Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/157/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Milana Deáka,

v právnej veci navrhovateľov 1/ R. L., bývajúcej v B., 2/ E. P., bývajúcej v B., 3/ R. K.,

bývajúcej v B., 4/ A. P., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. L. L., advokátom v B., proti

odporkyni S. – S., B., zastúpenému Mgr. P. B., advokátom spoločnosti B., L., o určenie

vlastníckeho práva, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Bratislave V pod sp.zn.

, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

13. decembra 2006, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom 1/ až 4/ trovy dovolacieho konania

52 169,-- Sk do rúk JUDr. L. L., advokáta v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 1. júla 2004, č.k. - 201, zamietol

návrh navrhovateľov na určenie, že do dedičstva po nebohom J. P., zomrelom X.,

a do dedičstva po nebohej F. P., zomrelej X., patria v jednej polovici nehnuteľnosti

v katastrálnom území R., zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X. - roľa

2 2

o výmere X. m, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela č. X.

2

– orná pôda, parcela č. X. – záhrada o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela č. X.

2

– orná pôda, parcela č. X. – zastavaná plocha, parcela č. X. – roľa o výmere X. mpodľa

2

identifikácie parciel parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa

2

identifikácie parciel parcela č. X., X. všetko orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m,

podľa identifikácie parciel parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. – zastavaná plocha, parcela

2

č. X. – orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela

2

č. X., X. všetko orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel

parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. – zastavaná plocha, parcela č. X. – orná pôda, všetko

v užívaní PD D.. Navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania

70 627,-- Sk do troch dní. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na zistení, že podľa

ustanovenia § 3 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. prešiel dozor nad hospodárením prídelov

podľa ustanovenia § 23 nar.č. 104/1945 Sb. na okresné národné výbory. Na základe toho

dospel k záveru, že rozhodnutie bývalého OPR ONV B. č. Pôd. X. zo dňa 15.4.1960 o zrušení

prídelu bolo vydané v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a na to oprávneným

orgánom, a preto sa nejedná v danom prípade o nulitný právny akt. Nakoľko voči tomuto

rozhodnutiu nebola podaná sťažnosť ani odvolanie, stalo sa právoplatným a nemožno ho

pre nedostatok právomoci v tomto konaní ďalej preskúmavať. Zároveň súd prvého stupňa

konštatoval, že navrhovatelia ani hodnoverným spôsobom nepreukázali, že by ich právni

predchodcovia boli vlastníkmi sporných nehnuteľností, keď nepredložili ani rozhodnutie

o prídele, ani doklad o zaplatení prídelovej ceny, čo bolo nevyhnutné pre riadne získanie

prídelu v maďarskej pozemkovej reforme. S poukazom na ustanovenie § 115, § 116 ods. 1,

, , , (zákon č. 141/1951 Zb.) vyvodil

na základe výsledkov vykonaného dokazovania záver, že pre nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním k sporným nehnuteľnostiam právnymi predchodcami navrhovateľov

absentuje základná podmienka, a to dobromyseľnosť držiteľa, a to vzhľadom na rozhodnutie

o zrušení prídelu, ktoré sa stalo právoplatným pred uplynutím vydržacej doby, ktorá v tomto

prípade začala plynúť od 1.1.1951 a skončila by dňa 1.1.1961. O náhrade trov konania

rozhodol podľa ustanovenia

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov rozsudkom z 13. decembra

2006, sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že

do dedičstva po nebohom J. P., zomrelom X., v jednej polovici, a do dedičstva po nebohej F.

P., zomrelej X., v jednej polovici, patria nehnuteľnosti vedené pre Obec a katastrálne územie

2

R. v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X. – roľa o výmere X. m, parcela č. X. –

2

roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. –

2

záhrada o výmere X. m , podľa identifikácie parciel parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. –

2

zastavaná plocha, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela

2

č. X. – orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela

2

č. X., X. všetko orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel

parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. – zastavaná plocha, parcela č. X. – orná pôda, parcela

2

č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela č. X., X. všetko orná pôda,

2

parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela č. X. – orná pôda,

parcela č. X. zastavaná plocha, parcela č. X. – orná pôda. Vo zvyšku návrh zamietol.

Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 4/ náhradu trov konania v sume

631 450,-- Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľov. Doplnil dokazovanie oboznámením

sa s obsahom spisov Okresného súdu Bratislava V sp.zn. , ,

s rozhodnutím Okresného národného výboru B. v B. zo dňa 22.4.1960, s výpismi z účtu

zo dňa 6.6.1960, s uznesením súdu čd. 1352/56 zo dňa 4. mája 1956, s prekladmi nariadenia

ministra pôdohospodárstva číslo F.M. 2400/1945, č. F.M. 33000/1945, č. 5600/1945 F.M.,

zákona VI z roku 1945 o zrušení veľkostatkov a o uzákonení vládneho nariadenia

vyhláseného vo veci pridelenia pôdy roľníkom a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu.

Odvolací súd konštatoval, že navrhovatelia sa domáhali určenia, že poľnohospodárske

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R., ktoré boli ich právnym predchodcom

pridelené v maďarskej pozemkovej reforme podľa nar.č. 600/1945 M.E. a nar.č.

5600/1945 M.E. maďarským štátom, patria po jednej polovici do dedičstva po nebohých

právnych predchodcoch navrhovateľov J. P. a F. P.. Svoj návrh odôvodnili tým, že

rozhodnutie odboru poľnohospodárstva rady Okresného národného výboru B. zo dňa

15.4.1960 o zrušení prídelu nemohlo vyvolať právne účinky zániku vlastníctva ich právnych

predchodcov k týmto poľnohospodárskym pozemkom, nakoľko bolo vydané nad rozsah

právomoci bývalých okresných národných výborov a tiež po uplynutí 10 ročnej lehoty

od pridelenia nehnuteľností. Odvolací súd konštatoval naliehavý právny záujem na určení, že

poľnohospodárske pozemky patria do dedičstva po nebohých právnych predchodcoch

navrhovateľov, nakoľko bez takéhoto určenia by ich nebolo možné v dedičskom konaní ako

nesporne preukázané vlastníctvo po poručiteľoch prejednať v prospech navrhovateľov ako

dedičov. Neuznal obranu odporkyne v tom, že v občianskom súdnom konaní nemožno už

preskúmavať a posudzovať rozhodnutie bývalého Okresného národného výboru B. zo dňa

15.4.1960 o zrušení prídelu z dôvodu, že bolo vydané v správnom konaní a nakoľko právni

predchodcovia navrhovateľov nepodali proti nemu opravný prostriedok, stalo sa

právoplatným. Argumentácii odporkyne bolo možné prisvedčiť do miery, že vecnú správnosť

rozhodnutia o zrušení prídelu ako právoplatného správneho aktu neprináleží súdu v konaní

mimo rámca správneho súdnictva preskúmavať. Môže ho preskúmavať len z hľadiska

existencie právomoci správneho orgánu na jeho vydanie. V opačnom prípade by išlo o nulitný

správny akt (paakt), ktorý by nemohol privodiť právne následky v podobe zániku

vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov k prideleným poľnohospodárskym

pozemkom, a v takom prípade by tieto prešli do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu. Podľa

názoru odvolacieho súdu, preskúmavaniu rozhodnutia o zrušení prídelu nebránilo v tomto

smere ani rozhodnutie Ľudového súdu Bratislava – vidiek č.d. 2460/60 o odčlenení

predmetných pozemkov z pozemnoknižnej vložky č. X. do pozemnoknižnej vložky č. X.

pre katastrálne územie R. a vklade vlastníckeho práva v prospech Československého štátu,

nakoľko malo z hľadiska nadobudnutia vlastníctva len deklaratórny charakter. Zápis

vlastníckeho práva v pozemkovoknižnej vložke č. X. k.ú. R. v prospech právnych

predchodcov navrhovateľov k nehnuteľnostiam uvedeným v časti A pod bodom I., bol

vykonaný na základe § 65 nar.č. 5600/1945 M.E., ktoré ukladalo župnej rade pre pozemkovú

reformu zabezpečiť v prospech nových prídelcov vklad vlastníckeho práva a do výšky kúpnej

ceny v prospech štátnej pokladnice vklad záložného práva. Tento zápis bol vykonaný v súlade

ustanovením § 67 nar.č. 5600/1945 M.E. (právny predpis Maďarskej republiky) ako vklad

vlastníckeho práva na liste B a zápis záložného práva na liste C pozemkovej knihy. Prideleniu

predchádzalo aj vypracovanie pozemkovej knihy o rozdelení (§ 62, § 64 nar.č. 5600/1945

M.E. (právny predpis Maďarskej republiky), čo navrhovatelia doložili výpisom z knihy

o rozdelení pozemkov v obci R. z roku 1946. V konaní nebolo preukázané, že by došlo

následne k zmene vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov k predmetným

pozemkom podľa vtedy platných ustanovení zákona VI z roku 1945 a nar.č. 5600/1945 M.E.

(právny predpis Maďarskej republiky) odňatím či zrušením prídelu. Tento právny stav

rešpektovalo aj rozhodnutie Okresného národného výboru B. o zrušení prídelu zo dňa

15.4.1960, keď konštatovalo pridelenie poľnohospodárskeho majetku právnym predchodcom

navrhovateľov a nasvedčuje mu aj skutočnosť, že zrušením prídelu nedotknuté nehnuteľnosti

zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X., X. spolu s domom č.s. X., parcela

č. X. a X. (rovnako pridelené právnym predchodcom navrhovateľov v maďarskej pozemkovej

reforme), boli v dedičskom konaní po J. P. v jednej polovici prejednané na základe uznesenia

sp.zn. D 672/62 zo dňa 25.6.1962. Pôvodný zápis v pozemnoknižnej vložke č. X. dňa

3.5.1956 v časti B pod bodom X. v prospech československého štátu sa vzťahoval

na vlastnícke právo k pôvodne zapísaným nehnuteľnostiam v časti A bod X., čomu

nasvedčuje aj uznesenie Ľudového súdu v Bratislave č.d. 1352/56 zo dňa 4. mája 1956, a teda

nemôže sa vzťahovať na pozemkové nehnuteľnosti, ktoré v tom čase boli zapísané

v pozemnoknižnej vložke č. X. a do pozemnoknižnej vložky č. X. boli odčlenené až

na základe uznesenia Ľudového súdu Bratislava – vidiek č.d. 2460/60 zo dňa 19. augusta

1960 ako ďalšie vlastníctvo štátu pod B/X.. Podľa názoru odvolacieho súdu, ako opodstatnená

sa nepreukázala ani námietka odporkyne, že zápis v pozemkovej knihe vykonaný maďarským

štátom sa stal neplatným s poukazom na ustanovenie § 4 zákona č. 4/1950 Sb.n. SNR

o úprave verejných kníh, prevzatých od cudzích súdov, keďže v konaní nevyšli najavo žiadne

také okolnosti týkajúce sa zápisu, ktoré by nasvedčovali tomu, že na základe dôvodnej

námietky oprávnenej osoby by tieto zápisy boli rozhodnutím súdu vymazané ako

neplatné. Preto bolo potrebné vychádzať zo zápisu právneho stavu zaznamenaného

v pozemkovej knihe. Pre vecnú správnosť bolo rozhodujúce posúdenie právomoci okresného

národného výboru na zrušenie prídelu v maďarskej pozemkovej reforme podľa ustanovenia

§ 23 nar.č. 104/1945 Sb.n. SNR. Súdna prax zaujala k tejto otázke jednotný právny názor,

podľa ktorého v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 nar.č. 104/1945 Sb. pridelený majetok mohlo

odňať len Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy; okresné národné výbory

nemali právomoc odnímať prídely, a z toho dôvodu treba považovať takéto rozhodnutia

vydané nad rozsah právomoci správneho orgánu za nulitný správny akt, ktorý nemohol

založiť právne účinky zániku vlastníctva. Na základe § 3 bod 3 vyhlášky č. 509/1950 Ú.v.

prešla na okresné národné výbory pôsobnosť Povereníctva pôdohospodárstva len v rozsahu

vykonávania vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozoru nad hospodárením prídelcov

podľa § 23 nar.č. 104/1945 Sb.n. SNR, a teda nie pôsobnosť odňatia prideleného majetku

a jeho pridelenia inej osobe podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nar.č. 104/1945 Sb.n. SNR. Táto

pôsobnosť mohla jedine prejsť na krajské národné výbory podľa ustanovenia § 2 ods. 3

vyhlášky. Na základe uvedených záverov odvolací súd uzavrel, že rozhodnutie o zrušení

prídelu zo dňa 15.4.1960 vydané nad rámec právomoci Okresného národného výboru B., je

nulitným správnym aktom, s ktorým nemožno spájať účinky zániku vlastníckeho práva

právnych predchodcov navrhovateľov k prideleným poľnohospodárskym nehnuteľnostiam.

Z dôvodu neúčinnosti právneho titulu došlo k odňatiu vlastníckeho práva právnych

predchodcov navrhovateľov štátom bez právneho dôvodu. Tieto následky nebolo možné

konvalidovať ani následným právoplatným uznesením ľudového súdu o vklade vlastníckeho

práva v prospech štátu do pozemkovej knihy, do ktorej zápisy mali v tom čase len

deklaratórny charakter. V dôsledku právne neúčinného aktu bolo zachované vlastnícke právo

právnych predchodcov navrhovateľov k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam. Odvolací súd

pri rozhodovaní vychádzal z identifikácie parciel vyhotovenej dňa 6.8.2004, založenej

v dedičskom konaní po právnych predchodcoch navrhovateľov, podľa ktorej nehnuteľnosť

parcela č. X. – zastavaná plocha, je ako vlastníctvo štátu v správe S. S. C. a nie odporcu S. P.

F., ktorá skutočnosť nekorešponduje ani s petitom návrhu navrhovateľov. A preto v tejto časti

návrh odvolací súd zamietol ako nedôvodný.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá ho žiadala zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd v sporovom konaní je oprávnený rozhodnúť

o vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti, nemôže však rozhodnúť, že určitá vec je

predmetom dedičstva, takúto právomoc má súd výlučne v konaní o dedičstve podľa § 175a

a nasl. a preto navrhovatelia neosvedčili naliehavý právny záujem na podaní určovacej

žaloby. Poukázala i na tú skutočnosť, že oprávnená osoba si mohla uplatniť svoj nárok podľa

zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom do dňa 31.12.2004 na príslušnom obvodnom

pozemkovom úrade, neuplatnením práva v tejto prekluzívnej lehote jej právo zaniklo.

Navrhovatelia si svoj nárok neuplatnili. Mala ďalej za to, že rozhodnutia o zrušení prídelu

boli vydávané okresnými národnými výbormi v rámci ich právomoci a preto sa nejednalo

o ničotný správny akt, v prípade odňatia prídelu navrhovateľom. Namietala, že navrhovatelia

označili vo svojom návrhu iné nehnuteľnosti, než aké identifikoval odvolací súd vo svojom

rozhodnutí.

Navrhovatelia vo svojom vyjadrení poukázali na vecnú správnosť napadnutého

rozsudku, ktorého závery vychádzali z ustálenej súdnej praxe. Žiadali dovolanie zamietnuť

a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je riadne zastúpený (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolanie odporkyne nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Z obsahu dovolania odporkyne vyplýva, že táto ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho

viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k vyhoveniu návrhu, je vecne správne.

V zmysle žalobou na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu

alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba

vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný v stave aktuálnej

objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý ohrozuje právne

postavenie navrhovateľa a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto

neistotou ohrozené. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov

k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe, môže byť jedným

z predpokladov pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu.

Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80

písm. c/ ) treba vychádzať zo skutočnosti, že navrhovatelia majú naliehavý právny

záujem na určenie vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom

v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv

v katastri nehnuteľností. Nie je dôvodná v tomto smere námietka dovolateľa, že o určení

predmetu dedičstva, t. j. že určitá vec patrí do dedičstva, sú oprávnené rozhodovať súdy len

v konaní o dedičstve podľa a nasl. Uvedenou námietkou sa zoberali viaceré

rozhodnutia všeobecných súdov a z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že žaloby s takto

uplatneným žalobným petitom sú prípustné v konaní o určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam.

Ako správne ďalej uviedol odvolací súd, na základe právneho predpisu Maďarskej

republiky (nariadenie č. 5600/1945 M.E.) ktorý si zadovážil odvolací súd, boli predmetné

nehnuteľnosti pridelené prídelovou listinou ako prídel právnym predchodcom navrhovateľov.

Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a aj v súčasnosti sú dokladmi

o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami

pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladuschopné,

museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné.

Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 bolo možné

nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len

vpisom do pozemkovej knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek.

dňom 1. januára 1951 zrušil tento intabulačný systém

tým, že vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa nadobúdalo už samotnou zmluvou (§ 111

ods. 1) a zápis do pozemkovej knihy mal už len deklaratórny charakter (§ 112).

Z výslovného znenia zákonného ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.

SNR vyplývalo, že rozhodovanie o odňatí prideleného majetku patrilo Povereníctvu

pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Zákonom č. 98/1950 Sb. bol zrušený národný

pozemkový fond pri ministerstve pôdohospodárstva a fondov pozemkových reforiem, a to

zlúčením ich imania. Tento zákon v ustanovení § 1 ods. 4 splnomocnil Ministerstvo

pôdohospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou vydať v príslušnom úradnom

liste bližšie predpisy v súvislosti so zrušením Národného pozemkového fondu pri Ministerstve

pôdohospodárstva a v súvislosti s prechodom jeho pôsobnosti na Ministerstvo

pôdohospodárstva a na národné výbory. Na základe tohto splnomocnenia Ministerstvo

pôdohospodárstva a výživy vydalo vyhl.č. 507/1950 Ú.v., ktorou vydalo bližšie predpisy

o prechode pôsobnosti Národného pozemkového fondu na Ministerstvo pôdohospodárstva

a národné výbory a o prechode obdobnej pôsobnosti Povereníctva pôdohospodárstva

na národné výbory. Z ustanovenia § 2 ods. 3 citovanej vyhlášky (okrem iného) vyplývalo, že

na krajské národné výbory prešlo vybavovanie opatrení (v dohode s príslušnými národnými

výbormi a jednotnými zväzmi roľníkov) potrebných na riadne hospodárenie, kontrola tohto

hospodárenia, vyúčtovanie národných správ, dispozícia a evidencia presunu inventáru, a to

(okrem iných právnych predpisov) aj podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia č.

104/1945 Sb.n. SNR. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 vyhl.č. 507/1950 Ú.v. na okresné

národné výbory prešlo vykonávanie vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami a dozor

nad hospodárením prídelcov (okrem iných právnych predpisov), aj podľa ustanovenia § 23

nariadenia vyhl.č. 507/1950 Sb. Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že na národné

výbory prešla právomoc vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením

prídelcov v zmysle § 23 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR a citácia celého ustanovenia

§ 23 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR (t.j. aj jeho druhého odseku) znamená len právo

národného výboru vyjadriť sa k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku.

V tomto smere sa stotožňuje dovolací súd s právnymi závermi, vyslovenými v obdobných

veciach dovolacieho súdu v predchádzajúcich rozhodnutiach (sp.zn. , sp.zn.

) od ktorých nie je dôvod sa odchýliť a z ktorých správne vychádzal i odvolací

súd. Na dôvody obsiahnuté v odôvodnení jeho rozhodnutia v podrobnostiach i dovolací súd

poukazuje.

K preskúmateľnosti správnych aktov Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje

za potrebné, okrem dôvodov uvádzaných odvolacím súdom, uviesť, že všeobecné súdy nie sú

oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť (nejde totiž o právny úkon) mimo rámca

správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné), teda

o akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia

ich správnosti. Také akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady (alebo aktov

samých), ale nikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty

neexistujúce. Mimo povinnosť skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je správnym

aktom (či nie je paaktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, sú

súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je

vykonateľný. Pri kategórii aktov, ktoré sú len vecne chybné alebo nezákonné platí prezumpcia

ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom opravené alebo zrušené a musia byť

považované za bezchybné, majú právne účinky a sú pre súdy v zmysle

záväzné.

Pokiaľ ide o posúdenie veci samej, dovolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že právnym

predchodcom navrhovateľov J. P. a F. P. boli pridelené sporné nehnuteľnosti v maďarskej

pozemkovej reforme na základe § 65 nar.č. 5600/1945 M.E., a zápisom, ktorý bol vykonaný

v súlade s § 67 nar.č. 5600/1945 M.E., došlo k vkladu vlastníckeho práva do pozemkovej

knihy.

Z obsahu vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by následne došlo k odňatiu

alebo zrušeniu tohto prídelu, v právnych predpisoch ustanoveným postupom.

K strate alebo obmedzeniu vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov

nemohlo dôjsť tým, že rozhodnutím bývalého OPR ONV B. č. Pôd. X. zo dňa 15.4.1960 bol

zrušený prídel z dôvodu, že tento orgán nemal právomoc takéto rozhodnutie o odňatí prídelu

vydať. Treba súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že tieto následky nebolo možné

konvalidovať ani následným právoplatným uznesením ľudového súdu o vklade vlastníckeho

práva v prospech štátu do pozemkovej knihy, ktoré zápisy mali v tom čase len deklaratórny

charakter.

Dovolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku odporkyne o zániku práva v novej

prekluzívnej lehote do 31.12.2004 na uplatnenie nároku na vrátenie vlastníctva k pozemkom,

stanovenej o navrátení vlastníctva k pozemkom, ktorú

navrhovatelia nevyužili a svoj nárok si na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade

neuplatnili. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovatelia si uplatnili svoj nárok

na určenie vlastníctva žalobou podanou na súd dňa 31.12.1996, pričom osvedčili svoj

naliehavý záujem, na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych

predchodcoch, a ako je uvedené vyššie, preukázali, že v dôsledku nulitného právneho úkonu,

tieto nehnuteľnosti na štát neprešli.

Podľa čl. 1 Protokolu k čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(s poukazom na ) : „(1) Každá fyzická alebo

právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikto nemôže byť zbavený svojho

majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanoví zákon a obecné zásady

medzinárodného práva. „(2) Predchádzajúce ustanovenia nebránia právu štátov prijímať

zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade s všeobecným

záujmom a zaistili platenie daní a pokút.“ S prihliadnutím na konštantnú judikatúru ESĽP

nepredstavujú ustanovenia o ochrane pokojného užívania majetku (ods. 1 veta 1), o ochrane

pred zbavením majetku (ods. 1 veta 2) a o možnosti štátu upraviť užívanie majetku (ods. 2) tri

oddelené pravidlá; naopak „druhé a tretie pravidlo sa týkajú zvláštnych prípadov zásahu

do pokojného užívania majetku a musia byť preto vykladané v zmysle všeobecného princípu

vyjadreného prvým pravidlom. (Rozsudok pléna ESĽP z 21.2.1986 vo veci James a ďalší

proti Spojenému kráľovstvu, č. sťažnosti 8793/79, odst. 37.). Z všeobecného pravidla

zakotveného v prvej vete čl. ods. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru vyplýva potreba zvážiť, „či bolo

dosiahnuté spravodlivej rovnováhy medzi všeobecným záujmom spoločnosti a požiadavkou

na ochranu základných práv jednotlivca. Hľadanie tejto rovnováhy je vlastné celému

Dohovoru. Z pohľadu splnenia podmienky verejného záujmu, ktorým by štát ospravedlnil

zásah do majetkovej sféry jednotlivca, je podstatné to, že majetku nie je možné odoprieť

ochranu len preto, že jednotlivec ako súkromná osoba nesledoval svojím konaním verejný

záujem (v danom prípade uplatnenie nároku v novej prekluzívnej lehote, ktorou zákonodarca

sledoval zámer ukončenia reštitučných konaní).

Pokiaľ poukazoval dovolateľ na skutočnosť, že odvolací súd nehnuteľnosti uvedené

v návrhu na začatie konania nie sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými v rozsudku

odvolacieho súdu, pričom k tejto zmene došlo bez zmeny návrhu zo strany navrhovateľov

v priebehu konania, o ktorom by odvolací súd procesne rozhodol, dovolací súd dospel

k záveru, že odvolací súd vychádzal z identifikácie parcelných čísiel, uvedených v dedičskom

konaní po právnych predchodcoch. Táto identifikácia nie je zmenou návrhu v tom, že by sa

dotýkala iného (ďalšieho) predmetu konania, pričom sa s návrhom v časti nehnuteľnosti par.č.

X. vysporiadal tak, že návrh zamietol, keď v rozsudku, ktorým podľa

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovel návrhu, sa musel zaoberať celým obsahom

žalobného návrhu. Zamietnutie návrhu v tejto časti odvolací súd i odôvodnil.

Ak za tejto právnej situácie preto krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil

a návrhu voči odporkyni v dovolaním napadnutej časti, vyhovel, rozhodol vecne správne.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že v konaní nedošlo k vadám

uvedeným v , dovolanie odporkyne podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Navrhovatelia v dovolacom konaní podali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť im trovy tohto konania v sume 104 315,-- Sk za dva úkony právnej služby. Najvyšší

súd im priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý

poskytol navrhovateľom vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 7. septembra 2007 (§ 14

ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške

43 680,-- Sk, čo po pripočítaní DPH (8 299,-- Sk) a náhrady výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

(190,-- Sk), predstavuje spolu 52 169,-- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. októbra 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková