Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/15/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., s.r.o. so sídlom v T.,

zastúpeného JUDr. M. M., advokátom Advokátskej kancelárie M. a spol., s.r.o., Z., proti

žalovanému P., so sídlom v T., o zaplatenie 2 371,05 Eur (71 430,20 Sk) s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 10. septembra 2009 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 10. septembra 2009 sp. zn. vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa

v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 15,6 % úroky z omeškania zo sumy

47 727,20 Sk (1 584,26 Eur) od 13. mája 1997 do zaplatenia a 18,25 % úroky z omeškania zo

sumy 32 671,70 Sk (1 084,50 Eur) od 19. júna 1998 do zaplatenia zrušil a v zmeňujúcom

výroku o náhrade trov prvostupňového konania a vo výroku o náhrade trov odvolacieho

konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Trenčín 29. júna 1998 domáhal, aby

žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 71 430,20 Sk (2 371,05 Eur) s príslušenstvom, t.j. so

zmluvne dohodnutým poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý

deň omeškania od 13. mája 1997 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tom skutkovom

základe, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o nájme nebytových

2

priestorov z 3. januára 1991, neuhradil ceny služieb spojených s nájmom nebytových

priestorov.

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 19. marca 2008 č.k. -223 žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi 71 430,20 Sk (2 371,05 Eur), z toho sumu 47 727,50 Sk

(1 584,26 Eur) s 15,6 % úrokom z omeškania od 13. mája 1997 do zaplatenia a sumu

32 671,70 Sk (1 084,50 Eur) s 18,25 % úrokom z omeškania od 19. júna 1998 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 48 239 Sk (1 601,24 Eur), do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. Žalovaného zaviazal zaplatiť na

účet súdu prvého stupňa trovy konania štátu 1 131 Sk (37,54 Eur) do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Takto rozhodol keď dospel k záveru, že zmluva o nájme nebytových priestorov

z 3. januára 1991 je absolútne neplatná podľa o nájme

a podnájme nebytových priestorov, a to pre absenciu predchádzajúceho súhlasu národného

výboru. Nakoľko však zo zisteného skutkového stavu mal za nesporné, že žalovaný užíval

predmetné nebytové priestory v rokoch 1996 a 1997, zaviazal ho zaplatiť žalobcovi žalovanú

pohľadávku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasne žalobcovi priznal úroky

z omeškania. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti, ktorou sa žalobca domáhal vyššieho príslušenstva

z istiny, žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa , majúc

za to, že žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti a preto mu priznal plnú náhradu trov

konania.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovaného rozsudkom z 10. septembra 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi 73 430,10 Sk (2 371,05 Eur) potvrdil. Vo výroku o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi 15,6 % úroky z omeškania zo sumy 47 725,50 Sk (1 584,19 Eur) od

13. mája 1997 do zaplatenia a 18,25 % úroky z omeškania zo sumy 32 671,70 Sk

(1 084,50 Eur) od 19. júna 1998 do zaplatenia odvolací súd zrušil. Vo výroku o náhrade trov

konania a o náhrade trov konania štátu zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania. Žalobcu a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu

Trenčín 18,77 Eur do 3 dní a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Odvolací súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k časti priznaným úrokom

3

z omeškania odôvodnil tým, že zo žaloby žalobcu vyplýva, že tento sa voči žalovanému

domáha zaplatenia istiny a poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za

každý deň omeškania počnúc dňom 13. máj 1997 do zaplatenia. Aj napriek tomu, že

v priebehu konania žalobca svoju žalobu vo vzťahu k príslušenstvom nezmenil, súd prvého

stupňa mu priznal úroky z omeškania, hoci si tieto neuplatnil. Takýmto postupom súd prvého

stupňa v rozpore s prekročil žalobu žalobcu. Je nepochybné, že

príslušenstvo pohľadávky je samostatný hmotnoprávny nárok, o ktorom mohol súd rozhodnúť

vtedy, ak je uplatnený. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rozhodol o priznaní úrokov

z omeškania bez uplatneného návrhu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti

zrušil.

Na základe podnetu žalobcu podal proti zrušujúcemu výroku rozsudku odvolacieho

súdu a výroku o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania mimoriadne dovolanie

generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd v označených

výrokoch rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa

mimoriadneho dovolateľa bol napadnutým rozsudkom porušený zákon, pričom ochrana práv

a zákonom chránených záujmov žalobcu nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami. Dovolanie zdôvodnil citáciou ustanovení § 1, § 2, § 3, § 79 ods. 1, § 152

ods. 2, , a ,

majúc za to, že sa nimi odvolací súd pri svojom rozhodovaní neriadil. Mal za to, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1

písm. c/ ) v otázke nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky a s tým súvisiacim

nárokom na náhradu trov konania a súčasne je toto rozhodnutie postihnuté inou vadou

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/

), nakoľko iba zrušenie rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky spôsobilo, že nedošlo

k rozhodnutiu o celej prejednávanej veci. Nestotožnil sa s právnym názorom odvolacieho

súdu, že žalobca nemá nárok na príslušenstvo pohľadávky vo forme úroku z omeškania,

nakoľko svoju žalobu na začatie konania, ktorou uplatňoval príslušenstvo pohľadávky

vo forme poplatku z omeškania počas konania nezmenil. Taktiež sa nestotožnil s právnym

názorom odvolacieho súdu spočívajúcom v tom, že súd prvého stupňa rozhodol v rozpore

s , nakoľko prekročil žalobu, keďže žalobcovi priznal to, čo nepožadoval.

Podľa názoru dovolateľa v danom prípade nemožno za pochybenie súdu, a teda za

rozhodnutie nad rámce toho čoho sa žalobca domáhal, označiť skutočnosť, že žalobca označil

4

ako príslušenstvo pohľadávky poplatok z omeškania a súd prvého stupňa mu po vykonanom

dokazovaní priznal úroky z omeškania. Za rozhodnutie nad rámce uplatneného nároku by sa

jednalo iba v tom prípade, ak by žalobca neuplatnil žiadne príslušenstvo pohľadávky.

Žalobca navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s ) preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu

v akom bolo dovolaním napadnuté a dospel k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora je

dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací

súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní

uplatnenými dôvodmi ( v spojení s ). Obligatórne

( v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní namieta inú

vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a tiež, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 2 písm. c/

).

5

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tiež vzhľadom na obsah

mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že sa žalobca proti žalovanému domáhal

zaplatenia 71 430,20 Sk (2 371,05 Eur) s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile

z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 13. mája 1997 do zaplatenia, z titulu nezaplatenia

služieb spojených s nájmom nebytových priestorov. Súd prvého stupňa na základe

vykonaného dokazovania uzavrel, že zmluva o nájme nebytových priestorov z 3. januára 1991

je absolútne neplatná, a keďže žalovaný nebytové priestory v spornom období užíval zaviazal

ho zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce cene poskytnutých a využitých

služieb a priznal mu príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania.

Podľa veta prvá a druhá konanie sa začína na návrh. Návrh má

okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum

narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom

občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa

navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa veta prvá rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej

veci.

Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než

čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

6

Podľa súd rozhodnutie zruší len ak sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také

dôvody neexistovali.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na

základe návrhu na začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá aj

citované ustanovenie Iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis

pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na základe rozhodnutia súdu. Vo veciach,

v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak je v sporovom

konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Ustanovenie § 79

ods. 1 vymedzuje obsahové náležitosti návrhu, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom

procesnom postupe súdu s procesným dôsledkom – odmietnutie podania ( ).

Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet

konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný.

Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a posúdiť

viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné,

že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než

ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným

žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu,

než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak však nie je porušením

zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom

konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani

právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby ( ).

V preskúmavanej veci je nepochybné, že ide o konanie sporové, ktorého

predpokladom, ako už bolo vyššie uvedené, je podanie žaloby. Žaloba podaná bola a spĺňala

zákonom požadované náležitosti.

V priebehu konania, v dôsledku vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nárok

žalobcu, ktorý požadované plnenie považoval po právnej stránke za plnenie zo zmluvy,

právne posúdil ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia a rozhodol aj tomu

zodpovedajúcemu príslušenstvu. Odvolací súd v rozpore s vyššie uvedenými zásadami

7

uzavrel, že súd prekročil návrh žalobcu a rozhodol o priznaní úrokov z omeškania bez

uplatneného návrhu a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úrokov z omeškania bez

ďalšieho podľa zrušil.

Dovolací súd poznamenáva, že označené ustanovenie pre takýto postup vyžaduje, aby

sa rozhodnutie vydalo bez návrhu. Ide o situáciu, keď dôvody, pre ktoré súd takéto

rozhodnutie vydal museli po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa zaniknúť alebo už v čase

vydania rozhodnutia vôbec neexistovali (napr. predbežné opatrenie, ktoré súd nariadil bez

návrhu podľa , uznesenie ktorým bola uložená poriadková pokuta a pod.).

V prejednávanej veci sa však o takúto situáciu nejedná. Odvolací súd bez toho, aby odvolanie

žalobcu vecne preskúmal a vyvodil zodpovedajúce právne a procesné dôsledky, neprimerane

použil ustanovenie , čím zaťažil konanie tzv. inou vadou majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky v napadnutom rozsahu a v závislých výrokoch o trovách konania

rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení

s ). Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia neskúmal

opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková