Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/165/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. K., zastúpenej A.,

proti ţalovanej S., zastúpenej JUDr. R. K., o zaplatenie dávky dôchodku v sume

149,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III, pod sp.zn.

, na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. mája

2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

28,81 € na účet A., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 28. októbra 2010, č.k. -66

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 149,64 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 149,64 € od 16. apríla 2010 do zaplatenia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyni priznal voči ţalovanej náhradu trov súdneho

konania vo výške 131,12 €, ktorú ţalovanú zaviazal zaplatiť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobkyňa

uzavrela 23. augusta 1996 so ţalovanou zmluvu o dôchodku, predmetom ktorej je

doţivotné plnenie nároku z podporného dôchodkového fondu odporcu vo výške

4 508,- Sk vţdy k 15.-temu dňu kalendárneho mesiaca aţ do doţitia ţalobkyne. Ţalovaná

výpoveďou z 26. októbra 2009 predmetnú zmluvu vypovedala a ako dôvod výpovede

uviedla vyuţitie zákonného práva podľa ustanovenia .

Podľa výpovede platnosť a účinnosť zmluvy o dôchodku mala skončiť ku dňu

najbliţšieho kalendárneho mesiaca, t.j. 15. apríla 2010. Dospel k záveru, ţe výpoveď je

neplatná, keďţe predmetom zmluvy o dôchodku nie je opakovaná alebo nepretrţitá

činnosť alebo záväzok zdrţať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ale záväzok

2

niečo dať, resp. opakovane niečo dávať, a teda nie je moţné vypovedať ju podľa § 582

ods. 1 . Poukázal na to, ţe moţnosť odstúpiť od zmluvy

o dôchodku by bola v rozpore s jej podstatou, pokiaľ by bola dohodnutá s povinnosťou

poskytovať plnenie doţivotne. Vymedzením povinnosti plniť doţivotne zmluvné strany

prejavili vôľu byť takouto zmluvou viazané aţ do smrti oprávnenej osoby na prijatie

dôchodku. Mal za to, ţe samotná vôľa ţalovanej ukončiť svoj záväzok jednostranným

neodôvodneným prejavom vôle je potom na ukončenie tohto jeho záväzku

nepostačujúca, ak takéto právo nebolo vopred dohodnuté. O náhrade trov konania

rozhodol s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. mája 2011, č.k. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 28,81 € do rúk B&S Legal, s.r.o. do troch dní. Dospel k záveru, ţe

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, čo ho viedlo k jeho potvrdeniu

v zmysle Vzhľadom na skutočnosť, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil

s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odôvodnenie svojho potvrdzujúceho

rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle

Na zdôraznenie správnosti uviedol, ţe predmetná zmluva o dôchodku je

zmluvou uzavretou na dobu určitú, a to doţivotne. Vymedzením povinnosti plniť doţivotne

zmluvné strany prejavili vôľu byť takouto sumou viazané aţ do smrti oprávnenej osoby

na prijatie dôchodku. Samotná vôľa ţalovanej ukončiť záväzok jednostranným prejavom vôle

je potom na ukončenie tohto záväzku nepostačujúca. Výpoveď zmluvy o dôchodku danú

ţalovanou povaţoval za neplatný právny úkon ( ).

Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením tvrdiac, ţe jej ako účastníčke konania bola

postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom

malo dôjsť podľa názoru ţalovanej tým, ţe odvolací súd (aj napriek moţnosti vyuţitia

ustanovenia ) svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením

ods. 2 , pretoţe sa nezaoberal jej námietkami uvedenými v odvolaní. Namietala

nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu a zároveň nesprávne právne posúdenie

veci súdom prvého stupňa v otázke, ţe za „činnosť“ nemoţno povaţovať záväzok „niečo dať“,

pričom s odkazom na právnu teóriu tomuto záveru oponovala. Nedostatok odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu videla aj v tom, ţe odvolací súd sa nedostatočne nezaoberal jej

odvolacou námietkou, či zmluva o dôchodku je alebo nie je zmluvou na dobu neurčitú.

Odvolaciemu súdu vytkla neodôvodnenosť jeho rozhodnutia aj z dôvodu, ţe sa nevysporiadal

3

s jej návrhom na postup podľa , keďţe poţiadala odvolací súd, aby

v prípade, ak potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku potvrdzujúceho rozsudku

pripustil dovolanie z dôvodu, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

v otázke, či zmluvu o dôchodku uzavretú podľa , moţno podľa

vypovedať. Ďalej namietala, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie ani v súvislosti s jej odvolacou námietkou, ţe súd prvého stupňa na základe

vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom, pretoţe nevykonal

potrebné dôkazy (výsluch svedkyne). Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd vzhľadom

na to, ţe závery súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu sú správne, dovolanie ţalovanej

zamietol. Zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len

na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale

v dovolacom konaní neboli zistené.

Ţalovaná existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej bola odňatá moţnosť pred ním ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi

neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je

dôvodná námietka dovolateľky týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2

( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti

uvedené v , je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, ţe medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy, ktorú posúdil ako zmluvu o dôchodku v zmysle § 842

a nasl. , ktorú za ţalovanú podpísala oprávnená osoba. Za predmet

zmluvy povaţoval povinnosť „niečo dať“, a teda mal za to, ţe nie je moţné ukončiť v zmysle

ustanovenia výpoveďou zmluvu, predmetom ktorej je

povinnosť „niečo dať“. Uzavrel, ţe výpoveď zmluvy o dôchodku daná ţalovanou je v rozpore

so zákonom a ako právny úkon je neplatná ( ). Odvolací súd sa

v zmysle ustanovenia stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti dodal, ţe zmluva o dôchodku je zmluvou uzavretou

na dobu určitú, a to na doţivotie.

K dovolacej námietke ţalovanej, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil,

prečo nevyhovel jej návrhu na vyslovenie prípustnosti dovolacej otázky, dovolací súd uvádza,

ţe odvolací súd nie je povinný návrh účastníka akceptovať a vysporiadať sa s ním. Je totiţ len

na úvahe odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

vysloví alebo nie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

ţalovanej.

Pokiaľ ide o námietku ţalovanej spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania. Ani s nedostatočne zisteným skutkovým stavom súvisiaca

námietka ţalovanej o postupe súdov niţších stupňov o nevykonaní dôkazov, nie je dôvodná.

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať

všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv ţalovanej nie

je ani postupom, ktorým by jej súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie

o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120

ods. 1 ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym

skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

Dovolateľka namietala, ţe súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru, ţe záväzok

niečo opakovane dávať, nie je záväzkom na nepretrţitú alebo opakovanú činnosť, čím nie sú

splnené podmienky na danie výpovede podľa ustanovenia .

Po obsahovej stránke tu ţalovaná namieta, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa (a s odkazom

na ustanovenie ) aj odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), nesprávne právne posúdenie veci nie je

ale procesnou vadou konania v zmysle Či uţ je teda názor súdov niţších

stupňov v tom, ţe záväzok niečo opakovane dávať je alebo nie je záväzkom na nepretrţitú

alebo opakovanú činnosť, súdy právnym posúdením nezaloţili procesnú vadu konania

v zmysle

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

). Dovolací súd priznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva

9

v odmene advokáta za jednu právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalobkyni vypracovaním

vyjadrenia z 30. augusta 2011 k dovolaniu ţalovanej (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb).

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 1

vyhlášky vo výške 16,60 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

vyhlášky (t.j. 7,41 € )] po pripočítaní DPH v sume 4,80 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

spolu predstavuje spolu 28,81 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

5