Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/137/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkýň v 1. rade: Z. F., rodená T., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, trvale bytom J. XXXX/XA, U. - Q. J., v 2. rade: N. T., rodená E., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, štátna občianka Y. republiky, trvale bytom W. XX, právne zastúpené: Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 47 454 831 proti žalovanej: Obec Belá, Belá 32, IČO: 00 308 781, právne zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Katona, LL.M., s.r.o., Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 50 939 351, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k. -335 zo dňa 18. januára 2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyniam v 1. a 2. rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. V záhlaví označeným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyne v 1 .a 2. rade sú podielové spoluvlastníčky pozemku nachádzajúceho sa v okrese Q. M., v obci U., v kat. území U., parcely registra „C“ č. XXX/XXX o výmere 21 615 m2, druh pozemku: orná pôda, vytvorenej Geometrickým plánom č. 93/2016, vypracovaným dňa 04. 11. 2016 vyhotoviteľom AAAGEODET s.r.o., ktorý tvorí súčasť rozsudku a to v spoluvlastníckych podieloch: žalobkyňa v 1. rade v podiele 15/18 a žalobkyňa v 2. rade v podiele 3/18. Žalobkyniam podľa CCP k súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.2.Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , d , , , , , , , nar. č. 4/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa ( účinný od 01.03.1945 ), , 3, , nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa ( ďalej aj nariadenie) v znení od 01.03.1945 do 27.5.1946 , § 1 ods. 7, 10 nariadenia v znení od 28.5.1946, § 1 ods. 10 nariadenia v znení od 28.5.1946 , § 26 ods. 1 nariadenia v znení od 01.03.1945, § 72 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb. , § 68 ods. 3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správne konanie).

1.3. Konštatoval, že žalobkyne sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci a kat. území U., vedenej OÚ Q. M., katastrálnym odborom na liste vlastníctva ( ďalej aj LV ) č. XXX ako parcela registra E, parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2 (ďalej aj citovaná

nehnuteľnosť). Žalobkyňa v 1. rade žiadala určiť vlastnícke právo v podiele 15/18 a žalobkyňa v 2. rade v podiele 3/18. V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby v znení uvedenom vo výroku rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že predmetná nehnuteľnosť mala byť pridelená ich právnym predchodcom - S. T., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke G., rodenej T., nar. XX.XX.XXXX Výmerom o vlastníctve pôdy, vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 15. 03.1948. Poukázali na návrh prídelového plánu a Prídelovú listinu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 15.03.1948. Následne v dôsledku dedenia, ale aj darovania malo byť ustálené vlastnícke právo žalobkyne v 1. rade k citovanej nehnuteľnosti v podiele 15/18 a žalobkyne v 2. rade v podiele 3/18. OÚ Q. M., katastrálny odbor, poznačil poznámku v LV č. XXX, o narušení hodnovernosti údaja katastra, pretože parcela registra „E“ č. XXX/XX má čiastočne predstavovať duplicitu s parcelou registra „C“ č. XXX/X zapísanej na LV č. 1, k.ú. obec U., kde je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný. Podľa žalobkýň vlastnícke právo k citovanej nehnuteľnosti nemohol nadobudnúť zákonným spôsobom.

1.4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Tvrdila, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudla na základe rozhodnutia ONV v Nových Zámkoch, finančného odboru č.: fin.-209/67/Sg zo dňa 05.04.1967, čomu predchádzalo rozhodnutie č. 5951/1959 o konfiškácii majetku pôvodným majiteľom Ullmannovcom z roku 1959, preto sporná nehnuteľnosť nemohla byť pridelená právnym predchodcom žalobkýň ešte v roku 1948 v spojení so o majetku obcí. Poukazovala tiež na okolnosť, že nehnuteľnosť pôvodný vlastník H. I. v roku 1942 daroval svojim trom maloletým deťom H., G. a R. I. každému v podiele 1/3. Podľa žalovanej sa konfiškácia po 2. svetovej vojne týkala len H. I. staršieho a G. I. a R. I., pričom H. I. mladší bol opomenutý. Tento nedostatok sa odstránil až v roku 1959 rozhodnutím č. 5951/1959. Nehnuteľnosť nemohla byť riadne pridelená právnym predchodcom žalobkýň v roku 1948, pretože na základe výkazu plôch zo dňa 20.05.1955 malo dôjsť k rozparcelovaniu až v roku 1955.

1.5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že v pkn vložke č. XXX k.ú. U. je okrem iných uvedená pod poradovým č. XXX aj parcela č. XXX/X roľa o výmere 277 231 holdov a pod poradovým číslom XXX parcela č. XXX/XX stavebná plocha o výmere 1572 holdov. V časti B) pod poradovým číslom 39 až 41 bolo v roku 1942 zapísané vlastnícke právo podielových spoluvlastníkov E. I., P. I. a R. I., pre každého v podiele 1/3. Pod poradovým číslom XX je uvedený zápis zo dňa 10. 08. 1955 Čd. XXX, ktorého obsahom je konštatovanie, že podľa nákresu zo dňa 20.05.1955 a žiadosti ONV v Štúrove rozkuskuje sa nehnuteľnosť parcely č. XXX/X na nehnuteľnosti XXX/X roľa, XXX/X - XXX/XX stavebné plochy a tieto zapisujú sa pod AI 144-164 späť. Potrebné je podotknúť aj to, že v časti majetkovej podstaty ešte pred poradovým číslom I. je strojom napísaný text „konfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy v celosti - v čiastke 2/3.

1.6. Z prekladu listín predložených žalovaným súd mal preukázané, že dňa 15.10.1942 bola do notárskej zápisnice v K. notárom dr. A. S. spísaná darovacia zmluva, podľa ktorej barón E. I. daroval v rovnakom podiele svojim maloletým deťom - barónom E. I., P. I. a R. I. nehnuteľnosti - vklad do katastra č. XXX so súpisným číslom XXX v Obci U.: sú.č.A.I.X-X, X/X, X/X, X-XX, XX/X, XX/X, XX-XX, XXXX/X, XX-XXX,XXX-XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX-XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX- XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, Z XXX-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, +XXX/X, XXX/X, a vklad do katastra č. XXX so súpisným číslom: XX a XX/X všetky nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve so všetkým náhradnými dielmi, príslušenstvom, vrátane všetkých stavieb. Darca obdarovaným daroval v rovnakom podiele živé a mŕtve príslušenstvo, produkty a nepozbieranú úrodu. Obdarovaní dar prijali s poďakovaním.

1.6.1. Rozhodnutím Sociálnej kurately Ostrihomskej župy č. 5983/1942 zo dňa 15.10.1942 Sociálna kuratela prijala a schválila v mene maloletých baróna E. I., maloletej barónky P. I. a maloletého U. R. I. dňa 08.10.1942 darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi barónom E. I. ako darcom a maloletým barón E. I., maloletej barónky P. I. a maloletého baróna R. I. a ich zákonnými dedičmi, zastúpenými prideleným zákonným zástupcom dr. Z. U. ako obdarovanými v súvislosti s nehnuteľnosťou v U., vkladom do katastra pod č. XXX a XXX so živým a mŕtvym majetkom, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice. Originál darovacej zmluvy, opatrený doložkou o schválení Sociálnou kuratelou Ostrihomskej župy a prílohy k ďalšiemu konaniu boli postúpené Kráľovskému okresnému súdu v Parkane ako Katastrálnemu úradu a kópia bola zaslaná s prílohami Maďarskému kráľovskému daňovému úradu v Ostrihome.

1.6.2. Ďalším prekladom bolo zistené, že listom zo dňa 25.05.1943 ministra pôdohospodárstva bolo potvrdené, že predpoklady stavené v § 3 ods. 7 zákona č. 15/1942 v súvislosti s prevodom vlastníckeho právo zo dňa 08.10.1942 medzi vlastníkom barónom E. I. a maloletými nadobúdateľmi E. I., maloletej barónky P. I. a maloletým barónom R. I. sú platné a účinné.

1.6.3.Rozhodnutím Kráľovského Okresného súdu ako Katastrálneho úradu Párkány zo dňa 23.10.1942 bola predložená ministrovi pôdohospodárstva so všetkými prílohami žiadosť o zápis vlastníckych práv do katastra - vklady do katastra v Obci U. evidované pod č. XXX a XXX v prospech nadobúdateľov E. I., P. I. a R. I..

1.6.3. Potvrdením Obec U. zo dňa 06.10.1942 bolo úradne potvrdené, že barón E. I. a E. I., evidovaní na LV - vklad č. XXX a XXX je jedna a tá istá osoba.

1.6.5. Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Parkane č. 5983/1942 zo dňa 30.06.1943 bol na základe darovacej zmluvy zo dňa 08.10.1942 a rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva nariadený zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vklad č. XXX v obci U.: AI., v ktorom je uvedený veľký počet parcelných čísiel, vrátane č. XXX/X a nehnuteľnosti baróna E. I. z titulu darovania v prospech nadobúdateľov v podiele 1/3 maloletý barón E. I., P. I. a R. I..

1.7. Podľa identifikácie parciel zo dňa 23.08.2016 a grafickej identifikácie parciel parcela č. XXX/XX roľa o výmere 2 ha 8270 m2 v kat. území U., vedená v pkn vložke č. XXX, je podľa údajov registra CKN vedená ako parcela č. XXX/X orná pôda s časťou výmery, parcela č. XXX/X orná pôda s časťou výmery, ktorého vlastníkom je žalovaný, v prípade parcely CKN na LV č. X a žalobkyňa v 1. rade v spoluvlastníckom podiele XX/XX, žalobkyňa v 2. rade v spoluvlastníkom podiele 3/18 v prípade parcely P. na LV č. XXX.

1.8. Povereníctvo Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava pod č. 18603/46-I/B zo dňa 21.05.1946 vydalo upovedomenie, že Predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí dňa 25.03.1946 rozhodlo na návrh Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy predloženej po dohode s Povereníctvom vnútra, že H. I., nar. XX.XX.XXXX, G. I., nar. XX.XX.XXXX, maloletého R. I., nar. XX.XX.XXXX, treba považovať podľa § 1 ods. 1 písmeno b) Nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR za osoby národnosti maďarskej. Na základe tohto rozhodnutia sa pôdohospodársky majetok považuje v rozsahu § 2 cit. nariadenia, patriaci vlastníckym právom H. I., G. I. a R. I. za skonfiškovaný ku dňu 01.04.1945 bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza. Dňa 18.01.1948 Povereníctvo Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Nových Zámkoch požiadala Okresný súd v Parkane o poznačenie konfiškácie podľa Nar. č. 104/45 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb.n. SNR bývalého vlastníka H. I. a maloletý R. I. v pozemkovej knihe kat. územia U. vo vložke č. XX, XXX a XXX. Zápis bol prevedený dňa 31.01.1948.

1.9. Výmerom o vlastníctve pôdy Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. B-65125/47- III bývalého vlastníka H. I. a spol. k.ú. U. prídelcu S. T. a manželka G. rodená T. zo dňa 15.03.1948 bol po postupe podľa nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa a na základe prídelového plánu vypracovaného miestnou Roľníckou komisiou v Belej, potvrdeného Okresnou Roľníckou komisiou v Parkane a schváleného Povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 19.02.1948 pod č. B - 65125/47-III pridelené S. T. a manželke G., rodená T., U. do vlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. U. o celkovej výmere 14,5844 ha, ktoré v prídelovom pláne sú označené takto: vložka č. XXX, parcela č. XXX/X roľa o výmere 4,2572 ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere 3,3142 ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere 2,8270 ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/X roľa o výmere 4,1860 ha, nehnuteľnosti boli pridelené v ideálnej časti 1/2-1/2. Označený výmer o vlastníctve pôdy označuje dátum 15.03.1948 označenie povereníka dr. A., hodnovernosť odpisu s nečitateľným podpisom a pečiatkou.

1.9.2. Veľkosti výmery uvedenej vo Výmere o vlastníctve pôdy zodpovedá k žalobe pripojený návrh prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov bývalých vlastníkov H. I. a spol. vyhotoveného miestnou roľníckou komisiou v U. 5.11.1947, preskúmaného a potvrdeného Okresnou Roľníckou komisiou Parkan dňa 05.11.1947 a v konečnom dôsledku preskúmaného a schváleného

Povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V tejto súvislosti boli k žalobe pripojené aj ďalšie tri listinné doklady, a to grafický plán, potvrdenie Daňového úradu Nitra a prídelová listina Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava. Daňový úrad Nitra potvrdil v liste zo dňa 08.10.2015, že už zosnulý S. T. a manželka G. nemajú v evidencii prídelcov v druhej pozemkovej reformy žiadny záznam o ťarche na nehnuteľnosti v k.ú. K. U.. Povereníctvo Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave pod č. 15951/48-II/B zo dňa 15.03.1948 vydalo prídelovú listinu pre k.ú. U. a to prídelom skonfiškovaného poľnohospodárskeho majetku podľa § 7 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení Nariadenia 64/1946 Sb. n. SNR prídelcom uvedeným v článku 3 tejto prídelovej listiny - S. T. a manželka G. rodená T., U. 1/2-1/2; prídel bol označený pod č. XX . 1.9.3. Žalobkyne predložili súdu zápisnicu zo dňa 01.07.1947, napísanú v Obci U. pri príležitosti odovzdania prídelov do držby a úžitku utvorených z majetku bývalého vlastníka H. I. a spol. v k.ú. U.. Zástupcovia pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v NZ dňom 01.07.1947 odovzdali podpísaným prídelníkom navrhované nehnuteľnosti z vyššie uvedeného majetku do držby a užívania od 01.10.1945. Prídelci podpismi potvrdili, že im prídel na mieste samom bol odovzdaný a že sú im hranice prídelov, ako sú uvedené v návrhu prídelového plánu vyznačené v grafickom pláne a tiež uvedené v zápisnici o výbere uchádzačov zo dňa 30.06. až 01.07.1947, známe. Prídelci boli upozornení, že sú povinní na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Zápisnica obsahuje množstvo vlastnoručných, no takmer nečitateľných podpisov.

1.10. Rozhodnutím ONV v Štúrove, odboru pôdohospodárstva Rady ONV č. Pôd.5951/1959 zo dňa 21.09.1959 bolo doplnené upovedomenie PPPR v Bratislave zo dňa 21.05.1946 č. 18603/46-I/B o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku H., G. a maloletého R. I., nachádzajúceho sa na území Obce U. vo vložke č. XXX A.1.2. aj parcela č. XXX/X v celosti na mene vyššie uvedených zapísané. Dňa 20.10.1959 bol Ľudovému súdu Štúrovo doručený návrh Čsl. štátu v zastúpení odbor pôdohospodárstva ONV v Štúrove na vklad vlastníckeho práva vo vložke č. XXX , k.ú. U.. Vec bola vedená pod spisovou značkou Č.d. 784/59, pričom uznesením Ľudového súdu Štúrovo zo dňa 07.09.1959 boli povolené vo vložke č. XXX zápisy - na parcely č. XXX/X písané na mene H., G. a R. I. sa vkladá vlastnícke právo Čsl. štátu v správe odboru pôdohospodárstva ONV. Dňa 10.08.1955 bol Ľudovému súdu Štúrovo doručený pozemnoknižný návrh pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Štúrove na rozdelenie konfiškovanej nehnuteľnosti v pkn. vložke č. XXX k.ú. U. parcela č. XXX/X. Vec bola vedená pod spisovou značkou XXX/XX a návrhu bolo vyhovené dňa 11.08.1955. Návrh obsahoval žiadosť o povolenie zápisu v pozemkovej knihe podľa geometrického plánu, podľa ktorého došlo k zlúčeniu parciel XXX/X, XXX/X - XXX/XX tak, že parcela č. XXX/X roľa mala výmeru 27 ha 72 árov 31 m2 a ďalšie parcely č. XXX/X-XXX/ XX mali výmeru označenú v citovanom pozemnoknižnom návrhu. Napokon ONV v Nových Zámkoch finančný odbor pod č. fin. - 209/67/Sg. zo dňa 05.04.1967 rozhodol, že nehnuteľný majetok zapísaný vo vložke č. XXX, k.ú. K. U., vedený pod parc. číslom XXX/X roľa o výmere 27 ha 72 árov a 31 m2 vlastníckym právom patriaci Československému štátu v správe Odboru Pôdohospodárstva rady ONV v Štúrove v celosti prevádza sa v zmysle citovanej vyhlášky do správy Miestneho Národného výboru v Belej dňom 01. 04. 1967.

1.11. Rozhodnutím Št. notárstva v Nových Zámkoch D3144/91-22 zo dňa 20.10.1992 vo veci dedičstva po S. T., nar. X.X.XXXX, zom. XX.XX.XXXX vyporiadalo a prikázalo poľnohospodársku nehnuteľnosť v k.ú. Obce U., zapísanú v bývalej pozemkovej knihe vo vložke č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere 2 ha 82 árov 70 m2 do podielového spoluvlastníctva Ing. J. T., nar. XX.XX.XXXX v pomere 6/18 k celku a A. T., nar. XX.XX.XXXX v pomere 3/18 k celku. K žalobe bol pripojená aj darovacia zmluva zo dňa 25.06.1993, podľa ktorej darkyňa G. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX darovala Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, okrem iného aj parcelu č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2, vedenú na LV č. XXX, k.ú. U. v ideálnej čiastke 1. Vklad bol povolený dňa 30.06.1993 pod č. V 904/1993.

1.11.2.Z čiastočného LV č. XXX k.ú. U., K. U. zo dňa 25 .05. 1993 vyplýva, že parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 2 8272 m2 bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov S. T. a G. T., rod. T.. K žalobe boli pripojené aj osvedčenia o dedičstve, LV č. XXX k.ú. U., ako aj rozhodnutie ONV v N. Zámkoch a rozhodnutie Pozemkového úradu Q. M..

1.11.3.Osvedčením o dedičstve JUDr. T. U., súdnej komisárky so sídlom v Pezinku -121, Dnot. 136/2007 zo dňa 29.01.2008 v dedičskej veci po nebohom Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX zom XX.XX.XXXX žalobkyňa v 1. rade nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosť v k.ú. a obci U., vedenú na LV č. XXX, parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2 v spoluvlastníckom podiele 15/18.

1.11.4. Osvedčením o dedičstve JUDr. P. R., notársky so sídlom v Nových Zámkoch -39 Dnot. 31/2012 zo dňa 11.05.2012 v dedičskej veci po neb, A. T., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX nadobudla nehnuteľnosť v k.ú. a obci U. vedenú na LV č. XXX, parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2 žalobkyňa v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 3/18.

1.11.5..Podľa LV č. XXX, k.ú a obec U. zo dňa 26.11.2015 parcela registra E , evidovaná na mape určeného operátu č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2 sa nachádzala v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade v podiele 15/18 a žalobkyne v 2. rade v podiele 3/18. Označené LV obsahuje aj poznámku, podľa ktorej hodnovernosť údajov o právach k nehnuteľnostiam je narušená, nakoľko vlastnícke práva sú evidované na LV č. X.

1.12. Podľa LV č. X k.ú. obec U. zo dňa 26.11.2015 parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape č. XXX/X orná pôda o výmere 240 753 m2 je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Aj tento LV obsahuje poznámku o tom, že podľa § 70 ods. X Katastrálneho zákona je hodnovernosť údajov o právach k nehnuteľnosti parcely č. XXX/X registra C narušená, nakoľko je evidované vlastnícke právo k parcele č. XXX/X registra E na LV č. XXX. Miestny národný výbor v Belej listom zo dňa 17.02.1972 požiadal Stredisko geodézie Nové Zámky o prevedenie zmeny v evidencii nehnuteľností pre obec U. u parcely č. XXX/X o výmere 26 ha 60 árov 74 m2 a parcely č. XXX/XX o výmere 1 488 m2, aby toto bolo prevedené do vlastníctva Čsl. štátu do správy MNV Belej a to na základe rozhodnutia finančného odboru ONV v Nových Zámkoch č. 209/67/Sg zo dňa 05.04.1967. Rozhodnutím ONV v Nových Zámkoch č. fin. - 209/67/Sg zo dňa 05.04.1967 bol nehnuteľný majetok zapísaný vo vložke č. XXX k.ú. U., vedený pod parcelným číslom XXX/X roľa o výmere 27 ha 72 árov 31 m2 vlastníckym právom patriaci Československému štátu v správe odboru pôdohospodárstva Rady ONV v Štúrove v celosti bol prevedený do správy MNV v U. dňom 01.04.1967.

1.13. Rozhodnutím Pozemkového úradu Nové Zámky č. 1333/92 zo dňa 16.12.1992 o vykonaní urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom na čas do schválenia pozemkových úprav (dočasné usporiadanie) bolo schválené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. U. v hospodárskom obvode Poľnohospodárskeho podniku PD Ľubá, ktoré sa vykonalo podľa priloženého zjednodušeného rozdeľovacieho plánu projektovej dokumentácie „zjednodušené a zrýchlené pozemkové úpravy PD W.“. Obecný úrad v Belej potvrdení zo dňa 16.02.1993 uviedol, že vyššie citované rozhodnutie Pozemkového úradu bolo zverejnené spôsobom v mieste obvyklým a vyvesené na úradnej tabuli k nahliadnutiu pre účastníkov konania po dobu 15 dní. Protokol o vytýčení pozemkov pridelených do náhradného užívania vypracovaný v rámci zjednodušených a zrýchlených pozemkových úprav obsahuje konštatovanie, že dňa 02.10.1992 boli zamerané a vytýčené aj nasledovné náhradné pozemky. Parcela č. XXX/X o výmere 774289 m2 orná pôda, ktorá bola pridelená do náhradného užívania H. X. vo výmere 120 000 m2, R. U. v rozsahu 120 465 m2 a G. T. vo výmere 139 267 m2. Napokon žalobkyňa v 1. rade ako prenajímateľ uzatvorila dňa 7.7.2014 s nájomcom A-Agro s.r.o. Belá XXX nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom poľnohospodárskej pôdy a to parcely č. XXX/XX orná pôda o výmere 2 8 270 m2 v podiele 15/18 zapísané v registri EKN na LV č. XXX obec a k.ú. U. pri celkovej výmere prenajímateľ poľnohospodárskej pôdy 23 558 m2. Nájomná zmluva bola uzatvorená od 01.11.2014 do 30.09.2017.

1.14. Listom zo dňa 06.10.2014 Okresný úrad Q. M., katastrálny odbor oznámil, že parcela č. XXX/ X bola pôvodne evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. U. vo vlastníctve H. I., G. I. a R. I., ktorých majetok bol skonfiškovaný podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR. Parcela č. XXX/X bola zapísaná v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XXX vo vlastníctve Čsl. štátu v správe Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove, podľa návrhu Odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove. Z PKV č. XXX parcela č. XXX/X bola na základe rozhodnutia OVN finančný odbor zo dňa 05.04.1967 zapísaná do LV č. 1 v prospech Československého štátu - MNV U. v celosti. Vlastnícke právo k uvedenej parcele zostáva nezmenené. Ďalším listom zo dňa 24.08.2016 Okresný úrad NZ, katastrálny odbor oznámil, že pozemok označený vo Výmere o vlastníctve pôdy Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave B - 65125/47-3 zo dňa 15.03.1948 ako parcela č. XXX/XX - roľa s výmerou 28 270 m2 (v citovanom výmere o prídele do vlastníctva je označený chybne ako parcela č. XXX/XX), ktorý nadobudli do vlastníctva S. T. a jeho manželka G., rodená T. v k.ú. U., bol podľa návrhu prídelového plánu vytvorený z pozemkov zapísaných v PKV č. XXX ako parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. Tieto pozemky boli evidované vo vlastníctve H. I. v podiele 1/3, G. I. v

podiele 1/3 a R. I. v podiele 1/3. V PKV č. XXX bola vyznačená konfiškácia nehnuteľného majetku podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy v podiele 2/3, ktorý zápis bol v roku 1948 pod Čd. 81/1948 v zrušený. V roku 1959 zápisom pod Čd. 784/1959 (čl.76 - vyhl. Ministerstva pôdohospodárstva 158/1959 Ú.v.o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem bolo na základe návrhu odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove odňaté vlastnícke právo I. k nehnuteľnostiam v PKV č. XXX, teda aj pozemnoknižným parceliam č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX a zapísané bolo v prospech Čsl. štátu v správe odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove v podiele 2/3, ktorý bol následne zmenený na podiel 1/1. Výmer o vlastníctve pôdy Povereníctva Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave B - 65125/47-3 zo dňa 15.03.1948 nebol v PKV č. XXX zapísaný a navrhovaný prídelový plán nebol zakreslený v súvisiacej pozemkovej mape pozemkového katastra. V roku 1967 bolo na zápis do operátu bývalej evidencie nehnuteľností doručené rozhodnutie ONV v Nových Zámkoch fin. - 209/67/Sg zo dňa 05.04.1967, podľa ktorého nehnuteľný majetok PKV č. XXX ako parcela č. XXX/X roľa o výmere 277 231 m2 patriacich Čsl. štátu v správu odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Štúrove v celosti bol v zmysle vyhlášky Ministerstva financií č. prevedený do správy MNV v Belej v celosti. V roku 1972 bola na zápis do Evidencie nehnuteľností doručená žiadosť MNV v Belej č. 78/1972 zo dňa 17.02.1972 o zápis vlastníctva k parcele č. XXX/X, keď citovanej pôvodnej parcele zodpovedal v stave EN blok parciel č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X spolu s výmerou 276 397 m2. Parcela č. XXX/ X bola v roku 1972 zapísaná do vlastníctva Čsl. štátu v správe MNV U. do LV č. 1 v podiele 1/1. V súčasnosti je parcela č. XXX/X evidovaná ako parcela registra „C“ orná pôda s výmerou 240 753 m2 vo vlastníctve obce U. v podiele 1/1, pričom uvedený vlastník bol na LV č. X zapísaný na základe o majetku obcí. Okresný úrad NZ, katastrálny odbor sa ďalej vyjadril k zápisu záložnej zmluvy, darovacej zmluvy zo dňa 25.06.1993 uzatvorenej medzi G. T. ako darkyňou a Z.. J. T. ako obdarovaným a napokon sa vyjadrenie týkalo aj zápisu rozhodnutia T. notárstva v NZ D3144/91 po S. T., pri ktorom rozhodnutí Okresný úrad NZ, katastrálny odbor poukázal na chybu v písaní , pretože namiesto správnej parcely č. XXX/XX bola uvedená parcela č. XXX/XX. Okresný úrad NZ, katastrálny odbor potvrdil zápis aj osvedčení o dedičstve a to po Z.. J. T. a po A. T.. Pri zápise osvedčenia o dedičstve po Ing. J. T. bolo zistené, že pôvodná parcela č. XXX/XX zapísaná pôvodne vo výmere a zobrazená v návrhu prídelového plánu a v katastri evidovaná ako parcela registra „E“ č. XXX/XX na LV č. XXX sa v platnej katastrálnej mape prekrýva s časťou parcely registra C č. XXX/X evidovanej na LV č. X a s časťou parcely registra C č. XXX/X, ktorá nie je evidovaná na LV. V prípade vlastníctva časti parcely registra E č. XXX/XX na LV č. XXX, ktorá je totožná s časťou parcely registra C č. XXX/X na LV č. X išlo teda v katastri o duplicitne evidované vlastnícke právo k tomu istému pozemku, resp. jeho časti. Uvedené sa premietlo do poznámok vyznačených na LV č. XXX a LV č. X k.ú. a obec U.. V tejto súvislosti si súd zabezpečil výpis LV č. XXX a LV č. X k.ú. obec U., ktoré oba listy vlastníctva obsahujú obmedzovaciu poznámku. Pri LV č. XXX je uvedené, že hodnovernosť údajov katastra o práve k časti parcely registra E č. XXX/XX je spochybnená z dôvodu duplicitne evidovaného vlastníckeho práva v registri „C“ - k časti parcely č. XXX/X v LV č. X. V LV č. 1 je obmedzujúca poznámka, ktorej obsahom je konštatovanie, že hodnovernosť údajov katastra o právach vlastníka k nehnuteľnosti k parcele CKN č. XXX/X je spochybnená záložnou zmluvou V 668/93 na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. B-65125/47-III vydaného Povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave.

1.15. Geometrickým plánom číslo 93/2016, vypracovaným dňa 04.11.2016 vyhotoviteľom AAAGEODET s.r.o. a úradne overeným dňa 21.11.2016 Okresným úradom Q. M., katastrálnym odborom pod číslom X599/16 boli z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území U., vedenej na LV č. 1 parcela registra CKN, parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 240 753 m2 zamerané a novo vytvorené tri parcely a to: parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 200 101 m2, parcela č. XXX/XXX orná pôda o výmere 19 037 m2 a parcela č. XXX/XXX orná pôda o výmere 21 615 m2, keď pri poslednej, novovytvorenej parcele č. XXX/XXX sa konštatuje aj duplicitné vlastníctvo v prospech žalobkýň v 1. rade a v 2. rade na jednej strane a žalovaného na druhej strane.

1.16. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštanice žalobe vyhovel. Vychádzal pritom z právneho názoru, že vecnú správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle ( ) vychádzať. Za nulitný akt možno považovať taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku 4 Cdo

123/2003, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor, že výmery a prídelové listiny, ako verejné listiny, boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami a mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, Môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide akt nulitný(ničotný), ako i to, že nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd SR tiež v rozsudku , ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2001, ako aj v rozsudku z 27. novembra 2007, obdobne aj v uznesení , ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 65/1995, v uznesení , ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov R č. 77/1998 a napokon v rozsudkoch zo dňa 11.2.2014 , zo dňa 17.6.2009 a zo dňa 26.5.2009.

1.16.2.Skutočnosť, že výmer o vlastníctve pôdy obsahuje pečiatku „koncept“, neodôvodňuje záver, že táto listina nie je verejnou listinou, ktorá by bola považovaná za rozhodnutie, ktoré by právoplatne konštituovalo alebo osvedčovalo právny stav v nej uvedený. Nesprávny je aj záver o tom, že výmer o vlastníctve pôdy nemôže byť perfektnou verejnou listinou z dôvodu, že neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Pokiaľ právny poriadok platný v dobe vydania výmeru vyžadoval pre platnosť rozhodnutia podpis úradného orgánu k tomu oprávneného (bez odtlačku úradnej pečiatky), nie je možné z dôvodu, že výmer takýto odtlačok pečiatky neobsahoval, takéto rozhodnutie považovať sa neperfektnú verejnú listinu. Ani skutočnosť, že sa na prvej strane výmeru nachádza pečiatka „koncept“ ešte nespôsobuje nulitu rozhodnutia správneho orgánu ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.2.2014 ).

1.16.3..Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej aj nariadenie) upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto listiny nie je jej neplatnosť, ale skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá a teda, že nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.2.2014, zo dňa 28.10.2009 a zo dňa 29.4.2010 ).

1.16.4. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu nemal vplyv na vlastníctvo k prídelu. Odňatie prideleného majetku a vzdanie sa prídelu sú dva odlišné právne inštitúty, ktoré umožňovali v tom čase platné právne predpisy. Vzdanie sa prídelu pôdy umožňoval (Stredný ) účinný od 1.1.1951 v ustanovení , podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá a že ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje písomnú formu okrem, ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy ( v spojení s Stredného ) a že z právneho úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.10.2009 ).

1.16.5. Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR a nar. č. 104/1946 Sb.n. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zákona č. 142/1947 Sb. a zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností, avšak museli byť a musia byť právne perfektné. Ak prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára, mohlo mu Povereníctvo pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej (podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n.) kvalifikovanej osobe, o ktorej bolo možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť (§ 23 ods. 2 citovaného nariadenia). V období od 2.2.1948 do 1.1.1990 množstvo vlastníkov poľnohospodárskeho majetku prišlo o svoj majetok, získaný prídelom, práve tzv. vzdaním sa prídelu. Vzdanie sa prídelu poľnohospodárskej pôdy či poľnohospodárskeho majetku bolo jednostranným právnym úkonom či už v období do 31.12.1950 ( Všeobecného v zmysle ktorého vlastníctvo mohlo zaniknúť vôľou vlastníka; vlastníctvo nehnuteľných vecí zaniklo len výmazom z verejných kníh) alebo od 1.1.1951, t. j. v období účinnosti tzv. Stredného v zmysle , podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá.

1.16.6. S poukazom a s prihliadnutím na spoločenskú situáciu, ako aj vtedajší právny výklad príslušných právnych predpisov, po skončení II. svetovej vojny bol štát nútený dať pred zabezpečením súladu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v pozemkovej knihe prednosť tomu, aby pôda bola čo najrýchlejšie pridelená novým vlastníkom, ktorí by zabezpečili jej obhospodarovanie. S ohľadom na tieto spoločenské zmeny bol v tej dobe uplatňovaný výklad, podľa ktorého sa vlastníctvo k obhospodarovanej pôde nenadobúdalo ani zápisom vlastníctva do pozemkových kníh, ani vyhotovením listín, na ktorých základe by takýto zápis bolo možné vykonať. Podľa vtedajšieho výkladu sa vlastníctvo nehnuteľností nadobúdalo oprávneným prevzatím faktickej držby, nie až prevzatím držby knihovnej. Vlastníctvo zabraného pozemkového majetku sa teda v povojnovej dobe nadobúdalo už tým, že nový vlastník zabranú pôdu oprávnene prevzal a začal na nej hospodáriť. Vyhotovenie vkladových listín a zápis do pozemkovej knihy boli už len vykonaním knihovného poriadku, ktorým mal byť následne uvedený stav zápisu v pozemkovej knihe a v pozemkovom katastri daný do súladu so skutočný právnym stavom. Vykonaním knihovného poriadku žiadne práva nevznikali, len už existujúcim právam bola poskytnutá verejná publicita. Preto z prípadného nevykonania knihovného poriadku nemožno vyvodiť, že by nevzniklo právo, ktoré malo byť do pozemkovej knihy zapísané. Z týchto skutočnosti potom vyplýva, že stačilo k prechodu vlastníckeho práva u nehnuteľností faktické prevzatie štátom. K prechodu vlastníckeho práva prevzatím pritom nebolo potrebné vykonanie zápisu do pozemkovej knihy, ani vyhotovenie vkladovej listiny. Samotná okolnosť, že vlastníctvo štátu nie je v katastri zapísané tam, kde bola v pozemkovej knihe zapísaná poznámka zamýšľaného prevzatia, ešte neznamená, že štát sa vlastníkom zabraných nehnuteľností nestal. Rozhodujúca je okolnosť, či štát nehnuteľnosti fakticky prevzal (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31. 01. 2011).

1.17. Súd prvej inštancie v prvom skúmal v zmysle naliehavý právny záujem žalobkýň na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej je evidované duplicitné vlastníctvo aj v prospech žalovaného. Konštatoval, že majú naliehavý právny záujem majú, pretože súdne rozhodnutie by bolo spôsobilou listinou na odstránenie neistoty vzťahu medzi stranami a zároveň aj vytvorenia pevného základu pre jeho usporiadanie tým, že na príslušnom Okresnom úrade, katastrálny odbor by sa prípadný vyhovujúci rozsudok zapísal vo forme záznamu a mal by za následok zrušenie duplicitného vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v prospech oboch žalobkýň.

1.18. Následne súd posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobkýň a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Dospel k záveru, že aj tento predpoklad je daný. Žalobkyne sú zapísané ako podielové spoluvlastníčky aj spornej nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. obec U., parcela E KN č. XXX/XX orná pôda o výmere 28 270 m2 a to žalobkyňa v 1. rade v podiele 15/18 a žalobkyňa v 2. rade v podiele 3/X8. Sporná nehnuteľnosť je aj súčasťou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. a obec U., vedenej na LV č. 1 parcela registra C č. XXX/X orná pôda o výmere 240 753 m2 v celosti vo vlastníctve žalovaného. Hodnovernosť údajov na LV č. XXX a LV č. X k.ú. obec U. je narušená podľa poznámkou Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor. Okrem toho aktívnej vecnej legitimácii žalobkýň nasvedčujú aj rozhodnutie Štátneho notárstva Nové Zámky D3144/91-22 zo dňa 20.10.1992, darovacia zmluva zo dňa 25.06.1993, osvedčenie o dedičstve -121, Dnot. 136/2007 zo dňa 29.01.2008 a osvedčenie o dedičstve -39 Dnot. 31/2012 zo dňa 11.05.2012. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je tiež daná aj podľa rozhodnutia ONV v Štúrove zo dňa 21.09.1959, spisov Ľudového súdu Štúrovo Čd. 784/59, Čd. 747/55 a rozhodnutia ONV v Nových Zámkoch zo dňa 05.04.1967.

1.19. Ďalej konštatoval, že vlastníctvo spornej nehnuteľnosti sa odvíja od barónov H. I. staršieho a jeho, v roku 1942 ešte maloletých detí H. I. mladšieho, G. I. a R. I.. Dňa 15.10.1942 vo forme notárskej zápisnice barón H. I. starší daroval každému zo svojich troch detí spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku aj k spornej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na notársku zápisnicu zo dňa 15.10.1942 a rozhodnutie Sociálnej kurately Ostrihomske župy zo dňa 15.10.1942, list ministra pôdohospodárstva zo dňa 25.05.1943, potvrdenia Obce U. zo dňa 06.10.1942 a rozhodnutie Katastrálneho úradu v Parkane zo dňa 30.06.1943. Z hľadiska ujasnenia predmetu sporu a zistenia, ktorej časti sa týka duplicitné vlastníctvo oboch strán je dôležitý list Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 24.08.2016 z ktorého je vyplýva, že Výmer o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave 65/121/47-3 zo dňa 15.03.1948 obsahuje aj pozemok označený ako parcela XXX/XX roľa o výmere 28 270 m2, keď v citovanom výmere je pozemok označený chybne ako parcela č. XXX/XX a pridelený pozemok s parcelou č. XXX/XX bol vytvorený z pozemkov zapísaných v PKV č. XXX ako parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. Výmeru predchádzali iné skutočnosti, predovšetkým upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 18 603/46- I/B zo dňa 21.05.1946, ktorým bolo dané na vedomie, že Predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí dňa 25.03.1946 rozhodlo na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, že H. I. starší , nar. XX.XX.XXXX, G. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletý R. I., nar. XX.XX.XXXX treba považovať za osoby národnosti maďarskej podľa § 1 ods. 1 písmeno b) nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR. Na základe tohto rozhodnutia sa považoval pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 citovaného nariadenia uvedených osôb za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945. Možno tak mať za to, že Predsedníctvo SNR tak postupovalo podľa §1 ods. 3 Nariadenia č. 4/1945 Sb.n.SNR účinného od 01.03.1945 s následkami uvedenými v § 1 ods. 4 citovaného nariadenia, resp. podľa § 1 ods. 6 Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení od 01.03.1945 do 27.05.1946 s následkami uvedenými v § 1 ods. 7 Nariadenia v znení od 01.03.1945 do 27.05.1946, čo znamená, že Predsedníctvo SNR malo právomoc rozhodnúť o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej, či maďarskej národnosti alebo za zradcov a nepriateľov Slovenského národa, pričom na základe takéhoto rozhodnutia sa majetok označenej osoby považoval za skonfiškovaný. Znamená to, že v súdenej veci Predsedníctvo SNR postupovalo uvedeným spôsobom pri konfiškácii majetku H. I. staršieho a jeho, v tej dobe maloletých detí G. I. a R. I.. Žalovaný v priebehu sporu namietal, že pri konfiškácii majetku baróna H. I. staršieho nebola zohľadnená darovacia zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice zo dňa 15.10.1942 spolu s ďalšími listinami vo vzťahu k darovacej zmluve, na základe ktorej barón H. I. starší daroval svojim trom deťom a to každému po 1/3 z celku aj spornú nehnuteľnosť. Súd nespochybňuje právny úkon darovania z roku 1942 medzi barónom H. I. starším a jeho tromi deťmi a nespochybňuje sa ani fakt, že Predsedníctvo SNR vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.03.1945 túto skutočnosť nezohľadnilo a teda nebralo do úvahy, že tretinový podiel spornej nehnuteľnosti sa už v tej dobe nachádzal v spoluvlastníctve H. I. mladšieho, syna baróna H. I. staršieho. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že uvedený nedostatok bol napravený dodatočne rozhodnutím ONV v Štúrove odboru pôdohospodárstva Rady ONV č. Pôd.5951/1959 zo dňa 21.09.1959. Podľa súdu Okresný Národný výbor v Štúrove nemal právomoc a kompetencie doplniť upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 21.05.1946 č. 18603/46-I/B o konfiškácii poľnohospodárskeho majetku H., G. a R. I. a preto na toto rozhodnutie súd vôbec neprihliada. Ku dňu 21.09.1959 bolo stále účinné Nariadenie č. 104/1945 Sb.n. SNR, a podľa § 1 ods. 7 oprávnenie rozhodnúť o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti alebo za zradcov alebo nepriateľov Slovenského alebo Českého národa a Československej republiky mohla jedine konfiškačná komisia, ktorej zloženie je uvedené v § 1 ods. 8 cit. nar. v znení od 28.05.1946. Účinkom rozhodnutia konfiškačnej komisie bolo, že majetok takejto osoby sa považuje za konfiškovaný (§ 1 ods. 10 nar. v znení od 28.05.1946). Namietať nedostatočný postup pri konfiškácii majetku baróna H. I. mladšieho by mohla jedine dotknutá osoba alebo jej právny nástupca, ktorým žalovaný nie je.

1.20. Z hľadiska celkového posúdenia veci súd považoval za podstatnú existenciu Výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave B-65125/47-3 zo dňa 15.03.1948, ktorým bola sporná parcela pridelená právnym predchodcom žalobkýň v 1. a v 2. rade, S. T. a jeho manželke G., rodenej T. a aj s poukazom na oznámenie Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 24.08.2016 je zrejmé, že pridelená bola aj parcela č. XXX/XX roľa o výmere 28 270 m2 vytvorená z pozemkov v k.ú. U. R. č. XXX z parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. Výmer spĺňa všetky formálne náležitosti, vrátane dátumu, podpisu, označenia orgánu, ktorý výmer vydal, pečiatky. Uviedol, že súd vecnú správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nemôže preskúmavať mimo správneho súdnictva, takýto správny akt treba považovať za právny akt

bezchybný a súd musí z neho vychádzať, ak bol vydaný v tej dobe na to oprávneným orgánom. Obdobné platí aj v prípade prídelových listín a zároveň tieto verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom a ani výmerom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu nemá vplyv na vlastníctvo k prídelu alebo k výmeru. Preto aj keď pri konfiškácii majetku baróna H. I. st. a jeho maloletých detí, G. a R. nebolo brané do úvahy vlastnícke právo v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku R. I. mladšieho, súd môže preskúmavať vyššie citovaný výmer o vlastníctve pôdy len z hľadiska, či bol vydaný v tej dobe na to oprávneným orgánom a či spĺňa formálne náležitosti. Vecnú správnosť tohto výmeru napr. z hľadiska zodpovedania si otázky, či došlo k účinnej konfiškácii majetku H. I. mladšieho, súd nie je oprávnený riešiť. Výsledkom toho je, že právnym predchodcom žalobkýň S. T. a jeho manželke G. bola účinne pridelená aj sporná nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1/2-1/2, teda v celosti a tento postup bol podporený aj ďalšími listinami, ktorými sú prídelový plán Miestnej roľníckej komisie Belá, potvrdený Okresnou roľníckou komisiou v Parkane a schválený Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 19.02.1948, potvrdením Daňového úradu Nitra zo dňa 08.10.2015, Prídelovou listinou Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 15951/48-II/B zo dňa 15.03.1948, ako aj zápisnicou zo dňa 01.07.1947, napísanou v obci U. pri príležitosti odovzdania prídelov do držby a úžitku, utvorených z majetku bývalého vlastníka H. I. a spol v k.ú. Belá. Teda právnym predchodcom žalobkýň bola sporná nehnuteľnosť pridelená zákonným spôsobom a na základe výmeru, ktorý bol vydaný na to oprávneným orgánom a ktorý spĺňa všetky formálne náležitosti. Nič na tomto konštatovaní nemení ani oznámenie Okresného úradu Q. M., katastrálny odbor zo dňa 24.08.2016 o tom, že výmer o vlastníctve pôdy nebol v PKV č. XXX zapísaný a navrhovaný prídelový plán nebol zakreslený v súvisiacej pozemkovej mape pozemkového katastra. Chyby v tomto smere sa dopustil štát a hoci zápis by už mal len deklaratórny charakter, mohlo sa tak predísť komplikáciám, ktoré nastali práve z dôvodu, že štát si svoju povinnosť nesplnil v súvislosti so zápisom výmeru a prídelového plánu. Inak by sa totiž nemohlo stať, aby ONV v Nových Zámkoch vydal dňa 05.04.1967 rozhodnutie, podľa ktorého aj sporná nehnuteľnosť mala byť prevedená do správy MNV v Belej v celosti a zároveň sa mala v celosti nachádzať aj vo vlastníctve Československého štátu a už vonkoncom nemalo prísť k rozparcelovaniu spornej nehnuteľnosti v roku 1955 na základe výkazu plôch zo dňa 20.05.1955.

1.21.Súd uzavrel, že sporná nehnuteľnosť bola pridelená zákonným spôsobom právnym predchodcom oboch žalobkýň, ktorým ani ich právnym nástupcom vlastnícke právo nebolo odňaté zákonným spôsobom. Na druhej strane Čsl. štát práve v dôsledku svojho pochybenia a nevykonania zápisu do príslušnej PKV č. XXX k.ú. U. postupoval spôsobom, pri ktorom nerešpektoval vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkýň a prostredníctvom štátnych orgánov si aj spornú parcelu pridelil do svojho vlastníctva v rozpore s vtedy existujúcim právnym stavom. Československý štát sa tak nemohol účinne stať vlastníkom sporných nehnuteľností, a preto ani žalovaný, ako jeho právny nástupca podľa o majetku obcí sa tak nemohol stať vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnila ust. a tým, že súd neprihliadol na skutočnosť, že žalovaný od roku 1967 parc. č. XXX/X, z ktorej je vytvorená sporná parcela č. XXX/XXX o výmere 21615 m2 dobromyseľne spravovala jej vlastnícke právo nebolo ani v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov spochybnené. Nehnuteľnosť na základe rozhodnutia ONV v N. Zámkoch č. 209/67/ Sg z 05.04.1967 a vyhl. MF č. 104/1966 bola vo vlastníctve Čsl štátu, zo správy Odbor poľ. rady ONV v Štúrove bola prevedená do správy Miestneho NV v Belej, dňom 01.04.1967 bola zapísaná do LV č. 1 v prospech Čsl. štátu a následne prešla v zmysle 7b. do jej vlastníctva.

2.2. Poukázala tiež na darovaciu zmluvu, ktorou pôvodný pkn. vlastník barón H. I. daroval nehnuteľnosti svojim trom deťom - mal. H., G. a R., každému v 1/3-ine. Rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v zmysle § 1 nar. č. 104/1945 Sb. za osoby maďarskej národnosti boli vyhlásení H. I., nar. XX.XX.XXXX, G., nar. XX.XX.XXXX a R. nar. XX.XX.XXXX. Z upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 18603/46-IB vyplýva, že konfiškovaný mohol byť len majetok osobám, ktoré boli vyhlásené za osoby maďarskej národnosti, teda nie aj H. I., nar.XXXX ; preto mohol byť zoštátnený len majetok vo veľkosti 2/3-in podielu obdarovaných, preto majetok vo veľkosti 1/3-iny patriaci H. I., nar. XXXX nemohol štát rozdeliť a prideliť prídelcom. Zároveň predložila zápisnicu z 30.10.1952 spísanú na MNV U., z ktorej vyplýva, že S. T., prídelca, od ktorého si žalobkyne odvodzujú vlastnícke právo, sa ako aktívny člen vzdal vlastníckeho práva v prospech JRD v U..

3. Žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že v konaní pred súdom prvej inštancie neargumentovala dobromyseľnosťou, pričom táto skutočnosť nie je podstatná, pretože rovnako dobromyseľné boli aj ony. Súhlasili s právnym názorom súdu prevej inštancie, že nie je možné preskúmavať vecnú správnosť Výmeru. Procesná obrana prostredníctvom dôkazu, predloženého až v odvolacom konaní je neprípustná v zmyslel ods., 1 písm. d) a navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ,362 ods.1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec vo veci samej správne právne posúdil. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku. Nakoľko odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného vo veci samej nenašiel dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od právnych záverov súdu prvej inštancie, keď žalovaný v podanom odvolaní uvádza v podstate rovnaké právne a skutkové argumenty ako pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal.

6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyne domáhajú určenia vlastníckeho práva k parc. reg. „E“ č. XXX/XX zapísanej v LV č. XXX v kat úz. U., ktorej časť je zapísaná v LV č. X aj vo vlastníctve žalovaného. V priebehu konania dali vypracovať geometrický plán, ktorým boli vytvorené nové parcely, ktoré sa stali predmetom konania. Žalobkyne tvrdili, že parcelu č. XXX/XX nadobudli ich právni predchodcovia Výmerom o vlastníctve pôdy, vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 15. 03.1948. Žalovaný tvrdil, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudol na základe rozhodnutia ONV v Nových Zámkoch, finančného odboru č.: fin.-209/67/Sg zo dňa 05.04.1967, čomu predchádzalo rozhodnutie č. 5951/1959 o konfiškácii majetku pôvodným majiteľom Ullmannovcom z roku 1959, a preto sporná nehnuteľnosť nemohla byť pridelená právnym predchodcom žalobkýň ešte v roku 1948 v spojení so o majetku obcí. Spornú nehnuteľnosť mal pôvodný vlastník H. I. v roku 1942 darovať svojim trom maloletým deťom H. ml., G. a R., každému v podiele 1/3. Podľa žalovaného konfiškácia sa týkala len H. I. staršieho, G. I. a R. I.. H. I. mladší bol opomenutý a tento nedostatok bol odstránený v roku 1959 rozhodnutím č. 5951/1959.

7. Žalovaná namietala, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa . K tomu treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody naplnené nie sú. V súvislosti so žalovanou podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovanej a keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle odkazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a reagujúc na odvolací dôvod žalovanej, že pri spravovaní parc. č. XXX/X bola dobromyseľná odvolací súd poukazuje na ust. , ktorý upravuje prípustnosť novôt v odvolacom konaní. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy; to znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité len vtedy, ak sa týkajú uvedených dôvodov. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nie je m

9.2. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované. V kontexte vyššie uvedeného výkladu nejde o výnimku uvádzanú v , preto nemohol odvolací súd posudzovať dobromyseľnosť žalovanej, ktorou skutočnosťou dôvodil až v odvolacom konaní.

10. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že mohol byť zoštátnený len majetok vo veľkosti 2/3-in podielu obdarovaných, preto majetok vo veľkosti 1/3-iny patriaci H. I., nar. XXXX nemohol štát prideliť prídelcom odvolací súd súhlasí právnlu argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenej v odseku 1.20. tohto rozhodnutia, že vzhľadom na právne účinky Výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, ktorým bola sporná parcela pridelená právnym predchodcom žalobkýň v 1. a v 2. rade, S. T. a jeho manželke G., rodenej T. a ustálenú rozhodovaciu prax v otázke preskúmavania vecnej správnosti tejto listiny je potrebné vychádzať z premisy správnosti obsahu Výmeru. Nariadenie č. 104/1946 Sb. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. upravovalo vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Podľa § 68 ods. 3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správne konanie) v písomnom rozhodnutí má byť označený úrad, ktorý ich vydáva, uvedený dátum a pripojený podpis úradného orgánu k tomu oprávneného. Výmer je verejná listina dokazujúca vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dostatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.

11. V danej veci je nesporné, že žalobkyne po svojich právnych predchodcoch Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa zo dňa 15.03.1948 č. B-65125/47-III vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave v prospech S. T. a manželku G., rodenú T. nadobudli nehnuteľnosti v kat. území U. o celkovej výmere 14,5844 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené takto: vložka č. XXX, parcela č. XXX/X roľa o výmere 4,2572 ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere 3,3142 ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/XX roľa o výmere 2,8270 ha, vložka č. XXX parcela č. XXX/X roľa o výmere 4,1860 ha. Z uvedeného výmeru je nesporné, že tento spĺňa všetky zákonné podmienky a náležitosti po formálnej, ako aj obsahovej stránke. Bol vydaný orgánom na to kompetentným podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb., vo výmere je uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný,

opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje mená, priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, označenie nehnuteľností a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie tam uvedených nehnuteľností. Ide preto nepochybne o listinu, ktorú treba považovať „za perfektnú“ a má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcom k nehnuteľnostiam tam označeným preukázať (R 44/2005, rozhodnutia NS SR , ).

12. S oprávnením súdu preskúmavať vecnú správnosť výmeru súvisí odpoveď na námietku žalovanej, že konfiškovaný a následne pridelený prídelcom mohol byť len majetok osobám, ktoré boli vyhlásené za osoby maďarskej národnosti, teda nie aj H. I., nar.XXXX a len vo veľkosti 2/3-in podielu obdarovaných. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a názorom akceptovaným právnou praxou, že všeobecný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť Výmeru, preto uvedené námietky žalovanej o správnosti celkovej výmery nehnuteľností, ktoré mali., resp. mohli byť výmerom pridelené do vlastníctva právnym prechodom žalovaných nemohol posudzovať ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, ani nedostatok zápisov nemal vplyv na vlastníctvo k prídelu. Pokiaľ teda v danej veci na základe Výmeru o vlastníctve pôdy právnych predchodcov nedošlo k zápisu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkýň k nehnuteľnostiam v rozsahu uvedenom vo Výmere, vytvorilo sa pri nadobudnutých nehnuteľnostiach dvojité vlastníctvo. Z hľadiska vlastníctva právnych predchodcov žalobkýň nebola rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe nebol urobený zápis o prídelovom konaní.

13. Pokiaľ ide o zápisnicu spísanú na MNV v U. dňa 30. 10. 1952, ktorú predložila žalovaná až v odvolacom konaní, je potrebné uviesť, že ide o prostriedok procesného útoku, ktorý neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd k tejto listine poukazuje na svoje závery uvedené v bode 8, 8.2; ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že predmetná zápisnica preukazuje len tú skutočnosť, že JRD vykonalo vyúčtovanie s odchádzajúcimi prídelcami, ktorí sa postupne vzdávali pôdy v prospech JRD v Belej. Listina nepreukazuje vzdanie sa vlastníctva prídelcov, neobsahuje vyjadrenie slobodnej a vážnej vôle prídelcov vzdať sa svojho vlastníctva, resp. opustiť pridelené nehnuteľnosti a absentujú v nej aj podpisy prídelcov. Vykladať predmetné listiny je potrebné aj s ohľadom na historické súvislosti. Išlo o obdobie začiatku kolektivizácie sprevádzané znárodňovaním majetku, zakladaním poľnohospodárskych družstiev, ktoré brali do užívania pôdu vo vlastníctve občanov, svojich členom i nečlenov, často aj násilným spôsobom. V kontexte týchto historických súvislostí je spochybnené, že sa prídelcovia dobrovoľne vzdali vlastníctva a že dobrovoľne svoje nehnuteľnosti opustili. Išlo o jednostranný akt zo strany poľnohospodárskeho družstva, ktoré zabralo do užívania pôdu vlastníkov bez ohľadu na ich súhlas a nie o opustenie nehnuteľností vlastníkmi, resp. o vzdanie sa vlastníctva, ako to hodnotí a vykladá odvolateľka.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správne potvrdil. Československý štát nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli pridelené do vlastníctva právnym predchodcom žalobkýň vo veľkosti uvedenej vo výmere, preto potom ani žalovaný a jeho právny nástupca podľa o majetku obcí sa nemohol stať vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

15. V konaní úspešným žalobkyniam odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle a v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( .)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).