Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 173 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (214)98d/365958.625b5a.pdf
PDF · 174.25 KB
No categories available
4Cdo/56/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 56/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. A. S., bývajúceho
v Š.Š., 2/ O. S., bývajúcej v Š.Š., proti ţalovaným 1/ M., v dovolacom konaní zastúpenému
JUDr. L. K., advokátom so sídlom v Š.Š., 2/ Ing. T. A., bývajúcemu v Š.Š., 3/ Mgr. A. A.,
bývajúcej v Š.Š., obaja v dovolacom konaní zastúpení JUDr. E. J., advokátom so sídlom
v N., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn.
5 C 45/2007, o dovolaní ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. októbra
2008 sp.zn. 9 Co 135/2008, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. októbra 2008 sp.zn. 9 Co 135/2008
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom z 19. marca 2008 č.k. 5 C 45/2007-90 zamietol
ţalobu ţalobcov, ktorí sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/ dňa X., ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva
2
k parc. č. X. - orná pôda o výmere X. mv K.Š. zapísaná v LV Č. z dôvodu, ţe bola uzavretá
v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so Všeobecne záväzným nariadením č. X. z X.
o zásadách zmluvného odplatného prevodu nehnuteľného majetku vo vlastníctve mesta (ďalej
len VZN alebo nariadenie) vydaným ţalovaným 1/ (toto nariadenie v časti I, článku 1, bod 4
upravovalo, ţe prednostné právo na kúpu pozemku majú, okrem iného, uţívatelia pozemkov,
ku ktorým mali mať zriadené uţívacie právo podľa predošlých právnych predpisov, ktoré
však nebolo zriadené). Vychádzal zo zistení, ţe ţalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom kúpy, ţe presne nezistenú časť tejto nehnuteľnosti ţalobcovia uţívali
od roku 1978 na základe listu MsNV Š. z X., ktorým MsNV Š. oznámil ţalobcovi 1/, ţe mu
prideľujú časť parcely Č.X. s tým, ţe majetkoprávne usporiadanie pozemku bude prevedené
aţ po vypracovaní geometrického plánu (k jeho vypracovaniu nikdy nedošlo) a ţe na ţiadosť
ţalovaných 2/ a 3/ ţalovaný 1/, po schválení prevodu nehnuteľnosti Mestským
zastupiteľstvom Š.Š. uzavrel so ţalovanými 2/ a 3/ vyššie uvedenú kúpnu zmluvu, ktorej
vklad bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím z X. pod číslom X. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobcovia nepreukázali naliehavý
právny záujem na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Uviedol, ţe naliehavý
právny záujem nie je moţné vyvodiť len z tvrdenia ţalobcov, ţe boli na svojich právach
dotknutí (ide o tvrdenie dôleţité pre rozhodnutie v merite veci). Ak by aj súd ich ţalobe
vyhovel, ţalobcovia nemajú ţiadnu istotu, ţe ţalovaný 1/ vykoná prevod pozemku na nich
(prevodom by zase boli dotknutí na svojich právach ţalovaný 2/ a 3/). Navyše, samotní
ţalobcovia uzavretie kúpnej zmluvy nepovaţovali pre nich za rozhodujúce (ţalobcovia
nepoţiadali ani ţalovaného 1/ a ani ţalovaných 2/ a 3/ o odkúpenie pozemku). K meritu veci
uviedol, ţe ţalobcovia uţívali od roku 1978 časť spornej nehnuteľnosti bez právneho titulu,
bezplatne (za uţívanie pozemku nikdy neplatili) a neboli ani dobromyseľný v tom, ţe
pozemok (jeho časť) nadobudli do osobného uţívania (ţalobcovia dobromyseľnosť, ţe im vec
patrí, nepreukázali ani v konaní o určenie vlastníctva vedenom pred Okresným súdom Galanta
pod sp.zn. 5 C 18/2001, v ktorom bola ich ţaloba zamietnutá). Ţalovaného 1/ nikdy o kúpu
pozemku (jeho časti), ktorý takto uţívali, nepoţiadali a ani inak neprejavili záujem o jeho
nadobudnutie do vlastníctva. Ţalobcovia teda nie sú uţívatelia, na ktorých by sa vzťahoval
článok 1, bod 4 VZN. Dospel preto k záveru, ţe ţalovaný 1/ nepostupoval v rozpore s vyššie
uvedeným nariadením, ak kúpnu zmluvu uzavrel so ţalovanými 2/ a 3/ bez toho, aby najskôr
ponúkol pozemok (jeho časť) ku kúpe ţalobcom. Kúpnu zmluvu nepovaţoval za právny
úkon urobený v rozpore so zákonom, resp. priečiaci sa dobrým mravom a teda za právny úkon
neplatný v zmysle § 39 OZ, z ktorého dôvodu ţalobu povaţoval za neopodstatnene podanú.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 21. októbra 2008 sp.zn. 9 Co 135/2008
na odvolanie ţalobcov rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe kúpna zmluva
uzavretá medzi ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/ dňa X., ktorej predmetom je prevod
2
vlastníckeho práva k parc. č. X. - orná pôda o výmere X. mv K.Š. zapísanej na LV Č., ktorej
vklad bol povolený Okresným úradom Š.Š. katastrálny odbor pod č. X., je neplatná a rozhodol
o náhrade trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovia
majú naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Svoj záver odôvodnil tým, ţe
v prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy sa ţalobcovia síce nestanú vlastníkmi
nehnuteľnosti, avšak vyhovením ţalobe sa stane vlastníkom nehnuteľnosti Mesto Š.
a ţalobcom tak zostane zachované prednostné právo kúpy. K meritu veci uviedol, ţe
ţalobcovia sa ţalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia ich
predkupného práva vyplývajúceho zo všeobecne záväzného nariadenia. Zo zistenia, ţe
ţalobcovia sa ujali drţby časti spornej parcely na základe oznámenia bývalého MsNV Š.
zo dňa X. a od tohto roku aţ do roku 2000 vec nerušene drţali a uţívali vyvodil, ţe sú
drţiteľmi oprávnenými (otázku dobromyseľnosti povaţoval za nepodstatnú). Nesúhlasil so
záverom, ţe z dôvodu nečinnosti ţalobcov, sa stala ich drţba neoprávnenou. Bolo vecou
ţalovaného 1/, aby ako vlastník spornej nehnuteľnosti dal vypracovať geometrický plán a aby
si vysporiadal vzťahy k spornému pozemku. Ide teda o prípad, na ktorý sa vzťahuje článok 1
bod 4 VZN, ktorým ţalovaný 1/ bol pri predaji predmetnej nehnuteľnosti viazaný. Bolo preto
jeho povinnosťou časť nehnuteľnosti, ktorá bola v uţívaní ţalobcov, ponúknuť na kúpu
ţalobcom, a aţ následne, ak by títo nemali záujem o kúpu, mohol nehnuteľnosť ponúknuť na
predaj tretej osobe. Keďţe tak ţalovaný 1/ neurobil, dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa
k záveru, ţe kúpna zmluva je v zmysle § 39 OZ neplatná z dôvodu nedodrţania všeobecne
záväzného nariadenia, ktoré „ţalovanému 1/ ukladalo povinnosť prednostného práva
na kúpu“. Rozsudok súd prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p. zmenil a ţalobe vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. za pouţitia ustanovenia § 142 ods.
1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolania ţalovaný 1/, ako aj
ţalovaní 2/ a 3/. Ţalovaný 1/ v dovolaní uviedol, ţe odvolací súd svoj od súdu prvého stupňa
odlišný záver o existencii naliehavého právneho záujmu, nijak nezdôvodnil. Poukázal na to,
ţe dňa 28. apríla 2005 s účinnosťou od 28. mája 2005 bolo novelizované Všeobecne záväzné
nariadenie mesta Š. č. X., ktoré uţ prednostné právo kúpy neupravuje. Odvolací súd
v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, prečo by malo ţalobcom zostať predkupné právo
zachované, hoci sa zmenil predpis, ktorý ho pôvodne priznával. Nesúhlasil s právnym
názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého kúpna zmluva je v zmysle § 39 OZ neplatná.
Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 OZ, keď všeobecne
záväzné nariadenie subsumoval pod pojem „zákon“. Rozpor právneho úkonu s predpisom
niţšej právnej sily nemá bez ďalšieho za následok neplatnosť právneho úkonu, okrem ak sa
zákon obchádza, alebo ţe takto urobený právny úkon sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd
sa však nezaoberal vecou z hľadiska, či ide o prípad obchádzania zákona alebo porušenia
dobrých mravov. Okrem iného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 1999
sp.zn. 1 Cdo 7/99 (R 30/2000), podľa ktorého ak predkupné právo neexistovalo ako vecné
právo, jeho porušenie nemá za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. V tomto
rozhodnutí vyslovený záver je podľa dovolateľa pouţiteľný aj pre tento prípad. Z uvedených
dôvodov navrhol, rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe dovolací súd potvrdí rozsudok
súdu prvého stupňa a prizná mu náhradu trov konania.
Ţalovaní 2/ a 3/ v dovolaní uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietali, ţe odvolací súd vyloţil všeobecne záväzné
nariadenie účelovo a jednostranne vychádzajúc z nesprávneho záveru, ţe na strane ţalobcov
išlo o oprávnenú drţbu časti pozemku, hoci v konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe
ţalobcovia uţívali spornú časť nehnuteľnosti nedobromyseľne. Odvolací súd vôbec
nerozlišoval medzi oprávnenou drţbou pozemku a uţívaním pozemku. Podľa ţalovaných
ţalobcovia pozemok len okupovali, v dôsledku čoho im nemohlo byť k nemu zriadené
uţívacie právo. Všeobecne záväzné nariadenie sa preto na nich nevzťahuje. V tejto časti
povaţovali rozsudok odvolacieho súdu pre nedostatok dôvodov a pre ich zmätočnosť
za nepreskúmateľný. Navrhli preto rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie
súdu prvého stupňa sa potvrdzuje a priznať im trovy odvolacieho aj dovolacieho konania.
Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe povaţujú rozhodnutie odvolacieho
súdu za vecne správne. Navrhli preto, aby dovolací súd dovolania ţalovaných zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podali účastníci konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na právnom názore, ţe ţalobcovia majú
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, lebo
vyhovením ţalobe sa stane vlastníkom nehnuteľnosti ţalovaný 1/ a ţalobcom tak zostane
zachované prednostné právo kúpy, ţe ţalobcovia sú uţívatelia pozemku, na ktorých sa
vzťahuje článok 1, bod 4 VZN a ţe kúpna zmluva je v zmysle § 39 OZ neplatná z dôvodu, ţe
ţalovaný 1/ nedodrţal všeobecne záväzné nariadenie, ktoré mu „ukladalo povinnosť
prednostného práva na kúpu“.
Dovolací súd sa s vyššie uvedenými právnymi závermi odvolacieho súdu
a s argumentmi, ktoré odvolací súd pouţil na ich zdôvodnenie, nestotoţňuje.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného
základným predpokladom úspešnosti ţaloby o určenie skutočnosť, ţe ţalobca má
na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu
musí v konaní preukázať ţalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť
preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený
(§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení je
dôvodom k zamietnutiu ţaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento
nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).
Vo všeobecnosti platí, ţe naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by
bez tohto určenia bolo právo ţalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne
postavenie ţalobcu neistým, pričom ţaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je
moţné ţalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Existencia naliehavého právneho
záujmu na poţadovanom určení môţe byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo
právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne
postavenie ţalobcu voči ţalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môţe
spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty ţalobcovho právneho postavenia voči
ţalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v zaloţení moţnosti uplatnenia
(voči ţalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného
práva k predmetu určenia.
Za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. povaţuje súdna prax aj (ţalobcami
v prejednávanej veci podanú) ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd
preto v danej veci správne skúmal naliehavý právny záujem ţalobcov na poţadovanom určení
v úzkej súvislosti s prednostným právom kúpy (s jeho porušením), ktoré v čase uzavretia
kúpnej zmluvy upravovalo Všeobecne záväzné nariadenie č. X. z X. v časti I, článku 1, bod 4
v prospech uţívateľov pozemkov za podmienok stanovených pod písm. a/ a b/ nariadenia.
Predmetom tohto článku bola nepochybne úprava predkupného práva s vymedzením osôb,
ktorých sa týka a podmienok, ktoré musia oprávnené osoby z predkupného práva spĺňať. Hoci
právny vzťah vyplývajúci z predkupného práva nebol upravený zákonom, má podľa
dovolacieho súdu znaky zákonného predkupného práva, lebo jeho prameňom je predpis
vydaný vo forme VZN obdobný zákonnej právnej úprave a v ňom stanovené pravidlá sú pre
mesto Š. záväzné.
Ušlo však pozornosti odvolacieho súdu, ţe citované VZN bolo 28. apríla 2005
s účinnosťou od 28. mája 2005 novelizované a ţe nové znenie úpravu predkupného práva
v prospech uţívateľov pozemkov vypustilo. Odvolací súd pri skúmaní naliehavého právneho
záujmu vychádzal preto z nesprávneho predpokladu, ţe v čase jeho rozhodovania VZN
naďalej prednostné právo kúpy upravovalo. Aj z tohto dôvodu neposúdil otázku naliehavého
právneho záujmu ţalobcov na poţadovanom určení správne. Pri právnom úkone postihnutom
absolútnou neplatnosťou totiţ nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. V prípade
vyhovenia ţalobe by síce došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného
práva ţalobcov (vlastnícke právo k nehnuteľnosti by naďalej svedčilo ţalovanému 1/), ale
ţalobcovia by k časti pozemku, vzhľadom k zmene VZN, predkupné právo nemali.
K existencii a následne k moţnej realizácii ich predkupného práva totiţ chýba podklad
v právnej úprave platnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Vyhovením ţalobe by teda
nedošlo k priaznivému ovplyvneniu ich právneho postavenia voči ţalovanému 1/ v tom, ţe by
mali zachované prednostné právo kúpy. Neobstojí preto argumentácia odvolacieho súdu, ţe
ţalobcovia majú v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na poţadovanom
určení z dôvodu, ţe v prípade vyhovenia ţalobe, im zostane zachované prednostné právo
kúpy.
Podľa dovolacieho súdu by však táto argumentácia nebola dôvodná ani v prípade
platnosti pôvodného znenia VZN. Ak by totiţ ţalobcovia nevyuţili svoje právo domáhať sa,
aby im ţalovaný 2/ a 3/ časť pozemku, ktorú uţívajú ponúkli na predaj (ako tomu bolo
v posudzovanej veci), zostalo by im v zmysle § 603 ods. 3 OZ predkupné právo zachované,
nie však voči ţalovanému 1/, ale voči ţalovaným 2/ a 3/ (keďţe v prípade záväzkového
vzťahu týkajúceho sa zmluvy o prevode nehnuteľnosti ide o typický súkromnoprávny vzťah,
a VZN nemá zvláštnu úpravu predkupného práva, treba pouţiť všeobecnú úpravu
predkupného práva, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 602 a nasl. OZ). To znamená, ţe ich
právne postavenie z hľadiska zachovania predkupného práva, by sa v prípade vyhovenia
ţalobe oproti stavu, ak by ţalobe vyhovené nebolo nezmenilo, zostalo by v podstate rovnaké
(zmenil by sa len subjekt, proti ktorému predkupné právo pôsobí).
Vyhovením ţalobe by sa neodstránil ani stav právnej neistoty ţalobcov vo vzťahu
k ţalovanému 1/. Ţalobcovia by totiţ naďalej zostali v postavení uţívateľov časti pozemku
a ţalovaný 1/ v pozícii vlastníka pozemku. Napokon sami ţalobcovia ani neistotu v ich
právnom postavení, ktorú by bolo potrebné v tomto smere určovacou ţalobou odstrániť,
netvrdili.
Napokon, vyhovujúci rozsudok by priaznivo neovplyvnil právne postavenie ţalobcov
ani v tom smere, ţe by im zaloţil voči ţalovanému 1/ nárok na uplatnenie vlastného
(zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynutiteľného práva k predmetu určenia.
V tejto súvislosti treba dodať, ţe absolútna neplatnosť právneho úkonu nemá automaticky
za následok vznik práv a povinností z právneho vzťahu z predkupného práva. Práva
a povinnosti z tohto právneho vzťahu vznikajú (stávajú sa aktuálnymi) aţ okamihom, keď sa
osoba povinná z predkupného práva rozhodne vec scudziť a previesť na inú osobu. Predkupné
právo bez ďalšieho teda neumoţňuje oprávnenej osobe z predkupného právneho vzťahu
s úspechom sa domáhať voči povinnej osobe predaja veci ţalobou o splnenie povinnosti. Ani
v prípade platnosti pôvodného znenia VZN, by preto ţalobcovia nemali voči ţalovanému 1/
nárok na uplatnenie vlastného vynutiteľného práva k predmetu určenia.
Na základe vyššie uvedeného moţno uzavrieť, ţe ak odvolací súd v danej veci dospel
k záveru, ţe ţalobcovia majú na poţadovanom určení naliehavý právny záujem, ide o záver
nesprávny, nemajúci oporu v ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p. Uţ z tohto dôvodu je
rozhodnutie odvolacieho súdu nesprávne, zaloţené na nesprávnom právnom posúdení otázky
procesnej prípustnosti určovacej ţaloby.
Hoci nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení bráni zaoberať
sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku, dovolací súd povaţoval za potrebné
stručne sa vyjadriť aj k meritu veci.
Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobcovia sú uţívatelia pozemku, na ktorých
sa vzťahuje článok 1, bod 4 písm. a/ VZN, treba prisvedčiť dovolateľom v tom, ţe rozsudok
trpí v tejto časti nedostatkom dôvodov a ţe dôvody sú uvedené aj zmätočne. Odvolací súd
predovšetkým nesprávne nerozlišoval medzi uţívaním pozemku a drţbou pozemku.
Nadbytočne sa v dôvodoch zaoberal otázkou drţby pozemku, hoci táto otázka nemala ţiaden
právny význam, lebo nesúvisela s podmienkou, za splnenia ktorej ţalobcom ako uţívateľom
časti pozemku VZN priznávalo prednostné právo kúpy. V dôvodoch vôbec neuviedol, ako
bolo treba interpretovať uvedený článok, aké predpoklady museli ţalobcovia spĺňať, aby ich
bolo moţné povaţovať za uţívateľov pozemku, ku ktorému mali mať zriadené uţívacie právo
podľa predošlých predpisov, či tieto predpoklady spĺňali, z ktorých dôkazov pritom vychádzal
a akými úvahami sa riadil. Rozsudok odvolacieho súdu je v tejto časti preto nepreskúmateľný.
Dovolací súd sa nestotoţnil s odvolacím súdom ani v tom, ţe kúpnu zmluvu uzavretú
medzi ţalovaným /1 a ţalovanými 2/ a 3/ povaţoval v zmysle § 39 OZ za neplatnú z dôvodu,
ţe ţalovaný 1/ nerešpektoval prednostné právo kúpy v prospech ţalobcov vyplývajúce
z pravidiel stanovených vo VZN.
Podľa názoru dovolacieho súdu, ak povinná osoba z predkupného práva (v danej veci
ţalovaný 1/) neponúkne vec oprávnenej osobe (ţalobcom) ku kúpe, hoci to bolo jej zákonnou
alebo zmluvnou povinnosťou, a vec predá tretej osobe, nemá to za následok neplatnosť
kúpnej zmluvy uzavretej medzi povinnou osobou (ţalovaným 1/) a treťou osobou
(ţalovanými 2/ a 3/) len preto, ţe nebolo rešpektované predkupné právo (výnimku by
za platného právneho stavu mohli tvoriť len prípady podľa § 140 OZ v spojení s § 40a OZ,
za predpokladu, ţe by sa oprávnená osoba dovolala relatívnej neplatnosti). Samozrejme, ţe aj
v prípade nerešpektovania predkupného práva, nie je moţné vylúčiť neplatnosť právneho
úkonu podľa § 39 OZ, nie však z dôvodu porušenia predkupného práva, ale z dôvodu, ţe
právny úkon sa prieči dobrým mravom, prípadne, ţe sa ním obchádza zákon, (porovnaj
R 30/2000).
V posudzovanej veci odvolací súd neplatnosť kúpnej zmluvy nevyslovil z dôvodu, ţe
kúpna zmluva sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Týmto dôvodom
neplatnosti, hoci bol ţalobcami tvrdený, sa odvolací súd vôbec nezaoberal. Neplatnosťou
kúpnej zmluvy sa nezaoberal ani z hľadiska, či sa jej uzavretím (ne) obchádzal zákon
(ţalobcovia však túto skutočnosť ani netvrdili). Kúpnu zmluvu povaţoval za neplatnú výlučne
z dôvodu, ţe ţalovaný 1/ nerešpektoval prednostné právo kúpy svedčiace v zmysle VZN
ţalobcom. Dovolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel preto k záveru, ţe odvolací
súd ani v merite veci nerozhodol vecne správne.
Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolania ţalovaných sú dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí
vyslovený je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča
Podľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O.s.p.“) pripájam toto
odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010
sp.zn. 4 Cdo 56/2009.
Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bol zrušený
rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. októbra 2008 sp.zn. 9 Co 135/2008 a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie. Zrušujúce rozhodnutie je odôvodnené záverom o nedostatku
naliehavého právneho záujmu ţalobcov na poţadovanom určení a ďalej tým, ţe porušenie
zákonného predkupného práva nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/, ktorou nebolo predkupné právo ţalobcov rešpektované.
S týmito závermi sa nestotoţňujem.
Zo zisteného skutkového stavu v predmetnej veci je zrejmé, ţe ţalobcovia spĺňali
podmienky stanovené v časti I, článku 1, bodu 4 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Š.
(ţalovaného 1/) č. X. z 12. mája 2000 o zásadách zmluvného odplatného prevodu
nehnuteľného majetku vo vlastníctve mesta, v zmysle ktorého uţívatelia pozemkov,
ku ktorým mali mať zriadené uţívacie právo podľa predošlých právnych predpisov, ktoré
však nebolo zriadené, majú prednostné právo na kúpu týchto pozemkov. Rovnako nebolo
sporné, ţe kúpnou zmluvou z 20. novembra 2000 uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovanými
2/ a 3/ (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol predaj pozemku parcela č. X. - orná pôda
2
vo výmere X. mv kat. úz. Š.Š. nebolo rešpektované (bolo porušené) predkupné právo
ţalobcov k tomuto pozemku. Išlo totiţ o pozemok uţívaný ţalobcami uţ od roku 1978,
ku ktorému mali mať zriadené uţívacie právo podľa predošlých predpisov, no napriek tomu
im ho ţalovaný 1/ pred uzavretím zmluvy so ţalovanými 2/ a 3/ neponúkol na predaj.
Zastávam názor, ţe naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy je daný,
pretoţe ak by ţalobe bolo vyhovené, bola by tým vnesená právna istota do právnych vzťahov
medzi účastníkmi a mohlo by sa tým predísť prípadným ďalším sporom medzi nimi.
Vyhovením ţalobe by bola naisto vyriešená otázka, či k porušeniu predkupného práva
ţalobcov došlo (ţalovaní 2/ a 3/ takéto porušenie popierali) a tieţ otázka, kto je vlastníkom
sporného pozemku. Pokiaľ by totiţ k porušeniu predkupného práva došlo a následkom tohto
porušenia by bola absolútna neplatnosť právneho úkonu (zmluvy), mohlo by ţalobcom
vzniknúť subjektívne právo na náhradu škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu
v zmysle § 42 Obč. zákonníka (spočívajúcej jednak v samotnej nemoţnosti nadobudnúť
vlastnícke právo k pozemku a teda realizovať k nemu vlastnícke oprávnenia, a jednak
v nemoţnosti nadobudnúť ho za cenu obvyklú v čase, keď k porušeniu predkupného práva
došlo). Okrem toho z hľadiska moţnosti nadobudnúť pozemok (aj v situácii, ak by v dôsledku
zmeny všeobecne záväzného nariadenia malo predkupné právo zaniknúť) je zásadný rozdiel
medzi tým, či subjektom vlastníckeho práva je ţalovaný 1/ (mesto, ktoré pozemok dlhú dobu
neuţívalo a neuţíva, a u ktorého moţno predpokladať vôľu previesť k nemu vlastnícke
právo), alebo či ním majú byť podľa zápisu v katastri nehnuteľností ţalovaní 2/ a 3/.
Určovacia ţaloba, ak by jej bolo vyhovené, preto zásadne môţe priaznivo ovplyvniť právne
postavenie ţalobcov.
Ďalej som toho názoru, ţe porušeniu predkupného práva zaloţeného všeobecne
záväzným nariadením obce (mesta), pri ktorom je povinným subjektom z predkupného práva
samotná obec (ktorá tým uloţila povinnosť sama sebe), treba priznať rovnaké právne
následky, aké právny poriadok spája s porušením zákona, t.j. absolútnu neplatnosť právneho
úkonu v zmysle § 39 Obč. zákonníka (neplatnosť pre rozpor so zákonom), pokiaľ zákon
výslovne s takýmto porušením nespája tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Obč.
zákonníka). Aj keď všeobecne záväzné nariadenie nie je zákonom, ako normatívny právny
akt, ktorý je výsledkom normotvornej právomoci obce, je so zákonom porovnateľné. Preto
z hľadiska účelu sledovaného ustanovením § 39 Obč. zákonníka, v situácii, keď právny úkon
je v rozpore s týmto nariadením a to tým spôsobom, ţe porušuje ním zaloţené subjektívne
právo, treba aj s takýmto rozporom spájať následok neplatnosti právneho úkonu. Tak ako
môţe byť právnou skutočnosťou zakladajúcou subjektívne právo zákon, môţe byť takouto
právnou skutočnosťou aj všeobecne záväzné nariadenie (vychádzajúc z prezumpcie jeho
ústavnosti). Predkupné právo zaloţené všeobecne záväzným nariadením obce má teda povahu
„zákonného predkupného“ práva. Pretoţe jeho nerešpektovanie má za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ktorým k jeho porušeniu došlo, neprichádza do úvahy zachovanie
predkupného práva voči nadobúdateľovi vlastníckeho práva z takéhoto úkonu, resp. jeho
uplatňovanie (spôsobom domáhania sa prevodu vlastníctva) voči nadobúdateľovi, lebo ten
neexistuje (z neplatného právneho úkonu nemoţno nadobudnúť vlastníctvo).
Pokiaľ by za správny mal byť povaţovaný doslovný výklad § 39 Obč. zákonníka
podľa ktorého absolútnu neplatnosť právneho úkonu moţno spájať len s právnym úkonom
odporujúcim zákonu a nie aj s právnym úkonom odporujúcim všeobecne záväznému
nariadeniu obce, potom by bola daná neplatnosť právneho úkonu nerešpektujúceho predkupné
právo zaloţené všeobecne záväzným nariadením obce, účastníkom ktorého (právneho úkonu)
bola samotná obec, z dôvodu rozporu tohto úkonu s dobrými mravmi. Som presvedčený, ţe
spravodlivostným predstavám (v zmysle zásady „nerob druhému to, čo nechceš aby on robil
tebe“) väčšiny subjektov spadajúcich do pôsobnosti všeobecne záväzného nariadenia obce,
ako i všeobecným predstavám o spravodlivosti, zodpovedá poţiadavka, aby subjektívne právo
zaloţené takýmto právnym aktom, týkajúce sa moţnosti nadobudnutia majetku obce
za stanovených podmienok, bolo dôsledne rešpektované pri zachovaní rovnakého prístupu
ku kaţdému z týchto subjektov, a aby obec dodrţiavala svoje vlastné pravidlá. Rozsudok
odvolacieho súdu, ktorým bolo ţalobe vyhovené, preto povaţujem za súladný s týmito
predstavami a tým aj s ekvitou (slušnosťou) a teda za spravodlivý.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
s u d c a
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová