Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)b3c/392106.a6c1f1.pdf
PDF · 145.38 KB
No categories available
5Cdo/201/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 201/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ O. A., bývajúcej v K., 2/
J. A., bývajúcej v K. 3/ B. C., bývajúcej v K., 4/ J. Č., bývajúceho v M., zastúpeného
opatrovníčkou O. A., bývajúcou v K., všetkých zastúpených JUDr. Róbertom Schuchmanom,
advokátom v Komárne, Nám. M. R. Štefánika 6, proti ţalovanému Obec P., IČO: 00 306 631,
zastúpenému JUDr. Karolom Pešlom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné
námestie 7, o určenie vlastníckeho práva, vedenej
na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 7 C 229/2002, za účasti Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4 proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19.
apríla 2012, sp.zn. 8Co 169/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19. apríla 2012
sp.zn. 8 Co 169/2011 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno rozsudkom zo 14. mája 2010, č.k. 7 C 229/2002-437 určil, ţe
nehnuteľnosti parcela číslo 4247/17 ostatná plocha 14700 o výmere 1153 m2, parcela číslo
4247/18 ostatná plocha 14500 o výmere 685 m2, parcela číslo 4247/19 zastavaná plocha
13200, 720 o výmere 360 m2, parcela číslo 4247/21 zastavaná plocha 13200, 720 o výmere
368 m2, parcela číslo 4247/71 zastavaná plocha 13200, 720 o výmere 36 m2, parcela číslo
4247/81 zastavaná plocha 13200, 720 o výmere 63 m2, parcela číslo 4247/86 zastavaná
plocha 13200, 660 o výmere 70 m2, parcela číslo 4247/87 zastavaná plocha 13200, 660
o výmere 355 m2, parcela číslo 4247/88 ostatná plocha 14700 o výmere 840 m2, parcela číslo
4247/89 ostatná plocha 14700 o výmere 721 m2, parcela číslo 4247/90 zastavaná plocha
13200, 660 o výmere 52 m2, parcela číslo 4247/91 zastavaná plocha 13200, 660 o výmere
42 m2, parcela číslo 4247/92 zastavaná plocha 13200, 660 o výmere 98 m2, parcela číslo
4247/289 ostatná plocha 14410 o výmere 4 m2, parcela číslo 4247/291 ostatná plocha 14410
o výmere 1 ha 17 árov 48 m2, parcela číslo 4247/292 zastavaná plocha 13200, 720 o výmere
62 m2, parcela číslo 4247/293 ostatná plocha 14700 o výmere 20 m2, parcela číslo 4247/294
zastavaná plocha 13321 o výmere 140 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 36539651-
20/2005 z 28. novembra 2005 vyhotovenom Ing. A. V., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
rozsudku, sú vo vlastníctve ţalobcov 1/ ţ 4/ tak, ţe ţalobkyňa 1/ vlastní podiel 23/48-ín,
ţalobkyňa 2/ a ţalobkyňa 3/ po 11/48-ín a ţalobca 4/ podiel 3/48-ín. Ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť trovy konania ţalobcov v sume 2 661,14 € na účet advokáta JUDr. Róberta
Schuchmana do 15 dní. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p., § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. tým, ţe na strane
ţalobcov vzhliadol naliehavý právny záujem pre určenie ich vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, keďţe ich právni predchodcovia J. S. a manţelka M.M., tieto nehnuteľnosti
získali do vlastníctva Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
zo 6.mája 1948 v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946
Sb.n. SNR, pričom tento výmer povaţoval za vkladuschopnú listinu, teda na základe tohto
dokumentu právni predchodcovia (ţalobcov) získali do svojho vlastníctva nehnuteľnosť, ktorá
skutočnosť však nebola premietnutá do pozemnokniţnej vloţky č. 1281. V tejto súvislosti
poznamenal, ţe Prídelová listina Čd 145/55 z 15. marca 1955, ktorou mala byť nehnuteľnosť
daná do vlastníctva Československého štátu Štátny majetok š. p. Bajč do operatívnej správy,
je datovaná o 7 rokov neskôr neţ uvedený výmer, pričom v tejto prídelovej listine právni
predchodcovia ţalobcov nemohli byť uvedení ako bývalí vlastníci, nakoľko Výmer
o vlastníctve pôdy zo 6. mája 1948 nebol premietnutý do pozemnokniţnej vloţky. Uvedená
skutočnosť však ešte neznamená, ţe títo právni predchodcovia nemohli nadobudnúť
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a práve súdnym rozhodnutím nemoţno túto
skutočnosť deklarovať. V tejto súvislosti povaţoval za právne irelevantné, ţe ďalšími
právnymi aktmi štátu a právnych úkonov sa stali vlastníkmi týchto nehnuteľností iné subjekty.
Konštatoval, ţe výmer o pridelení pôdy je treba povaţovať za vkladuschopnú listinu a túto
skutočnosť nepoprel v konaní ani ţalovaný. Pokiaľ ţalovaný sa bránil tým, ţe nehnuteľnosti
boli vyvlastnené od právnych predchodcov ţalobcov, tak v tomto smere ţiadny dôkaz
nepredloţil, teda dôkazné bremeno neuniesol. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
ţe právnym predchodcom ţalobcov nebolo odňaté vlastnícke právo, na základe rozhodnutí,
právnych úkonov a postupov taxatívne uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb.,
teda od právnych predchodcov ani nemohol nikto získať do vlastníctva sporné nehnuteľnosti
a z týchto dôvodov by sa nemohli (ţalobcovia) domáhať úspešne vydania nehnuteľnosti
v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.. Obdobne je situácia aj pri moţnosti, resp. nemoţnosti
navrátenia vlastníctva (ţalobcov) k pozemkom v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z., keď tieţ
nehnuteľnosti, ku ktorým si ţalobcovia uplatňujú vlastnícke právo, v súčasnosti nepatria ani
do poľnohospodárskeho pôdneho fondu ani do lesného pôdneho fondu. Vychádzajúc
z uvedených právnych záverov podanej ţalobe ţalobcov vyhovel. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 19. apríla 2012 sp.zn.
8 Co 169/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcov zamietol.
Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume
2 885,32 € k rukám jej advokáta do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe
po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, ţe
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť
a ţalobu ţalobcov plne ako nedôvodnú zamietnuť. V danej veci ţalobcovia svoj nárok
na určenie (spolu)vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam si odvodzovali
a uplatňovali výlučne titulom nadobudnutia vlastníctva k nim Výmerom o vlastníctve pôdy zo
6. mája 1948 (vydaným ich právnym predchodcom J. a M. S.)
a následným ich prejednaním (prededením) v dedičských konaniach po nich. Odvolací súd
preto ako prvotnú otázku riešil otázku právnej perfektnosti tohto správneho rozhodnutia,
u ktorého zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, ţe (vo všeobecnosti) je - môţe byť aj
v súčasnosti vkladuschopnou listinou – listinou preukazujúcou vlastnícky nárok. U označenej
a predloţenej listiny Výmeru (len v kópii bez predloţenia originálu) však zistil také jej
nedostatky, pre ktoré ju nemohol povaţovať za perfektnú. Mal za to, ţe verejná listina je
nepouţiteľná, teda ţiadne právne dôsledky pre zmenu vlastníckych práv k označeným
predmetným nehnuteľnostiam nespôsobila. Uviedol, ţe z hľadiska formálnych náleţitostí
predloţená listina je označená ako KONCEPT, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a sporné je aj to, či
obsahuje podpis osoby povereníka, pre jeho nečitateľnosť. Poukázal ďalej na to, ţe v roku
1948 obec M.M. (neskôr M., vzniknutá z obcí M. a K.K., od odčlenením časti ktorej vznikla
neskôr – 1956 obec P.), zahŕňala pozemky v kat. územiach M. a K.K., pričom však len pre
kat. územie M. bola zaloţená pozemnokniţná vloţka s č. 1281, v ktorej však bola zapísaná
len parcela č. 4247. Výmer preto u parcely č. 4247/1, roľa o výmere 1.8665 ha z vl. č. 1281,
uvádza nesprávne označenie kat. územia K.K. (namiesto M.), teda označuje v označenom kat.
území neexistujúcu pozemnokniţnú vloţku a parcelu a je preto neurčitý (vadný).
Do predloţeného Výmeru učinil niekto neznámy zásah „opravou“ označenia kat. územia
(prečiarknutím slov „K.K.“ a dopísaním „M.“), avšak vo výmere predloţenom Správou
katastra Komárno (č.l. 285) „oprava“ ţiadna nie je. Vychádzajúc z uvedeného (overeného
odpisu) Výmeru zo Správy katastra Komárno a tieţ aj z toho, ţe kópia predloţená ţalobcami
tieţ je (len) kópiou získanou nimi z archívu (Štátneho okresného archívu v Komárne, ďalej
len „ŠOA“) mal potom odvolací súd za to, ţe ţalobcovia nepreukázali (predloţením
originálu) ani to, ţe by ich právnym predchodcom bola vôbec označená listina Výmeru
vydaná (doručená) a ţe teda samotný správny orgán sledoval dosiahnutie jej účinkov.
Z uvedených dôvodov preto ţalobu ţalobcov zamietol a ďalšie (inak) právne významné
skutočnosti neposudzoval (vlastníctvo štátu, vlastníctvo ţalovaného zo zákona o majetku obcí
alebo vydrţaním, moţnosť a úplnosť „prededenia“, „zidentifikovanie“ prídelu, označenie kat.
územia a výmery parcely č. 4247/291 vo výroku rozsudku...). Rozhodnutie o náhrade trov
konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali včas dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 4/. Navrhli,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie
a zaviazal ţalovaného na náhradu trov dovolacieho konania. Uviedli, ţe odvolací súd zaloţil
svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Za nesprávny označili záver odvolacieho súdu, ţe výmer č. 2881/48-10/B je ako verejná
listina nepouţiteľný z dôvodov, ţe je označený ako koncept, neobsahuje odtlačok úradnej
pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, je sporné, či
obsahuje podpis povereníka pre jeho nečitateľnosť, spornosti katastrálneho územia M. a K.K.,
v konaní bola predloţená kópia a nebol predloţený jej originál. Dovolatelia uviedli, ţe
v zmysle zásad § 18 „Zásad kancelárskej sluţby vo vnútornej správe“ samotný „koncept“
v rámci spisu tvoril v podstate originál, prvopis rozhodnutia, z ktorého sa následne na
povereníctve vyhotovovali čistopisy, odpisy a výpisy, ktoré sú odpísanými vyhotoveniami
prvopisu „Konceptu“. Mali za to, ţe predloţený „Koncept“ výmeru je verejnou listinou, ktorá
preukazuje vznik vlastníckeho práva a nemoţno ju povaţovať len za prípravný nezáväzný
koncept v súčasnom ponímaní. Práve z tohto dôvodu je predmetná listina opatrená podpisom
povereníka, či by inak nemalo zmysel. Pokiaľ ide o záver odvolacieho súdu o absencii
odtlačku úradnej pečiatky poukázali na to, ţe v čase vydania uvedenej listiny sa na konanie
vtedajších „politických“ úradov (v ponímaní správnych orgánov) vzťahovalo vládne
nariadenie č. 8/1928 Sb. o konaní vo veciach patriacich do právomoci politických orgánov.
Zo znenia § 68 ods. 3 citovaného nariadenia vyplýva, ţe v písomnom rozhodnutí má byť
označený úrad, ktorý ho vydáva, uvedený dátum a pripojený podpis úradného orgánu na to
oprávneného. Neobstojí preto námietka odvolacieho súdu, ţe prídel neobsahuje odtlačok
pečiatky, nakoľko z hľadiska platnosti výmerov na jeho platnosť postačuje podpis povereníka.
Obdobný názor zastáva aj odbornú literatúra a prax. Dovolatelia ďalej uviedli, ţe nimi
predloţená overená kópia „Konceptu“ výmeru o vlastníctve pôdy získaná z archívu je úradne
overenou kópiou, ktorá nahrádza samotný originál listiny, čo je všeobecne známou
skutočnosťou. Výmer spĺňa všetky náleţitosti a skutočnosť, ţe nebol zapísaný v pozemkovej
knihe nie je rozhodujúce, nakoľko zápis výmeru do pozemkovej knihy mal iba deklaratórny
charakter, nakoľko vlastníctvo prídelcov vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy
(§ 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb.). Za nesprávny povaţovali aj výklad odvolacieho súdu,
ţe výmer je pre nesprávne označenie katastrálneho územia na druhej strane výmeru neurčitý.
Uviedli, ţe v kontexte s v konaní predloţenými listinami, aj napriek vo výmere nesprávnemu
uvedeniu katastrálneho územia K. (M.) K., ide nepochybne o parcelu v minulosti vedenú
v kat. úz. M. (v súčasnosti v kat. úz. P.). Rovnako nesúhlasili s názorom odvolacieho súdu, ţe
pre toto nesprávne označenie katastrálneho územia nemohli ţalobcovia zdediť nehnuteľnosti,
a tým nie je daná ani ich aktívna legitimácia. Namietali, ţe k zápisu dedičských rozhodnutí
nedošlo z dôvodu, ţe výmerové parcely boli neidentické, t.j. pre zápis bolo potrebné predloţiť
geometrický plán. Z uvedeného dôvodu boli zaloţené tzv. hluché listy vlastníctva. Zápis
vlastníckeho práva po predloţení geometrického plánu sa uţ neuskutočnil aj z dôvodu, ţe
k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet ţaloby bolo uţ zapísané vlastníctvo aj iným subjektom,
a preto bez určovacej ţaloby uţ tento zápis moţný nebol.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe všetky argumenty ţalobcov povaţuje
za účelové, bez preukázania ich opodstatnenosti. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie
ţalobcov po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu zamietol.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa k dovolaniu ţalobcov 1/ aţ 4/
nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním je moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p., a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,
nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti
účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom
nesprávne obsadeným). Dovolatelia netvrdili, ţe by konanie bolo postihnuté vadou konania
v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní zaťaţenom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným
vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tieţ vo vzťahu k procesným vadám inej závaţnej povahy
(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1
O.s.p.). Inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ţalobcami namietaná nebola a ani nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
Dovolatelia namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolatelia tento
dovolací dôvod spájajú s nesprávnym hodnotením Výmeru o vlastníctve pôdy, vydaným
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo 6. mája 1948
č. 2881/48-10/B, o ktorom odvolací súd uviedol, ţe výmer o vlastníctve pôdy vydaný
právnym predchodcom ţalobcov J. a M. S. a následne prostredníctvom dedičských konaní
prenesený na ţalobcov nie je perfektnou listinou, nakoľko predmetný výmer bol súdu
predloţený len v kópii (bez predloţenia originálu), trpí závaţnými nedostatkami a je ako
verejná listina nepouţiteľný.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môţu byť len
právne otázky na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený
procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.) .
Zo spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa, vychádzajúc z výsledkov ním vykonaného
dokazovania zaloţil svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy, ţe právni
predchodcovia ţalobcov sporné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva Výmerom
o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
v Bratislave zo 6.mája 1948 v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR v znení Nariadenia
č. 64/1946 Zb. SNR, pričom tento výmer povaţoval za vkladuschopnú listinu i napriek tomu.,
ţe táto nebola premietnutá do pozemnokniţnej vloţky č. 1281.
V posudzovanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaloţil svoje
zmeňujúce rozhodnutie na právnom názore, ţe listina - výmer (len v kópii bez predloţenia
originálu) obsahuje také nedostatky, pre ktoré nemôţe byť právne perfektná, a preto je ako
verejná listina nepouţiteľná, teda ţiadne právne dôsledky pre zmenu vlastníckych práv
k označeným predmetným nehnuteľnostiam nespôsobila. Uviedol, ţe z hľadiska formálnych
náleţitostí je označená ako KONCEPT, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a sporné je aj to, či obsahuje podpis
osoby povereníka, pre jeho nečitateľnosť. Do predloţeného Výmeru učinil niekto neznámy
zásah „opravou“ označenia kat. územia (prečiarknutím slov „K.K.“ a dopísaním „M.“), avšak
vo výmere predloţenom Správou katastra Komárno (č. l. 285) „oprava“ ţiadna nie je.
Poukázal ďalej na to, ţe v roku 1948 obec M.M. (neskôr M., vzniknutá z obcí M. a K.K., od
odčlenením časti ktorej vznikla neskôr – 1956 obec P.), zahŕňala pozemky v kat. územiach M.
a K.K., pričom však len pre kat. územie M. bola zaloţená pozemnokniţná vloţka s č. 1281, v
ktorej však bola zapísaná len parcela č. 4247. Výmer preto u parcely č. 4247/1, roľa o výmere
1.8665 ha
z vl. č. 1281, uvádza nesprávne označenie kat. územia K.K. (namiesto M.), teda označuje v
označenom kat. území neexistujúcu pozemnokniţnú vloţku a parcelu a je preto neurčitý
(vadný). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd naviac konštatoval, ţe ţalobcovia
nepreukázali (predloţením originálu) ani to, ţe by ich právnym predchodcom bola vôbec
označená listina Výmeru vydaná (doručená) a ţe teda samotný správny orgán sledoval
dosiahnutie jej účinkov.
Dovolací súd sa s týmto záverom odvolacieho súdu nestotoţňuje a nepovaţuje ho
za správny.
Skutočnosť, ţe výmer o vlastníctve pôdy obsahuje pečiatku „koncept“, podľa názoru
dovolacieho súdu neodôvodňuje záver, ţe táto listina nie je verejnou listinou, ktorá by bola
povaţovaná za rozhodnutie, ktoré by právoplatne konštituovalo alebo osvedčovalo právny
stav v nej uvedený. Nesprávny je aj záver odvolacieho súdu o tom, ţe výmer o vlastníctve
pôdy nemôţe byť perfektnou verejnou listinou z dôvodu, ţe neobsahuje odtlačok úradnej
pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a je sporné, či
obsahuje aj podpis osoby povereníka pre jeho nečitateľnosť.
Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len
nariadenie) upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy
pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo
oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako
verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej
nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva
v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia).
Z uvedeného je zrejmé, ţe ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje
všetky podstatné náleţitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi
právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú
zákonom poţadované podstatné náleţitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady
takejto listiny je skutočnosť, ţe listina povahu verejnej listiny nemá a teda, ţe nie je spôsobilá
vyvolať účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia.
Podľa § 68 ods. 3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.o konaniach vo veciach patriacich
do pôsobnosti politických úradov (správne konanie) v písomnom rozhodnutí má byť označený
úrad, ktorý ich vydáva, uvedený dátum a pripojený podpis úradného orgánu k tomu
oprávneného.
Uvedený právny záver odvolacieho súdu je v rozpore s vyššie citovanou vyhláškou
o náleţitostiach správnych rozhodnutí. Je potrebné uviesť, ţe právne predpisy a právny
poriadok doby minulej je nutné povaţovať za platné, teda sú platné aj úkony v súlade s týmto
právnym poriadkom urobené. Pokiaľ právny poriadok platný v dobe vydania výmeru
vyţadoval pre platnosť rozhodnutia podpis úradného orgánu k tomu oprávneného
(bez odtlačku úradnej pečiatky), nie je moţné, z dôvodu, ţe výmer takýto odtlačok pečiatky
neobsahoval, takéto rozhodnutie povaţovať sa neperfektnú verejnú listinu.
Ani skutočnosť, ţe sa na prvej strane výmeru nachádza pečiatka „koncept“ ešte
nespôsobuje nulitu rozhodnutia správneho orgánu.
Za nulitný akt totiţ moţno povaţovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným
orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo
rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je moţné
preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však
preskúmaniu všeobecným súdom. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj v rozsudku sp.zn. 4 Cdo 123/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor, ţe výmery a prídelové listiny, ako verejné
listiny, boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam
a sú vkladuschopnými listinami, ţe mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je
oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môţe ho preskúmavať len so zreteľom
na to, či ide akt nulitný (ničotný), ako i to, ţe nulitným aktom je správny akt vydaný tzv.
absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd
Slovenskej republiky tieţ v rozsudku sp.zn. 5 Cdo 110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 40/2001, ako aj v rozsudku z 27. novembra 2007 sp.zn.
2 Cdo 337/2006, obdobne aj v uznesení sp.zn. 4 Sţ 88/1995, ktoré bolo uverejnené v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 65/1995 a v uznesení sp.zn.
4 Sţ 34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky pod č. 77/1998.
V posudzovanej veci Výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy zo 6. mája
1948 číslo 2881/48-10/B spĺňal tak po formálnej, ako aj obsahovej stránke všetky zákonné
podmienky a náleţitosti. Bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave, teda orgánom podľa § 1 ods. 1 nariadenia k tomu kompetentným. Je
v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej
veci sa týka, je datované, opatrené podpisom povereníka, obsahuje názov a meno a priezvisko
bývalého vlastníka, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné označenie
nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie
k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Predmetné rozhodnutie, ktoré je potrebné charakterizovať
ako správny akt, bolo vydané orgánom na to oprávneným v medziach jeho právomoci. Ide
preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba povaţovať za „perfektnú“ a ktorá má
povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcov k nehnuteľnostiam tam
označeným, včítane tých, ktoré sú predmetom sporu, preukázať a to bez ohľadu na jeho vecnú
správnosť, ktorá nemôţe byť v súčasnosti preskúmavaná všeobecným súdom. .
Právny názor odvolacieho súdu, ţe „vydaný Výmer o vlastníctve pôdy zo 6. mája
1948 pre právnych predchodcov ţalobcov nebol pre chybné označenie katastrálneho územia
pre parcelu č. 4247/2 (K.K. namiesto M.) takou verejnou listinou, na základe (podľa) ktorej
vlastnícke právo k nej nadobudli, povaţuje dovolací súd za nesprávny.
Z podkladov smerujúcich k vydaniu výmeru (z pozemnokniţných vloţiek) je zrejmé,
ţe pozemky, ktoré mali byť právnym predchodcom ţalobcov pridelené výmerom sa týkajú
katastrálneho územia M.. Dovolací súd má za to, ţe vo výmere označené katastrálne územie
M.M. (prvá strana výmeru), resp. K.K. a M.M. (druhá strana výmeru) je odstrániteľnou
chybou - chybou v písaní, nespôsobujúcou neurčitosť týchto listín. Dovolací súd
poznamenáva, ţe obec s názvom M. vznikla zlúčením obce M. a K.K. v roku 1942. Naviac,
dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto časti uviesť, ţe správnosť Výmeru a jeho súlad
s vtedy platnými predpismi nie je moţné v súčasnosti preskúmať a takýto správny akt treba
povaţovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p.
vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo
vady, nemoţno takéto rozhodnutie označiť
za nulitný (neexistujúci) akt.
V posudzovanej veci sa tieţ javí, ţe konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/O.s.p.). Dovolací súd
poznamenáva, ţe podanie správy predsedom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá
povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z § 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania (§122
O.s.p.). Potrebným zopakovaním dokazovania nie je ani „prečítanie listín“ na č.l. 178
(späťvzatia ţaloby a upresnenie petitu), č.l. 6- 9 (kópia výmeru o vlastníctve pôdy zo 6. mája
1948), č.l. 285-287 (overená fotokópia výmeru o vlastníctve pôdy, č.l. 294-296
(pozemnokniţná vloţka č. 1281 pre katastrálne územie M.), geometrického plánu tvoriaceho
neoddeliteľnú súčasť rozsudku, č.l. 470 (vyjadrenie ţalobcov k podanému odvolaniu).
Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu nie je ani vyjadrenie sa právnych zástupcov
účastníkov konania k veci na odvolacom pojednávaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe
odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie
dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie
je tieţ zrejmé, z akých konkrétnych dôkazov odvolací súd vychádzal, keď dospel k záveru
o nedoručení výmeru právnym predchodcom ţalobcov a ţe samotný orgán sledoval
dosiahnutie ich účinkov.
Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a ţe dovolatelia
opodstatnene napadli vecne nesprávny rozsudok odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný (§ 243d
ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. februára 2014
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová