Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Ek/1563/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Pohronský Bukovec, so sídlom Pohronský Bukovec 40, 976 62 Pohronský Bukovec, IČO: 00 313 718, právne zastúp.: URBÁNI & Partners s.r.o. so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti povinnému: Správa Národného parku Nízke Tatry so sídlom v Banskej Bystrici, so sídlom Partizánska cesta 69, 974 01, Banská Bystrica, IČO: 54 435 374, o vymoženie pohľadávky vo výške 40.805,23 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 199EX 496/23 u súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára so sídlom v A., B. XX, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. 11. 2023, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. 11. 2023 z a m i e t a.

II. Súd z a v ä z u j e povinného k povinnosti náhrady trov exekúcie oprávneného vo výške 41,38 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu oprávneného.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 09.06.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 40.805,23 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodnutia č. 1/2023, č. k. 1012300001 zo dňa 14.3.2023 (ďalej len „exekučný titul“), vykonateľného dňa 22.5.2023 o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2023, ktoré vydal oprávnený ako správca dane. Poverením zo dňa 19.06.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 199 EX 496/23.

2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.11.2023 vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, že: I. Súd exekúciu z dôvodu zrušenia exekučného titulu zastavuje; II. Súd zaväzuje povinného na náhradu trov oprávneného vo výške 637,50 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia; III. Súd zaväzuje povinného na náhradu trov súdneho exekútora vo výške 72 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že povinný podal u súdneho exekútora dňa 20.7.2023 návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa (Exekučný poriadok), v ktorom povinný namietal, že výkon exekúcie je vo vzťahu k exekučnému titulu predčasný a nezákonný, nakoľko vo vydanom rozhodnutí boli povinnému určené 2 splátky na úhradu daňovej povinnosti, a to 1.splátka vo výške 20.402.62 Eur so splatnosťou do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia a 2. splátka vo výške 20.402.61 Eur so splatnosťou do 31.08.2023. Vo vzťahu k druhej splátke teda jej splatnosť ku dňu podania návrhu a ani v deň podania návrhu na zastavenie exekúcie nenastala. Zároveň povinný ako daňový subjekt podával oprávnenému ako správcovi dane dňa 15.06.2023 dodatočné daňové priznanie, na základe ktorého bola celková výška daňovej povinnosti výrazne nižšia, čo by malo rezultovať do zrušenia predmetného rozhodnutia o vyrubení dane. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný očakával vydanie rozhodnutia vo vzťahu k podaným dodatočným daňovým

priznaniam, na základe ktorých by mala byť daňová povinnosť zo strany povinného maximálne vo výške 10.621.94 Eur. Následne dňa 02.08.2023 povinný predložil súdu Rozhodnutie č. 89 zo dňa 24.07.2023, vydané oprávneným pre rovnaké zdaňovacie obdobie (rok 2023), pričom rozdielna je len výmera „lesných pozemkov“, čo viedlo k výraznému zníženiu daňovej povinnosti na strane povinného oproti pôvodne vyrubenej dani z nehnuteľností rozhodnutím č.1 zo dňa 14.03.2023.

3. Vyššia súdna úradníčka sa oboznámila s návrhom povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami, podaním súdneho exekútora ako aj s vyjadrením oprávneného, pričom pred súdny exekútor dodatočne doložil do spisu aj podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na výkon exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené, a to rozhodnutím č. 97 zo dňa 19.09.2023 (ktoré priložil) s tým, že pohľadávka vyrubená týmto novým rozhodnutím bola zo strany povinného uhradená v celom rozsahu. Po preskúmaní celkových okolností prípadu dospela vyššia súdna úradníčka k záveru, že v danom prípade došlo k zrušeniu exekučného titulu na podklade ktorého sa vedie exekúcia z dôvodu, že povinný podal po obdržaní exekučného titulu oprávnenému dodatočné daňové priznanie, ktoré odôvodnil skutočnosťou, že zistil, že v pôvodnom daňovom priznaní neuviedol správne údaje na vyrubenie dane ohľadom nižšej výmery hospodárskych lesov. Povinný mal teda za to, že exekučný titul, na základe ktorého je vedené exekučné konanie, zanikol a to vydaním nového rozhodnutia o vyrubení príslušnej dane. Tieto skutočnosti zohľadnil oprávnený ako správca dane v rámci vydaného rozhodnutia č. 89/2023 zo dňa 24.7.2023, ktorým nanovo určil výšku daňovej povinnosti povinného, a to sumou 29.564,75 Eur. Vyššia súdna úradníčka pritom vo vydanom uznesení pomerne podrobne rozpísala obsah vydaných rozhodnutí oprávneného o vyrubení dane z nehnuteľností (č. 1/2023 a č. 89/2023) a taktiež presnú chronológiu postupu pri ich vydávaní, s poukazom na jednotlivé podania účastníkov konania. V konečnom dôsledku zhodnotila, že exekučné konanie, ktoré začalo dňa 09.06.2023 doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného súdu, bolo začaté dôvodne, na základe (v tom čase) právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Následne sa súd po doručení návrhu povinného na zastavenie exekúcie a naňho nadväzujúcich podaní dozvedel, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Keďže dňom 19.09.2023 došlo k zrušeniu exekučného titulu, ktorý je v danom prípade podkladom na vykonanie exekúcie, a tým k naplneniu zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie súdom, podľa § 61k ods. 1 písm. b) v spojení s § 611 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, vyššia súdna úradníčka exekúciu zastavila (výrok I.). V rámci rozhodovania o trovách exekúcie ďalej uviedla, že povinný podal dodatočné daňové priznania až v časovom období po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom sám uznal, že pri stanovení výmery v pôvodnom daňovom priznaní pochybil. Zároveň mali byť záležitosti ohľadom výmery zdaňovaných pozemkov zo strany povinného objasnené v dobe podania pôvodného daňového priznania, resp. v rámci základného konania o vyrubenie dane, kedy povinný nevyužil možnosť podať proti rozhodnutiu č. 1/2023 opravný prostriedok. Z uvedeného je zrejmé, že povinnému možno pričítať zavinenie na zrušení právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a z tohto dôvodu priznala nárok na náhradu trov exekúcie v celom rozsahu oprávnenému, pričom ich výšku určila na sumu 637,50 Eur, ktorú je povinný povinný uhradiť oprávnenému to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.). Z rovnakého dôvodu zaviazala vyššia súdna úradníčka povinného aj k povinnosti zaplatiť trovy súdneho exekútora v celkovej výške 72 Eur, s poukazom na § 199c Exekučného poriadku (výrok III.)

4. Proti výrokom II. a III. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť z dôvodu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj právnemu posúdeniu veci a priznaniu trov právneho zastúpenia v nezákonnej výške. Vyššia súdna úradníčka sa podľa názoru povinného nevysporiadala s okolnosťami uvedenými povinným už v jeho prvom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 20.07.2023 kedy bolo zrejmé, že exekúcia je nezákonne vedená na sumu vyššiu, ako bola splatná, s čím zároveň súvisí aj výška uplatnených trov právneho zastúpenia oprávneného, ktorá sa odvíja práve od výšky vymáhanej sumy v súlade s vyhláškou č. o odmenách advokátov, čo rezultovalo do jej nesprávneho vyčíslenia už v návrhu na začatie exekučného konania. Výška predmetných trov mala byť vypočítaná z nižšej sumy (1.splátky dane v zmysle v tom čase existujúceho exekučného titulu, t.j. max. zo sumy 20.402,62 Eur, čo pri uplatnení nevyhnutných úkonov predstavuje sumu max. 398,45 Eur za deklarované úkony na strane právneho zástupcu oprávneného + režijný paušál vo výške 25,02 Eur. Vo vzťahu k trovám súdneho exekútora povinný namietol, že zastavenie konania zapríčinil oprávnený a to v momente, kedy podal návrh na zastavenie konania z dôvodu, že došlo k zániku exekučného titulu, ktorý sám zrušil svojim rozhodnutím. Súdny exekútor mal síce v tomto prípade mať nárok na paušálnu odmenu s poukazom na ust. Exekučného poriadku,

ale zo strany oprávneného, nie povinného. Zároveň mal povinný za to, že to s poukazom na § 61n ods. 3 Exekučného poriadku mal o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie možnosť rozhodnúť aj sám súdny exekútor. S poukazom na uvedené považuje povinný za nesprávne právne vyhodnotenie veci zo strany súdneho exekútora ako aj súdu, že zastavenie konania zapríčinil povinný a zároveň nesúhlasí ani s tvrdením, že súd nemohol o návrhu na zastavenie exekúcie podanom zo strany oprávneného rozhodnúť, lebo oprávnený na takéto podanie nemal legitimáciu. Exekúcia mala byť aspoň čiastočne zastavená už po prvom návrhu na zastavenie podanom zo strany povinného dňa 20.07.2023 čo sa ale nestalo, keďže súd nerozhodol o predmetnom prvom návrhu povinného na zastavenie exekúcie na základe skutkového stavu v danom čase podania predmetného návrhu na zastavenie exekúcie. Tiež poukázal na to, že dodatočné daňové priznanie podal povinný dňa 15.06.2023 (čo mal súd preukázané), pričom poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané až dňa 19.06.2023 a upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené až dňa 07.07.2023. V tomto smere je preto nesprávne skutkové zistenie prezentované súdom v napadnutom rozhodnutí, že povinný zapríčinil zrušenie exekučného titulu zo strany oprávneného. Oprávnený v danom čase s povinným intenzívne komunikovali o tom, že povinný si musí splniť povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia podať dodatočné daňové priznanie vzhľadom k tomu, že zistil nesprávnosť deklarovaných údajov z čoho je zrejmé, že povinný si musel splniť zákonnú povinnosť a teda sa nejednalo o jeho zámerné konanie, ale plnenie si inej zákonnej povinnosti ako daňového subjektu. Podľa názoru povinného je potrebné tiež spomenúť, že oprávnený nezaslal povinnému predexekučnú výzvu, aby tým zbytočne neinicioval exekučné konanie skôr, ako to bolo nevyhnutné, pričom pokiaľ by tak urobil, povinný by ho upozornil na okolnosť, že splatná je len jedna splátka pôvodne vyrubenej daňovej povinnosti. Uvedené je možné jednoznačne pričítať na zodpovednosť oprávnenému. Povinný má za to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami, pre ktoré vyšší súdny úradník dospel k nesprávnym skutkovým ako aj právnym zisteniam, pričom v napadnutom rozhodnutí sa nikde nevysporiadal s namietanými okolnosťami najmä vo vzťahu k tomu, prečo nerozhodol o návrhoch v poradí, v akom boli podané povinným, prečo vydal poverenie pre súdneho exekútora s tým, že priznal výšku uplatnených trov právneho zastúpenia na celú sumu deklarovanú v návrhu na začatie exekučného konania hoci v danom čase nemohla byť exekučne vymáhaná celá suma ale len jedna splátka v zmysle predloženého exekučného titulu, čo výrazne ovplyvnilo výšku trov právneho zastúpenia oprávneného. Taktiež sa nevysporiadal s okolnosťami na strane oprávneného, ktorý nezaslal predexekučnú výzvu povinnému, ani s okolnosťou, že povinný si podaním dodatočných daňových priznaní plnil svoju zákonnú povinnosť. S poukazom na vyššie uvedený skutkový ako aj právny stav má povinný za to, že exekúcia bola vedená nezákonne, na základe nesprávne určenej sumy na vymáhanie v poverení na výkon exekúcie, nesprávnym procesným postupom, preto s poukazom na , , navrhol, aby výroky II. a III. uznesenia č. k. zo dňa 22.11.2023 boli zrušené a vo veci bolo opätovne rozhodnuté, pričom navrhol, aby k náhrade trov exekučného konania bol zaviazaný v plnej výške oprávnený.

5. Povinný vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že sa s napadnutým uznesením v plnom rozsahu stotožňuje, pričom má za to, že vychádza z náležitého právneho posúdenia veci, je zákonné a vecne správne a netrpí žiadnymi vadami. Až po podaní návrhu na exekúciu (09.05.2023) podal povinný dňa 15.06.2023 dodatočné daňové priznanie k dani z nehnuteľností, ktorá bola predmetom rozhodnutia č . 1 s tým, že až po jeho doplnení na základe výzvy oprávneného vydal oprávnený ako obec Pohronský Bukovec dňa 24.07.2023 nové rozhodnutie č. 89, ktorým povinnému ako daňovému subjektu vyrubil daň z nehnuteľností na rok 2023 v sume 29.564,75 Eur. Toto rozhodnutie bolo následne taktiež zrušené vydaním nového rozhodnutia č. 97 zo dňa 19.09.2023, ktorým došlo okrem zapracovania druhý krát povinným opravenej výmery hospodárskych lesov podľa v poradí druhého dodatočného daňového priznania s pripojeným znaleckým posudkom aj k zníženiu koeficientu na 0,0719 Eur za 1m2. Vzhľadom k tomu možno povedať, že okolnosti ktoré viedli k vydaniu nového rozhodnutia č . 97 zo dňa 19.09.2023 a ktorým došlo ku zrušeniu rozhodnutia č . 1 zo dňa 14.03.2023, ktoré bolo podkladom pre exekúcie, boli spôsobené zo strany povinného. Oprávnený je toho názoru, že má dôvodný nárok na to, aby bol povinný v rámci zastavenia exekúcie zaviazaný na úhradu trov exekučného konania v celom rozsahu.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

13. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

16. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

17. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.

18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

20. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného

plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

21. Podľa , odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

22. Podľa , ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

23. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku II. a III. napadnutého uznesenia zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami a nasl. , preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

24. Povinný v podanej sťažnosti namietal nesprávnosť napadnutého uznesenia v otázke rozhodovania o náhrade trov exekučného konania, pričom po preskúmaní napadnutého uznesenia, vzhľadom na predchádzajúci priebeh veci, musí sťažnostný súd konštatovať správnosť napadnutých výrokov uznesenia vyššej súdnej úradníčky. Vyššia súdna úradníčka v dostatočnom rozsahu zistila procesný stav a zo zistených skutočností vyvodila správny právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnila a sťažnostný súd sa tak stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

25. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade uviesť, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V prípade náhrady trov účastníkov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vlastne iniciuje exekučný spor s oprávneným, pravidlá pre priznanie náhrady normuje Exekučného poriadku. Tu „osud“ náhrady trov oprávneného a povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie závisí od meritórneho výsledku sporu, teda od toho, ako sa s konečnou platnosťou rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie. Inak povedané, povinnému vzniká nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie len v prípade, ak s týmto návrhom bol v konečnom dôsledku úspešný, t.j. len v prípade, keď návrh na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného súdu o zastavení exekúcie a za súčasného splnenia podmienky, že dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému tak, ako to vyplýva z citovaného Exekučného poriadku. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je totiž úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. , ). Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu tiež vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne

konformným spôsobom (m. m. , , ). Pokiaľ návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, nárok na náhradu trov vzniká oprávnenému.

26. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia, súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 199c ods. 1, ods. 4 a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Z vyššie citovaných ustanovení pritom tiež vyplýva, že základným predpokladom na uloženie povinnosti oprávnenému platiť trovy exekúcie, ako aj na uloženie povinnosti oprávneného nahradiť účelne vynaložené trovy povinného, je zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému. Nakoľko bola exekúcia zastavená z dôvodu zmeny, resp. zrušenia exekučného titulu, aj súd prvej inštancie (rovnako aj vyššia súdna úradníčka) má za to, že skutočnosť, že bol exekučný titul vydaný oprávneným v rozpore so skutočným právnym stavom ohľadom výmery zdaňovaných nehnuteľností, nie je možno pričítať za vinu oprávnenému. Oprávnený podal návrh na výkon exekúcie vo vedomí existencie exekučného titulu vydaného v súlade s jemu známym právnym stavom, kde možno spravodlivo predpokladať jeho správnosť. Exekučný titul bol v čase podania návrhu na výkon exekúcie vykonateľný, pričom povinný ku dňu podania tohto návrhu nesplnil povinnosti, ktoré mu exekučný titul ukladal. Podanie návrhu na výkon exekúcie zo strany oprávneného bolo preto plne dôvodné a oprávnený postupoval v plnom súlade s účinným Exekučným poriadkom. V súvislosti s exekučným titulom je potrebné poukázať na to, že tento nebol rozhodnutím oprávneného č. 97 zo dňa 19.09.2023 zrušený z dôvodu neexistencie nároku oprávneného, ale z dôvodu, že s prihliadnutím na dodatočné daňové priznanie a zistenú nižšiu výmeru lesných pozemkov bola najskôr rozhodnutím č. 89 zo dňa 24.07.2023 znížená výška daňovej povinnosti povinného zo sumy 40.805,23 Eur na sumu 29.564,75 Eur a neskôr bolo prvotné rozhodnutie č. 1/2023 zo dňa 14.03.2023 (t.j. exekučný titul) ako neaktuálne zrušené. Oprávnený teda v čase vydania exekučného titulu nemohol mať a nemal vedomosť, že bude následne nutné exekučný titul zrušiť, a to v dôsledku dodatočného preverenia rozhodujúcich skutočností pre vyrubenie daňovej povinnosti zo strany povinného. V kontexte s vyššie uvedeným má preto aj sťažnostný súd za to, že skutočnosť, že došlo zo strany samotného oprávneného k zrušeniu exekučného titulu, nemožno vzhľadom na špecifickosť situácie pričítať na ťarchu oprávneného.

27. Pokiaľ ide o námietky povinného súvisiace s nedôvodnosťou vedenia exekúcie na celú sumu daňovej povinnosti, keď splatná bola v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie iba jedna jej časť, súd prvej inštancie konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje o sťažnosti proti výrokom o trovách exekúcie (nie proti výroku o jej zastavení), nemôže sa už vracať k preskúmavaniu merita veci súvisiaceho s posúdením odôvodnenosti vedenia exekúcie na určitú sumu. Exekúcia bola zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a voči tomuto výroku uznesenia vyššej súdnej úradníčky povinný sťažnosť nepodal.

28. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 637,50 Eur (2x písomné podanie na súd - návrh na vykonanie exekúcie a vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške po 253,10 Eur + 2x 12,52 Eur režijný paušál za rok 2023 + 20% DPH). Predmet sporu a následne ako tarifnú hodnotu veci sporu stanovil zo sumy 40.805,23 Eur, teda zo sumy určenej daňovej povinnosti v základnom konaní. Súd sa v napadnutom uznesení stotožnil s návrhom na vykonanie exekúcie ako aj s právnym názorom oprávneného ohľadom stanovenej tarifnej hodnoty veci a priznal oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia od povinného v sume 637,50 Eur. Tarifnou hodnotou veci je pritom výška peňažného plnenia, alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. Za tarifnú hodnotu veci je možné považovať len hodnotu spornej pohľadávky bez príslušenstva. Predmet exekúcie určuje samotný oprávnený svojim dispozitívnym úkonom - návrhom na vykonanie exekúcie. Čiže oprávneným bol jednoznačne vymedzený vymáhaný nárok v zmysle exekučného titulu sumou 40.805,23 Eur. Vychádzajúc z takéhoto právneho posúdenia tarifnej hodnoty veci následne súd dospel k záveru, že odmena za polovičný úkon právnej služby – podanie návrhu na vykonanie exekúcie a vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie predstavuje v tomto exekučnom konaní 253,10 Eur, režijný paušál za rok 2023 je vo výške 12,52 Eur a k tomu prislúcha i daň z pridanej hodnoty pre právneho zástupcu oprávneného.

29. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že vzhľadom na zastavenie exekúcie, ktorému predchádzal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyššia súdna úradníčka správne postupovala, keď pri rozhodovaní o tom, ktorému účastníkovi uloží povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora a súčasne prizná náhradu trov v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, skúmala a vyhodnocovala aj okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie

za účelom zistenia, ktorý z účastníkov procesne zavinil – zapríčinil zastavenie exekúcie. V danom prípade bolo nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu neskoršieho „zrušenia“ exekučného titulu, keď exekučným titulom bolo rozhodnutie obce (správcu dane) o vyrubení daňovej povinnosti z nehnuteľností pre rok 2023, ktoré v čase začatia exekúcie disponovalo doložkou vykonateľnosti, pričom zo strany povinného nebolo napadnuté odvolaním. Možno tak konštatovať, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie disponoval právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, a teda si v exekučnom konaní iba uplatňoval právo na plnenie od povinného, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizoval svoje právo. Nekonal v rozpore s právom.

30. Aj podľa názoru sťažnostného súdu je nutné pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie práve povinnému, a preto vyššia súdna úradníčka správne a spravodlivo rozhodla, keď povinnosťou nahradiť trovy exekúcie tak súdnemu exekútorovi ako i oprávnenému zaviazala práve povinného.

31. V nadväznosti na všetko uvedené tak súd prvej inštancie konštatuje, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky v napadnutých výrokoch považuje za vecne správne, a preto sťažnosť povinného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.11.2023 ako nedôvodnú zamietol.

32. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na v spojení s Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti priznal oprávnenému ako úspešnej strane, ktorá si ich uplatnila vo vyjadrení k podanej sťažnosti zo dňa 15.01.2024. Pokiaľ ide o ich výšku, súd pri určení tarifnej odmeny vychádzal z predmetu sťažnostného konania, ktorým bol najmä výrok II. napadnutého uznesenia, a teda z hodnoty 637,50 Eur, čo predstavuje priznanú náhradu trov v uznesení vyššej súdnej úradníčky. V nadväznosti na uvedené potom oprávnenému priznal náhradu trov v sume 19,93 Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k sťažnosti vo výške 20,75 Eur v zmysle , a , a MS SR č. 655/2004 Z .z. v platnom znení a k tomu prislúchajúci režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 Eur v zmysle . Právny zástupca oprávneného je aj platiteľom DPH. Povinný je tak povinný nahradiť oprávnenému trovy sťažnostného konania spolu v sume 41,38 Eur, a v to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici, 6. februára 2024

JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a