Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/45/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobkýň 1/ M., bývajúcej v T., 2/ M., bývajúcej v T., oboch zastúpených

JUDr. M., advokátom so sídlom v T., proti žalovanej M., bývajúcej v T., zastúpenej

JUDr. P., advokátom v B., o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom

súde Topoľčany pod sp. zn. , na dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre z 28. júna 2007 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. z a m i e t a dovolanie v časti, ktorá smeruje proti zmeňujúcemu výroku rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 28. júna 2007 sp. zn. , vo veci

samej,

2. o d m i e t a dovolanie vo zvyšnej časti.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyniam 1/, 2/ do 3 dní náhradu trov dovolacieho

konania 92,55 € do rúk JUDr. M., advokáta so sídlom v T..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 15. novembra 2004 č.k. -198

zamietol žalobu, ktorou žalobkyne 1/, 2/ žiadali určiť, že vlastníčkou nehnuteľnosti

v katastrálnom území T., a to (novovytvorenej) parcely č. X. vo výmere X. m², vytvorenej

z parcely č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m², zapísanej na liste vlastníctva č. X.,

geometrickým plánom znalca I. z 9. júna 2004 pod č. (z.č. ) je

žalobkyňa 2/ v podiele ½ -ice a v ½ - ici táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. Š.,

narodenom X. a zomrelom X.. Žalobkyniam 1/, 2/ uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť na

účet okresného súdu 1 562 Sk trov konania štátu; žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že Výmer o vlastníctve pôdy z 8. mája 1948 číslo X., ktorým bola do

vlastníctva žalobkyne 2/ a jej neb. brata Š. (právneho predchodcu žalobkyne 1/) pridelená

nehnuteľnosť v katastrálnom území T. z pozemnoknižnej vložky č. 2 parcelného č. X. – roľa

vo výmere X. m², nie je platnou listinou, na základe ktorej prešlo vlastníctvo spornej

nehnuteľnosti na právneho predchodcu žalobkyne 1/ a žalobkyňu 2/, keďže nespĺňa náležitosti

takejto listiny z dôvodu, že neurčuje prídelovú cenu, pričom nešlo o bezodplatne pridelený

majetok. Samotný tento výmer považoval len za pracovný návrh prídelového konania, čo

vyvodil aj z konečného prídelového plánu z 8. októbra 1953 s rozvrhom prídelových cien,

v ktorom už prídelci Š. (právny predchodca žalobkyne 1/) a žalobkyňa 2/ u parcely č. X.

(ktorá je predmetom tohto konania) nie sú uvedení. Ďalej z obsahu zápisnice spísanej

21. apríla 1953 na MNV T., z ktorej vyplýva, že v roku 1950 bolo v obci vytvorené JRD

a jednotliví prídelcovia sa vzdávali prídelu v prospech JRD, dospel k záveru, že právny

predchodca žalobkyne 1/ a žalobkyňa 2/ sa vzdali prídelu vo výmere X. m² (čomu

zodpovedajú uvedené parcely č. X. vo výmere X. m² a č. X. vo výmere X. m²) a z toho

dôvodu sa v konečnom prídelovom pláne už ako prídelcovia uvedených parciel neuvádzajú.

O trovách štátu rozhodol podľa ods. l a o náhrade trov konania účastníkov podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobkýň 1/, 2/ rozsudkom z 28. júna 2007 sp. zn.

, napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že určil, že

nehnuteľnosť v katastrálnom území T. – parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X.

m², vytvorená z parcely č. X. zapísanej na liste vlastníctva č. X. geometrickým plánom I.

z 9. júna 2004 pod č. (z.č. ) overeného Správou katastra v Topoľčanoch

dňa 22. apríla 2004 pod č. X. (ktorý sa stal súčasťou rozsudku), je vo vlastníctve žalobkyne 2/

M., rodenej H. v podiele ½ -ice a druhá ½ -ica tejto nehnuteľnosti patrí do dedičstva po neb.

Š., narodenému X., zomrelom X.. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyniam 10 272 Sk trov

prvostupňového konania a 12 394,30 Sk trov odvolacieho konania. Súčasne zrušil uznesenie

Okresného súdu Topoľčany z 24. októbra 2005 č.k. -224, ktorým zastavil konanie

o odvolaní žalobkýň l/, 2/ pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie (§ 10 ods. l zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) z dôvodu, že po

podaní odvolania bolo žalobkyni 2/ priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a žalobkyňa

1/ po tom, čo jej nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súdny poplatok za

dovolanie zaplatila. Po zopakovaní dokazovania dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa

k záveru, že Výmer z 8. mája 1948 č. X. vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave (ďalej aj „Výmer“) spĺňa náležitosti listiny preukazujúcej

vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkyne 1/ (Š.) a žalobkyne 2/, nakoľko je vydaný

príslušným štátnym orgánom s konkrétnym vymedzením prídelu a prídelcov, opatrený

pečiatkou orgánu, ktorý ho vydal a podpisom povereníka. Pokiaľ ide o bod II. Výmeru,

v ktorom je uvedené, že výška prídelovej ceny bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, poukázal na ustanovenie § 1 ods. l

nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa

nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR., ktoré

umožňovalo prideliť prídel ešte pred zaplatením prídelovej ceny s tým, že prídelová listina je

v zmysle § 1 ods. 2 tohto nariadenia verejnou listinou zakladajúcou vlastníctvo prídelcov. Zo

znenia Výmeru vyplýva, že výška prídelovej ceny bude určená v neskôr vydanej prídelovej

listine. I keď listina o určení prídelovej ceny nebola v konaní doložená, bol toho názoru, že jej

nezaplatenie v lehote stanovenej v § 19 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR o konfiškovaní

a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov

a nepriateľov slovenského národa (resp. v dohodnutej lehote), nemá za následok neplatnosť

Výmeru, keďže uvedené právne predpisy nezaplatenie prídelovej ceny nespájali so stratou už

nadobudnutého vlastníckeho práva. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvého stupňa, že zo

strany právneho predchodcu žalobkyne 1/ ako i zo strany žalobkyne 2/ došlo k vzdaniu sa

prídelu spornej nehnuteľnosti. Mal za to, že v danom prípade vzdanie sa prídelu nebolo

právne relevantným spôsobom preukázané. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 132

ods. l v tom čase platného , podľa ktorého vzdanie sa

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako jednostranný právny úkon muselo mať písomnú

formu, nehnuteľnosť musela byť v ňom presne identifikovaná a listina musela byť datovaná

a podpísaná; v prípade, že listina nespĺňala takéto náležitosti, bola absolútne neplatná podľa

ods. l uvedeného . Podľa jeho názoru nemožno za listinu

spĺňajúcu vyššie uvedené náležitosti považovať zápisnicu spísanú MNV T. z 21. apríla 1953.

Na základe uvedeného ustálil, že právny predchodca žalobkyne 1/ a žalobkyňa 2/ nadobudli

vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na základe Výmeru ešte v roku 1948 a toto právo im

nebolo odňaté ani sa ho nevzdali právne účinným spôsobom, a štát sa nemohol stať

vlastníkom tejto nehnuteľnosti a následne ju prevádzať na iné subjekty. Preto podľa § 220

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe o určenie vlastníctva vyhovel. O náhrade

trov prvostupňového a dovolacieho konania rozhodol podľa v spojení s §

142 ods. l

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalovaná. Navrhla

rozhodnutie odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku vo veci samej a vo výroku o náhrade

trov prvostupňového a odvolacieho konania zrušiť a vec vrátiť v rozsahu zrušenia

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie otázky platnosti

Výmeru odvolacím súdom, keď Výmer považoval za „perfektnú“ listinu preukazujúcu

vlastnícke právo prídelcov. Bola toho názoru, že nedostatok určenia prídelovej ceny, ak nejde

o bezplatne pridelený majetok, spôsobuje právnu „neperfektnosť“ Výmeru a takýto Výmer

nemôže byť vkladuschopnou listinou, na základe ktorej možno nadobudnúť vlastnícke právo.

Súčasne poukázala na rozpor vo Výmere, pokiaľ ide o označenie orgánu, ktorý ho vydal

(Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave) a odtlačkom pečiatky

(8. pracovná skupina Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Topoľčanoch)

ako i na neidentifikovateľný podpis bez predtlačeného označenia podpisujúcej osoby pri texte

povereník. Z týchto dôvodov Výmer považovala za nulitný akt, ktorý nemôže mať žiadne

právne účinky. Nesúhlasila ani so záverom odvolacieho súdu v otázke vzdania sa prídelu

žalobkyňou 2/ a Š.. I keď súhlasila, že zápisnica z 21. apríla 1953 nie je právnym aktom

vzdania sa, mala za to, že svedčí o tom, že k vzdaniu sa prídelu v skutočnosti došlo a vzdanie

sa prídelu vyplýva aj z konečného prídelového plánu, v ktorom už prídelcovia nie sú uvedení.

Ďalej vytýkala odvolaciemu súdu, že nevzal do úvahy jej námietky proti znaleckému posudku

I., ktorého súčasťou bol geometrický plán, ktorý pridelenú parcelu lokalizoval úplne inak než

ju žiadali žalobkyne určiť do vlastníctva v pôvodnej žalobe opierajúcej sa o geometrický plán

I.. Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, ani v tejto časti

nepovažovala rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a podľa nej mal odvolací pri

rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ustanovenie

Žalobkyne vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že odvolací súd vo veci správne

rozhodol, a preto navrhli dovolanie žalovanej zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ods. l ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. l ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie

nie je opodstatnené.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Z obsahu dovolania žalovanej vyplýva, že napadla dovolaním rozsudok odvolacieho

súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej a žalobe

o určenie vlastníctva vyhovel.

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil

( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dôvody (prípustnosti a opodstatnenosti) dovolania dovolací súd neposudzuje len

podľa toho, ako boli slovne vyjadrené (naformulované), ale predovšetkým podľa obsahu tohto

opravného prostriedku ( v spojení s ). Pri takomto posudzovaní

dovolania je zrejmé, že žalovaná v danej veci namietla procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/

tým, že vyjadrila nesúhlas s postupom súdov pri zisťovaní skutkového stavu veci ako

i vyhodnotením vykonaných dôkazov.

Pokiaľ mala dovolateľka na mysli túto vadu konania, treba uviesť, že prípustnosť

dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p zakladá taký vadný postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva,

ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených

záujmov. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol už vo viacerých svojich

rozhodnutiach, pokiaľ bolo rozhodnutie súdu vydané na základe neúplne zisteného

skutkového stavu, neznamená to bez ďalšieho, že je daný dôvod prípustnosti v zmysle § 237

písm. f/ O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, ktorá spočíva v odňatí možnosti

konať pred súdom, ide len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania

práva priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť, či

doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom

predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na

záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3,

, , , , ). Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo

súdnej praxe pod č. 53/2000. Zo spisu nevyplýva, že by žalovanej bolo v konaní odňaté

niektoré z uvedených procesných práv.

K námietke žalovanej uvedenej v dovolaní, v ktorej poukazuje na nesprávnosť

skutkových podkladov, z ktorých znalec I. dospel k znaleckému záveru o lokalizácii

pridelenej parcely a ktorého záver si osvojil aj odvolací súd, treba uviesť, že zmysle § 132

dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania

v zmysle Nesprávne hodnotenie dôkazov nie je ani dovolacím dôvodom v zmysle

a súd je oprávnený preskúmavať iba dôvody, ktorých prípustnosť zákon

() umožňuje. Dovolací súd nie je oprávnený inak hodnotiť dôkazy

vykonané súdmi nižších stupňov, ktorých rozhodnutie v dovolacom konaní preskúmava. Aj

dôvody dovolania žalovanej poukazujúce na to, že právny predchodca žalobkyne 1/

a žalobkyňa 2/ sa vzdali prídelu, sú vo svojej podstate tvrdením namietajúcim nesprávne

hodnotenie vykonaných dôkazov odvolacím súdom (zápisnice spísanej 21. apríla 1953 na

MNV T.) a nie právnym hodnotením ako sa žalovaná mylne domnieva.

Z obsahu dovolania žalovanej ďalej vyplýva, že ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie a

Iná vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád uvedených v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia, avšak právne významnou (relevantnou) je len vtedy, ak by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôsledkom tejto vady je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Z dovolania žalovanej nevyplýva o akú inú vadu sa jedná a preskúmavaním

rozhodnutia odvolacieho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dovolací súd nezistil, že by

konanie odvolacieho súdu bolo takouto vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, postihnuté. Ak mala žalovaná na mysli, že táto vada spočíva v procesnom pochybení

súdu, keď nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k mylnému záveru

o opodstatnenosti žaloby, ktorý záver, podľa žalovanej odporuje výsledkom vykonaného

dokazovania, nejde o vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a ktorá by

v takomto prípade naplňovala predpoklady dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/

Spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle nie je nesúhlas

dovolateľa s vyhodnotením dôkazov odvolacím súdom (porovnaj R 42/1993). Neprípustnosť

takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy

nevykonávajú ( veta druhá ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby

prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní (viď aj dôvody uvedené vyššie).

Jediným žalovanou uplatneným dovolacím dôvodom, ktorý je z hľadiska § 241 ods. 2

písm. c/ prípustný, je, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Žalovaná tento dovolací dôvod spája s nesprávnym hodnotením

Výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave z 8. mája 1948

č. X. ako súladného právneho aktu odvolacím súdom a tento považuje za nulitný akt.

Dovolací súd má za to, že v danej veci nemožno akceptovať takéto tvrdenie žalovanej

a označiť Výmer Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave

z 8. mája 1948 č. X. za nulitný akt.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť len

právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený

procesnými prostriedkami (, veta druhá )].

V predmetnej veci odvolací súd posudzoval platnosť a záväznosť Výmeru

Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave z 8. mája 1948 č. X.

z hľadiska jeho súladnosti s nariadením č. 104/1945 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom

rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov

slovenského národa v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že ide o prídelové

rozhodnutie, ktoré má charakter verejnej listiny, čoho dôsledkom bolo nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ňom uvedeným, a to napriek tomu, že Výmer

neobsahuje určenie prídelovej ceny a predpokladá je neskoršie určenie. Dovolací súd tento

záver odvolacieho súdu považuje za správny, stotožňuje sa s ním a v podrobnostiach odkazuje

na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré si v celom rozsahu osvojuje. Naviac

dovolací súd považuje za potrebné v tejto časti uviesť, že správnosť Výmeru a jeho súlad

s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba

považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle

vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo

vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž

možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda

nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci

právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným

postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom.

K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn.

, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, v ktorom

vyslovil názor, že výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli aj sú v súčasnosti

dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými

listinami, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť správneho aktu, že ho môže preskúmavať len so zreteľom na to, či ide akt nulitný

(ničotný) ako i že nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným

správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež v rozsudku

sp. zn. , ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2001 ako

aj v rozsudku z 27. novembra 2007 sp. zn. , obdobne aj v uznesení sp. zn.

, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 65/1995 a v uznesení sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 77/1998.

V danom prípade je nepochybné, že Š. (právnemu predchodcovi žalobkyne 1/) a jeho

sestre M., rodenej H. (žalobkyni 2/) bola Výmerom Povereníctva pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave z 8. mája 1948 č. X. podľa § 1 ods. l nariadenia

č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR pridelená medziinými aj

sporná nehnuteľnosť každému v jednej polovici. Predmetné rozhodnutie aj podľa názoru

dovolacieho súdu má charakter verejnej listiny, bolo vydané orgánom na to podľa zákona

oprávneným a v medziach jeho právomoci, je právoplatné a vykonateľné, a preto ho teba

považovať za právne perfektné, a to bez ohľadu na prípadnú vecnú nesprávnosť, ktorá

nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom; u predmetného rozhodnutia platí, že

sa prezumuje jeho správnosť. Pokiaľ žalovaná v dovolaní tvrdí, že Výmer nebol vydaný na to

oprávneným orgánom, dovolací súd toto tvrdenie považuje za zavádzajúce z dôvodu, že

z Výmeru nepochybne vyplýva, že bol vydaný oprávneným orgánom a podpísaný vtedajším

povereníkom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Dr. F.

Nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k zrušeniu Výmeru alebo k strate

alebo obmedzeniu vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobkyne

1/ a žalobkyne 2/ možno uzavrieť, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa a žalobe vo veci samej vyhovel, treba považovať za vecne správne;

žalovaná neodôvodnene namietala, že toto rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Keďže v konaní neboli zistené vady uvedené v a konanie nie je

postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie podľa ods. l

zamietol.

Pokiaľ žalovaná vo zvyšnej časti dovolania napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu

o trovách konania, touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia (viď

); prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie

Dovolanie v uvedenej časti bolo preto potrebné odmietnuť podľa podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalobkyniam vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Žalobkyne náhradu trov dovolacieho konania uplatnili a ich

výšku vyčíslili. Dovolací súd v súlade s doterajšou praxou vzal na zreteľ, že právny zástupca

žalobkýň zastupoval tieto účastníčky už v konaní pred súdmi nižších stupňov. Žalobkyniam

priznal náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej

služby, ktorú im poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb – ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej

služby určil podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 72,81 €, čo

s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 5,91 €)] a po

pripočítaní DPH v sume 13,83 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 92,55 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková