Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-106-2019.pdf
PDF · 148.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/106/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: N. K., nar. X.X.XXXX, XXX XX I. XXX, zast. JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, adresa pre doručovanie: P. O. BOX D 37, 010 01 Žilina, IČO: 14224780, proti žalovaným: 1/ I. R., nar. X.X.XXXX, XXX XX M. XXXX, 2/ M. R., nar. X.X.XXXX, XXX XX I. XXX, zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675 071, o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/37/2017-275 zo dňa 21. februára 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému 1/ právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.12.2015, vklad povolený pod V 4581/2015 19.4.2016, uzavretej medzi žalovaným 1/ I. R., nar. X.X.XXXX, M. XXXX a žalovaným 2/ M. R., nar. X.X.XXXX, I., Q. XXX, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam kat. úz. I., obec I., okres Q., vedeným Okresným úradom Čadca, odbor katastrálny, zapísaným na:
- LV XXXX parc. EKN 3762/1 - orná pôda o výmere 10222 m2 v podiele 1/8,
- LV XXXX parc. EKN 3808 - orná pôda o výmere 1517 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3816/1 - orná pôda o výmere 1767 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3827/1 - orná pôda o výmere 6555 m2 v podiele 3/96,
- LV XXXX parc. EKN 3829 - orná pôda o výmere 4219 m2 v podiele 3/48,
- LV XXXX parc. EKN 3831 - orná pôda o výmere 4298 m2 v podiele 3/96,
- LV XXXX parc. EKN 3832 - orná pôda o výmere 3375 m2 v podiele 3/48,
- LV XXXX parc. EKN 3837 - orná pôda o výmere 1073 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3838 - orná pôda o výmere 719 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3858 - orná pôda o výmere 2093 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3859 - orná pôda o výmere 1962 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3871 - orná pôda o výmere 2135 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3875 - orná pôda o výmere 422 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3876 - orná pôda o výmere 548 m2 v podiele 3/16,
- LV XXXX parc. EKN 3879 - orná pôda o výmere 514 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3880 - orná pôda o výmere 597 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3894 - orná pôda o výmere 710 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3899 - orná pôda o výmere 863 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3926 - orná pôda o výmere 1014 m2 v podiele 3/16,
- LV XXXX parc. EKN 3929 - orná pôda o výmere 1630 m2 v podiele 3/8,
- LV XXXX parc. EKN 3931 - orná pôda o výmere 2620 m2 v podiele 3/8, zamieta. Žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ. Záväzný predmet sporu tvorila žaloba o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.12.2015, vklad povolený pod V 4581/2015 dňa 19.4.2016, uzavretej medzi žalovaným 1/ I. R., nar. X.X.XXXX, M. XXXX a žalovaným 2/ M. R., nar. X.X.XXXX, I., Q. XXX. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj ideálnych spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Žaloba žalobcu N. K. vo veci 4C/37/2017 bola podaná 26.6.2017. Od 27.4.2016 do podania žaloby 26.6.2017 (resp. do pojednávania dňa 28.11.2017) žalovaný 1/ nepodal žiadnu žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy. Po tom, čo odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu (prvý v poradí), súd z úradnej moci v nadväznosti na § 185 ods. 2 CSP a § 185 ods. 3 CSP vykonal ďalšie dôkazy, z ktorých mal zistený nasledovný skutkový stav. Po tom, čo súdu bolo doručené žalobcom rozhodnutie pozemkového úradu o pozemkových úpravách a zániku pôvodných parciel EKN bez zmeny rozsudočného návrhu, súd vyzval správu katastra v Čadci dňa 11.12.2018 čl. 251 spisu, aby kataster súdu oznámil, či sporné nehnuteľnosti EKN tvoriace predmet sporu existujú po právnej stránke a či rozsudočný návrh uvedený v pôvodnej žalobe čl. 1, 2 zo dňa 26.6.2017 by bol v prípade úspechu v spore zapísateľný na katastri nehnuteľností. Odpoveď na túto výzvu doručil Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor na čl. 252. Vyplýva z tejto odpovede, že pozemky tvoriace predmet pôvodného rozsudočného návrhu zanikli v dôsledku pozemkových úprav, neexistujú. Existuje len parcela EKN 3929 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. I. (LV č. XXXX čl. 253). Z vyjadrenia katastra zároveň vyplýva, že petit, rozsudočný návrh je ku dňu doručenia žiadosti, teda ku dňu 13.12.2018, nezapísateľný, pretože údaje v rozsudočnom návrhu sa nezhodujú s údajmi vedenými v súbore popisných informácií. Okresný súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/37/2017-89 zo dňa 28.11.2017 (prvý v poradí), z ktorého jednoznačne vyplýva, ako aj z Občianskeho zákonníka - § 116, § 117, že zákon rozlišuje medzi príbuznými a osobami v pomere rodinnom alebo obdobnom (blízkymi osobami). Na strane 6 tohto rozsudku súd nekonštatoval, že ide o príbuzných, ale konštatoval, že ide o iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom. Podľa § 16 zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách v znení zmien a doplnkov mal žalobca alebo jeho právny zástupca právo požiadať pozemkový úrad a kataster nehnuteľností o prerušenie konania o pozemkových úpravách do ukončenia súdneho sporu v tejto veci. V takom prípade by sporné nehnuteľnosti nezanikli v právnom slova zmysle v dôsledku pozemkových úprav. Súdu nebolo zrejmé, či právny zástupca žalobcu požiadal o prerušenie konania v súlade so zákonom a či napriek žiadosti o prerušenie konania o pozemkových úpravách pozemkové úpravy prebiehali naďalej. Po zrušení veci sa však súd cítil byť viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP a tento právny názor rešpektoval, a preto skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Súd stanovil žalobcovi koncentračnú lehotu 15 dní, v ktorej ho vyzval, aby konštatoval, v čom spočíva naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V tomto konkrétnom prípade, keďže už došlo k zavkladovaniu prevodu ideálnych spoluvlastníckych podielov na žalovaného 2/, by sa súd ani nemohol zaoberať len v prejudiciálnej rovine relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, ale bolo nevyhnutné o relatívnej neplatnosti rozhodnúť rozsudkom a len v takom prípade by bolo možné v nadväznosti na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona zapísať pôvodný stav pred zavkladovaním.) Vzhľadom ku skutkovému stavu, ktorý bol zistený ku dňu rozhodnutia súdu, však nebolo potrebné a právne relevantné zaoberať sa naliehavým právnym záujmom žalobcu na určení relatívnej neplatnosti v nadväznosti na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Neexistujúci pozemok nemôže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda ani spôsobilým predmetom občianskoprávneho konania sp. zn. 4C/37/2017, ani spôsobilým predmetom právnych úkonov. Na dopyt súdu zo dňa 11.12.2018 čl. 251 kataster nehnuteľností na čl. 252 oznámil, že nehnuteľnosti tvoriace predmet rozsudočného návrhu žaloby čl. 1, 2 zo dňa 26.6.2017 neexistujú. Zanikli v dôsledku pozemkových úprav. U neexistujúcich parciel by rozsudočný návrh, petit ku dňu 13.12.2018 nebol zapísateľný, pretože údaje uvádzané vo výroku rozsudočného návrhu sa nezhodujú
s údajmi vedenými v súbore popisných informácií. Existujúcou parcelou je len parcela EKN 3929 zapísaná na LV č. XXXX (čl. 253). Preto ku dňu rozhodovania súdu jedna nehnuteľnosť je existujúcim predmetom občianskoprávnych vzťahov - parcela EKN 3929 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. I., ostatné nehnuteľnosti sú neexistujúcim predmetom občianskoprávnych vzťahov, ku ktorým by výrok rozsudku nebol zapísateľný v katastri nehnuteľností. Z toho dôvodu súd zaujal rozdielny právny názor čo do existujúcej nehnuteľnosti EKN 3929 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. I. a čo do ostatných neexistujúcich nehnuteľností tvoriacich predmet sporu, ktorým súd je viazaný. U neexistujúceho predmetu sporu, neexistujúceho predmetu občianskoprávnych vzťahov zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti k nehnuteľnostiam, ktoré sú neexistujúce, ku ktorým nemožno vykonať zápis neplatnosti úkonu v katastri nehnuteľností. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cbo/91/2006 ak súd zamietne žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, nemôže vec preskúmať po vecnej stránke, tak ako tomu bolo v tomto prípade pri neexistujúcom predmete občianskoprávnych vzťahov a občianskoprávneho konania. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp. zn. 4Cdo/56/2009 naliehavý právny záujem musí byť preukázaný nielen v čase podania žaloby, ale aj v čase vyhlásenia rozsudku. Ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol daný naliehavý právny záujem na určení. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.3.2016 v nadväznosti na § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona (zákon č. 162/95 Zb. v znení zmien a doplnkov) je rozsudok zapísateľný, ak obsahuje nehnuteľnosti podľa súboru popisných informácií parcelných čísel evidovaných na katastri nehnuteľností. V tomto konkrétnom prípade z vyjadrenia katastra nehnuteľností vyplýva, že rozsudočný návrh k neexitujúcim nehnuteľnostiam je nezapísateľný. Taktiež v tomto smere neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti, ak bolo možné podať žalobu na plnenie, ktorá má prednosť pred žalobou na určenie z hľadiska naliehavého právneho záujmu na určení. Až následne po rozhodnutí odvolacieho súdu doručil žalobca zmenu žaloby, ktorá nebola pripustená z dôvodov tam uvedených a ktoré súd ku dňu rozhodovania súdu dopĺňa tak, že vzhľadom k zistenému stavu ku dňu rozhodovania by ani o takejto zmenenej žalobe súd nemohol konať, pretože aj zmenená žaloba obsahuje neexistujúce nehnuteľnosti, ktorých zápis do katastra nehnuteľností by nebol možný, teda rozsudok by bol nevykonateľný, nezapísateľný. Z vyjadrenia katastra nehnuteľností vyplýva, že po pozemkových úpravách z pôvodného predmetu sporu jedinou nehnuteľnosťou, ktorá nezanikla, je parcela EKN 3929 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. I., pričom aktuálny výpis z LV sa nachádza na čl. 253 spisu. Je to LV doručené katastrom nehnuteľností určené na právne úkony. Pokiaľ ide o túto nehnuteľnosť, ide o existujúci predmet občianskoprávnych vzťahov. V tomto konkrétnom prípade teda bol daný naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žaloba čo do existujúcej nehnuteľnosti bola zamietnutá z rovnakých dôvodov ako v rozsudku prvostupňového súdu (prvom v poradí), ktoré dôvody odvolacím súdom neboli menené. V tomto konkrétnom prípade je daný naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu, preto preskúmal vec po vecnej stránke. Súd nezistil dôvody ani po doplnení dokazovania, ktoré by zmenili pôvodný skutkový stav, pre ktorý žalobu zamietol z vecných dôvodov. Vecné dôvody zamietnutia žaloby u existujúcej nehnuteľnosti sú teda zhodné s vecnými dôvodmi zamietnutia žaloby v prvom rozsudku v poradí pod bodom 8 a sú nasledovné: Mal teda nesporne týmito tvrdeniami a dôkazmi preukázané, že vzťah medzi žalovaným 1/, 2/ a ich právnymi predchodcami v nadväznosti na § 40a Občianskeho zákonníka, § 140 Občianskeho zákonníka, § 116 Občianskeho zákonníka, § 117 Občianskeho zákonníka nie je vzťahom príbuzných v priamom rade, nie je vzťahom súrodencov vlastných ani nevlastných, nie je vzťahom manželov alebo druha a družky, ale je vzťahom, ktorý možno charakterizovať, že ide o iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom. Žalovaný 2/ bol úspešný v konaní v celom rozsahu, teda v rozsahu 100 %. V rozsahu 100 % mu súd priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi. Ich výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, takisto bol úspešnou stranou konania v celom rozsahu. Trovy konania nežiadal, preto súd o základe nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému 1/ náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalobca primárne namieta porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého sa súd prvej inštancie dopustil uznesením z 18.09.2018, ktorým nepripustil zmenu petitu žaloby podľa návrhu žalobcu doručeného súdu prvej inštancie 12.09.2018. Z okolnosti veci je nesporné, že pri rozhodovaní o novo navrhnutom petite žaloby (nahradenie prejavu vôle) by súd musel rozhodnúť prejudiciálne o relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a teda všetky doteraz vykonané dôkazy a výsledky doterajšieho konania by boli využiteľné a boli by podkladom na konanie o zmenenej žalobe aj po pripustení zmeny petitu žaloby. Odmietnutie zmeny petitu žaloby bez relevantných dôvodov je odňatím možnosti konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie bezdôvodne nepripustil návrh žalobcu na zmenu petitu žaloby zákon nepripúšťa opravný prostriedok a preto uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je legitímnou obranou proti nesprávnemu postupu súdu. Ďalej tvrdí, že neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie o zániku spôsobilého predmetu občiansko - právnych vzťahov. Kúpnou zmluvou sa nekupujú čísla parciel listov vlastníctva, ktoré údaje majú evidenčný charakter, ale kúpnou zmluvou sa kupuje predmet vlastníctva a to nehnuteľnosť. Tým, že dôjde k zmene parcelných čísel a listov vlastníctva, nedochádza k zániku predmetu vlastníctva. Rozhodnutím orgánu verejnej správy o pozemkových úpravách sa neplatná kúpna zmluva nemôže stať platnou. Je potom povinnosťou katastrálneho orgánu postupovať v zmysle zákona a v prípade právoplatného rozhodnutia, ktorým je určená neplatnosť kúpnej zmluvy, vyznačiť pôvodný právny stav k novovytvoreným resp. očíslovaným parcelám. Súd prvej inštancie ignoroval výrok označeného rozhodnutia správneho orgánu, z ktorého je nesporné, že nedošlo k žiadnemu zániku spôsobilosti predmetu občiansko - právnych vzťahov, pretože laicky povedané „ pozemky sa nestratili“, ale v dôsledku pozemkových úprav sa zmenila ich číselná evidencia. Žalobca bez najmenších pochybnosti preukázal svoj naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými a súdu prvej inštancie neprináleží znehodnocovať podanie žalobcu tvrdením, že uviedol len všeobecné úvahy o naliehavom právnom záujme pri určovacej žalobe. Realizácia predkupného práva žalobcu je dostatočným naliehavým záujmom na určení relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie doslova vnucuje žalovaným (predávajúci - kupujúci) blízky vzťah, ktorý neexistuje. Absenciu akéhokoľvek vzťahu príbuzenského alebo blízkeho vylučuje vo svojej výpovedi žalovaný v 1/ rade I. R. a zároveň existenciu takéhoto vzťahu vylučuje vo svojej výpovedi procesne relevantným spôsobom vypočutý svedok Y. R.. Aj pri rešpektovaní § 390 písm. a/ CSP navrhuje žalobca odvolaciemu súdu zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vzhľadom na to, že z dôvodov uvedených v tomto odvolaní, súd prvej inštancie zásadným spôsobom porušil procesné ustanovenia a v dôsledku tohto nesprávneho procesného postupu mu odňal možnosť konať pred súdom. Nesprávny procesný postup spočívajúci v bezdôvodnom zamietnutí návrhu na zmenu petitu žaloby pri rešpektovaní dvojinštančnosti nie je konvalidovateľný v odvolacom konaní odvolacím súdom. Žalobca navrhuje, aby po zrušení odvolaním napadnutého rozsudku bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne navrhuje žalobca, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe s tým, že nový výrok rozsudku odvolacieho súdu bude akceptovať nové číslovanie sporných parciel po rozhodnutí o pozemkových úpravách. Žalobca žiada, aby mu boli priznané trovy celého konania v plnom rozsahu.
3. Žalovaný v rade 2/ sa k podanému odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Stotožňuje sa so záverom prvstupňového súdu, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu len formálne zdôvodnil naliehavosť právneho záujmu, pričom citoval ustanovenia Civilného sporového poriadku a teda absolútne sa k otázke naliehavosti právneho záujmu určitým spôsobom vyhol. Žalovaný v 2/ rade preukázal že je osobou blízkou podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, a to tak že, vzťah medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade je odvodzovaný od vzťahu medzi ich právnymi predchodcami. Žalovaný v 2/ rade je považovaný za inú osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom a preto teda ujma, ktorú by pociťoval, keď by nemohol vlastniť rodinný majetok po svojom otcovi, by bola takou istou ujmou aj pre žalovaného v 1/ rade, pretože ich právni predchodcovia V. N. a Z. R., rod. N. boli dedičmi po tých istých právnych predchodcoch. Žalobca v celom konaní nepreukázal tvrdenia a dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia, čím si nesplnil dôkaznú povinnosť a nenamietal tvrdenia a dôkazy, ktoré predkladal súdu žalovaný v 2/ rade. Stotožňuje sa aj so závermi súdu, že vzhľadom na vykonanú komasáciu v obci I. s poukazom aj na správu Okresného úradu, Katastrálny odbor v Čadci ako parcely, tak ako boli špecifikované v rozsudočnom návrhu, v súčasnej dobe už neexistujú a v prípade, ak by žalobca bol v konaní úspešný, rozsudok pri vyslovení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy by bol nezapísateľný a nevykonateľný, pretože tie parcelné čísla, ktoré boli predmetom žaloby, neexistujú a nestotožňuje sa s tým, čo tvrdí žalobca, že kúpnou zmluvou sa nekupujú čísla parciel v listoch vlastníctva, ktoré údajne majú evidenčný charakter, ale kúpnou zmluvou sa kupuje predmet vlastníctva, a to nehnuteľnosti. Má zato, že okresný súd dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie, správne vyhodnotil skutkový stav a jeho rozhodnutie považuje za správne a stotožňuje sa s ním. Navrhuje, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu v Čadci, č.k. 4C/37/2017 zo dňa 19.03.2019, ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného v 2/ rade uviedol, že z vyjadrenia žalovaného v 2/ rade z 03.04.2019 zisťuje, že žalovaný v 2/ rade po viac ako 3 rokoch od
podpisu kúpnej zmluvy ( 02.12.2015) a po 2 rokoch trvania súdneho sporu zisťuje, že žalovaný v 1/ rade nie je jeho pokrvný príbuzný. K samotnej kúpnej zmluve podpísanej 02.12.2015 treba poznamenať, že nejde o klasickú kúpnu zmluvu, ale ide o záruku za vyplatenie pôžičky dlžníka M. R. veriteľovi R. R., ako vyplýva zo zmluvy o úschove z 02.12.2015. Žalobca opakovane zdôrazňuje, že medzi žalovanými neexistuje žiaden príbuzenský vzťah, ale ani blízky vzťah. Bolo na žalovanom v 2/ rade, aby v rámci dokazovania preukázal existenciu blízkeho vzťahu medzi ním a žalovaným v 1/ rade, pričom zjavne dôkazné bremeno neuniesol. Je neprijateľné vnucovať žalovanému v 1/ rade blízky vzťah k žalovanému v 2/ rade, keď sám žalovaný v 1/ rade jednoznačne tvrdí v priebehu celého konania, že k žalovanému v 2. rade nemá žiaden vzťah. Žalovaný I. R. existenciu akéhokoľvek vzťahu so žalovaným M. R. na pojednávaní dňa 28.11.2017 jednoznačne poprel. Tvrdenie súdu prvej inštancie o existencii blízkeho vzťahu medzi žalovanými je potom arbitrárne. Tvrdenie o neexistencii spôsobilého predmetu žaloby vyvracia rozhodnutie Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor č.s.: OU - CA-PLO-2018/012989-002 z 21.11.2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sú identifikovateľné aj po pozemkových úpravách parcely, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva zmluvou, ktorá je napadnutá žalobou. Žalobca naďalej považuje rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním za nezákonný a nespravodlivý a preto sa v konaní pred odvolacím súdom domáha nápravy.
5. Po predložení spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobca súdu zaslal rozhodnutie Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor z 09.05.2019, č. spisu: OU-CA- PLO-2019/000178-009, ktorým podľa výroku rozhodnutia sa dopĺňa poznámka na jednotlivých listoch vlastníctva ku konkrétnym parcelám, ktoré boli vytvorené v rámci pozemkových úprav a sú oprávneným orgánom identifikované ako parcely, v súvislosti s ktorými prebieha súdny spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobca tvrdí, že označené rozhodnutie opakovane vyvracia tvrdenie súdu prvej inštancie o neexistencii spôsobilého predmetu žaloby.
6. Žalobca dňa 16.06.2020 doručil odvolaciemu súdu ďalšie podanie ako doplnenie odvolania, avšak súd naň nebude prihliadať, nakoľko toto podanie urobil po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd po vrátení veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a vecne správne rozhodol. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné:
13. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
14. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.
15. V rámci sporového konania súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne dôkazy, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, je pritom v plnej kompetencii zákonného sudcu. Ak niektorý z riadne a včas navrhnutých dôkazov súd nevykoná, je povinný daný postup v rozsudku zdôvodniť (§ 220 ods. 2 CSP).
16. Po opätovnom preštudovaní spisu, spisového materiálu a nového rozhodnutia vo veci, odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a preto je názoru, že v danom prípade nebola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivé súdne konanie bolo zachované. Obidve strany mali dostatok času na preukázanie svojich tvrdení, na využitie prostriedkov procesnej obrany alebo útoku a tak unesenie dôkazného bremena, nakoľko celé sporové konanie sprevádza zásada kontradiktórnosti konania. Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v zmysle § 185 ods. 1 CSP (§ 120 ods. 1 O.s.p.) súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V zmysle § 132 ods. 1, 2 CSP je žalobca povinný a zodpovedný za žalobu, zmenenú žalobu, žalobný návrh a opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd nie je povinný namiesto žalobcu a jeho právneho zástupcu z pripojených dôkazov sám zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia a rozsudočný návrh.
17. Pokiaľ žalobca ako odvolateľ namietal porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého sa súd prvej inštancie dopustil uznesením z 18.09.2018, ktorým nepripustil zmenu petitu žaloby podľa návrhu žalobcu doručeného súdu prvej inštancie 12.09.2018, odvolací súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 324/2011-16, v ktorom podporil závery Najvyššie súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 216/2009 z 25. Marca 2011. Najvyšší súd SR konštatoval, že podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať od nadobúdateľa (nie od povinného spoluvlastníka), aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované, alebo sa môže domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu. Správny a zákonu zodpovedajúci je jeho záver, že oprávnený spoluvlastník pri porušení predkupného práva nemôže sa s úspechom domáhať ochrany formou podania návrhu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode podielu a súčasne vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle pôvodného spoluvlastníka. Práva a povinnosti z právneho vzťahu zákonného predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka sa stávajú aktuálnymi (vznikajú) až okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú než blízku osobu. Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Bez toho, aby sa povinný spoluvlastník z predkupného práva rozhodol znova svoj podiel scudziť, práva a povinnosti z právneho vzťahu predkupného práva nevznikajú. Chýba teda akýkoľvek zákonný predpoklad pre možnosť domáhať sa nápravy návrhom na nahradenie prejavu vôle povinného spoluvlastníka súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O. s. p.
18. Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný právny predpis ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval.
19. Záväzný predmet sporu tvorila žaloba o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.12.2015, vklad povolený pod V 4581/2015 dňa 19.4.2016, uzavretej medzi žalovaným 1/ I. R., nar. X.X.XXXX, M. XXXX a žalovaným 2/ M. R., nar. X.X.XXXX, I., Q. XXX. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj ideálnych spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam žalovaného 1/ na žalovaného 2/. S poukazom na označenie a obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, v danom prípade bola nesporne podaná určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Obdobne od 1.7.2016 účinný CSP v § 137 umožňuje žalobou požadovať, aby sa rozhodlo okrem iného podľa písm. c) o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa cit. § 80 písm. c) OSP, aktuálne od 1.7.2016 §137 písm. c) CSP, je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujemvyžaduje aj žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu a to tak absolútnej ako i relatívnej. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez tohtourčenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenieneistým (porovnaj R 17/1972).
20. Zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 OZ má vecno-právne účinky (ius in rem), čo znamená, že pôsobí i voči právnemu nástupcovi - novému spoluvlastníkovi(kupujúcemu); v takom prípade potom teória hovorí o tzv. vecnom predkupnom práve. Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného predkupného práva. Podľa už konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozhodnutia 3Cdo 262/2009, 4Cdo 334/2009,5Cdo 211/2009 a ďalšie), z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka s uplatnením analogie legis v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do 8. časti druhej hlavy, druhého oddielu Občianskeho zákonníka v § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Zhodne i česká právna teória i prax je jednotná v názore, že následky ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa uplatnia i v prípade porušenia vecného predkupného práva (porovnaj napr. Fiala, J.: Předkupní právo, Bulletin advokace č. 10, 1992, str. 28;tiež Eliáš, K. a kol.: Občanský zákonník Velký akademický komentář, 2. svazek, Linde Praha, 2008, str.1764-1766; Surgová, M.: Předkupní právo, Linde Praha, 2008, str. 102 a 107).
21. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu, na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, vzniká nadobúdateľovi povinnosť ponúknuť mu vec ku kúpe za podmienok, za ktorých mu bola vec pôvodne ponúknutá - teda i za tú istú kúpnu cenu povinnou osobou (§ 605 a §606 Občianskeho zákonníka). Ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím vydaným podľa §161 ods. 3 OSP. Práva vyplývajúce z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 161 ods. 3 O.s.p. môže podielový spoluvlastník uplatniť iba vtedy, keď relatívnu neplatnosť zmluvy, na ktorej základe nadobúdateľ vec získal buď neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil, ale vadne, resp. neúčinne. V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu sa totiž oprávnený spoluvlastník nemôže už úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol nakúpu, pretože ju tento nadobúdateľ platne a účinne nenadobudol. Predpokladom postupu podľa ostatne citovaných ustanovení teda nie je, aby sa oprávnený najprv dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k stranám zmluvy.
22. Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené, avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorou oprávnenému zostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text zákona (viď § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi iniciovať súdne konanie. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka teda ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia§ 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka - možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§40a Občianskeho zákonníka) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci z § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka (napr. žiadať o nahradenie prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu). Podľa konštantnej judikatúry teda platí, že vymenované nároky sa navzájom vylučujú a oprávnený sa nemôže domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov súčasne (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 28/2009).
23. V danom prípade sa žalobca rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu (relatívna neplatnosť kúpnej zmluvy), ktorým malo byť porušené jeho predkupné právo. V prípade tejto voľby je potom vylúčená možnosť, aby mohol uplatniť niektorý zo všeobecných nárokov v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného okresný súd postupoval správne, keď návrh na zmenu žaloby zamietol. 24. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 7Cdo/46/2013 ustálil, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a Občianskeho zákonníka) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. (aktuálne § 137 písm. c) CSP) aj vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Neplatí teda záver, že ak došlo k porušeniu predkupného práva, oprávnená osoba už automaticky nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle§ 40a Občianskeho zákonníka, takýto záver totiž nevyplýva zo žiadnej právnej úpravy. I pre daný prípad teda platí, že skutočnosť, že už došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu sama osebe nemá za následok nedostatok jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti danej zmluvy.
25. Pokiaľ ide o spôsobilý predmet občiansko-právnych vzťahov (predmetné nehnuteľnosti, odvolací súd upriamuje pozornosť na odpoveď na dopyt okresného súdu zo dňa 11.12.2018 (čl. 251) kataster nehnuteľností (čl. 252) oznámil, že nehnuteľnosti tvoriace predmet rozsudočného návrhu žaloby (čl. 1, 2) zo dňa 26.6.2017 neexistujú. Zanikli v dôsledku pozemkových úprav. U neexistujúcich parciel by rozsudočný návrh, petit ku dňu 13.12.2018 nebol zapísateľný, pretože údaje uvádzané vo výroku rozsudočného návrhu sa nezhodujú s údajmi vedenými v súbore popisných informácií. Existujúcou parcelou je len parcela EKN 3929 zapísaná na LV č. XXXX (čl. 253). Žalobca je v zmysle už vyššie uvedeného povinný spolu so svojím právnym zástupcom uviesť všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia (§ 132 ods. 1 CSP) a súd nie je povinný z pripojených dôkazov sám zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia a rozsudočný návrh (§ 132 ods. 2 CSP), pretože by súd postupoval v rozpore s uvedenými ustanoveniami a v rozpore s ústavnou zásadou rovnosti strán konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4M Cdo/15/2010, 3Obo/77/2007, 4Cdo/2008/2007).
26. V podaní zo dňa 6.12.2018 právna zástupkyňa žalobcu uviedla v nadväznosti na zánik parciel na základe pozemkových úprav, že žiadne pozemky sa nestratili, ale došlo k administratívnemu prečíslovaniu označenia parciel a táto skutočnosť nemá žiaden zásadný význam vo vzťahu k meritu žaloby. Na tomto názore zotrvala počas celého konania aj pred odvolacím súdom. Právna zástupkyňa žalobcu bez akejkoľvek zmeny rozsudočného návrhu vždy len konštatovala, ktorým parcelám v registri „C“ sporné nehnuteľnosti zodpovedajú. V nadväznosti na § 132 ods. 1, 2 CSP je žalobca povinný a zodpovedný za žalobu, zmenenú žalobu, žalobný návrh a opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Okresný súd dňa 11.12.2018 na čl. 251 vyzval kataster nehnuteľností, aby oznámil, či existujú sporné nehnuteľnosti po právnej stránke, ak existujú, aby doručil aktuálny výpis listov vlastníctva a taktiež, či rozsudočný návrh by bol zapísateľný na katastri nehnuteľností, vykonateľný. Túto výzvu súd zaslal na vedomie aj právnym zástupcom žalobcu, žalovaného 2/, žalovanému 1/. Rovnako súd zaslal aj odpoveď katastra nehnuteľností na čl. 252, z
ktorého je zrejmé, že všetky nehnuteľnosti EKN tvoriace predmet sporu zanikli v dôsledku pozemkových úprav, okrem parcely EKN 3929 zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. I.. Odvolací súd preto musí zhodne s okresným súdom konštatovať, že rozsudočný návrh bol ku dňu 13.12.2018 nezapísateľný, pretože údaje vo výroku navrhovaného rozsudku sa nezhodovali s údajmi vedenými v súbore popisných informácií. Právna zástupkyňa žalobcu odpoveď katastra prevzala 7.1.2019. V podaní zo dňa 28.1.2019 čl. 261 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že kúpnou zmluvou sa nekupujú čísla parciel na liste vlastníctva, ktoré majú len evidenčný charakter. Kúpnou zmluvou sa kupuje predmet vlastníctva, a to nehnuteľnosť. Tým, že dôjde k zmene parcelných čísel, nedochádza k zániku predmetu vlastníctva. Znova len konštatovala, ktorým parcelám zodpovedajú pôvodné parcely EKN tvoriace predmet sporu a poukazovala na už zaslané rozhodnutie orgánu verejnej správy bez akéhokoľvek právne relevantného spôsobu úpravy rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe a zmeny žalobného návrhu. Až na pojednávaní dňa 21.2.2019, a to až v záverečnom návrhu žalobca navrhol vydať alternatívny petit, teda aby súd určil v porovnaní s pôvodným rozsudočným návrhom v žalobe neplatnosť právneho úkonu všeobecne, bez uvedenia jednotlivých pozemkov. Okresný súd takéto podanie vyhodnotil ako zmenu žaloby a zmenu žaloby na určenie, že kúpna zmluva V 4581/12015 zo dňa 2.12.2015 je neplatná, nepripustil. Odvolací súd sa stotožňuje s nepripustením zmeny žaloby okrem vyššie uvedeného aj z dôvodu, že žalobca mal skutočne od doručenia vyjadrenia katastra nehnuteľností a od časového momentu, kedy mu boli známe pozemkové úpravy, dostatočný časový priestor na produkovanie rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov. Pripusteniu zmeny žaloby tiež bránil procesný postup v zmysle § § 141 CSP, pretože na pojednávaní nebol prítomný žalovaný 1/ a zmena žaloby nebola predložená právnym zástupcom žalobcu v písomnej podobe. Písomná podoba zmeny žaloby by musela byť žalovanému 1/ doručená, až následne by mohol súd o zmene žaloby rozhodnúť, pokiaľ by ju chcel pripustiť. To by viedlo k odročeniu pojednávania, čo je v rozpore s § 153 ods. 1, 2 CSP a článkom 5 základných zásad CSP.
27. Pokiaľ ide o spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov, a to nehnuteľnosť, ktorá nezanikla pozemkovými úpravami, parcela EKN 3929 zapísaná na LV č. XXXX. kat. úz. I., odvolací súd konštatuje, že na určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu bol daný naliehavý právny záujem. Odvolací súd po opätovnom preštudovaní spisu mal preukázané, že vzťah medzi žalovaným 1/, 2/ a ich právnymi predchodcami v nadväznosti na § 40a Občianskeho zákonníka, § 140 Občianskeho zákonníka, § 116 Občianskeho zákonníka, § 117 Občianskeho zákonníka nie je vzťahom príbuzných v priamom rade, nie je vzťahom súrodencov vlastných ani nevlastných, nie je vzťahom manželov alebo druha a družky, ale je vzťahom, ktorý možno charakterizovať, že ide o iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom. Z. N., rod. R. (matka N. R. a Y. R. a manželka V. N.), bola švagrinou Z. R., rod. N., matky žalovaného 1/ I. R.. U. I. R. - žalovaný 1/ - predávajúci spoluvlastník bol nevlastným bratrancom N. R., ktorý bol otcom žalovaného 2/ M. R. a po ktorom M. R. aj dedil. Keďže N. R. a Y. R. preukázateľne žili s Z. N., rod. R., a jej manželom V. N., ktorý ich považoval za vlastné deti v spoločnej domácnosti a vzťahy so svojou sestrou Z. R., rod. N., nemal narušené, dá sa dôvodne predpokladať, že sa objektívne navštevovali ako blízka rodina v spoločnej domácnosti aj spoločne so svojimi deťmi, aj keď každý z nich mal inú domácnosť. Z. R., rod. N., žila na I., U D. a V. N. so svojou ženou Z. N., rod. R., a s deťmi N. R. a Y. R. žili v inej spoločnej domácnosti - I., Q. XX. Z hľadiska majetkového vo vzťahu k sporným pozemkom tvoriacim predmet sporu je taktiež potrebné konštatovať, že po V. N. na základe D 1017/01 na čl. 62 spisu dedila jeho manželka Z. N., rod. R. a po nej sú dedičmi jej synovia N. R. a Y. R.. Jeho sestra Z. R., rod. R., po nej dedil žalovaný 1/ I. R.. Je teda zrejmé, že deti N. R., Y. R. mali právny aj iný vzťah k majetku právnych predchodcov V. N. a Z. R., rod. R., ktorí tento majetok ako súrodenci dedili spoločne a po V. N. jeho manželka a po nej jej deti. Dá sa teda dôvodne predpokladať, že ujma, ktorú by pociťoval žalovaný 2/, keď by nemohol vlastniť rodinný majetok po svojej vlastnej matke a jej manželovi, by bola takou istou ujmou ako ujma žalovaného 1/, pretože aj V. N., aj Z. R., rod. N., boli dedičmi po tých istých právnych predchodcoch. S uvedeným sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.
28. Ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka rozlišuje osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzný v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré sa za určitých podmienok považujú za blízke (t. j. iné osoby). Niektoré osoby sú teda blízkymi osobami ipso facto, t. j. už v dôsledku príbuzenstva, resp. manželstva a ináč vtedy, ak budú splnené ďalšie podmienky. Iné osoby sú blízkymi osobami, ak sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. Pri tomto posudzovaní nemôže súd vychádzať z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z hľadiska objektívno-spoločenského,
preto posudzuje, či z hľadiska spoločenskej morálky - prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti prípadu
- môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu. (Uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 51/2012 zo dňa 8. februára 2012)
29. Nakoľko aj odvolací súd uvedený vzťah vyhodnotil ako vzťah blízkych osôb podľa § 116, 117 Občianskeho zákonníka, potom nemohol konštatovať, že v danom prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka napriek tomu, že sa žalobca relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy V 4581/2015 zo dňa 19.4.2016 dovolal podanou žalobou a je takým úkonom dotknutý ako podielový spoluvlastník sporných nehnuteľností.
30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
31. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných, avšak žalovaný v 1/ rade bol počas odvolacieho konania nečinný, odvolací súd priznal žalovanému v 2/ rade proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)