Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Csp/38/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, v zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XX, o zaplatenie 18.438,59 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 161 € z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 369,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne

- zo sumy 530,22 € od 14.3.2026 do 15.5.2026,

- zo sumy 449,72 € od 16.5.2026 do 16.6.2026 a

- zo sumy 369,22 € od 17.6.2026 do zaplatenia,

a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcom rozsahu sú žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 94,52 %, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na upomínacom súde sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 18.438,59 € spolu s úrokom v sume 887,96 € a s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 18.519,09 € od 14.3.2026 do 16.4.2026 a zo sumy 18.438,59 od 17.4.2026 zaplatenia ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom

- spotrebiteľom dňa 7.7.2025 Úverovú zmluvu č. 1507009594 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 18.843.00 € zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 293,37 €. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.1.2026 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené (splátky splatné dňa 20.10.2025, 20.11.2025, 20.12.2025 a 20.1.2026) a upozornil žalovaného, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, sa celé plnenie z ÚZ stane splatným. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 667,24 €. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 19.326.55 €, ktorý pozostáva

z nasledovných položiek: istina vo výške 530,22 € (táto suma prestavuje istinu 3.-7. splátky spolu vo výške 530,22 €), úrok vo výške 887,96 € (táto suma prestavuje úrok 3.-7. splátky spolu vo výške 887,96 €) a zosplatnená istina vo výške 17.908,37 € (táto suma prestavuje istinu splátok po zosplatnení za 8.-96. splátku spolu vo výške 17.908,37 €).

2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol z dôvodu podaného odporu žalovaným zrušený. V odpore žalovaný uviedol, že zmluva uzavretá medzi ním a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle . V tejto súvislosti žalovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje dojednanie o poplatku za druhú a ďalšiu upomienku vo výške 12 €. Ako je zrejmé z listiny predloženej žalobcom „ Výzva na zaplatenie dlžnej sumy " zo dňa 21 . 01 . 2026 žalobca si tento poplatok aj vyúčtoval z uhradených splátok žalovaným. Jedná sa o neprimerane vysoký poplatok, ktorý nemá opodstatnenie, nakoľko žalovanému nie je zrejmé, aké úkony veriteľa zahŕňa tak vysoký poplatok za vystavenie upomienky. Ďalej uviedol, že podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia ÚZ (ďalej len „“) musí zmluva o úvere obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V predmetnej zmluve však nie sú zrozumiteľne uvedené všetky predpoklady, ktoré boli žalobcom použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca v úverovej zmluve rezignoval na zákonnú povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, pričom sa obmedzil len na strohé uvedenie dátumu poskytnutia úveru 30.07.2025. Takýto spotrebiteľský úver by tak mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov a žalobca by mal mať nárok len na vrátenie požičanej istiny. Ďalej uviedol, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov nie je možné preukázať tvrdenie žalobcu o doručení písomnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.01.2026 do dispozičnej sféry žalovaného. Vzhľadom na to, že platnému zosplatneniu úveru musí nevyhnutne predchádzať právne účinné doručenie výzvy, mal za to, že nemožno zosplatnenie, ktoré bolo vykonané na základe neúčinného právneho úkonu, považovať za platné. Napokon k platnému zosplatneniu úveru nedošlo ani z dôvodu, že žalobca pred poskytnutím úveru neskúmal bonitu žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa ZSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ZSÚ, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalovaný pritom zásadne nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že si riadne splnil svoju zákonnú povinnosť preveriť bonitu žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné a dôsledné skúmanie príjmov a výdavkov žalovaného. Obmedzil sa výlučne na predloženie výpisu z registra NRKI. Samotný výpis z registra o platobnej disciplíne však bez súbežného posúdenia reálnych disponibilných príjmov a životných nákladov, podľa názoru žalovaného, nemožno považovať za dostatočné posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver v zmysle platnej legislatívy a judikatúry.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu v prvom rade uviedol, že čo sa týka tvrdení žalovaného ohľadne poplatkov za upomienky, žalobca v prílohe tohto podania predkladá súdu podrobný výpis čerpania, splátok a úhrad, z ktorého je evidentné, že na žalovaným namietané upomienky nebola započítaná ani jedna platba, a teda všetky platby žalovaného boli započítané výhradne na úhradu istiny a úroku. Tak ako je uvedené v žalobe, žalobca požaduje od žalovaného úhradu istiny, úroku ako aj úroku z omeškania. Uvedenú sumu za upomienky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Čo sa týka RPMN a predpokladov použitých pre výpočet RPMN, žalobca je toho presvedčenia, že výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedene priamo v úverovej zmluve v zmysle indikatívneho výpočtu. Žalovaný bol pred podpisom úverovej zmluvy presne informovaný o všetkých položkách, ktoré vstupujú do vzorca na výpočet RPMN a sú uvedené aj priamo v úverovej zmluve, a to v časti Úver na strane 2., kde sú uvedene všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú, t. j. výška úveru 18.843 €, počet splátok 96, celková výška mesačnej splátky 293,37 €, ročná úroková sadzba 10,86 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 28.163,52 €, dátum prvej splátky: 30.08.2025 a úhrada nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Žalovaný tak tieto parametre nemusel dohladovať a identifikovať podrobným preskúmavaním podmienok zmluvy. Pokiaľ sa jedná o zosplatnenie úveru, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo vykonané po nadobudnutí účinnosti novely , teda po 1. novembri 2024. V súlade s sa právne účinky takéhoto úkonu spravujú právnou úpravou účinnou odo dňa jeho vykonania, a teda aj znením , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov. Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo

dňa 21.1.2026 bola daná na poštovú prepravu dňa 23.1.2026 pod podacím číslom RG807605754SK a doručená dňa 27.1.2026. Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 26.2.2026 bola daná na poštovú prepravu dňa 2.3.2026 pod podacím číslom RG807804698SK a bola doručená dňa 4.3.2025. Obe výzvy teda žalovaný prevzal a jeho tvrdenia, že sa výzvy nedostali do jeho dispozičnej sféry, sú preto zavádzajúce. Čo sa týka postupu žalobcu pred poskytnutím úveru žalovanému pri skúmaní jeho schopnosti splácať úver s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 ZSÚ (s následkami podľa § 11 ods. 2 ZSÚ) žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného v zmysle ust. § 1 ods. 2 ZSÚ. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 7 ods. 24 ZSÚ, podľa ktorého sa „ustanovenia odsekov 19 až 23 nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len "refinancovaný úver") alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len "navýšený úver"), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov“. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 sa výrazným prevýšením súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov považuje nižšia z týchto dvoch hodnôt: a) suma 2.000 €, b) suma zodpovedajúca 5 % súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie, alebo navýšených spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie. Vzhľadnom na výšku poskytnutého spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa (18 843,00 €) a výšku zostatkov refinancovaných úverov (18 063 €) možno dôvodne konštatovať, že výška novoposkytnutého úveru výrazne neprevyšovala počet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov. Inak povedané, ak výška úveru, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich spotrebiteľských úverov výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich refinancovaných úverov, nevzťahujú sa na takýto úver ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi je zrejmé, že táto výnimka neznamená, že veriteľ v prípade poskytnutia úveru slúžiaceho na refinancovanie iných úverov nie je povinný postupovať obozretne a s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver – naopak, je povinný, tak ako tomu aj v predmetnom prípade preukázateľne došlo – pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 ZSÚ). Žalobca predkladá listinné dôkazy, z ktorých obsahu žalobca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného (Karta klienta), Úverovú správu z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a Výpis zo Sociálnej poisťovne. Žalobca v zmysle zákonom stanovených povinností pristúpil k podrobnému preskúmaniu ako príjmovej tak i nákladovej stránky finančnej situácie žalovaného. Príjmy žalovaného boli zisťované na základe dopytu u klienta, ako aj na základe dopytu do Sociálnej poisťovne. Na základe tohto potvrdenia zo Sociálnej poisťovne mal žalobca riadne a objektívne zdokladované, že žalovaný disponuje dostatočným príjmom umožňujúcim splácanie predmetného úveru. Dopyt do Sociálnej poisťovne predstavuje v konaní mimoriadne relevantný a objektívny verejný dôkazný prostriedok, keďže obsahuje údaj poskytnutý orgánom verejnej moci, ktorý disponuje zákonnou povinnosťou viesť evidenciu o vymeriavacích základoch poistencov. Údaje, ktoré Sociálna poisťovňa poskytuje v odpovedi na dopyt veriteľa, sú vedené na základe o sociálnom poistení, a preto ide o hodnoverný, oficiálny a neskreslený zdroj informácií o príjmoch poistenca. Dotazom do Sociálnej poisťovne žalobca súčasne splnil svoju zákonnú povinnosť uloženú ustanovením ZSÚ. Súdna prax opakovane potvrdzuje, že ak veriteľ preukáže, že pred poskytnutím úveru využil zákonom predpokladaný spôsob overenia príjmu — najmä dopyt do Sociálnej poisťovne — má sa za to, že konal s odbornou starostlivosťou a splnil všetky povinnosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň platí, že žalobca nie je povinný zisťovať presnú výšku príjmu ani jednotlivé komponenty mzdy, ale iba overiť, či spotrebiteľ dosahuje aspoň minimálnu výšku príjmu, ktorú žalobca vyhodnotil ako potrebnú na splácanie úveru. Zákon ani vyhláška neukladajú veriteľovi povinnosť vyžadovať výplatné pásky, potvrdenia od zamestnávateľa či bankové výpisy, pokiaľ výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne postačuje na vyhodnotenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Navyše, v zmysle druhá veta ZSÚ, veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru iba v prípade hrubého porušenia povinnosti, za ktoré sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra, čo sa v danom prípade nepreukázalo.

4. Žalovaný v duplike na č. l. 79 spisu v prvom rade poukázal na formálne a materiálne nedostatky listiny označenej ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy" zo dňa 21.01.2026. Predmetnou listinou žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 1.221,48 €, avšak v texte tej istej listiny zároveň uvádza, že žalovaný je v omeškaní so štyrmi splátkami, každá vo výške 293,37 EUR, čo v súčte matematicky predstavuje sumu 1.173,48 €. Medzi požadovanou celkovou sumou a špecifikovaným omeškaním tak vzniká neodôvodnený a netransparentný rozdiel vo výške 48,00 €, pre ktorý by mal vykazovať takto koncipovaný úkon jasné znaky neurčitosti. Ak veriteľ vo výzve požaduje vyššiu sumu, než na akú má v čase jej odoslania skutočný nárok, prípadne ak uvádza vnútorne rozporné údaje, nespĺňa táto listina zákonné atribúty riadnej výzvy. Spotrebiteľ nemôže byť sankcionovaný predčasným zosplatnením celého úveru na základe výzvy, ktorá uvádza nesprávne a zmätočné finančné údaje. Ďalej uviedol, že žalobca aj napriek predloženým listinným dôkazom nepreukázal exaktné a zákonom vyžadované skúmanie bonity spotrebiteľa pred poskytnutím úveru. Žalobcom predložená listina „ Potvrzení o provedení ověření bonity klienta - oddelení řízení rizík " obsahuje iba elementárne a neoverené údaje. Žalobca pri výpočte bonity započítal do celkového príjmu aj príjem jeho manželky, pričom existenciu a výšku tohto príjmu v konaní nijako neoveril a nepreukázal. Z predloženého výpisu zo Sociálnej poisťovne navyše vyplýva zásadný rozpor v tvrdeniach žalobcu. Kým zo Sociálnej poisťovne žalobca overil vymeriavací základ žalovaného vo výške aspoň 779,00 €, pri samotnom internom výpočte bonity a schopnosti splácať úver mechanicky vychádzal z príjmu vo výške 1.100,00 €. K takto nadhodnotenému príjmu žalobca súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Konanie žalobcu tak podľa názoru žalovaného vykazuje znaky hrubého zanedbania povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou.

5. V písomnom vyjadrení na č.l. 85 spisu žalobca uviedol, že žalovaný po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil v prospech žalobcu dňa 15.5.2026 sumu 80,50 € a dňa 16.6.2026 sumu 80,50 €. Žalobca preto berie návrh na vydanie platobného rozkazu v časti istiny v sume 161 € späť, navrhuje konanie v tejto časti zastaviť a zohľadniť ako procesný úspech žalobcu. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti istiny v sume 161 € súd konanie v tejto časti podľa aj bez súhlasu žalovaného zastavil, keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.

6. Ďalej žalobca v predmetnom písomnom podaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný pri žiadosti o spotrebiteľský úver uviedol výšku svojho príjmu v sume 1100 €, pričom ju potvrdil svojím podpisom na úverovej zmluve. Z predloženej správy zo Sociálnej poisťovne vyplýva overenie výšky príjmu aspoň 779 €. Za účelom verifikácie minimálneho možného príjmu, pri ktorom by bolo možné žalovanému ako klientovi poskytnúť úver, žalobca interným prepočtom dospel k sume, ktorá bola prevedená na hrubý príjem, resp. vymeriavací základ vo výške aspoň 779 €. Žalobca tak pri overovaní príjmu postupoval podľa ZSÚ, teda overil príjem žalovaného prostredníctvom dopytu do registra Sociálnej poisťovne o čom predložil správu. Žalobca v rámci tohto dopytu musel postupovať podľa vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. z 19. decembra 2017, ktorá v prílohe ustanovuje rozsah a presné znenie otázok, ktoré je veriteľ oprávnený adresovať Sociálnej poisťovni za účelom preverenia príjmovej situácie klienta. Žalobca nemá možnosť adresovať Sociálnej poisťovni otázku v zmysle: „Aká je priemerná mesačná mzda zamestnanca x?“ Sociálna poisťovňa poskytuje údaj o vymeriavacom základe spôsobom zodpovedajúcim zákonom predpokladanému formátu odpovede, t. j. uvedením minimálnej hranice („aspoň“), a nie exaktnej sumy príjmu. V rámci výdavkov žalobca vo výpočte maximálneho limitu splátky, ktorý predložil spolu s vyjadrením k odporu, počítal so sumou 284,13 € ako životným minimom žalovaného, sumou 129,74 € ako životným minimom na 1 vyživované dieťa a interným tzv. stress bufferom v sume 65,6 € ako dodatočnou rezervou. Zároveň zohľadnil existujúci úver v spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktorého mesačná splátka je 37,8 €. Pri odpočítaní týchto položiek zo žalovaným uvedeného príjmu 1100 € by žalovanému zostávala suma 582,73 €. Žalovanému bol schválený spotrebiteľský úver s mesačnou splátkou 293,37 €. Žalovanému tak zostávala do maximálneho limitu splátky určeného interne žalobcom suma 289,36 €. Zároveň žalobca pri rozhodovaní o poskytnutí úveru zohľadnil, že žalovaný získaním tohto úveru znížil svoje mesačné úverové zaťaženie, kedy dva úvery (v ČSOB a HCS) s mesačnými splátkami v sume 201 € a 100,20 € nahradil jedným úverom s mesačnou splátkou v sume 293,37 €.

7. Súd nariadil pojednávanie na 7.10.2026, na ktoré sa právny zástupca žalobcu a ani žalobca nedostavili s tým, že ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili aby súd vec prejednal aj v ich neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Preto súd aj s poukazom

na (ďalej aj „“), v zmysle ktorého ustanovenia súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, vec prejednal v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „ÚZ“) súd zistil, že bola uzavretá dňa 7.7.2025 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom obsahuje okrem iného nasledovné údaje o poskytnutom úvere: Typ úveru: účelový úver – časť úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1; Celková výška úveru: 18.843 €; Ročná úroková sadzba: 10,86 % ; Výška splátky 293,37 €; Počet splátok: 96; Dátum prvej splátky: 30.8.2025; Celková čiastka splatná spotrebiteľom: 28.163,52 €; RPMN: 11,4 % s tým, že bola vypočítaná s dátumom poskytnutia úveru 30.7.2025. Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sú ÚZP s kódom IKO125 Znenie § 2 písm. a/ Hlavy 6 ÚZP je nasledovné: „V prípade, že ste sa celkom alebo čiastočne dostali do omeškania aspoň s 3 tromi splátkami a suma splátok, s ktorými ste v omeškaní, je najmenej vo výške I. desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie ste podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, II. piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie ste podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo III. dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie ste podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov, nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).“ Podľa prílohy 1 k ÚZ žalobca poskytne časť istiny úveru na predčasné splatenie peňažných záväzkov žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalovaným a Home Credit Slovakia, a.s. (č. zmluvy 7304041735) v zostávajúcej výške 2.962 € a na predčasné splatenie peňažných záväzkov žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalovaným a Československou obchodnou bankou, a.s. (č. zmluvy 2381492) v zostávajúcej výške 15.101 €.

10. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad (č.l. 47 spisu) žalovaný celkovo čerpal peňažné prostriedky vo výške 18.843 € a žalobcovi uhradil dňa 15.8.2025 sumu 293,37 € (1. splátka), dňa 12.9.2025 sumu 293,37 € (2. splátka), dňa 16.4.2026 sumu 80,5 € (čiastočná úhrada istiny 3. splátky) a dňa 15.5.2026 sumu 80,50 €.

11. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.1.2026 (na č.l. 23 spisu), ktorá bola žalovanému odoslaná dňa 23.1.2026 (č.l. 24 spisu) pod č. RG807605754SK a žalovanému bola doručená dňa 27.1.2026 (č.l. 50 spisu), oznámil žalobca žalovanému, že je v omeškaní s úhradou 3., 4. 5. a 6. splátky (každá vo výške 293,37 €) v celkovej sume 1.173,48 €, že celková dlžná suma predstavuje 1.221,48 € (vrátane zmluvnej pokuty 48 €) a že v prípade, ak splátky, s ktorými je v omeškaní, neuhradí do 15 dní od doručenia tejto výzvy, uplynutím tejto lehoty sa celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy stáva splatným.

12. Podľa úverovej správy na č. l. 20 spisu, posúdenia schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver na č. l. 22 spisu a potvrzení o provedení ověření bonity klienta na č. l. 54 spisu predstavuje započítateľný príjem klienta (žalovaného) 1.100 €, životné minimum žalovaného 284,13 €, životné minimum na 1 vyživované dieťa 129,74 €, suma splátok úverov od Home Credit 37,8 €, výška stress bufferu 65,6 €, Výška splátky schvaľovaného úveru 293,37 €, rodinný stav žalovaného: slobodný, počet detí: 1 a zostávajúca MLS žalovaného 289,36 €.

13. Z odpovedí Sociálnej poisťovne na č.l. 57 spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa kladne odpovedala na nasledovné otázky žalobcu: „Má klient za predposledný mesiac vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov aspoň 779 €?“; „Má klient priemerný vymeriavací základ za posledné 4 mesiace aspoň 779 €?“ a, naopak, záporne na nasledovné otázky: „Je klient poberateľom invalidného dôchodku?“; „Je klient poberateľom starobného dôchodku (vrátane predčasného starobného dôchodku)?“; „Je klient zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti?“.

14. Podľa (ďalej aj „“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa veta prvá od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

16. Podľa (ďalej aj „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov.

18. Ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní (ust. ods. 10 ).

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia ÚZ (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

20. Podľa § 2 písm. a/ ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

21. Podľa § 2 písm. b/ ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 2 písm. i/ ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

23. Podľa § 9 ods. 1 prvej vety ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

24. Podľa ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

26. Podľa § 11 ods. 2 veta prvá ZSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 7 ods. 16 písm. b/ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

29. Podľa § 7 ods. 17 písm. b/ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení

v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ označený v ÚZ obchodným menom, IČOm, sídlom a číslom zápisu v Obchodnom registri SR a žalovaný ako dlžník - fyzická osoba označená v ÚZ bytom, dátumom narodenia, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu uzatvorili zmluvu o úvere. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. , keď žalobca konal v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia a nasl. aj ustanovenia ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keď predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru veriteľom spotrebiteľovi ( ZSÚ). Na základe predmetnej zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi úver v sume 18.843 €, ktorý mal dlžník splácať v 96 splátkach tak, že celkovo zaplatí (spolu s úrokom) sumu 28.163,53 €. Žalovaný podľa platobnej histórie (i podľa obsahu žaloby) úver riadne nesplácal, keď ku dňu podania žaloby uhradil len 667,24 € a po jej podaní sumu 161 € (v ktorej časti žalobca následne zobral žalobu späť), čo napokon nebolo medzi stranami sporu ani sporné.

31. Súd v prvom rade pristúpil k preskúmaniu obsahových náležitostí ÚZ a dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h/ ZSÚ, v zmysle ktorého ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nie len ročnú percentuálnu mieru nákladov, ale zároveň aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ sa jedná o „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“ súd poukazuje tiež na závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 23.1.2025 vo veci C-677/23, v zmysle ktorých povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na výpočet RPMN musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy ako aj ostatné práva stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 odôvodnenia tohto rozsudku), že uvedenie týchto predpokladov má pre spotrebiteľa zásadný význam (bod 61 citovaného rozsudku), že tieto predpoklady je potrebné zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje (bod 63 odvodnenia tohto rozsudku) a že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy (bod 64 odôvodnenia citovaného rozsudku). V časti ÚZ označenej ako „Účelový úver“ je uvedená RPMN vo výške 11,4 % s dovetkom, že RPMN bola vypočítaná s dátumom poskytnutia úveru 30.7.2025. Aké predpoklady boli pre výpočet RPMN účelového úveru použité, však predmetná zmluva (a to ani v ÚZP) neobsahuje. V tejto súvislosti sa pritom nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že predmetné predpoklady pre výpočet RPMN sú špecifikované na strane 2 ÚZ v časti „Úver“, kde sú uvedene všetky položky, ktoré do vzorca pre výpočet RPMN vstupujú. Na strane 2 ÚZ sa totiž v prvom rade nenachádza žiadna časť s označením „Úver“, ale len časti označené „Vyhlásenia“, „Účelový úver“, „Poistenie a ďalšie parametre zmluvy“ a „Výplata úveru“. Ak mal pritom žalobca na mysli časť s označením „Účelový úver“, v tejto síce sú uvedené údaje ako typ úveru, celková výška úveru, výška mesačnej splátky, počet splátok, bezúročné obdobie, ročná úroková sadzba, RPMN, celková čiastka splatná spotrebiteľom, dátum prvej splátky, úhrada nasledujúcich splátok, ďalej tiež platobné údaje, lehota na podpis a doručenie zmluvy, číslo predajne, kód produktu, autorizačný kód a podobne, z tejto časti zmluvy (a ani zo žiadnej inej časti zmluvy) však nevyplýva, ktoré z uvedených položiek predstavujú predpoklady pre výpočet RPMN (t.j napríklad, či k týmto predpokladom patrí celková výška úveru alebo nie, celková výška mesačnej splátky alebo nie, typ úveru alebo nie, kód produktu alebo nie a podobne). Zároveň z predmetnej zmluvy nevyplýva, že sú to práve tie údaje, ktoré sú uvedené v časti „Účelový úver“, ktoré sú predpokladmi pre výpočet RPMN a že tieto predpoklady nie sú uvedené aj v iných častiach zmluvy (napr. aj v časti „Poistenie a ďalšie parametre úveru“) alebo len v iných častiach zmluvy. Predmetná zmluva tak vôbec neuvádza, ktoré z údajov, ktoré sa v tejto zmluve nachádzajú, sú predpokladmi pre výpočet RPMN. V zmysle už citovaného rozsudku by však spotrebiteľ nemal sám identifikovať, ktoré zo všetkých údajov, ktoré sa v zmluve nachádzajú, predpoklady pre výpočet RPMN predstavujú. Naopak, má byť stručne a jasne upovedomený o tom, z akých predpokladov bola RPMN vypočítaná, t.j. ktoré údaje boli vzaté do úvahy. Predmetné vysvetlenie predpokladov pritom neobsahuje ani strana 2 ÚZ (ako tvrdil žalobca, a to bez ohľadu na to, akú časť tejto strany mal na mysli) a ani žiadne iné strany (listy) tejto zmluvy. Zároveň nie je správne ani tvrdenie žalobcu o tom, že predmetná zmluva obsahuje (aspoň) indikatívny

výpočet RPMN. Absencia výslovného uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN má s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ ZSÚ za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (v tejto súvislosti súd len na okraj opätovne poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 23.1.2025 vo veci C-677/23, tento krát na jeho bod 62, z ktorého vyplýva, že keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES). Preto súd v prvom rade žalobu zamietol pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z 3.- 7. splátky vo výške 887,96 €.

32. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca svoju žalobu po skutkovej stránke odôvodil tak, že žalovaná suma pozostáva okrem úroku vo výške 887,96 € z nasledovných položiek: istina vo výške 530,22 € (táto suma prestavuje istinu 3.-7. splátky) a zosplatnená istina vo výške 17.908,37 € (táto suma prestavuje istinu splátok po zosplatnení za 8.-96. splátku). Po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v časti istiny v sume 161 € (ktorú, po začatí konania zaplatenú sumu, bolo potrebné s poukazom na čl. 2 str. 1 ÚZ započítať na úhradu najstarších záväzkov žalovaného, t. j. istiny 3. splátky, istiny 4. splátky a časti istiny 5. splátky), zostal predmetom konania len nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku istiny splátok splatných do zosplatnenia výške 369,22 € (530,22 € mínus 161 €) a zosplatnenej istiny v sume 17.908,37 €. Vzhľadom k uvedenému súd ďalej skúmal, či žalobca platne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru. V tejto súvislosti sa súd v prvom rade zameral na skúmanie, či veriteľ vôbec bol oprávnený úver zosplatniť.

33. Vychádzajúc z ust. § 11 ods. 2 veta prvá ZSÚ platí, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru v prípade, ak nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, ktoré ustanovenie veriteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere ukladá povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a pri tomto posúdení vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že ako na to správne poukázal žalobca, poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 18.843 € sa použil na refinancovanie úveru Home Credit Slovakia, a.s. (č. zmluvy 7304041735) v zostávajúcej výške 2.962 € a tiež na refinancovanie úveru Československej obchodnej banky, a.s. (č. zmluvy 2381492) v zostávajúcej výške 15.101 €, t.j. na refinancovanie úverov v zostávajúcich výškach spolu 18.063 €. Poskytnutý úver na základe ÚZ tak prevyšoval výšku zostatku refinancovaných úverov len o 780 € (18.843 € mínus 18.063 €), a teda výrazne neprevyšoval súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov podľa § 7 ods. 24 ZSÚ v spojení s § 4 ods. 1 opatrenia NBS č. 10/2017 (podľa ktorého ustanovenia opatrenia na účely § 7 ods. 24 a 31 ZSÚ sa za výrazné prevyšovanie súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov považuje prevyšovanie presahujúce nižšiu z týchto dvoch hodnôt: a/ suma 2000 €, b/ suma zodpovedajúca 5 % súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie, alebo navýšených spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie). Preto sú správne aj tvrdenia žalobcu o tom, že sa na úver poskytnutý na základe ÚZ s poukazom na § 7 ods. 24 ZSÚ nevzťahujú ust. odsekov 19 – 23 § 7 ZSÚ (najmä povinnosť určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver). Napriek uvedenému, ako to napokon uviedol aj žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, a najmä ako to vyplýva zo samotného § 7 ZSÚ, i na úver, ktorým sa refinancujú iné úvery, sa vzťahuje ust. § 7 ods. 1, ods. 16 a ods. 17 ZSÚ, t.j. i v tomto prípade je veriteľ pred poskytnutím takéhoto úveru povinný s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, na účely tohto posudzovania zobrať do úvahy najmä dobu na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 ZSÚ) a vynaloženie odbornej starostlivosti následne hodnoverne preukázať (§ 7 ods. 16 písm. b/ ZSÚ). V prejednávanom prípade však žalobca (veriteľ) s odbornou starostlivosťou (minimálne) vo vzťahu k zohľadneniu výšky príjmu spotrebiteľa nepostupoval. Žalobca sa totiž síce neuspokojil so zisťovaním príjmu len od samotného spotrebiteľa (ktorý pri uzatváraní zmluvy uviedol výšku svojho príjmu 1.100 € a to, že je zamestnaný) a výšku príjmu overoval aj v Sociálnej poisťovni (podľa § 5 ods. 2 písm. g/ opatrenia NBS č. 10/2017), avšak ako to vyplýva z odpovede Sociálnej poisťovne na č.l. 57 spisu, či zo samotných tvrdení žalobcu, v Sociálnej poisťovni overoval len vymeriavací základ žalovaného aspoň vo výške 779 €. Tento svoj postup žalobca odôvodnil tým, že „interným prepočtom dospel k sume, ktorá bola prevedená na hrubý príjem, resp. vymeriavací základ vo výške aspoň 779 €“. Ďalej žalobca uviedol, že „v rámci výdavkov

žalobca vo výpočte maximálneho limitu splátky, ktorý predložil spolu s vyjadrením k odporu počítal so sumou 284,13 € ako životným minimom žalovaného, sumou 129,74 € ako životným minimom na 1 vyživované dieťa a interným tzv. stress bufferom v sume 65,6 € ako dodatočnou rezervou. Zároveň zohľadnil existujúci úver v spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktorého mesačná splátka je 37,8 €. Pri odpočítaní týchto položiek zo žalovaným uvedeného príjmu 1100 € by žalovanému zostávala suma 582,73 €. Žalovanému bol schválený spotrebiteľský úver s mesačnou splátkou 293,37 €. Žalovanému tak zostávala do maximálneho limitu splátky určeného interne žalobcom suma 289,36 €.“ Povedané inak, napriek tomu, že z odpovede Sociálnej poisťovne mal žalobca zistený vymeriavací základ žalobcu (len) 779 €, pri určovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver už vychádzal zo sumy čistého príjmu 1.100 €, a to napriek tomu, že v konaní ani len netvrdil, že by čistý príjem 1.100 € mal žalobca preukázaný iným spôsobom (napr. potvrdením o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa podľa písm. a/ ods. 2 § 5 opatrenia NBS č. 10/2017, výpismi z platobného účtu spotrebiteľa, ktorý nie je vedený u veriteľa, a na ktorom sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa podľa písm. b/ ods. 2 opatrenia NBS č. 10/2017, pracovnou zmluvou spotrebiteľa vrátane jej dodatkov podľa písm. d/ ods. 2 opatrenia NBS č. 10/2017 a podobne). Je však nutné v prvom rade poukázať na to, že vymeriavací základ zamestnanca podľa je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu s výnimkou príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe oslobodeného od dane podľa osobitného predpisu, a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, a teda ide o hrubý príjem zamestnanca. Súd preto doplnil dokazovanie o výpočet čistej mzdy na č. l. 90, výpočet čistej mzdy na č. l. 91 spisu a výpočet čistej mzdy na č. l. 92 spisu, pričom zistil, že z vymeriavacieho základu 779 € predstavuje výška čistého príjmu nanajvýš 737,54 € - 737,56 € (za predpokladu, že si spotrebiteľ uplatňuje daňový bonus na maloleté dieťa a zároveň za predpokladu, že uvedené dieťa je vo veku do 15 rokov). Žalobca tak z odpovede Sociálnej poisťovne mohol mať preukázaný čistý príjem žalovaného nanajvýš vo výške 737,56 €. Následne, ak zobral do úvahy výdavky žalovaného vo výške 284,13 € (ako životné minimum žalovaného), vo výške 129,74 € (ako životné minimum na 1 vyživované dieťa, ktoré žalovaný uviedol v ÚZ), vo výške 37,8 € ako existujúci úver Home Credit (ktorý nebol poskytnutým úverom na základe ÚZ splatený), ako to žalobca napokon sám tvrdil, predstavuje rozdiel medzi maximálnym zisteným čistým príjmom žalobcu (737,56 €) a jeho základnými výdavkami (v celkovej výške 451,67 €) sumu 285,87 €, čo je menej ako dohodnutá splátka úveru na základe ÚZ v sume 293,37 €. V prípade, ak si žalovaný daňový bonus na maloleté dieťa neuplatňuje (čo žalobca neskúmal), predstavuje jeho čistá mzda (bez daňového bonus 100 €) len 637,54 € a za takýchto okolností žalovanému bez splátky úveru z ÚZ zostáva len 185,87 € (čo je výrazne menej ako dohodnutá splátka úveru na základe ÚZ v sume 293,37 €), a napokon ,v prípade, ak si žalovaný síce daňový bonus na dieťa uplatňuje, avšak dieťa je vo veku od 15 do 18 rokov (čo žalobca taktiež neskúmal), kedy je daňový bonus len vo výške 50 €, predstavuje čistý príjem žalovaného z vymeriavacieho základe 779 € sumu 687,54 €, z ktorej žalovanému po odpočítaní výdavkov v sume 451,67 € zostáva len 235,87 € (t.j. opäť výrazne menej, ako bola dohodnutá splátka úveru). Je tak potrebné konštatovať, že hoci sú správne tvrdenia žalobcu o tom, že nemá možnosť sám formulovať znenie otázok, ktoré Sociálnej poisťovni kladie, keď je povinný postupovať podľa vyhlášky MF SR č. 11/2018, ktorá ohľadne výšky príjmu spotrebiteľa umožňuje zisťovať len vymeriavací základ spotrebiteľa (a nie napr. čistý príjem), veriteľ sám zodpovedá za to, na akú minimálnu výšku vymeriavacieho základu spotrebiteľa sa Sociálnej poisťovne opýta. Pokiaľ teda žalobca zvolil overovanie deklarovaného čistého príjmu spotrebiteľa vo výške 1.100 € formou otázok na Sociálnu poisťovňu, mal zisťovať vymeriavací základ žalovaného buď v takej výške, ktoré by zodpovedala dosahovaniu čistého príjmu 1.100 € (t.j. mal sa dopytovať na vymeriavací základ vo vyššej výške ako 1.100 €), alebo aspoň v takej výške, ktorá by umožňovala zistiť, či žalovaný dosahuje taký príjem, ktorý je dostatočný na úhradu splátky poskytovaného úveru i ďalších výdavkov spotrebiteľa. Ak sa však žalobca rozhodol zisťovať vymeriavací základ práve v minimálnej výške 779 €, z ktorého vymeriavacieho základu však čistý príjem spotrebiteľa dosahuje nanajvýš 737,56 € (ak nie len 687,54 €, či dokonca 637,54 €) a ak zároveň mal preukázané výdavky spotrebiteľa minimálne vo výške 451,67 €, čo predstavuje rozdiel 285,87 €, a napriek tomu poskytol úver spotrebiteľovi s mesačnou splátkou až vo výške 293,37 €, veriteľ rozhodne s odbornou starostlivosťou nepostupoval. V tejto súvislosti pritom nebolo podstatným, že poskytovaný úver slúžil na splatenie dvoch predchádzajúcich úverov, ktorý výška splátok (podľa tvrdení žalobcu) v súhrne predstavovala 301,20 € (201 € + 100,20 €), a to z tohto dôvodu, že veriteľ pri určovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver na základe ÚZ už v rámci výdavkov nevychádzal z existencie týchto úverov, a teda už spomínané výdavky spotrebiteľa na úrovni minimálne 451,67 € splátky na tieto úvery nezahŕňali. Z toho možno vyvodiť, že aj po splatení týchto úverov úverom

z ÚZ, preukázané príjmy spotrebiteľa nepostačovali ani na úhradu splátky novoposkytnutého úveru z ÚZ. Zároveň samotná skutočnosť, že úverom so splátkou 293,37 € sa splatia dva úvery, ktorých súhrnná splátka bola o čosi vyššia, a to v sume 301,20 €, ešte nepreukazuje, že spotrebiteľ bude schopný uvedený novoposkytnutý úver s o niečo nižšou dohodnutou splátkou splácať. Veriteľ totiž pred poskytnutím úveru nemal preukázané, aké boli dôvody, pre ktoré spotrebiteľ chce pôvodné úvery refinancovať (ktorými mohlo byť i to, že pôvodné úvery už nevládal splácať), a neporovnával ani osobnú a majetkovú situáciu spotrebiteľa v čase uzatvárania zmlúv týkajúcich sa pôvodných úverov v porovnaní s jeho osobnou a majetkovou situáciu v čase uzatvárania ÚZ (osobná a majetková situácia žalovaného mohla byť napríklad priaznivejšia v čase uzatvárania pôvodných zmlúv, a teda umožňovala splácať aj splátky v sume 301,2 €, a, naopak, nepriaznivejšia v čase uzatvárania ÚZ, a teda neumožňujúca splácať ani splátku 293,37 €). Samotné mierne zníženie splátky (o ani nie 8 € mesačne) tak nezbavovalo veriteľa povinnosti s odbornou starostlivosťou deklarovaný príjem spotrebiteľa preskúmať, a to osobitne aj pre to, že ako už bolo uvedené vyššie, ust. § 7 ods. 1 ZSÚ o povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, sa vzťahuje aj na úvery, ktorými sa refinancujú inú úvery, a táto povinnosť u veriteľa existuje pred uzatvorením akejkoľvek zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 3.12.2025, ktorým bolo zamietnuté dovolanie veriteľa voči rozsudku odvolacieho súdu v obdobnej veci (odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa pred poskytnutím úveru, ktorým boli refinancované iné úvery, neoverovala deklarované príjmy žalovanej s odbornou starostlivosťou), a v ktorom rozhodnutí dovolací súd okrem iného konštatoval, že podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZSÚ sa vynaložením odbornej starostlivosti rozumie, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; mohlo by sa zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol do príslušných registrov a vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady, je ale zrejmé, že na to, aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu - teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho a odborného posúdenia by totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takej povinnosti veriteľa sledovalo - chrániť spotrebiteľa pred nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou.

34. Možno tak uzatvoriť, že tým, že sa veriteľ v prejednávanom prípade obmedzil len na zisťovanie vymeriavacieho základu zamestnaného spotrebiteľa na úrovni 779 €, čo predstavuje nanajvýš 737,56 € v čistom, ktorý príjem ani po zohľadnení základných výdavkov spotrebiteľa nepostačuje na úhradu dojednanej splátky spotrebiteľského úveru, a napriek tomu vychádzal z nepreukázaného príjmu spotrebiteľa v sume 1.100 € a úver spotrebiteľovi následne poskytol, nepostupoval pred uzatvorením ÚZ s odbornou svárlivosťou podľa ZSÚ, z ktorého dôvodu podľa veta prvá ZSÚ nebol oprávnený spotrebiteľský úver zosplatniť. Hoci žalobca v konaní preukázal, že žalovanému zaslal výzvu podľa a tiež, že táto sa dostala do dispozície žalovaného (tento ju riadne prevzal dňa 27.1.2026), zosplatnenie úveru na základe takejto výzvy je rozporné zo zákonom, a teda absolútne neplatné ( ).

35. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady pre autoritatívne rozhodnutie súdu vo veci samej. Sú definované právnou teóriou ako procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán sporu, negatívne procesné podmienky a vecné procesné podmienky. Čo sa týka vecných procesných podmienok medzi tieto patrí aj existencia návrhu na začatie konania (žaloby), ktorej náležitosťami v zmysle sú (okrem iného) povinnosť žalobcu úplne opísať rozhodujúce skutočnosti zakladajúce tvrdený nárok voči žalovanému a žalobný návrh (petit).

36. Podľa a , súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

37. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičným a prejednacím princípom, pričom konanie sa začína na základe podanej žaloby (ako jednej z procesných podmienok), v ktorej žalobca vymedzuje predmet sporového konania pokiaľ ide o a/ konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, b/ konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu a c/ výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby, pričom súd je týmto žalobným návrhom viazaný, t.j. nesmie ísť nad rámec petitu (tzv. zásada "ne ultra petitum"). „Z dispozičného princípu vyplýva,

že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.07.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 3.12.2025, či Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. októbra 2012 zverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky ako 42/2012). V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. V tomto smere dáva súd do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.02.2024, v ktorom konaní sa žalobca domáhal priznania plnenia na základe tvrdenia o zosplatnenom poskytnutom úvere a v tomto smere produkoval k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Odvolací súd mal za to, že žalobcovi nevzniklo právo na zosplatnenie úveru a teda oprávnenie domáhať sa od žalovaného zaplatenia celého zostatku poskytnutého a nezaplateného úveru a žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok na zaplatenie dlžných splátok splatných ku dňu vydania rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR však prijal záver, že odvolací súd pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného petitu, pretože mu priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobcovom návrhu. Pokiaľ mal odvolací súd za to, že zosplatnenie úveru je neplatné a napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobcu, tomuto priznal časť uplatneného nároku v spore, v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán, porušil tým zásahu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Predmetné, posledne citované, rozhodnutie Najvyššie súdu SR bolo predmetom prieskumu i Ústavného súdu SR, s tým, že Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. ústavnú sťažnosť voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR odmietol, zopakoval, že všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu, pričom doplnil, že pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom má rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza. S vyššie citovanými rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít je navyše súladná aj judikatúra Krajského súdu v Banskej Bystrici (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , a i.). Preto pokiaľ žalobca svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná suma pozostáva o. i. zo zosplatnenej istiny vo výške 17.908,37 € (táto suma prestavuje istinu splátok po zosplatnení za 8.-96. splátku), neostávalo súdu nič iné len žalobu zamietnuť aj v tejto časti.

38. Napokon sa žalobca podanou žalobou domáhal aj zaplatenia istiny 3. – 7. splátky v celkovej výške 530,22 €, z ktorej po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v časti istiny v sume 161 € zostal predmetom konania len nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku istiny splátok splatných do vykonaného (hoci neplatného) zosplatnenia výške 369,22 € (530,22 € mínus 161 €). Predmetnú istinu súd žalobcovi priznal, keď podanou žalobou sa žalobca (pôvodne) domáhal zaplatenia istiny v sume 530,22 €, ktorá podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad pozostávala zo zvyšku istiny 3. splátky v sume 20,86 € (101,36 € mínus 80,5 €, ktorá suma bola zaplatená dňa 16.4.20256), istiny 4. splátky v sume 124,24 €, istiny 5. splátky v sume 130,80 €, istiny 6. splátky v sume 126,58 € a istiny 7. splátky v sume 127,74 €, čo spolu predstavuje žalobcom požadovanú istinu 530,22 €. V priebehu konania žalovaný podľa nepopretých skutkových tvrdení uhradil ešte dňa 15.5.2026 sumu 80,5 € a dňa 16.6.2026 sumu 80,50 €, t.j. spolu 161 €, v časti ktorej istiny vzal žalobca následne žalobu späť. Nárok žalobcu tak bol dôvodný čo do zaplatenia istiny 369,22 € (530,22 € mínus 161 €), keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca ktorúkoľvek platbu žalovaného započítal na poplatok za upomienku v sume 12 € (a ani, že by sa zaplatenia tohto poplatku vo veci samej domáhal), v čoho dôsledku sa súd vzhľadom na hospodárnosť konania nezaoberal prípadnou neplatnosťou zmluvného dojednania o tomto poplatku. Vzhľadom k uvedenému súd žalovaného zaviazal k úhrade istiny v sume 369,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne ( v nadväznosti na nariadenia vlády č. ) zo sumy 530,22 € od 14.3.2026 do 15.5.2026 (hoci sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou 3. splátky dňa 16.10.2025, 4. splátky dňa 16.11.2025, 5. splátky dňa 16.12.2025, 6. splátky dňa 16.1.2026 a 7. splátky dňa 16.2.2025 žalobca si úrok z omeškania uplatnil

až od 14.3.2026, čím bol súd viazaný), zo sumy 449,72 € od 16.5.2026 do 16.6.2026 (530,22 € mínus 80,5 € uhradených 15.5.2026) a zo sumy 369,22 € od 17.6.2026 (449,72 € mínus 80,5 € uhradených dňa 16.6.2026) do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a žalovanému ako procesne úspešnejšej strane konania priznal voči v konaní neúspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,52 %, keď žalobcovi bola priznaná suma 369,22 € z celkovej uplatnenej sumy 19.326,55 € (istina 18.438,59 € + kapitalizovaný úrok v sume 887,96 €; v tejto súvislosti súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.11.2008, z ktorých vyplýva, že príslušenstvo na účely posúdenia úspechu je možné zohľadniť v prípade, ak je vyčíslené v žalobe), čo predstavuje úspech žalobcu 1,91 % a v časti o zaplatenie sumy 161 € (ktorú žalovaný uhradil po začatí konania, v čoho dôsledku vzal následne žalobca žalobu späť), zavinil zastavenie konania žalovaný (0,83 % zo žalobou uplatnenej sumy 19.326,55 €). Úspech žalobcu v spore spolu so zavinením žalovaného na zastavení konania tak predstavuje 2,74 %. Vo zvyšku bol v spore úspešný žalovaný (97,26 %). Rozdiel medzi úspechom žalovaného a jeho neúspechom tak predstavuje 94,52 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.