Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 88 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (104)e2c/365040.4773a5.pdf
PDF · 133.71 KB
No categories available
5Cdo/165/2011
Najvyšší súd 5 Cdo 165/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. K., zastúpenej A.,
proti ţalovanej S., zastúpenej JUDr. R. K., o zaplatenie dávky dôchodku v sume
149,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III, pod sp.zn.
28 C 103/2010, na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. mája
2011, sp. zn. 5 Co 169/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume
28,81 € na účet A., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 28. októbra 2010, č.k. 28 C 103/2010-66
uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 149,64 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 149,64 € od 16. apríla 2010 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyni priznal voči ţalovanej náhradu trov súdneho
konania vo výške 131,12 €, ktorú ţalovanú zaviazal zaplatiť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobkyňa
uzavrela 23. augusta 1996 so ţalovanou zmluvu o dôchodku, predmetom ktorej je
doţivotné plnenie nároku z podporného dôchodkového fondu odporcu vo výške
4 508,- Sk vţdy k 15.-temu dňu kalendárneho mesiaca aţ do doţitia ţalobkyne. Ţalovaná
výpoveďou z 26. októbra 2009 predmetnú zmluvu vypovedala a ako dôvod výpovede
uviedla vyuţitie zákonného práva podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka.
Podľa výpovede platnosť a účinnosť zmluvy o dôchodku mala skončiť ku dňu
najbliţšieho kalendárneho mesiaca, t.j. 15. apríla 2010. Dospel k záveru, ţe výpoveď je
neplatná, keďţe predmetom zmluvy o dôchodku nie je opakovaná alebo nepretrţitá
činnosť alebo záväzok zdrţať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ale záväzok
niečo dať, resp. opakovane niečo dávať, a teda nie je moţné vypovedať ju podľa § 582
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, ţe moţnosť odstúpiť od zmluvy
o dôchodku by bola v rozpore s jej podstatou, pokiaľ by bola dohodnutá s povinnosťou
poskytovať plnenie doţivotne. Vymedzením povinnosti plniť doţivotne zmluvné strany
prejavili vôľu byť takouto zmluvou viazané aţ do smrti oprávnenej osoby na prijatie
dôchodku. Mal za to, ţe samotná vôľa ţalovanej ukončiť svoj záväzok jednostranným
neodôvodneným prejavom vôle je potom na ukončenie tohto jeho záväzku
nepostačujúca, ak takéto právo nebolo vopred dohodnuté. O náhrade trov konania
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. mája 2011, č.k. 5 Co 169/2011 rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 28,81 € do rúk B&S Legal, s.r.o. do troch dní. Dospel k záveru, ţe
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, čo ho viedlo k jeho potvrdeniu
v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil
s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odôvodnenie svojho potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti uviedol, ţe predmetná zmluva o dôchodku je
zmluvou uzavretou na dobu určitú, a to doţivotne. Vymedzením povinnosti plniť doţivotne
zmluvné strany prejavili vôľu byť takouto sumou viazané aţ do smrti oprávnenej osoby
na prijatie dôchodku. Samotná vôľa ţalovanej ukončiť záväzok jednostranným prejavom vôle
je potom na ukončenie tohto záväzku nepostačujúca. Výpoveď zmluvy o dôchodku danú
ţalovanou povaţoval za neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním. Prípustnosť dovolania
odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, ţe jej ako účastníčke konania bola
postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom
malo dôjsť podľa názoru ţalovanej tým, ţe odvolací súd (aj napriek moţnosti vyuţitia
ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.) svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157
ods. 2 O.s.p., pretoţe sa nezaoberal jej námietkami uvedenými v odvolaní. Namietala
nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu a zároveň nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvého stupňa v otázke, ţe za „činnosť“ nemoţno povaţovať záväzok „niečo dať“,
pričom s odkazom na právnu teóriu tomuto záveru oponovala. Nedostatok odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu videla aj v tom, ţe odvolací súd sa nedostatočne nezaoberal jej
odvolacou námietkou, či zmluva o dôchodku je alebo nie je zmluvou na dobu neurčitú.
Odvolaciemu súdu vytkla neodôvodnenosť jeho rozhodnutia aj z dôvodu, ţe sa nevysporiadal
s jej návrhom na postup podľa § 238 ods. 3 O.s.p., keďţe poţiadala odvolací súd, aby
v prípade, ak potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku potvrdzujúceho rozsudku
pripustil dovolanie z dôvodu, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
v otázke, či zmluvu o dôchodku uzavretú podľa § 842 Občianskeho zákonníka, moţno podľa
§ 582 Občianskeho zákonníka vypovedať. Ďalej namietala, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie ani v súvislosti s jej odvolacou námietkou, ţe súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom, pretoţe nevykonal
potrebné dôkazy (výsluch svedkyne). Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd vzhľadom
na to, ţe závery súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu sú správne, dovolanie ţalovanej
zamietol. Zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej
nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len
na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale
v dovolacom konaní neboli zistené.
Ţalovaná existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci jej bola odňatá moţnosť pred ním (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové
znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania
realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací
súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi
neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho
práv a oprávnených záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je
dôvodná námietka dovolateľky týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej
odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu
nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je
pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti
povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2
O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania
tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je
podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.
Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však
nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe
ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd
prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane
mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj
čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov
zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, ţe medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy, ktorú posúdil ako zmluvu o dôchodku v zmysle § 842
a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú za ţalovanú podpísala oprávnená osoba. Za predmet
zmluvy povaţoval povinnosť „niečo dať“, a teda mal za to, ţe nie je moţné ukončiť v zmysle
ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka výpoveďou zmluvu, predmetom ktorej je
povinnosť „niečo dať“. Uzavrel, ţe výpoveď zmluvy o dôchodku daná ţalovanou je v rozpore
so zákonom a ako právny úkon je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd sa
v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti dodal, ţe zmluva o dôchodku je zmluvou uzavretou
na dobu určitú, a to na doţivotie.
K dovolacej námietke ţalovanej, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil,
prečo nevyhovel jej návrhu na vyslovenie prípustnosti dovolacej otázky, dovolací súd uvádza,
ţe odvolací súd nie je povinný návrh účastníka akceptovať a vysporiadať sa s ním. Je totiţ len
na úvahe odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.
vysloví alebo nie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade
nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
ţalovanej.
Pokiaľ ide o námietku ţalovanej spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu
veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie
totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným
na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.)
a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne
domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu
nimi vykonaného dokazovania. Ani s nedostatočne zisteným skutkovým stavom súvisiaca
námietka ţalovanej o postupe súdov niţších stupňov o nevykonaní dôkazov, nie je dôvodná.
Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv ţalovanej nie
je ani postupom, ktorým by jej súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie
o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120
ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym
skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však
k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).
Dovolateľka namietala, ţe súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru, ţe záväzok
niečo opakovane dávať, nie je záväzkom na nepretrţitú alebo opakovanú činnosť, čím nie sú
splnené podmienky na danie výpovede podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka.
Po obsahovej stránke tu ţalovaná namieta, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa (a s odkazom
na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.) aj odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci
súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nesprávne právne posúdenie veci nie je
ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Či uţ je teda názor súdov niţších
stupňov v tom, ţe záväzok niečo opakovane dávať je alebo nie je záväzkom na nepretrţitú
alebo opakovanú činnosť, súdy právnym posúdením nezaloţili procesnú vadu konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť zo ţiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva
v odmene advokáta za jednu právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalobkyni vypracovaním
vyjadrenia z 30. augusta 2011 k dovolaniu ţalovanej (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb).
Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 1
vyhlášky vo výške 16,60 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3
vyhlášky (t.j. 7,41 € )] po pripočítaní DPH v sume 4,80 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje
spolu predstavuje spolu 28,81 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. októbra 2011
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
5