Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-150-2019.pdf
PDF · 156.07 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/150/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a členov senátu JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobkyne: B.. D. T., U.. XX.X.XXXX, L. U. XXA, R., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Chmurom, Zvonárska 8, Košice, proti žalovanej: G.. M. D., U.. XX.X.XXXX, F. XXF, R., zastúpenej UHRINČAŤ - Vajda s.r.o., Rybničné námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 580,65 eura s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovanej na zaplatenie 3.600 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/2/2017-213, zo dňa 18.10.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol; žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 3.600 eur spolu s poplatkom z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 1.200 eur od 9.11.2016 do zaplatenia, spolu s poplatkom z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 1.200 eur od 9.12.2016 do zaplatenia, spolu s poplatkom z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 1. 200 eur od 9.1.2017 do zaplatenia, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 1.200 eur od 9.2.2017 do zaplatenia a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 19.1.2017 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej k zaplateniu istiny 580,65 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania na tom základe, že Nájomnou zmluvou zo dňa 25.2.2016, žalovaná poskytla žalobcovi v zmluve dojednaný byt za podmienok dohodnutých v zmluve. S užívaním predmetu nájmu (bytu) sa opakovane vyskytovali neodstrániteľné závady takého rázu, že byt nebolo možné užívať; dňa 16.8.2016 došlo k odstúpeniu od Nájomnej zmluvy a následne zo strany žalobcu došlo k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok. Dňa 9.9.2016 bol žalovanej poslaný pokus o pokonávku, avšak bez výsledku. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe vyslovila názor, že žalobcove odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatný právny úkon bez akýchkoľvek právnych účinkov; k ukončeniu nájomnej zmluvy nedošlo ani na základe výpovede nájomcu e-mailom zo dňa 3.8.2016, nakoľko nebola dodržaná zákonom stanovená písomná forma právneho úkonu, t.j. ide o absolútne neplatný, nulitný úkon pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalovaná listom zo dňa 25.11.2016, doručeným žalobcovi 13.12.2016, vypovedala Nájomnú zmluvu z dôvodu omeškania žalobcu s úhradou nájomného a úhrad plnení poskytovaných spolu s užívaním bytu za viac ako 3 mesiace, výpovedná doba by mala uplynúť dňa 31.3.2017, ale nakoľko nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo 28.2.2017, uplynutím dojednanej doby nájmu. Žalovaná namietala, že sa žalobca snažil ukončiť nájomnú zmluvu tým spôsobom, že sa chcel zbaviť svojich
záväzkov voči žalovanej z titulu nájomnej zmluvy. Keďže žalobca neevidoval žiadnu splatnú pohľadávku voči žalovanej, nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu zo dňa 17.8.2016. Žalovaná mala za to, že žalobca nemá voči nej žiadny nárok a preto je jeho žaloba nedôvodná, odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.8.2016 a jednostranné započítanie zo dňa 17.8.2016, sú absolútne neplatné právne úkony, Nájomná zmluva bola platne ukončená uplynutím doby nájmu 28.2.2017 a preto nezanikol ani záväzok žalobcu ako nájomcu uhrádzať riadne a včas nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške a spôsobom uvedeným v nájomnej zmluve. Poukázala na čl. 3 bod 3.1, čl. 4 bod 4.2 Nájomnej zmluvy s tým, že žalobca nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za mesiace 8,9,10,11,12/2016 a 1,2/2017 neuhradil, hoci nájomné a úhrady na plnenia poskytované s užívaním bytu za tieto mesiace sú splatné v zmysle dojednaných zmluvných podmienok. Žalovaná dňa 2.12.2016 podala na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C/323/2016 návrh na vydanie platobného rozkazu a domáha sa neuhradeného nájomného a úhrad poskytovaných s užívaním bytu za mesiace 8-11/2016 a súčasne týmto návrhom započítala pohľadávku žalobcu na vrátenie zábezpeky 1.200 eur zloženej žalobcom podľa čl. 3 bod 3.2 Nájomnej zmluvy. Nakoľko žalobca neuhradil žalovanej ani časť jej splatnej pohľadávky, po vykonanom zápočte žalovanej ostala pohľadávka z titulu neuhradeného nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu v celkovej výške 7.200 eur s prísl., z čoho 3.600 eur s prísl. si žalovaná uplatnila na Okresnom súde Poprad (konanie je vedené pod sp. zn. 9C/323/2016) a sumu 3.600 eur si žalovaná uplatnila v aktuálnom konaní vzájomnou žalobou podľa § 147 C.s.p..
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zhrnul obsah podanej žaloby tak, že žalobca si uplatnil vrátenie alikvotnej časti zábezpeky z dôvodu zániku Nájomnej zmluvy odstúpením od zmluvy žalobcom, v sume 580,65 eura; z obsahu uzatvorenej Nájomnej zmluvy mu vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 25.2.2016 k platnému a účinnému uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalovaná prenechala žalobcovi do nájmu byt č. XX-XX, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu na ul. E. č. X v C., zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. C., pivnicu a dve parkovacie - garážové státia č .XX a č. XX s tým, že byt v čase podpisu nájomnej zmluvy a jeho odovzdania bol vybavený podlahovým kúrením, klimatizáciou, práčkou so sušičkou, kuchynskou linkou s elektrickou varnou doskou, teplovzdušnou rúrou, chladničkou, mrazničkou, zabudovaným kávovarom a umývačkou riadu. V nájomnej zmluve odstúpenie od zmluvy nebolo upravené. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca uhradil prvé nájomné a zábezpeku 1.200 eur k rukám žalovanej pri podpise nájomnej zmluvy. Podľa čl. 2 bod. 2.1 Nájomnej zmluvy bol nájom bytu dojednaný na dobu určitú od 1.3.2016 do 28.2.2017. Žalobca koncom mája 2016 oznámil žalovanej, že sa v byte vyskytla závada - zatekanie vody do bytu zo strechy bytového domu, na čo žalovaná ihneď poskytla možnosť vykonania opravy závady na jej náklady (e- mailová komunikácia, čestné vyhlásenie developera) a zároveň poskytla žalobcovi možnosť náhrad- ného ubytovania v hoteli určenom žalobcom do času, kým sa závada neopraví, s čím žalobca nesúhlasil a na možnosť odstránenia závady na náklady žalovanej nereagoval. Mal za preukázané, že žalobca dňa 3.8.2016 doručil žalovanej prostredníctvom elektronickej pošty e-mail, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca vypovedá Nájomnú zmluvu, ktorá bude ukončená ku dňu 1.9.2016, a súčasne v prílohe e-mailu zaslal fotky "presiaknutej vody a vzniknutých plesní". Žalobca v e-maily zo 7.11.2016 uviedol, že cit.: "...v zmysle nájomnej zmluvy bod 6.3 boli nájomcom odstraňované závady a pleseň na stenách na ich vlastné náklady a to prostriedkami proti plesni. Po neúspešnom pokuse o odstránenie závady nájomcom Vám tieto závady boli oznámené emailom aj SMS správou, nespochybňujeme, že tieto nedostatky ste v zmysle nájomnej zmluvy mala záujem odstrániť na vaše náklady a nakoľko sa jednalo o závažnejší problém so zatekaním strechy, ktorý nie je možné odstrániť v krátkom čase, tak, aby nebránili riadnemu užívaniu predmetu nájmu, sa nájomca rozhodol odstúpiť od nájomnej zmluvy z dôvodu zdravotných rizík po konzultácii s pediatričkou, kde im s dieťaťom v týchto priestoroch neodporúčala ostať resp. počkať na opravu strechy...".
3. Súd prvej inštancie ďalej k zistenému skutkovému stavu podotkol, že žalovaná listom zo dňa 25.11.2016, doručeným žalobcovi 13.12.2016, vypovedala Nájomnú zmluvu z dôvodu omeškania žalobcu s úhradou nájomného a úhrad plnení poskytovaných spolu s užívaním bytu za viac ako 3 mesiace, výpovedná doba by mala uplynúť 31.3.2017, ale nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú a tak k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo uplynutím dojednanej doby nájmu, 28.2.2017. Žalobca žalovanej byt neodovzdal. Podľa čl. 3 bod 3.1, čl. 4 bod 4.2 Nájomnej zmluvy žalobca nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za mesiace 8, 9, 10, 11, 12/2016 a 1, 2/2017 neuhradil. Z listinných dôkazov súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná 2.12.2016 podala na Okresnom súde Poprad návrh na vydanie platobného rozkazu (konanie sa vedie pod sp. zn. 9C/323/2016) a domáhala
sa neuhradeného nájomného a úhrad poskytovaných s užívaním bytu za mesiace 8-11/2016, súčasne týmto návrhom započítala pohľadávku žalobcu na vrátenie zábezpeky vo výške 1.200 eur zloženej žalobcom podľa čl. 3 bod 3.2 Nájomnej zmluvy; žalobca neuhradil žalovanej ani časť jej splatnej pohľadávky, po vykonanom zápočte žalovanej ostala pohľadávka z titulu neuhrade-ného nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu v celkovej výške 7.200 eur s prísl., z čoho 3.600 eur s prísl. si žalovaná uplatnila na Okresnom súde Poprad (konanie je vedené pod sp. zn. 9C/323/2016) a sumu 3.600 eur si žalovaná uplatnila v aktuálnom konaní vzájomnou žalobou (§ 147 C.s.p.).
4. Súd prvej inštancie následne skonštatoval, že z obsahu listu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva ("RÚVZ") so sídlom v Michalovciach (č.l. 171), vyplýva iba všeobecne známy záver, že kvalita vnútorného prostredia objektov ovplyvňuje náš zdravotný stav a spóry plesní, ktoré sú uvoľňované do ovzdušia a vdychované, môžu vyvolávať u vnímavých jedincov a detí precitlivenosť, teda môžu negatívne vplývať na človeka. Stanovisko je všeobecné, nevzťahuje sa na konkrétny byt, ktorý je predmetom sporu. Z obsahu listu RÚVZ z 15.6.2018 (č.l. 172) vyplýva zase odpoveď na otázku (vo všeobecnosti), týkajúcu sa zdravotných rizík spôsobených expozíciou plesní (nevzťahuje sa na konkrétny byt, ktorý je predmetom sporu). Z listinného dôkazu - Čestné vyhlásenie W. N. (suseda, spoluvlastníka bytu, ktorý sa nachádza priamo pod predmetným bytom žalovanej) zo dňa 14.6.2018 (č.l. 159) zistil, že počas celej doby užívania sa v byte č. XX, ktorý užíva, nevyskytla žiadna závada zatekania a výskytu plesní súvisiaca s obvodovou stenou bytu vo vlastníctve žalovanej a nikdy nemal problém so zatekaním z obvodovej steny bytu v jej vlastníctve a nikdy sa v tejto veci nesťažoval a ani nekontaktoval majiteľa, nájomcu, užívateľa bytu č. 12. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na listinný dôkaz - Čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti REO Jantar s.r.o. (č.l. 183), ktorú žalovaná kontaktovala za účelom odstránenia závady oznámenej žalobcom v máji 2016 a v auguste 2016; vyplýva z neho, že žalovaná konala a mala záujem žalobcom ohlásenú závadu riešiť v priebehu mesiaca máj 2016, august 2016 (nájomca byt nesprístupnil) a koncom roka 2016 vykonali obhliadku bytu za účelom zistenia rozsahu ňou oznámenej závady a bolo zistené, že medzi hornou a bočnou stenou chodby pri vstupe do obývačky a kuchyne sa nachádza mokrá škvrna vo veľkosti cca 20 cm, v strede ktorej bol neidentifikovateľný tmavý fľak v rozsahu 2 až 3cm a žiadne ďalšie závady zistené neboli.
5. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalobca koncom mája 2016 oznámil žalovanej, že sa v byte vyskytla závada - zatekanie vody do bytu zo strechy bytového domu. Fotografickým záberom (č.l. 177) bol zachytený priesak stropu vo vstupnej hale bytu. Zhodnotením listinných dôkazov mal tiež za preukázané, že žalovaná reagovala na oznámenie žalobcu z mája 2016 a snažila sa poskytnúť žalobcovi možnosť opravy ním oznámenej závady na jej náklady a zároveň poskytla žalobcovi aj náhradné ubytovanie v hoteli určenom žalobcom do času, kým sa závada neopraví, ale žalobca s tým nesúhlasil a na možnosť odstránenia závady na náklady žalovanej nereagoval. Dňa 3.8.2016 žalobca doručil žalovanej e-mail a oznámil jej, že vypovedá Nájomnú zmluvu, ktorá bude ukončená ku dňu 1.9.2016, súčasne v prílohe e-mailu zaslal fotky (bez ZEP a bez podpisu žalobcu). Žalovaná odpovedala e-mailom zo dňa 4.8.2016 tak, že výpoveď žalobcu rešpektuje a poukázala na zmluvne dojednané podmienky Nájomnej zmluvy, podľa ktorých je výpovedná doba 6 týždňov a začína plynúť dňom 1.9.2016 a nájom bude ukončený v polovici októbra 2016. Žalovaná opätovne ponúkla žalobcovi možnosť opravy strechy a interiéru; následne sa strany sporu dohodli na ohliadke bytu za účelom zistenia rozsahu závady a jej odstránenia. Žalobca e-mailom zo dňa 15.8.2016 požiadal o presunutie termínu obhliadky bytu na 17.8.2017 o 19:30 hod z pracovných dôvodov, ale byt žalovanej nesprístupnil, následne dňa 17.8.2016 o 18:08 hod. oznámil žalovanej, že sa z bytu vysťahoval a že odôvodnenie aj s kľúčmi bolo zaslané poštou. Žalobca preukázal doručenie listu zo dňa 16.8.2016 žalovanej podacím lístkom zo dňa 17.8.2016 č. RF182597642SK (č.l. 81), zásielka bola žalovanej dodaná 23.8.2016. Žalovaná listom zo dňa 25.11.2016, doručeným žalobcovi 13.12.2016, vypovedala Nájomnú zmluvu z dôvodu omeškania žalobcu s úhradou nájomného a úhrad plnení poskytovaných spolu s užívaním bytu za viac ako 3 mesiace, výpovedná doba by mala uplynúť dňa 31.3.2017, ale keďže Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, k jej ukončeniu došlo uplynutím dojednanej doby nájmu, t.j. 28.2.2017.
6. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že predmetný byt (podľa čl. 1 bod 1.1.Nájomnej zmluvy) bol spolu s vybavením a príslušenstvom úplne nový a nebol nikým obývaný (žalovaná ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca túto skutočnosť potvrdili svojim podpisom na Nájomnej zmluve a toto tvrdenie nepopreli). Vzal do úvahy stanovisko RÚVZ so sídlom v Michalovciach (č.l. 171), že kvalita vnútorného prostredia objektov ovplyvňuje zdravotný stav a spóry plesní, ktoré sú uvoľňované do ovzdušia a vdychované môžu vyvolávať u vnímavých jedincov a detí precitlivenosť,
teda že môžu negatívne vplývať na človeka a prihliadol na obsah listu RÚVZ z 15.6.2018 (č.l. 172) o všeobecných zdravotných rizikách spôsobených expozíciou plesní; v tejto súvislosti ale dôvodil, že ide o stanovisko na všeobecne položenú otázku ohľadom potvrdenia resp. vyvrátenia existencie súvislosti medzi zotrvaním človeka v byte s výskytom plesní a s tým súvisiacim škodlivým vplyvom na ľudský organizmus a ďalej argumentoval tým, že predmetné stanovisko nedáva odpoveď na otázku, či práve predmetný byt vo vlastníctve žalovanej bol v danom čase zdraviu škodlivý a či závada zatekania, ktorú žalobca označil za príčinu výskytu údajných agresívnych a rozširujúcich plesní v máji 2016 bola, resp. nebola takého rozsahu, že sa v byte vyskytovali resp. nevyskytovali plesne a teda či bol alebo nebol naplnený dôvod na postup žalobcu podľa § 697 Občianskeho zákonníka.
7. Rozvinul úvahu, že aj keď sa v byte vyskytla závada zatekania do bytu zo strechy bytového domu, s poukazom na stanovisko developera a žalovanej dospel k záveru, že predmetná závada bola (a mohla byť aj podstatne skôr, predtým ako žalovaný svojvoľne opustil byt) odstránená počas niekoľkých dní (cca 3-4 dní). V danom prípade ale žalobca nesprístupnil byt žalovanej a vec sa rozhodol riešiť svojvoľne v rozpore s cit. ustanoveniami Občianskeho zákonníka, čím vystavil predmetný byt a osoby v ňom žijúce riziku vzniku škody (výskytu plesní podľa vykonaného dokazovania nedošlo).
8. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdenie, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou zanikol z dôvodov ustanovených v § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka (t.j. že existoval dôvod odstúpenia od zmluvy o nájme), ďalej že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že prenajatý byt nebol spôsobilý na bývanie; skonštatoval, že priloženou fotodokumentáciou a video-záznamom neboli preukázané tvrdenia žalobcu o "agresívnych a rozširujúcich sa plesniach", resp. že sa jednalo o zdraviu škodlivý a závadný byt. Podľa vyhotovených záberov a čestných prehlásení developera bytového domu (viď Čestné vyhlásenie č.l. 183), ktorého žalovaná kontaktovala za účelom odstránenia závady vyplýva, že žalovaná konala a mala záujem žalobcom ohlásenú závadu riešiť v priebehu mája 2016, kedy ho žalovaná kontaktovala ohľadom vzniku závady - zatekania do bytu a výskyt plesní zo strechy bytového domu a žiadala o okamžité odstránenie tejto závady; oznámila mu, že sa musí dohodnúť s nájomcom ohľadne sprístupnenia bytu, pretože závadu a jej rozsah nevidela a koncom mája 2016 oznámila, že sa s nájomcom dohodla, že predmetnú závadu si odstráni sám na vlastné náklady, v auguste 2016 žiadala okamžité odstránenie závady s tým, že si už dohodla termín sprístupnenia bytu s nájomcom, ale nájomca byt nesprístupnil a opravu nebolo možné vykonať a koncom roka 2016 vykonali obhliadku bytu so súhlasom vlastníka za účelom zistenia rozsahu ňou oznámenej závady a bolo zistené, že medzi hornou a bočnou stenou chodby pri vstupe do obývačky a kuchyne sa nachádza mokrá škvrna vo veľkosti cca 20 cm, v strede ktorej bol neidentifikovateľný tmavý fľak v rozsahu 2 - 3cm a žiadne ďalšie závady zistené neboli, predstavovali teda malý mokrý fľak bez akejkoľvek prítomnosti plesní (č.l. 180) a na inom mieste prenajatého predmetného bytu sa závada (mokrý fľak) neprejavovala, žiadne ďalšie závady zistené neboli. S poukazom na tieto dôkazy, pre (blízky) vzťah k žalobcovi, k predmetu sporu a z toho vyplývajúci záujem na rozhodnutí, neprihliadol na písomnú výpoveď manželky žalobcu, pre jej zaujatosť k predmetu sporu; písomnú výpoveď manželky žalobcu ako takú súd prvej inštancie považoval za nevierohodnú. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu žalovaného (podľa správnosti žalobcu) v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. prvoinštančného rozhodnutia.
9. Súd prvej inštancie s ohľadom na ustálený skutkový stav posúdil právny úkon ohľadom odstúpenia žalobcu od Nájomnej zmluvy zo dňa 16.8.2016, ako neplatný úkon, obchádzajúci § 679 Občianskeho zákonníka, ktorý žalobca urobil pod vplyvom negatívnych emócií bez podkladov (či už odborného stanoviska alebo písomného odporúčania príslušných úradov); zdôraznil, že zo strany žalobcu išlo o svojvoľné konanie v rozpore s § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko už opísaná závada zatekania v predmetnom byte podľa listinných dôkazov, fotografických záberov (bolo preukázané, že medzi hornou a bočnou stenou chodby pri vstupe do obývačky a kuchyne sa nachádzala mokrá škvrna vo veľkosti cca 20cm, v strede ktorej bol neidentifikovateľný tmavý fľak v rozsahu 2 - 3 cm, pričom žiadne ďalšie závady zistené neboli, bol to malý mokrý fľak s rozmerom cca 20 - 30 cm, bez akejkoľvek prítomnosti plesní) a čestných prehlásení založených v spise, nebola závadou v takom rozsahu, že by ohrozovala zdravie osôb žijúcich v byte. Vychádzajúc z uvedeného zastával názor, že nebola splnená zákonná podmienka na odstúpenie od Nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že situácia bola riešiteľná a žalobca mal právo požadovať od žalovanej (prenajímateľky) odstránenie vzniknutej závady podľa § 691 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne žalobca ako nájomca mal
právo uplatniť si zľavu z nájomného podľa § 698 ods. 3, § 699 Občianskeho zákonníka, uzavrel súd prvej inštancie.
10. Podčiarkol, že odstúpením (3.8.2016) žalobcu od zmluvy o nájme nedošlo k ukončeniu nájmu (nebola dodržaná zákonom stanovená písomná forma právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy, žalobca a žalovaná mali záujem na pokračovaní nájmu na základe predmetnej nájomnej zmluvy) a že nájom neskončil ani výpoveďou žalovanej a teda s ohľadom na plynutie výpovednej doby, nájom bol dojednaný na dobu určitú podľa čl. 2 bod. 2.1 Nájomnej zmluvy do 28.2.2017, kedy došlo aj k jeho ukončeniu. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie v zmysle § 39, § 48 ods. 1, ods. 2, § 663, § 664, § 665 ods. 1, ods. 2, § 667 ods. 1, ods. 2, § 668 ods. 1, ods. 2, § 669, § 670, § 671 ods. 1, § 673, § 674 , § 675, § 676 ods. 1, § 677 ods. 1, § 677 ods. 2, § 679 ods. 1, ods. 2, § 682, § 685 ods. 1, § 687 ods. 1, ods. 2, § 691, § 692 ods. 1, ods. 2, § 693, § 694, § 695, § 696 ods. 1, ods. 2, § 698 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 699, § 710 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 a § 697 Občianskeho zákonníka, za použitia § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. žalobu žalobcu zamietol a vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie 3.600 eur spolu s požadovaným príslušenstvom v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu žalovanej, ktorej čistý pomer úspechu vo veci o zaplatenie istiny 580,65 eura s prísl. a vo veci o vzájomnej žaloby o zaplatenie 3.600 eur bol 100 %, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej strane s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
11. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovanú zaviazať povinnosťou zaplatiť žalobcovi 580,65 eura spolu s prísl., protižalobu žalovanej zamietnuť a priznať mu plný nárok na náhradu trov konania. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola jeho námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko napadnutý rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a pre jeho vnútornú rozporuplnosť. Bol názoru, že súd prvej inštancie sa zameral na vykonanie a hodnotenie škodlivosti plesní, čo je v rozpore s predmetom podstaty žalobného návrhu. Z vyššie uvedeného mu vyplynula prekvapivosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku a ďalej vyslovil názor, že ak nie je z odôvodnenia rozhodnutia súdu zrejmé, prečo rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, je nutné považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva odpovede na to, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, vyjadrenému vo výroku rozhodnutia. Zhrnúc vyššie uvedené mal za to, že napadnutý rozsudok nie je spôsobilý prieskumu, či už zo strany účastníka konania alebo zo strany odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie mu svojim postupom aj týmto odňal možnosť konať pred súdom, pretože nemá možnosť efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolanie odôvodniť, lebo rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody resp. dôvody, ktorým sa porozumieť nedá a absentujú aj ostatné obsahové náležitosti rozhodnutia.
12. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam žalobca zopakoval prekvapivý záver súdu prvej inštancie, že stav v prenajatom byte nebol taký, aby zadával dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Poukázal na vyjadrenie samotnej žalovanej, že vedela že do uvedeného bytu zateká a vyskytujú sa v ňom plesne (nakoniec to bol aj dôvod jej požiadavky na zhotoviteľa stavby o tom aby vady odstránil). Uvedené a teda výskyt zatekania a výskyt plesní mal za nepochybný aj z doloženej fotodokumentácie, z jeho výpovede a svedeckej výpovede manželky žalobcu. Uvedené mal za zrejmé aj zo samotnou žalobkyňou predloženého dôkazu a to vyjadrenie developera projektu spoločnosti REO JANTAR s.r.o., kde pod písm. c) sa konštatuje, že pani D. ich kontaktovala ohľadom vzniku závady - zatekania do bytu a výskyt plesní a teda samotná žalovaná vedela o tom, že do bytu zateká a je v ňom výskyt plesní. Ďalej sa opakovane opäť táto závada uvádza pod písm. d), keď ich žalovaná žiadala o okamžité odstránenie tejto závady a nakoniec pod písm. e) samotný developer - stavebný zhotoviteľ, potvrdil dôvody odstúpenia, a teda, že do uvedeného bytu zatekalo
- zatečená škvrna vo veľkosti cca 20 cm, a neidentifikovateľný fľak. Argumentoval, že v nadväznosti na právnu úpravu oprávnenosti odstúpenia od zmluvy podľa § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka štát prijal vyhlášku č. 259/2008 Z.z. a poznamenal, že byt s ním obývali okrem manželky aj deti (jedno z nich novorodenec). Mal za to, že objektívnym posúdením stavu v byte nie je možné dospieť k inému záveru ako tomu, že byt bol v uvedenom čase zdraviu škodlivý; nesúhlasil so žalovanou, že nie je znalecky/odborne akokoľvek inak preukázaná nebezpečnosť plesní. S odkazom na cit. vyhlášku nie je
možné dospieť k inému zisteniu ako takému, že pobyt v uvedenom byte (aj vzhľadom na stanovisko ošetrujúceho lekára) je absolútne nevhodný pre deti ako aj dospelých, čo nakoniec korešponduje aj s predloženými dôkazmi.
13. Citujúc ustanovenia § 2 ods. 11 a § 7 ods. 6 vyhlášky č. 259/2008 Z.z. odvodil jednoznačný záver, že nie je podstatné to, aké veľké zatečenie sa nachádzalo v byte alebo aká pleseň v byte bola (či viac alebo menej škodlivá); keďže byt bol zatečený a v zatečenej ploche sa nachádzali plesne, považoval za irelevantné tvrdenia o tom, že nebola dokázaná škodlivosť plesní. Za právne významné pre posúdenie veci považoval iba to, či podľa vyššie uvedenej vyhlášky bol byt zatečený a či sa tam vyskytovali plesne; za irelevantné to, či mala škvrna 20, 30 alebo viac centimetrov. Uvedené podľa jeho názoru jasne podporuje aj stanovisko RÚVZ v Košiciach, ktorý "len" zatečenie stien (bez významu v akom rozsahu) hodnotí ako také, že sa v uvedenom priestore nemôžu nachádzať ľudia nielen na dlhodobom pobyte ale dokonca ani len na krátkodobom pobyte.
14. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie žalobca videl v tom, že nakoľko uvedený byt bol zatečený a vyskytovali sa v ňom plesne, mal právo v zmysle § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpiť od Nájomnej zmluvy. Toto odstúpenie od Nájomnej zmluvy považoval za platné; z vyššie uvedeného mal preto za zrejmé, že aj výroky napadnutého rozsudku sú nesprávne, nakoľko nájomný vzťah sa skončil odstúpením od zmluvy a teda žalovaná nemôže byť úspešná so svojou vzájomnou žalobou. Vytýkal súdu prvej inštancie, že celú situáciu nesprávne a nedostatočne zistil, ale následne ju aj nesprávne právne posúdil, keď napriek tomu, že byt bol zdravotne závadný, vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako neplatné.
15. Žalovaná (v postavení žalobkyne vo veci vzájomnej žaloby) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K odvolaciemu dôvodu § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. zastávala názor, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené a spĺňa všetky požiadavky stanovené v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery: medziiným uviedol dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou nezanikol z dôvodu odstúpenia žalobcom podľa § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. že prenajaté priestory neboli zdraviu závadné a teda neexistoval dôvod odstúpenia od zmluvy, ale zanikol uplynutím doby nájmu; mal teda za celkom zrejmé, ako a z akých dôvodov súd prvej inštancie rozhodol. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zo žalobcovho odvolania nie je úplne zrejmé, v čom konkrétne vidí inú vadu konania, t.j. z akých dôvodov je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, keď len veľmi všeobecne poukazuje na požiadavky odôvodnenia rozhodnutia a konštatuje na viacerých miestach, že napadnuté rozhodnutie je rozporuplné, prekvapivé, arbitrárne a pod., pričom v tejto súvislosti cituje rôzne rozhodnutia Ústavného súdu SR bez toho, aby konkretizoval, prečo je práve ním napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Z námietok vznesených žalobcom v tomto smere vôbec nevyplývajú konkrétne dôvody nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ale len nespokojnosť žalobcu s postupom súdu vo veci hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na skutočnosť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa s ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Skutočnosť, že súd prvej inštancie na prípad neaplikoval žalobcom "označený dôkaz" - vyhlášku č. 259/2008 Z.z., tak vôbec nemôže spôsobovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Na tomto mieste považoval za potrebné dodať, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 7 Cdo 26/2010, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 8 ECdo 170/2014). Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností bol názoru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, v súlade so zákonom a postupom súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnej vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam dala do pozornosti, že zo žiadneho vykonaného dôkazu (s výnimkou výpovede žalobcu a jeho manželky, ktoré súd správne považoval za nedôvery-hodné pre ich zaujatosť k predmetu
sporu a hlavne ich rozpor s ďalšími dôkazmi - fotodoku-mentáciou a videozáznamom predloženým zo strany žalobcu), v žiadnom ohľade nevyply-nulo, že sa v byte vyskytovali plesne v akomkoľvek rozsahu. Z predloženej fotodokumentácie je možné vidieť jedine drobný tmavý fľak o veľkosti pár centimetrov, z čoho bez ďalšieho (odborného vyjadrenia, znaleckého posudku a pod.) nie je možné podľa názoru žalovanej dospieť k záveru, že ide o pleseň. Výskyt plesne v prenajatom byte nevyplýva ani z vyjadrenia developera, ktorý uviedol, že sa v byte nachádzal drobný tmavý fľak bez toho, aby len skonštatoval, že išlo o pleseň. Skutočnosť, že sa v byte nevyskytovala žiadna pleseň bola napokon bez akýchkoľvek pochybností preukázaná videozáznamom predloženým zo strany žalobcu, ktorý žalobca natočil v deň odstúpenia od zmluvy. Z predmetného videozáznamu mala bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že sa v byte nevyskytovali žiadne plesne v akomkoľvek rozsahu, a to dokonca ani na zatečenom mieste, ktoré žalobca deklaroval ako zdroj výskytu agresívnych plesní. Z predmetného videozáznamu je možné vidieť, že v skutočnosti išlo iba o drobnú mokrú škvrnu (o rozmeroch cca 20-30 cm), bez akejkoľvek prítomnosti plesne, pričom v iných častiach bytu sa nenachádzali žiadne stopy po zatečení.
16.1. Podľa názoru žalovanej takáto závada nemôže bez ďalšieho predstavovať dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K predmetnej vyhláške, ktorú žalobca považuje dôkaz preukazujúci, že prenajatý byt bol zdraviu závadný uviedla, že právny predpis nie je dôkazným prostriedkom a preto namietanie žalobcu, že súd prevej inštancie vyhlášku ako dôkaz nevykonal je nezmysel. Dodala, že súd prvej inštancie mohol jedine nesprávne právne vec posúdiť tým, že na daný skutkový stav neaplikoval vyhlášku. Podľa názoru žalovanej však súd prvej inštancie postupoval správne, keď na daný skutkový stav vyhlášku neaplikoval, pretože to daný skutkový stav vôbec nevyžadoval. Ustanovenie § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka na danú vyhlášku neodkazuje a napokon nie je ani vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku, ale k zákonu č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoj verejného zdravia. Poukázala na to, že vyhláška v žiadnom ohľade nestanovuje, nedopĺňa a ani bližšie nešpecifikuje prípady, kedy je nájomca oprávnený odstúpiť od nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka; skutočnosť, či je byt zdraviu závadný, nemôže posúdiť súd samostatne, pretože by postupoval v rozpore s § 206 a nasl. C.s.p. Je pravdou, že odborne spôsobilá osoba, prípadne znalec by pri vypracovaní vyjadrenia alebo znaleckého posudku použili zákon č. 355/2007 Z.z., ako aj cit. vyhlášku. Pripomenula, že žalobca ale žiadne odborné vyjadrenie nepredložil, znalecký posudok alebo akýkoľvek iný právne relevantný dokument (dokonca ani nenavrhol ich vykonanie) preukazujúci, že byt bol v čase odstúpenia od zmluvy zdraviu závadný. Pokiaľ sa žalobca opätovne odvolával na stanovisko ošetrujúceho lekára, ktoré nikdy v konaní pred súdom prvej inštancie (a ani v odvolacom konaní) nepredložil a ani na otázku právneho zástupcu žalovanej neuviedol meno tohto ošetrujúceho lekára, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Svojvoľné usúdenie žalobcu bez preukázania, že byt je zdraviu závadný, nie je možné v žiadnom považovať za kvalifikované odstúpenie od Nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
16.2. Považovala zároveň za potrebné uviesť, že napokon aj samotná vyhláška pripúšťa možnosť výskytu plesní, prípadne zatečenia do bytu bez toho, aby užívanie takého bytu bolo v rozpore s § 7 ods. 3 vyhlášky ("Limitné hodnoty mikrobiologických ukazovateľov kvality vnútorného ovzdušia budov sú uvedené v prílohe č. 4 tabuľke č. 7"). Oponovala tým, že podľa uvedenej prílohy najvyššia prípustná hodnota v prípade výskytu plesní v byte je menej ako 500 KTJ.m-3. Rovnako podľa § 7 ods. 6 vyhlášky "viditeľný rast plesní na vnútorných povrchoch stien a predmetov vo vnútornom prostredí budov je neprípustný." Z uvedeného vyplýva, že užívanie bytu je podľa predmetnej vyhlášky v rozpore s vyhláškou až v tom prípade, že závady v byte (či už je to výskyt mikroorganizmov - plesní alebo zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší) prekračujú prípustné limity, ktoré je možné namerať príslušnými na to určenými zariadeniami (areoskop). Tvrdenia žalobcu, že predmetná vyhláška nepripúšťa možnosť výskytu plesní či zatekania v akomkoľvek rozsahu, sú tak nesprávne a v rozpore so samotnou vyhláškou.
16.3. Všetky uvedené skutočnosti by mala posúdiť práve odborne spôsobilá osoba, prípadne znalec, k čomu však v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo a preto neexistoval žiaden dôvod aplikovať na daný skutkový stav žalobcom uvedenú vyhlášku. Žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, že mala vedomosť o výskytu zatekania a plesní, keďže kontaktovala developera ohľadom vzniku závady do bytu a výskytu plesní; zdôraznila, že predmetnú závadu až do jej odstránenia koncom roka 2016 nevidela, pretože jej byt žalobca aj napriek snahe žalovanej nesprístupnil a teda žalovaná mala vedomosť o zatekaní a výskytu plesní len z oznámenia žalobcu. Žalovaná po tom, čo jej žalobca závadu oznámil,
okamžite kontaktovala developera za účelom odstránenia tejto závady. Žalovaná tak len "tlmočila" závadu developerovi tak, ako ju prezentoval žalobca. V žiadnom prípade však žalovaná nemohla mať vedomosť o tom, či sa v byte skutočne vyskytovali plesne alebo nie, prípadne či do bytu zatekalo tak, ako jej to oznámil žalobca. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy netvrdila, že sa v byte vyskytovali plesne.
17. Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci, žalovaná sa v celom rozsahu stotožnila s právnym posúdením súdu prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že byt bol zdraviu závadný, resp. bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že byt zdraviu závadný nebol, súd prvej inštancie správne posúdil odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu ako neplatné z dôvodu obchádzania § 679 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu nájom zanikol až uplynutím doby nájmu a do tohto okamihu bol žalobca povinný hradiť nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu.
18. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovanej v celom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach a svojej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní.
19. Žalovaná (v postavení žalobkyne vo veci vzájomnej žaloby) v odvolacej duplike sa v plnom rozsahu pridržiavala svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu a doterajšej právnej argumentácii, nakoľko v replike žalobcu neboli uvedené žiadne nové skutočnosti. Zopako-vala, že nie je a ani nebola povinná preukazovať, že byt nebol zdraviu závadný a teda predložiť dôkaz o opaku, ako uvádza žalobca. Dôkazné bremeno ohľadom existencie dôvodu odstúpenia, ktoré by oprávňovalo žalobcu odstúpiť od nájomnej zmluvy (zdravie závadný byt), znášal výlučne žalobca. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo naviac bez akýchkoľvek pochybností preukázané (a to hlavne dôkazom predloženým samotným žalobcom - videozáznamom vyhotoveným v deň odstúpenia od zmluvy), že sa v byte v tom čase nevyskytovali žiadne plesne, ale v skutočnosti išlo o drobný mokrý fľak v rozmedzí niekoľko centimetrov, bez akéhokoľvek výskytu plesní. V žiadnom prípade sa nie je možné stotožniť s názorom žalobcu, že takáto závada bez ďalšieho (minimálne bez odborného vyjadrenia kvalifikovaných osôb) ho oprávňovala k odstúpeniu od nájomnej zmluvy. Nie je pravdou, že by žalovaná alebo developer uznal stavebnú nedokonalosť prenajatého bytu a zatekanie do bytu. Developer vo svojom čestnom vyhlásení len uviedol, že sa v byte nachádzal drobný mokrý fľak, pričom táto závada bola v priebehu pár dní odstránená. V súdnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval výskyt zatečenia a výskyt plesní v prenajatom byte v objeme, ktorý právny predpis nedovoľuje, ako uvádza žalobca vo svojom podaní (bez akéhokoľvek označenia tohto dôkazu). Ide teda len o všeobecné a účelové tvrdenie žalobcu, ktoré nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaná dala opätovne do pozornosti, že prenajatý byt bol úplne nový, ktorý bol so svojim vybavením nadštandardný; pri preberaní bytu bol byt užívaniaschopný a bez výskytu akých-koľvek vád, ktoré by bránili v užívaní prenajatého bytu. Už len na základe týchto skutočností je podľa názoru žalovanej vysoko nepravdepodobné, že po niekoľkých mesiacoch užívania bytu sa tento byt stal zdraviu závadný tak, ako uvádza žalobca. Rovnako považovala za potrebné zdôrazniť, že žalovaná mala od počiatku záujem predmetnú závadu (drobný mokrý fľak) na vlastné náklady odstrániť (čo potvrdil aj žalobca), pričom žalobcovi ponúkla aj náhradné ubytovanie v hoteli do času, kým sa závada neodstráni (čo je medzi stranami nesporné). Žalobca však úmyselne byt žalovanej nesprístupnil, čím sám vystavil prenajatý byt riziku zväčšenia tejto závady a tým aj vzniku škôd na prenajatom byte. Žalovaná považuje odstúpenie od Nájomnej zmluvy zo strany žalobcu za svojvoľné a účelové; žalobca účelovo využíva drobnú závadu, ktorá mohla byť odstránená v priebehu niekoľkých dní ako dôvod odstúpenia od nájomnej zmluvy v úmysle sa vyhnúť splneniu jeho povinnosti hradiť nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. K uvedenému nasvedčuje aj účelová procesná obrana žalobcu, ktorý prehnane a hlavne nepravdivo opisuje prenajatý byt ako byt s agresívnymi a rozširujúcimi sa plesňami, ktoré mali spôsobovať respiračné problémy jeho maloletým deťom. Ako už je uvedené vyššie, v skutočnosti išlo len o drobný mokrý fľak v rozmedzí niekoľkých centimetrov bez akéhokoľvek výskytu plesní, ktorý by mohlo nanajvýš oprávňo-vať žalobcu požadovať zľavu z nájomného.
20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu (v postavení žalovaného vo veci vzájomnej žaloby) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.6.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).
21. Podľa § 679 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy. Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.
22. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zoširoka vysporiadal so všetkými aspektmi znášania dôkazného bremena v prípade skončenia nájmu odstúpením nájomcu od zmluvy z dôvodov podľa § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. ak boli podľa tvrdení nájomcu miestnosti prenajaté na obývanie zdravotne závadné; správny bol jeho záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdenie, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou zanikol z dôvodov ustanovených v § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka (t.j. že existoval dôvod odstúpenia od zmluvy o nájme) a ďalej, že žalobca nepreukázal, že prenajatý byt nebol spôsobilý na bývanie.
23. Odvolateľ spochybnil skutkové závery súdu prvej inštancie, ktoré sa stali rozhodnými pre právne posúdenie veci, keď namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.); k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje vtedy, ak vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo keď opomenie rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov (porušením pravidiel formálnej logiky); ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami) z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
23.1. V posudzovanej veci však možno konštatovať, že zhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie (§ 191 C.s.p.) zodpovedá pravidlám formálnej logiky, že súd prvej inštancie (vychádzajúc z dôsledne zisteného skutkového stavu veci) adekvátne dospel k záveru, že byt spolu s vybavením a príslušenstvom bol úplne nový, nebol nikým obývaný; že žalobca síce predložil stanovisko RÚVZ v Michalovciach (č.l. 171) o tom, že kvalita vnútorného prostredia objektov ovplyvňuje zdravotný stav a spóry plesní, ktoré sú uvoľňované do ovzdušia a vdychované môžu vyvolávať u vnímavých jedincov a detí precitlivenosť, teda že môžu negatívne vplývať na človeka a že žalobca predložil aj list RÚVZ z 15.6.2018 (č.l. 172) o všeobecných zdravotných rizikách spôsobených expozíciou plesní, ale súčasne súd prvej inštancie zdôraznil, že sa jedná o stanovisko na všeobecne položenú otázku ohľadom potvrdenia resp. vyvrátenia existencie súvislostí medzi zotrvaním človeka v byte s výskytom plesní a s tým súvisiacim škodlivým vplyvom na ľudský organizmus a že predmetné stanovisko nedáva odpoveď na otázku, či byt vo vlastníctve žalovanej bol v danom čase zdraviu škodlivý a či závada zatekania, ktorú žalobca označil za príčinu výskytu údajných agresívnych a rozširujúcich plesní v máji 2016 bola, resp. nebola takého rozsahu, že sa v byte vyskytovali plesne a teda, či bol naplnený dôvod na postup žalobcu podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov aj pokiaľ ďalej konštatoval, že koncom roka 2016 žalovaná vykonala obhliadku bytu so súhlasom vlastníka za účelom zistenia rozsahu ňou oznámenej závady, pričom pri tejto príležitosti bolo zistené, že medzi hornou a bočnou stenou chodby pri vstupe do obývačky a kuchyne sa nachádza mokrá škvrna vo veľkosti cca 20 cm, v strede ktorej bol neidentifikovateľný tmavý fľak v rozsahu 2-3 cm a žiadne ďalšie závady zistené neboli, predstavovali teda malý mokrý fľak bez akejkoľvek prítomnosti plesní (č.l. 180) a na inom mieste prenajatého predmetného bytu sa závada (mokrý fľak) neprejavovala, žiadne ďalšie závady zistené neboli. S poukazom na uvedené potom, pre blízky vzťah k žalobcovi, k predmetu sporu a z toho vyplývajúci záujem na rozhodnutí veci v prospech žalobcu, sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal aj s otázkou, z akých dôvodov neprihliadol na písomnú výpoveď manželky žalobcu a že pre jej zaujatosť k predmetu sporu ju považoval za nevierohodnú.
23.2. Aj napriek poznatkov súdu prvej inštancie o nepravdivosti výskytu plesní a zatekania do bytu v rozsahu, ktorý pripúšťa možnú aplikáciu § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá je vecou vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu pri hodnotení dôkazov, mal odvolateľ zatekanie a výskyt plesní za nepochybný z doloženej fotodokumentácie a videozáznamu; v prejednávanej veci však nemožno súdu prvej inštancie vyčítať spôsob, akým hodnotenie týchto dôkazov vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonal, preto nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, že opísaná závada zatekania v predmetnom byte podľa listinných dôkazov, fotografických záberov (bolo preukázané, že medzi hornou a bočnou stenou chodby pri vstupe do obývačky a kuchyne sa nachádzala mokrá škvrna cca 20 cm, v strede ktorej bol neidentifikovateľný tmavý fľak v rozsahu 2 - 3 cm, pričom žiadne ďalšie závady zistené neboli, bol to malý mokrý fľak s rozmerom cca 20 - 30 cm, bez akejkoľvek prítomnosti plesní) a čestných prehlásení, nebola závadou v takom rozsahu, že by ohrozovala zdravie osôb žijúcich v byte.
23.3. Podľa názoru odvolacieho súdu to bol žalobca (v postavení žalovaného vo veci vzájomnej žaloby), ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil prostriedok procesnej obrany pre účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia, spočívajúci v návrhu podľa § 206 C.s.p. (Odborné vyjadrenie), resp. návrhu podľa § 207 ods. 1 C.s.p. (Znalecké dokazovanie). Osobitne sa žiada zdôrazniť, že súd prvej inštancie nemohol túto skutočnosť posúdiť samostatne, iba na základe priloženej fotodokumentácie a videozáznamu, pretože by postupoval v rozpore s § 206 a nasl. C.s.p.. Odstúpenie žalobcu od Nájomnej zmluvy zo dňa 16.8.2016, bez príslušných podkladov (napr. odborného stanoviska), potom súd prvej inštancie správne kvalifikoval ako svojvoľné konanie v rozpore s § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
24. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa preto javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.) ako kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalobcom prezentované "podstatné tvrdenia" v odvolaní boli vo všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvod-není rozsudku súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe neboli odvolacie námietky žalobcu, čo do právneho posúdenia veci, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; aj podľa presvedčenia odvolacieho súdu zdravotná závadnosť prenajímaných miestností určených na bývanie (§ 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka) musí byť preukázaná objektívne, napr. posudkom od hygienika, alebo odborným vyjadrením od inej odborne spôsobilej osoby. Zdravotná závadnosť prenajímaných miestností určených na bývanie je totiž takou skutočnosťou, ktorá sa posudzuje samostatne podľa okolností konkrétneho prípadu a na ktorú sú potrebné odborné znalosti, prípadne vedecké poznatky od odborne spôsobilej osoby (hygienika) alebo znalca, ktorí svoje znalosti a poznatky prenesú do podoby odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku.
25. Neobstojí ani argumentácia odvolateľa, že by žalovaná uznala stavebnú nedokonalosť prenajatého bytu a zatekanie do bytu s tým, že to bol aj dôvod jej požiadavky na zhotoviteľa stavby, aby vady odstránil; súhlasne so žalovanou možno uviesť, že žalovaná po tom, čo jej žalobca závadu oznámil, kontaktovala developera za účelom odstránenia tejto závady a "tlmočila" mu závadu tak, ako ju prezentoval samotný žalobca. Žalovaná nemohla mať vedomosť o tom, či sa v byte skutočne vyskytovali plesne alebo nie, prípadne či do bytu zatekalo tak, ako jej to oznámil žalobca, pretože žalobca jej neumožnil ohliadku bytu (keď žalovaná ponúkla žalobcovi možnosť opravy strechy a interiéru, strany sporu sa dohodli na ohliadke bytu za účelom zistenia rozsahu závady a jej odstránenia. Žalobca e-mailom zo dňa 15.8.2016 požiadal o presunutie termínu obhliadky bytu na 17.8.2017, ale byt žalovanej nesprístupnil, následne dňa 17.8.2016 o 18:08 hod. oznámil žalovanej, že sa z bytu vysťahoval). Developer na základe obhliadky bytu koncom roka 2016 zase vo svojom Čestnom vyhlásení (č.l. 183) uviedol iba toľko, že medzi hornou a bočnou stenou chodby pri vstupe do obývačky a kuchyne sa nachádza mokrá škvrna vo veľkosti cca 20 cm, v strede ktorej bol neidentifikovateľný tmavý fľak v rozsahu 2 až 3 cm a uzavrel, že žiadne ďalšie závady neboli v byte zistené. O viditeľnom raste plesní na povrchu stien sa developer nijakým spôsobom nezmienil.
26. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní odvolával na ustanovenia § 2 ods. 11 a § 7 ods. 6 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, odvolací súd v názorovej zhode so žalovanou poznamenáva, že ustanovenie § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka na
danú vyhlášku neodkazuje a nie je ani vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku, ale k zákonu č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoj verejného zdravia. Predmetná vyhláška neupravuje ani bližšie nešpecifikuje jednotlivé prípady, kedy je nájomca oprávnený odstúpiť od nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 2 Občianskeho zákonníka; odvolací súd opätovne pripomína, že zdravotná závadnosť bytu v konkrétnom prípade podľa "ukazovateľov" definovaných vo vyhláške nemôže byť posúdená autonómne, voľnou úvahou súdu, pretože sa nejedná o znalosti právne, ale predmetom posudzovania sú skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti.
27. K odvolacej argumentácii žalobcu, ktorá sa týka nedostatočného odôvodnenia napad-nutého rozsudku, príp. jeho arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti, odvolací súd podotýka, že ide vo všeobecnosti o takú vlastnosť rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavuje tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci. Je síce pravdou, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, avšak táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, vrátane takého, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj A. F. c. Š. z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29; T. R. c. Š. z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; I. c. I. z 29. mája 1997; T. c. W. z 19. februára 1998). Súd musí odpovedať na podstatné a právne významné skutočnosti a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie ich existencie, inak by sa dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktorý proces je chránený nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru s tým, že súčasťou obsahu týchto základných práv je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo väzbe s predmetom konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 119/2009, III. ÚS 95/2006, III. ÚS 260/2006). Preskú-maním tejto časti odvolacieho argumentu žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku rozsiahlym spôsobom rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a precízne uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery i adekvátne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvod-nenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C.s.p., týkajúceho sa náležitostí odôvodnenia rozsudku. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka konania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 165/2011). Odvolací súd tak po preskúmaní odvolacieho dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.) konštatuje nenaplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Nejde totiž o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a návrh smerujúci proti nemu nezamietne, pokiaľ je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom, čo v danej veci nepochybne je. Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (napr. IV. ÚS 340/2004).
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko mala v konaní o odvolaní žalobcu plný úspech.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).