Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-14-2026.pdf
PDF · 171.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/14/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: GAPAcar, s.r.o. so sídlom Československej armády 10686/3, 036 01 Martin, IČO: 46 587 527, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice – Staré mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava- mestská časť Staré mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie istiny 139,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.06.2024, č.k. 46C/23/2023-153, takto
r o z h o d o l :
I. Výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, p o t v r d z u j e.
II. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 139,65 eur od 07.05.2023 do zaplatenia a sumu 40 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 139,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 139,65 eur od 07.05.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania a nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur žalobu zamietol ( výrok II.) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,52 % ( výrok III.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 517 ods. 2, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník resp. „OZ“ “), ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“). Predmetom posúdenia bol nárok uplatnený žalobcom ako právnym nástupcom poškodeného, ktorý bol poisteným u žalovaného a ktorému v dôsledku poistnej udalosti dňa 20.03.2023 vznikla škoda na motorovom vozidle, s tým že v konaní si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok v sume 139,65 eur titulom doplatenia poistného plnenia. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že poistné plnenie v zmysle ust. § 799 Občianskeho zákonníka nekrátil, ale iba poukázal plnenie poškodenému v zmysle všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Žalobca žiadal o náhradu nákladov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla v sume prevyšujúcej poisťovňou priznané a vyplatené poistné plnenie. Žalovaný neuspokojil pohľadávku žalobcu v rozsahu vyúčtovanom faktúrou zo dňa 19.04.2023 a v oznámení
o poistnom plnení uviedol dôvod priznania náhrady nákladov na cenu práce v limitovanej výške, t.z. bol uzrozumený s tým, že poškodenému nepriznal pohľadávku v požadovanej a faktúrou preukázanej výške, ale údajne vo výške zodpovedajúcej priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Pokiaľ sa žalovaný neriadil cenou prác vyúčtovaných žalobcom v zmysle platného cenníka servisných prác a služieb, ale primeranosť nákladov na opravu vozidla určil v sume 21 eur bez DPH za 1 normohodinu (namiesto žalobcom stanovenej sadzby v sume 40 eur/Nh), takéto konanie súd kvalifikoval ako postup podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ako dôvodnú vyhodnotil súd argumentáciu žalobcu, že žalovaný v závislosti od okolností menil odôvodnenie krátenia poistného plnenia, nakoľko bezprostredne po ukončení šetrenia poistnej udalosti v oznámení o poistnom plnení uviedol, že priznaná náhrada nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis v sume 21 eur bez DPH/hod. zodpovedá primeranej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, ale v súdnom konaní už neodôvodnil zníženie poistného plnenia primeranosťou nákladov v porovnaní s cenami prác v iných neautorizovaných servisoch v rovnakej lokalite a čase, ale svoj postup pri krátení (výpočte) poistného plnenia odôvodňoval výlučne znením všeobecných poistných podmienok. I keď žalovaný v ustanovení článku 12 ods. 9 VPP považoval za primerané náklady na opravu vozidla tie náklady, ktoré poistený (poškodený poistnou udalosťou) preukázal a súčasne zodpovedajú preukázanému rozsahu poškodenia poisteného vozidla, protichodne s princípom proporcionality a tiež s článkom 12 ods. 1 VPP v tom istom ustanovení limitoval náhradu nákladov na opravu vozidla v iných ako zmluvných alebo autorizovaných opravovniach stanovením určitej maximálnej výšky nákladov, ktoré považuje za primerané, preto takto paušálne stanovenú maximálnu sumu, ktorú žalovaný je ochotný poškodenému preplatiť bez ohľadu na rozsah poškodenia poisteného motorového vozidla a s tým spojených preukázaných nákladov na jeho opravu, nie je možné považovať za zohľadnenie zásad primeranosti a účelnosti pri rozsahu výplaty poistného plnenia. Súd sa preto stotožnil s názorom žalobcu, že uvedené ustanovenie VPP jednoznačne vybočuje z rámca zmluvnej slobody a je v rozpore s právom podnikať, keď každá opravovňa má právo určiť si vlastnú sumu za normohodinu realizovaných prác, preto ak neautorizovaný servis dodrží technologický postup pri oprave, nie je daný legitímny dôvod, aby nemal nárok na cenu práce v zmysle svojho cenníka tak, ako to je v prípade autorizovaných opravovní, nehovoriac o tom, že kvalita prác vykonaných nezmluvnými/ neautorizovanými servismi, ktorú mimochodom žalovaný ako poisťovňa nie je oprávnený hodnotiť, môže byť niekedy lepšia než v zmluvných/autorizovaných servisoch. Vzhľadom na potrebu reflektovania princípov účelnosti a primeranosti v súvislosti s nákladmi na opravu poškodeného a poisteného vozidla, súd považoval za nedôvodnú námietku žalovaného, že rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody, nakoľko skutočnou škodu podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k navráteniu veci do pôvodného stavu, preto keď žalobca požadoval od žalovaného nahradiť náklady ním vynaložené výlučne na opravu poškodeného vozidla, je nepochybné, že išlo o účelne vynaložené náklady a poškodený ako poistený u žalovaného (resp. jeho právny nástupca) má právo na ich náhradu titulom poistného plnenia. Zaoberajúc sa aplikovateľnosťou rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-32/11 na posudzovaný spor, súd zhodnotil ako právne irelevantnú žalovaným namietanú skutočnosť, že súdny dvor sa nezaoberal dvojstrannými dohodami medzi poisťovňami a opravovňami, ale posudzoval vplyv zmluvných podmienok na poistenú osobu, ktoré plynuli z dvojstranných dohôd medzi poisťovňami a predajcami automobilov, nakoľko z hľadiska dospenia k záveru, že takéto dvojstranné dohody, resp. v danom prípade všeobecné poistné podmienky ako súčasť poistnej zmluvy sú prejavom obmedzenia hospodárskej súťaže podnikateľov na trhu, nie je určujúcim fakt, či zmluvným partnerom poisťovne je spoločnosť predávajúca automobily, predajca automobilov vykonávajúci činnosť autoopravovne alebo iba autoopravovňa, ale rozhodujúcim je kladenie kritérií - požiadaviek zo strany poisťovne na predajcov automobilov, resp. autoopravovne, na základe ktorých limituje - obmedzuje náhradu hodinových sadzieb za práce na oprave poškodeného vozidla, čím v konečnom dôsledku ukracuje poisteného - poškodeného. Z hľadiska rešpektovania mechanizmu voľného trhu a hospodárskej súťaže podnikateľských subjektov (autoopravovní) je samotné obmedzenie náhrad poistného plnenia skutočnosťami, ktoré žiadnym spôsobom nespochybňujú účelnosť a primeranosť nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla a ani nie sú objektívne spôsobilé účelnosť a primeranosť na opravu vynaložených nákladov spochybniť, preto ak autoopravovňa ako nezmluvný/neautorizovaný servis sa nedomôže náhrady ňou účelne vynaložených nákladov na opravu poškodeného vozidla v plnom rozsahu iba z dôvodu, že nemá s poisťovňou poškodeného uzatvorenú zmluvu, ide o obmedzenie hospodárskej súťaže rovnako ako v prípade, keď poisťovňa limituje svoje poistné plnenie počtom poistných zmlúv uzatvorených predajcom automobilov v prospech poisťovne a v oboch prípadoch ide o zmluvné vzťahy, ktoré sú v konečnom dôsledku v podobe podmienok pretavených do poistných
zmlúv škodlivé pre poisteného, ktorému poisťovňa bezdôvodne nepreplatí všetky ním účelne vynaložené náklady na opravu poškodeného majetku. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v súvislosti s obmedzovaním hospodárskej súťaže správne poukázal na časť odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý je použiteľným na posudzovaný spor a v intenciách tohto rozhodnutia súdneho dvora je správne tvrdenie žalobcu, že ak má poisťovňa uzavretú dohodu so zmluvným servisom, možno ju považovať za dohodu, ktorá nebude požívať právnu ochranu, keďže uzatváraním dohôd so servismi, pri ktorých si kontrahenti určia cenu aj podmienky, za ktorých bude poistné plnenie poskytnuté v plnej výške, poisťovňa obmedzuje hospodársku súťaž. Odhliadnuc od subjektov, ktoré v zmysle nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 a č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uzatvárajú tzv. vertikálne dohody, súd nevzhliadol právnu relevanciu námietky žalovaného, že vertikálnu dohodu nemôže uzatvoriť poisťovňa s opravovňou, nakoľko touto argumentáciou nijako neoslabil procesný nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia z titulu účelne vynaložených nákladov na opravu poškodeného vozidla a tiež z titulu obmedzovania hospodárskej súťaže na trhu autoservisov. Pokiaľ ide o zákonnosť postupu žalovaného, keď rozlišuje autoservisy na autorizované /neautorizované a zmluvné/nezmluvné, súd uvádza, že z ustanovenia čl. 1 ods. 1 písm. c) - e) nariadenia, na ktoré žalobca poukazoval, síce vyplýva legálna definícia autorizovanej a nezávislej opravovne, ale právnu oporu v diferencovaní autoservisov na zmluvné a nezmluvné žalovaný žiadnou vnútroštátnou alebo európskou právnou normou nepreukázal, nehovoriac o tom, že žalobca nevzhliadol problém v pojmovom rozlišovaní autoservisov, ale v nerovnom postavení neautorizovaného servisu so servisom „značkovým“ z hľadiska zabezpečenia rovnoprávneho postavenia poškodených poistených osôb, ktorých návšteva neautorizovanej autoopravovne nesmie viesť k zníženiu poisťovňou poskytnutého poistného plnenia iba z dôvodu, že poškodený si dal poistnou udalosťou poškodené motorové vozidlo opraviť v neautorizovanej/nezmluvnej opravovni, s ktorou má/môže mať dobré skúsenosti. Poisťovňa nie je oprávnená obmedzovať vlastníka motorového vozidla v tom, v ktorej opravovni si dá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť a nemôže túto slobodnú vôľu poistníka sankcionovať tým, že v prípade slobodnej voľby pri výbere autoservisu uhradí poistníkovi iba jednotnú sumu normohodiny v sume 21,- eur/Nh. bez DPH. Z uvedených dôvodov, keď žalovaný vo svojich všeobecných poistných podmienkach uprednostňoval len určitý typ autoservisov, čím diskriminoval nezmluvné servisy a tým aj poistnou udalosťou poškodených poistencov, ktorí sa rozhodli dať si opraviť poškodené vozidlo v nezmluvnom autoservise a bez právneho dôvodu im poisťovňa neposkytla poistné plnenie v celom rozsahu preukázaných nákladov prác na opravu vozidla, súd dospel k záveru, že ust. čl. 12 ods. 6 v spojení s čl. 12 ods. 9 Všeobecných poistných podmienok v časti týkajúcej sa určenia jednotnej maximálnej výšky poistného plnenia v sume 21,- eur za hodinu bez DPH je protizákonné, odporuje ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (ust. § 265 Obchodného zákonníka), preto uvedené ustanovenia Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poistení, sú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné a konanie žalovaného spočívajúce v nezákonnom znížení poistného plnenia o sumu 139,65 eur nemôže požívať právnu ochranu. Vo svetle vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý má svoj právny základ v nároku na doplatenie poistného plnenia je právne dôvodný, riadne preukázaný a uplatnený v správnej (nespornej) výške, pričom žalobca komparáciou s inými autoopravovňami v rovnakom regióne a čase preukázal, že ním účtovaná sadzba opravárenských prác v sume 40 eur/Nh. spadá do rozpätia sadzieb (dokonca ide o sadzbu na spodnej hranici) účtovaných aj inými autoservismi a teda výška žalobcom stanovenej sadzby za jednu hodinu prác je primeraná, preto i za stavu, ak by všeobecné poistné podmienky neobsahovali neprijateľnú klauzula limitujúcu náklady prác na opravu vozidiel paušálnou sumou, v danom prípade žalovaný nemal dôvod znížiť ním poskytnuté poistné plnenie, pokiaľ ide o sadzbu nákladov účtovaných žalobcom, keďže táto je nepochybne primeraná, preto súd žalobe v časti uplatnenej istiny ako vecne a právne dôvodnej vyhovel. Neobstojí ani dodatočne počas súdneho konania spolu s duplikou žalovaného zo dňa 08.12.2023 predložená Kalkulácia nákladov na opravu poškodeného vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise, na základe ktorej chcel žalovaný zhojiť ním dovtedy žiadnym spôsobom nepreukázanú skutočnosť, že v súlade s ust. čl. 12 ods. 9 veta druhá Všeobecných poistných podmienok písomne a vopred (po vykonaní obhliadky poškodeného vozidla) informoval poškodeného (poisteného) o maximálnej výške poistného plnenia, t. j. o maximálnej výške nákladov na opravu v inej ako zmluvnej alebo autorizovanej opravovni, nakoľko ak by aj poškodený bol skutočne včas oboznámený a uzrozumený s maximálnou výškou poistného plnenia, splnenie tejto zmluvnej povinnosti žalovaným nekonvaliduje jeho diskriminačný
postup pri výbere iného ako zmluvného autoservisu poškodeným. Zároveň súd uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniu, že poistenému kalkuláciu nákladov na opravu skutočne zaslal
- doručil, pričom nielen že nepreukázal dátum doručenia písomnej Kalkulácie poškodenému, ktorý mal zodpovedať obdobiu bezprostredne nasledujúcemu po obhliadke škodovej udalosti (17.04.2023), ale žalovaný ani neuviedol (neoznačil) dátum oboznámenia poškodeného s uvedenou kalkuláciou, preto samotný formulár o kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise, ktorý je z hľadiska časových údajov opatrený iba dátumom vzniku poistnej udalosti (20.03.2023) nič nevypovedá o informovaní poškodeného o maximálnej výške poistného plnenia. Popri peňažnej pohľadávke si žalobca uplatnil i zákonné úroky z omeškania, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty plynúcej od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V konaní bol nesporný okamih skončenia šetrenia poistnej udalosti (21.04.2023) ako aj skutočnosť, že poistné plnenie v sume 2 432,63 eur žalovaný vyplatil poškodenému, resp. poukázal na účet žalobcu dňa 25.04.2023, t. j. v rámci plynutia zákonnej 15 dňovej lehoty po skončení šetrenia poistnej udalosti, avšak zároveň nespornou zostala skutočnosť, že žalobcom žiadanú náhradu nákladov na opravu vozidla v sume 139,65 eur žalovaný v stanovenej lehote ani dodatočne žalobcovi neuhradil. Súd prvej inštancie vychádzajúc z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021 a sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo dňa 14.10.2021, dovodil, že žalovaný sa dostal do omeškania s poistným plnením v sume 139,65 eur dňom 07.05.2023, nakoľko skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.04.2023, preto (podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka) mu začala od 22.04.2023 plynúť 15 dňová lehota na plnenie a táto uplynula dňa 06.05.2023, kedy sa stalo poistné plnenie splatným. Následne súd uviedol, že povaha účastníkov záväzkového vzťahu nie je dostačujúcou podmienku pre kvalifikovanie právneho vzťahu ako obchodnoprávneho, pretože Obchodným zákonníkom sa spravujú záväzkové vzťahy podnikateľov za splnenia predpokladu, ak pri ich vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, a záväzkový vzťah medzi poškodeným a žalovaným vznikol na základe zmluvy o (havarijnom) poistení, titulom ktorej žalovanému v rámci jeho obchodnej činnosti (vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta v sektore poistenia a zaistenia) vznikol záväzok poskytnúť poistenému poistné plnenie v prípade, ak mu v dôsledku poistnej udalosti vznikne škoda na jeho motorovom vozidle. Mal za to, že poistený nekonal pri uzatváraní zmluvy o poistení v rámci vyššie špecifikovaného predmetu svojej obchodnej činnosti, neuzatvoril poistnú zmluvu za účelom vykonávania niektorej zo svojich obchodných činností, ale výhradne z titulu poistenia svojho majetku (motorového vozidla) tak, ako každá iná súkromná (fyzická či právnická) osoba konajúca v záujme zabezpečenia ochrany svojich majetkových práv pre prípad poistnej udalosti. Vyvodil, že právo žalobcu plynúce zo záväzkového vzťahu medzi poškodeným a žalovaným, ktorý vznikol na základe zmluvy o poistení, je občianskoprávnou pohľadávkou, preto i nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nutné subsumovať pod vykonávací predpis, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. vyššie citované ustanovenie § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného ku dňu 07.05.2023 predstavovala 3,50 %) a nárok žalobcu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania vo výške 4,00 % p. a. z priznanej pohľadávky od 07.05.2023 až do jej úplného zaplatenia ako i v žalobcom uplatnenej paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur (podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonník), ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na základe zásady pomeru úspechu sporových strán v spore. Žalobca bol úspešný v rozsahu 76,76 % (v sume 153,15 eur zo sumy 199,53 eur -istina v sume 139,65 eur + úroky z omeškania vo výške 8,50 % p. a. zo sumy 139,65 eur za obdobie od 07.05.2023 do vyhlásenia rozsudku v sume 13,50eur) a žalovaný v rozsahu 23,24 %, čistý úspech žalobcu bol v rozsahu 53,52 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na čl. 12 ods. 9 VPP a § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že priznal výšku normohodiny 21 EUR bez DPH v súlade so znením VPP, s ktorými právny predchodca žalobcu vyslovil súhlas a zároveň priznal maximálne poistné plnenie. Uviedol, že rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Dojednaný rozsah poistenia sa automaticky nekryje s nákladmi na opravu poistenej veci, len ak by to bolo dohodnuté v poistnej zmluve alebo poistných podmienkach. Namietol, že neporušil § 794 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, nakoľko dodatočne nezmenil dôvod plnenia alebo zníženia plnenia. Poistné plnenie poskytol v zmysle čl. 12 ods. 9 VPP, preto sa na neho § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 26Cb/31/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn.3Cob/250/2022. Kalkuláciu nákladov poškodenému odovzdal pri vykonaní obhliadky dňa 22.03.2023. Vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania uviedol, že začal bez zbytočného odkladu šetrenie poistnej udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol zistený právny základ na poistné plnenie nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyplatené a preto sa nedostal do omeškania, Šetrenie ukončil dňa 21.04.2023 a vyplatil poistené plnenie vo výške 2432,63 eur dňa 25.04.2023, t.z. v zákonnej 15 – dňovej lehote. Nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, sa vzťahoval na PZP nie na havarijné poistenie. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania alt. rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca, a to do výroku II. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolanie ktoré odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Poukázal na existujúcu rozdielnu právnu prax všeobecných súdov vo vzťahu k posudzovaniu záväzkového vzťahu vzniknutého medzi právnickými osobami zriadenými za podnikateľským účelom, ktoré si poistili svoj majetok na prípadnú vzniknú škodu u poisťovní poisťovňami pri rozhodovaní o priznávajú príslušenstvo pohľadávky v zmysle obchodnoprávnych predpisov. Dal do pozornosti rozhodovaciu činnosť MS BA III. (B1-33Cb/44/2022, B1-35Cb/18/2022, B1-35Cb/56/2022, B1-36Cb/34/2022 a iné), OS KE I (27Cb/42/2020) A KS KE (4Cob 77 2020), kedy práve tento právny vzťah vnímajú ako obchodnoprávny. V týchto konaniach konajúce súdy posudzoval predmetný vzťah poisteného (právnickej osoby založenej za účelom podnikania) a poisťovne ako obchodnoprávny vzťah a priznali poistenému príslušenstvo pohľadávky v zmysle obchodnoprávnych predpisov. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania mal za to, že konajúci súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, kedy do tohto nároku (ako neúspech žalobcu v spore) započítal aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky v zmysle obchodnoprávnych predpisov a to časť týkajúcu sa úrokov z omeškania, ktoré konajúci súd navyše sám skapitalizoval ku dňu vyhlásenia rozhodnutia ako aj následnej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 475/2018 zo 4. februára 2021, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13. 12. 2017, sp. zn. 10Co/191/2017, nález Ústavného súdu sp. zn. ÚS 119/2012 zo dňa 16. máj 2012, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/76/2019 zo dňa 18. 06. 2020. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 139,65 eur od 07.05.2023 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a rozhodne tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a odvolací súd mu prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 10. 3. 2015 sp. zn. 32 Cdo/763/2013:„Pojistitel je v prípade, že nastane pojistná událost, povinen poskytnout pojistné plnení (§ 788 odst. 1 a § 797 odst. 2 obč. zák.). Jde-li o pojištení majetku, má pojistné plnení, na které má pojištený právo v prípade vzniku pojistné udalosti, reštituční funkci - jeho účelem je náhrada škody vzniklé v dúsledku pojistné události. Pro úplnost je k tomu treba dodat, že zákon č. 37/2004 Sb., o pojistné smlouvé, účinný od 1. ledna 2005, v rámci úpravy tzv. škodového pojištení stanoví v § 26, že v prípade vzniku pojistné události je pojistitel povinen poskytnout náhradu škody v rozsahu stanoveném pojistnou smlouvou, nestanoví-li tento zákon jinak. Komentáŕová literatúra však zastává názor, který (obiter dictum) sdílí též Nejvyšší soud, že se jedná pouze o nepresnou (zavádéjící) dikci a že i v režimu aktuálni právni úpravy pojistitel poskytuje pojistné plnení za účelem náhrady škody zpúsobené pojistnou událostí (srov. dílo A., B., C., B. a D., E. F. o pojistné smlouve. Komentár. Praha : Linde Praha a. s. - Právnické a ekonomické nakladatelství a knihkupectví A. G. a H. I., 2004, s. 163).“Citované rozhodnutie poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade nároku na poistné plnenie z titulu havarijného poistenia ide o kompenzáciu škody. Poistený si v zmysle poistnej zmluvy poistil svoj majetok - motorové vozidlo J. J. pre prípad vzniku náhodnej poistnej udalosti - poškodenia tohto majetku je poisťovňa povinná nahradiť náklady na uvedenie do pôvodného stavu - nahradiť vzniknutú škodu poistenému na jeho vozidle. Predmetom konania je teda nárok na zaplatenie poistného plnenia z uzatvoreného havarijného poistenia motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda v
dôsledku náhodnej - poistnej udalosti. Pričom účelom poistného plnenia je zabezpečenie fyzických alebo právnických osôb pre prípad náhodných udalostí tým, že je im poskytované právo na výplatu peňažných prostriedkov na úhradu potrieb, ktoré v dôsledku takýchto udalostí vznikajú a ktoré majú plniť reštitučnú funkciu. Na podporu tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/12/2020: „12. Účelom poistného plnenia je zabezpečenie fyzických alebo právnických osôb pre prípad náhodných udalostí tým, že je im poskytované právo na výplatu peňažných prostriedkov na úhradu potrieb, ktoré v dôsledku takýchto udalostí vznikajú. Základnou povinnosťou poistiteľa je plniť zo zmluvy (ak dôjde ku skutočnosti predvídanej v poistnej zmluve), s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť a právo poisteného na plnenie.“ Občiansky zákonník nerozlišuje medzi právnickými a fyzickými osobami v oblasti poistenia. Predmetom konania je hmotnoprávny nárok poisteného - ZTS servis s.r.o., IČO: 36421561. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo odlišný výklad či prístup k právnickej osobe ako poistenému v porovnaní s fyzickou osobou. Rovnako neexistuje žiadna legislatívna úprava v oblasti poistenia, ktorá by umožňovala poisťovni rozdielne regulovať, nastavovať alebo určovať výšku poistného plnenia pre právnické osoby a fyzické osoby v oblasti poistenia majetku. Pokiaľ žalovaný poukazoval na zmluvnú voľnosť vo vzťahu k poistným podmienkam doplnil, že poistné podmienky obsiahnuté v ZD a VPP boli stanovené jednostranne, pričom zmluvná voľnosť v ich prípade nebola a ani nemohla byť uplatnená. Zmluvná voľnosť je právny princíp, ktorý umožňuje zmluvným stranám slobodne rozhodovať o obsahu, forme a podmienkach zmluvy. VPP č. 960 neboli individuálne dohodnuté medzi poistníkom a poisťovateľom. Ide o predformulované jednostranné podmienky, ktoré poistník nemá možnosť ovplyvniť. Takéto jednostranne určované podmienky nemožno považovať za prejav zmluvnej voľnosti (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 48/2012 z 28. marca 2012). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v prípade VPP č. 960 nemožno hovoriť o skutočnej zmluvnej voľnosti. Pričom je dôležité poznamenať, že poistený síce svojim podpisom vyjadril súhlas s poistnou zmluvou, VPP č. 960 žalovaného osobitne nepodpísal. Podmienky boli jednostranne určené poisťovateľom bez možnosti ich individuálneho ovplyvnenia poisteným, pričom niektoré ustanovenia sú navyše v rozpore s kogentnými normami Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k otázke diferencovanie rozsahu poistného plnenie v závislosti od druhu autoservisu vo VPP č. 960 poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/148/2024 z dňa 24.9.2024:„65. Z Čl. IX.2 PP je možné ustáliť, že žalovaný rozsah poistného plnenia určuje diferencovane v závislosti od druhu servisu, ktorý opravu motorového vozidla vykonal, teda v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný, zmluvný alebo neautorizovaný a nezmluvný servis.“„69. Odvolací súd preto musí súhlasiť s tým, určovanie rozsahu poistného plnenia podľa druhu servisu, ktorom bolo motorové vozidlo opravené, odporuje právu Európskej únie a pravidlám hospodárskej súťaže, je preto v príslušnej časti neplatné.“ Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že pri určovaní výšky poistného plnenia postupoval v zmysle VPP č. 960. VPP č. 960 diferencujú rozsah poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu. Diferencovanie rozsahu poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu je v rozpore so zákonom ako aj so samotnou judikatúrou. Vyššie uvedené ustanovenia VPP č. 960 považuje za neplatné. Je nevyhnutné aby VPP č. 960 na základe ktorých žalovaný určil poistné plnenie boli v súlade so zákonom, čo v danom prípade však nie je. Právna úprava poistnej zmluvy v OZ je tvorená kogentnými ustanoveniami, čo znamená, že od kogentných ustanovení nie je možné sa odchýliť. Pričom podstata kogentných ustanovení upravujúcich poistenie je chrániť záujmy poisteného a ustanovenia ZD ako aj VPP by sa mali vykladať v prospech zákonnej úpravy. Ustanovenie § 39 sa subsidiárne aplikuje aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Poistený má právo na poistné plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, avšak je nevyhnutné, aby poistné plnenie určené v súlade s § 806 OZ a zároveň bolo v súlade s ustanoveným § 788 ods. 4 OZ. (uvedené potvrdzuje Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 1288/2004, z 24. 10. 2006). Aplikácia § 806 OZ nevylučuje potrebu aplikácie § 799 ods. 3 OZ. Zároveň poistné podmienky žalovaného musia rešpektovať zákonné medze kogentných ustanovení OZ, pre ktoré môže byť znížené poistné plnenie poistenému a nemôžu ísť ani len nad rámec týchto kogentných ustanovení a to vymedzovaním ďalších dôvodov, pre ktoré je poisťovateľ oprávnený znížiť poistné plnenie. Žalovaného zmluvné dojednania rozširujú možnosť primerane znížiť poistné plnenie a to nad rámec kogentných ustanovení § 799 ods. 3 a § 809 OZ a v rozpore s § 788 ods. 4 OZ, preto odporujú týmto ustanoveniam a sú podľa § 39 OZ neplatné. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/73/2021: „21.3. Pre výpočet poistného plnenia v prípade poistnej udalosti možno uviesť, že výška plnenia poisťovne závisí predovšetkým od toho, aká škoda bola na majetku poisteného spôsobená, či došlo len k poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, k jeho strate alebo k odcudzeniu. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci, ktorú mala v čase spôsobenia škody. Poisťovateľ uhradí spravidla celú vzniknutú škodu, ak jej plnenie nie je v poistných podmienkach, resp. v poistnej zmluve obmedzené poistnou sumou. Určená poistná suma predstavuje maximálnu výšku plnenia poisťovateľa v dohodnutom poistnom období .
Konkrétne plnenie poisťovne závisí od rozsahu škody spôsobenej na poistenej veci. Ak je rozsah škody menší ako poistná suma, poisťovateľ poskytne plnenie v celom rozsahu škody . Ak je rozsah zistenej škody väčší ako dohodnutá poistná suma, poisťovňa plní len do výšky tejto sumy.“ Podľa judikatúry slovenských súdov (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 9Cdo/73/2021) výška poistného plnenia závisí od rozsahu škody, pričom táto výška musí byť určená na základe objektívnych kritérií, akými sú hodnota poistenej veci v čase vzniku škody a náklady potrebné na jej opravu alebo znovuzriadenie vozidla. Poisťovateľ nemôže jednostranne zasahovať do týchto kritérií, napríklad prostredníctvom dodatočných limitácií v rámci ZD ktoré neboli v čase uzavretia poistnej zmluvy riadne komunikované a dohodnuté. Limitácia poistného plnenia je neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, pričom musí byť stanovená objektívne a predvídateľne. Objektívnosť limitácie vyplýva zo skutočnosti, že poistený pri uzatváraní zmluvy musí mať jasnú predstavu o maximálnom rozsahu poistného plnenia a o spôsoboch jeho výpočtu. Tento princíp zabezpečuje, že poistený musí byť schopný vopred určiť, aké plnenie mu v prípade poistnej udalosti prináleží. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal, že žalobcu písomne informoval o primeraných nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla, táto skutočnosť nie je pravdivá (bod 28 rozhodnutia). Poisťovňa jednostranne stanovila maximálnu výšku normohodiny na max. 21 EUR bez DPH. Vyhradila si právo rozhodnúť o primeranosti nákladov bez ohľadu na reálne trhové podmienky a ďalších objektívnych skutočností ako je napr. značka vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že takéto nastavenie VPP č. 960 je v rozpore s § 788 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu. V tomto prípade však rozsah plnenia nie je dojednaný, ale určovaný jednostranne poisťovňou, čo vytvára priestor na svojvôľu a zásah do právnej istoty poisteného. Z uvedených dôvodov v tomto ako aj v predchádzajúcom bode navrhujeme, aby súd konštatoval neplatnosť týchto ustanovení VPP č. 960, keďže sú v rozpore s právnymi predpismi a zásadami dobrých mravov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2004, sp. zn. Obdo V 58/2003). Určenie konkrétnych maximálnych cien opravárenských prác je priamo v rozpore so samotným inštitútom poistných zmlúv, kedy protiplnenie poisťovne je viazané na náhodnú poistnú udalosť, ktorá ani len nemusí nastať a zároveň všeobecným spôsobom určiť maximálnu cenu prác un bloc - bez ohľadu na konkrétnu dojednanú poistnú zmluvu, konkrétne poistené motorové vozidlo, konkrétny čas a miesto vzniku poistnej udalosti dochádza k priamemu obchádzaniu účelu a zmyslu inštitútu poistných zmlúv. Žalovaný ustanoveniami vo svojich VPP č. 960, ktorými obmedzuje poskytovanie výšky poistného plnenia (obmedzovanie výšky normohodiny, len pre určitý druh servisu), svojvoľne znižuje svoje vlastné poistné riziko, ktorého výšku si s poisteným v poistnej zmluve dohodol a touto právnou konštrukciou obchádza kogentné ustanovenia občianskeho zákonníka týkajúce sa zníženia poistného plnenia. Právna konštrukcia žalovaného vo VPP č. 960, ktorá stanovuje maximálnu výšku normohodiny pre neautorizovaný, nezmluvný autoservis, ktorú bude žalovaný akceptovať je v rozpore so zákonnou úpravou a preto je de iure neplatná. Poisťovňa svojím konaní znižuje poistné plnenie poistenému v rozpore s uzatvorenou poistnou zmluvou a to z dôvodu výberu konečného miesta, v ktorom sa vzniknutá škoda reparuje, čím v rozpore s kogentnou právnou úpravou OZ týkajúcou sa poistných zmlúv rozširuje dôvody zníženia poistného plnenia. Rozširovanie dôvodov zníženia poistného plnenia vymedzených vo VPP č. 960 poisťovne nad rámec kogentných ustanovení OZ spôsobuje automatickú neplatnosť ustanovení VPP č. 960 poisťovne, ktoré siahajú nad uvedený rámec kogentnej právnej úpravy. VPP č. 960 články a odseky na ktoré sme v tomto vyjadrený poukázali sú neplatné, rozsah plnenia nie je určený diskriminuje poistených, ktorí si zvolia nezmluvný, neautorizovaný servis, znevýhodňovanie určitej skupiny poistených, žalovaný rozsah poisteného plnenia určuje diferencovane v závislosti od druhu servisu, ktorý opravu vykonal - odporuje právu EÚ a pravidlám hospodárskej súťaže nepopiera skutočnosť, že pri výpočte poistného plnenia je potrebná aplikácia a postup podľa § 806 OZ ale zdôrazňujeme nasledovné: nie je dojednaný rozsah plnenia § 788 ods. 1 OZ - VPP žalovaného sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami OZ - VPP sú nejasné a nezrozumiteľné. Nakoľko ustanovenia VPP sú z dôvodov bližšie špecifikovaných v predchádzajúcich bodoch neplatné, nemohlo byť platne na základe daných VPP poistné plnenie určené. Určujúcou preto pre výšku poistného plnenia je faktúra za opravu motorového vozidla, ktorú poisťovňa bola oprávnená znížiť o dohodnutú spoluúčasť a prípadne v súlade s § 799 ods. 3 a § 809 ods. 2 OZ. V súvislosti s obmedzovaním hospodárskej súťaže poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/148/2024 zo dňa 24.09.2024 a judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúce sa obmedzovania hospodárskej súťaže poisťovňami v rámci voľného opravárenského trhu autoservisov. Zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EU a to vo veci C-32/11, Allianz Hungária Biztosító Zrt. a i. proti Gazdasági Versenyhivatal. Mal za to, že rozhodnutie Ústavného súdu je aplikovateľné aj na prípady havarijného poistenia. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021 a na nález III. ÚS 214/2020 zo dňa 14.10.2021, ktoré sa plnohodnotne vzťahujú aj na prejednávaný prípad. Vo vzťahu
k žalovaným uvádzaným rozhodnutiam KS BA, sp. zn. 3Cob/250/2022-33 zo dňa 7.6.2023 a na rozsudok KS BA, sp. zn. 1Cob/111/2022 zo dňa 27.6.2024 uviedol, že tieto predstavujú exces voči prevažnej väčšine existujúcej judikatúry (najnovšie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave 5Cob/148/2024 a 5Cob/208/2024, v ktorých bola podrobne rozobratá problematika rozdielneho prístupu poisťovní k servisom).
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením súdom prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Poistná zmluva má povahu absolútnej neobchodnej zmluvy, preto sa aj vo vzťahu k úrokom z omeškania použije Občiansky zákonník, nie Obchodný zákonník ako tvrdí žalobca. Rovnako sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku na náhrade trov konania, s tým že súd správne určil pomer úspechu a neúspechu v spore aj úspech neúspech v časti úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 8Sžo 215/2010, rozsudok NS SR sp.zn. 1MCdo 1/2004.
7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na rozhodnutie MS BA III sp.zn. B1-30Cb/83/2022 a uznesenie NS SR sp.zn. 2Ndc/32/2024, majúc za to, že sa jedná o kombinované obchodno-právne vzťahy. K otázke náhrady trov konania dal do pozornosti rozhodnutie KS v BA sp.zn. 1Cob/76/2019. Príslušenstvo pohľadávky má akcesorickú povahu a je závislé na existencii a priznaní samotnej istiny.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
9. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 CSP). 10. Postupom podľa § 382 CSP odvolací súd vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Na výzvu odvolacieho súdu sa strany sporu vyjadrili, vyjadrenia ktoré odvolací súd doručil obom stranám na vedomie.
11. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ' zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
12. Podľa § 797 odsek 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
13. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
15. Podľa § 369 ods. 1 a 2, Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Podľa § 1 ods. 1 ,2 a 3 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. v platnom a účinnom znení sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania .Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
18. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
19. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná nahradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vodidla nasledovne „Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou o zdokladovaní rozsahu poškodeného vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 eur bez DPH“.
20. Vo vzťahu k odvolateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
21. V podanom odvolaní odvolatelia uplatnili aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
22. K námietke žalovaného, že neporušil § 794 ods. 4 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza. Podľa ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, je poistiteľ povinný uviesť dôvod, pre ktorý odmietol plniť čo i len z časti. Medzi povinnosti poisťovne v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti patrí aj povinnosť odôvodniť závery likvidácie, ktorá neviedla k vyplateniu poistného plnenia v celom rozsahu, čo je povinnosť, ktorá implicitne vyplýva zo zákazu dodatočne meniť dôvod nevyplatenia alebo zníženia poistného plnenia. Nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov zakladá povinnosť špecifikácie dôvodov, ktoré viedli k postoju poisťovne, jednak tak, aby spĺňali všeobecný parameter zrozumiteľnosti a určitosti, a potom tak, aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi, čím bude preukazné, že poisťovňa splnila povinnosť odôvodniť svoje stanovisko. Zákaz dodatočnej zmeny dôvodu znamená, že poisťovňa môže oprávnenosť zamietnutia dôvodiť iba závermi, ktoré sú uvedené v stanovisku poistnému, resp. inej osobe s právom na poistné plnenie. Napriek tomu, že to nie je v predpise výslovne uvedené, jediným logickým adresátom odôvodnenia postoja je osoba, ktorá má právo na poistné plnenie a po oboznámení sa s dôvodmi poisťovne im môže kontrovať, čo by bez ich špecifikácie možné nebolo. Nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov znamená, že na neskôr uvedené dôvody poisťovne sa nebude prihliadať, a to ani v rozmere prípadného súdneho konania. Ak sa v konaní pred súdom žalovaný bránil tým, že oprávnene pristúpil k nevyplateniu časti uplatnených nákladov za opravu poisteného majetku, bolo na žalovanom, aby uniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 38/2015, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Žalovaný tvrdil, že priznal poistné plnenie v riadne dohodnutej výške podľa VPP (čl. 12 ods. 9), a to primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že primerané náklady na cenu práce v neautorizovanom servise v danom regióne a čase zodpovedali sume 21 eur bez DPH/hod., uvedené tvrdenie je v rozpore so žalovaným v konaní predloženou Kalkuláciou nákladov na opravu rozpočtom a Kalkuláciou nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis, vo vzťahu ku ktorej (ako už uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i súd prvej inštancie), v konaní nebolo preukázané (žalovaný neuniesol dôkazné bremeno), že by žalovaný Kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom a Kalkuláciu nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis zo dňa 20.03.2023 odovzdal poškodenému dňa 22.03.2023 pri vykonaní prvotnej ohliadky, t.z. že žalovaný postupoval podľa čl. 12 bod 9 druhá veta VPP. Žalovaný ani neargumentoval tým, že sa v prípade poškodeného vozidla jednalo o vozidlo, ktoré sa nenachádza v databáze kalkulačného programu, kedy by bolo potrebné osobitné schválenie opravy vozidla s predbežnou kalkuláciou nákladov na opravu. Odôvodnenie „Oznámenia o poistnom plnení“ pritom používa pojem „ primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase“, zatiaľ čo Kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a Kalkulácia nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis v bode 1/ používa pojem „ priemer sadzieb uvedeného typu opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky“, s tým, že v bode 2 sú stanovené náklady za prácu so sadzbou normohodiny maximálne 25 eur bez DPH. Pokiaľ žalovaný ako poisťovňa odmietol plniť poistenému a to hoci len sčasti a v konaní tvrdil, že predložil poškodenému Kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom a Kalkuláciu nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis zo dňa 20.03.2023, bol povinný dôsledne odôvodniť už v „Oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti“, prečo priznal žalobcovi plnenie len v rozsahu ceny práce vo výške 21eur bez DPH/hod...Len samotný odkaz žalovaného v „Oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti“ na to, že žalobcovi „ priznáva primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/ hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom čase a regióne“ neobsahuje skutkové tvrdenia žalovaného o neprimeranosti nákladov vynaložených na opravu poškodeného vozidla, ktoré tento uvádzal až v priebehu konania, uvedený postup bol preto v rozpore s ustanovením § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
23. Z ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že žalobcom vynaložené
a následne účtované práce a materiál nezodpovedajú primeraným nákladom na opravu poškodeného vozidla v danom regióne, resp. sú neprimerane účtované. Nenamietal nedodržanie predpísaného technologického postupu či iné nedostatky pri oprave motorového vozidla neautorizovaným servisom a zníženie poistného plnenia oprel výlučne o sporný čl. 12 ods. 9 VPP, ktorý výšku poistného plnenia determinuje postavením autoservisu vykonávajúceho opravu. Nestačia len všeobecné tvrdenia o nedôvodnosti, neprimeranosti vynaloženia nákladov na opravu vozidla, je nevyhnuté ich aj preukázať. Žalobca pritom faktúrou za opravu a kalkuláciou opravy preukázal dôvodnosť účtovaných normohodín a ceny materiálu, preto bolo na žalovanom ako poisťovni, ktorá poskytla poistné plnenie v nižšej výške, aby preukázala neprimeranosť vynaložených nákladov za opravu. Súd prvej inštancie pritom jasne a celkom zrozumiteľne vysvetlil, že neexistuje žiaden legitímny podklad pre rozdielne posudzovanie výšky poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava havarijne poisteného motorového vozidla celkom správne žalovanému pripísal neunesenie dôkazného bremena v spore. Uvedené závery sú i odpoveďou na námietku žalovaného, prečo súd prvej inštancie neprihliadol na znenie čl. 12 ods. 9 VPP, t.z. neakceptoval zmluvnú voľnosti strán sporu.
24. V danom prípade opravu poškodeného motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú diagnostiku a opravu cestných motorových vozidiel, a na ktorého bola poisteným postúpená žalovaná pohľadávka s príslušenstvom. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované. Bez ohľadu na to, či k vykonaniu opravy dôjde v zmluvnom/ nezmluvnom či autorizovanom/neautorizovanom servise, žalovanému zostáva zachovaná možnosť verifikovať primeranosť a účelnosť vyúčtovaných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných, či neautorizovaných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na poskytnutie iného rozsahu poistného plnenia. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a rozsahu poškodenia. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom alebo neautorizovanom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené na opravu, sú účelné a smerovali k odstráneniu závady/poškodenia, ktoré bolo predmetom poistnej udalosti. Na uvedenom nič nemení ani čl. 12 ods. 9 VPP, zakotvením, ktorého žalovaný obchádza doterajšie závery rozhodovacej praxe vnútroštátnych aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného) vytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti príp. účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu poškodeného motorového vozidla v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný/neautorizovaný, zmluvný/nezmluvný servis. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že vykonanie opravy nezmluvným či neautorizovaným servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom.
25. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa priznaných úrokov z omeškania. Ustanovenie § 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka jednoznačne ustanovuje, že plnenie (rozumej poistné plnenie) je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ak poistiteľ v uvedenej lehote poistné plnenie neposkytne, bude v omeškaní a poistenému popri poistnom plnení vznikne právo na úroky z omeškania. Podstatným pre vznik nároku na úrok z omeškania je práve skončenie vyšetrenia poistiteľom, nie „skončenie vyšetrovania“ súdom právoplatným rozhodnutím. Súd nie je orgánom, ktorý vykonáva šetrenie poistnej udalosti, ale preskúmava dôvodnosť podanej žaloby v kontexte už ukončeného šetrenia poistnej udalosti (§ 797 ods. 4 OZ), alebo práve aj neukončeného šetrenia poistnej udalosti (čo neznamená, že vykonáva šetrenie poistnej udalosti), a to na základe uzatvorenej havarijnej zmluvy a príslušných vzťahujúcich ustanovení. Odvolací súd uvádza, že v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/596/2017 bola posudzovaná odlišná skutková situácia, pričom závery z tohto rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetnú vec. Zásadným rozdielom je totiž skutková situácia, keď právny základ práva žalobcu na poistné plnenie nie je ustálený, čo sú situácie, keď nie je ani zrejmé, či sa poistná udalosť stala, prípadne nie je zrejmý jej základ, od situácie, keď poisťovňa
zistí základ poistnej udalosti a na jej základe príjme rozhodnutie o rozsahu plnenia, ktoré nie je v súlade so zákonom a poistnými podmienkami. Rovnako tak Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS/447/2022 skonštatoval, že záver Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/140/2021 je súladný so závermi prezentovaným ústavným súdom vo veci sp. zn. III.ÚS/596/2017, od ktorých sa v rámci preskúmavania ústavnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nemal dôvod odkloniť. V prípade rozhodnutia poisťovateľa o skončení šetrenia (teda rozhodnutia o základe práva žalobcu na poistné plnenie s priznaným rozsahom povinnosti plniť zo strany poisťovateľa) ide o taký prípad, keď v zmysle kogentného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyplýva vznik nároku na úroky z omeškania do 15 dní potom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, teda 15 dní po doručení oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti.
26. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní nároku žalobcu na priznanie úrokov z omeškania a príslušenstva k pohľadávke. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva (bod 38), že pri posudzovaní charakteru právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami vychádzal z toho, že poistený (právny predchodca žalobcu) pri uzatváraní poistenia nekonal v rámci predmetu svojej činnosti, so záverom ktorým sa odvolací súd nestotožňuje. V konaní nebolo sporným, že v danom prípade bola poistná zmluva o havarijnom poistení uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi, čím bola založená pôsobnosť Obchodného zákonníka (príslušný odkaz v § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka na odsek 1). Obchodné záväzkové vzťahy vznikajú nielen v rámci predmetu podnikania (činnosť základná), ale aj z činností súvisiacich s predmetom podnikania (činnosť akcesorická). Tento charakter právneho vzťahu zostáva zachovaný na daný záväzkový vzťah napriek tomu, že ide o taký typ zmluvného vzťahu, ktorý bol ako samostatný zmluvný typ upravený iba v Občianskom zákonníku a nie aj v Obchodnom zákonníku. Obchodnoprávny charakter pohľadávky sa nemení ani v dôsledku zmeny v osobe veriteľa, teda postúpenie pohľadávky na charakter prejednávaného nároku nemá vplyv. Prostredníctvom § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka sa tento obchodno-záväzkový vzťah preto riadi kombináciou vymedzenia poistnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov občianskeho práva pokrývajúcich predmetný poistný vzťah a širší režim poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa posudzuje ustanovení podľa Obchodného zákonníka (bližšie pozri aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa kauzálnej príslušnosti pri posudzovaní vzťahu založeného havarijnou poistnou zmluvou medzi dvomi podnikateľmi, a to rozhodnutie sp. zn. 6Ndc/35/2024 zo dňa 13.02.2025, sp. zn. 4Ndc/2/2025 zo dňa 20.02.2025, sp. zn. 9Ndc/13/2024 zo dňa 27.05.2024).
27. S ohľadom na zhorauvedené bolo dôvodným priznať žalobcovi úroky z omeškania vo výške 12,5% ročne, a to s poukazom na § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 ,2 a 3 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z.. Nakoľko súd prvej inštancie prisudzujúcim výrokom (výrok I.) priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne, bolo dôvodným vyhovieť odvolaniu žalobcu vo vzťahu k zamietajúcemu výroku (výrok II) a priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 4 % ročne (12,5% - 8,5% ) z istiny až do zaplatenia. Rovnako mal odvolací súd s poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka za dôvodné priznať žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
28. Pokiaľ odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie sa odklonil od rozhodnutí odvolacích súd v obdobných veciach, tak vo vzťahu k námietkam žalobcu ako i žalovaného možno uviesť, že v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Rozhodnutia odvolacích súdov netvoria ustálenú rozhodovaciu prax. Odvolací súd v tomto smere pripomína, že každú jednu vec je potrebné zohľadniť vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam daného prípadu, ako aj konkrétnym sporným tvrdeniam strán sporu, ktoré sa následne dokazujú. Úlohou odvolacieho súdu nie je ozrejmiť odvolateľom skutkovú odlišnosť, či rozdielne právne posúdenie v jednotlivých rozhodnutiach odvolacích súdov. Odvolací súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/38/2023, ktorým dovolací súd nevzhliadol arbitrárnosť rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/31/2021 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 275/2018 vyslovil, že obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých prípadoch. V nadväznosti na uvedený nález Ústavný súd uznesením sp.zn. I.US 634/2025 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky, ktorou poukazovala na rozdielnu rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov (rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 3Co/51/2024, sp. zn. 5Cob/208/2024), v otázke posúdenia
(ne)platnosti všeobecných poistných podmienok, ktoré umožňujú poisťovni znižovať poistné plnenie nad rámec kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka.
29. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 139,65 eur od 07.05.2023 do zaplatenia a sumu 40 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
30. Nakoľko odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, bolo potrebné rozhodnúť opätovne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, do rozhodovania ktorého je premietnutý úspech strany v celom konaní, a to s ohľadom na zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Vzhliadnuc k uvedenému považoval odvolací súd za nadbytočné osobitne sa vyjadrovať k odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania.
31. Odvolací súd o trovách konania (celkových, t.j. prvoinštančného aj odvolacieho konania) rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania je zrejmé, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).