Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-73-2019.pdf
PDF · 128.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., so sídlom Ždiarska 1444/7, Košice, IČO: 36 668 451, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.074,69 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/87/2018-125 z 12.12.2018 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.074,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 1.074,69 eur od 29.7.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný (výrok II.).
2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.074,69 eur s príslušenstvom titulom krátenia sumy za opravu motorového vozidla. Uviedol, že 12.5.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Škoda Fabia, EČV: M rok výroby 2010, ktoré patrilo poškodenej R. X.. Predmetná škodová udalosť bola spôsobená iným vodičom, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Uvedená škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému a zaregistrovaná pod č. 9562825822. Poškodený si dal vozidlo opraviť u žalobcu, ktorý náklady na opravu vyfakturoval vo výške 4.284,91 eur s DPH. Dňa 12.7.2016 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a Oznámením o poistnom plnení z 13.7.2016 žalovaný oznámil poškodenému, že mu bola priznaná suma 3.210,22 eur. Teda nepriznaná suma predstavovala výšku 1.074,69 eur, ktorú následne poškodený Zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.7.2016 postúpil na žalobcu. Podľa žalobcu skutočnosti uvedené žalovaným v Oznámení o poistnom plnení nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení žalobca zdôraznil, že má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie a že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodených motorových vozidiel. Servis postupoval tak, aby motorové vozidlá boli z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovými udalosťami. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle Škoda Fabia 28,80 eur za normohodinu s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena.
3. Žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný. Poukázal na to, že oprava vozidla bola vykonaná v nezmluvnom servise, a preto žalobcom predloženú faktúru za opravu vozidla porovnal s kalkulačným programom nákladov na opravu AUDATEX, ktorý pri výpočte časových noriem na prácu a celkových nákladov na opravu vychádzal z technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ vozidla. Navyše pre všetky neautorizované a nezmluvné servisy, ktoré vykonávajú opravu vozidla sa používa sadzba za 1 normohodinu vo výške 20,00 eur/NH s DPH, pričom táto hodnota predstavuje maximálnu hodnotu normohodiny pre daný typ opravovne.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (uplatnením náhrady škody z 23.6.2016, faktúrou č. 20160092, Oznámením o poistnom plnení z 13.7.2016, zápisom o ohliadke vozidla z 24.5.2016, 19.5.2016 a 18.5.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávky z 207.2016, Cenníkmi autoservisov, podaním žalobcu z 11.9.2018, výpoveďou právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 12.12.2018 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise) a zistil, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, vykonaním obhliadky poškodeného vozidla a predložením faktúry žalovanému. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca si v danom prípade účtoval za normohodinu 24,00 eur bez DPH (t.j. 28,80 eur s DPH), čo je cena obvyklá v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalovaný však priznal žalobcovi len 20,00 eur s DPH/NH, a preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne za obdobie od roka 2013, pričom opravy boli vykonané v roku 2016 a cena práce ako je súdu známe z jeho činnosti sa každým rokom zvyšuje, a preto považoval tieto cenníky za dostatočné a hodnoverné. Navyše mal súd za to, že žalovaným predložené rámcové zmluvy so servismi obsahujú dohodnuté zmluvné ceny medzi poisťovňou a týmito servismi, čo predstavuje neobjektívnu cenu práce (mechanickej, resp. lakovníckej) na daný región.
5. K návrhu žalovaného na znalecké dokazovania súd uviedol, že podľa nových predpisov CSP si žalovaný sám mohol zabezpečiť takýto dôkaz a poukazujúc na koncentráciu konania (§ 153 a § 154 CSP), účelnosť a samotnú efektívnosť konania tento návrh zamietol.
6. Ďalej súd konštatoval, že servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/cenu a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov v kalkulácii poisťovne nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov. Faktúra predložená žalobcom teda predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Navyše výška normohodiny sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, skúseností a zručností servisu, či samotného vybavenia servisu ako takého. Preto nie nepodstatnou skutočnosťou je, že kalkulácia nákladov na opravu má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia, nakoľko kalkulácia žalovaného je predbežná a nemusí zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla. Poistné podmienky neobsahujú špecifikáciu kalkulačného programu, ktorý sa má na výpočet nákladov na opravu použiť. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou (čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EU).
7. V závere súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že Zmluva o postúpení pohľadávky z 20.7.2016 má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 4 ods. 4, a § 15 ods. 1 zák.č. 318/2001 Z.z,. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, § 422 ods. 1, § 797 ods. 3 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka) dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100%.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému a posúdil ako platné postúpenie pohľadávky medzi poškodenou p. R. X. a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.7.2016.
11. Zdôraznil, že namietal neplatnosť postúpenia pohľadávky z hľadiska podstaty predmetu postúpenej pohľadávky a nie formálne nedostatky zmluvy o postúpení, ktoré by diskvalifikovali jej platnosť. Platnosť postúpenia pohľadávky namietal aj z dôvodu, že žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry č. 20160092, ktorý by preukazoval skutočne vynaloženie finančných prostriedkov zo strany poškodenej. Absenciou skutočnej úhrady týchto nákladov nemohlo dôjsť zo strany poškodenej k zníženiu jej majetku (v takejto výške) a teda nemohlo dôjsť ani k vzniku škody na jej strane vo výške ako to tvrdí žalobca. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/986/2001 z 20.2.2003 a tvrdí, že pokiaľ žalobca nepreukázal samotný vznik škody na strane poškodenej vo forme zníženia jej majetku vo výške 4.284,91 eur, nepreukázal ani vznik skutočnej pohľadávky poškodenej voči žalovanému. Keďže v čase podania žaloby nebol preukázaný vznik škody na strane poškodenej, nemohla byť platná ani zmluva o postúpení pohľadávky, a teda nie je založená aktívna legitimácia žalobcu na podanie tejto žaloby. Navyše pokiaľ v čase podania žaloby tu nebol preukázaný vznik škody v sume 1.074,69 eur, tak žalovaný nemôže byť v omeškaní s plnením jej náhrady.
12. Podľa žalovaného sa teda súd prvej inštancie nezaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tak, ako túto námietku vzniesol žalovaný, a teda neskúmal podstatu resp. základ postúpenej pohľadávky, ale iba posúdil otázku, či predmetná zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom požadované náležitosti. Preto je záver súdu prvej inštancie o platnosti postúpenia pohľadávky nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko platnosť postúpenia pohľadávky skúmal iba z hľadiska, či zmluva bola riadne špecifikovaná. Formalistickým vysporiadaním sa súdu prvej inštancie s námietkou žalovaného týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
13. Taktiež má žalovaný za to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že faktúra žalobcu na sumu 4.284,91 eur bola zo strany poškodenej uhradená, a teda že poškodenej vznikla škoda v tejto sume resp. škoda predstavujúca rozdiel medzi sumou uvedenou vo faktúre za opravu motorového vozidla vystavenej zo strany žalobcu a sumou poistného plnenia (3.210,22 eur) vyplatenej zo strany žalovaného ma účet žalobcu. Aj keď súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 422 ods. 1 OZ, podľa žalovaného, ak poškodená neuhradila rozdiel medzi vyfakturovanou sumou zo strany žalobcu a sumou poistného plnenia, ktoré na účet žalobcu poukázal žalovaný, v majetkovej sfére poškodenej nemohla vzniknúť škoda v sume 1.074,69 eur. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava sp.zn. 16C/193/2014 z 8.9.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/5/2017 z 25.10.2017 a na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/467/2013 zo 17.2.2016.
14. Záver súdu prvej inštancie, že „Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/cenu a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať“ považuje žalovaný za nesprávny a založený na nesprávnom posúdení veci. Totiž autoservis vykonávajúci opravu poškodeného motorového vozidla si nemôže účelovo navyšovať cenu opravy motorového vozidla, nakoľko si je vedomý skutočnosti, že túto opravu nehradí poškodený, ale poisťovňa. Uvedené vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 2043/2017 zo 14.2.2018.
15. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, keď žalobcovi neuložil povinnosť predložiť do konania svoj cenník opráv z obdobia, kedy vykonal opravu predmetných poškodených motorových vozidiel.
Žalovaný navrhoval vykonanie uvedených dôkazov podaním z 28.9.2018 a 10.12.2018, keďže žalobca vyvodzoval adekvátnosť ceny práce ako neautorizovaného servisu, poukazovaním na cenu práce iných autoservisov (Moris, AUTO GABRIEL, Porsche Inter Slovakia), pričom tieto cenníky boli autorizovaných opravovní, ktoré na rozdiel od žalobcu majú od výrobcu poskytnutú autorizáciu na opravu vozidiel opravy ktorých vykonávajú. Žalobca však nie je oficiálnym autorizovaným servisom predmetných poškodených vozidiel, a preto aj cenu jeho práce a práce oficiálneho autorizovaného servisu nie je možné porovnávať. Žalovaný zdôraznil, že uloženie uvedenej povinnosti žalobcovi (t.j. predložiť cenníky opráv z daného obdobia) žiadal najmä z dôvodu, že žalobca bez akéhokoľvek relevantného dôvodu sám odmietal tieto cenníky do konania predložiť. Žalobca bol však autoservisom, ktorý vykonal opravy predmetného poškodeného motorového vozidla, a ako podnikateľ pôsobiaci v oblasti služieb musel mať vo svojej prevádzke vystavený vlastný cenník služieb. Takúto povinnosť ukladá žalobcovi aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zák.č. 18/1996 Z.z. o cenách. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu nález ÚS SR sp.zn. 332/2009 z 26.1.2010 a uviedol, že predmetný cenník opráv žalobcu nepochybne predstavuje skutočnosť podstatnú pre kompletné a zrejmé ustálenie skutkového základu sporu. Napriek tomu však súd prvej inštancie žiadosti žalovaného o uloženie povinnosti žalobcovi predložiť cenník opráv nevyhovel a rovnako postupoval aj v prípade návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania, a preto považuje žalovaný nevykonanie uvedených dôkazov za arbitrárne.
17. Podľa žalovaného súd prvej inštancie jednostranne prihliadol iba na dôkazy predložené zo strany žalobcu. Poukazujúc na nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 114/2008 z 12.6.2008 má žalovaný za to, že bolo povinnosťou konajúceho súdu, aby sa v okolnostiach danej veci vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s dôkazmi produkovanými nielen žalobcom, ale tieto mal konfrontovať s dôkazmi navrhnutými a predloženými žalovaným. Rovnako to vyplýva z nálezu sp.zn. I. ÚS 33/2012 z 3.10.2012 a nálezu ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 2232/07 z 2.6.2010.
18. Žalovaný má okrem iného za to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čo zakladá inú vadu konania, keď iba stroho, bez bližšieho vysvetlenia konštatoval, že žalovaným predložené rámcové zmluvy, ktorými žalovaný preukazoval neadekvátnosť ceny práce v danom regióne pre daný typ autoservisu, podľa názoru súdu prvej inštancie predstavujú neobjektívnu cenu práce. Podľa žalovaného súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. V súvislosti s povinnosťou súdu vysporiadať sa s jednotlivými návrhmi na vykonanie dokazovania v odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 290/2015 zo 7.10.2015 a III. ÚS 36/2010 zo 4.5.2010 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Obo/77/2010 z 19.5.2011.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie podľa žalovaného povinnosť pri rozhodovaní a odôvodnení svojho rozhodnutia sa riadne vysporiadať s dôkazmi predloženými žalovaným, ako aj návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany žalovaného.
20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na Oznámenia o poistnom plnení z 13.7.2016, z ktorého vyplýva dôvod zníženia plnenia o sumu 1.074,69 eur. Uviedol, že jeho právny predchodca v priebehu šetrenia predmetných poistných udalostí bez zbytočného odkladu žalovanému oznámil vznik poistnej udalosti, umožnil vykonať obhliadky poškodeného motorového vozidla, predložil žalovanému faktúru za opravu poškodeného vozidla. Teda doložil žalovaným požadované doklady a k žiadnemu porušeniu povinnosti zo strany žalobcu, resp. poškodenej nedošlo. Poškodený ako právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti vyplývajúce im zo zákona, ako aj zo zmluvy. V tejto súvislosti žalobca citoval ust. § 442 ods.1 a § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že žiada iba zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na ustálenú judikatúru NS ČR sp.zn. 25Cdo/347/2000, sp.zn. 25Cdo/2575/2000 a sp.zn. 5Cdo/89/2008, z ktorej vyplýva, že nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu, pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď. faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom
povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Uvedené vyplýva aj z rozsudku NS SR sp.zn. 2Obdo/18/2012.
21. Uskutočnenie zníženia nákladov za prácu z dôvodu neuznania výšky normohodiny fakturovanej žalobcom žalovaný doteraz relevantne neodôvodnil, zároveň takéto „krátenie“ nemá ani oporu v zákone. Dôvody krátenia sú uvedené v zákone - § 799 Občiansky zákonník. Taktiež ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o PZP odkazuje na primerané použitie § 799 ods. 1 až 3 OZ aj v prípade nárokov uplatnených z PZP.
22. Podľa ust. § 799 ods. 3 OZ, poistné plnenie možno znížiť iba pri vedomom porušení povinnosti uvedených v odsekoch 1 a 2, pričom skutočnosť, či išlo o vedomé porušenie povinnosti a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ, t.j. žalovaný. Teda, ak žalovaný kráti poistné plnenie, resp. neprizná plnenie vôbec, jeho konanie musí mať oporu v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor, že len jeho kalkulácia je objektívnym dôkazom o výške škody. Z uvedeného je zrejmé, že konaním žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 799 OZ, ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného t.j. nevyplatenie poistného plnenia. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neposkytol dôkaz na potvrdenie pravdivosti jeho skutkových tvrdení o tom, že faktúra za opravu vozidla nie je ekvivalentom skutočnej škody a že len ním predložená kalkulácia opravy je objektívnym dôkazom. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo/4166/2010 a sp.zn. 32Odo/904/2003) a opätovne zdôraznil, že neporušil žiadnu povinnosť (ani jeho právny predchodca).
23. Ďalej žalobca vo vyjadrení konštatoval, že požiadavka žalovaného, aby predložil doklady o úhrade faktúry vystavenej žalobcom za opravu motorového vozidla, nemá oporu v zákone, prieči sa princípom spravodlivosti a je vyslovene v rozpore aj s praxou poisťovní, a preto žalobca nebol povinný na preukázanie svojho nároku preukazovať úhradu faktúry č. 20160092. Navyše z ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 4 ods. 2 písm.b/ Zákona o PZP nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou/škodovou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva, prípadne v Zákone o PZP. Ak by poškodený musel najprv uhradiť náklady a tak žiadať ich preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného povinného zmluvného poistenia ako aj princíp spravodlivosti. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. § 810 a § 449 ods. 3) a Zákona o PZP (§ 4 ods. 2 písm.c/). Teda nárok na náhradu škody, resp. poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Faktúra slúži len na určenie výšky nároku na náhradu škody, v ktorej by sa mala premietnuť výška skutočnej škody, ktorá vznikla poškodenému v momente škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov potrebných na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Z podstaty poistenia vyplýva, že stačí ak poškodený predloží kalkuláciu opravy, a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. V danom prípade však bola priamo predložená faktúra za opravu, ktorá reflektovala všetky vzniknuté poškodenia a potrebu navrátenia poškodeného vozidla do stavu pred poistnými udalosťami, t.j. faktúra ktorá individualizovala a konkretizovala výšku škody. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na ustálenú judikatúru vo veciach náhrady škody (rozsudok NS SR sp.zn. 2Obdo/48/2012, sp.zn. 3Cdo/2007 (R28/2007) a sp.zn. 2Obdo/18/2012).
24. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/986/2001 z 20.2.2003 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/467/2013 zo 17.2.2016, v uvedených konaniach si žalobca (ako poškodený) uplatnil nárok na náhradu škody, vo výške dlhu, ktorý mu vznikol voči veriteľovi porušením
právnej povinnosti zo strany žalovaného. Zo strany žalobcu však nikdy k úhrade dlhu veriteľovi nedošlo a tak súdy správne konštatovali, že žalobcovi nevznikla škoda, keďže sa jeho majetkový stav samotným vznikom pohľadávky/dlhu nijako nezmenšil. Uvedené rozhodnutia však pojednávajú o inom skutkovom stave ako v predmetnej veci. Podľa žalobcu k vzniku škody na motorovom vozidle a k majetkovému úbytku na strane poškodeného/žalobcu dochádza momentom vzniku škodovej udalosti a nie až úhradou faktúry za opravu vozidla. V prípade, ak si poškodený voči škodcovi uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške dlhu, ktorý mu vznikol voči jeho veriteľovi porušením právnej povinnosti zo strany škodcu, škoda a majetkový úbytok vzniká až samotným uhradením dlhu veriteľovi. V zmysle uvedených rozsudkov (na ktoré poukázal žalovaný) na strane žalobcu nikdy nedošlo k majetkovému úbytku, pretože dlh voči svojim veriteľom nesplnil, naopak v danej veci došlo k úbytku v majetkovej sfére poškodeného už samotnou škodovou udalosťou, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla. Žalovaným uvedené judikáty sú v otázke aktívnej vecnej legitimácie a postúpenia pohľadávky pre tento prípad irelevantné.
25. Žalobca sa nestotožňuje ani so závermi uvedenými v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 16C/193/2014 z 8.9.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní a opätovne zdôraznil, že škoda na motorovom vozidle vzniká momentom škodovej udalosti a nie až úhradou faktúry za opravu vozidla. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na nález ÚS ČR IV. ÚS 548/99 z 20.11.2000 a má za to, že postupovaná pohľadávka existovala a postúpením pohľadávky na žalobcu bola založená aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore voči žalovanému.
26. K uplatneniu marže žalobca uviedol, že kalkulácia žalovaného nie je objektívnym nástrojom pre výpočet výšky opravy a má slúžiť ako pomôcka. Servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť prieskum najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od 10 dodávateľov, tak ako to vyplýva z kalkulácie žalovaného, keď pri výpočte škody použil náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech poškodeného, resp. žalobcu. Taktiež je bezpredmetné, za akú cenu našiel náhradné diely žalovaný, pretože servis vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny, za ktoré nadobudne náhradné diely sa nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škode poškodeného. Porovnaním kalkulácie žalovaného z 24.5.2016 a faktúry žalobcu č. 20160092 však možno dospieť k záveru, že žalobca fakturoval náhradné diely zhodne v sumách ako vyplývajú aj z kalkulácie žalovaného. Teda v prípade predmetnej škodovej udalosti nedošlo k účelovému navýšeniu ceny opravy motorového vozidla.
27. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, keďže súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy, žalobca konštatuje, že napadnutý rozsudok obsahuje dostatok dôvodov ako aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o.i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96 R.T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry ÚS SR (sp.zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, sp.zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp.zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp.zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp.zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010 a sp.zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Cena účtovaná žalobcom ako autoservisom vykonávajúcim opravu vozidla nebola v danom prípade sporná. Predmetom sporu bola skutočnosť, či krátenie poistného plnenia žalovaným má oporu v zákone, keď žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovanej ceny práce autoservisu. Spornou teda bola primeranosť výšky normohodiny účtovanej servisom. Skutočnosť, že žalobca si účtoval cenu obvyklú pre daný typ vozidla v danom regióne preukázal predložením cenníkov opráv iných servisov v regióne, z ktorých je zrejmé, že cena účtovaná žalobcom ako servisom neprevyšovala ceny iných servisov v danom regióne pre príslušný typ a značku vozidla. To, že išlo aj o cenníky tzv. autorizovaných servisov, nič nemení na tom, že žalobca svoj nárok preukázal. Dôkazom, ktorý navrhol vykonať žalovaný, by sa spor, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným ohľadom primeranosti výšky normohodiny, neodstránil. Uvedeným dôkazom by
sa preukázalo, akú výšku normohodín účtuje autoservis (žalobca) ale nie to, či táto výška normohodín je primeraná vzhľadom na ceny obvyklé v danom regióne pre príslušný typ a značku vozidla.
28. Taktiež námietku žalovaného ohľadne nenariadenia znaleckého dokazovania považuje žalobca za nedôvodnú, keďže v zmysle CSP bol žalovaný oprávnený takýto dôkaz zabezpečiť si aj sám a to s poukazom aj na koncentráciu konania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/50/200, sp.zn. 6Cdo/153/2011 zo 14.9.2011 a Nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 350/08.
29. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa s dôkazmi predloženými resp. navrhnutými žalovaným zaoberal a dostatočne sa s nimi vysporiadal, pričom poukázal na nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 199/09, sp.zn. II. ÚS 251/04, sp.zn. III. ÚS 209/04, rozsudok z roku 1994 Ruiz Torija v. Španielsko a rozhodnutie vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, séria A č. 254-B).
30. V závere vyjadrenia dal žalobca do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutia odvolacích súdov v obdobných skutkových a právnych veciach a poukazujúc na princíp právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
31. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie.
33. Pokiaľ žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.d/ CSP k tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podradiť pod ostatné odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu, vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom a pod. Ide teda predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
34. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
35. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP) je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy ak neprihliadne
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.
36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
37. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
38. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:
39. Je nepochybné, že vo všetkých právnych prípadoch boli poškodené motorové vozidlá a výška škody bola preukázaná faktúrami za ich opravu (uvedenie do pôvodného stavu). Cena opravy ako vyplýva z vykonaného dokazovania, bola obvyklá pre dané typy vozidiel a daný región.
40. Postupcovia postúpili svoje pohľadávky proti žalovanému písomnými zmluvami na žalobcu v súlade s ust. § 524 a nasl. OZ. Pohľadávky predstavovali ich nároky proti žalovanému vo výške neoprávnene kráteného poistného plnenia.
41. Odvolací súd nezistil, aby súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, boli vykonané všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP.
42. Na záver odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade nie je podstatné, či faktúry boli uhradené. Postupcovia svoje čiastočné pohľadávky postúpili žalobcovi bezplatne, čím vlastne založili jeho aktívnu legitimáciu na ich vymáhanie.
43. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).