Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 112/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o prijatej sťažnosti Mgr. T. Ď., R., zastúpeného advokátkou JUDr. I. M., Ž., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 2. októbra

2008 v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. T. Ď. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 2. októbra 2008

v konaní vedenom pod sp. zn. pri rozhodovaní o trovách odvolacieho

konania p o r u š e n é b o l o .

2. Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 2. októbra 2008 v konaní

vedenom pod sp. zn. v časti, v ktorej nepriznal Mgr. T. Ď. trovy odvolacieho

konania, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. T. Ď. trovy právneho

zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. I. M.,

Ž.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 21. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. T. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“) v časti,

v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z 2. októbra 2008 v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Ústavnému súdu bolo doručené vyjadrenie predsedu krajského súdu z 9. apríla 2009

k sťažnosti a stanovisko predsedu senátu. V stanovisku predsedu senátu sa uvádza, že sa

nemôže bližšie vyjadriť k námietkam sťažovateľa, pretože spis Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) sa nachádza na ústavnom súde. Okrem toho tiež uvádza: „Pokiaľ

sa pamätám, po vyhlásení rozhodnutia, právna zástupkyňa navrhovateľa tvrdila, že

vyčíslenie trov konania podala osobne do podateľne Krajského súdu v Žiline. Takéto

podanie sa ale v čase rozhodovania v spise nenachádzalo, a preto súd rozhodol o trovách

konania tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Na základe preskúmania rozsudku krajského súdu z 2. októbra 2008 v konaní

vedenom pod sp. zn. v časti, v ktorej nepriznal sťažovateľovi trovy

odvolacieho konania, súdneho spisu okresného súdu sp. zn. a vyjadrení

účastníkov konania ústavný súd zistil toto:

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 6. februára 2008 žalobe sťažovateľa

v merite veci vyhovel a priznal mu náhradu trov konania v sume 80 857,50 Sk.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odporca odvolanie, ku ktorému podala

vyjadrenie právna zástupkyňa sťažovateľa. V podaní označenom ako „Vyjadrenie

navrhovateľa k odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu I. stupňa“, ktoré doručila osobne

okresnému súdu 23. mája 2008, žiadala krajský súd, aby potvrdil rozsudok prvého stupňa

a sťažovateľovi priznal trovy odvolacieho konania v celkovej sume 14 680 Sk.

Krajský súd z 2. októbra 2008 rozsudkom sp. zn. potvrdil rozsudok

okresného súdu sp. zn. zo 6. februára 2008 a o trovách odvolacieho konania

rozhodol tak, že mu ich nepriznal, aj keď mal v odvolacom konaní úspech z dôvodu, že si

trovy konania zákonným spôsobom neuplatnil.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje v prvom rade

za potrebné uviesť, že nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať

skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré sú základom ich rozhodnutí.

Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má

opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo napadnutým

rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

, ).

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodnutiami všeobecných súdov

o trovách konania možno zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách

konania možno predovšetkým porušiť základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

. Ústavný súd už viackrát rozhodoval o ústavnosti rozhodnutí o trovách

(, , , , ).

V sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj

zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom

poriadku (ďalej aj „OSP“) určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym

obsahom ( v spojení s ). Vzhľadom na to procesné predpisy,

ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto

vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na

to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel

materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník

konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. ).

Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie označeného práva sťažovateľa výrokom

rozsudku krajského súdu z 2. októbra 2008 v konaní vedenom pod sp. zn.

o náhrade trov konania. Podľa sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu napriek plnému

úspechu v konaní o náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru mu

nebola priznaná žiadna náhrada trov konania, ktoré si uplatnil riadne v sume 14 680 Sk

v podaní jeho právnej zástupkyne z 23. mája 2008, čím došlo k porušeniu jeho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa .

Princípy upravujúce náhradu trov konania vyplývajú najmä z ustanovení § 142 až

.

Podľa súdy rozhodujú o náhrade trov konania medzi účastníkmi

so zreteľom na plný úspech toho-ktorého účastníka v konaní. Toto zákonné ustanovenie

vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že účastník, ktorý mal

v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku

rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ o nej

nerozhodne samostatne.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa

platia i pre odvolacie konanie.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu zistil, že

námietky sťažovateľa sú opodstatnené. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd pri

rozhodovaní vo veci sťažovateľa evidentne prehliadol (opomenul) jeho nárok na priznanie

náhrady trov odvolacieho konania v sume 14 680 Sk z 23. mája 2008, ktorý je súčasťou

jeho vyjadrenia k odvolaniu odporcu (evid. v spise okresného súdu na č. l. 61, resp. č. l.

279b).

V danom prípade teda krajský súd zjavne rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým

stavom, keď v rozsudku z 2. októbra 2008 sp. zn. týkajúcom sa trov konania

výslovne uviedol: „Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust.

s použitím ust. a nepriznal navrhovateľovi

náhradu trov odvolacieho konania, aj keď mal v odvolacom konaní úspech, lebo si trovy

zákonným spôsobom neuplatnil.“

Z uvedeného dôvodu považuje ústavný súd rozhodnutie krajského súdu o nepriznaní

trov právneho zastúpenia za ústavne neakceptovateľné, a preto vyslovil, že napadnutým

výrokom rozsudku krajského súdu z 2. októbra 2008 sp. zn. o trovách

konania bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

V danom prípade bolo v záujme ochrany základného práva sťažovateľa potrebné

nielen napadnuté rozhodnutie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania zrušiť,

ale aj vrátiť vec na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd opätovne rozhodne o náhrade trov

odvolacieho konania. V ďalšom postupe bude krajský súd viazaný právnym názorom

ústavného súdu vysloveným v II. časti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom

súde) a bude tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je

vykonateľné jeho doručením ( ).

Napokon ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou

JUDr. I. M. Sťažovateľ požadoval úhradu za dva úkony právnej služby a režijný paušál v

celkovej sume 488,58 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x

6,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd priznal úhradu trov konania

v sume 245,70 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2009