Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/198/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone

Mesiarkinovej, v právnej veci navrhovateľa : M. L., bývajúci v T., proti odporkyni : M. I.,

bývajúca v T., v dovolacom konaní zastúpená P. T., advokátom Advokátskej kancelárie

so sídlom v B.., o určenie vlastníctva, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Topoľčany

pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 13. marca 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie v časti smerujúcej proti zmeňujúcemu výroku rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 13. marca 2008 sp.zn. o veci samej z a m i e t a .

Dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. marca 2008 sp.zn.

o trovách konania o d m i e t a .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa) rozsudkom z 22. októbra 2004 č.k.

-148 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že je výlučným

vlastníkom „tej časti nehnuteľnosti zapísanej v KN Katastrálneho úradu N., Správa katastra

2

T., v LV č. X. k.ú. T., ako parc.č. X. - trvalé trávne porasty vo výmere X. m, ktorá časť je

na geometrickom pláne znalkyne Ing. Y. S. zo dňa 5. apríla 2004 č. , ktorý je

súčasťou jej znaleckého posudku č. X. zo dňa 23. apríla 2004 označená ako parc.č. X. - trvalé

2

trávne porasty vo výmere X. m.“ Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu

náhradu trov štátu v sume 1 598,-- Sk a odporkyni, na účet jej zástupcu, náhradu trov konania

v sume 30 744,-- Sk, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie

svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že Výmer vydaný Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR

o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č.

64/1946 Sb.n. SNR o konfiškácii a urýchlenom rozdelení podôhospodárskeho majetku

Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „Výmer“),

vydaný 8. mája 1948, z ktorého navrhovateľ vyvodzoval vznik vlastníctva svojich právnych

predchodcov, a po nich svojho výlučného vlastníctva, nie je platnou listinou, pretože nespĺňa

vtedajšími predpismi požadované náležitosti. Neobsahoval totiž údaj o prídelovej cene, hoci

nešlo o bezodplatné pridelenie majetku. Predmetný výmer považoval len za pracovný návrh

prídelového konania, čo vyvodil z toho, že v konečnom prídelovom pláne právni

predchodcovia navrhovateľa uvedení už neboli. Naostatok navrhovateľ nepreukázal ani to, že

jeho právni predchodcovia zaplatili prídelovú cenu za nehnuteľnosti, ktoré im mali byť

pridelené.

Krajský súd v Nitre (odvolací súd), na základe odvolania navrhovateľa, po zrušení

jeho skoršie rozsudku dovolacím súdom, rozsudkom z 13. marca 2008 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa (znova) zmenil tak, že určil, že „navrhovateľ je vlastníkom tej

časti nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu N., Správa katastra

2

T., v LV č. X. kat.úz. T., ako parc.č. X. - trvalé trávne porasty vo výmere X. m, ktorá časť je

na geometrickom pláne znalkyne Ing. S. zo dňa 5. apríla 2004, ktorý je súčasťou jej

znaleckého posudku č. X. zo dňa 23. apríla 2004, označená ako parc.č. X. - trvalé trávne

2

porasty vo výmere X. mv celosti“. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu

náhradu trov štátu v sume 1 000,-- Sk a navrhovateľovi, jeho zástupcovi, náhradu trov

konania v sume 20 022,20 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na rozdiel

od súdu prvého stupňa mal odvolací súd za to, že Výmer spĺňa náležitosti listiny

preukazujúcej vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľa, je vydaný príslušným

štátnym orgánom s konkrétnym vymedzením prídelu a prídelcov, keď ustanovenie § 1 ods. 1

nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR umožňoval vydať prídel ešte pred zaplatením prídelovej

ceny s tým, že prídelová listina s poukazom na § 1 ods. 2 citovaného nariadenia je verejnou

listinou, zakladajúcou vlastníctvo prídelcov. Vychádzajúc tiež z informácie Štátneho archívu

v N., že v prídelovej listine je vložené oznámenie ONV odboru poľnohospodárstva

z 22. januára 1966 č. V. J. L. a manželke S. rod. K. o odpise nedoplatku na prídelovej cene

za stavebný pozemok (vychádzajúc z Výmeru jednalo sa o parc.č. X., B. X., stavebný

pozemok o výmere X. ha), ktorý bol vyvlastnený pre K. T. na výstavbu bytov v kat.úz. T.,

dospel k záveru, že prídelová cena bola určená. Zo znaleckého posudku a geometrického

plánu Ing. S. mal odvolací súd za preukázané, že časť parcely č. X. zapísaná na LV č. X.

pre kat.úz. T., v uvedenom GP označená ako parc.č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere

2

X. m, je vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. X. z pozemnoknižnej vložky č. X..

Po objasnení veci znalkyňou Ing. Y. S. na pojednávaní odvolací súd nevidel dôvod

pre pochybnosti o správnosti jej znaleckého posudku, ako aj jeho súčasti, geometrického

plánu č. zo dňa 5. apríla 2004, ktorý bol úradne overený podľa

Správou katastra v T. dňa 16. apríla 2004. K námietke odporkyne, že navrhovateľ, resp. jeho

právni predchodcovia, sa vzdali prídelu v roku 1953, odvolací súd uviedol, že takýto dôkaz

predložený nebol. Údajná zápisnica z 21. apríla 1953 (ktorá sa ale nezachovala) spísaná na

MNV T. by bola v tomto smere bez právneho významu, nakoľko odnímať pridelený majetok

mohlo iba Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú

reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára

na pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR). Vzdanie sa

prídelu na MNV preto nemohlo privodiť žiadne právne účinky. Podľa odvolacieho súdu

nemožno tiež opomenúť, že v časoch socializácie dediny bolo bežné vnesenie majetku

do JRD, čo však nikdy neznamenalo vzdanie sa vlastníctva.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie odporkyňa. Navrhla

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že dovolanie

podáva z dôvodov podľa a Namietala nesprávne právne

posúdenie otázky platnosti Výmeru odvolacím súdom, keď Výmer považoval za „perfektnú“

listinu preukazujúcu vlastnícke právo prídelcov. Bola toho názoru, že nedostatok určenia

prídelovej ceny, ak nejde o bezplatne pridelený majetok, spôsobuje právnu „neperfektnosť“

Výmeru a takýto Výmer nemôže byť vkladuschopnou listinou, na základe ktorej možno

nadobudnúť vlastnícke právo. Súčasne poukázala na rozpor vo Výmere, pokiaľ ide

o označenie orgánu, ktorý ho vydal (Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy

v B.) a odtlačkom pečiatky (8. pracovná skupina Povereníctva pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v T.), ako i na neidentifikovateľný podpis bez predtlačeného označenia

podpisujúcej osoby pri texte povereník. Z týchto dôvodov Výmer považovala za nulitný akt,

ktorý nemôže mať žiadne právne účinky. Ďalej vytýkala odvolaciemu súdu, že nevzal

do úvahy jej námietky proti znaleckému posudku Ing. Y. S., ktorého súčasťou bol

geometrický plán, ktorý pridelenú parcelu lokalizoval úplne inak než ju žiadal navrhovateľ

určiť do vlastníctva v pôvodnom návrhu opierajúcom sa o geometrický plán Ing. O..

Nesúhlasila ani so záverom odvolacieho súdu v otázke vzdania sa prídelu právnymi

predchodcami navrhovateľov. Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania, ani v tejto časti nepovažovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne; podľa nej

mal odvolací pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ustanovenie

Navrhovateľ sa k dovolaniu odporkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne nie je dôvodné.

Vzhľadom na niektoré dovolacie námietky odporkyne (odvolací súd nesprávne

hodnotil posudok znalkyne Ing. Y. S., dôkazy o vzdaní sa prídelu právnymi predchodcami

navrhovateľa a pod.) považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných (, ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie (, , v znení do 15. októbra 2008, teraz

ods. 3, 4, 5 ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol

preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už

len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy,

pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad

ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé

z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní (, druhá veta ).

Podľa dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v ,

a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným).

Odporkyňa vady konania v zmysle v dovolaní výslovne nenamietala

a v dovolacom konaní žiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamieta, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených

v , sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že

súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného

skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 2

v znení do 15. októbra 2008 a pod.

Z dovolania odporkyne nevyplýva, akú inú vadu konania súdov nižších stupňov,

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, má na mysli, keď uvádza, že dovolanie

podáva aj z dôvodu podľa Preskúmaním rozhodnutia odvolacieho

súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dovolací súd nezistil, že by konanie odvolacieho súdu

bolo takouto vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, postihnuté. Ak mala

odporkyňa na mysli, že táto vada spočíva v procesnom pochybení súdu, keď nesprávnym

vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k mylnému záveru o opodstatnenosti návrhu,

ktorý záver, podľa odporkyne, odporuje výsledkom vykonaného dokazovania, nejde o vadu,

ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a ktorá by v takomto prípade

naplňovala predpoklady dovolacieho dôvodu podľa Spôsobilým

dovolacím dôvodom v zmysle nie je nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením

dôkazov odvolacím súdom (porovnaj R 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná

charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2 veta

druhá ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané

v základnom konaní (viď aj dôvody uvedené vyššie).

Jediným odporkyňou uplatneným dovolacím dôvodom, ktorý je z hľadiska § 241

ods. 2 písm. c/ prípustný, je, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Odporkyňa tento dovolací dôvod spája s nesprávnym hodnotením

Výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v B.. z 8. mája 1948 č.

1701/1948 odvolacím súdom a tento považuje za nulitný akt.

Dovolací súd má za to, že v danej veci nemožno akceptovať takéto tvrdenie odporkyne

a označiť predmetný Výmer za nulitný akt.

V predmetnej veci odvolací súd posudzoval platnosť a záväznosť Výmeru z hľadiska

jeho súladnosti s nariadením č. 104/1945 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení

pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského

národa v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že ide o prídelové rozhodnutie, ktoré

má charakter verejnej listiny, čoho dôsledkom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v ňom uvedeným, a to napriek tomu, že Výmer neobsahuje určenie

prídelovej ceny a predpokladá jej neskoršie určenie. Dovolací súd tento záver odvolacieho

súdu považuje za správny, stotožňuje sa s ním a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré si v celom rozsahu osvojuje. Naviac, dovolací súd

považuje za potrebné v tejto časti uviesť, že správnosť Výmeru a jeho súlad s vtedy platnými

predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať

za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle vychádzať. Ani

v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno

takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno

považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda

nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci

právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným

postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom.

K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp.zn.

, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, v ktorom

vyslovil názor, že výmery a prídelové listiny, ako verejné listiny, boli aj sú v súčasnosti

dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými

listinami, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť správneho aktu, že ho môže preskúmavať len so zreteľom na to, či ide akt nulitný

(ničotný), ako i to, že nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne vecne

nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky

tiež v rozsudku sp.zn. , ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe

pod č. 40/2001, ako aj v rozsudku z 27. novembra 2007 sp.zn. , obdobne aj

v uznesení sp.zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 65/1995 a v uznesení sp.zn. , ktoré bolo uverejnené

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 77/1998.

V danom prípade je nepochybné, že J. L. a jeho manželke S., rod. K., právnym

predchodcom navrhovateľa, bola Výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy v B.. z 8. mája 1948 č. 1701/48 podľa § 1 ods. l nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR

v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR pridelená, okrem iného, aj sporná nehnuteľnosť.

Predmetné rozhodnutie aj podľa názoru dovolacieho súdu má charakter verejnej listiny, bolo

vydané orgánom na to podľa zákona oprávneným a v medziach jeho právomoci, je

právoplatné a vykonateľné, a preto ho treba považovať za právne perfektné, a to bez ohľadu

na prípadnú vecnú nesprávnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom;

u predmetného rozhodnutia platí, že sa prezumuje jeho správnosť. Pokiaľ odporkyňa

v dovolaní tvrdí, že Výmer nebol vydaný na to oprávneným orgánom, dovolací súd toto

tvrdenie považuje za zavádzajúce z dôvodu, že z Výmeru nepochybne vyplýva, že bol vydaný

oprávneným orgánom a podpísaný vtedajším povereníkom pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy Dr. F..

Nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k zrušeniu Výmeru alebo k strate

alebo obmedzeniu vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti právnych predchodcov

navrhovateľa, možno uzavrieť, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa a návrhu vo veci samej vyhovel, treba považovať za vecne správne;

odporkyňa neodôvodnene namietala, že toto rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Keďže v konaní neboli zistené vady uvedené v a konanie nie je

postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie podľa ods. l

rozsudkom zamietol.

Pokiaľ odporkyňa vo zvyšnej časti dovolania výslovne napadla aj výrok rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie má

povahu uznesenia (viď ); prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje

ustanovenie Dovolanie v uvedenej časti bolo preto potrebné odmietnuť

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Z týchto dôvodov bolo rozhodnuté o dovolaní odporkyne tak, ako je to uvedené

vo výrokoch tohto rozsudku.

V dovolacom konaní navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd mu ale napriek tomu náhradu trov konania nepriznal, pretože

v dovolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. júna 2009

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková