Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/201/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ O. A., bývajúcej v K., 2/

J. A., bývajúcej v K. 3/ B. C., bývajúcej v K., 4/ J. Č., bývajúceho v M., zastúpeného

opatrovníčkou O. A., bývajúcou v K., všetkých zastúpených JUDr. Róbertom Schuchmanom,

advokátom v Komárne, Nám. M. R. Štefánika 6, proti ţalovanému Obec P., IČO: 00 306 631,

zastúpenému JUDr. Karolom Pešlom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné

námestie 7, o určenie vlastníckeho práva, vedenej

na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. , za účasti Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4 proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19.

apríla 2012, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19. apríla 2012

sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno rozsudkom zo 14. mája 2010, č.k. -437 určil, ţe

nehnuteľnosti parcela číslo 4247/17 ostatná plocha 14700 o výmere 1153 m2, parcela číslo

4247/18 ostatná plocha 14500 o výmere 685 m2, parcela číslo 4247/19 zastavaná plocha

13200, 720 o výmere 360 m2, parcela číslo 4247/21 zastavaná plocha 13200, 720 o výmere

368 m2, parcela číslo 4247/71 zastavaná plocha 13200, 720 o výmere 36 m2, parcela číslo

4247/81 zastavaná plocha 13200, 720 o výmere 63 m2, parcela číslo 4247/86 zastavaná

plocha 13200, 660 o výmere 70 m2, parcela číslo 4247/87 zastavaná plocha 13200, 660

o výmere 355 m2, parcela číslo 4247/88 ostatná plocha 14700 o výmere 840 m2, parcela číslo

4247/89 ostatná plocha 14700 o výmere 721 m2, parcela číslo 4247/90 zastavaná plocha

13200, 660 o výmere 52 m2, parcela číslo 4247/91 zastavaná plocha 13200, 660 o výmere

42 m2, parcela číslo 4247/92 zastavaná plocha 13200, 660 o výmere 98 m2, parcela číslo

2

4247/289 ostatná plocha 14410 o výmere 4 m2, parcela číslo 4247/291 ostatná plocha 14410

o výmere 1 ha 17 árov 48 m2, parcela číslo 4247/292 zastavaná plocha 13200, 720 o výmere

62 m2, parcela číslo 4247/293 ostatná plocha 14700 o výmere 20 m2, parcela číslo 4247/294

zastavaná plocha 13321 o výmere 140 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 36539651-

20/2005 z 28. novembra 2005 vyhotovenom Ing. A. V., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto

rozsudku, sú vo vlastníctve ţalobcov 1/ ţ 4/ tak, ţe ţalobkyňa 1/ vlastní podiel 23/48-ín,

ţalobkyňa 2/ a ţalobkyňa 3/ po 11/48-ín a ţalobca 4/ podiel 3/48-ín. Ţalovanému uloţil

povinnosť zaplatiť trovy konania ţalobcov v sume 2 661,14 € na účet advokáta JUDr. Róberta

Schuchmana do 15 dní. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na

ustanovenie , a tým, ţe na strane

ţalobcov vzhliadol naliehavý právny záujem pre určenie ich vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam, keďţe ich právni predchodcovia J. S. a manţelka M.M., tieto nehnuteľnosti

získali do vlastníctva Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave

zo 6.mája 1948 v zmysle Nariadenia č. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946

Sb.n. SNR, pričom tento výmer povaţoval za vkladuschopnú listinu, teda na základe tohto

dokumentu právni predchodcovia (ţalobcov) získali do svojho vlastníctva nehnuteľnosť, ktorá

skutočnosť však nebola premietnutá do pozemnokniţnej vloţky č. 1281. V tejto súvislosti

poznamenal, ţe Prídelová listina Čd 145/55 z 15. marca 1955, ktorou mala byť nehnuteľnosť

daná do vlastníctva Československého štátu Štátny majetok š. p. Bajč do operatívnej správy,

je datovaná o 7 rokov neskôr neţ uvedený výmer, pričom v tejto prídelovej listine právni

predchodcovia ţalobcov nemohli byť uvedení ako bývalí vlastníci, nakoľko Výmer

o vlastníctve pôdy zo 6. mája 1948 nebol premietnutý do pozemnokniţnej vloţky. Uvedená

skutočnosť však ešte neznamená, ţe títo právni predchodcovia nemohli nadobudnúť

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a práve súdnym rozhodnutím nemoţno túto

skutočnosť deklarovať. V tejto súvislosti povaţoval za právne irelevantné, ţe ďalšími

právnymi aktmi štátu a právnych úkonov sa stali vlastníkmi týchto nehnuteľností iné subjekty.

Konštatoval, ţe výmer o pridelení pôdy je treba povaţovať za vkladuschopnú listinu a túto

skutočnosť nepoprel v konaní ani ţalovaný. Pokiaľ ţalovaný sa bránil tým, ţe nehnuteľnosti

boli vyvlastnené od právnych predchodcov ţalobcov, tak v tomto smere ţiadny dôkaz

nepredloţil, teda dôkazné bremeno neuniesol. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,

ţe právnym predchodcom ţalobcov nebolo odňaté vlastnícke právo, na základe rozhodnutí,

právnych úkonov a postupov taxatívne uvedených v a ,

teda od právnych predchodcov ani nemohol nikto získať do vlastníctva sporné nehnuteľnosti

a z týchto dôvodov by sa nemohli (ţalobcovia) domáhať úspešne vydania nehnuteľnosti

v zmysle . Obdobne je situácia aj pri moţnosti, resp. nemoţnosti

navrátenia vlastníctva (ţalobcov) k pozemkom v zmysle , keď tieţ

nehnuteľnosti, ku ktorým si ţalobcovia uplatňujú vlastnícke právo, v súčasnosti nepatria ani

do poľnohospodárskeho pôdneho fondu ani do lesného pôdneho fondu. Vychádzajúc

z uvedených právnych záverov podanej ţalobe ţalobcov vyhovel. O trovách konania rozhodol

podľa

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 19. apríla 2012 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcov zamietol.

Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume

2 885,32 € k rukám jej advokáta do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe

po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní podľa dospel k záveru, ţe

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia zmeniť

a ţalobu ţalobcov plne ako nedôvodnú zamietnuť. V danej veci ţalobcovia svoj nárok

na určenie (spolu)vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam si odvodzovali

a uplatňovali výlučne titulom nadobudnutia vlastníctva k nim Výmerom o vlastníctve pôdy zo

6. mája 1948 (vydaným ich právnym predchodcom J. a M. S.)

a následným ich prejednaním (prededením) v dedičských konaniach po nich. Odvolací súd

preto ako prvotnú otázku riešil otázku právnej perfektnosti tohto správneho rozhodnutia,

u ktorého zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, ţe (vo všeobecnosti) je - môţe byť aj

v súčasnosti vkladuschopnou listinou – listinou preukazujúcou vlastnícky nárok. U označenej

a predloţenej listiny Výmeru (len v kópii bez predloţenia originálu) však zistil také jej

nedostatky, pre ktoré ju nemohol povaţovať za perfektnú. Mal za to, ţe verejná listina je

nepouţiteľná, teda ţiadne právne dôsledky pre zmenu vlastníckych práv k označeným

predmetným nehnuteľnostiam nespôsobila. Uviedol, ţe z hľadiska formálnych náleţitostí

predloţená listina je označená ako KONCEPT, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky

Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a sporné je aj to, či

obsahuje podpis osoby povereníka, pre jeho nečitateľnosť. Poukázal ďalej na to, ţe v roku

1948 obec M.M. (neskôr M., vzniknutá z obcí M. a K.K., od odčlenením časti ktorej vznikla

neskôr – 1956 obec P.), zahŕňala pozemky v kat. územiach M. a K.K., pričom však len pre

kat. územie M. bola zaloţená pozemnokniţná vloţka s č. 1281, v ktorej však bola zapísaná

len parcela č. 4247. Výmer preto u parcely č. 4247/1, roľa o výmere 1.8665 ha z vl. č. 1281,

uvádza nesprávne označenie kat. územia K.K. (namiesto M.), teda označuje v označenom kat.

území neexistujúcu pozemnokniţnú vloţku a parcelu a je preto neurčitý (vadný).

Do predloţeného Výmeru učinil niekto neznámy zásah „opravou“ označenia kat. územia

(prečiarknutím slov „K.K.“ a dopísaním „M.“), avšak vo výmere predloţenom Správou

katastra Komárno (č.l. 285) „oprava“ ţiadna nie je. Vychádzajúc z uvedeného (overeného

odpisu) Výmeru zo Správy katastra Komárno a tieţ aj z toho, ţe kópia predloţená ţalobcami

tieţ je (len) kópiou získanou nimi z archívu (Štátneho okresného archívu v Komárne, ďalej

len „ŠOA“) mal potom odvolací súd za to, ţe ţalobcovia nepreukázali (predloţením

originálu) ani to, ţe by ich právnym predchodcom bola vôbec označená listina Výmeru

vydaná (doručená) a ţe teda samotný správny orgán sledoval dosiahnutie jej účinkov.

Z uvedených dôvodov preto ţalobu ţalobcov zamietol a ďalšie (inak) právne významné

skutočnosti neposudzoval (vlastníctvo štátu, vlastníctvo ţalovaného zo zákona o majetku obcí

alebo vydrţaním, moţnosť a úplnosť „prededenia“, „zidentifikovanie“ prídelu, označenie kat.

územia a výmery parcely č. 4247/291 vo výroku rozsudku...). Rozhodnutie o náhrade trov

konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali včas dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 4/. Navrhli,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie

a zaviazal ţalovaného na náhradu trov dovolacieho konania. Uviedli, ţe odvolací súd zaloţil

svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Za nesprávny označili záver odvolacieho súdu, ţe výmer č. 2881/48-10/B je ako verejná

listina nepouţiteľný z dôvodov, ţe je označený ako koncept, neobsahuje odtlačok úradnej

pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, je sporné, či

obsahuje podpis povereníka pre jeho nečitateľnosť, spornosti katastrálneho územia M. a K.K.,

v konaní bola predloţená kópia a nebol predloţený jej originál. Dovolatelia uviedli, ţe

v zmysle zásad § 18 „Zásad kancelárskej sluţby vo vnútornej správe“ samotný „koncept“

v rámci spisu tvoril v podstate originál, prvopis rozhodnutia, z ktorého sa následne na

povereníctve vyhotovovali čistopisy, odpisy a výpisy, ktoré sú odpísanými vyhotoveniami

prvopisu „Konceptu“. Mali za to, ţe predloţený „Koncept“ výmeru je verejnou listinou, ktorá

preukazuje vznik vlastníckeho práva a nemoţno ju povaţovať len za prípravný nezáväzný

koncept v súčasnom ponímaní. Práve z tohto dôvodu je predmetná listina opatrená podpisom

povereníka, či by inak nemalo zmysel. Pokiaľ ide o záver odvolacieho súdu o absencii

odtlačku úradnej pečiatky poukázali na to, ţe v čase vydania uvedenej listiny sa na konanie

vtedajších „politických“ úradov (v ponímaní správnych orgánov) vzťahovalo vládne

nariadenie č. 8/1928 Sb. o konaní vo veciach patriacich do právomoci politických orgánov.

Zo znenia § 68 ods. 3 citovaného nariadenia vyplýva, ţe v písomnom rozhodnutí má byť

označený úrad, ktorý ho vydáva, uvedený dátum a pripojený podpis úradného orgánu na to

oprávneného. Neobstojí preto námietka odvolacieho súdu, ţe prídel neobsahuje odtlačok

pečiatky, nakoľko z hľadiska platnosti výmerov na jeho platnosť postačuje podpis povereníka.

Obdobný názor zastáva aj odbornú literatúra a prax. Dovolatelia ďalej uviedli, ţe nimi

predloţená overená kópia „Konceptu“ výmeru o vlastníctve pôdy získaná z archívu je úradne

overenou kópiou, ktorá nahrádza samotný originál listiny, čo je všeobecne známou

skutočnosťou. Výmer spĺňa všetky náleţitosti a skutočnosť, ţe nebol zapísaný v pozemkovej

knihe nie je rozhodujúce, nakoľko zápis výmeru do pozemkovej knihy mal iba deklaratórny

charakter, nakoľko vlastníctvo prídelcov vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy

(§ 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb.). Za nesprávny povaţovali aj výklad odvolacieho súdu,

ţe výmer je pre nesprávne označenie katastrálneho územia na druhej strane výmeru neurčitý.

Uviedli, ţe v kontexte s v konaní predloţenými listinami, aj napriek vo výmere nesprávnemu

uvedeniu katastrálneho územia K. (M.) K., ide nepochybne o parcelu v minulosti vedenú

v kat. úz. M. (v súčasnosti v kat. úz. P.). Rovnako nesúhlasili s názorom odvolacieho súdu, ţe

pre toto nesprávne označenie katastrálneho územia nemohli ţalobcovia zdediť nehnuteľnosti,

a tým nie je daná ani ich aktívna legitimácia. Namietali, ţe k zápisu dedičských rozhodnutí

nedošlo z dôvodu, ţe výmerové parcely boli neidentické, t.j. pre zápis bolo potrebné predloţiť

geometrický plán. Z uvedeného dôvodu boli zaloţené tzv. hluché listy vlastníctva. Zápis

vlastníckeho práva po predloţení geometrického plánu sa uţ neuskutočnil aj z dôvodu, ţe

k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet ţaloby bolo uţ zapísané vlastníctvo aj iným subjektom,

a preto bez určovacej ţaloby uţ tento zápis moţný nebol.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe všetky argumenty ţalobcov povaţuje

za účelové, bez preukázania ich opodstatnenosti. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie

ţalobcov po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu zamietol.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa k dovolaniu ţalobcov 1/ aţ 4/

nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

6

( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je dôvodné.

Podľa dovolaním je moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným). Dovolatelia netvrdili, ţe by konanie bolo postihnuté vadou konania

v zmysle aţ g/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaţenom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tieţ vo vzťahu k procesným vadám inej závaţnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1

). Inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ţalobcami namietaná nebola a ani nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolatelia namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolatelia tento

dovolací dôvod spájajú s nesprávnym hodnotením Výmeru o vlastníctve pôdy, vydaným

Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo 6. mája 1948

č. 2881/48-10/B, o ktorom odvolací súd uviedol, ţe výmer o vlastníctve pôdy vydaný

právnym predchodcom ţalobcov J. a M. S. a následne prostredníctvom dedičských konaní

prenesený na ţalobcov nie je perfektnou listinou, nakoľko predmetný výmer bol súdu

predloţený len v kópii (bez predloţenia originálu), trpí závaţnými nedostatkami a je ako

verejná listina nepouţiteľný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môţu byť len

právne otázky na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený

procesnými prostriedkami (, veta druhá ) .

Zo spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa, vychádzajúc z výsledkov ním vykonaného

dokazovania zaloţil svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy, ţe právni

predchodcovia ţalobcov sporné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva Výmerom

o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy

v Bratislave zo 6.mája 1948 v zmysle Nariadenia č. SNR v znení Nariadenia

č. SNR, pričom tento výmer povaţoval za vkladuschopnú listinu i napriek tomu.,

ţe táto nebola premietnutá do pozemnokniţnej vloţky č. 1281.

V posudzovanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaloţil svoje

zmeňujúce rozhodnutie na právnom názore, ţe listina - výmer (len v kópii bez predloţenia

originálu) obsahuje také nedostatky, pre ktoré nemôţe byť právne perfektná, a preto je ako

verejná listina nepouţiteľná, teda ţiadne právne dôsledky pre zmenu vlastníckych práv

k označeným predmetným nehnuteľnostiam nespôsobila. Uviedol, ţe z hľadiska formálnych

náleţitostí je označená ako KONCEPT, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky Povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a sporné je aj to, či obsahuje podpis

osoby povereníka, pre jeho nečitateľnosť. Do predloţeného Výmeru učinil niekto neznámy

zásah „opravou“ označenia kat. územia (prečiarknutím slov „K.K.“ a dopísaním „M.“), avšak

vo výmere predloţenom Správou katastra Komárno (č. l. 285) „oprava“ ţiadna nie je.

Poukázal ďalej na to, ţe v roku 1948 obec M.M. (neskôr M., vzniknutá z obcí M. a K.K., od

odčlenením časti ktorej vznikla neskôr – 1956 obec P.), zahŕňala pozemky v kat. územiach M.

a K.K., pričom však len pre kat. územie M. bola zaloţená pozemnokniţná vloţka s č. 1281, v

ktorej však bola zapísaná len parcela č. 4247. Výmer preto u parcely č. 4247/1, roľa o výmere

1.8665 ha

z vl. č. 1281, uvádza nesprávne označenie kat. územia K.K. (namiesto M.), teda označuje v

označenom kat. území neexistujúcu pozemnokniţnú vloţku a parcelu a je preto neurčitý

(vadný). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd naviac konštatoval, ţe ţalobcovia

nepreukázali (predloţením originálu) ani to, ţe by ich právnym predchodcom bola vôbec

označená listina Výmeru vydaná (doručená) a ţe teda samotný správny orgán sledoval

dosiahnutie jej účinkov.

Dovolací súd sa s týmto záverom odvolacieho súdu nestotoţňuje a nepovaţuje ho

za správny.

Skutočnosť, ţe výmer o vlastníctve pôdy obsahuje pečiatku „koncept“, podľa názoru

dovolacieho súdu neodôvodňuje záver, ţe táto listina nie je verejnou listinou, ktorá by bola

povaţovaná za rozhodnutie, ktoré by právoplatne konštituovalo alebo osvedčovalo právny

stav v nej uvedený. Nesprávny je aj záver odvolacieho súdu o tom, ţe výmer o vlastníctve

pôdy nemôţe byť perfektnou verejnou listinou z dôvodu, ţe neobsahuje odtlačok úradnej

pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a je sporné, či

obsahuje aj podpis osoby povereníka pre jeho nečitateľnosť.

Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej

podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len

nariadenie) upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy

pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo

oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako

verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej

nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva

v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia).

Z uvedeného je zrejmé, ţe ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje

všetky podstatné náleţitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi

právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú

zákonom poţadované podstatné náleţitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady

takejto listiny je skutočnosť, ţe listina povahu verejnej listiny nemá a teda, ţe nie je spôsobilá

vyvolať účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia.

Podľa § 68 ods. 3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.o konaniach vo veciach patriacich

do pôsobnosti politických úradov (správne konanie) v písomnom rozhodnutí má byť označený

úrad, ktorý ich vydáva, uvedený dátum a pripojený podpis úradného orgánu k tomu

oprávneného.

Uvedený právny záver odvolacieho súdu je v rozpore s vyššie citovanou vyhláškou

o náleţitostiach správnych rozhodnutí. Je potrebné uviesť, ţe právne predpisy a právny

poriadok doby minulej je nutné povaţovať za platné, teda sú platné aj úkony v súlade s týmto

právnym poriadkom urobené. Pokiaľ právny poriadok platný v dobe vydania výmeru

vyţadoval pre platnosť rozhodnutia podpis úradného orgánu k tomu oprávneného

(bez odtlačku úradnej pečiatky), nie je moţné, z dôvodu, ţe výmer takýto odtlačok pečiatky

neobsahoval, takéto rozhodnutie povaţovať sa neperfektnú verejnú listinu.

Ani skutočnosť, ţe sa na prvej strane výmeru nachádza pečiatka „koncept“ ešte

nespôsobuje nulitu rozhodnutia správneho orgánu.

Za nulitný akt totiţ moţno povaţovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným

orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo

rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je moţné

preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však

preskúmaniu všeobecným súdom. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky aj v rozsudku sp.zn. , ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej

praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor, ţe výmery a prídelové listiny, ako verejné

listiny, boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam

a sú vkladuschopnými listinami, ţe mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je

oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môţe ho preskúmavať len so zreteľom

na to, či ide akt nulitný (ničotný), ako i to, ţe nulitným aktom je správny akt vydaný tzv.

absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd

Slovenskej republiky tieţ v rozsudku sp.zn. , ktorý bol uverejnený v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 40/2001, ako aj v rozsudku z 27. novembra 2007 sp.zn.

, obdobne aj v uznesení sp.zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 65/1995 a v uznesení sp.zn.

, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 77/1998.

V posudzovanej veci Výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy zo 6. mája

1948 číslo 2881/48-10/B spĺňal tak po formálnej, ako aj obsahovej stránke všetky zákonné

podmienky a náleţitosti. Bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy v Bratislave, teda orgánom podľa § 1 ods. 1 nariadenia k tomu kompetentným. Je

v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej

veci sa týka, je datované, opatrené podpisom povereníka, obsahuje názov a meno a priezvisko

bývalého vlastníka, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné označenie

nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie

k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Predmetné rozhodnutie, ktoré je potrebné charakterizovať

ako správny akt, bolo vydané orgánom na to oprávneným v medziach jeho právomoci. Ide

preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba povaţovať za „perfektnú“ a ktorá má

povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcov k nehnuteľnostiam tam

označeným, včítane tých, ktoré sú predmetom sporu, preukázať a to bez ohľadu na jeho vecnú

správnosť, ktorá nemôţe byť v súčasnosti preskúmavaná všeobecným súdom. .

Právny názor odvolacieho súdu, ţe „vydaný Výmer o vlastníctve pôdy zo 6. mája

1948 pre právnych predchodcov ţalobcov nebol pre chybné označenie katastrálneho územia

pre parcelu č. 4247/2 (K.K. namiesto M.) takou verejnou listinou, na základe (podľa) ktorej

vlastnícke právo k nej nadobudli, povaţuje dovolací súd za nesprávny.

Z podkladov smerujúcich k vydaniu výmeru (z pozemnokniţných vloţiek) je zrejmé,

ţe pozemky, ktoré mali byť právnym predchodcom ţalobcov pridelené výmerom sa týkajú

katastrálneho územia M.. Dovolací súd má za to, ţe vo výmere označené katastrálne územie

M.M. (prvá strana výmeru), resp. K.K. a M.M. (druhá strana výmeru) je odstrániteľnou

chybou - chybou v písaní, nespôsobujúcou neurčitosť týchto listín. Dovolací súd

poznamenáva, ţe obec s názvom M. vznikla zlúčením obce M. a K.K. v roku 1942. Naviac,

dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto časti uviesť, ţe správnosť Výmeru a jeho súlad

s vtedy platnými predpismi nie je moţné v súčasnosti preskúmať a takýto správny akt treba

povaţovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle

vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo

vady, nemoţno takéto rozhodnutie označiť

za nulitný (neexistujúci) akt.

V posudzovanej veci sa tieţ javí, ţe konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (). Dovolací súd

poznamenáva, ţe podanie správy predsedom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z , nie je zopakovaním dokazovania (

). Potrebným zopakovaním dokazovania nie je ani „prečítanie listín“ na č.l. 178

(späťvzatia ţaloby a upresnenie petitu), č.l. 6- 9 (kópia výmeru o vlastníctve pôdy zo 6. mája

1948), č.l. 285-287 (overená fotokópia výmeru o vlastníctve pôdy, č.l. 294-296

(pozemnokniţná vloţka č. 1281 pre katastrálne územie M.), geometrického plánu tvoriaceho

neoddeliteľnú súčasť rozsudku, č.l. 470 (vyjadrenie ţalobcov k podanému odvolaniu).

Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu nie je ani vyjadrenie sa právnych zástupcov

účastníkov konania k veci na odvolacom pojednávaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe

odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov v zmysle Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie

je tieţ zrejmé, z akých konkrétnych dôkazov odvolací súd vychádzal, keď dospel k záveru

o nedoručení výmeru právnym predchodcom ţalobcov a ţe samotný orgán sledoval

dosiahnutie ich účinkov.

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a ţe dovolatelia

opodstatnene napadli vecne nesprávny rozsudok odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný (§ 243d

ods. 1 ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. februára 2014

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová