Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Ek-1592-2019.pdf
PDF · 132.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17Ek/1592/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnenej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Ludevít Rabay, advokátom, Krížna 17D, 811 07 Bratislava proti povinnému Dipl. E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Martin Bránik, s.r.o., so sídlom Mlynská 1, 934 01 Levice, IČO 50 412 132, o vymoženie 5.000,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Soňou Stodolovou, Exekútorský úrad Nitra, Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1592/2019 zo dňa 04.05.2020 a sťažnosti oprávnenej proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1592/2019 zo dňa 04.05.2020 takto
rozhodol:
I. M e n í I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1592/2019 zo dňa 04.05.2020 tak, že exekúciu zastavuje v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
II. Z r u š u j e II. a III. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1592/2019 zo dňa 04.05.2020.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 17Ek/1592/2019 zo dňa 04.05.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, I. výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, II. výrokom oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal a III. výrokom povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že po oboznámení sa so všetkými relevantnými právnymi a skutkovými okolnosťami v tejto veci má za to, že predmetná exekúcia je nezákonná, lebo uplatňovaný domnelý nárok nikdy voči povinnému nevznikol a povinný sa v civilnom sporovom konaní - vo fáze základného konania doteraz nebránil, lebo o ňom ani vôbec nemal vedomosť. Poukázal na § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V zmysle odborného komentára sa za skutočnosť brániacu vymáhateľnosti považuje, okrem iného, aj situácia, ak exekučný titul je nulitným aktom. Uplatňovaná zmenka zo dňa 04.11.2015 je ničotná, lebo jej chýba podstatná náležitosť, a to je vlastnoručný podpis vystaviteľa - žalovaného. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“), cit.: „Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.“ V zmysle zmenkovo-právnej teórie sa za absolútne námietky považujú také, ktoré smerujú k spochybňovaniu listiny ako zmenky z dôvodu absencie niektorej podstatnej náležitosti uvedenej v čl. I § 1, resp. § 75 ZZŠ. Žalovaný týmto namietal, že podpis uvedený na zmenke nie je jeho vlastnoručný podpis, osobu remitenta - majiteľa zmenky t. j. žalobcu v živote nestretol, uvedenú osobu nepozná a je vylúčené, že by v prospech žalobcu robil akékoľvek právne úkony a nie to ešte
vystavovanie zmenky. Len na základe obyčajného porovnania podpisov povinného (napr. na plnej moci) a podpisu na zmenke je úplne zrejmé, že sa jedná o celkom odlišné podpisy dvoch rozdielnych osôb. Skutočnosť, že povinný objektívne nemohol osobne podpísať uvedenú zmenku, preukazovali aj interným výpisom dochádzky zamestnávateľa povinného, z ktorej celkom jednoznačne vyplývalo, že povinný v dňoch 04.11.2015 - 05.11.2015 bol na služobnej ceste v Rumunsku. Z priloženého detailného výpisu dochádzky možno zistiť, že dňa 04.11.2015 v čase 7,30 h povinný prechádzal hraničný priechod v Rumunsku. Povinný mal dôvodné podozrenie, že sa jedná o úmyselné konanie s cieľom sa bezdôvodne obohatiť. Povinný nerozumel postupu oprávnenej, ktorá si uplatňuje zmenku, ktorú povinný nepozná, nikdy sa s ňou nestretol, a preto je vylúčené, že by povinný podpísal zmenku v prospech oprávnenej. Skutočnosť, že sa jedná o úmyselné a cielené konanie, len potvrdzuje skutočnosť, že na zmenke sa nenachádza údaj o dátume narodenia vystaviteľa. V rámci dokazovania považovali za podstatné, aby bola vypočutá oprávnená a vysvetlila exekučnému súdu okolnosti údajného vystavenia zmenky povinným v prospech oprávnenej. Dôvodné podozrenie povinného, že sa jedná o cielené a úmyselné konanie, pravdepodobne organizovanej skupiny, sa len prehĺbilo aj tým, že voči povinnému sa v krátkom čase uplatnila aj druhá zmenka v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29CbZm/6/2019, v ktorom bol tiež vydaný platobný rozkaz, ale povinný stihol podať odpor a bude sa účinne brániť aj v tejto veci. S prihliadnutím na vyššie uvedené bolo teda zrejmé, že exekučný titul bol vydaný na podklade zmenky zo dňa 04.11.2015, ktorá je však neplatná, lebo neobsahuje vlastnoručný podpis povinného ako vystaviteľa zmenky. Exekučný titul je teda nezákonný, ak bol vydaný na základe takto vadného právneho nároku. Uvedená nezákonnosť nebola zo strany konajúceho súdu v základom konaní vôbec podrobená súdnemu prieskumu a povinný na tieto vady objektívne nemohol poukázať a brániť sa v základnom konaní, keďže o vedení súdneho konania nemal vedomosť a nič mu ani nebolo doručené. Apeloval touto cestou aj na oprávnenú, aby zvážila ďalšie uplatňovanie predmetnej zmenky voči povinnému, lebo sa jedná o celkom zjavné podvodné a účelové uplatňovanie zmenky voči osobe, ktorá zmenku nevystavila
- nepodpísala. V prípade, ak oprávnená neupustí od uvedeného konania, postúpia túto vec aj orgánom činným v trestnom konaní.
3. Povinný rovnako namietal, že súdna zásielka - exekučný titul mu nebola riadne doručená do vlastných rúk v zmysle § 266 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Podľa § 266 ods. 1 CSP, cit.: „Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.“ V súdnom spise bola iba informatívna doručenka o doručovaní exekučného spisu povinnému, pričom sa v nej uvádza údaj o údajnom doručení dňa 18.06.2019. Uvedené doručenie nie je možné zo strany povinného objektívne preukázať exekučnému súdu, lebo jednak v súdnom spise nie je poštová doručenka obsahujúca podpis povinného, ale súčasne čo je podstatné, povinný nikdy takúto zásielku neprevzal osobne a ani v zastúpení splnomocnenej osoby, lebo žiadnu splnomocnenú osobu v tom čase nemal na preberanie pošty. Povinný objektívne nemohol prevziať uvedenú zásielku, lebo pracuje dlhodobo v zahraničí, pričom aj v čase doručovania sa nenachádzal na území SR a uvedené preukazuje aj čestným prehlásením povinného. Žiadal, aby si exekučný súd vyžiadal originál doručenky k poštovej zásielke doručenej dňa 18.06.2019. Keďže exekučný titul nebol nikdy riadne doručený povinnému do vlastných rúk a v zmysle § 266 ods. 3 CSP sa na skrátené konanie o platobnom rozkaze neaplikujú ustanovenia o fikcii doručenia (§ 106 ods. 3 CSP), exekučný titul nikdy nemal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Všetky uvedené skutočnosti sa povinný dozvedel až ex post, lebo nemal žiadnu vedomosť o vedení súdneho konania voči jeho osobe, a to až do momentu, kedy došlo k zablokovaniu jeho bankových účtov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný sa domáhal, aby Okresný súd Nitra v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) EP zastavil exekúciu, lebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a zaviazal oprávnenú na náhradu trov konania povinnému.
4. Oprávnená vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že dňa 04.11.2015 bola v Nitre vystavená predmetná zmenka na sumu 5.000,- eur osobou A. F., G. XXX/X, XXX XX G., ktorá osoba uvedenú zmenku aj vlastnoručne podpísala. Splatnosť zmenky bola stanovená na deň 31. decembra 2016, s miestom platenia Nitra, Podzámska 18. Oprávnená nie je písmoznalcom, takže nevedela posúdiť, či ide o podpisy dvoch rozdielnych osôb ako tvrdí povinný. Faktom je, že predmetná zmenka bola podpísaná osobou A. F., G. XXX/X, XXX XX G.. Zároveň boli toho názoru, že ak podpis na zmenke nie je podpisom povinného, tak povinný musí mať vedomosť o tom, kto z jeho rodiny uvedenú zmenku vystavil a podpísal. Podľa oprávnenej bolo možné dôvodne predpokladať, že uvedenú informáciu povinný zrejme z nejakého dôvodu zámerne v podanom návrhu na zastavenie exekúcie zamlčal. Oprávnená navrhla pred exekučným súdom výsluch svedka, a
to syna povinného, A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX G.. Oprávnená dňa 27.02.2019 podala na Okresnom súde Nitra žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 5.000,- eur s prísl. z predmetnej zmenky a zároveň odovzdala aj originál zmenky do súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 29CbZm/3/2019. Právny zástupca oprávnenej pred samotným podaním žaloby o zaplatenie zmenkovej sumy z verejne dostupných zdrojov zistil, že na ul. Novomestského 513/4 v Nitre je byt č. 5 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov A. F., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky A., ďalej, že osoba A. F. bol v tom čase spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti T-Universe s.r.o., so sídlom Mostná 60, Nitra a živnostníkom s miestom podnikania G. XXX/X, G. a že NBS pod číslom rozhodnutia H./XXXX podľa § 39 ods. 5 písm. b) zákona o finančnom sprostredkovaní uložila A. F., vedúcemu zamestnancovi samostatného finančného agenda T-Universe s.r.o. pokutu 100,- eur za porušenie § 36 ods. 9 prvej vety zákona o finančnom sprostredkovaní tým, že do 31.03.2015 nepredložila NBS správu o vykonaní funkcie za rok 2014. Oprávnená, a ani jej právny zástupca nemali v čase podania žalobného návrhu k dispozícii iný identifikačný údaj k osobe A. F., a preto v súlade s § 133 ods. 1 CSP žalovaného označili nasledovne: A. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu G. XXX/X, XXX XX G.. V tejto súvislosti podotkli, že podľa príslušných ustanovení CSP je žalobca povinný označiť žalovanú fyzickú osobu okrem mena a priezviska a bydliska aj dátumom narodenia, resp. iným identifikačným údajom. Po zaplatení súdneho poplatku Okresný súd Nitra vydal platobný rozkaz zo dňa 04.06.2019, sp. zn. 29CbZm/3/2019-18. Oprávnená disponovala doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu zo dňa 15.07.2019, podľa ktorej platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2019. Oprávnená nemala žiadne informácie o tom, ako konajúci súd zabezpečil doručovanie predmetného platobného rozkazu žalovanému (povinnému), resp. komu konkrétne bol na adrese: G. XXX/X, G. tento platobný rozkaz doručený, resp. kto na označenej adrese prevzal zásielku s platobným rozkazom. Oprávnená následne v mesiaci september 2019 na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz zo dňa 04.06.2019, podala návrh na vykonanie exekúcie Okresnému súdu v Banskej Bystrici, na ktorom je exekučné konanie vedené pod sp. zn. 17Ek/1592/2019. Oprávnená ďalej uviedla, že podľa zákona zmenkového a šekového dátum narodenia vystaviteľa zmenky ani nie je obligatórnym údajom uvádzaným na zmenke.
5. Čo sa týka uplatnenej druhej zmenky, oprávnená uviedla, že dňa 25.07.2019 podala na Okresnom súde Nitra žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 5.000,- eur s prísl. na základe splatnej zmenky vystavenej dňa 05.11.2015 v Nitre taktiež osobou A. F., G. XXX/X, XXX XX G. na sumu 5.000,- eur, s dátumom splatnosti 31. december 2016. Oprávnená zároveň súdu odovzdala aj originál zmenky zo dňa 05.11.2015. Po zaplatení súdneho poplatku konajúci súd vydal platobný rozkaz zo dňa 08.10.2019, pod. sp. zn. 29CbZm/6/2019-18. Následne právny zástupca oprávnenej prevzal uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 14.11.2019, ktorým súd zrušil predmetný platobný rozkaz v plnom rozsahu, a to na základe podaného odporu žalovaným, ktorý v podanom odpore konštatoval, že mu predmetný platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk, predmetnú zásielku prevzal jeho syn
- menovec A. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nemal splnomocnenie na preberanie zásielok určených do vlastných rúk. Prílohou tohto odporu bola aj písomná reklamácia syna povinného, ktorá bola zaslaná formou sťažnosti Slovenskej pošte, a.s. z dôvodu nesprávnej adresy a z dôvodu nezhody obsahu a osoby s jeho údajmi. Tieto skutočnosti, podľa ich názoru podstatného významu, však boli v návrhu na zastavenie exekúcie povinným zrejme z nejakého dôvodu zamlčané. Oprávnená bolo toho názoru, že ak povinný predmetné zmenky vlastnoručne nepodpísal, tak minimálne musel mať vedomosť o tom, ktorá osoba pod menom A. F., bývajúca na adrese G. XXX/X, XXX XX G. ich v skutočnosti vystavila a podpísala. Oprávnená naďalej tvrdila, že uvedené zmenky boli vystavené a podpísané osobou A. F., G. XXX/X, XXX XX G.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je vylúčené, že predmetné zmenky vystavil a podpísal syn povinného, ktorému bol možno aj doručený aj platobný rozkaz zo dňa 04.06.2019. Zároveň ostáva otáznym, či nebol A. F. ml. v minulosti aj splnomocnený povinným na preberanie jeho poštových zásielok práve z dôvodu, že povinný sa často zdržiaval v zahraničí. Keďže ide o vzťah medzi otcom a synom, nie je možné tohto času posúdiť, či ich konanie nebolo dopredu dohodnuté s cieľom zmariť vymáhanie uvedených pohľadávok, resp. docieliť, aby došlo k ich premlčaniu. Zároveň uviedli, že ak by povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol všetky podstatné okolnosti, ktoré sú mu známe ohľadom možného vystaviteľa zmeniek, tak by oprávnená zrejme nemala dôvod nesúhlasiť s takým návrhom. Oprávnená poukázala na § 61k ods. 2, 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnená navrhla exekučnému súdu, aby návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel, nakoľko podľa názoru oprávnenej povinný neuviedol všetky skutočnosti, ktoré mohol ku dňu podania návrhu uplatniť a zároveň zaviazal povinného na náhradu trov konania oprávnenej.
6. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
7. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávnenej k návrhu na zastavenie exekúcie, s vyjadrením súdneho exekútora a ich prílohami, ako aj s podaním Okresného súdu Nitra zistil, že povinný namieta náležitosti zmenky, ktorá bola podkladom pre vznik exekučného titulu. Súd mal za to, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, ktorý exekučný titul vydal.
8. Pokiaľ ide o doručenie exekučného titulu, povinný predložil dôkaz, z ktorého je zrejmé, že exekučný titul bol povinnému dňa 18.06.2019 listinne doručený. Nakoľko povinný žiadal exekučný súd, aby vyžiadal originál doručenky k poštovej zásielke doručenej dňa 18.06.2019, súd na základe žiadosti zo dňa 30.03.2020, doručenej Okresnému súdu Nitra dňa 07.04.2020, z podania Okresného súdu Nitra, doručeného súdu dňa 29.04.2020 zistil, že originál spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 29Cb/3/2019 nie je možné zaslať, nakoľko na tunajšom súde je vedené konanie o obnovu tohto konania. Súdu nebolo zrejmé, či povinný podal aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, nakoľko uvedenú skutočnosť povinný ku dňu vydania tohto rozhodnutia nepreukázal. Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekučného titulu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, ale len dôvodom na odklad exekúcie, o ktorom v zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 rozhoduje súdny exekútor.
9. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Zároveň oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal z dôvodu, že oprávnená vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla, že si uplatňuje trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a neuviedla ani výšku trov. Povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal z dôvodu, že nedošlo k zastaveniu exekúcie.
10. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 1, § 61h ods. 1, § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 1, § 61l ods. 2, § 61l ods. 3, § 199a ods. 1, § 199a ods. 2, § 199d ods. 1, § 199d ods. 2 a § 200 prvá veta Exekučného poriadku, § 105 ods. 1 a § 412 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 31a ods. 1, § 31a ods. 2, § 31 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
11. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil povinnému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd odmietol vykonať dokazovanie a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odôvodnení sťažnosti, pokiaľ ide o odňatie možnosti konať, povinný uviedol, že sa nemal možnosť vyjadriť pred rozhodnutím súdu k vyjadreniu oprávnenej, ktoré mu nebolo doručené, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania, t. j. s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 CSP a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. K odmietnutiu vykonať dokazovanie povinný uviedol, že z odôvodnenia sa dozvedeli, že súd vychádzal len z dôkazných prostriedkov priložených povinným k návrhu na zastavenie exekúcie a odmietol vykonať nimi navrhnuté dokazovanie. Súdu nič nebránilo si zapožičať spis sp. zn. 29CbZm/3/2019 z Okresného súdu Nitra v režime podľa § 197 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. a aj osobitne si vyžiadať informáciu z pošty, tak ako navrhovali. Povinný predložil súdu všetky dôkazné prostriedky, ktoré mal k dispozícii a vo zvyšnom žiadal ďalšie dokazovanie. Vzhľadom na to, že súd opomenul vykonať uvedené procesné úkony v rozsahu ďalšieho dokazovania, nedostatočne zistil skutkový stav veci, čím zaťažil napadnuté uznesenie vadou nedostatočného odôvodnenia, čo je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Povinný napokon rozporoval právne posúdenie, podľa ktorého exekučný súd v tejto konkrétnej veci nie je oprávnený preskúmavať základné konanie a nahradzovať tak činnosť súdov konajúcich o opravných prostriedkoch. Uvedený právny názor považujú za formalistický a nenapĺňajúci štandardy spravodlivého rozhodnutia.
12. Podstatnou skutočnosťou, na ktorú poukazoval v podanom návrhu, je, že exekučný titul a konanie, ktoré mu predchádzalo, je postihnuté podstatnými vadami, na ktoré mal prihliadnuť súd prvého stupňa ex offo v rámci základného konania. V právnom štáte je neprípustné, aby si žalobkyňa uplatňovala svoj nárok bez toho, aby mala formálne riadne podanú žalobu - žalobkyňa si vymyslela osobu povinného bez akéhokoľvek dôkazu, že voči nemu má právny nárok, zažalovala ho a súd nekriticky prihliadol. Žalobkyňa - oprávnená do konania priložila zmenku, z ktorej nevyplýva, že povinný je zaviazaný zo zmenky, chýba v zmenke určitá a nezameniteľná identifikácia. Ak neexistovala previazanosť medzi identifikáciou žalovaného a osobou vystaviteľa zmenky (absentoval dátum narodenia, resp. r. č.), tak súd nemal splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu podľa § 265 ods. 1 CSP. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že povinný si neprevzal osobne platobný rozkaz, t. j. exekučný titul mu nikdy nebol doručený (bod 19 a nasl. návrhu). Povinný namietal, že exekučný titul je nulitný, lebo aj zmenka, ktorá je jeho základom, je nulitným právnym aktom, lebo ju nikdy povinný osobne nepodpísal
- nevystavil (bod 9 a nasl. návrhu).
13. Všetky vyššie uvedené procesné a hmotnoprávne vady sú tak zásadného charakteru, že posudzovanie exekučného súdu je arbitrárne a formalistické, keď odmietne si vôbec preveriť uvedené skutočnosti a rozhodne iba formalistickým odkazom na právnu prax nepreskúmavať vady, ktoré majú mať vzťah k základnému konaniu. Uvedený právny názor by mohol obstáť, ak by povinný mal reálne vytvorenú možnosť sa brániť v základnom konaní. Povinnému však nikdy nebolo doručené žiadne procesné podanie, resp. procesný úkon, ktorý sa týkal základného konania. V tejto veci teda nie je ani naplnený základný predpoklad pre aplikovateľnosť právneho názoru exekučného súdu, a to že voči povinnému prebehlo základné sporové konanie. Právny názor o nepreskúmateľnosti exekučného titulu vo fáze exekučného konania je nie len v rozpore s vyššie uvedeným princípom elementárnej spravodlivosti, ale aj v rozpore s ustálenou jurisprudenciou k § 61k ods. 1 písm. d) EP. Podľa odborného komentára sa za inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, považuje, okrem iného, aj skutočnosť, pre ktorú sa exekúcia nemala začať, a to napr. absencia formálnej vykonateľnosti. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal všetky vyššie uvedené podstatné vady konania vrátane toho, že vôbec nebol stranou sporového konania pod sp. zn. 29CbZm/3/2019 a žiadny exekučný titul mu nebol doručený, a teda exekučný titul nemohol ani nadobudnúť formálnu vykonateľnosť. S poukazom na uvedený odborný právny názor bol exekučný súd povinný preskúmať všetky tvrdenia povinného a dôkazné prostriedky preukazujúce tieto tvrdenia, a to predovšetkým vo vzťahu k nedoručeniu exekučného titulu.
14. V neposlednom rade poukazujú exekučnému súdu, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 15.05.2020, č. k. 28CbZm/7/2019-57 odložil vykonateľnosť exekučného titulu v konaní o žalobe o obnove konania sp. zn. 29CbZm/3/2019. Uvedené konanie a aj rozhodnutie o vykonateľnosti neoprávňuje exekučný súd, aby posudzoval návrh na zastavenie exekúcie v rozpore so zákonom, ak sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie. Súdne konania pod sp. zn. 28CbZm/7/2019 a pod sp. zn.
17Ek/1592/2019 sú na seba nezávislé konania, a preto povinný v záujme ochrany svojich práv má v záujme sa domôcť (a) zastavenia exekúcie v konaní pod sp. zn. 17Ek/1592/2019 už v tejto fáze, lebo sú splnené podmienky podľa § 61k ods. 1 písm. d) EP a súčasne (b) zrušenia exekučného titulu v konaní o obnove sp. zn. 28CbZm/7/2019, aby oprávnená nemohla pro futuro používať tento nezákonný exekučný titul.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby súd v súlade s ust. § 250 ods. 2 CSP zrušil napadnuté uznesenie a vyhovel povinného návrhu na zastavenie exekúcie.
16. Oprávnená vo vyjadrení k sťažnosti povinného prostredníctvom právneho zástupcu k tvrdeniam povinného v bode a) po citovaní ust. § 200 Exekučného poriadku a čl. 6 ods. 1 a § 149 CSP uviedla, že v exekučnom konaní sa ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii nepoužijú, čo znamená, že exekučný súd nemal povinnosť zaslať, resp. doručiť vyjadrenie oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinnému na vyjadrenie pred vydaním napadnutého rozhodnutia. V exekučnom konaní ide o vykonávacie konanie, ktoré je upravené Exekučným poriadkom a nie o základné sporové konanie v zmysle základných princípov a zásad CSP. Vzhľadom na uvedené je oprávnená toho názoru, že v tomto smere nemohlo dôjsť k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania a porušeniu práva na spravodlivý proces, tak ako to tvrdí v podanej sťažnosti povinný.
17. K tvrdeniam povinného v bode b) oprávnená po citovaní ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku uviedla, že ako to už bolo uvedené, v exekučnom konaní sa ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii nepoužijú. Nepochybne prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú aj návrhy na vykonanie dôkazov. Zároveň je zrejmé, že exekučný súd pojednávanie nariaďuje len v tom prípade, ak to podkladá za potrebné. Oprávnená je toho názoru, že ak exekučný súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie navrhované dôkazy, a to nie len navrhované povinným, ale aj samotnou oprávnenou a taktiež exekučný súd nepovažoval za potrebné nariadiť v predmetnej exekučnej veci pojednávanie, tak na základe toho nie je možné dospieť k záveru, že by v predmetnom exekučnom konaní nebol v dostatočnej miere zistený skutkový stav veci, a že došlo automaticky k porušeniu ust. § 200 ods. 2 CSP, tak ako to tvrdí povinný vo svojej sťažnosti. Oprávnená má za to, že v tomto smere exekučný súd konal v súlade s Exekučným poriadkom a CSP.
18. K tvrdeniam povinného v bode c) oprávnená ohľadom tvrdenia povinného, že podpis na zmenke nie je jeho vlastný, opätovne uvádza, že dňa 04.11.2015 bola v Nitre vystavená predmetná zmenka na sumu 5.000,- eur osobou A. F., G. XXX/X, XXX XX G., ktorá osoba uvedenú zmenku aj vlastnoručne podpísala. Splatnosť zmenky bola stanovená na deň 31. decembra 2016, s miestom platenia Nitra, Podzámska 18. Faktom je, že predmetná zmenka bola podpísaná osobou A. F., G. XXX/X, XXX XX G.. V tejto súvislosti podotýkajú, že zmenka nemôže byť nulitným právnym aktom, ako to tvrdí opakovane povinný, keďže zmenka bola nesporne osobou A. F., G. XXX/X, XXX XX G. podpísaná, ide o vlastnoručný podpis tejto osoby a zmenka je tak platným právnym aktom. Zároveň však uvádzajú, že ak podpis na zmenke nie je podpisom povinného, tak povinný musí mať vedomosť o tom, kto z jeho rodiny uvedenú zmenku vystavil a podpísal. Je možné dôvodne predpokladať, že uvedenú informáciu povinný zrejme z nejakého dôvodu zámerne aj v podanom návrhu na zastavenie exekúcie zamlčal. Oprávnená ďalej odkazuje na svoje písomné podanie zo dňa 29.11.2019 (Vyjadrenie oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, bod 1.) Oprávnená ohľadom tvrdenia povinného, že mu exekučný titul nebol nikdy riadne doručený, taktiež odkazuje na svoje písomné podanie zo dňa 29.11.2019 (Vyjadrenie oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, bod 1.) a zároveň opätovne uvádza, že oprávnená disponuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu zo dňa 15.07.2019 (exekučného titulu), podľa ktorej platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2019. Oprávnená nemá žiadne informácie o tom, ako konajúci súd zabezpečil doručenie predmetného platobného rozkazu žalovanému (povinnému), resp. komu konkrétne bol na adrese G. XXX/X, G. tento platobný rozkaz doručený, resp. kto na označenej adrese prevzal zásielku súdu s platobným rozkazom. Taktiež oprávnená uvádza, že čo sa týka doručovania poštovej zásielky zo dňa 06.06.2019 (súdom vykonané doručenie platobného rozkazu/exekučného titulu) je nepochybné, že platobný rozkaz zo dňa 04.06.2019 bol podľa informatívnej doručenky adresátovi doručený dňa 18.06.2019. Z informatívnej doručenky ďalej vyplýva, že deň 06.06.2019 je dátumom podania zásielky, deň 10.06.2019 je dátumom prvého pokusu o doručenie, deň 11.06.2019 dátumom opakovaného pokusu o doručenie a zároveň dátumom uloženia
zásielky. To znamená, že zásielka bola uložená na pošte od 11.06.2019 a následne dňa 18.06.2019 je vykázané jej doručenie adresátovi.
19. Z uvedeného je zrejmé, že adresát (A. F.) na základe oznámenia o uložení zásielky (tzv. žltý lístok), ktoré pracovník pošty zanechal v poštovej schránke patriacej adresátovi, predložil dňa 18.06.2019 na príslušnej pošte tento dodací doklad (tzv. žltý lístok), na základe ktorého (zrejme po overení totožnosti) mu pošta zásielku proti podpisu vydala. Vzhľadom na uvedené okolnosti je nepochybné, že predmetná zásielka bola dňa 18.06.2019 doručená osobe A. F.. Z uvedeného je ďalej zrejmé, že osoba, ktorej zásielka zo dňa 06.06.2019 bola dňa 18.06.2019 doručená, resp. vydaná na pošte, musela predložiť dodací doklad (tzv. žltý lístok), ktorý bol po opakovanom neúspešnom pokuse o doručenie zásielky uložený práve v poštovej schránke adresáta (A. F.). Na základe tohto podacieho dokladu bolo možné zistiť podacie číslo zásielky a zásielku vydať, zrejme po overení totožnosti, adresátovi. Taktiež je nepochybné, že zásielka bola prevzatá adresátom v stanovej odbernej lehote na vyzdvihnutie zásielky, takže bola prevzatá v odbernej lehote. Osoba, ktorá predmetná zásielku prevzala, nepodala v stanovej lehote 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po dní vybrania poštovej zásielky reklamáciu (rozhodná doba od 19.06.2020 do 19.12.2020). Rovnako osoba, ktorá predmetnú zásielku prevzala, neoznámila pošte, že jej bola nesprávne dodaná zásielka, a ani ju neodkladne nevrátila, tak ako to stanovujú Poštové podmienky. Podotýkajú, že reklamácia na pošte podaná nebola a taktiež nebola zásielka vrátená na príslušnú pobočku pošty z dôvodu nesprávneho dodania zásielky. Oprávnená vychádzajúc z vyššie uvedených okolností, bola po doručení platobného rozkazu zo dňa 04.06.2019 (exekučný titul) presvedčená, že súd doručenie vykonal riadne a zákonným spôsobom adresátovi, ktorý po prevzatí tejto poštovej zásielky proti doručenému platobnému rozkazu nepodal v zákonnej lehote odpor. Taktiež nebola podaná ani žiadna reklamácia ohľadom nesprávne vykonaného doručenia zásielky inej osobe ako adresátovi. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že povinný v čase podania návrhu na zastavenia exekúcie musel mať vedomosť o tom, ktorá osoba predmetnú zmenku vystavila a podpísala a taktiež musel mať vedomosť aj o tom, ktorej osobe z jeho domácnosti bol na adrese G. XXX/X, XXX XX G. platobný rozkaz zo dňa 04.06.2019 (exekučný titul) dňa 18.06.2019 doručený. Oprávnená opätovne zdôrazňuje, že povinný tieto nepochybne podstatné skutočnosti neuviedol ani v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu, čo je v rozpore s ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (v návrhu na zastavenie exekúcie musia byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný ku dňu podania návrhu uplatnil).
20.Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnená navrhuje exekučnému súdu, aby v súlade s ust. § 250 ods. 1 CSP sťažnosť povinného proti napadnutému rozhodnutiu zamietol ako nedôvodnú.
21. Proti II. výroku tohto uznesenia podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť aj oprávnená, v ktorej po citovaní ust. § 199a ods. 1, § 199d ods. 1 a § 200 Exekučného poriadku a § 251, § 255 ods. 1, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 263 ods. 1 CSP uviedla, že sporová strana má v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR garantované základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a môže sa vždy nechať zastupovať zvoleným advokátom. Zastupovanie strán v konaní je výkonom advokácie v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zastupovanie advokátom pri uplatňovaní alebo bránení práva používa z tohto hľadiska osobitnú ochranu a nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia musí byť v konkrétnom prípade odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami. V tejto súvislosti oprávnená poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 144/2010, sp. zn. I. ÚS 189/2016, sp. zn. II. ÚS 31/04 a sp. zn. III. ÚS 112/09 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cz35/1979 – Z IV, s. 738 a sp. zn. 8 Sžo 215/2010. Nadväzujúc na uvedené je podľa oprávnenej nepochybné, že exekučný súd napadnutým výrokom uznesenia nesprávne rozhodol, keď oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal i napriek tomu, že oprávnená mala v spore plný úspech, keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Oprávnená bola súdnym exekútorom písomným podaním zo dňa 18.11.2019, sp. zn. 157EX 751/19 vyzvaná, aby sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrila. Preto oprávnená na základe tejto výzvy prostredníctvom právneho zástupcu sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie riadne písomne vyjadrila, a to písomným podaním zo dňa 29.11.2019, a toto písomné podanie v stanovej lehote aj doručila súdnemu exekútorovi, ktorý následne predmetný návrh spolu so súvisiacim spisovým materiálom zaslal na posúdenie a rozhodnutie príslušnému exekučnému súdu. To znamená, že vyjadrenie oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie je potrebné považovať za účelné, a preto nesporne zakladá nárok na priznanie
náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia. Taktiež je zrejmé, že predmetné vyjadrenie prispelo svojou relevantnou argumentáciou vo veci samej, keďže aj na základe tohto vyjadrenia rozhodol exekučný súd o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Nepriznaním nároku na náhradu trov konania oprávnenej došlo k odmietnutiu spravodlivosti, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov oprávnená navrhuje, aby sťažnostný súd na základe podanej sťažnosti zmenil napadnutý výrok uznesenia tak, že prizná oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, a to za dva úkony právnej služby (písomné vyjadrenie oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.11.2019 a sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 04.05.2020, sp. zn. 17EK/1592/2019) vo výške 229,37 eur.
22. Súd dňa 21.10.2020 oprávnenú, povinného a súdneho exekútora upovedomil, že nebude o sťažnosti oprávnenej proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1592/2019 zo dňa 04.05.2020 a sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1592/2019 zo dňa 04.05.2020 zatiaľ rozhodovať a vec postúpil súdnemu exekútorovi na rozhodnutie o odklade podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 28CbZm/7/2019-57 zo dňa 15.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2020, došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/3/2019-18 zo dňa 04.06.2019 do právoplatného skončenia konania o žalobe na obnovu konania.
23. Súd dňa 27.07.20222 oprávnenú, povinného a súdneho exekútora upovedomil, že súd nebude naďalej o sťažnostiach rozhodovať, nakoľko z dôvodu povolenia obnovy konania rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 28CbZM/7/2019 (právoplatného dňom 29.11.2021) v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitra sp. zn. 26CoZm/2/2021 zo dňa 30.09.2021 došlo k odloženiu vykonateľnosti exekučného titulu zo zákona.
24. Dňa 02.11.2023 právny zástupca povinného predložil súdu vyjadrenie, v ktorom po uvedení procesného stavu uviedol, že dňa 31.10.2023 bolo právnemu zástupcovi doručené uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 26.09.2023, č. k. 29CbZm/3/2019-70 (ďalej len „uznesenie o zrušení PR“), ktorým zrušil platobný rozkaz č. k. 29CbZm/3/2019-18, t. j. exekučný titul a zastavil uvedené konanie. Uvedené uznesenie o zrušení PR nadobudlo vo výroku I. a II. právoplatnosť dňa 25.10.2023. S poukazom na právoplatné uznesenie o zrušení PR je zrejmé, že došlo k zrušeniu exekučného titulu ako základného predpokladu na vedenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby súd v súlade s § 250 ods. 2 CSP zrušil napadnuté uznesenie a vyhovel povinného návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) a priznal povinnému náhradu trov konania vo výške 100 % voči oprávnenej.
25. Súčinnosťou s Okresným súdom Nitra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/3/2019-70 zo dňa 26.09.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2023, súd I. výrokom zrušil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Nitra dňa 04.06.2019, sp. zn. 29CbZm/3/2019-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2019 a II. výrokom konanie zastavil.
26. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
27. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
28. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
29. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
30. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
31. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
32. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.
33. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je vzhľadom na zmenený procesný stav dôvodná.
35. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t. j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, príp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Vykonateľnosť je jednou zo základných vlastností exekučného titulu a bez vykonateľného rozhodnutia exekúciu nemožno vykonať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 391/2012 zo dňa 21.03.2013). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010 uviedol, že „Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.“ (obdobne uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 384/2009 zo dňa 09.12.2009 alebo sp. zn. I. ÚS 456/2011 zo dňa 23.11.2011).
36. Podkladom pre exekúciu v prejednávanej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/3/2019-18 zo dňa 04.06.2019. Okresný súd Nitra ako súd základného konania po povolení obnovy konania uznesením č. k. 29CbZm/3/2019-70 zo dňa 26.09.2023 zrušil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Nitra dňa 04.06.2019, sp. zn. 29CbZm/3/2019-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2019 a konanie zastavil, t. j. zrušil exekučný titul. Keďže pre súd pri rozhodovaní o sťažnosti je rozhodujúci stav, ktorý je tu v čase vydania rozhodnutia, vzhľadom na túto procesnú situáciu s poukazom na § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nezostáva exekučnému súdu nič iné len vyhovieť sťažnosti povinného, zmeniť napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka a exekúciu zastaviť z dôvodu zrušenia exekučného titulu. Bez vykonateľného exekučného titulu nemožno začať, ani viesť exekúciu. Existencia vykonateľného exekučného titulu je totiž základnou a nevyhnutnou podmienkou každej exekúcie.
37. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1592/2019 zo dňa 04.05.2020 tak, že exekúciu zastavuje v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený. Súčasne súd zrušil II. a III. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1592/2019 zo dňa 04.05.2020 ako závislé výroky, nakoľko znenia uvedených výrokov po zmene rozhodnutia neobstoja. Nakoľko súd zrušil II. výrok napadnutého uznesenia o trovách exekučného konania oprávnenej ako závislý výrok, nepreskúmaval vecnú správnosť sťažnosti oprávnenej proti tomuto výroku. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník rozhodne o trovách celého exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).