Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/77/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: VaM AUTOCOLOR, s.r.o., 023 12 Svrčinovec 940, IČO: 47 188 481, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 134,24 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 134,24 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 69,98 EUR od 19.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 64,26 EUR od 10.11.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 13.08.2019 v upomínacom konaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 134,24 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 69,98 EUR od 19.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 64,26 EUR od 10.11.2018 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa 12.08.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle PEUGEOT 307, EČV: R., rok výroby: 2005, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Š. C. (ďalej aj ako „poškodený 1“). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla: Autodielňa - Ivan Muka, EČV: K.. Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 15.08.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 8013736064. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. Š. C. dal svoje poškodené motorové vozidlo PEUGEOT 307, EČV: R., rok výroby: 2005, opraviť v servise VaM AUTOCOLOR, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1 361,35 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 1482018. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018 oznámené, že dňa 03.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013736064, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8013736064 predstavovala 1 361,35 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba 1 291,37 EUR. Celková nepriznaná suma je 69,98 EUR. Táto neuznaná suma 69,98 EUR bola vlastníkom motorového vozidla PEUGEOT 307, EČV: R. (poškodeným 1) postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo

výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lak. materiál (výška lak. konštanty 100%)." Podľa výpočtu výšky plnenia bola neprimerane účtovaná práca v hodnote 69,98 EUR. Spolu bolo priznaných 1 291,37 EUR, teda poistné plnenie predstavuje 1 291,37 EUR. 2A.Dňa 21.08.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle CITROEN C5, EČV: R., rok výroby: 2009, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: PETRAMED, s.r.o. (ďalej aj ako „poškodený 2“). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktorým je Patrik Novotný, EČV: R.. Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 22.08.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 8810375062. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. PETRAMED, s.r.o. dal svoje poškodené motorové vozidlo CITROEN C5, EČV: R., rok výroby: 2009, opraviť v servise VaM AUTOCOLOR s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1 891,61 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 1572018. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 oznámené, že dňa 25.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8810375062, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8810375062 predstavovala 1 891,61 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba 1 827,35 EUR. Celková nepriznaná suma je 64,26 EUR. Táto neuznaná suma 64,26 EUR bola vlastníkom motorového vozidla CITROEN C5, EČV: CA080BH (poškodeným 2), postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00EUR/NH s DPH a primerané náklady na lak. materiál (výška lak. konštanty 100%)." Podľa výpočtu výšky plnenia bola neprimerane účtovaná práca v hodnote 64,26 EUR. Spolu bolo priznaných 1 827,35 EUR, teda poistné plnenie predstavuje 1 827,35 EUR. 2B.Žalobca uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámeniach o poistnom plnení v prípade poškodených, resp. vo výpočtoch poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celých poistných plnení, na ktoré majú poškodení, resp. žalobca nárok. Poukázal na ust. , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“), ako aj na ust. a . Uviedol, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žiadal iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Mal za to, že skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. decembra 2009). Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti, už samotným vznikom škodovej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla ( ). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal a relevantne odôvodnil. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovými udalosťami. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovými resp. poistnými udalosťami. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. 2C.Podľa kategorizácie osobných áut do tried na Slovensku a vo svete patrí PEUGEOT 307 medzi motorové vozidlá nižšej strednej triedy obdobne ako VW golf, ŠKODA Octavia, AUDI A3. Pri aute

PEUGEOT 307 žalobca účtoval 25,00 EUR bez DPH, resp. 30 EUR/NH s DPH. Takto žalobcom určenú sumu označil žalovaný za neprimeranú. Avšak takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto považuje za nedôvodné, že žalovaný priznal cenu za 1 NH prác vo výške len 20,00 EUR s DPH. Pre porovnanie poukázal na cenníky autoservisov pri vykonávaní lakovacích, mechanických a klampiarskych prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla. V servise IMPA Žilina, s.r.o., Pri rieke 795/3, Žilina je cena mechanických, elektrikárskych, diagnostických, karosárskych a lakovníckych prác 52 EUR s DPH a v servise Automobilové opravovne MV SR, a.s., Bytčianska 112, Žilina je cena mechanických prác 38,00 EUR s DPH a cena klampiarskych a lakovacích prác 35,00 EUR s DPH. Pri poistnej udalosti č. 8013736064 krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovanej normohodiny za prácu. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle PEUGEOT 307 za normohodinu 30 EUR s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. 2D.Podľa kategorizácie osobných áut do tried na Slovensku a vo svete patrí CITROEN C5 medzi motorové vozidlá strednej triedy obdobne ako VW Passat, ŠKODA Superb, AUDI A4. Pri aute CITROEN C5 žalobca účtoval 25,00 EUR bez DPH, resp. 30 EUR/NH s DPH. Takto žalobcom určenú sumu označil žalovaný za neprimeranú. Avšak takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto považuje za nedôvodné, že žalovaný priznal cenu za 1 NH prác vo výške len 23,00 EUR s DPH. Pre porovnanie poukázal na cenníky autoservisov pri vykonávaní lakovacích, mechanických a klampiarskych prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla. V servise IMPA Žilina, s.r.o., Pri rieke 795/3, Žilina je cena mechanických, elektrikárskych, diagnostických, karosárskych a lakovníckych prác 72 EUR s DPH a v servise Automobilové opravovne MV SR, a.s., Bytčianska 112, Žilina je cena mechanických prác 43,00 EUR s DPH a cena klampiarskych a lakovacích prác 39,00 EUR s DPH. Pri poistnej udalosti č. 8810375062 krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovanej normohodiny za prácu. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle CITROEN C5 za normohodinu 30 EUR s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považujeme za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. 2E.Žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Mal za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní. Škoda, ktorá vznikla poškodeným v dôsledku poistných udalostí im bola vnútená a teda majú právo, aby im žalovaný uhradil náklady na opravu poškodených motorových vozidiel v plnej výške. Na základe vyššie uvedeného si žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8013736064 vo výške 69,98 EUR s príslušenstvom, z poistnej udalosti č. 8810375062 vo výške 64,26 EUR s príslušenstvom, ktoré mu boli neoprávnene krátené, t.j. spolu sumu 134,24 EUR s príslušenstvom. Zároveň, ak žalovaný podá odpor, navrhol, aby predložil pri svojom prvom úkone likvidačné spisy týkajúce sa uvedených poistných udalostí, z ktorých je zrejmé, ako žalovaný vykonával šetrenie uvedených poistných udalostí. 2F.Úrok z omeškania si žalobca uplatnil v zmysle a . Poukázal na ust. prvú veta . Uviedol, že žalovaný listom zo dňa 05.12.2018 oznámil, že dňa 03.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013736064 a listom zo dňa 29.10.2018 oznámil, že dňa 25.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8810375062. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 69,98 EUR od 19.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 64,26 EUR od 10.11.2018 do zaplatenia. 2G.Žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov taktiež navrhol, v prípade ak žalovaný podá odpor, pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalovaný má svoju organizačnú zložku Regionálne centrum likvidácie poistných udalostí Košice, na adrese Hlavná 62, 040 01 Košice, pričom táto oblasť spadá do rozhodovacej právomoci pre Okresný súd Košice I, preto navrhol aby bola vec následne, ak by žalovaný podal odpor, prejednaná na Okresnom súde Košice I.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 03.09.2019 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. . 4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetnej škodovej udalosti č. 1 a č. 2 a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre 1 a Faktúre 2. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení predstavovali subjekty, ktoré boli dlžníkmi žalobcu. Uvedené pritom potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúry, v zmysle ktorých subjektmi zaviazanými na plnenie boli práve poškodení. V zmysle ust. v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. vyplýva, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávky teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nemohli vzniknúť), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených Faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú

argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmlúv o postúpení pohľadávky medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmlúv o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodených, ktoré žalobca ako veriteľ, eviduje voči poškodeným ako dlžníkom (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takéto právne úkony podľa ustanovenia za absolútne neplatné. Poukázal aj na to, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených zmluvách o postúpení pohľadávky je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určená a vymedzená, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúca), ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Tvrdil, že uvedením predmetných skutočností (t. j. špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Poukázal tiež na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukázal na Oznámenia o poistnom plnení, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorých žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie poskytnutie poistných plnení v sumách v nich uvedených. Žalovaný mal za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. Poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie nedôvodne. Poukázal na ust. a , , , ust. , a . Tvrdil, že dôvody krátenia poistných plnení sú v rozpore s ust. . Poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia - bližšie rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 27.01.2011, podľa ktorého: „Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené.“ Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: jednak vedomé porušenie povinností a jednak to, že porušenie týchto povinností uvedených v zákone, resp. v poistných podmienkach má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. V prípade vedomého porušenia povinnosti jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na okolnosti prípadu mohol splniť. Tu je potrebné skúmať dve roviny: vedomosť poisteného o existencii určitej povinnosti, ktorej dodržiavanie sa od neho vyžaduje a vedomosť poisteného o tom, že určitú povinnosť porušuje. Žalovaný je podľa povinný dôvody zníženého plnenia uviesť a nemôže ich dodatočne meniť. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného poistného, keďže z toho majú priaznivé dôsledky. Podporne poukázal aj na Uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: , podľa ktorého: „V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, čo znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností

tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“ Dôvody krátenia nie sú v súlade s a zároveň sú aj nepreskúmateľné. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný priznal výšku práce pri poistnej udalosti č. 8013736064 v sume iba 20,00 EUR/NH s DPH a pri poistnej udalosti č. 8810375062 iba v sume 23,00 EUR/NH s DPH. Je to práve žalovaný, kto musí preukázať dôvodnosť svojho krátenia už pri ukončení šetrenia. Žalovaný nepredložil žiadne zákonom stanovené dôvody, pre ktoré krátil dané poistné plnenia, čím nepreukázal tvrdené, a to že sú tu dôvody na krátenie, a tým pádom poisťovňa neuniesla svoje dôkazné bremeno. 5A.Vo vzťahu k námietke nedostatku náležitostí žaloby poukázal na ust. . Uviedol, že ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, aby došlo k zámene s iným skutkom. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ Mal za to, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa si splnil. Poistné udalosti sú v žalobe špecifikované dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistným udalostiam, aké motorové vozidlá boli v jej dôsledku poškodené aj pod akými číslami dané poistné udalosti žalovaný zaregistroval. 5B.K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný v podanom odpore prezentuje poškodených ako dlžníkov žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodení neuhradili pohľadávky (faktúry za opravu poškodených motorových vozidiel), ktoré v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpili zmluvami o postúpení pohľadávok na žalobcu. Žalobca tvrdil, že pohľadávky, ktorých zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktoré boli postúpené, predstavujú nárok na náhradu škody. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nárokov na náhradu škody, ktoré si uplatnili poškodení, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. O., a Mgr. Š. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Poukázal na ust. a uviedol, že nárok na náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodení preukážu poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Mal za to, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorových vozidiel. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne

vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodových udalostí už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodených motorových vozidiel ( ). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonané a fakturované opravy. Na podporu tejto argumentácie tiež uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry (NŠ ČR, sp. zn.:25Cdo347/2000, , a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúru servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodených. Poškodení nemôžu doplácať na to, resp. byť sankcionovaní za to, že im niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodených motorových vozidiel do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodení, ktorí nezavinili dopravné nehody a predmetnými opravami motorových vozidiel sa len domáhali uvedenia motorových vozidiel do stavu pred nehodami. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení . Napr. v ustanovení sa uvádza: „Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.” Taktiež napr. aj v ustanovení sa vyslovene uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.“ Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia a . Uviedol, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od poškodených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, čo je zrejmé z oznámení o poistnom plnení, pričom nevyžadoval doklady o úhrade faktúr za opravu, preto považujeme námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodení sú dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poškodení, ako veritelia, postúpili krátené nároky na náhradu škody, ktoré mali voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúry žalobcu predstavovali iba vyčíslenie, nepostúpili svoje dlhy voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. 5C.Žalovaný v podanom odpore ďalej namietal predložené zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom ich považuje za absolútne neplatné, z dôvodu nejasnosti a neexistencie pohľadávok (podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore v ). Žalobca uviedol, že postupcovia postúpili na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Poukázal na ust. a . Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny

nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). V predmetnom prípade poškodení z jasne špecifikovaných poistných udalostí, t.j. veritelia, postúpili svoje pohľadávky voči žalovanému, ktoré im mali byť vyplatené žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradené pohľadávky od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitných dohôd. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukázal aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu tejto argumentácie poukázal na judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výklad: „Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, aniž by postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R (ČR) 27/2008). „Pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. ). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Tento výkladový argument má charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie je ústavne konformné a súladné s princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržiavané)“ (uznesenie NS SR, sp.zn. ) „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp. zn. -29) „Pri postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila, je prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu (prechodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prechodu ešte vyplývajú. Nemôže sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana splnila.”(rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006) „V případě úplatné cese ostatně ani neexistence pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím postoupení nemá za následek neplatnost smlouvy o postoupení, nýbrž zakládá odpovědnost postupitele vůči postupníkovi ( obč. zák.).“ (uznesenie NS ČR, sp.zn. ) 5D.Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v zmluve o postúpení pohľadávok absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcami ako poškodenými a postupníkom (žalobcom), obsahujú jasné označenie účastníkov zmlúv a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupované pohľadávky sú v predmetnej zmluve špecifikované čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). V článku II. predmetných zmlúv postupcovia jednoznačne prehlasujú, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom

znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupcovia v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetných zmlúv v bode 4. zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupcovia prejavili svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Na základe uvedeného, považuje tvrdenia žalovaného, ako aj námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné. 5E.Žalovaný v podanom odpore len poukázal na odôvodnenie krátenia uvedené v Oznámeniach o poistnom plnení, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti svojho postupu. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalobca preukázal, že sumy účtované za normohodinu vo faktúrach predložených žalobcom sú primerané a obvyklé, pričom žalovaný uvedené nijako nevyvrátil. Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Poukázal na ust. a . Uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predložené faktúry, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Zároveň navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis k predmetným poistným udalostiam, z ktorých je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejmé, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie. 5F.K uplatnenému úroku z omeškania uviedol, že závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - . Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa , t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa . Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2018, sp. zn. ďalej vyplýva, že sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, t.j. splnenia nepeňažnej povinnosti. Ak by sa pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa , t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných

od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku ( a ). Ak by sa pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam. Na podporu týchto tvrdení poukázal aj na nasledovnú judikatúru: „ v znení neskorších predpisov je osobitným zákonom vo vzťahu k , ktorý je všeobecným právnym predpisom upravujúcim súkromnoprávne vzťahy ( ). Vzťah týchto dvoch predpisov vyplýva zo zásady „lex specialis derogat legi generali“, čo znamená, že ustanovenia osobitného predpisu sa použijú prednostne v prípade, ak tento osobitný zákon upravuje niektorú otázku odlišne od všeobecného právneho predpisu. Ust. výslovne ustanovuje, kedy vzniká poistiteľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému. Ide zároveň o úpravu termínu, kedy nastáva splatnosť poistného plnenia. Omeškanie dlžníka je sankciou za porušenie povinností splniť dlh riadne a včas. Omeškanie začína uplynutím doby splatnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania ( ). Ustanovenie upravuje osobitnú sankciu vo forme peňažných úrokov z omeškania pre prípad, ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa zákona, teda v lehote do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončí prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, resp. neposkytne poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ust. vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa zákona, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení." (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 22.11.2018) 5G.Žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle . Žalovaný má svoju organizačnú zložku Regionálne centrum likvidácie poistných udalostí Košice, na adrese Hlavná 62, 040 01 Košice, pričom táto oblasť spadá do rozhodovacej právomoci pre Okresný súd Košice I, preto navrhol, aby bola vec následne prejednaná na Okresnom súde Košice I. Žalobca má možnosť voľby medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom daným na výber podľa . Na podporu založenia miestnej príslušnosti uviedol, že v obdobných prípadoch už existuje početná judikatúra. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. : „Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia sa rozumie nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber v zmysle treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“

6.Na pojednávanie dňa 05.06.2020 sa nedostavili žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť žiadali ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018, Faktúru č. 1482018 vystavenú žalobcom Š. C., Faktúru č. 1572018 vystavenú žalobcom spoločnosti PETRAMED s.r.o., Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2018, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2018, kategorizáciu vozidiel, Cenníky servisných služieb skupiny IMPA a Automobilových opravovní Ministerstva vnútra SR.

9.Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.

10.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 12.08.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle PEUGEOT 307, EČV: R., rok výroby: 2005, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Š. C. (ďalej aj ako „poškodený 1“). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla: Autodielňa - T. M., N.: K.. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 15.08.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 8013736064. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise VaM AUTOCOLOR, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla vo výške 1 361,35 EUR s DPH boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 1482018. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018 oznámené, že dňa 03.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013736064, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaným však bola uznaná iba suma 1 291,37 EUR. Celková nepriznaná suma je 69,98 EUR. Táto neuznaná suma 69,98 EUR bola vlastníkom motorového vozidla PEUGEOT 307, EČV: R. postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lak. materiál (výška lak. konštanty 100%)." 10A.Nebolo medzi stranami sporné ani to, že dňa 21.08.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle CITROEN C5, EČV: R., rok výroby: 2009, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: PETRAMED, s.r.o.. Predmetná škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktorým je Patrik Novotný, EČV: R.. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 22.08.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 8810375062. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. PETRAMED, s.r.o. dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise VaM AUTOCOLOR s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla vo výške 1 891,61 EUR s DPH boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 1572018. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 oznámené, že dňa 25.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8810375062, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaným však bola uznaná iba suma 1 827,35 EUR. Celková nepriznaná suma je 64,26 EUR. Táto neuznaná suma 64,26 EUR bola vlastníkom motorového vozidla CITROEN C5, EČV: R. (poškodeným 2), postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00EUR/NH s DPH a primerané náklady na lak. materiál (výška lak. konštanty 100%)."

11.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. a , či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 134,24 EUR s prísl. voči žalovanému.

12.Faktúrou č. 1482018 zo dňa 10.10.2018 splatnou 09.11.2018, na sumu 1 361,35 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval Š.E. C. cenu za opravu poškodeného vozidla.

13.Faktúrou č. 1572018 zo dňa 22.10.2018 splatnou 21.11.2018, na sumu 1 891,61 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti PETRAMED, s.r.o. cenu za opravu poškodeného vozidla.

14.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 03.12.2018 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 8013736064) s tým, že poistné plnenie vo výške 1 291,37 EUR v zmysle a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/ NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Podľa výpočtu výšky plnenia neprimerane bola účtovaná práca v hodnote 69,98 EUR.

15.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 25.10.2018 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 8810375062) s tým, že poistné plnenie vo výške 1 827,35 EUR v zmysle a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,00 EUR/

NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Podľa výpočtu výšky plnenia neprimerane bola účtovaná práca v hodnote 64,26 EUR.

16.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca kategorizáciu vozidiel a cenníky autoservisov, podľa ktorých pre auto porovnateľné s autom PEUGEOT 307 v servise IMPA Žilina, s.r.o., Pri rieke 795/3, Žilina je cena mechanických, elektrikárskych, diagnostických, karosárskych a lakovníckych prác 52 EUR s DPH a v servise Automobilové opravovne MV SR, a.s., Bytčianska 112, Žilina je cena mechanických prác 38,00 EUR s DPH a cena klampiarskych a lakovacích prác 35,00 EUR s DPH a pre auto porovnateľné s autom CITROEN C5 v servise IMPA Žilina, s.r.o., Pri rieke 795/3, Žilina je cena mechanických, elektrikárskych, diagnostických, karosárskych a lakovníckych prác 72 EUR s DPH a v servise Automobilové opravovne MV SR, a.s., Bytčianska 112, Žilina je cena mechanických prác 43,00 EUR s DPH a cena klampiarskych a lakovacích prác 39,00 EUR s DPH.

17.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2018 mal súd preukázané, že postupca (Š. C.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 69,98 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 1482018, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8013736064. Predmetom zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 69,98 EUR s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou servisu a poistným plnením už vyplateným dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. V čl. II. zmluvy postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

18.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2018 mal súd preukázané, že postupca (spoločnosť PETRAMED s.r.o.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 64,26 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 1572018, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8810375062. Predmetom zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 64,26 EUR s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou servisu a poistným plnením už vyplateným dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. V čl. II. zmluvy postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

19.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 134,24 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 69,98 EUR od 19.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 64,26 EUR od 10.11.2018 do zaplatenia.

20.Podľa ust. : (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

21.Podľa ust. : (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

22.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. a .

23.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škody vznikli v dôsledku dopravných nehôd na motorových vozidlách, ktoré v čase škodových udalostí patrili poškodeným p. Š. C. a spoločnosti PETRAMED s.r.o. a škody boli spôsobené poistencami žalovaného. Žalovaný škodové udalosti zaregistroval ako poistné udalosti. Žalovaný na základe predložených oznámení o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil poistné plnenia, ktoré vznikli v dôsledku poistných, resp. škodových udalostí. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poistených na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

24.Žalovaný namietal, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.

25.Podľa ust. : (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

26.Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27.Podľa ust. : (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

28.Podľa ust. : (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29.Z obsahu predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky súd zistil, že majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné. Výšky postúpených pohľadávok sú v zmluve uvedené a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetných zmlúv postupcovia jednoznačne prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z obsahu zmlúv jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.

30.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poisteným momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúry slúžili len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. V zmysle ust. v platnom znení poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Nie je

sporné, že predmetné faktúry za opravu vozidla vystavil žalobca poškodeným, teda na základe týchto faktúr mali plniť poškodení žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva, že postupcovia postúpili na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodeným momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávok z faktúr č. 1482018 a 1572018, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

31.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 29. a 30. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

32.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetné faktúry, nakoľko v oznámeniach o poistnom plnení z dní 05.12.2018 a 29.10.2018 ich sám uvádza a odvoláva sa na ne.

33.Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

34.Podľa ust. : (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. (6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

35.Podľa ust. : (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu; na tento účel je poisťovateľ povinný zabezpečiť, aby potvrdenie o poistení zodpovednosti obsahovalo ochranný prvok. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví náležitosti potvrdenia o poistení zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný zabezpečiť evidenciu o vydaných potvrdeniach o poistení zodpovednosti. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov

podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b). Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b) a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 5, nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). (10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu. 15ca)

36.Podľa ust. : (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21) (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)

37.Podľa ust. : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

38.Podľa ust. nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39.Žalovaný podľa žalobcom predložených oznámení o poistnom plnení z dní 05.12.2018 a 29.10.2018 krátil poistné plnenie v časti výšky priznanej ceny za normohodinu opravárenských prác a v časti nákladov na lakovací materiál (lakovaciu konštantu priznal vo výške 100%).

40.Súd pri posudzovaní nároku žalobcu z poistných udalostí evidovaných pod č. 8013736064 a 8810375062 vychádzal z ustanovení . Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. 1482018 zo dňa 10.10.2018 vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1 361,35 EUR a z faktúry č. 1572018 zo dňa 22.10.2018 vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1 891,61 EUR. Žalobca (resp. poškodení) predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla.

41.Z posúdenia primeranosti nákladov na opravu predmetných vozidiel stanovených žalovaným (uvedených v oznámení o poistnom plnení) je zrejmé, že žalovaný svojvoľne určuje cenu práce (bez ohľadu na ceny prác v regióne), ako aj náklady na lakovací materiál (určenie lakovacej konštanty vo výške 100%), pričom určené ceny nijak neodôvodnil.

42.Cena za práce účtovaná žalobcom vo výške 30 EUR s DPH za normohodinu nie je neobvyklá v danom regióne o čom svedčia aj predložené cenníky servisov (bod 16. odôvodnenia tohto rozsudku). Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V značkových opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia od cien žalobcu. Žalobca (resp. jeho právny predchodcovia), splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.

43.S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že krátenie plnenia zo strany žalovaného v časti stanovenia výšky ceny za normohodinu opravárenských prác je nedôvodné.

44.Žalovaný nepreukázal súdu ani dôvodnosť krátenia poistného plnenia za lakovací materiál. Nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie správnosti svojho postupu pri výpočte, resp. stanovení výšky náhrady škody. Z výpočtu výšky plnenia v oznámeniach o poistnom plnení však vyplýva, že poistné plnenie bolo krátené iba za neprimerane účtovanú prácu.

45.S poukazom na vyššie uvedené a žalobcom predložené dôkazy súd dospel k záveru, že krátenie plnenia zo strany žalovaného v časti stanovenia výšky ceny za lakovací materiál je nepreukázané.

46.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenia v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistných udalostí, dostal sa do omeškania a je povinný zaplatiť úroky z omeškania v súlade s ust. a nariadenia vlády SR č. .

47.Pri posudzovaní nároku žalobcu na úroky z omeškania súd vychádzal z ust. , a v platnom znení. Tunajší súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadreným v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.10.2017, podľa ktorého z ustanovenia (v platnom znení) vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Ustanovenie má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť

škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.

48.Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 8013736064 dňa 03.12.2018, preto sa do omeškania so zaplatením sumy 69,98 EUR dostal dňa 19.12.2018. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. a nariadenia vlády SR č. .

49.Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 8810375062 dňa 25.10.2018, preto sa do omeškania so zaplatením sumy 589,50 EUR dostal dňa 10.11.2018. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. a nariadenia vlády SR č. .

50.Na záver je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný v tomto konaní neoznačil a nepredložil a dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalobcu.

51.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

52.Žalobca na pojednávaní dňa 05.06.2020 navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

53.Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaného žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 05.06.2020 aj z dôvodu pretrvávania mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhlásených Vládou Slovenskej republiky v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobených koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky ako aj s poukazom na ust. , súd mal za to, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškania žalovaného.

54.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

56.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).