpoklad výšky škody, príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaným a konkrétnou škodou, čo je otázka skutková, aj v zmysle vyššie uvedeného krajským súdom bolo možné v takto vyvolanom spore konštatovať, a to existenciu príčiny a následku, t.j. atribút príčinnej súvislosti; priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Potvrdil to aj žalobca, že v rámci obchodnej stratégie nákupy elektrickej energie nerealizoval výlučne za účelom minimalizácie odchýlky a platby za odchýlku, vo vzťahu k dotknutému odbernému miestu odberateľa Reality Laurin, a.s., ale pre potreby celého svojho zákazníckeho portfólia. K nákladom na odchýlku v sume 27.561,04 Eur žalobca nevymedzil, aká odchýlka mu v období od 01.03.2010 do 31.01.2013 vznikla, akú konkrétnu platbu za odchýlku bol v tomto období povinný platiť zúčtovateľovi odchýlok OKTE, a.s. a aký konkrétny vplyv na jej výšku malo mať nesprávne priradenie dotknutého odberného miesta odberateľa Reality Laurin, a.s., v bilančnej skupine žalobcu. Okresný súd v odseku 61. svojho odôvodnenia správne skonštatoval aj to, že žalobca nepreukázal reálne vynaloženie tvrdených nákladov na odchýlku v sume 27.561,04 Eur s DPH a ani to, že ich vynaloženie bolo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného.
67. Pokiaľ mal žalobca svoju obchodnú stratégiu, keď nakupoval elektrickú energiu, aby znížil odchýlku, sankcie za odchýlku, tak z jeho strany nebolo preukázané, koľko pripadlo na odberateľa Reality Laurin, a.s., naviac, ak predložené faktúry za nákup elektrickej energie vystavené zúčtovateľom odchýlok v dotknutom období, preukázali celkový objem nakúpenej elektriny na krátkodobom trhu žalobcom. Žalobcom nebolo preukázané, o akú sumu sa má jednať práve pre odberné miesto Reality Laurin, a.s.. Naviac, bolo zistené, že odchýlka, ktorá bola žalobcovi účtovaná zúčtovateľom odchýlok OKTE, a.s., bola súhrnnou za všetky odberné miesta dodávateľa, t.j. nebolo žalobcom preukázané, aká odchýlka
- konkrétna platba za odchýlku v dotknutom období vznikla a ktorú bol povinný platiť zúčtovateľovi odchýlok, ktorá mala vzniknúť ako dôsledok (následok) nesprávneho priradenia dotknutého odberného miesta odberateľa Reality Laurin, a.s., v bilančnej skupine žalobcu.
68. K nevykonaniu dôkazu navrhnutého žalobcom v zmysle ust. § 206 CSP, a to odborného posúdenia krajský súd poukazuje na znenie ust. § 206 CSP, z ktorého vyplýva, že ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Odbornému posúdeniu alebo zhodnoteniu musí predchádzať, že sú tu dané, preukázané skutočnosti žalobcom, vo vzťahu ku ktorým žiada ich odborné vyhodnotenie. Inými slovami skutočnosti, resp. skutkové okolnosti tu musia byť dané, popísané, dokázané, aby potom boli spôsobilé pre odborné zhodnotenie, napríklad aj žalobcom navrhnutým odborným posúdením. Odborné posúdenie - vyjadrenie nemá dokazovať namiesto žalobcu skutočnosti, má len skutočnosti preukázané v súdnom spore odborne posúdiť, vyhodnotiť. Okresný súd v odseku 62. svojho odôvodnenia správne skonštatoval, že žalobcom navrhnutý dôkaz odborného posúdenia podľa ust. § 206 CSP nebol spôsobilý preukázať žalobcom uvádzaný skutkový základ uplatneného nároku na náhradu škody, ani príčinnú súvislosť s tvrdeným porušením povinnosti žalovaným. Navrhnutý dôkaz odborného posúdenia nesmeroval k preukázaniu tvrdených nákladov titulom platby za odchýlku, ktorých vynaloženie žalobca vôbec nepreukázal, ako ani nepreukázal ich vznik a vynaloženie v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného. Rovnako, k postupu v zmysle ust. § 264 CSP okresný súd nemal splnené v tomto zákonnom ustanovení vyžadované podmienky, pretože nebol tu daný a ani preukázaný skutkový základ vzniku tvrdenej škody, v žalobcom uvádzanej výške a príčinnej súvislosti medzi tvrdenou výškou škody a porušením povinnosti žalovaným. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy len v prípade, ak je daný základ nároku, čo v danom prípade splnené nebolo, ak neboli preukázané ďalšie dva predpoklady zodpovednosti za škodu, a to žalobcom uvádzaná výška škody a príčinná súvislosť medzi tvrdenou výškou škody a porušením povinnosti žalovaným.
69. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol vyhodnotený ako relevantný, preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ak osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, bol rovnako potvrdený ako vecne správny výrok.
70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.