Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)64b/363938.1a32e6.pdf
PDF · 155.12 KB
No categories available
3Obo/77/2010
Najvyšší súd 3 Obo 77/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: G. s. r. o. Roţňava, P. F.,
K., zast. advokátom
JUDr. A. M., C. proti ţalovanému:
A. – S., a. s., B., o zaplatenie
10 189,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 13. 04. 2010, č. k. 2Cb/1/2010-16, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
13. 04. 2010, č. k. 2Cb/1/2010-16 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa 13. 04. 2010,
č. k. 2Cb/1/2010-16 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10 189,87 Eur
s 20% úrokom z omeškania od 01. 01. 1994 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet
jeho právneho zástupcu vo výške 1 681,58 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ţe ţalobca ţiadal, aby súd uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť mu 360 700,20 Sk a nahradiť trovy konania.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 04. 2004, č. k. 11Cb/1273/1999-185
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 11. 2005,
sp. zn. 1Obo/183/2004 bolo ţalovanému uloţené zaplatiť ţalobcovi 53 720 Sk a vo zvyšnej
časti bol nárok vylúčený na samostatné konanie. Ţalobca svoj nárok odôvodnil tým,
ţe mu vznikla škoda, na ktorú sa vzťahuje poistenie na základe poistnej zmluvy uzavretej
so ţalovaným. Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť, pretoţe poţadovaný nárok na poistné
plnenie nie je ničím preukázaný. Prvostupňový súd ďalej uviedol, ţe predmetom sporu
je ţalobcom uplatnené právo na poistné plnenie na základe poistnej zmluvy č. 037-490 036/17
v znení jej príloh, ktorú účastníci uzatvorili dňa 26. 07. 1993, ktorej predmetom poistenia
bola hydina. V konaní bolo nesporne preukázané, ţe poistná udalosť – úhyn kurčiat vznikla
21. 10., 22. 10. a 08. 11. 1993 a táto poistná udalosť bola riadne a včas poisťovni nahlásená.
Ku vzniku poistnej udalosti došlo v čase po vzniku poistnej zmluvy preto podľa ust.
§ 791 ods. 1 OZ poisťovňa má povinnosť plniť a práva poisteného na plnenie vznikne prvým
dňom po uzavretí poistnej zmluvy. Zo ţiadnych doteraz predloţených písomností nemoţno
vyvodiť záver, ţe k chorobe kurčiat, ktorá bola dôvodom ich úhynu by bolo došlo u iného
subjektu, neţ je poistený ţalobca a teda ide o poistnú udalosť, ktorá je krytá poistnou
zmluvou. Teda základ nároku je nepochybný. Pokiaľ ide o výšku, táto bola vyčíslená na sumu
360 700,20 Sk, pričom z tejto sumy uţ bola priznaná suma 53 720 Sk a teda zostáva
nezaplatených 306 980,02 Sk, čo predstavuje 10 189,87 Eur. Ţalovaný ţiadnym spôsobom
nepreukázal, ţe by táto výška zodpovedala skutočnosti. Z uvedených dôvodov prvostupňový
súd ţaloba na túto sumu vyhovel a priznal aj úroky z omeškania vo výške 20 %
od 01. 04. 1994 do zaplatenia. K námietke premlčania vznesenej ţalovaným uviedol,
ţe ku škode došlo v októbri 1993 a ţaloba bola podaná 19. 04. 1995, teda pred uplynutím
premlčacej lehoty.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe rozsudkom súdu prvého stupňa
mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a zároveň ţe rozsudok súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa náleţitosti
v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O. s. p.
pre jeho nepreskúmateľnosť. Ţalovaný v priebehu konania poukazoval na rozpor na strane
ţalobcu, ktorý v podanom návrhu ţiadal poistné plnenie za 16629 kusov uhynutých kurčiat
v sume 360 799,20 Sk pričom neskôr uvádzal počet 30000 kusov kurčiat. Ţalovaný taktieţ
namietal, ţe pri výpočte poţadovanej náhrady poistného plnenia, je potrebné zohľadniť
skutočnosť, ţe v zmysle čl. 7 písm c) zmluvných dojednaní, predmetnej poistnej zmluvy
si ţalobca voči ţalovanému nesplnil 8 dňovú oznamovaciu povinnosť poistnej udalosti,
čo má za následok zníţenie poistného plnenia aţ o 60%. Rovnako je potrebné vziať do úvahy,
ţe v zmysle čl. 6 zmluvných dojednaní k uzatvorenej poistnej zmluve ak vzniklo poistnej
organizácii právo na plnenie z poistnej udalosti, je poisťovňa povinná vyplatiť 90% zo sumy
určenej podľa čl. 4 ( čo znamená, ţe zmluva bola dojednaná s 10% spoluúčasťou poisteného
na plnení z poistnej udalosti ). Súd sa vo svojom rozhodnutí týmito argumentmi ţalovaného
nezaoberal a bez ďalšieho zdôvodnenia sa obmedzil len na konštatovaní, ţe o výške škody
svedčí vyčíslenie na č. l. 151-153. Nie je moţné zistiť akými úvahami a akými zákonnými
ustanoveniami sa riadil prvostupňový súd pri posúdení a rozhodnutí o tom, ţe ţalobcovi patrí
úrok z omeškania vo výške 20%, a to odo dňa 01. 04. 1994, t. j. ako posúdil dobu kedy
sa ţalovaný dostal do omeškania ako aj výšku úroku z omeškania a akými úvahami
a zákonnými ustanoveniami sa riadil pri posúdení a rozhodnutí o vznesenej námietke
premlčania. Ţalobca si uplatnil svoj nárok dňa 19. 04. 1995, avšak s textu jeho podania
je zrejmé, ţe sa domáhal len zaplatenia sumy 360 799,20 Sk, pričom príslušenstvo istiny
bolo do konania vnesené aţ následne a preto sa ţalovaný domnieva, ţe lehota na uplatnenie
nároku v čase od 01. 04. 1994 nemohla byť zachovaná. K tomu aby poistnému vzniklo právo
na úrok z omeškania, sa musí poistné plnenie stať splatným. Ak je však sporný základ plnenia
poistiteľa, ako tomu bola aj v tejto veci, nie je moţné ani začať vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu poistného plnenia poisťovateľa a preto ţalovaný nemôţe byť v omeškaní
s plnením. Vzhľadom k tomu, ţe ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a ani všeobecné poistné podmienky neustanovujú kedy je moţné povaţovať vyšetrenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť za ukončené, je potrebné takéto ukončenie povaţovať
za skončené len čo bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením
dohodnutý s poisteným rozsah plnenia alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným
rozhodnutím súdu. Keďţe v danej veci by sa jednalo o prípad skončenia na zistenie
povinnosti plniť aţ na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ţalovaný sa nemôţe
do omeškania dostať ešte pred uplynutím lehoty stanovenej súdom na plnenie.
Ţalobca sa k odvolaniu vyjadril tak, ţe navrhol rozsudok prvostupňového súdu
ako vecne správny potvrdiť. K námietke ţalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia s dôvodu nezaoberania sa argumentmi ţalovaného uviedol, ţalovaný
ani po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho – rozsudkom
1 Obo 183/2004 zo dňa 29. 11. 2005, nenavrhol ţiadne dokazovanie, ale naopak zotrval
na svojom predchádzajúcom stanovisku. Poukázal na správnosť právneho posúdenia veci
s ktorého vychádza napadnuté uznesenie. Uviedol, ţe v konaní bolo nesporne preukázané,
ţe porná udalosť vznikla dňa 21. 10, 22. 10 a 18. 11. 1993 a bola poisťovni včas a riadne
nahlásená. K rozporu v počte uhynutých kusov, ţalobca uviedol, ţe od začiatku si uplatňoval
škodu za úhyn 16 629 kusov vo výške 360 799,20 Sk. V priebehu súdneho konania na tomto
vyčíslení zotrval. K úhynu síce došlo vo väčšom počte ale pre ţalovaného ako poisťovňu
boli hlásené a vykázané len jedince s jednoznačným nálezom v počte 16 629 kusov.
Ţalobca si uplatňuje škodu pri zohľadnení jeho 10% spoluúčasti. Ţalovaný ţiadnym
spôsobom správnosť vyčíslenia nespochybňoval a nepreukázal, ţe by táto výška škody,
tak ako bola vyčíslená nezodpovedala skutočnosti. Zároveň nenavrhol, v tomto smere ţiadne
dokazovanie. Ţalovaný od začiatku argumentoval tým, ţe ţalobcovi nevzniklo právo
na poistné plnenie. K námietke nároku ţalobcu na úrok z omeškania vo výške 20%
od 01. 04. 1994 ţalobca uvádza, ţe keďţe istina bola uplatnená riadne a včas a teda premlčaná
nie je nemôţe byť premlčaný ani úrok z omeškania. Ţalobca poukázal na č. l. 4 ods. 1
a č. l 6 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých ţalovaný bol povinný plniť ku dňu
15. 11. 1993 kedy ţalovanému bol doručený veterinárny záznam o vyšetrení poistnej udalosti,
čo ţalovaný nespochybnil. Výška poistného plnenia bola daná dohodou o cenne medzi
ţalovaným a ţalobcom, tak ako to vyplýva z poistnej zmluvy, ktorú spracoval ţalovaný.
Poistné teda bolo splatné pričom ţalobca predloţil vyčíslenie škody v súlade s poistnou
zmluvou a zmluvnými dojednaniami s tým, ţe vo vyčíslení zohľadnil 10% spoluúčasť.
Ţalobca si však uplatnil úrok z omeškania aţ od 01. 04. 1994, teda prvým dňom mesiaca
po doručení rozhodnutia ţalovaného o odmietnutí plniť ţalobcovi, z dôvodu, ţe sa nejedná
o poistnú udalosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ ) prejednal odvolanie ţalobcu podľa § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní
napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo dospel k záveru,
ţe odvolanie je dôvodné.
Ţalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ţe mu bola
odňatá moţnosť konať pred súdom.
Za odňatie moţnosti konať pred súdom sa povaţuje taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť
konať pred súdom ide tieţ v prípade, ţe sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiada s argumentáciou účastníka. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu.
Základným právom na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a článku
36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Toto vyjadruje aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd
v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané,
a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.
Z tohto jednoznačne vyplýva, ţe ust. § 157 O. s. p. určuje obsahové náleţitosti rozsudku,
ich správnosť a úplnosť. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným
právom na súdnu ochranu /čl. 46 ods.1 Ústavy SR/. Súd teda pri odôvodňovaní rozsudku musí
postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p. a ak daným spôsobom
nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozsudku. Pokiaľ súd v odôvodnení neuvedie,
ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôţe odvolací súd posúdiť vecnú správnosť
rozhodnutia.
Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa náleţitosti vo vyššie uvedených
ustanoveniach.
Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti
má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený
skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.
Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám
logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické
hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť
rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.
Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci
vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní vo veci samej.
Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový stav a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ( IV. ÚS 115/03 ).
V prejednávanej veci ţalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal
nedostatky v odôvodnení a to predovšetkým absenciu vyjadrenia sa k námietkam ţalovaného
k rozporom vo vyčíslení počtu kurčiat ţalobcom, nesplneniu 8 dňovej oznamovacej
povinnosti ţalobcom, či bola alebo nebola zohľadnená 10% spoluúčasť ţalovaného
a posúdenie námietky premlčania úrokov z omeškania. Napriek námietkam vzneseným
ţalovaným, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza prakticky len z tvrdení ţalobcu,
s ktorým sa súd prvého stupňa stotoţnil, bez toho, aby zaujal stanovisko, resp. sa zaoberal
argumentmi ţalovaného, smerujúcimi k podstate veci.
Týmto postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu základného práva
odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, resp. čl.46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p.
a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého
rozsudku a preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
( § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. )
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. mája 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková