Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/29/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. G., S., N. Š. X., Z., IČO:

X., zast. Mgr. J. K., S. X., B. B., zamestnancom ţalobcu, proti ţalovanému: Daňové

riaditeľstvo slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/221/17431-99522/2008/990325-r zo dňa 2. februára

2009, č. I/221/17431-99523/2008/990325-r zo dňa 2. februára 2009, č. I/221/10246-

64799/2009/990325-r zo dňa 29. júna 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. – 175 zo dňa 23. apríla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. – 175 zo dňa 23. apríla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/221/17431-99522/2008/990325-r zo dňa

2. februára 2009, č. I/221/17431-99523/2008/990325-r zo dňa 2. februára 2009,

č. I/221/10246-64799/2009/990325-r zo dňa 29. júna 2009 a neúspešnému ţalobcovi náhradu

trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe daňové doklady sú z hľadiska nároku

na odpočet DPH pouţiteľné len vtedy, ak je nepochybné, ţe v nich uvedené údaje odráţajú

skutočnosť. Vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami vykonanými v daňovom konaní bolo

správcom dane spochybnené uskutočnenie ţalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení.

Správca dane a následne ţalovaný vyhodnotili podrobne vykonané dokazovanie so záverom,

2

ţe ţalobca v priebehu daňového konania nepreukázal, ţe došlo k uskutočneniu zdaniteľného

plnenia, čo je základná podmienka pre uplatnenie odpočtu dane. Ţalobca v priebehu daňového

konania teda nepreukázal, ţe došlo k dodaniu (uskutočneniu) sporných zdaniteľných plnení,

ku ktorým malo dôjsť na základe zmlúv o zabezpečení zákaziek uzavretých ţalobcom

so spoločnosťami J., S. a W., S. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo

právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či daňovo uznateľná sluţba bola

poskytnutá, pričom na výzvu správcu dane nepreukázal konkrétne poskytnutie sluţieb podľa

citovaných zmlúv. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ţalovaného, ako aj rozhodnutí

prvostupňových orgánov a obsahu listín v pripojených administratívnych spisoch dospel

krajský súd k záveru, ţe na základe vykonaného dokazovania dospel ţalovaný k správne

právnemu záveru. Krajský súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe ţalobcom predloţené

dôkazy v daňovom konaní samy osebe nepreukazujú, ţe došlo k uskutočneniu predmetných

sluţieb tak, ako sú špecifikované v pripojených zmluvách so spoločnosťami J., S. a W., S.

Ţalobca bol vyzvaný na predloţenie všetkých dôkazov, na základe ktorých by bolo moţné

preukázať, či skutočne došlo k uskutočneniu deklarovaného plnenia, kým a v akom rozsahu,

pričom ţalobca takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloţil a uskutočnenie zdaniteľných

deklarovaných plnení preukazoval len dokladmi, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola

v daňovom konaní spochybnená, a to najmä na základe vykonaných výsluchov svedkov,

výsledkov miestnych šetrení, ale aj na základe nepresných, navzájom si odporujúcich alebo

meniacich sa vyjadrení samotného konateľa ţalobcu, ako aj bývalých konateľov označených

dodávateľov a subdodávateľov.

Ďalej krajský súd uviedol, ţe odôvodnenie napadnutých rozhodnutí ţalovaného ako aj

prvostupňových rozhodnutí vydaných správcom dane zodpovedá priebehu sporového

daňového konania, sú v nich ustálené sporné skutočnosti, pričom ţalovaný i správca dane

sa s nimi v dostatočnom rozsahu vysporiadali.

K námietke, ţe v prípade potreby mal správca dane vykonať ďalšie dokazovanie alebo

mal inak klásť otázky resp. vypočuť ďalších svedkov bez toho, aby samotný ţalobca takýto

dôkaz navrhol a svedkov presne označil, krajský súd uviedol, ţe správcovi dane takáto

povinnosť, vzhľadom na ustanovenia o správe daní, nevyplývajú.

Krajský súd neprihliadol k ţalobcom dodatočne v odvolacom konaní predloţeným

„upresňujúcim a doplňujúcim“ písomným vyjadreniam svedkov, pretoţe títo boli v daňovom

konaní riadne vypočutí za účasti ţalobcu, ktorý mohol klásť svedkom otázky resp. ţiadať ich

o spresnenie ich odpovedí, avšak toto svoje právo nevyuţil. Taktieţ ostatné predloţené

3

doklady dodatočne predloţené ţalobcom krajský súd vyhodnotil ako nevierohodné, keďţe

tieto, napriek výzvam správcu dane, ţalobca počas výkonu daňovej kontroly za kontrolované

zdaňovacie obdobia neoznačil, ani nepredloţil a ich existencia nevyplývala ani z vyjadrení

konateľa ţalobcu, ani z vyjadrení bývalých konateľov jeho dodávateľov.

Krajský súd ďalej konštatoval, ţe námietky týkajúce sa procesného postupu daňových

orgánov v daňovom konaní, nemohol zohľadniť a priznať im právnu relevanciu vo vzťahu

k výsledku k súdneho preskúmavacieho konania, pretoţe v konaní nezistil také vady, ktoré by

mohli mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Všetky námietky procesného charakteru

uvedené v ţalobe boli uţ predmetom odvolacieho konania, s týmito sa ţalovaný vo svojich

rozhodnutiach podrobne vysporiadal a súd sa s jeho právnou argumentáciou stotoţnil

a podrobnostiach odkázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí.

K námietke nezákonnosti procesných rozhodnutí (rozhodnutia o prerušení daňovej

kontroly, rozhodnutia o námietkach), krajský súd uviedol, ţe tieto vzhľadom na svoj charakter

procesných rozhodnutí nemôţu byť predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ ţalobca

v doplnku ţaloby, vo vyjadrení k vyjadreniu ţalovaného k ţalobe a na pojednávaní uviedol,

niektoré ďalšie (nové) dôvody ţaloby, krajský súd sa týmito vzhľadom na § 250h zák.

č. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

uznesenia len „“) nezaoberal.

Záverom krajský súd uviedol, ţe z obsahu správnych spisov vyplýva, ţe správne

orgány vykonali dokazovanie a šetrenie v súlade so zásadami daňového konania, vykonané

dôkazy zabezpečené za účelom preverenia sporných skutočností boli vyhodnotené v súlade

s o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „zákon

o správe daní a poplatkov“), záver správneho orgánu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno,

a preto nebolo moţné ţalobcovi uznať nadmerný odpočet DPH je záverom, ktorý logicky

vyplýva z vykonaného dokazovania. Keďţe z dokladov, ktoré ţalobca v priebehu konania

predloţil, nebolo uskutočnenie zdaniteľného plnenia nado všetku pochybnosť a hodnoverne

preukázané, vznikli oprávnené pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného

plnenia. Táto okolnosť bola podľa a

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „zákon

o DPH“) rozhodujúca pre posúdenie, či nárok na odpočet dane moţno povaţovať

za oprávnený, a preto bolo povinnosťou daňového subjektu podľa § 29 ods. 8 zákona o správe

daní a poplatkov, preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení

4

a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového

konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov

vedených daňovým subjektom. Pokiaľ však daňový subjekt nepredloţil dostatočné dôkazy

resp. hodnoverné dôkazy o tom, ţe fakturovaná cena bola vyplatená za uskutočnené

zdaniteľné plnenie resp. dôkazy, ktoré by zdaniteľné plnenie preukázali čo do priebehu

a výsledku, neuniesol dôkazné bremeno.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 11. mája 2010 odvolanie ţalobca,

domáhajúc sa zrušenia napadnutých rozhodnutí ţalovaného a vrátenia mu vecí na ďalšie

konanie, pričom si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 729,20 €.

Uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pri formulovaní obsahu odôvodnenia v danej veci krajský súd nesprávne a v rozpore

s obsahom jednotlivých dôkazov, zadováţených v správnych spisoch, vyhodnotil otázku

unesenia dôkazného bremena so strany ţalobcu. Ţalobca nesúhlasil s názorom súdu,

ţe neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení, za ktoré

uplatnil nárok na odpočet DPH na vstupe, podľa názoru ţalobcu krajský súd nevenoval

dostatočnú pozornosť povinnosti správcu dane postupovať v dokazovaní súladne s § 29 ods. 2

zákona o správe daní a poplatkov.

Ďalej ţalobca uviedol, ţe napadnutý rozsudok je nesprávny a nezákonný, jeho

odôvodnenie v prevaţnej časti za nepreskúmateľné, nezodpovedajúce zásadám uvedeným

v , keďţe v dôsledku spojenia vecí bolo potrebné diferencovať medzi obsahom

ţalobných návrhov v pôvodných samostatných konaniach sp. zn. (DPH za mesiac

február 2007), sp. zn. (DPH za mesiac marec 2007) a sp. zn.

(DPH za mesiac január 2007); spojením vecí podľa nedošlo k unifikácii

obsahovej argumentácie jednotlivých ţalobných návrhov, bolo potrebné prihliadnuť

k rozdielnej obsahovej argumentácii časove posledného ţalobného návrhu, ktorý sa týkal

nároku na DPH za mesiac január 2007. Tým, ţe krajský súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku paušálne a v rovnakej hodnotiacej rovine komentoval všetky tri zdaňovacie obdobia

a nevenoval sa zvlášť obdobiu za január 2007, došlo v rozhodovacej činnosti k pochybeniu,

výsledkom ktorého je odôvodnená obava nepreskúmateľnosti a nepresnosti pouţitej

argumentácie, vzhľadom na rozdielny skutkový stav v jednotlivých mesiacoch.

5

Ţalobca ďalej uviedol, ţe január 2007 má práve ten význam, ţe pod vplyvom

kriminalizujúcich informácií pôvodne priznaný nárok na DPH bol neskôr jednostranne

spochybnený a pri jeho ďalšom vybavovaní sa preferovali skôr záujmy finančnej polície

a nezohľadňovali sa predtým akceptované a raz uţ preverované údaje o uplatnenom nároku

v mesiaci január 2007. Tým sa daňové orgány, evidentne pod vonkajším vplyvom orgánov

činných v trestnom konaní, odklonili od rešpektovaných princípov daňovej kontroly a skĺzli

do polohy neočakávaného, nepredvídateľného a tým aj nezákonného rozhodovania; bolo

procesnou povinnosťou správcu dane od počiatku vykonávania daňovej kontroly ţalobcu

hodnoverne a pravdivo informovať o skutočnom smerovaní vykonávaného dokazovania, čím

by došlo jednak k naplneniu zásady zákonnosti v praxi, jednak k eliminácii protichodného

postavenia správcu dane, ktorý pracoval s podozrením na páchanú trestnú činnosť a ţalobcu,

ktorý vychádzal zo správnosti a dostatočnej preukázanosti údajov uvedených v daňovom

priznaní, ţalobca v konaní pred súdom vytýkal ţalovanému a správcovi dane, ţe nemali byť

predĺţenou rukou orgánov činných v trestnom konaní a mali ho informovať o skutočnom

obsahu jednotlivých procesných úkonov, len tak mohlo dôjsť k naplneniu zásady zákonnosti

v procese dokazovania pri výkone daňovej kontroly.

Ďalej ţalobca namietal argumentáciu súdu prvého stupňa, podľa ktorej nemohol

prihliadnuť na neskôr uplatnené ţalobné dôvody zo dňa 15. marca 2010; uviedol, ţe pre

daňové konanie neplatí zásada koncentrácie konania, čo znamená, ţe odvolací orgán

v odôvodnení rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými

v odvolaní, vrátane údajov, ktoré ţalobca uviedol, v doplnkoch odvolania, preto bol

nesprávny názor krajského súdu, ţe nemal zákonný dôvod prihliadať na dodatočne

v odvolacom konaní predloţeným „upresňujúcim a doplňujúcim“ písomným vyjadreniam

svedkov, nesprávna aplikácia uvedenej zásady sa týkala tieţ hodnotenia znaleckého

dokazovania, ktorému súd, podľa názoru ţalobcu nevenoval patričnú pozornosť, hoci

rozhodnutie ţalovaného bolo v podstatnej miere na ňom postavené.

Ţalobca uviedol, ţe od skutkových dôvodov ţalobného návrhu, ktoré je vymedziť

v zákonnej lehote na podanie ţaloby na súd, je potrebné odlišovať doplňujúcu právnu

argumentáciu, hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu. Pokiaľ ţalobca v doplňujúcom vyjadrení

zo dňa 15. marca 2010 poukázal na súvisiacu judikatúru a súd sa s ňou nijako nevysporiadal,

zaťaţil konanie inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť a nezákonnosť

vydaného rozhodnutia, krajský súd odmietol komentovať predloţenú judikatúru Súdneho

dvora Európskej únie v rovnakých prípadoch.

6

Podľa názoru ţalobcu, súd neprihliadol na dôleţitú procesnú skutočnosť, ţe ţalobca

sa s úplným obsahom administratívnych spisov oboznámil prostredníctvom právneho

zástupcu aţ v konaní pred súdom, pričom v daňovom konaní mu správcom dane procesne

nebolo umoţnené zistiť skutočný motív a dôvod vykonávania kontrol, iniciovaný orgánmi

činnými v trestnom konaní; z komunikácie medzi Úradom boja proti organizovanej

kriminalite a správcom dane je moţné nepochybne ustáliť, ţe správca dane v úzkej súčinnosti

so ţalovaným postupoval predpojato a cielene, pod vplyvom operatívno – pátracích

informácií, čím flagrantne porušil základné princípy a zásady spravodlivého daňového

konania počas výkonu jednotlivých daňových kontrol, pričom na vytýkaný procesný postup

správcu dane ako aj ţalovaného súd prvého stupňa nezaujal ţiadne hodnotiace stanovisko;

uvedené zistenie ku ktorému dospel ţalobca aţ v konaní pred súdom spadá pod

procesnoprávny postup ţalovaného, ktorého zákonnosť by mal súd posudzovať z hľadiska

objektívnej procesnej a časovej moţnosti ţalobcu dozvedieť sa o ňom a následne ho namietať

ako nezákonný.

Ţalobca vyjadril názor, ţe aj v daňovom konaní by mal platiť princíp prezumpcie

neviny, pričom prehnanú podozrievavosť je potrebné vylúčiť ako nezákonnú, daňová kontrola

nie je daňovým stíhaním a nemá primárne slúţiť k usvedčeniu daňového subjektu z neúplného

priznania, odvedenia či v prípade DPH uplatnenia dane; netreba zabúdať, ţe aj pri obrátenej

dôkaznej povinnosti je nevyhnutné rešpektovať zákonné i ústavné limity, ţe pri

pochybnostiach je pri výklade hmotného práva daňového potrebné vychádzať z výkladu,

ktorý je priaznivejší pre daňový subjekt. Aţ v konaní pred súdom mal ţalobca moţnosť zistiť,

ţe za vykonávaním dokazovania v rámci jednotlivých kontrol stál „vyšetrovací plán“,

nemoţno zazlievať konateľovi ţalobcu, ţe ak k jednotlivým procesným úkonom

(napr. výsluchom svedkov) v rámci daňových kontrol pristupoval so znalosťou skutkových

okolností, ktoré mu správca dane zrejme zámerne hodnoverne nevysvetlil a neozrejmil

vo význame, ţe sa jedná o podozrenie z páchania majetkovej trestnej činnosti. Z uvedeného

pohľadu neinformovanosti konateľa ţalobcu, treba posudzovať argumentáciu krajského súdu

s poukazom na procesnú moţnosť podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní

a poplatkov. Nemôţe byť na ťarchu ţalobcu vykladaný procesný postup jeho konateľa, ktorý

na jednotlivé výsluchy svedkov mohol reagovať aţ po zistení obsahu ich výpovedí a nemusel

tak urobiť priamo na tom ktorom výsluchu; bolo povinnosťou správcu dane prihliadnuť

na všetky legitímne dôkazné prostriedky, t.j. aj na doplňujúce a upresňujúce prehlásenia

svedkov bez pripisovania dôkaznej sily ktorémukoľvek z nich.

7

V ďalšom obsahu odvolania ţalobca uviedol, ţe bolo nedôvodné a objektívne

nemoţné poţadovať akékoľvek vysvetlenia k vyjadreniam tretích osôb (zástupcov spoločností

P. T. a P.-I., S.), s ktorými sa pri posudzovanej zmluvnej obchodnej spolupráci nikdy

nestretol, pretoţe sa jednalo o dodávateľov jeho zmluvných partnerov. Uvedený názor

a subjektívny postoj konateľa ţalobcu k skutkovo a personálne vzdialeným vzťahom, ktoré

v rámci svojej obchodnej činnosti nemal moţnosť ovplyvniť a poznať, podporili predloţené

rozsudky Súdneho dvora Európskej únia, pričom tieto podľa názoru ţalobcu netvorili nové

ţalobné dôvody, pretoţe svojim obsahom prezentovali rozhodovaciu a judikačnú činnosť,

pričom v tomto smere krajský súd taktieţ nezaujal ţiadne hodnotiace stanovisko.

Taktieţ ţalobca namietal, ţe súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, pokiaľ šlo

o znalecké dokazovanie, pričom v ďalšom obsahu odvolania podrobne uviedol okolnosti,

ktoré mali svedčiť nezákonnosti pouţitého znaleckého posudku, s ohľadom na osobu znalca

a odbor a odvetvie, v ktorom bol zapísaný, ako aj s ohľadom na obsah znaleckého posudku

a spôsob jeho pouţitia v daňovom konaní.

Ţalobca uviedol, ţe spochybnenie dodania zdaniteľného plnenia pre ţalobcu

spoločnosťami J., S. a W., S. bolo zo strany správcu dane zaloţené len na nepriamych

dôkazoch dotýkajúcich sa subdodávateľských vzťahov spoločností J., S. a W., S. s ich

subdodávateľmi, pričom tento postup potvrdili ako ţalovaný tak aj súd prvého stupňa. Ţiaden

z orgánov sa nezaoberal hodnotením uvedených nepriamych dôkazov vo vzájomných

súvislostiach s ostatnými priamymi dôkazmi predloţenými ţalobcom (zápisy, objednávky,

zmluvy, odovzdávacie a preberacie protokoly, technologický postup výroby, technická

dokumentácia prípravkov, výpisy z účtov – všetky transakcie boli uskutočňované bankovými

prevodmi), ktoré nado všetky pochybnosti preukazujú dodanie zdaniteľného plnenia pre

ţalobcu spoločnosťami J., S. a W., S. Ak by tak boli jednotlivé dôkazy hodnotené, daňové

orgány ani súd by nemohli dospieť k záveru, ţe ţalobca nepreukázal dodanie zdaniteľného

plnenia týmito spoločnosťami, ani spochybniť toto dodanie. Nepriame dôkazy, o ktoré sa

opierali orgány pri vynesení rozhodnutí v neprospech ţalobcu by mohli nanajvýš konštatovať

nedodanie zdaniteľného plnenia pre spoločnosti J., S. a W., S. zo strany ich subdodávateľov,

ale z vykonaného dokazovania logicky nemoţno vyvodiť záver, ţe spoločnosti J., S. a W., S.

nedodali zdaniteľné plnenie pre ţalobcu. Ţalobca relevantnými dôkazmi preukázal prijatie

zdaniteľného plnenia, za ktoré zaplatil v zmysle uzatvorených zmlúv o zabezpečení zákazky.

Pochybnosti o dodaní zdaniteľného plnenia pre spoločnosti J., S. a W., S. zo strany

subdodávateľov nemôţu byť na ťarchu, nesmú v ţiadnom konaní zaťaţovať ţalobcu, pretoţe

8

samotný ţalobca nie je povinný preukazovať, akým spôsobom a od koho nadobudli jeho

dodávatelia plnenie, ktoré bolo následne predmetom zdaniteľného plnenia spoločností J., S.

a W., S. pre ţalobcu. Podstatné bolo, ţe ţalobca predloţil dostatočné priame dôkazy k prijatiu

zdaniteľného plnenia od svojich dodávateľov, teda od subjektov, ktoré ţalobcovi vystavili

daňové doklady, faktúry.

Keďţe súd, ako aj ţalovaný mali pochybnosti, ţe zdaniteľné plnenie ţalobcu dodali

spoločnosti J., S. a W., S., vyvstala otázka, kto poskytol zdaniteľné plnenie, ktoré bolo

pouţité pre výrobu krytov na vagóny K., ktorých výroba nebola v daňovom ani v súdnom

konaní spochybnená, najmä za akú protihodnotu, nakoľko takéto plnenie nie je moţné získať

alebo zohnať vzhľadom na jeho materiálnu hodnotu, len tak bez akejkoľvek protihodnoty

alebo za zanedbateľnú cenu, pričom v tejto súvislosti ţalobca poukázal na výpoveď p. R. Š.,

ktorý uviedol, ţe firma O. O. nedisponuje technológiou potrebnou pre výrobu krytov

a zadaním pre dodávateľa bolo spracovať celkovú technológiu výroby, vrátane všetkých

pracovných postupov, na základe ktorých dochádzalo k samotnej produkcii krytov.

Záverom ţalobca uviedol, ţe súd oprel svoje úvahy výlučne o spochybniteľnú sieť

nepriamych dôkazov, mimo zmluvnú a subjektívnu sféru konateľov ţalobcu, ktorým nebolo

moţné priznať výpovednú hodnotu poţadovanej intenzity, aby zákonným spôsobom

spochybnili preukázané zdaniteľné plnenie poskytnuté ţalobcovi jeho zmluvnými partnermi.

V posudzovanom prípade mohli byť zo strany daňových orgánov váţne a dôvodné

pochybnosti poukazované len nepriamymi a sprostredkovanými dôkazmi. Priame dôkazy

medzi účastníkmi zmluvného vzťahu totiţ nasvedčovali splneniu predmetu zmluvy v celom

dohodnutom rozsahu. Dokazovanie nepriamymi dôkazmi, na rozdiel od priamych, je

náročnejšie a zloţitejšie. Kaţdý nepriamy dôkaz má svoju dôkaznú hodnotu výlučne len

v spojení s inými dôkazmi. Všetky nepriame dôkazy musia pritom vo svojom súhrne tvoriť

logický, ničím nenarušený a uzavretý systém vzájomne sa doplňujúcich a na seba

nadväzujúcich nepriamych dôkazov. Ak tomu tak nebolo, nemohlo dôjsť zo strany daňových

orgánov k preukázaniu (nabúraniu vierohodnosti, správnosti a neúplnosti účtovníctva)

protichodných tvrdení oproti tvrdeniu daňového subjektu. V prejednávanej veci daňové

orgány neuniesli ani svoje procesné dôkazné bremeno a pri hodnotení zisteného skutkového

stavu postupovali zmätočne a jednostranne. Uvedené hľadisko preukázania tvrdených

skutočností v procese dokazovania musí platiť tak v plnej dôkaznej povinnosti daňového

subjektu, ako aj v modifikovanej dôkaznej povinnosti (do miery spochybnenia údajov

tvrdených daňovým subjektom) zo strany správcu dane.

9

V podaní zo dňa 20. januára 2011, doručenom odvolaciemu súdu dňa 26. januá-

ra 2010, ţalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.

ÚS 118/08 zo dňa 10. decembra 2009, ktorého právne závery týkajúce sa výkonu daňovej

kontroly zamestnancami iného správcu dane ako miestne príslušného, povaţoval za potrebné

aplikovať aj v prejednávanej veci.

Ţalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, ţe sa stotoţnil s právnym posúdením

veci v rozsudku krajského súdu a zotrval na svojich vyjadreniach k ţalobám.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

v medziach podaného odvolania ( ) napadnutý rozsudok, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu

prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie, avšak čiastočne z iných ako dôvodov odvolacích.

Rozhodol uznesením ( v spojení s v spojení s vety prvej )

bez nariadenia pojednávania ( a v spojení s

vety prvej ).

Odvolací súd z obsahu pripojených spisov zistil, ţe predmetom súdneho preskúmania

sú rozhodnutia ţalovaného:

- č. I/221/17431-99522/2008/990325-r zo dňa 2. februára 2009, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Zvolen č. zo dňa 25. septem-

bra 2008 o zníţení nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobie február 2007 o sumu 574 735,45 € a priznaní nadmerného odpočtu vo výške

88 997,75 €

- č. I/221/17431-99523/2008/990325-r zo dňa 2. februára 2009, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie Daňového orgánu Zvolen č. 685/230/59079/08-Fa zo dňa

25. septembra 2008 o nepriznaní nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní

za zdaňovacie obdobie marec 2007 v sume 540 003,08 € a určení vlastnej daňovej povinnosti

v sume 25 870,34 €

- č. I/221/10246-64799/2009/990325-r zo dňa 29. júna 2009, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie Daňového úradu Zvolen č. /Vi zo dňa 3. marca 2009 –

10

dodatočný platobný výmer, o určení DPH za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume

65 517,17 €.

Správca dane, Daňový úrad Zvolen vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február

2007, ktorá začala dňa 10. mája 2007, z ktorej protokol spolu s dodatkom bol prerokovaný

dňa 23. septembra 2008; daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007, ktorá začala dňa 12. jú-

na 2007, z ktorej protokol spolu s dodatkom bol prerokovaný dňa 23. septembra 2008;

a vzhľadom na to, ţe ţalobca podal dve dodatočné daňové priznania za zdaňovacie obdobie

január 2007, správca dane vykonal u ţalobcu opakovanú daňovú kontrolu na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2007,

z ktorej protokol spolu s dodatkom bol prerokovaný dňa 27. februára 2009.

Rozhodnutím č. 685/230/58995/08-Fa zo dňa 25. septembra 2008 nebolo ţalobcovi

priznané právo na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2007

z dodávateľských faktúr od dodávateľov J., S., S. a W., S., K. C., ktorých predmetom

fakturácie boli sluţby v zmysle Zmluvy o zabezpečení zákazky č. X. a č. X. (faktúry int. č.

X., X., X., X., X., X., X. a X. v celkovej výške 3 024 923,32 € (91 128 840 Sk)).

Rozhodnutím č. 685/230/59079/08-Fa zo dňa 25. septembra 2008 nebolo ţalobcovi

priznané právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2007 z dodávateľských

faktúr od dodávateľov J., S. a W., S., ktorých predmetom fakturácie boli sluţby v zmysle

zmluvy o zabezpečení zákazky č. X. a č. X. (faktúry int. č. X., X., X., X., X., X., X. a X. v

celkovej výške 2 978 281,21 € (89 723 700 Sk)).

Rozhodnutím č. /Vi zo dňa 03. marca 2009 nebolo ţalobcovi

priznané právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2007 z dodávateľských

faktúr od dodávateľov J., S. int. č. X., X., X. a X. v celkovej výške 5 316 022 Sk a od

dodávateľa W., S. (fa int. č. X., X., X. a F. v celkovej výške 176 459,60 € (5 316 022 Sk)).

Predmetom uvedených faktúr boli sluţby v zmysle Zmluvy o zabezpečení zákazky

č. X. a č. X.. Predmetné zmluvy sú obsahovo totoţné a týkajú sa vzájomnej spolupráce

ţalobcu so spoločnosťami J., S. a W., S. za účelom získania a realizácie zákazky na dodávku

krytov pre ţelezničné vagóny K. od O. O. a S., S., O., Č. (ďalej len „O., S.“). Dôvodom

nepriznania práva na odpočítanie dane z vyššie citovaných dodávateľských faktúr bola

11

skutočnosť, ţe ţalobca (ani jeho dodávatelia) nepredloţil počas daňovej kontroly také

relevantné dôkazy, ktoré by vierohodným spôsobom preukazovali dodanie a pouţitie sluţieb

v zmysle zmlúv o zabezpečení zákazky tak, ako to deklaroval ţalobca pri podaní daňového

priznania, t.j. nepreukázal dodanie a pouţitie technickej pomoci, a teda nepreukázal splnenie

zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. l a 2 písm. a/ zákona o DPH.

Z predmetu obidvoch zmlúv o zabezpečení zákazky o. i. vyplýva, ţe dodávatelia (J., S.

a W., S.) mali poskytnúť ţalobcovi technickú pomoc na príprave a vypracovaní cenovej

ponuky pre spoločnosť O., S., zabezpečiť technickú dokumentáciu a vypracovať materiálno-

technickú špecifikáciu. V prípade, ţe ţalobca uzatvorí zmluvu s O., S., zabezpečia dodávky

materiálu a poskytnú technickú pomoc pri výrobe krytov na vagóny K.. Na zmluvy o

zabezpečení zákazky nadväzuje kúpna zmluva č. X. uzatvorená medzi O., S. a ţalobcom zo

dňa 28. novembra 2006. Predmetom tejto zmluvy bola dodávka 261 sád posuvných krytov na

vagóny K.. Ţalobca k výrobe krytov K., ktorá mala prebiehať v období od 1. januára 2007 do

31. marca 2007, okrem kúpnej zmluvy č. X., predloţil nájomnú zmluvu na výrobnú halu

(zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi O., S. ako prenajímateľom

a ţalobcom ako nájomcom), faktúry a dodacie listy za materiál na výrobu krytov, ktorý

ţalobca nakupoval od O., S. Pracovníkov na práce pri výrobe krytov na vagóny K. mala

zabezpečiť' pre ţalobcu spoločnosť S. S., S., K., ktorá vystavila ţalobcovi faktúry za

vykonané zámočnícke práce v O., S.

Ţalobca okrem faktúr ako dôkazu o poskytnutí sluţieb spoločnosťami J., S., S. (od 30.

mája 2007 so sídlom v L.) a W., S., K. C. (od 2. júna 2007 so sídlom v S. N. V.), v priebehu

daňových kontrol predloţil zmluvy o zabezpečení zákazky č. X. a č. X., ktoré sú obsahovo

totoţné. Dodávatelia (J., S. a W., S.) sa so ţalobcom ako objednávateľom sluţieb dohodli na

vzájomnej spolupráci, ktorej rozsah bol špecifikovaný v článku II., označenom ako predmet

zmluvy, body 2.1. a 2.2. Podľa bodu 2.1. sa dodávateľ zaviazal zabezpečiť pre obstarávateľa

súčinnosť a podklady pre vypracovanie ponuky pre spoločnosť O., S. na dodávku 280 sád

krytov pre vagóny K. v spolupráci so svojím obchodným partnerom (J., S. alebo W., S.) v

nasledovnom rozsahu:

a) zabezpečenie technickej dokumentácie ako podklad na vypracovanie cenovej ponuky na

dodávku krytov pre vagóny K.,

b) vypracovanie materiálno-technickej špecifikácie a súčinnosť pri materiálno-technickom

zabezpečení komponentov na výrobu krytov v Ţ. T. a T., A., P.,

c) technickú spoluprácu na príprave a vypracovaní ponuky pre O., S., O..

12

Podľa bodu 2.2. po prípadnom uzatvorení zmluvy sa dodávateľ zaviazal realizovať pre

objednávateľa nasledovné činnosti:

a) technickú pomoc pri zabezpečovaní výroby krytov a v prípade vzniku problému tieto riešiť

na technických konzultáciách v sídle objednávateľa vo Zvolene,

b) v prípade vzniku nedostatku výrobných vstupov (subdodávok) tieto prednostne zabezpečiť

pre objednávateľa v T., A., P. resp. Ţ. T. tak, aby zodpovedali predpisom kompatibilným pre

Ţ. a Č..

Podľa článku III. predmetných zmlúv bola dohodnutá cena za bezchybné plnenie

predmetu zmluvy vo výške 13 200 eur bez DPH za jednu sadu posuvných krytov. K obsahu

predmetných zmlúv správca dane vykonal výsluch konateľa ţalobcu, ktorý uviedol, ţe

spoločnosti J., S. a W., S. zabezpečili technickú dokumentáciu výkresy k výrobe krytov,

pričom tieto výkresy sú vo vlastníctve O., S. Materiálnotechnickú špecifikáciu robil konateľ

ţalobcu v spolupráci s konateľmi uvedených spoločností spoločne, pričom technická

spolupráca spočívala v tom, ţe spoločnosti J., S. a W., S. zistili cenu jednotlivých materiálov

a v rámci toho bola vypracovaná ponuka pre O., S. K bodu 2.2. písm. a/ Zmluvy o

zabezpečení zákazky, bola podľa ţalobcu technická spolupráca pri dodávkach krytov

najpodstatnejšou časťou zmluvy a problémy, ktoré vznikali v rámci technickej dokumentácie

riešili konatelia spoločnosti J., S. a W., S.

Správca dane preverovaním (z výsluchov svedkov, konateľov ţalobcu, spoločností J.,

S. a W., S., ktoré sú podrobne popísané v zápisniciach o ústnom pojednávaní, v protokoloch

o daňovej kontrole i prvostupňových správnych rozhodnutiach, ako aj z technickej

dokumentácie predloţenej počas daňovej kontroly ţalobcom) zistil, ţe technickú

dokumentáciu k výrobe krytov na vagóny K. mali v zmysle bodu 2.1. písm. a Zmlúv o

zabezpečení zákazky zabezpečiť spoločnosti J., S. a W., S. Podľa vyjadrení bývalých

konateľov týchto spoločností p. R. S. a Ľ. A., títo získali uvedenú technickú dokumentáciu

bezodplatne od spoločnosti O., S. (objednávateľa krytov na vagóny K.) a dodanie inej neţ

tejto technickej dokumentácie vo svojich výpovediach nepotvrdili. Správca dane ďalej

preveroval zabezpečenie sluţieb dodávateľmi J., S. a W., S. v zmysle bodu 2.1. písm. b

a bodu 2.2. písm. b/ Zmlúv o zabezpečení zákazky. Ţalobca správcovi dane predloţil

ponukovú technickú špecifikáciu - súpis materiálu na kryty pre vagón K. zo dňa 12. októbra

2006, ktorá obsahuje 15 poloţiek materiálu s uvedením mnoţstva a ceny tohto materiálu.

Ţalobca ďalej predloţil ponuku na dodávku posuvných krytov na vozeň K. pre O., S. zo dňa

16. októbra 2006. Na základe zmlúv o zabezpečení zákazky mali spoločnosti J., S. a W., S.

13

zabezpečiť technickú spoluprácu na príprave a vypracovaní tak materiálno-technickej

špecifikácie, ako aj samotnej ponuky pre O., S. Z výpovede konateľa ţalobcu vyplynulo, ţe

materiálno-technickú špecifikáciu robil spoločne s konateľmi uvedených spoločností, pričom

technická spolupráca spočívala v tom, ţe spoločnosti J., S. a W., S. zistili cenu jednotlivých

materiálov; následne konateľ ţalobcu porovnal poloţky z ponuky vypracovanej p. S. a p. A.,

ako aj z ponuky od O., S., pričom zistil, ţe jednotlivé poloţky v ponuke vypracovanej

spoločnosťami J., S. a W., S. sú drahšie ako ponuka O., S., a preto materiál nakupoval od tejto

spoločnosti. Z výpovedí svedkov - bývalých konateľov spoločností J., S. a W., S., na výsluchu

ktorých sa zúčastnil konateľ ţalobcu a mohol vyuţiť oprávnenie v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/

zákona o správe daní a poplatkov, správca dane zistil, ţe podľa bývalého konateľa spoločnosti

W., S., táto spoločnosť robila materiálno-technickú špecifikáciu, pričom podklady mala

zabezpečovať spoločnosť P.-I., S., P., ktorá v T. a v P. robila špecifikáciu materiálu a

zisťovala ceny. Rovnako bývalý konateľ spoločnosti J., S. vo výpovedi uviedol, ţe ich

spoločnosť zabezpečila ponukovú technickú špecifikáciu - súpis materiálu na kryty pre

vagóny K.; cenová špecifikácia sa robila na základe podkladov, ktoré priniesli do Zvolena p.

S. a p. A. a následne spolu urobili cenovú ponuku. Táto nebola pouţitá, pretoţe ţalobca našiel

iný subjekt, ktorý ponúkol lepšiu cenu. Z vyjadrenia p. R. S. ďalej vyplynulo, ţe rokovania

ohľadne zabezpečenia materiálu so Ţ. T. a T., A., P. viedol jeho spolupracovník - konateľ

spoločnosti P. T., S. p. J..

Vzhľadom na obsah vyššie uvedených výpovedí správca dane preveroval tvrdenia

svedkov u označených subdodávateľov - spoločností P. T., S., M. a P.-I., S., P.. Správca dane

zistil, ţe v spoločnosti P.-I., S., P. došlo k 30. máju 2007 k zmene konateľa, spoločnosť na

adrese uvedenej v Obchodnom registri Slovenská republika nesídli, nepreberá poštu a so

správcom dane nekomunikuje. Nebolo moţné vykonať ani výsluch bývalého konateľa tejto

spoločnosti, p. M. K. z dôvodu, ţe na adrese trvalého pobytu nepreberá poštu. Taktieţ v

spoločnosti P. T., S., M. došlo k 30. máju 2007 k zmene konateľa a 6. júna 2007 k zmene

sídla spoločnosti, pričom výsluch bývalého konateľa p. D. K. nebolo moţné uskutočniť z

dôvodu, ţe na adrese trvalého pobytu sa dlhodobo nezdrţiava a miesto jeho pobytu nie je

známe. Bol vypočutý ďalší bývalý konateľ tejto spoločnosti p. D. J., pričom výsluchu svedka

dňa 9. októbra 2007 sa zúčastnil aj konateľ ţalobcu. Výsluchom tejto osoby neboli potvrdené

tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti J., S., S. o tom, ţe rokovania o dodávkach materiálu

od T. A., P. a Ţ. T. zabezpečila spoločnosť P. T., S. - konkrétne p. D. J., ten totiţ uviedol, ţe s

uvedenými spoločnosťami o dodávkach materiálu na výrobu krytov na vagóny K. nerokoval.

14

Správca dane z jeho výpovede zistil ďalší nesúlad ţalobcom deklarovaného stavu so

skutočnosťou, keďţe vypracovanie materiálno-technickej špecifikácie sa podľa ţalobcu malo

uskutočniť v priebehu septembra aţ októbra 2006, avšak v tomto období sa p. D. J. ešte s p.

R. S. nepoznal (spoznali sa aţ v novembri - decembri 2006) a konateľom spoločnosti P. T., S.

sa p. D. J. stal aţ 15. januára 2007. Podľa zistenia správcu dane aj vyjadrenie bývalého

konateľa spoločnosti W., S. p. Ľ. A. o tom, ţe materiálno -technickú špecifikáciu a rokovania

v Ţ. T. a T., A., P. viedla za spoločnosť W., S. spoločnosť P.-I., S. sú v rozpore so

skutočnosťou zistenou z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky. Uvedené

činnosti sa podľa vyjadrenia konateľa ţalobcu a podľa predloţených dôkazov mali uskutočniť

v priebehu mesiaca september aţ október 2006, avšak spoločnosť P.I., S. vznikla aţ 9. januára

2007. Z uvedeného dôvodu nemohla viest' v priebehu r. 2006 akékoľvek rokovania o

dodávkach materiálu na výrobu krytov na vagóny K. Správca dane z vyššie uvedených

skutočností dospel k záveru, ţe zabezpečenie sluţieb dodávateľmi J., S. a W., S. v zmysle

bodu 2.1. písm. b/ a bodu 2.2. písm. b/ Zmlúv o zabezpečení zákazky, nebolo ţalobcom

dostatočne preukázané.

Ţalobca predloţil správcovi dane ponuku pre O. S. zo dňa 16. októbra 2006, ktorá na

liste formátu A4 obsahuje stručný popis predmetu dodávky, cenu dodávky, platobné

podmienky a termín realizácie. Keďţe predmetom zmluvy o zabezpečení zákazky (bod 2.1.

písm. c/) bolo zo strany spoločnosti J., S. a W., S. o. i. zabezpečiť technickú spoluprácu na

príprave a vypracovaní ponuky pre O., S. Správca dane vykonal šetrenie za účelom zistenia,

akým spôsobom sa tento predmet zmluvy realizoval. Z výpovede konateľa ţalobcu vyplýva,

ţe technická spolupráca na príprave a vypracovaní ponuky spočívala v tom, ţe spoločnosti J.,

S. a W., S. zistili cenu jednotlivých materiálov a následne bola vypracovaná ponuka pre O., S.

Správca dane z výpovedí svedkov p. R. S. (bývalého konateľa spoločnosti J., S.) a p. Ľ. A.

(bývalého konateľa spoločnosti W., S.), na výsluchu ktorých sa zúčastnil aj konateľ ţalobcu,

zisťoval postup pri príprave a vypracovaní ponuky pre O., S. a obsah technickej spolupráce. Z

výpovede p. A. vyplýva, ţe ponuka bola vypracovaná spoločne, najprv sa určila materiálno-

technická špecifikácia a neskôr ceny, ktoré boli prejednávané na spoločných stretnutiach.

Podľa jeho vyjadrenia podklady pre spoločnosť W., S. zabezpečila spoločnosť P.-I., S., ktorá

zabezpečovala technickú pomoc počas celej zákazky, robila špecifikáciu materiálu a zisťovala

ceny v Ţ. T. a T., A., P.. Z výpovede p. R. S., bývalého konateľa spoločnosti J., S. vyplýva, ţe

táto spoločnost' zabezpečila ponukovú technickú špecifikáciu - súpis materiálu na kryty pre

vagóny K. a cenová špecifikácia sa robila na základe podkladov prinesených do Zvolena,

15

pričom cenová ponuka bola urobená spoločne (ţalobcom p. A. a p. S.). Svedok uviedol, ţe

cenovú ponuku pre spoločnosť J., S. vypracoval p. D. J., konateľ spoločnosti P. T., S., a to

nezávisle od p. A.. Vzhľadom na obsah výpovedí vyššie uvedených svedkov, správca dane

preveroval ich tvrdenia v subdodávateľských spoločnostiach P. T., S., M. a P.-I., S., P.,

pričom tak ako bolo vyššie uvedené, konateľa spoločnosti P.I., S. nebolo moţné vypočuť z

dôvodu, ţe sa na adrese trvalého pobytu nezdrţiava. V konaní bol vypočutý svedok p. D. J.

(bývalý konateľ spoločnosti P. T., S.) na ústnom pojednávaní dňa 9. októbra 2007, ktorý k

spolupráci pri vypracovaní cenovej ponuky uviedol, ţe cenovú ponuku vypracoval v januári

2007 na základe rôznych firiem a technických poradcov - technických inţinierov, ktorí

spolupracovali s jeho spoločnosťou; konkretizovanie ich mien však označil za predmet

obchodného tajomstva. Podľa zistení správcu dane, vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti

W., S. p. Ľ. A., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, ţe cenovú ponuku, ktorú predloţil

ţalobcovi, vypracovala spoločnosť P.I., S. sú v rozpore so skutočnosťami zistenými z výpisu

z obchodného registra. Na základe uvedenej cenovej ponuky mala byť vypracovaná konečná

ponuka pre O., S., ktorá bola predloţená v októbri 2006 (podľa vyjadrenia konateľa ţalobcu a

ním predloţeného dôkazu). Spoločnosť P.I., S. vznikla aţ dňa 9. januára 2007 a preto

nemohla uskutočniť v priebehu r. 2006 ţiadnu činnosť, t.j. ani vypracovať cenovú ponuku pre

spoločnosť W., S. Podľa zistení správcu dane, tvrdenia konateľa spoločnosti J., S. p. R. S. o

tom, ţe pri vypracovaní cenovej ponuky spolupracovala spoločnosť J., S. so spoločnosťou P.

T., S. - konkrétne s jej konateľom p. J., sú v rozpore s vyjadreniami p. J., pretoţe

vypracovanie cenovej ponuky sa malo uskutočniť v októbri 2006, pričom p. J. vo výpovedi

uviedol, ţe cenovú ponuku vypracoval v januári 2007. Navyše v čase, kedy bola podľa

dôkazu predloţeného ţalobcom cenová ponuka vypracovaná a predloţená O., S. (október

2006), sa p. J. s bývalým konateľom spoločnosti J., S. nepoznal a taktieţ v tomto období

nebol konateľom spoločnosti P. T., S. N. základe uvedených skutočností správca dane

vyvodil, ţe technická spolupráca na vypracovaní cenovej ponuky pre O., S. dodávateľmi J., S.

a W., S. v zmysle bodu 2.1. písm. c/ Zmluvy o zabezpečení zákazky, nebola ţalobcom

dostatočne preukázaná.

Správca dane vykonal taktieţ dokazovanie za účelom zistenia realizácie bodu 2.2.

písm. a/ Zmluvy o zabezpečení zákazky, v zmysle ktorej sa dodávatelia J., S.

a W., S. po prípadnom uzatvorení zmluvy medzi ţalobcom a spoločnosťou O., S. zaviazali

realizovať pre ţalobcu technickú pomoc pri zabezpečovaní výroby krytov a v prípade vzniku

problému tieto riešiť na technických konzultáciách v sídle ţalobcu vo Zvolene. Konateľ

16

ţalobcu sa ku konkrétnej realizácii technickej pomoci pri zabezpečovaní výroby krytov v

zmysle zmluvy o zabezpečení zákazky vyjadril všeobecne, technická spolupráca pri dodávke

krytov bola podľa neho najpodstatnejšia časť zmluvy a problémy, ktoré vznikli v rámci

technickej dokumentácie, problémy pri výrobe krytov riešili konatelia spoločností J., S. a W.,

S. pri stretnutiach v sídle spoločnosti ţalobcu, pričom konateľ ţalobcu kládol otázky -

problémy súvisiace s výrobou a konatelia spoločností J., S. a W., S. na otázky odpovedali,

prípadne ak na otázky odpovedať nevedeli, radili sa so svojimi partnermi, ktorých bliţšie

nešpecifikoval. Z výpovede svedkov - bývalých konateľov spoločností J., S. a W., S. správca

dane zistil, ţe svedkovia len všeobecne opísali aktivity v súvislosti s poskytnutím technickej

pomoci pri výrobe krytov na vagóny K. (p. Ľ. A. uviedol, ţe technická pomoc spočívala v

pomoci pri odstraňovaní technických problémov vzniknutých počas výroby, tieto problémy sa

riešili vo Zvolene a v prípade, ţe problém nebolo moţné riešiť okamţite, spoločnosť J., S.

tento riešila so spoločnosťou P. T., S.). V tejto súvislosti spoločnosti J., S. vznikli náklady,

pretoţe spoločnosť P. T., S. fakturovala odplatu za technickú pomoc pri odstraňovaní

technických problémov, ktoré vznikali počas výroby. Z výsluchu bývalého konateľa

spoločnosti P. T., S. p. J. správca dane zistil, ţe táto spoločnosť nikdy nemala ţiadnych

zamestnancov, nevlastnila ţiadne počítačové vybavenie, v mesiaci január aţ máj r. 2007

poskytovala technickú pomoc spoločnosti J., S., ktorá sa týkala ustanovovania pri vagónoch

K. a rôznych problémov pri rekonštrukčných prácach na týchto vagónoch. Svedok následne

predloţil 24. októbra 2007 fotokópie technickej dokumentácie k technickej pomoci pre

spoločnosť J., S., špecifikácia bola uvedená v zápisnici o ústnom pojednávaní. Podľa zistenia

správcu dane predloţené výkresy technickej dokumentácie neobsahovali dátum vyhotovenia,

popis, kto uvedený technický výkres zhotovil, ani iné podrobnosti týkajúce sa rozmerov

materiálu a hmotnosti projektovaného zariadenia. Na výkresoch sú uvedené rôzne výkresové

normy. Predmetné fotokópie predloţené svedkom p. D. J. sa po porovnaní správcu dane

nezhodovali s technickou dokumentáciou predloţenou ku kontrole ţalobcom. Ţalobcom

predloţená výkresová dokumentácia obsahovala technické výkresy, na ktorých bolo presne

uvedené, pre koho boli vypracované, kto a kedy uvedené technické výkresy vypracoval a

schválil, obsahovali údaje o rozmeroch, materiáloch a hmotnosti projektovanej súčasti, boli na

nich uvedené výkresové normy a obsahovali autorizáciu od spoločnosti Č. D., A. Na základe

vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, ţe zabezpečenie sluţieb dodávateľmi

J., S. a W., S. v zmysle bodu 2.2. písm. a/ Zmluvy o zabezpečení zákazky nebolo ţalobcom

dostatočne preukázané.

17

Z dokazovania vykonaného správcom dane podrobne špecifikovaného v protokoloch

o výsledku daňových kontrol, vrátane ich dodatkov a v preskúmavaných rozhodnutiach

správca dane taktieţ vyvodil záver, ţe ţalobca nepreukázal dostatočne, akým spôsobom boli

zabezpečené pracovné nástroje na výrobu krytov. Rovnako správca dane nepovaţoval

za dostatočne preukázané personálne zabezpečenie tejto výroby, keď nebolo preukázané

dodanie zámočníckych prác spoločnosťou S. S., S., K. pre ţalobcu. Na základe rozsiahleho

dokazovania správca dane dospel k záveru, ţe zámočnícke práce na výrobe krytov na vagóny

K. v O., S. mali zabezpečovať iné osoby, ako osoby oprávnené konať za spoločnosť S. S., S.,

ktoré nevedel bliţšie identifikovať ani ţalobca, ani samotná konateľka spoločnosti S. S., S. p.

H. É.. Ţalobca ani dodávateľská spoločnosť S. S., S. nepredloţili v priebehu daňovej kontroly

relevantné dôkazy preukazujúce, ţe pracovníkov vykonávajúcich práce na výrobe krytov K.

zabezpečila táto spoločnosť ako dodávateľ zámočníckych prác. Z výsluchu konateľa ţalobcu

vyplýva, ţe tento nevedel presne uviesť podrobnosti o tom kto, v akom počte, kedy a za akých

podmienok pracoval na výrobe krytov na vagóny K.. Správca dane preveroval personálne

zabezpečenie potrebné k výrobe prostredníctvom konateľky spoločnosti S. S., S. p. H. É.,

ktorá uviedla, ţe spoločnosť nemala zamestnancov, konateľka ústne splnomocnila na jednanie

s odberateľmi a dodávateľmi p. H., ktorého krstné meno, bydlisko a bliţšiu identifikáciu

nevedela uviesť. Taktieţ sa nevedela vyjadriť ku konkrétnostiam ohľadne zákazky pre

ţalobcu (kde a ako prebiehala výroba, v akom mnoţstve, aké dodávky zabezpečovala

spoločnosť S. S., S. koľkí pracovníci vykonávali práce pre ţalobcu a pod.). Pri opakovanom

výsluchu konateľka spoločnosti S. S., S. uviedla, ţe všetky doklady týkajúce sa spoločnosti jej

boli odcudzené, nevedela sa vyjadriť k ţiadnym konkrétnym okolnostiam obchodnej

spolupráce so ţalobcom, pretoţe celý obchodný prípad mal na starosti p. F., ktorého meno,

adresu a bliţšiu identifikáciu nevedela uviesť. Správca dane porovnaním výpovede konateľa

ţalobcu a svedkyne - konateľky spoločnosti S. S., S. zistil, ţe niektoré ich vyjadrenia

sú v rozpore, pričom konateľ ţalobcu po výsluchu konateľky, na ktorom bol prítomný, zmenil

výpoveď ohľadne osoby, s ktorou mal v rámci dodávky zámočníckych prác v Ostrave

rokovať. Ani konateľ ţalobcu, ani konateľka S. S., S. však osobu p. H. ani osobu p. F.

nevedeli bliţšie identifikovať. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k

záveru, ţe ţalobca nepreukázal dodanie zámočníckych prác spoločnosťou S. S., S.

Z protokolov vyhotovených na základe vykonaných kontrol za účelom zistenia

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac január, február a marec 2007

vyplýva, ţe ich súčasťou je podrobné opísanie postupu správnych orgánov počas výkonu

18

daňovej kontroly, opísanie výsledku zistení z výsluchov svedkov, opísanie výsledku

miestnych zisťovaní vykonaných správcom dane i doţiadanými správnymi orgánmi, ako

aj obsah všetkých vykonaných úkonov, správca dane vyzval ţalobcu na vyjadrenie sa

k protokolom, na ktoré výzvy ţalobca reagoval, k protokolom sa písomne vyjadril a v prílohe

písomných vyjadrení predloţil listinné dôkazy, ktorými preukazoval oprávnenosť svojho

nároku. Predloţený menný zoznam pracovníkov S. S., S. neobsahuje ich bliţšiu identifikáciu,

a preto bol pre správcu ako dôkaz nepouţiteľný. Ţalobca aţ v prílohe vyjadrenia k protokolu

zo dňa 28. augusta 2008 špecifikoval pojem "technická dokumentácia", ktorú mali pre

ţalobcu zabezpečiť spoločnosť J., S. a W., S. a ktorá mala pozostávať z dvoch osobitných

častí: z technickej dokumentácie krytov na vagóny K. a z technickej dokumentácie

prípravkov na výrobu krytov na vagóny K. a technologického postupu výroby. Táto

skutočnosť však nevyplývala ani z predmetu samotných zmlúv o zabezpečení zákaziek

a taktieţ túto skutočnosť neuviedli vo svojich svedeckých výpovediach ani bývalí konatelia

spoločnosti J., S. a W., S.; takúto špecifikáciu neuvádzal počas daňovej kontroly ani konateľ

samotného ţalobcu. Pokiaľ ţalobca po prevzatí uvedenej technickej dokumentácie predloţil

dodatočne v prílohe vyjadrenia k protokolu zo dňa 28.08.2008 kópiu odovzdávacieho a

preberacieho protokolu, technickej dokumentácie prípravkov na výrobu krytov pre vagóny K.

a technologického postupu výroby krytov na vagóny K. zo dňa 27. novembra 2006, uvedená

skutočnosť je v rozpore s vyjadrením konateľa ţalobcu zo dňa 1. júna 2007, ktorý uviedol, ţe

nebol vyhotovený ţiadny preberací protokol. Pokiaľ ţalobca dodatočne predloţil písomné

vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti P. T., S. p. D. J. zo dňa 26. augusta 2008 a

vyjadrenia bývalých konateľov spoločnosti J., S. p. R. S. zo dňa 27. augusta 2008 a

spoločnosti W., S. p. Ľ. A. zo dňa 27. augusta 2008, ktorými doplňujú a objasňujú obchodnú

spoluprácu medzi ţalobcom a týmito spoločnosťami, správca dane k týmto neprihliadol,

keďţe bývalí konatelia boli v priebehu daňovej kontroly uţ vypočutí ako svedkovia, o čom

boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní, v ktorých boli poučení o povinnosti vypovedať

pravdivo. Ústnych pojednávaní sa zúčastnil aj konateľ ţalobcu, ktorý mohol v zmysle § 15

ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní a poplatkov klásť svedkom otázky, avšak toto svoje

právo nevyuţil. Písomné vyjadrenia uţ vypočutých svedkov predloţené dodatočne neboli

podľa správcu dane vierohodným dôkazom pouţiteľným v daňovom konaní.

Ďalej z obsahu administratívnych spisov vyplýva, ţe v rámci odvolacích daňových

konaní bol ţalovanému predloţený Znalecký posudok č. 12/rok 2008 zo dňa 31. januára 2009,

vypracovaný Ing. R. S., znalcom pre základný odbor: doprava ţelezničná, ktorý ţalovaný

19

pouţil ako dôkaz s poukazom na § 29 ods. l, 2 a 4 zákona o správe daní a poplatkov.

Predmetný znalecký posudok hodnotil ţalovaný v súlade s § 2 ods. 3 zákona o správe daní a

poplatkov vo vzájomnej súvislosti so všetkými dôkazmi predloţenými v daňovom konaní,

keďţe tá istá sluţba, ktorá bola predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február a

marec 2007, bola aj predmetom opakovanej daňovej kontroly vykonávanej u ţalobcu za

zdaňovacie obdobie január 2007. Na základe skutočností zistených v priebehu daňových

kontrol, opakovanej daňovej kontroly, ako aj na základe predloţeného znaleckého posudku

ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal vierohodne, ţe technologický postup

vypracovali a dodali ţalobcovi spoločnosti J., S. a W., S., ţalobca nepreukázal ani

skutočnosť, ţe na základe technologického postupu výroby je moţné vyrábať predmetné kryty

na vagóny K., a tým nepreukázal dodanie sluţby v zmysle zmlúv o zabezpečení zákazky

deklarovanej faktúrami od spoločnosti J., S. a W., S., z ktorých si uplatnil právo na

odpočítanie dane.

S ohľadom na okruh odvolacích dôvodov sa odvolací súd prvotne zaoberal

namietanou nepreskúmateľnosťou rozsudku prvého stupňa, ktorá mala spočívať

predovšetkým v nedostatku dôvodov, ktorú námietku je potrebné povaţovať za čiastočne

dôvodnú.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces,

patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené.

V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, ţe vychádzajúc z konštantnej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.

januára 1999 týkajúci sa sťaţnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9. decembra

1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19. apríla 1994,

týkajúci sa sťaţnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.

20

zn. zo dňa 12. mája 2004, zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS

95/06 zo dňa 15. marca 2006, sp. zn. zo dňa 23. augusta 2006), nie je nutné,

aby na kaţdú ţalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti

odôvodniť súdne rozhodnutie sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť

analyzovaný s ohľadom na okolností kaţdého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje

na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú

ţalobcom, je potrebné tento nedostatok povaţovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd

je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie

dostatočné argumenty.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva. Procesným

právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia totiţ znamená

právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa

účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na

spravodlivé súdne konanie.

Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal,

nedostatočne sa vysporiadal so skutočnosťami a námietkami tvrdenými ţalobcom, a preto

odvolací súd jeho záver, ţe preskúmavané rozhodnutia ţalovaného sú v súlade so zákonom,

povaţuje za predčasný.

Pokiaľ ide o nedostatočné dôvody krajského súdu vo vzťahu k argumentom ţalobcu

uvedeným v ţalobe na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I/221/10246 –

– r zo dňa 29. júna 2009, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný

výmer za zdaňovacie obdobie január 2007, treba uviesť, ţe tieto boli vo veľkej časti

obdobné argumentom uvedeným v ostatných dvoch ţalobách, avšak ţalobca namietal taktieţ

pouţitie zistení z vykonaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobia február 2007

a marec 2007 v priebehu opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007,

ktorou námietkou sa krajský súd nijakým spôsobom nezaoberal, taktieţ ţalobca vzniesol

21

námietky ohľadne znaleckého posudku č. 12/rok 2008 (uvádzané aj v ostatných dvoch

ţalobách v iných súvislostiach), vrátane námietok týkajúcich sa odboru a odvetvia, v ktorom

bol znalec, ktorý posudok vypracoval, zapísaný, ako aj samotný obsah znaleckého posudku.

Na podporu svojich tvrdení ţalobca predloţil krajskému súdu posudok vypracovaný iným

znalcom, ako aj listinný dôkaz Odmietnutie vypracovania znaleckého posudku zo dňa

13. marca 2009.

Na uvedené skutočnosti krajský súd ţiadnym spôsobom nereagoval, neuviedol, prečo

ich povaţoval za irelevanté resp. z akých dôvodov sa nimi nezaoberal, čo treba povaţovať

za prejav arbitrárnosti.

Správca dane ako aj ţalovaný pri vydávaní dodatočného platobného výmeru o určení

DPH za zdaňovacie obdobie január 2007 a následnom rozhodnutí o odvolaní, vychádzali

aj zo záverov predmetného znaleckého posudku, preto otázka jeho zákonnosti predstavuje

relevantnú námietku a spolu so skutočnosťou, ţe závery znaleckého posudku č. 12/rok 2008

boli pouţité aj pri vydávaní rozhodnutí č. I/221/17431-99522/2008/990325-r zo dňa

2. februára 2009 a č. I/221/17431-99523/2008/990325-r zo dňa 2. februára 2009, bolo

potrebné, aby krajský súd na túto námietku reagoval.

Pokiaľ ide o argumentáciu uvedenú v doplnku ţaloby zo dňa 15. marca 2010, repliku

ţalobcu k vyjadreniam ţalovaného zo dňa 28. apríla 2009 a 8. augusta 2009, odvolací súd,

zhodne s názorom krajského súdu uvádza, ţe skutočnosti uvedené v bodoch I aţ III, boli

rozšírením ţaloby po lehote uvedenej v , preto nemohol k nim

prihliadať.

Jednou z náleţitostí ţaloby je v zmysle uvedenie rozsahu v akom

sa rozhodnutie napáda a dôvody nezákonnosti. Je potrebné stanoviť rozsah napadnutia

správneho rozhodnutia, t.j. predmet konania. Ţalobca je povinný uviesť, ktoré skutočnosti

povaţuje za tie, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu,

pričom úlohou správneho súdu je v takto určenom rozsahu toto rozhodnutie a postup

predchádzajúci jeho vydaniu, preskúmať. V uvedených súvislostiach je nutné poukázať na

rozdiel medzi určením predmetu konania a rozšírením predmetu konania (v zmysle § 250h

ods. 1 ). Uvedenie dôvodov, pre ktoré ţalobca pokladá rozhodnutie správneho orgánu

22

za nezákonné po zákonnej lehote nemoţno stotoţňovať s rozšírením rozsahu preskúmavacej

činnosti súdu, toto však platí len pri odstraňovaní vád podania v súvislosti s podaním ţaloby,

ktorá neobsahuje ţalobné dôvody. Zásada koncentrácie konania, ktorá je vyjadrená v § 250h

ods. 1 , je špecifická tým, ţe pre určitý stupeň konania sa vyţaduje vykonanie

procesných úkonov, ktorých nevykonaním v danom štádiu zanikne moţnosť ich uplatnenia,

procesné úkony tak sú koncentrované. V danom prípade zákonodarca vymedzil rozšírenie

rozsahu súdneho prieskumu uvedením ďalších dôvodov nezákonnosti správneho rozhodnutia

na štádium konania od podania ţaloby do uplynutia dvoch mesiacov od doručenia

druhostupňového správneho rozhodnutia, v ďalšom štádiu konania, napríklad na nariadenom

pojednávaní alebo neskôr, uţ k takémuto rozšíreniu nemoţno pristúpiť.

Výnimku z tohto postupu predstavujú argumenty, v obsahu ktorých je namietaná vada,

ku ktorej správny súd prihliada ex officio, teda bez ohľadu na to, či vôbec táto vada bola

ţalobcom vytýkaná (výnimka zo zásady iudex ne eat petita partium - sudca nech nejde nad

návrhy strán), pričom v preskúmavanej veci, pokiaľ ide o námietky ţalobcu uvedené v podaní

zo dňa 15. marca 2010, ani odvolací súd nevzhliadol v nich vady, ku ktorým treba prihliadať

z úradnej povinnosti.

Judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú v tomto podaní v bode IV ţalobca

odkazoval, bolo však potrebné povaţovať za dôkaz na podporu argumentácie uţ uvedenej

v ţalobách, týkajúcu sa námietky, ţe predmetom posudzovania nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu DPH nemôţe byť iný zmluvný vzťah ako ten, z ktorého si nárokuje

vrátenie nadmerného odpočtu DPH, preto odvolací súd odmietnutie komentovať predloţenú

judikatúru krajským súdom, povaţoval za prejav arbitrárnosti.

Odvolací súd nad rámec podaného odvolania uvádza, ( v spojení

s 246c ods. 1 vety prvej ), keďţe ţalobca v odvolaní v tejto súvislosti neuviedol ţiadne

námietky, aţ po uplynutí lehoty na odvolanie opätovne poukázal na dôvod nezákonnosti

daňovej kontroly, výkon zamestnancami iného správcu dane ako miestne príslušného/,

ţe krajský súd sa pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí nezaoberal námietkami

týkajúcimi sa procesných rozhodnutí vydaných v priebehu daňovej kontroly, pretoţe ustálil,

ţe tieto rozhodnutia vzhľadom na svoj procesný charakter nemôţu byť predmetom súdneho

prieskumu.

23

Preskúmateľnosť resp. nepreskúmateľnosť rozhodnutí je potrebné stále vnímať

a posudzovať v spojení s ich spôsobilosťou zasiahnuť do okruhu základných práv a slobôd ich

adresátov v súlade so zachovaním práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2

.

Z konštantnej judikatúry súdov v správnom súdnictve navyše vyplýva, ţe rozhodnutia

procesné, upravujúce vedenie konania síce nemoţno napadnúť samostatnou správnou

ţalobou, avšak prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných

právnych predpisov je moţné namietať v konaní o ţalobe proti meritórnemu rozhodnutiu

(m.m. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

13. apríla 2010). Preto ak ţalobca namietal nezákonnosť procesných rozhodnutí s uvedeným

relevantných dôvodov a argumentov, pre ktoré ich za nezákonné povaţoval, bolo úlohou

krajského súdu tieto námietky preskúmať z pohľadu toho, či konanie nebolo zaťaţené vadou,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť následných rozhodnutí. Súčasne krajský súd aj týmto

postupom, zaťaţil rozsudok vadou nepreskúmateľnosti, keďţe ani jednou zo ţalobcom

uvádzaných námietok, v súvislosti s nezákonnosťou procesných rozhodnutí, sa bliţšie

nezaoberal, s odkazom na vylúčenie zo súdneho prieskumu.

Podľa zákona o správe daní a poplatkov (v znení

účinného v čase začatia daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu podľa osobitného zákona za zdaňovacie obdobia február 2007 a marec 2007),

daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti,

a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola

sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti

vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

podľa osobitného zákona alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu.

Podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov kontrolovaný daňový subjekt

môţe uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone

daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbliţšie nadriadený tomu

zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie

a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre

ktoré nemoţno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

24

Podľa § 15 ods. 13 zákona o správe daní a poplatkov daňová kontrola je ukončená

dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie (§ 44).

Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane

(§ 29 ods. 5) sa povaţuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45

ods. 2).

Podľa § 15 ods. 15 zákona o správe daní a poplatkov, ak sa daňovou kontrolou

vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku

na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, na vykonanie tejto kontroly sa

nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 druhej vety a odseku 14. O výsledku tejto

kontroly vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.

Podľa § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane ukončí daňovú

kontrolu (§ 15) do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbliţšie nadriadený

správcovi dane môţe lehotu uvedenú v prvej vete v zloţitých prípadoch pred jej uplynutím

primerane predĺţiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných

závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona 8o/ najviac

o dvanásť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa § 15 ods. 16, príslušným

orgánom na predĺţenie lehoty je ministerstvo.

Podľa § 30a ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, ak správca dane alebo orgán

podľa § 15 ods. 16 nemôţe daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia,

je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov miestna príslušnosť správcu dane

sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby

jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak

miestom, kde sa obvykle zdrţuje.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov na návrh daňového subjektu alebo

na podnet správcu dane môţe orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane delegovať miestnu

25

príslušnosť na správu dane na iného správcu dane vo svojom územnom obvode, ak povaţuje

takýto návrh za opodstatnený.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov rozhodnutie o delegovaní oznámi

daňovému subjektu orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný

opravný prostriedok.

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní

a poplatkov zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom

konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1), ktorú

zásadu je treba aplikovať aj pri výkone daňovej kontroly.

V súvislosti s prerušením jej výkonu je potrebné uviesť, ţe lehota pre výkon daňovej

kontroly je lehotou zákonnou a je pre správcu dane záväzným limitom determinujúcim

zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly, pričom zákaz prekročiť zákonom ustanovený

časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne za podmienky, ţe kontrolovaný

daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú

súčinnosť (m.m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

29. júna 2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

29. januára 2009). Ak daňová kontrola nebola vykonaná v súlade zo zákonom, protokol z nej

by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní

nemoţno pouţiť a najmä s ohľadom na tieto súvislosti mal krajský súd námietky ţalovaného

posúdiť.

Pokiaľ ide o ţalobcom uvádzané dôvody nezákonnosti rozhodnutia o námietkach

je potrebné najmä uviesť, ţe súčasťou zákonom ustanoveného postupu pri domáhaní sa práva

na inom orgáne podľa je i právo kontrolovaného

daňového subjektu, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane podľa § 3 ods. 1

zákona o správe daní a poplatkov, totoţnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej

príslušnosti je daná totoţnosťou jeho zamestnancov (nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 10. decembra 2009), preto námietku ţalobcu uvedenú

v tomto ohľadne krajský súd mal povaţovať za právne relevantnú a riadne sa s ňou v rámci

odôvodnenia prvostupňového rozsudku vysporiadať.

26

Záverom je potrebné uviesť, ţe vzhľadom k tomu, ţe rozsudok súdu prvého stupňa bol

zaťaţený vadou nepreskúmateľnosti spočívajúcou v nedostatku dôvodov a ako taký ho bolo

potrebné zrušiť, ďalšie odvolacie námietky (ohľadne zisteného skutkového stavu a hodnotenia

dôkazov), boli odvolacím súdom vyhodnotené ako bez právneho významu, a preto sa nimi

nezaoberal.

Nakoľko v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim

spôsobom nevysporiadal s právne relevantnými námietkami, ktoré uplatnil ţalobca vo svojej

ţalobe, dokonca na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nereagoval, je nutné

povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a vychádzajúci z

nedostatočne posúdeného skutkového i právneho stavu veci, a preto povaţoval odvolací súd

jeho záver, ţe preskúmavané rozhodnutia ţalovaného sú v súlade so zákonom, za predčasný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov musel napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. – 75 zo dňa 23. apríla 2010 podľa

v spojení s vety druhej zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní krajský súd vec v medziach podanej ţaloby ako i podaného

odvolania prejedná v hore naznačenom smere, dôsledne sa vysporiada so všetkými

relevantnými námietkami ţalobcu, znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne

odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania

( v spojení s vetou prvou ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská