Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 56 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (77)ea4/370608.e7e359.pdf
PDF · 134 KB
No categories available
5Cdo/157/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Milana Deáka,
v právnej veci navrhovateľov 1/ R. L., bývajúcej v B., 2/ E. P., bývajúcej v B., 3/ R. K.,
bývajúcej v B., 4/ A. P., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. L. L., advokátom v B., proti
odporkyni S. – S., B., zastúpenému Mgr. P. B., advokátom spoločnosti B., L., o určenie
vlastníckeho práva, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Bratislave V pod sp.zn.
12 C 306/96, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
13. decembra 2006, sp.zn. 10 Co 308/2004, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom 1/ až 4/ trovy dovolacieho konania
52 169,-- Sk do rúk JUDr. L. L., advokáta v B., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 1. júla 2004, č.k. 12 C 306/96 - 201, zamietol
návrh navrhovateľov na určenie, že do dedičstva po nebohom J. P., zomrelom X.,
a do dedičstva po nebohej F. P., zomrelej X., patria v jednej polovici nehnuteľnosti
v katastrálnom území R., zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X. - roľa
2 2
o výmere X. m, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela č. X.
2
– orná pôda, parcela č. X. – záhrada o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela č. X.
2
– orná pôda, parcela č. X. – zastavaná plocha, parcela č. X. – roľa o výmere X. mpodľa
2
identifikácie parciel parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa
2
identifikácie parciel parcela č. X., X. všetko orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m,
podľa identifikácie parciel parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. – zastavaná plocha, parcela
2
č. X. – orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela
2
č. X., X. všetko orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel
parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. – zastavaná plocha, parcela č. X. – orná pôda, všetko
v užívaní PD D.. Navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania
70 627,-- Sk do troch dní. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na zistení, že podľa
ustanovenia § 3 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. prešiel dozor nad hospodárením prídelov
podľa ustanovenia § 23 nar.č. 104/1945 Sb. na okresné národné výbory. Na základe toho
dospel k záveru, že rozhodnutie bývalého OPR ONV B. č. Pôd. X. zo dňa 15.4.1960 o zrušení
prídelu bolo vydané v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a na to oprávneným
orgánom, a preto sa nejedná v danom prípade o nulitný právny akt. Nakoľko voči tomuto
rozhodnutiu nebola podaná sťažnosť ani odvolanie, stalo sa právoplatným a nemožno ho
pre nedostatok právomoci v tomto konaní ďalej preskúmavať. Zároveň súd prvého stupňa
konštatoval, že navrhovatelia ani hodnoverným spôsobom nepreukázali, že by ich právni
predchodcovia boli vlastníkmi sporných nehnuteľností, keď nepredložili ani rozhodnutie
o prídele, ani doklad o zaplatení prídelovej ceny, čo bolo nevyhnutné pre riadne získanie
prídelu v maďarskej pozemkovej reforme. S poukazom na ustanovenie § 115, § 116 ods. 1,
§ 145 ods. 1, 2, § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1951 Zb.) vyvodil
na základe výsledkov vykonaného dokazovania záver, že pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním k sporným nehnuteľnostiam právnymi predchodcami navrhovateľov
absentuje základná podmienka, a to dobromyseľnosť držiteľa, a to vzhľadom na rozhodnutie
o zrušení prídelu, ktoré sa stalo právoplatným pred uplynutím vydržacej doby, ktorá v tomto
prípade začala plynúť od 1.1.1951 a skončila by dňa 1.1.1961. O náhrade trov konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov rozsudkom z 13. decembra
2006, sp.zn. 10 Co 308/2004 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že
do dedičstva po nebohom J. P., zomrelom X., v jednej polovici, a do dedičstva po nebohej F.
P., zomrelej X., v jednej polovici, patria nehnuteľnosti vedené pre Obec a katastrálne územie
2
R. v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X. – roľa o výmere X. m, parcela č. X. –
2
roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. –
2
záhrada o výmere X. m , podľa identifikácie parciel parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. –
2
zastavaná plocha, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela
2
č. X. – orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela
2
č. X., X. všetko orná pôda, parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel
parcela č. X. – orná pôda, parcela č. X. – zastavaná plocha, parcela č. X. – orná pôda, parcela
2
č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela č. X., X. všetko orná pôda,
2
parcela č. X. – roľa o výmere X. m, podľa identifikácie parciel parcela č. X. – orná pôda,
parcela č. X. zastavaná plocha, parcela č. X. – orná pôda. Vo zvyšku návrh zamietol.
Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 4/ náhradu trov konania v sume
631 450,-- Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľov. Doplnil dokazovanie oboznámením
sa s obsahom spisov Okresného súdu Bratislava V sp.zn. ID 649/2004, ID 648/2004,
s rozhodnutím Okresného národného výboru B. v B. zo dňa 22.4.1960, s výpismi z účtu
zo dňa 6.6.1960, s uznesením súdu čd. 1352/56 zo dňa 4. mája 1956, s prekladmi nariadenia
ministra pôdohospodárstva číslo F.M. 2400/1945, č. F.M. 33000/1945, č. 5600/1945 F.M.,
zákona VI z roku 1945 o zrušení veľkostatkov a o uzákonení vládneho nariadenia
vyhláseného vo veci pridelenia pôdy roľníkom a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu.
Odvolací súd konštatoval, že navrhovatelia sa domáhali určenia, že poľnohospodárske
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R., ktoré boli ich právnym predchodcom
pridelené v maďarskej pozemkovej reforme podľa nar.č. 600/1945 M.E. a nar.č.
5600/1945 M.E. maďarským štátom, patria po jednej polovici do dedičstva po nebohých
právnych predchodcoch navrhovateľov J. P. a F. P.. Svoj návrh odôvodnili tým, že
rozhodnutie odboru poľnohospodárstva rady Okresného národného výboru B. zo dňa
15.4.1960 o zrušení prídelu nemohlo vyvolať právne účinky zániku vlastníctva ich právnych
predchodcov k týmto poľnohospodárskym pozemkom, nakoľko bolo vydané nad rozsah
právomoci bývalých okresných národných výborov a tiež po uplynutí 10 ročnej lehoty
od pridelenia nehnuteľností. Odvolací súd konštatoval naliehavý právny záujem na určení, že
poľnohospodárske pozemky patria do dedičstva po nebohých právnych predchodcoch
navrhovateľov, nakoľko bez takéhoto určenia by ich nebolo možné v dedičskom konaní ako
nesporne preukázané vlastníctvo po poručiteľoch prejednať v prospech navrhovateľov ako
dedičov. Neuznal obranu odporkyne v tom, že v občianskom súdnom konaní nemožno už
preskúmavať a posudzovať rozhodnutie bývalého Okresného národného výboru B. zo dňa
15.4.1960 o zrušení prídelu z dôvodu, že bolo vydané v správnom konaní a nakoľko právni
predchodcovia navrhovateľov nepodali proti nemu opravný prostriedok, stalo sa
právoplatným. Argumentácii odporkyne bolo možné prisvedčiť do miery, že vecnú správnosť
rozhodnutia o zrušení prídelu ako právoplatného správneho aktu neprináleží súdu v konaní
mimo rámca správneho súdnictva preskúmavať. Môže ho preskúmavať len z hľadiska
existencie právomoci správneho orgánu na jeho vydanie. V opačnom prípade by išlo o nulitný
správny akt (paakt), ktorý by nemohol privodiť právne následky v podobe zániku
vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov k prideleným poľnohospodárskym
pozemkom, a v takom prípade by tieto prešli do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu. Podľa
názoru odvolacieho súdu, preskúmavaniu rozhodnutia o zrušení prídelu nebránilo v tomto
smere ani rozhodnutie Ľudového súdu Bratislava – vidiek č.d. 2460/60 o odčlenení
predmetných pozemkov z pozemnoknižnej vložky č. X. do pozemnoknižnej vložky č. X.
pre katastrálne územie R. a vklade vlastníckeho práva v prospech Československého štátu,
nakoľko malo z hľadiska nadobudnutia vlastníctva len deklaratórny charakter. Zápis
vlastníckeho práva v pozemkovoknižnej vložke č. X. k.ú. R. v prospech právnych
predchodcov navrhovateľov k nehnuteľnostiam uvedeným v časti A pod bodom I., bol
vykonaný na základe § 65 nar.č. 5600/1945 M.E., ktoré ukladalo župnej rade pre pozemkovú
reformu zabezpečiť v prospech nových prídelcov vklad vlastníckeho práva a do výšky kúpnej
ceny v prospech štátnej pokladnice vklad záložného práva. Tento zápis bol vykonaný v súlade
ustanovením § 67 nar.č. 5600/1945 M.E. (právny predpis Maďarskej republiky) ako vklad
vlastníckeho práva na liste B a zápis záložného práva na liste C pozemkovej knihy. Prideleniu
predchádzalo aj vypracovanie pozemkovej knihy o rozdelení (§ 62, § 64 nar.č. 5600/1945
M.E. (právny predpis Maďarskej republiky), čo navrhovatelia doložili výpisom z knihy
o rozdelení pozemkov v obci R. z roku 1946. V konaní nebolo preukázané, že by došlo
následne k zmene vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov k predmetným
pozemkom podľa vtedy platných ustanovení zákona VI z roku 1945 a nar.č. 5600/1945 M.E.
(právny predpis Maďarskej republiky) odňatím či zrušením prídelu. Tento právny stav
rešpektovalo aj rozhodnutie Okresného národného výboru B. o zrušení prídelu zo dňa
15.4.1960, keď konštatovalo pridelenie poľnohospodárskeho majetku právnym predchodcom
navrhovateľov a nasvedčuje mu aj skutočnosť, že zrušením prídelu nedotknuté nehnuteľnosti
zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X., X. spolu s domom č.s. X., parcela
č. X. a X. (rovnako pridelené právnym predchodcom navrhovateľov v maďarskej pozemkovej
reforme), boli v dedičskom konaní po J. P. v jednej polovici prejednané na základe uznesenia
sp.zn. D 672/62 zo dňa 25.6.1962. Pôvodný zápis v pozemnoknižnej vložke č. X. dňa
3.5.1956 v časti B pod bodom X. v prospech československého štátu sa vzťahoval
na vlastnícke právo k pôvodne zapísaným nehnuteľnostiam v časti A bod X., čomu
nasvedčuje aj uznesenie Ľudového súdu v Bratislave č.d. 1352/56 zo dňa 4. mája 1956, a teda
nemôže sa vzťahovať na pozemkové nehnuteľnosti, ktoré v tom čase boli zapísané
v pozemnoknižnej vložke č. X. a do pozemnoknižnej vložky č. X. boli odčlenené až
na základe uznesenia Ľudového súdu Bratislava – vidiek č.d. 2460/60 zo dňa 19. augusta
1960 ako ďalšie vlastníctvo štátu pod B/X.. Podľa názoru odvolacieho súdu, ako opodstatnená
sa nepreukázala ani námietka odporkyne, že zápis v pozemkovej knihe vykonaný maďarským
štátom sa stal neplatným s poukazom na ustanovenie § 4 zákona č. 4/1950 Sb.n. SNR
o úprave verejných kníh, prevzatých od cudzích súdov, keďže v konaní nevyšli najavo žiadne
také okolnosti týkajúce sa zápisu, ktoré by nasvedčovali tomu, že na základe dôvodnej
námietky oprávnenej osoby by tieto zápisy boli rozhodnutím súdu vymazané ako
neplatné. Preto bolo potrebné vychádzať zo zápisu právneho stavu zaznamenaného
v pozemkovej knihe. Pre vecnú správnosť bolo rozhodujúce posúdenie právomoci okresného
národného výboru na zrušenie prídelu v maďarskej pozemkovej reforme podľa ustanovenia
§ 23 nar.č. 104/1945 Sb.n. SNR. Súdna prax zaujala k tejto otázke jednotný právny názor,
podľa ktorého v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 nar.č. 104/1945 Sb. pridelený majetok mohlo
odňať len Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy; okresné národné výbory
nemali právomoc odnímať prídely, a z toho dôvodu treba považovať takéto rozhodnutia
vydané nad rozsah právomoci správneho orgánu za nulitný správny akt, ktorý nemohol
založiť právne účinky zániku vlastníctva. Na základe § 3 bod 3 vyhlášky č. 509/1950 Ú.v.
prešla na okresné národné výbory pôsobnosť Povereníctva pôdohospodárstva len v rozsahu
vykonávania vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozoru nad hospodárením prídelcov
podľa § 23 nar.č. 104/1945 Sb.n. SNR, a teda nie pôsobnosť odňatia prideleného majetku
a jeho pridelenia inej osobe podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nar.č. 104/1945 Sb.n. SNR. Táto
pôsobnosť mohla jedine prejsť na krajské národné výbory podľa ustanovenia § 2 ods. 3
vyhlášky. Na základe uvedených záverov odvolací súd uzavrel, že rozhodnutie o zrušení
prídelu zo dňa 15.4.1960 vydané nad rámec právomoci Okresného národného výboru B., je
nulitným správnym aktom, s ktorým nemožno spájať účinky zániku vlastníckeho práva
právnych predchodcov navrhovateľov k prideleným poľnohospodárskym nehnuteľnostiam.
Z dôvodu neúčinnosti právneho titulu došlo k odňatiu vlastníckeho práva právnych
predchodcov navrhovateľov štátom bez právneho dôvodu. Tieto následky nebolo možné
konvalidovať ani následným právoplatným uznesením ľudového súdu o vklade vlastníckeho
práva v prospech štátu do pozemkovej knihy, do ktorej zápisy mali v tom čase len
deklaratórny charakter. V dôsledku právne neúčinného aktu bolo zachované vlastnícke právo
právnych predchodcov navrhovateľov k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam. Odvolací súd
pri rozhodovaní vychádzal z identifikácie parciel vyhotovenej dňa 6.8.2004, založenej
v dedičskom konaní po právnych predchodcoch navrhovateľov, podľa ktorej nehnuteľnosť
parcela č. X. – zastavaná plocha, je ako vlastníctvo štátu v správe S. S. C. a nie odporcu S. P.
F., ktorá skutočnosť nekorešponduje ani s petitom návrhu navrhovateľov. A preto v tejto časti
návrh odvolací súd zamietol ako nedôvodný.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá ho žiadala zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd v sporovom konaní je oprávnený rozhodnúť
o vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti, nemôže však rozhodnúť, že určitá vec je
predmetom dedičstva, takúto právomoc má súd výlučne v konaní o dedičstve podľa § 175a
a nasl. O.s.p. a preto navrhovatelia neosvedčili naliehavý právny záujem na podaní určovacej
žaloby. Poukázala i na tú skutočnosť, že oprávnená osoba si mohla uplatniť svoj nárok podľa
zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom do dňa 31.12.2004 na príslušnom obvodnom
pozemkovom úrade, neuplatnením práva v tejto prekluzívnej lehote jej právo zaniklo.
Navrhovatelia si svoj nárok neuplatnili. Mala ďalej za to, že rozhodnutia o zrušení prídelu
boli vydávané okresnými národnými výbormi v rámci ich právomoci a preto sa nejednalo
o ničotný správny akt, v prípade odňatia prídelu navrhovateľom. Namietala, že navrhovatelia
označili vo svojom návrhu iné nehnuteľnosti, než aké identifikoval odvolací súd vo svojom
rozhodnutí.
Navrhovatelia vo svojom vyjadrení poukázali na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, ktorého závery vychádzali z ustálenej súdnej praxe. Žiadali dovolanie zamietnuť
a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je riadne zastúpený (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že dovolanie odporkyne nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/
v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená
a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.
Z obsahu dovolania odporkyne vyplýva, že táto ako dovolací dôvod uplatňuje
ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho
viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k vyhoveniu návrhu, je vecne správne.
V zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. žalobou na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu
alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba
vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný v stave aktuálnej
objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý ohrozuje právne
postavenie navrhovateľa a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto
neistotou ohrozené. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov
k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe, môže byť jedným
z predpokladov pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80
písm. c/ O.s.p.) treba vychádzať zo skutočnosti, že navrhovatelia majú naliehavý právny
záujem na určenie vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom
v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv
v katastri nehnuteľností. Nie je dôvodná v tomto smere námietka dovolateľa, že o určení
predmetu dedičstva, t. j. že určitá vec patrí do dedičstva, sú oprávnené rozhodovať súdy len
v konaní o dedičstve podľa § 175 a nasl. O.s.p. Uvedenou námietkou sa zoberali viaceré
rozhodnutia všeobecných súdov a z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že žaloby s takto
uplatneným žalobným petitom sú prípustné v konaní o určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam.
Ako správne ďalej uviedol odvolací súd, na základe právneho predpisu Maďarskej
republiky (nariadenie č. 5600/1945 M.E.) ktorý si zadovážil odvolací súd, boli predmetné
nehnuteľnosti pridelené prídelovou listinou ako prídel právnym predchodcom navrhovateľov.
Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a aj v súčasnosti sú dokladmi
o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami
pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladuschopné,
museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné.
Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 bolo možné
nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len
vpisom do pozemkovej knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek.
Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. dňom 1. januára 1951 zrušil tento intabulačný systém
tým, že vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa nadobúdalo už samotnou zmluvou (§ 111
ods. 1) a zápis do pozemkovej knihy mal už len deklaratórny charakter (§ 112).
Z výslovného znenia zákonného ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.
SNR vyplývalo, že rozhodovanie o odňatí prideleného majetku patrilo Povereníctvu
pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Zákonom č. 98/1950 Sb. bol zrušený národný
pozemkový fond pri ministerstve pôdohospodárstva a fondov pozemkových reforiem, a to
zlúčením ich imania. Tento zákon v ustanovení § 1 ods. 4 splnomocnil Ministerstvo
pôdohospodárstva po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou vydať v príslušnom úradnom
liste bližšie predpisy v súvislosti so zrušením Národného pozemkového fondu pri Ministerstve
pôdohospodárstva a v súvislosti s prechodom jeho pôsobnosti na Ministerstvo
pôdohospodárstva a na národné výbory. Na základe tohto splnomocnenia Ministerstvo
pôdohospodárstva a výživy vydalo vyhl.č. 507/1950 Ú.v., ktorou vydalo bližšie predpisy
o prechode pôsobnosti Národného pozemkového fondu na Ministerstvo pôdohospodárstva
a národné výbory a o prechode obdobnej pôsobnosti Povereníctva pôdohospodárstva
na národné výbory. Z ustanovenia § 2 ods. 3 citovanej vyhlášky (okrem iného) vyplývalo, že
na krajské národné výbory prešlo vybavovanie opatrení (v dohode s príslušnými národnými
výbormi a jednotnými zväzmi roľníkov) potrebných na riadne hospodárenie, kontrola tohto
hospodárenia, vyúčtovanie národných správ, dispozícia a evidencia presunu inventáru, a to
(okrem iných právnych predpisov) aj podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia č.
104/1945 Sb.n. SNR. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 vyhl.č. 507/1950 Ú.v. na okresné
národné výbory prešlo vykonávanie vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami a dozor
nad hospodárením prídelcov (okrem iných právnych predpisov), aj podľa ustanovenia § 23
nariadenia vyhl.č. 507/1950 Sb. Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že na národné
výbory prešla právomoc vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením
prídelcov v zmysle § 23 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR a citácia celého ustanovenia
§ 23 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR (t.j. aj jeho druhého odseku) znamená len právo
národného výboru vyjadriť sa k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku.
V tomto smere sa stotožňuje dovolací súd s právnymi závermi, vyslovenými v obdobných
veciach dovolacieho súdu v predchádzajúcich rozhodnutiach (sp.zn. 4 Cdo 123/2003, sp.zn.
3 Cdo 12/2004) od ktorých nie je dôvod sa odchýliť a z ktorých správne vychádzal i odvolací
súd. Na dôvody obsiahnuté v odôvodnení jeho rozhodnutia v podrobnostiach i dovolací súd
poukazuje.
K preskúmateľnosti správnych aktov Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje
za potrebné, okrem dôvodov uvádzaných odvolacím súdom, uviesť, že všeobecné súdy nie sú
oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť (nejde totiž o právny úkon) mimo rámca
správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné), teda
o akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia
ich správnosti. Také akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady (alebo aktov
samých), ale nikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty
neexistujúce. Mimo povinnosť skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je správnym
aktom (či nie je paaktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, sú
súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je
vykonateľný. Pri kategórii aktov, ktoré sú len vecne chybné alebo nezákonné platí prezumpcia
ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom opravené alebo zrušené a musia byť
považované za bezchybné, majú právne účinky a sú pre súdy v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p.
záväzné.
Pokiaľ ide o posúdenie veci samej, dovolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že právnym
predchodcom navrhovateľov J. P. a F. P. boli pridelené sporné nehnuteľnosti v maďarskej
pozemkovej reforme na základe § 65 nar.č. 5600/1945 M.E., a zápisom, ktorý bol vykonaný
v súlade s § 67 nar.č. 5600/1945 M.E., došlo k vkladu vlastníckeho práva do pozemkovej
knihy.
Z obsahu vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by následne došlo k odňatiu
alebo zrušeniu tohto prídelu, v právnych predpisoch ustanoveným postupom.
K strate alebo obmedzeniu vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov
nemohlo dôjsť tým, že rozhodnutím bývalého OPR ONV B. č. Pôd. X. zo dňa 15.4.1960 bol
zrušený prídel z dôvodu, že tento orgán nemal právomoc takéto rozhodnutie o odňatí prídelu
vydať. Treba súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že tieto následky nebolo možné
konvalidovať ani následným právoplatným uznesením ľudového súdu o vklade vlastníckeho
práva v prospech štátu do pozemkovej knihy, ktoré zápisy mali v tom čase len deklaratórny
charakter.
Dovolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku odporkyne o zániku práva v novej
prekluzívnej lehote do 31.12.2004 na uplatnenie nároku na vrátenie vlastníctva k pozemkom,
stanovenej zákonom č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, ktorú
navrhovatelia nevyužili a svoj nárok si na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade
neuplatnili. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovatelia si uplatnili svoj nárok
na určenie vlastníctva žalobou podanou na súd dňa 31.12.1996, pričom osvedčili svoj
naliehavý záujem, na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych
predchodcoch, a ako je uvedené vyššie, preukázali, že v dôsledku nulitného právneho úkonu,
tieto nehnuteľnosti na štát neprešli.
Podľa čl. 1 Protokolu k čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(s poukazom na čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) : „(1) Každá fyzická alebo
právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikto nemôže byť zbavený svojho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanoví zákon a obecné zásady
medzinárodného práva. „(2) Predchádzajúce ustanovenia nebránia právu štátov prijímať
zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade s všeobecným
záujmom a zaistili platenie daní a pokút.“ S prihliadnutím na konštantnú judikatúru ESĽP
nepredstavujú ustanovenia o ochrane pokojného užívania majetku (ods. 1 veta 1), o ochrane
pred zbavením majetku (ods. 1 veta 2) a o možnosti štátu upraviť užívanie majetku (ods. 2) tri
oddelené pravidlá; naopak „druhé a tretie pravidlo sa týkajú zvláštnych prípadov zásahu
do pokojného užívania majetku a musia byť preto vykladané v zmysle všeobecného princípu
vyjadreného prvým pravidlom. (Rozsudok pléna ESĽP z 21.2.1986 vo veci James a ďalší
proti Spojenému kráľovstvu, č. sťažnosti 8793/79, odst. 37.). Z všeobecného pravidla
zakotveného v prvej vete čl. ods. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru vyplýva potreba zvážiť, „či bolo
dosiahnuté spravodlivej rovnováhy medzi všeobecným záujmom spoločnosti a požiadavkou
na ochranu základných práv jednotlivca. Hľadanie tejto rovnováhy je vlastné celému
Dohovoru. Z pohľadu splnenia podmienky verejného záujmu, ktorým by štát ospravedlnil
zásah do majetkovej sféry jednotlivca, je podstatné to, že majetku nie je možné odoprieť
ochranu len preto, že jednotlivec ako súkromná osoba nesledoval svojím konaním verejný
záujem (v danom prípade uplatnenie nároku v novej prekluzívnej lehote, ktorou zákonodarca
sledoval zámer ukončenia reštitučných konaní).
Pokiaľ poukazoval dovolateľ na skutočnosť, že odvolací súd nehnuteľnosti uvedené
v návrhu na začatie konania nie sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými v rozsudku
odvolacieho súdu, pričom k tejto zmene došlo bez zmeny návrhu zo strany navrhovateľov
v priebehu konania, o ktorom by odvolací súd procesne rozhodol, dovolací súd dospel
k záveru, že odvolací súd vychádzal z identifikácie parcelných čísiel, uvedených v dedičskom
konaní po právnych predchodcoch. Táto identifikácia nie je zmenou návrhu v tom, že by sa
dotýkala iného (ďalšieho) predmetu konania, pričom sa s návrhom v časti nehnuteľnosti par.č.
X. vysporiadal tak, že návrh zamietol, keď v rozsudku, ktorým podľa § 220 ods. 2 O.s.p.
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovel návrhu, sa musel zaoberať celým obsahom
žalobného návrhu. Zamietnutie návrhu v tejto časti odvolací súd i odôvodnil.
Ak za tejto právnej situácie preto krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil
a návrhu voči odporkyni v dovolaním napadnutej časti, vyhovel, rozhodol vecne správne.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že v konaní nedošlo k vadám
uvedeným v § 237 O.s.p., dovolanie odporkyne podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu trov konania
proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovatelia v dovolacom konaní podali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť im trovy tohto konania v sume 104 315,-- Sk za dva úkony právnej služby. Najvyšší
súd im priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý
poskytol navrhovateľom vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 7. septembra 2007 (§ 14
ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške
43 680,-- Sk, čo po pripočítaní DPH (8 299,-- Sk) a náhrady výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu
(190,-- Sk), predstavuje spolu 52 169,-- Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. októbra 2008
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková