Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/118/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobkyne: N. K., nar. XX. XX. XXXX, U. XXXX/X, XXX XX D., v konaní zastúpená: LawService, s. r. o., Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1) N. C., nar. XX. XX. XXXX, N. A. XX, XXX XX R. - A., v konaní zastúpený: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s. r. o., Damborského 13, 949 01 Nitra, IČO: 50 361 864, 2) W.. N. C., nar. XX. XX. XXXX, R. K. XXXX/XX, XXX XX A., 3) K.. K. H., nar. XX. XX. XXXX, T. XXXX/XX, XXX XX R., 4) K.. E. F., nar. XX. XX. XXXX, N. F. H. XXX/X, XXX XX N. X, F. W., o správnej žalobe proti oznámeniu žalovaného o vybavení podania č. OU- NR-OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 a rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu v časti o zrušenie oznámenia žalovaného o vybavení podania č. OU-NR- OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 z a m i e t a.

V časti o zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015 správny súd žalobu o d m i e t a.

Žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1. až 4. rade správny súd náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným pod sp. zn. V 5772/15 bolo zistené, že dňa 17. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/15/ Draž/517-1/517-2/518/520 zo dňa 15. 07. 2015 uzavretej medzi N. C. a O. C., rod. H. ako predávajúcimi a žalobkyňou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo vlastníctve predávajúcich v podiele 1, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra E KN: č. XXX/X - orná pôda o výmere 68 m2, č. XXX/X - orná pôda o výmere 552 m2, č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 1 636 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 957 m2.

2. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím pod č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zastavil. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého oznámenia

3. Oznámením o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností žalobkyňu vyrozumel o tom, že jej odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015, bolo podané oneskorene, nakoľko bolo správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, doručené až po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Ako vyplýva z uvedeného oznámenia, rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015 bolo žalobkyni v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku právne doručené ako účastníčke konania dňa 30. 11. 2015 fikciou doručenia, aj keď si ho táto prevzala následne aj fyzicky dňa 14. 12. 2015. Lehota na podanie odvolania tak mala žalobkyni uplynúť v utorok 15. 12. 2015, kedy bolo najneskôr možné osobne doručiť na príslušný správny orgán alebo podať na poštovú prepravu včasné odvolanie. Žalobkyňa však podala odvolanie až v utorok dňa 22. 12. 2015.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne

4. Žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 žiadala, aby správny súd predmetné oznámenie o vybavení podania zo dňa 28. 01. 2016 zrušil a zároveň zrušil aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015. Uviedla, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a na základe spisovej dokumentácie a vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nevykonal dôkazy potrebné k úplnému zisteniu skutkového stavu veci. Poukázala na § 24 ods. 2 Správneho poriadku, na základe ktorého dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie zo dňa 13. 11. 2015 jej bolo doručené dňa 30. 11. 2015 fikciou doručenia, aj keď si fyzicky zásielku prevzala dňa 14. 12. 2015. Odvolanie podala dňa 22. 12. 2015, čo žalovaný považuje za oneskorené podanie. S uvedeným tvrdením sa nestotožnila, pretože žalovaný mal relevantne preskúmať, či boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky na uplatnenie fikcie doručenia. Podľa Poštového poriadku Slovenskej pošty, a. s. jej bola pošta povinná oznámiť ako adresátovi zásielky, ktorý nebol zastihnutý, termín ďalšieho pokusu o doručenie s uvedením dňa a hodiny (tzv. „modrý lístok - výzva“). Po druhom neúspešnom pokuse doručenia jej mal doručovateľ zanechať tzv. žltý lístok s názvom „oznámenie o uložení zásielky“, na ktorom je uvedená úložná doba. Žalobkyňa v podanej žalobe čestne prehlásila, že jej v listovej schránke nebola zanechaná žiadna výzva s upozornením, že jej v určenom termíne príde poštový doručovateľ opakovane doručiť úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť znovu doručovaná v určený deň a hodinu. O fikcii doručenia sa dozvedela až doručením oznámenia o vybavení podania, a to viac ako 2 mesiace po podaní odvolania. Bola toho názoru, že zákonná fikcia doručenia nikdy nemohla nastať a žalovaný nemal preukázané splnenie zákonom požadovaných podmienok, preto nemohlo dôjsť k náhradnému doručeniu. V podanej žalobe sa žalobkyňa odvolávala na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pod sp. zn. , , ), Najvyššieho súdu Českej republiky (č. k. - 42) a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. z 22. 06. 1999, č. k. - 49 zo dňa 27. 10. 2010).

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015 bolo adresované doporučene do vlastných rúk všetkým účastníkom konania. Žalobkyňou bolo prevzaté fyzicky dňa 14. 12. 2015, avšak v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku jej bolo doručené dňa 30. 11. 2015 fikciou doručenia. Dňa 22. 12. 2015 žalobkyňa osobne doručila odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 13. 11. 2015 Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru, z čoho vyplýva, že odvolanie bolo podané oneskorene, lebo bolo správnemu orgánu doručené až po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. zo dňa 25. 04. 2012 a uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu posudzovať, či skutočnosti uvedené na doručenke, ktorá je považovaná za verejnú listinu, sú pravdivé a už vôbec nie z toho hľadiska, či poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk. Odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2015 preskúmal v zmysle § 60 Správneho poriadku a zistil, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 22. 12. 2015, doručeného správnemu orgánu dňa 22. 12. 2015, neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo

zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že dňa 09. 06. 2016 vydal rozhodnutie pod č. Ok 12/2016-3/Br, OU-NR-OOP5-2016/027224-3/Br, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne ako účastníčky konania a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5772/2015-45 zo dňa 06. 05. 2016, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania vedeného pod spisovou značkou V 5772/2015, v ktorom správny orgán rozhodnutím č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015, právoplatným dňa 15. 12. 2015, zastavil katastrálne konanie č. V 5772/2015 o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní, nakoľko predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku, pretože odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene a žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní o preskúmanie tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, lebo pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Žalobkyni bolo dňa 10. 02. 2016 doručené nie rozhodnutie, ale len písomné oznámenie o vybavení podania pod č. OU-NR-OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 a toto písomné oznámenie o vybavení podania zo dňa 28. 01. 2016 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti . V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania ako ďalších účastníkov N. C. a O. C. a aby žalobkyňou podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

6. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 02. 11. 2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že z oznámenia žalovaného nevyplýva, že by sa zaoberal preskúmaním obsahu doručenky, či v danom prípade boli vykonané oba pokusy o doručenie a toho, či boli tieto pokusy neúspešné. V oznámení sa obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení bez subsumovania konkrétnych skutkových okolností pod relevantné právne normy. Žalovaný v správnom konaní nevykonal žiaden dôkaz na preukázanie, či došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie fikcie doručenia a nevykonal ani žiadne šetrenie postupu doručovania zásielky, hoci mu Správny poriadok ukladá povinnosť zistiť skutočný stav veci. Žalovaný mal mať preukázané, či pošta realizovala doručenie úradnej zásielky v zmysle Správneho poriadku. Keďže žalovaný nemal preukázanú túto podmienku, nemohlo dôjsť k doručeniu fikciou. Za žiadnych okolností sa pri využití fikcie doručenia nie je možné stotožniť iba s konštatovaním, že zásielka bola dvakrát doručovaná a nemať žiadnym spôsobom osvedčené, či pri prvom márnom pokuse boli splnené zákonné podmienky pre následný pokus doručenia, prípadne či vôbec boli vykonané oba obligatórne pokusy doručenia.

7. Uznesením č. k. - 29 zo dňa 14. 11. 2016 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania N. C. a O. C., ktorých následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej.

8. Pribratý účastník konania N. C. prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe a vyjadreniu žalobcu v podaní zo dňa 15. 02. 2016 uviedol, že odberná lehota na prevzatie zásielok na pošte je spravidla 18 dní. Ak sú splnené všetky podmienky a nastane fikcia doručenia uplynutím troch dní odo dňa uloženia na pošte a adresát si písomnosť prevzal napr. neskorší deň, písomnosť sa považuje za doručenú uplynutím troch dní odo dňa uloženia na pošte, nie dňom prevzatia písomnosti adresátom. Správny poriadok stanovuje povinnosť doručovateľa upovedomiť adresáta o tom, že má zásielku na pošte, ale nestanovuje mu povinnosť poučiť aj o lehote prevzatia zásielky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod sp. zn. a tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. - 13 zo dňa 16. 06. 2011, v ktorom ústavný súd uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, nie správny orgán“ a uviedol tiež, že „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste.“ Pribratý účastník sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Žalovaný v rozhodnutiach v predmetnej veci doručovaných žalobkyni uviedol dôkazy, na základe ktorých uplatnil fikciu doručenia a splnil tak povinnosť stanovenú v § 32 Správneho poriadku.

Na základe uvedených skutočností pribratý účastník žiadal správny súd, aby podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 05. 2017 uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu posudzovať, či poštovný doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, a teda či zanechal v poštovej schránke žalobkyne výzvu s uvedením hodiny a dátumu opätovného doručenia. V prípade doručovania tzv. náhradným doručením spočíva dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v mieste bydliska v čase doručovania nezdržiaval, na adresátovi (žalobkyni) a nie na odosielateľovi zásielky (správnom orgáne). Čestné prehlásenie adresáta nepostačuje, je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že adresát bol v kritickom čase na inom mieste (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. - 13 zo dňa 16. 06. 2011). Podľa názoru žalovaného boli v danom prípade splnené všetky podmienky uvedené v § 24 ods. 2 Správneho poriadku na to, aby bola legitímne uplatnená fikcia doručenia. Žalobkyňa v odvolaní a ani v žalobe neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania nepravdivosti verejnej listiny - predmetnej doručenky ohľadom doručenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015 o zastavení konania o návrhu na vklad podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon).

10. Právny zástupca žalobkyne v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 23. 06. 2017 uviedol, že pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádzal preukazuje súčasne aj reálne doručenie, správny orgán by už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia nemal skúmať. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané (čo v danom prípade nebolo). Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa v spojení s . Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. - 49, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak si adresát zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. V obdobnej veci vedenej pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. správny súd dňa 18. 05. 2017 rozhodol, že postup správneho orgánu nebol zákonný a fikcia doručenia nemala byť uplatnená. Vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty

11. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté oznámenie žalovaného o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a vo svojom rozsudku č. k. - 84 zo dňa 21. 11. 2017 dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou tiež domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015, pričom v tejto časti považoval správny súd žalobu za predčasne podanú.

12. V dôvodoch svojho rozhodnutia správny súd poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. , , rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. , , ), predmetom súdneho prieskumu môžu byť aj podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, pričom je nepochybné, že oznámenie žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 takýto charakter má, a preto bolo povinnosťou správneho súdu sa týmto podaním zaoberať. Žalovaný vo vzťahu k žalobkyni uplatnil postup podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2017 o fikcii doručenia, ktorý predpokladá zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v mieste doručenia zdržiaval. Z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2015 vyplýva, že predmetné rozhodnutie bolo doručované žalobkyni doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručovaním prvýkrát dňa 24. 11. 2015 (neúspešne), opakovane dňa 25. 11. 2015, pričom zásielka bola uložená dňa 25. 11. 2015. Počas plynutia odbernej lehoty si žalobkyňa predmetnú zásielku osobne prevzala dňa 14. 12. 2015, čo potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Vychádzajúc z novšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia vydané v konaniach pod sp. zn. zo dňa 17. 09. 2013, zo dňa 06. 10. 2015, zo dňa 01. 03. 2016, zo dňa 30.

03. 2016, zo dňa 25. 01. 2017, zo dňa 25. 04. 2017), faktické doručenie zásielky je uprednostnené pred jej fiktívnym doručením v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2017 s akcentom na princíp právnej istoty. Napr. v uznesení zo dňa 30. 03. 2016 pod sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa v spojení s .

13. Podľa názoru správneho súdu žalovaný pri posudzovaní dňa doručenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevzal do úvahy reálne prevzatie písomnosti žalobkyňou dňa 14. 12. 2015 a posúdil odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané. Uvedené zistenie bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého oznámenia žalovaného o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 podľa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V časti preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015 správny súd dospel k záveru, že na preskúmanie tohto prvostupňového rozhodnutia neboli splnené zákonom stanovené podmienky a žaloba bola v tejto časti podaná predčasne, keďže lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. Rozhodnutie zo dňa 13. 11. 2015 zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, v dôsledku čoho bolo potrebné žalobu v tejto časti odmietnuť podľa (ďalej len „“), nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Žalobkyni a žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal ( v spojení s ), nakoľko pomer ich úspechu a neúspechu v konaní bol rovnaký (žalobkyňa bola úspešná v časti zrušenia oznámenia žalovaného o vybavení podania č. OU-NR- OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 a žalovaný bol úspešný v časti odmietnutia žaloby o zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015). Náhradu trov konania súd nepriznal ani pribratým ďalším účastníkom konania N. C. a O. C., pretože im po ich pribratí do konania neuložil žiadnu povinnosť, pri plnení ktorej by im trovy konania vznikli ( ).

14. Proti vydanému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok tunajšieho súdu v celom rozsahu zrušil rozsudkom č. k. - 150 zo dňa 16. 10. 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia, okrem iného, uviedol, že v predmetnej právnej veci nebolo sporné, že žalobkyňa nebola v čase prvého pokusu o doručenie dňa 24. 11. 2015 a ani pri opakovanom doručení dňa 25. 11. 2015 zastihnutá, pričom bola poučená doručovateľom o opakovanom doručení a aj tento pokus o doručenie zostal bezvýsledný. V konaní bolo zároveň jednoznačne preukázané, že žalobkyňa sa v mieste doručenia zdržiavala, a to nielen v dňoch 24. 11. 2015 a 25. 11. 2015, ale aj 26. 11. 2015, 27. 11. 2015 a 28. 11. 2015, kedy mala reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte. Trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť. Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty. Účinky fikcie doručenia nastanú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Účelom tejto lehoty je dať adresátovi nielen teoretickú, ale aj reálnu možnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak predísť fikcii doručenia. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ). Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t. j. nie je mimo obce alebo mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej cesta a podobne), teda ak má reálnu možnosť oboznámiť sa

s oznámeniami doručovateľa urobenými v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, v mieste doručenia nezdržiaval, neboli splnené podmienky uvedené v § 24 ods. 2 Správneho poriadku na uloženie písomnosti na pošte (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. 11. 2007, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. - 22 zo dňa 27. 09. 2007). Kasačný súd preto s ohľadom na uvedené konštatoval, že žalovaný postupoval správne, keď oznámením č. OU-NR-OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 žalobkyňu oboznámil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015 bolo doručené fikciou dňa 30. 11. 2015, hoci žalobkyňa rozhodnutie fyzicky prevzala dňa 14. 12. 2015, a teda odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, odovzdané na poštovú prepravu na doručenie Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru dňa 22. 12. 2015, bolo podané oneskorene, po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

VII. Ďalší priebeh súdneho konania po vrátení veci kasačným súdom

15. Po vrátení veci kasačným súdom správny súd zistil, že ďalšia účastníčka v 2. rade O. C., nar. XX. XX. XXXX, zomrela dňa XX. XX. XXXX. Keďže na základe uznesenia o dedičstve nadobudli dedičstvo po poručiteľke ako zákonní dedičia okrem ďalšieho účastníka v 1. rade N. C., nar. XX. XX. XXXX aj W.. N. C., nar. XX. XX. XXXX, K.. K. H., nar. XX. XX. XXXX a K.. E. F., nar. XX. XX. XXXX, správny súd uznesením č. k. - 180 zo dňa 20. 05. 2020 rozhodol, že s nimi bude pokračovať v konaní ako s ďalšími účastníkmi v 2., 3. a 4. rade v súlade s v spojení s .

16. Na pojednávaní konanom dňa 13. 10. 2020 v neprítomnosti právneho zástupcu ďalšieho účastníka v 1. rade a ďalších účastníkov konania v 2. až 4. rade substitútka právneho zástupcu žalobkyne uviedla, že ak mal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odlišný právny názor ako iné senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, mal povinnosť postúpiť vec Veľkému senátu. Poukázala pritom na rozhodnutie Veľkého senátu pod sp. zn. , ktorý jasne uviedol, že spor o interpretáciu právnej normy je daný, ak sú najmenej v dvoch rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené právne názory, ktoré odlišným spôsobom vykladajú rovnakú právnu normu. Ako príklad uviedla konanie pod sp. zn. , ktorým došlo k zamietnutiu kasačnej sťažnosti žalovaného vo veci vedenej na tunajšom súdu pod sp. zn. , pričom takýchto vecí je okolo 15. Poukázala tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod. sp. zn. - 2011, z ktorého je zrejmé, že senát správneho kolégia má povinnosť predložiť vec Veľkému senátu, aj keď to z ustanovení explicitne nevyplýva. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že i keď je správny súd viazaný rozhodnutím kasačného súdu, táto nie je absolútna a môže byť prelomená v dôsledku napríklad nových skutkových zistení alebo v dôsledku zmeny právnej úpravy. Zdôraznila, že v tomto prípade došlo k zmene právnej úpravy Správneho poriadku vykonanej Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal a absolútne sa nevysporiadal ani s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky trpí vážnymi vadami a nemožno ho akceptovať. Navrhla preto žalobe vyhovieť a odklon od záväzného rozhodnutia odôvodniť v zmysle uvedených argumentov.

17. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach žalovaného v tejto právnej veci a považovala rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za správne. Iný právny názor žalobkyne ako uvedený v právoplatnom kasačnom rozsudku považovala za bezpredmetný. Poukázala na to, že rozdielnosť záveru oproti iným rozsudkom kasačný súd riadne odôvodnil v bodoch 31. až 36. tohto rozsudku. V časti preskúmania rozhodnutia žalovaného preto navrhla žalobu zamietnuť podľa a v časti preskúmania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu žalobu odmietnuť podľa .

18. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom do 30. 06. 2016, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

19. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

20. Podľa o správnom konaní v znení účinnom do 30. 06. 2017 (ďalej len Správny poriadok), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

21. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2017, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

22. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

23. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

24. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

25. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

26. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

27. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

29. Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

30. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

32. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a s prihliadnutím na právny názor kasačného súdu, ktorým je krajský súd podľa viazaný, správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne, keď oznámením č. OU-NR-OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa

28. 01. 2016 žalobkyňu oboznámil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015 bolo doručené fikciou dňa 30. 11. 2015, hoci žalobkyňa rozhodnutie fyzicky prevzala dňa 14. 12. 2015, a teda odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, odovzdané na poštovú prepravu na doručenie Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru dňa 22. 12. 2015, bolo podané oneskorene, teda po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Správny súd preto v intenciách zrušujúceho rozsudku kasačného súdu žalobu v časti o zrušenie oznámenia žalovaného o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 podľa ako nedôvodnú zamietol.

33. V časti zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015 správny súd dospel k záveru, že na preskúmanie tohto prvostupňového rozhodnutia neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. 11. 2015 totiž v dôsledku oneskorene podaného odvolania žalobkyňou nadobudlo právoplatnosť, a keďže súdnemu prieskumu zo strany správnych súdov nepodliehajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis ( ), bolo potrebné žalobu v tejto časti podľa ako neprípustnú odmietnuť.

34. K námietke substitútky právneho zástupcu žalobkyne prezentovanej na pojednávaní konanom dňa 13. 10. 2020 o možnom odklone od právneho názoru kasačného súdu v prípade zmeny skutkových okolností správny súd záverom poznamenáva, že žiadnu zmenu skutkových okolností, na ktorú by bolo možné prihliadnuť nezistil a ani ju substitútka právneho zástupcu žalobkyne v rámci svojho vyjadrenia na nariadenom pojednávaní bližšie nekonkretizovala.

35. Podľa , ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

36. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

37. Podľa , ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

38. Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu v časti zrušenia oznámenia žalovaného o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/006599-4, Vo 15/2016-4 zo dňa 28. 01. 2016 zamietol a v časti zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5772/2015-31 zo dňa 13. 11. 2015 žalobu odmietol, pričom zavinenie odmietnutia žaloby zaťažuje žalobkyňu) nepriznal náhradu trov konania a ani trov kasačného konania, a to s poukazom na , v spojení s , keďže žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať iba vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo a zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním nejaké trovy vznikli. Náhradu trov konania a trov kasačného konania súd nepriznal ani ďalším účastníkom konania v 1. až 4. rade, pretože im po ich pribratí do konania neuložil žiadnu povinnosť, pri plnení ktorej by im trovy konania vznikli ( ).

40. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak ( ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , .

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.