Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/77/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: G. s. r. o. Roţňava, P. F.,

K., zast. advokátom

JUDr. A. M., C. proti ţalovanému:

A. – S., a. s., B., o zaplatenie

10 189,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 13. 04. 2010, č. k. -16, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

13. 04. 2010, č. k. -16 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa 13. 04. 2010,

č. k. -16 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10 189,87 Eur

s 20% úrokom z omeškania od 01. 01. 1994 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet

jeho právneho zástupcu vo výške 1 681,58 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ţe ţalobca ţiadal, aby súd uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť mu 360 700,20 Sk a nahradiť trovy konania.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 04. 2004, č. k. -185

2

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 11. 2005,

sp. zn. bolo ţalovanému uloţené zaplatiť ţalobcovi 53 720 Sk a vo zvyšnej

časti bol nárok vylúčený na samostatné konanie. Ţalobca svoj nárok odôvodnil tým,

ţe mu vznikla škoda, na ktorú sa vzťahuje poistenie na základe poistnej zmluvy uzavretej

so ţalovaným. Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť, pretoţe poţadovaný nárok na poistné

plnenie nie je ničím preukázaný. Prvostupňový súd ďalej uviedol, ţe predmetom sporu

je ţalobcom uplatnené právo na poistné plnenie na základe poistnej zmluvy č. 037-490 036/17

v znení jej príloh, ktorú účastníci uzatvorili dňa 26. 07. 1993, ktorej predmetom poistenia

bola hydina. V konaní bolo nesporne preukázané, ţe poistná udalosť – úhyn kurčiat vznikla

21. 10., 22. 10. a 08. 11. 1993 a táto poistná udalosť bola riadne a včas poisťovni nahlásená.

Ku vzniku poistnej udalosti došlo v čase po vzniku poistnej zmluvy preto podľa ust.

poisťovňa má povinnosť plniť a práva poisteného na plnenie vznikne prvým

dňom po uzavretí poistnej zmluvy. Zo ţiadnych doteraz predloţených písomností nemoţno

vyvodiť záver, ţe k chorobe kurčiat, ktorá bola dôvodom ich úhynu by bolo došlo u iného

subjektu, neţ je poistený ţalobca a teda ide o poistnú udalosť, ktorá je krytá poistnou

zmluvou. Teda základ nároku je nepochybný. Pokiaľ ide o výšku, táto bola vyčíslená na sumu

360 700,20 Sk, pričom z tejto sumy uţ bola priznaná suma 53 720 Sk a teda zostáva

nezaplatených 306 980,02 Sk, čo predstavuje 10 189,87 Eur. Ţalovaný ţiadnym spôsobom

nepreukázal, ţe by táto výška zodpovedala skutočnosti. Z uvedených dôvodov prvostupňový

súd ţaloba na túto sumu vyhovel a priznal aj úroky z omeškania vo výške 20 %

od 01. 04. 1994 do zaplatenia. K námietke premlčania vznesenej ţalovaným uviedol,

ţe ku škode došlo v októbri 1993 a ţaloba bola podaná 19. 04. 1995, teda pred uplynutím

premlčacej lehoty.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe rozsudkom súdu prvého stupňa

mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a zároveň ţe rozsudok súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa náleţitosti

v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

pre jeho nepreskúmateľnosť. Ţalovaný v priebehu konania poukazoval na rozpor na strane

ţalobcu, ktorý v podanom návrhu ţiadal poistné plnenie za 16629 kusov uhynutých kurčiat

v sume 360 799,20 Sk pričom neskôr uvádzal počet 30000 kusov kurčiat. Ţalovaný taktieţ

namietal, ţe pri výpočte poţadovanej náhrady poistného plnenia, je potrebné zohľadniť

3

skutočnosť, ţe v zmysle čl. 7 písm c) zmluvných dojednaní, predmetnej poistnej zmluvy

si ţalobca voči ţalovanému nesplnil 8 dňovú oznamovaciu povinnosť poistnej udalosti,

čo má za následok zníţenie poistného plnenia aţ o 60%. Rovnako je potrebné vziať do úvahy,

ţe v zmysle čl. 6 zmluvných dojednaní k uzatvorenej poistnej zmluve ak vzniklo poistnej

organizácii právo na plnenie z poistnej udalosti, je poisťovňa povinná vyplatiť 90% zo sumy

určenej podľa čl. 4 ( čo znamená, ţe zmluva bola dojednaná s 10% spoluúčasťou poisteného

na plnení z poistnej udalosti ). Súd sa vo svojom rozhodnutí týmito argumentmi ţalovaného

nezaoberal a bez ďalšieho zdôvodnenia sa obmedzil len na konštatovaní, ţe o výške škody

svedčí vyčíslenie na č. l. 151-153. Nie je moţné zistiť akými úvahami a akými zákonnými

ustanoveniami sa riadil prvostupňový súd pri posúdení a rozhodnutí o tom, ţe ţalobcovi patrí

úrok z omeškania vo výške 20%, a to odo dňa 01. 04. 1994, t. j. ako posúdil dobu kedy

sa ţalovaný dostal do omeškania ako aj výšku úroku z omeškania a akými úvahami

a zákonnými ustanoveniami sa riadil pri posúdení a rozhodnutí o vznesenej námietke

premlčania. Ţalobca si uplatnil svoj nárok dňa 19. 04. 1995, avšak s textu jeho podania

je zrejmé, ţe sa domáhal len zaplatenia sumy 360 799,20 Sk, pričom príslušenstvo istiny

bolo do konania vnesené aţ následne a preto sa ţalovaný domnieva, ţe lehota na uplatnenie

nároku v čase od 01. 04. 1994 nemohla byť zachovaná. K tomu aby poistnému vzniklo právo

na úrok z omeškania, sa musí poistné plnenie stať splatným. Ak je však sporný základ plnenia

poistiteľa, ako tomu bola aj v tejto veci, nie je moţné ani začať vyšetrenie potrebné

na zistenie rozsahu poistného plnenia poisťovateľa a preto ţalovaný nemôţe byť v omeškaní

s plnením. Vzhľadom k tomu, ţe ustanovenie

a ani všeobecné poistné podmienky neustanovujú kedy je moţné povaţovať vyšetrenie

rozsahu povinnosti poistiteľa plniť za ukončené, je potrebné takéto ukončenie povaţovať

za skončené len čo bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením

dohodnutý s poisteným rozsah plnenia alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným

rozhodnutím súdu. Keďţe v danej veci by sa jednalo o prípad skončenia na zistenie

povinnosti plniť aţ na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ţalovaný sa nemôţe

do omeškania dostať ešte pred uplynutím lehoty stanovenej súdom na plnenie.

Ţalobca sa k odvolaniu vyjadril tak, ţe navrhol rozsudok prvostupňového súdu

ako vecne správny potvrdiť. K námietke ţalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého

rozhodnutia s dôvodu nezaoberania sa argumentmi ţalovaného uviedol, ţalovaný

ani po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho – rozsudkom

zo dňa 29. 11. 2005, nenavrhol ţiadne dokazovanie, ale naopak zotrval

4

na svojom predchádzajúcom stanovisku. Poukázal na správnosť právneho posúdenia veci

s ktorého vychádza napadnuté uznesenie. Uviedol, ţe v konaní bolo nesporne preukázané,

ţe porná udalosť vznikla dňa 21. 10, 22. 10 a 18. 11. 1993 a bola poisťovni včas a riadne

nahlásená. K rozporu v počte uhynutých kusov, ţalobca uviedol, ţe od začiatku si uplatňoval

škodu za úhyn 16 629 kusov vo výške 360 799,20 Sk. V priebehu súdneho konania na tomto

vyčíslení zotrval. K úhynu síce došlo vo väčšom počte ale pre ţalovaného ako poisťovňu

boli hlásené a vykázané len jedince s jednoznačným nálezom v počte 16 629 kusov.

Ţalobca si uplatňuje škodu pri zohľadnení jeho 10% spoluúčasti. Ţalovaný ţiadnym

spôsobom správnosť vyčíslenia nespochybňoval a nepreukázal, ţe by táto výška škody,

tak ako bola vyčíslená nezodpovedala skutočnosti. Zároveň nenavrhol, v tomto smere ţiadne

dokazovanie. Ţalovaný od začiatku argumentoval tým, ţe ţalobcovi nevzniklo právo

na poistné plnenie. K námietke nároku ţalobcu na úrok z omeškania vo výške 20%

od 01. 04. 1994 ţalobca uvádza, ţe keďţe istina bola uplatnená riadne a včas a teda premlčaná

nie je nemôţe byť premlčaný ani úrok z omeškania. Ţalobca poukázal na č. l. 4 ods. 1

a č. l 6 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých ţalovaný bol povinný plniť ku dňu

15. 11. 1993 kedy ţalovanému bol doručený veterinárny záznam o vyšetrení poistnej udalosti,

čo ţalovaný nespochybnil. Výška poistného plnenia bola daná dohodou o cenne medzi

ţalovaným a ţalobcom, tak ako to vyplýva z poistnej zmluvy, ktorú spracoval ţalovaný.

Poistné teda bolo splatné pričom ţalobca predloţil vyčíslenie škody v súlade s poistnou

zmluvou a zmluvnými dojednaniami s tým, ţe vo vyčíslení zohľadnil 10% spoluúčasť.

Ţalobca si však uplatnil úrok z omeškania aţ od 01. 04. 1994, teda prvým dňom mesiaca

po doručení rozhodnutia ţalovaného o odmietnutí plniť ţalobcovi, z dôvodu, ţe sa nejedná

o poistnú udalosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len „“ ) prejednal odvolanie ţalobcu podľa

ods. 1 , bez nariadenia pojednávania v zmysle , a po preskúmaní

napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo dospel k záveru,

ţe odvolanie je dôvodné.

Ţalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa , ţe mu bola

odňatá moţnosť konať pred súdom.

5

Za odňatie moţnosti konať pred súdom sa povaţuje taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť

konať pred súdom ide tieţ v prípade, ţe sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

nevysporiada s argumentáciou účastníka. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa a Listiny základných práv a slobôd je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu.

Základným právom na spravodlivé konanie podľa SR a článku

36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Toto vyjadruje aj znenie , podľa ktorého súd

v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané,

a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.

Z tohto jednoznačne vyplýva, ţe ust. určuje obsahové náleţitosti rozsudku,

ich správnosť a úplnosť. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným

právom na súdnu ochranu / SR/. Súd teda pri odôvodňovaní rozsudku musí

postupovať spôsobom záväzne určeným v a ak daným spôsobom

nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozsudku. Pokiaľ súd v odôvodnení neuvedie,

ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôţe odvolací súd posúdiť vecnú správnosť

rozhodnutia.

Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa náleţitosti vo vyššie uvedených

ustanoveniach.

Vyjadruje to aj znenie ustanovenia , podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti

6

má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený

skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci

vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový stav a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ( ).

V prejednávanej veci ţalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal

nedostatky v odôvodnení a to predovšetkým absenciu vyjadrenia sa k námietkam ţalovaného

k rozporom vo vyčíslení počtu kurčiat ţalobcom, nesplneniu 8 dňovej oznamovacej

povinnosti ţalobcom, či bola alebo nebola zohľadnená 10% spoluúčasť ţalovaného

a posúdenie námietky premlčania úrokov z omeškania. Napriek námietkam vzneseným

ţalovaným, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza prakticky len z tvrdení ţalobcu,

s ktorým sa súd prvého stupňa stotoţnil, bez toho, aby zaujal stanovisko, resp. sa zaoberal

argumentmi ţalovaného, smerujúcimi k podstate veci.

Týmto postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu základného práva

odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, resp. SR v spojení s

a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa

7

Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého

rozsudku a preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

( a )

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková