Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/56/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. A. S., bývajúceho

v Š.Š., 2/ O. S., bývajúcej v Š.Š., proti ţalovaným 1/ M., v dovolacom konaní zastúpenému

JUDr. L. K., advokátom so sídlom v Š.Š., 2/ Ing. T. A., bývajúcemu v Š.Š., 3/ Mgr. A. A.,

bývajúcej v Š.Š., obaja v dovolacom konaní zastúpení JUDr. E. J., advokátom so sídlom

v N., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn.

, o dovolaní ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. októbra

2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. októbra 2008 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 19. marca 2008 č.k. -90 zamietol

ţalobu ţalobcov, ktorí sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi

ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/ dňa X., ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva

2

k parc. č. X. - orná pôda o výmere X. mv K.Š. zapísaná v LV Č. z dôvodu, ţe bola uzavretá

v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so Všeobecne záväzným nariadením č. X. z X.

o zásadách zmluvného odplatného prevodu nehnuteľného majetku vo vlastníctve mesta (ďalej

len VZN alebo nariadenie) vydaným ţalovaným 1/ (toto nariadenie v časti I, článku 1, bod 4

upravovalo, ţe prednostné právo na kúpu pozemku majú, okrem iného, uţívatelia pozemkov,

ku ktorým mali mať zriadené uţívacie právo podľa predošlých právnych predpisov, ktoré

však nebolo zriadené). Vychádzal zo zistení, ţe ţalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti,

ktorá bola predmetom kúpy, ţe presne nezistenú časť tejto nehnuteľnosti ţalobcovia uţívali

od roku 1978 na základe listu MsNV Š. z X., ktorým MsNV Š. oznámil ţalobcovi 1/, ţe mu

2

prideľujú časť parcely Č.X. s tým, ţe majetkoprávne usporiadanie pozemku bude prevedené

aţ po vypracovaní geometrického plánu (k jeho vypracovaniu nikdy nedošlo) a ţe na ţiadosť

ţalovaných 2/ a 3/ ţalovaný 1/, po schválení prevodu nehnuteľnosti Mestským

zastupiteľstvom Š.Š. uzavrel so ţalovanými 2/ a 3/ vyššie uvedenú kúpnu zmluvu, ktorej

vklad bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím z X. pod číslom X. Na základe

výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobcovia nepreukázali naliehavý

právny záujem na poţadovanom určení v zmysle Uviedol, ţe naliehavý

právny záujem nie je moţné vyvodiť len z tvrdenia ţalobcov, ţe boli na svojich právach

dotknutí (ide o tvrdenie dôleţité pre rozhodnutie v merite veci). Ak by aj súd ich ţalobe

vyhovel, ţalobcovia nemajú ţiadnu istotu, ţe ţalovaný 1/ vykoná prevod pozemku na nich

(prevodom by zase boli dotknutí na svojich právach ţalovaný 2/ a 3/). Navyše, samotní

ţalobcovia uzavretie kúpnej zmluvy nepovaţovali pre nich za rozhodujúce (ţalobcovia

nepoţiadali ani ţalovaného 1/ a ani ţalovaných 2/ a 3/ o odkúpenie pozemku). K meritu veci

uviedol, ţe ţalobcovia uţívali od roku 1978 časť spornej nehnuteľnosti bez právneho titulu,

bezplatne (za uţívanie pozemku nikdy neplatili) a neboli ani dobromyseľný v tom, ţe

pozemok (jeho časť) nadobudli do osobného uţívania (ţalobcovia dobromyseľnosť, ţe im vec

patrí, nepreukázali ani v konaní o určenie vlastníctva vedenom pred Okresným súdom Galanta

pod sp.zn. , v ktorom bola ich ţaloba zamietnutá). Ţalovaného 1/ nikdy o kúpu

pozemku (jeho časti), ktorý takto uţívali, nepoţiadali a ani inak neprejavili záujem o jeho

nadobudnutie do vlastníctva. Ţalobcovia teda nie sú uţívatelia, na ktorých by sa vzťahoval

článok 1, bod 4 VZN. Dospel preto k záveru, ţe ţalovaný 1/ nepostupoval v rozpore s vyššie

uvedeným nariadením, ak kúpnu zmluvu uzavrel so ţalovanými 2/ a 3/ bez toho, aby najskôr

ponúkol pozemok (jeho časť) ku kúpe ţalobcom. Kúpnu zmluvu nepovaţoval za právny

úkon urobený v rozpore so zákonom, resp. priečiaci sa dobrým mravom a teda za právny úkon

neplatný v zmysle , z ktorého dôvodu ţalobu povaţoval za neopodstatnene podanú.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 21. októbra 2008 sp.zn.

na odvolanie ţalobcov rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe kúpna zmluva

uzavretá medzi ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/ dňa X., ktorej predmetom je prevod

2

vlastníckeho práva k parc. č. X. - orná pôda o výmere X. mv K.Š. zapísanej na LV Č., ktorej

vklad bol povolený Okresným úradom Š.Š. katastrálny odbor pod č. X., je neplatná a rozhodol

o náhrade trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovia

3

majú naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Svoj záver odôvodnil tým, ţe

v prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy sa ţalobcovia síce nestanú vlastníkmi

nehnuteľnosti, avšak vyhovením ţalobe sa stane vlastníkom nehnuteľnosti Mesto Š.

a ţalobcom tak zostane zachované prednostné právo kúpy. K meritu veci uviedol, ţe

ţalobcovia sa ţalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia ich

predkupného práva vyplývajúceho zo všeobecne záväzného nariadenia. Zo zistenia, ţe

ţalobcovia sa ujali drţby časti spornej parcely na základe oznámenia bývalého MsNV Š.

zo dňa X. a od tohto roku aţ do roku 2000 vec nerušene drţali a uţívali vyvodil, ţe sú

drţiteľmi oprávnenými (otázku dobromyseľnosti povaţoval za nepodstatnú). Nesúhlasil so

záverom, ţe z dôvodu nečinnosti ţalobcov, sa stala ich drţba neoprávnenou. Bolo vecou

ţalovaného 1/, aby ako vlastník spornej nehnuteľnosti dal vypracovať geometrický plán a aby

si vysporiadal vzťahy k spornému pozemku. Ide teda o prípad, na ktorý sa vzťahuje článok 1

bod 4 VZN, ktorým ţalovaný 1/ bol pri predaji predmetnej nehnuteľnosti viazaný. Bolo preto

jeho povinnosťou časť nehnuteľnosti, ktorá bola v uţívaní ţalobcov, ponúknuť na kúpu

ţalobcom, a aţ následne, ak by títo nemali záujem o kúpu, mohol nehnuteľnosť ponúknuť na

predaj tretej osobe. Keďţe tak ţalovaný 1/ neurobil, dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa

k záveru, ţe kúpna zmluva je v zmysle neplatná z dôvodu nedodrţania všeobecne

záväzného nariadenia, ktoré „ţalovanému 1/ ukladalo povinnosť prednostného práva

na kúpu“. Rozsudok súd prvého stupňa preto podľa zmenil a ţalobe vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol podľa za pouţitia ustanovenia ods.

1

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolania ţalovaný 1/, ako aj

ţalovaní 2/ a 3/. Ţalovaný 1/ v dovolaní uviedol, ţe odvolací súd svoj od súdu prvého stupňa

odlišný záver o existencii naliehavého právneho záujmu, nijak nezdôvodnil. Poukázal na to,

ţe dňa 28. apríla 2005 s účinnosťou od 28. mája 2005 bolo novelizované Všeobecne záväzné

nariadenie mesta Š. č. X., ktoré uţ prednostné právo kúpy neupravuje. Odvolací súd

v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, prečo by malo ţalobcom zostať predkupné právo

zachované, hoci sa zmenil predpis, ktorý ho pôvodne priznával. Nesúhlasil s právnym

názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého kúpna zmluva je v zmysle neplatná.

Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe nesprávne aplikoval ustanovenie , keď všeobecne

záväzné nariadenie subsumoval pod pojem „zákon“. Rozpor právneho úkonu s predpisom

niţšej právnej sily nemá bez ďalšieho za následok neplatnosť právneho úkonu, okrem ak sa

zákon obchádza, alebo ţe takto urobený právny úkon sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd

sa však nezaoberal vecou z hľadiska, či ide o prípad obchádzania zákona alebo porušenia

dobrých mravov. Okrem iného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 1999

sp.zn. (R 30/2000), podľa ktorého ak predkupné právo neexistovalo ako vecné

právo, jeho porušenie nemá za následok neplatnosť právneho úkonu podľa . V tomto

rozhodnutí vyslovený záver je podľa dovolateľa pouţiteľný aj pre tento prípad. Z uvedených

dôvodov navrhol, rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe dovolací súd potvrdí rozsudok

súdu prvého stupňa a prizná mu náhradu trov konania.

Ţalovaní 2/ a 3/ v dovolaní uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietali, ţe odvolací súd vyloţil všeobecne záväzné

nariadenie účelovo a jednostranne vychádzajúc z nesprávneho záveru, ţe na strane ţalobcov

išlo o oprávnenú drţbu časti pozemku, hoci v konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe

ţalobcovia uţívali spornú časť nehnuteľnosti nedobromyseľne. Odvolací súd vôbec

nerozlišoval medzi oprávnenou drţbou pozemku a uţívaním pozemku. Podľa ţalovaných

ţalobcovia pozemok len okupovali, v dôsledku čoho im nemohlo byť k nemu zriadené

uţívacie právo. Všeobecne záväzné nariadenie sa preto na nich nevzťahuje. V tejto časti

povaţovali rozsudok odvolacieho súdu pre nedostatok dôvodov a pre ich zmätočnosť

za nepreskúmateľný. Navrhli preto rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie

súdu prvého stupňa sa potvrdzuje a priznať im trovy odvolacieho aj dovolacieho konania.

Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe povaţujú rozhodnutie odvolacieho

súdu za vecne správne. Navrhli preto, aby dovolací súd dovolania ţalovaných zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podali účastníci konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z

a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na právnom názore, ţe ţalobcovia majú

v zmysle naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, lebo

vyhovením ţalobe sa stane vlastníkom nehnuteľnosti ţalovaný 1/ a ţalobcom tak zostane

zachované prednostné právo kúpy, ţe ţalobcovia sú uţívatelia pozemku, na ktorých sa

vzťahuje , bod 4 VZN a ţe kúpna zmluva je v zmysle neplatná z dôvodu, ţe

ţalovaný 1/ nedodrţal všeobecne záväzné nariadenie, ktoré mu „ukladalo povinnosť

prednostného práva na kúpu“.

Dovolací súd sa s vyššie uvedenými právnymi závermi odvolacieho súdu

a s argumentmi, ktoré odvolací súd pouţil na ich zdôvodnenie, nestotoţňuje.

Podľa návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného

základným predpokladom úspešnosti ţaloby o určenie skutočnosť, ţe ţalobca má

na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu

musí v konaní preukázať ţalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť

preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený

( ). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení je

dôvodom k zamietnutiu ţaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento

nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

Vo všeobecnosti platí, ţe naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by

bez tohto určenia bolo právo ţalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne

postavenie ţalobcu neistým, pričom ţaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je

moţné ţalovať na splnenie povinnosti ( ). Existencia naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení môţe byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo

právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne

postavenie ţalobcu voči ţalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môţe

spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty ţalobcovho právneho postavenia voči

ţalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v zaloţení moţnosti uplatnenia

(voči ţalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného

práva k predmetu určenia.

Za určovaciu ţalobu v zmysle povaţuje súdna prax aj (ţalobcami

v prejednávanej veci podanú) ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd

preto v danej veci správne skúmal naliehavý právny záujem ţalobcov na poţadovanom určení

6

v úzkej súvislosti s prednostným právom kúpy (s jeho porušením), ktoré v čase uzavretia

kúpnej zmluvy upravovalo Všeobecne záväzné nariadenie č. X. z X. v časti I, článku 1, bod 4

v prospech uţívateľov pozemkov za podmienok stanovených pod písm. a/ a b/ nariadenia.

Predmetom tohto článku bola nepochybne úprava predkupného práva s vymedzením osôb,

ktorých sa týka a podmienok, ktoré musia oprávnené osoby z predkupného práva spĺňať. Hoci

právny vzťah vyplývajúci z predkupného práva nebol upravený zákonom, má podľa

dovolacieho súdu znaky zákonného predkupného práva, lebo jeho prameňom je predpis

vydaný vo forme VZN obdobný zákonnej právnej úprave a v ňom stanovené pravidlá sú pre

mesto Š. záväzné.

Ušlo však pozornosti odvolacieho súdu, ţe citované VZN bolo 28. apríla 2005

s účinnosťou od 28. mája 2005 novelizované a ţe nové znenie úpravu predkupného práva

v prospech uţívateľov pozemkov vypustilo. Odvolací súd pri skúmaní naliehavého právneho

záujmu vychádzal preto z nesprávneho predpokladu, ţe v čase jeho rozhodovania VZN

naďalej prednostné právo kúpy upravovalo. Aj z tohto dôvodu neposúdil otázku naliehavého

právneho záujmu ţalobcov na poţadovanom určení správne. Pri právnom úkone postihnutom

absolútnou neplatnosťou totiţ nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. V prípade

vyhovenia ţalobe by síce došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného

práva ţalobcov (vlastnícke právo k nehnuteľnosti by naďalej svedčilo ţalovanému 1/), ale

ţalobcovia by k časti pozemku, vzhľadom k zmene VZN, predkupné právo nemali.

K existencii a následne k moţnej realizácii ich predkupného práva totiţ chýba podklad

v právnej úprave platnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Vyhovením ţalobe by teda

nedošlo k priaznivému ovplyvneniu ich právneho postavenia voči ţalovanému 1/ v tom, ţe by

mali zachované prednostné právo kúpy. Neobstojí preto argumentácia odvolacieho súdu, ţe

ţalobcovia majú v zmysle naliehavý právny záujem na poţadovanom

určení z dôvodu, ţe v prípade vyhovenia ţalobe, im zostane zachované prednostné právo

kúpy.

Podľa dovolacieho súdu by však táto argumentácia nebola dôvodná ani v prípade

platnosti pôvodného znenia VZN. Ak by totiţ ţalobcovia nevyuţili svoje právo domáhať sa,

aby im ţalovaný 2/ a 3/ časť pozemku, ktorú uţívajú ponúkli na predaj (ako tomu bolo

v posudzovanej veci), zostalo by im v zmysle predkupné právo zachované,

nie však voči ţalovanému 1/, ale voči ţalovaným 2/ a 3/ (keďţe v prípade záväzkového

vzťahu týkajúceho sa zmluvy o prevode nehnuteľnosti ide o typický súkromnoprávny vzťah,

a VZN nemá zvláštnu úpravu predkupného práva, treba pouţiť všeobecnú úpravu

predkupného práva, ktorá je obsiahnutá v ustanovení a nasl. ). To znamená, ţe ich

právne postavenie z hľadiska zachovania predkupného práva, by sa v prípade vyhovenia

ţalobe oproti stavu, ak by ţalobe vyhovené nebolo nezmenilo, zostalo by v podstate rovnaké

(zmenil by sa len subjekt, proti ktorému predkupné právo pôsobí).

Vyhovením ţalobe by sa neodstránil ani stav právnej neistoty ţalobcov vo vzťahu

k ţalovanému 1/. Ţalobcovia by totiţ naďalej zostali v postavení uţívateľov časti pozemku

a ţalovaný 1/ v pozícii vlastníka pozemku. Napokon sami ţalobcovia ani neistotu v ich

právnom postavení, ktorú by bolo potrebné v tomto smere určovacou ţalobou odstrániť,

netvrdili.

Napokon, vyhovujúci rozsudok by priaznivo neovplyvnil právne postavenie ţalobcov

ani v tom smere, ţe by im zaloţil voči ţalovanému 1/ nárok na uplatnenie vlastného

(zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynutiteľného práva k predmetu určenia.

V tejto súvislosti treba dodať, ţe absolútna neplatnosť právneho úkonu nemá automaticky

za následok vznik práv a povinností z právneho vzťahu z predkupného práva. Práva

a povinnosti z tohto právneho vzťahu vznikajú (stávajú sa aktuálnymi) aţ okamihom, keď sa

osoba povinná z predkupného práva rozhodne vec scudziť a previesť na inú osobu. Predkupné

právo bez ďalšieho teda neumoţňuje oprávnenej osobe z predkupného právneho vzťahu

s úspechom sa domáhať voči povinnej osobe predaja veci ţalobou o splnenie povinnosti. Ani

v prípade platnosti pôvodného znenia VZN, by preto ţalobcovia nemali voči ţalovanému 1/

nárok na uplatnenie vlastného vynutiteľného práva k predmetu určenia.

Na základe vyššie uvedeného moţno uzavrieť, ţe ak odvolací súd v danej veci dospel

k záveru, ţe ţalobcovia majú na poţadovanom určení naliehavý právny záujem, ide o záver

nesprávny, nemajúci oporu v ustanovení Uţ z tohto dôvodu je

rozhodnutie odvolacieho súdu nesprávne, zaloţené na nesprávnom právnom posúdení otázky

procesnej prípustnosti určovacej ţaloby.

Hoci nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení bráni zaoberať

sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku, dovolací súd povaţoval za potrebné

stručne sa vyjadriť aj k meritu veci.

Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobcovia sú uţívatelia pozemku, na ktorých

sa vzťahuje článok 1, bod 4 písm. a/ VZN, treba prisvedčiť dovolateľom v tom, ţe rozsudok

trpí v tejto časti nedostatkom dôvodov a ţe dôvody sú uvedené aj zmätočne. Odvolací súd

predovšetkým nesprávne nerozlišoval medzi uţívaním pozemku a drţbou pozemku.

Nadbytočne sa v dôvodoch zaoberal otázkou drţby pozemku, hoci táto otázka nemala ţiaden

právny význam, lebo nesúvisela s podmienkou, za splnenia ktorej ţalobcom ako uţívateľom

časti pozemku VZN priznávalo prednostné právo kúpy. V dôvodoch vôbec neuviedol, ako

bolo treba interpretovať uvedený článok, aké predpoklady museli ţalobcovia spĺňať, aby ich

bolo moţné povaţovať za uţívateľov pozemku, ku ktorému mali mať zriadené uţívacie právo

podľa predošlých predpisov, či tieto predpoklady spĺňali, z ktorých dôkazov pritom vychádzal

a akými úvahami sa riadil. Rozsudok odvolacieho súdu je v tejto časti preto nepreskúmateľný.

Dovolací súd sa nestotoţnil s odvolacím súdom ani v tom, ţe kúpnu zmluvu uzavretú

medzi ţalovaným /1 a ţalovanými 2/ a 3/ povaţoval v zmysle za neplatnú z dôvodu,

ţe ţalovaný 1/ nerešpektoval prednostné právo kúpy v prospech ţalobcov vyplývajúce

z pravidiel stanovených vo VZN.

Podľa názoru dovolacieho súdu, ak povinná osoba z predkupného práva (v danej veci

ţalovaný 1/) neponúkne vec oprávnenej osobe (ţalobcom) ku kúpe, hoci to bolo jej zákonnou

alebo zmluvnou povinnosťou, a vec predá tretej osobe, nemá to za následok neplatnosť

kúpnej zmluvy uzavretej medzi povinnou osobou (ţalovaným 1/) a treťou osobou

(ţalovanými 2/ a 3/) len preto, ţe nebolo rešpektované predkupné právo (výnimku by

za platného právneho stavu mohli tvoriť len prípady podľa v spojení s ,

za predpokladu, ţe by sa oprávnená osoba dovolala relatívnej neplatnosti). Samozrejme, ţe aj

v prípade nerešpektovania predkupného práva, nie je moţné vylúčiť neplatnosť právneho

úkonu podľa , nie však z dôvodu porušenia predkupného práva, ale z dôvodu, ţe

právny úkon sa prieči dobrým mravom, prípadne, ţe sa ním obchádza zákon, (porovnaj

R 30/2000).

V posudzovanej veci odvolací súd neplatnosť kúpnej zmluvy nevyslovil z dôvodu, ţe

kúpna zmluva sa prieči dobrým mravom a preto je podľa neplatná. Týmto dôvodom

neplatnosti, hoci bol ţalobcami tvrdený, sa odvolací súd vôbec nezaoberal. Neplatnosťou

kúpnej zmluvy sa nezaoberal ani z hľadiska, či sa jej uzavretím (ne) obchádzal zákon

(ţalobcovia však túto skutočnosť ani netvrdili). Kúpnu zmluvu povaţoval za neplatnú výlučne

9

z dôvodu, ţe ţalovaný 1/ nerešpektoval prednostné právo kúpy svedčiace v zmysle VZN

ţalobcom. Dovolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel preto k záveru, ţe odvolací

súd ani v merite veci nerozhodol vecne správne.

Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolania ţalovaných sú dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ); právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí

vyslovený je pre odvolací súd záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

10

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča

Podľa Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „“) pripájam toto

odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010

sp.zn. .

Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bol zrušený

rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. októbra 2008 sp.zn. a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie. Zrušujúce rozhodnutie je odôvodnené záverom o nedostatku

naliehavého právneho záujmu ţalobcov na poţadovanom určení a ďalej tým, ţe porušenie

zákonného predkupného práva nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi

ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/, ktorou nebolo predkupné právo ţalobcov rešpektované.

S týmito závermi sa nestotoţňujem.

Zo zisteného skutkového stavu v predmetnej veci je zrejmé, ţe ţalobcovia spĺňali

podmienky stanovené v časti I, článku 1, bodu 4 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Š.

(ţalovaného 1/) č. X. z 12. mája 2000 o zásadách zmluvného odplatného prevodu

nehnuteľného majetku vo vlastníctve mesta, v zmysle ktorého uţívatelia pozemkov,

ku ktorým mali mať zriadené uţívacie právo podľa predošlých právnych predpisov, ktoré

však nebolo zriadené, majú prednostné právo na kúpu týchto pozemkov. Rovnako nebolo

sporné, ţe kúpnou zmluvou z 20. novembra 2000 uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovanými

2/ a 3/ (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol predaj pozemku parcela č. X. - orná pôda

2

vo výmere X. mv kat. úz. Š.Š. nebolo rešpektované (bolo porušené) predkupné právo

ţalobcov k tomuto pozemku. Išlo totiţ o pozemok uţívaný ţalobcami uţ od roku 1978,

ku ktorému mali mať zriadené uţívacie právo podľa predošlých predpisov, no napriek tomu

im ho ţalovaný 1/ pred uzavretím zmluvy so ţalovanými 2/ a 3/ neponúkol na predaj.

Zastávam názor, ţe naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy je daný,

pretoţe ak by ţalobe bolo vyhovené, bola by tým vnesená právna istota do právnych vzťahov

medzi účastníkmi a mohlo by sa tým predísť prípadným ďalším sporom medzi nimi.

Vyhovením ţalobe by bola naisto vyriešená otázka, či k porušeniu predkupného práva

ţalobcov došlo (ţalovaní 2/ a 3/ takéto porušenie popierali) a tieţ otázka, kto je vlastníkom

sporného pozemku. Pokiaľ by totiţ k porušeniu predkupného práva došlo a následkom tohto

porušenia by bola absolútna neplatnosť právneho úkonu (zmluvy), mohlo by ţalobcom

11

vzniknúť subjektívne právo na náhradu škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu

v zmysle § 42 Obč. zákonníka (spočívajúcej jednak v samotnej nemoţnosti nadobudnúť

vlastnícke právo k pozemku a teda realizovať k nemu vlastnícke oprávnenia, a jednak

v nemoţnosti nadobudnúť ho za cenu obvyklú v čase, keď k porušeniu predkupného práva

došlo). Okrem toho z hľadiska moţnosti nadobudnúť pozemok (aj v situácii, ak by v dôsledku

zmeny všeobecne záväzného nariadenia malo predkupné právo zaniknúť) je zásadný rozdiel

medzi tým, či subjektom vlastníckeho práva je ţalovaný 1/ (mesto, ktoré pozemok dlhú dobu

neuţívalo a neuţíva, a u ktorého moţno predpokladať vôľu previesť k nemu vlastnícke

právo), alebo či ním majú byť podľa zápisu v katastri nehnuteľností ţalovaní 2/ a 3/.

Určovacia ţaloba, ak by jej bolo vyhovené, preto zásadne môţe priaznivo ovplyvniť právne

postavenie ţalobcov.

Ďalej som toho názoru, ţe porušeniu predkupného práva zaloţeného všeobecne

záväzným nariadením obce (mesta), pri ktorom je povinným subjektom z predkupného práva

samotná obec (ktorá tým uloţila povinnosť sama sebe), treba priznať rovnaké právne

následky, aké právny poriadok spája s porušením zákona, t.j. absolútnu neplatnosť právneho

úkonu v zmysle § 39 Obč. zákonníka (neplatnosť pre rozpor so zákonom), pokiaľ zákon

výslovne s takýmto porušením nespája tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Obč.

zákonníka). Aj keď všeobecne záväzné nariadenie nie je zákonom, ako normatívny právny

akt, ktorý je výsledkom normotvornej právomoci obce, je so zákonom porovnateľné. Preto

z hľadiska účelu sledovaného ustanovením § 39 Obč. zákonníka, v situácii, keď právny úkon

je v rozpore s týmto nariadením a to tým spôsobom, ţe porušuje ním zaloţené subjektívne

právo, treba aj s takýmto rozporom spájať následok neplatnosti právneho úkonu. Tak ako

môţe byť právnou skutočnosťou zakladajúcou subjektívne právo zákon, môţe byť takouto

právnou skutočnosťou aj všeobecne záväzné nariadenie (vychádzajúc z prezumpcie jeho

ústavnosti). Predkupné právo zaloţené všeobecne záväzným nariadením obce má teda povahu

„zákonného predkupného“ práva. Pretoţe jeho nerešpektovanie má za následok absolútnu

neplatnosť právneho úkonu, ktorým k jeho porušeniu došlo, neprichádza do úvahy zachovanie

predkupného práva voči nadobúdateľovi vlastníckeho práva z takéhoto úkonu, resp. jeho

uplatňovanie (spôsobom domáhania sa prevodu vlastníctva) voči nadobúdateľovi, lebo ten

neexistuje (z neplatného právneho úkonu nemoţno nadobudnúť vlastníctvo).

Pokiaľ by za správny mal byť povaţovaný doslovný výklad § 39 Obč. zákonníka

podľa ktorého absolútnu neplatnosť právneho úkonu moţno spájať len s právnym úkonom

12

odporujúcim zákonu a nie aj s právnym úkonom odporujúcim všeobecne záväznému

nariadeniu obce, potom by bola daná neplatnosť právneho úkonu nerešpektujúceho predkupné

právo zaloţené všeobecne záväzným nariadením obce, účastníkom ktorého (právneho úkonu)

bola samotná obec, z dôvodu rozporu tohto úkonu s dobrými mravmi. Som presvedčený, ţe

spravodlivostným predstavám (v zmysle zásady „nerob druhému to, čo nechceš aby on robil

tebe“) väčšiny subjektov spadajúcich do pôsobnosti všeobecne záväzného nariadenia obce,

ako i všeobecným predstavám o spravodlivosti, zodpovedá poţiadavka, aby subjektívne právo

zaloţené takýmto právnym aktom, týkajúce sa moţnosti nadobudnutia majetku obce

za stanovených podmienok, bolo dôsledne rešpektované pri zachovaní rovnakého prístupu

ku kaţdému z týchto subjektov, a aby obec dodrţiavala svoje vlastné pravidlá. Rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým bolo ţalobe vyhovené, preto povaţujem za súladný s týmito

predstavami a tým aj s ekvitou (slušnosťou) a teda za spravodlivý.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová