Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 126 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (140)bb0/363104.977d0f.pdf
PDF · 129.5 KB
No categories available
8Sžo/215/2010
Najvyšší súd 8Sžo/215/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: M.. J. B., bytom Ľ. O. X.,
N., zastúpenej advokátom J.. M. C., so sídlom Š. X., N., proti ţalovanému: Mesto Nitra,
Štefánikova trieda 60, Nitra, za účasti: T. S. S., A., so sídlom K. N.. X., B., IČO: X., v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa 12.
januára 2007, na odvolanie ţalobkyne a účastníka konania proti uzneseniu Krajského súdu v
Nitre zo dňa 30. júna 2010 č.k. 11S/134/2009-93 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa
30. júna 2010, č.k. 11S/134/2009-93, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením č.k. 11S/134/2009-93 zo dňa 30. júna 2010
zastavil konanie (§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) o ţalobe ţalobkyne proti
rozhodnutiu ţalovaného č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa 12. januára 2007. Krajský súd
uviedol, ţe ţalobkyňa napadla prvostupňové správne rozhodnutie, voči ktorému je prípustný
riadny opravný prostriedok – odvolanie, pričom ţalobkyňa vyuţila toto svoje procesné právo
a dňa 19. mája 2010 proti preskúmavanému rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom zatiaľ
nebolo právoplatne rozhodnuté. Nebola teda splnená podmienka konania podľa druhej hlavy
2
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keďţe ţaloba smerovala proti neprávoplatnému
rozhodnutiu.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich náhradu
právo, pretoţe konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku). Zároveň dodal, ţe nezistil dôvod na pouţitie ust. § 146 ods. 2, veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku, nakoľko nemoţno konštatovať, ţe zastavenie konania zavinil ţalovaný.
Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom právnych zástupcov v zákonnej lehote
odvolanie ţalobkyňa a účastník konania obchodná spoločnosť T. S. S., A.
Ţalobkyňa podaným odvolaním napadla výrok o trovách konania. Ţiadala, aby odvolací
súd z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku zmenil v časti
trov konania napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. júna 2010, č.k.
11S/134/2009-93 a ţalobkyni priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške 509,03 €
a odvolacieho konania vo výške 78,76 €. Namietala, ţe ţalovaný správny orgán mal moţnosť
predísť podaniu ţaloby, a preto je zodpovedný za jej výsledok, nakoľko ţalobkyňa sa uţ pred
podaním ţaloby domáhala doručenia stavebného povolenia, pričom stavebník ako aj správny
orgán mali vedomosť o majetkových nárokoch ţalobkyne uţ v čase jeho vydania.
Krajskému súdu vyčítala, ţe jeho rozhodnutie o zastavení konania vychádza iba z toho,
ţe uznesením prikázal ţalovanému správnemu orgánu doručiť ţalobkyni predmetné stavebné
povolenie, t.j. prikázal ţalovanému splniť si svoju povinnosť, ktorú v pôvodnom konaní
opomenul. Mala za to, ţe aţ po doručení stavebného povolenia mohla podať odvolanie, čoho
výsledkom bolo „zneprávoplatnenie“ stavebného povolenia a následné zastavenie konania pred
krajským súdom. Poukázala na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s ohľadom
na ktoré vyslovila názor, ţe k zastaveniu konania ako aj k podaniu ţaloby došlo iba z dôvodu,
ţe ţalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v nadväznosti na § 59 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Zároveň upozornila na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 16. apríla 2003. Zdôraznila, ţe uplatňovanie základných
3
práv zo strany ţalobkyne nemôţe byť na jej ujmu, nakoľko na to, aby jej bolo doručené stavebné
povolenie, vynaloţila ţalobkyňa nemalé náklady (vrátane súdneho poplatku).
Účastník konania obchodná spoločnosť T. S. S., A. podal odvolanie v plnom rozsahu a
navrhol, aby odvolací súd uvedené uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť uznesenia o zastavení konania, nakoľko mal za
to, ţe konanie pred súdom trpí vadami, dôsledkom ktorých je nesprávne rozhodnutie vo veci.
Tvrdil, ţe napadnutým uznesením mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe neboli
splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Za prejav arbitrárnosti a porušenie práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa článku 46
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd pokladal absenciu odôvodnenia rozhodujúceho
argumentu v rozhodnutí krajského súdu, spočívajúceho v tvrdení, ţe stavebné povolenie je
právoplatné, nakoľko bolo doručované verejnou vyhláškou, pričom lehota na podanie odvolania
uplynula 14. februára 2007. Ďalej namietal, ţe uznesenie o zastavení konania vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho súd pouţil nesprávne ustanovenie
právneho predpisu a tým vec nesprávne právne posúdil.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia účastník konania vyvodil, ţe súd zastavil konanie
o ţalobe ţalobkyne podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe podanie
kvalifikoval ako riadne podané odvolanie proti stavebnému povoleniu podľa § 53 a nasl.
správneho poriadku. Uviedol, ţe súd povaţoval uznesenie o doručení (zrejme uznesenie č.k.
11S/134/2009-84 zo dňa 23. apríla 2010, ktorým Krajský súd v Nitre ţalovanému uloţil
povinnosť doručiť ţalobkyni preskúmavané rozhodnutie) za rozhodnutie, na základe ktorého bola
„odňatá“ resp. „zrušená“ právoplatnosť stavebného povolenia. Vyjadril nesúhlas s uvádzanými
závermi a doplnil, ţe podanie nemoţno kvalifikovať ako odvolanie proti stavebnému povoleniu
podľa § 53 a nasl. správneho poriadku, nakoľko stavebné povolenie je aj v súčasnosti právoplatné
a uznesenie o doručení nemôţe „odňať“ resp. „zrušiť“ právoplatnosť stavebného povolenia.
Zdôraznil, ţe odvolanie proti stavebnému povoleniu nie je prípustné, keďţe toto bolo doručované
verejnou vyhláškou, preto bolo doručované aj ţalobkyni a lehota na podanie riadneho odvolania
podľa § 53 a nasl. správneho poriadku uplynula (aj pre ţalobkyňu) dňa 14. februára 2007.
4
Vo vzťahu k uvedenému vyslovil, ţe platné právo nepozná inštitút „odňatia“ právoplatnosti
právoplatnému rozhodnutiu, pričom jediný spôsob, akým je moţné odňať účinky právoplatnému
rozhodnutiu je zrušiť takéto rozhodnutie v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa
správneho poriadku alebo rozsudkom súdu v správnom súdnictve. Stavebné povolenie však
takýmto spôsobom nikdy zrušené nebolo, keďţe uznesením o doručení súd nariadil ţalovanému
doručiť stavebné povolenie, ktoré bolo a zostalo právoplatné.
Ohľadom doručovania stavebného povolenia verejnou vyhláškou uviedol, ţe v takomto
prípade sa uplatňuje právna fikcia, podľa ktorej rozhodnutie bolo doručené bliţšie neurčitému
okruhu a počtu adresátov a všetkým takýmto bliţšie neurčeným osobám z neho vznikli niektoré
práva a povinnosti. Dodal, ţe takýto okruh zahŕňa všetky osoby a v súvislosti s nimi platí právna
fikcia, ţe im stavebné povolenie bolo doručené a nikomu uţ nemôţe byť doručované opätovne.
Podmienky pre uplatnenie inštitútu doručovania verejnou vyhláškou v stavebnom konaní
sú upravené v § 61 ods. 4 a § 69 ods. 1, 2 stavebného zákona, podľa ktorých sa takýto spôsob
doručovania pouţije „aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov
konania“. Ďalej uviedol, ţe platná právna úprava nedefinuje pojem „veľký počet účastníkov“,
ktorý by bez pochybností oprávňoval pouţitie inštitútu doručovania verejnou vyhláškou. Vyslovil
názor, ţe pri rozhodovaní o pouţití inštitútu doručovania verejnou vyhláškou, ide o pouţitie
správneho uváţenia, ktoré v zmysle § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava
iba v obmedzenej miere, konkrétne či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Poukázal na vyjadrenie ţalovaného, v zmysle ktorého v konaní o vydanie stavebného
povolenia bol dôsledne zisťovaný počet účastníkov konania, keď ţalovaný dospel k záveru,
ţe počet presahoval 50 účastníkov, teda bola rešpektovaná zásada materiálnej rovnosti. Namietal
skutočnosť, ţe súd sa v napadnutom rozhodnutí podmienkami pre uplatnenie právnej fikcie
doručenia nezaoberal, pričom tieto účastník konania povaţoval za splnené, nakoľko stavebné
povolenie bolo doručované všetkým subjektom, ktorých práva by ním mohli byť potenciálne
dotknuté. Preto platí právna fikcia, ţe stavebné povolenie bolo ţalobkyni riadne doručené
uţ v roku 2007 a opätovné doručenie toho istého stavebného povolenia na podklade uznesenia
o doručení nemá ţiadny vplyv na predchádzajúce plynutie zákonných lehôt na podanie odvolania
podľa správneho poriadku.
5
Na základe uvedeného účastník konania dospel k záveru, ţe krajský súd nedostatočne
zistil skutkový stav, keď neskúmal podmienky za akých stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť, a pouţil ust. § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku napriek tomu,
ţe hypotéza tohto ustanovenia nebola naplnená, čím vec nesprávne právne posúdil. Mal za to,
ţe týmto postupom súdu prvého stupňa bol zaloţený dôvod pre zrušenie uznesenia o zastavení
konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku. Dodal, ţe zhodne
so ţalovaným vo svojich vyjadreniach tvrdili, ţe ţalobkyňa nie je účastníčkou stavebného
konania, ktorá skutočnosť má podstatný význam pre postup súdu v konaní o podanej ţalobe,
avšak krajský súd sa s týmito argumentmi nijakým spôsobom nevysporiadal. Preto postup súdu
povaţoval za arbitrárny. V závere uviedol, ţe je osobou oprávnenou na podanie odvolania,
čo podrobne zdôvodnil.
Dňa 19. augusta 2010 bolo Krajskému súdu v Nitre doručené vyjadrenie ţalobkyne
k odvolaniu účastníka konania, v ktorom uviedla, ţe stavebné povolenie nemohlo nikdy
nadobudnúť právoplatnosť, pretoţe nebolo doručené všetkým účastníkom konania. Mala za to,
ţe uvedené nemohla ovplyvniť skutočnosť, ţe bolo doručované verejnou vyhláškou, keďţe
ţalobkyňa nebola povaţovaná za účastníčku konania. Vyslovila názor, ţe doručovanie verejnou
vyhláškou vôbec nemalo byť pouţité, nakoľko v danej veci išlo o malý počet účastníkov, ktorí
boli stavebnému úradu ako aj stavebníkovi známi, a ktorých počet bol 16. Vyjadrila sa, ţe tento
jej záver potvrdzuje aj ďalšie stavebné konanie, v ktorom išlo o prístupovú cestu k budúcej
stavbe, kde bolo doručované poštou a nie verejnou vyhláškou, pričom išlo o ten istý okruh
účastníkov. Ohľadom tvrdenia účastníka konania, ţe zákon nemá ustálený počet účastníkov,
kedy sa doručuje verejnou vyhláškou a kedy priamo účastníkom, ţalobkyňa uviedla, ţe počet
50 bol uţ dlhoročne uplatňovaný praxou správnych orgánov, čo bolo akceptované aj zo strany
súdu, preto túto námietku povaţovala za neopodstatnenú. Ďalej uviedla, ţe po vydaní uznesenia,
ktorým bola uloţená povinnosť ţalovanému doručiť napadnuté rozhodnutie ţalobkyni, táto
podala proti nemu odvolanie, ktorú skutočnosť súdu oznámila, preto zanikla moţnosť súdu
rozhodovať o ţalobe, keďţe podľa ustanovenia § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
je predpokladom postupu podľa druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, aby išlo
o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť. Preto podľa ţalobkyne išlo o rozhodnutie, ktoré nemôţe byť
6
predmetom preskúmavania súdom, ktorý s ohľadom na uvedené konanie podľa § 250d ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku vo veci zastavil. Doplnila, ţe tento záver ţalobkyne nemôţe
ovplyvniť skutočnosť, ţe správny orgán vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného
rozhodnutia. V závere podania uviedla, ţe rozhodnutie Krajského súdu v Nitre je vecne správne
a nedošlo ku konaniu súdu, ktorým by bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred
súdom a navrhla toto rozhodnutie v časti o zastavení konania potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniam ţalobkyne a účastníka konania
nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, ţe ţalobkyňa
podala ţalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného – Mesta Nitra
č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa 12. januára 2007 (povolenie stavby „H. T. – Dostavba
obchodnej zóny“ na B. C. v N. na pozemkoch X., X., X., X., X., X.X., X., X., X., X., X., X.
katastrálne územie N. pre stavebníka T. S. S., A.).
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 11S/134/2009-84 zo dňa 23. apríla 2010
uloţil ţalovanému doručiť ţalobkyni rozhodnutie č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa
12. januára 2007, odôvodňujúc uvedené skutočnosťou, ţe ţalobkyňa (resp. jej právny
predchodca) mal byť účastníkom stavebného konania a bolo im potrebné vydanie stavebného
povolenia oznámiť doručením jeho písomného vyhotovenia postupom podľa § 24 ods. 1,
resp. podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku (v prípade, ak mal právneho zástupcu).
Listom zo dňa 10. júna 2010 ţalovaný súdu oznámil, ţe predmetné stavebné povolenie
bolo ţalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 7. mája 2010 a následne dňa
19. mája 2010 proti nemu podala odvolanie.
7
Odvolací súd prípisom zo dňa 24. mája 2011 ţiadal Krajský stavebný úrad v Nitre
o zaslanie spisového materiálu vo veci vedenej prvostupňovým správnym orgánom – Mestom
Nitra pod sp. zn. SP 15544/2006, postúpeného Krajskému stavebnému úradu v Nitre dňa
9. júna 2010. V prípade nemoţnosti urýchleného zaslania ţiadaného spisového materiálu, bol
správny orgán druhého stupňa vyzvaný na oznámenie stavu vyššie uvedeného konania.
Dňa 2. júna 2011 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď Krajského stavebného úradu
v Nitre, v ktorej uviedol, ţe kompletný spisový materiál Mesta Nitra sp. zn. SP 15544/2006 spolu
so spisovým materiálom Krajského stavebného úradu v Nitre sp. zn. KSUNR-2010-754 bol
listom č. KSUNR-2010-1047-004 zo dňa 2. novembra 2010 predloţený Krajskému súdu v Nitre
k veci vedenej pod sp. zn. 11S/151/2010 ţalobcu T. S. S. A., so sídlom K. námestie X., B..
Zároveň oznámil, ţe konanie pred Krajským súdom v Nitre nie je ukončené.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky výzvou zo dňa 3. júna 2011 Krajský
stavebný úrad v Nitre ţiadal o oznámenie, či vo veci odvolania Mgr. J. B. proti rozhodnutiu
Mesta Nitra č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa 12. januára 2007 bolo právoplatne rozhodnuté,
a v takom prípade ako Krajský stavebný úrad v Nitre vo veci rozhodol.
Krajský stavebný úrad v Nitre na uvedenú výzvu reagoval dňa 6. júna 2011, keď vo svojej
odpovedi tunajšiemu súdu oznámil, ţe jeho rozhodnutím č. KSUNR-2010-754-015 zo dňa
9. augusta 2010 bolo podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku zrušené rozhodnutie Mesta Nitra
č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa 12. januára 2007. Zároveň súdu zaslal koncept
cit. druhostupňového správneho rozhodnutia, nakoľko originál sa nachádza na Krajskom súde
v Nitre.
Podľa § 250i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak rozhodnutie správneho orgánu
bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o ţalobe preruší aţ do jeho
vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe
zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním ţaloby na súd sa proti právoplatnému
rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.
8
Podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd rozhodnutie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil skutkový stav danej veci a dospel k záveru,
ţe v tomto prípade potvrdí napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre podľa § 219 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe je vo výroku vecne správne, avšak z iných dôvodov.
S poukazom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného, čím odpadol predmet súdneho
preskúmania, súd zastavuje konanie podľa § 250i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, keďţe
napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo zrušené iným spôsobom, neţ je rozhodnutie súdu podľa
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Z tohto dôvodu podľa názoru
odvolacieho súdu nie je potrebné vyjadrovať sa k jednotlivým bodom odvolania účastníka
konania T. S. S., A., keďţe bol zrušený predmet súdneho prieskumu.
Pokiaľ ide o odvolanie ţalobkyne, ktorým napadla výrok o trovách konania, odvolací súd
sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ktorý ţiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania nepriznal. Ohľadom uvedeného podotýka, ţe procesnými predpokladmi na priznanie
náhrady trov konania podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú
- čiastočný alebo plný úspech ţalobcu v konaní,
- neexistencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by bránili priznaniu náhrady
trov,
- ţalobca sa náhrady trov konania výslovne nezriekol.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním ţalobnej ţiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia,
ktorým sa vo veci rozhodlo. U ţalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so ţalobným petitom, t.j. ak sa jeho ţalobe vyhovelo v plnom rozsahu.
Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaloţených
trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vţdy
má čiastočný úspech vo veci, t.j. kaţdý účastník (ţalobca aj ţalovaný) je sčasti úspešný a sčasti
neúspešný. Vo všeobecnosti platí, ţe ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, ţe ţalobkyňa
nebola úspešná v konaní pred súdom prvého stupňa (ani čiastočne), preto nesplnenie tohto
9
predpokladu odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania, a to aj v prípade naplnenia ostatných
predpokladov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní napádajúcom výrok uznesenia krajského súdu o trovách
konania za neopodstatnené. Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe zrušením napadnutého
rozhodnutia ţalovaného odpadol predmet súdneho preskúmania a teda bol daný dôvod pre
zastavenie konania o ţalobe v súlade s ustanovením § 250i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
na rozdiel od súdom prvého stupňa citovaného § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Jeho uznesenie je však vecne správne a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku potvrdil.
V tomto kontexte sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj otázkou procesného
postavenia účastníkov konania, konkrétne obchodnej spoločnosti T. S. S., A. Krajský súd v Nitre
túto uznesením č.k. 11S/134/2009-61 zo dňa 19. februára 2010 pribral do konania na strane
ţalovaného v 2/ rade, čo odôvodnil skutočnosťou, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým sa
rozhodlo o povolení stavby sa spoločnosti T. S. S., A. bezprostredne dotýka, keďţe v čase jeho
vydania nepochybne bola účastníkom stavebného konania ako stavebník stavby. V súvislosti
s uvedeným však odvolací súd poukazuje na ust. § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého je ţalovaným pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní správny orgán,
ktorý rozhodol v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí. Vzhľadom k tomu
odvolací súd uvádza, ţe s predmetným rozhodnutím krajského súdu sa stotoţnil v tom smere, ţe
spoločnosť T. S. S., A. patrí do okruhu účastníkov konania o ţalobe ţalobkyne, avšak nie je
moţné priznať jej procesné postavenie ţalovaného v konaní pred správnym súdom.
O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa
ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď
neúspešnej ţalobkyni ich náhradu nepriznal a ţalovanému v tomto druhu konania náhrada trov
konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
10
V Bratislave 22. júna 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnost vyhotovenia:
Dagmar Bartalská