Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-102-2023.pdf
PDF · 104.61 KB
Case nature
Subarea
49Ek/102/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Krajná Poľana, so sídlom Krajná Poľana 24/24, 090 05 Krajná Poľana, IČO: 00 330 604, proti povinnému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX Krajná Poľana, o vymoženie sumy 104,64 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Igor Palša, so sídlom exekútorského úradu Masarykova, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 128EX 55/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/102/2023 zo dňa 09.08.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. . 49Ek/102/2023 zo dňa 09.08.2023 z a m i e t a.
II. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/102/2023 zo dňa 09.08.2023.
odôvodnenie:
1. Oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu sa návrhom doručeným súdu dňa 13.01.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy 104,64 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy, ktoré vydala Obec Krajná Poľana, sp. zn. č. 13 zo dňa 14.05.2020, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 07.07.2022, rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy, ktoré vydala Obec Krajná Poľana, sp. zn. č. 70 zo dňa 01.05.2021, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 02.08.2021 a rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy, ktoré vydala Obec Krajná Poľana, sp. zn. č. 13 zo dňa 11.03.2022, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 27.05.2022.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora Mgr. Igora Palša poverením č. ECLI: D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X zo dňa 18.01.2023 vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 104,64 Eur s príslušenstvom, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 128EX 55/23. Poverený exekútor vydal dňa 19.01.2023 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 27.01.2023.
3. Uznesením sp. zn. 49Ek/102/2023 zo dňa 09.08.2023 vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy, ktoré vydala Obec Krajná Poľana, sp. zn. č. 13 zo dňa 14.05.2020, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 07.07.2022, rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy, ktoré vydala Obec Krajná Poľana, sp. zn. č. 70 zo dňa 01.05.2021, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 02.08.2021 a rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy, ktoré vydala Obec Krajná Poľana, sp. zn. č. 13 zo dňa 11.03.2022, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 27.05.2022. Povinný nijako neosvedčil, že tieto exekučné tituly sú v súčasnosti zrušené, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať
vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nebolo možné preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol skutkové tvrdenia týkajúce sa rozporu exekučného titulu s § 63 ods. 3 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní, nakoľko rozhodnutia vydané oprávneným neobsahujú autorizačnú doložku. Súd k tvrdeniu povinného uviedol, že v zmysle uvedeného § 63 ods. 3 písm. f) zákona o správe daní rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. Súd opätovne preskúmal predložené exekučné tituly na podklade, ktorých je vedená exekúcia a uviedol, že všetky rozhodnutia obsahujú v zmysle § 63 ods. 3 písm. f) - vlastnoručný podpis oprávnenej osoby starostu obce G. H. I. J. spolu s odtlačkom úradnej pečiatky Obce Krajná Poľana, a nakoľko povinný nemá zriadenú elektronickú schránku na doručovanie oprávnený mu predmetné rozhodnutia doručoval v listinnej podobe autorizované v súlade s § 63 ods. 3 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní doporučene - do vlastných rúk ako vyplýva z predložených doručeniek od oprávneného. Povinný tiež tvrdil, že voči predmetnému nedoplatku vo výške 104,64 Eur boli podané námietky 28.12.2022, prevzaté oprávneným dňa 30.12.2022, pričom oprávnený vôbec na ne nereagoval a ani sa s nimi nevysporiadal. Súd citoval vyjadrenie oprávneného, ktorý tvrdil, že voči daným rozhodnutiam nebolo podané odvolanie v zákonom stanovej lehote. Súd dal do pozornosti bod 15 predmetného uznesenia v ktorom bolo uvedené, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného, súd dospel k záveru, že povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Proti uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej v podstate namietal tým, že došlo k porušeniu ustanovení o konaní, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo a ktoré mohlo spôsobiť nesprávnosť postupu súdu a nesprávne preskúmanie predložených listinných dôkazov oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora. Teda uznesenie trpí najmä základnou vadou, a to, že nebol náležite zistený skutkový stav, ale len založený na klamlivom vyjadrení starostu obce G. H. zo dňa 23.02.2023. Povinný priložil k sťažnosti: rozhodnutie č.: 13 zo dňa 14.05.2020, rozhodnutie č.: 70 zo dňa 01.05.2021, rozhodnutie č.: 13 zo dňa 11.03.2022, ktoré nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi (podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok") a nie sú opatrené vlastnoručným podpisom oprávnenej osoby vyhotovovať (vydávať) rozhodnutia v daňovom konaní, a neboli doručené v súlade s ust. § 30 a nasl. daňového poriadku, teda nebol dodržaný daňový poriadok a predmetné rozhodnutia neobsahovali zákonné náležitosti, teda nie sú právoplatné ani vykonateľné. Správca dane vyznačuje právoplatnosť a vykonateľnosť vydaných daňových rozhodnutí. Právoplatnosť vydaných daňových rozhodnutí vyznačí správca dane až po uplynutí 30- dňovej lehoty na odvolanie. V zmysle § 63 ods. 9 daňového poriadku platí, že doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné. V zmysle § 63 ods. 10 daňového poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. Z vyššie uvedeného dôvodu nie je možné exekučné tituly považovať za vykonateľné, a teda nemôžu byť exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku. V predmetnom exekučnom konaní povinný namieta vykonateľnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy a územnej samosprávy, ktoré spôsobuje nezákonnosť exekučného konania, pretože oprávnený ako príslušný správca dane pri vydávaní rozhodnutí postupoval v rozpore s ust. § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku, nakoľko ním vydané rozhodnutia neobsahujú autorizačnú doložku, ktorá musí byt' povinná, pretože oprávnený je subjektom OVM a je povinný dodržiavať zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente") ako aj ust. § 30 a nasl. zákona daňového poriadku. Nebol dodržaný ani daňový poriadok, ktorý upravuje doručovanie písomnosti v daňovom konaní (nie sú tam vykázané doručenky o doručení do vlastných rúk) a predmetné rozhodnutia neobsahovali zákonné náležitosti, z toho dôvodu nie je možné ich považovať za právoplatné a vykonateľné. Rozhodnutia, ktoré vydala Obec G. H. ako príslušný správca dane za obdobie rokov 2020 až 2022 trpia vadami, na základe ktorých sú nepreskúmateľné, zmätočné (obsah
poučenia, odôvodnenia rozhodnutia) a zároveň bol zo strany Krajskej prokuratúry Prešov, č. k.: Kd 233/18/7700 - 6 upozornený na nesprávny postup pri prijímaní VZN 4/2014 o miestnej dani a prokuratúra určila nesprávny postup obci pri jeho prijímaní: „Upovedomujem Vás, že na základe Vášho opakovaného podnetu som dnešného dňa podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podala obci G. H. upozornenie prokurátora na nesprávny postup obce v procese schvaľovania všeobecne záväzného nariadenia obce Krajná Poľana č. 4/2014 o miestnej dani z nehnuteľnosti.“ S predmetným upozornením sa oprávnený nevysporiadal, čo predstavuje nezákonné konanie v daňovom konaní pri vyrubovaní daní. Obec G. H. ako príslušný správca dane svoje viacnásobné porušenie daňového poriadku, zákona o e-Governmente ešte znásobil tým, že na výzvu na úhradu nedoplatku č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2022 na sumu 104,64 Eur boli podané námietky 28.12.2022, prevzaté oprávneným dňa 30.12.2022, vôbec nereagoval a ani sa nevysporiadal s námietkami, o námietke nerozhodol. V poučení vyššie uvedených výziev na úhradu nedoplatku je uvedené, že „Podanie námietok má odkladný účinok.." t. j. oprávnený nemohol podať návrh na vykonanie exekúcie bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami. V tomto prípade oprávnený podľa § 71 daňového poriadku o námietke ako príslušný orgán mal konať a vydať rozhodnutie. Predmetné rozhodnutia už boli zaslané k preskúmaniu na Finančné riaditeľstvo SR a bol podaný podnet na vydanie protestu prokurátora na Okresnú prokuratúru. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný trval na nezákonnosti rozhodnutí oprávneného, ktoré vydal ako správca dane za zdaňovacie obdobie rokov 2020 (vrátane) až 2022 (vrátane) a do dnešného dňa ich nezrušil, teda nerozhodol podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku, ani ich nepostúpil druhostupňovému odvolaciemu orgánu podľa 73 ods. 2 Daňového poriadku. Je zaujímavé, že rozhodnutia na rok 2023 sú autorizované, teda vlastnoručným podpisom oprávnenej osoby, v tomto prípade podpisom starostu obce a okrúhlou pečiatkou obce. Popri obsahových náležitostiach písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj predpísané formálne náležitosti. Tieto náležitosti slúžia najmä na identifikáciu správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal a účastníkov daňového konania. Ďalšími náležitosťami vo vzťahu k príslušnému orgánu je: odtlačok úradnej (okrúhlej) pečiatky obce a vlastnoručný podpis oprávnenej osoby (starostu) s uvedením mena, priezviska a funkcie. V takom prípade bude rozhodnutie podpisovať poverený zamestnanec a pod jeho podpisom sa uvedie jeho meno, priezvisko a funkcia s dodatkom, že je poverený starostom obce. Vzhľadom na vyššie uvedené a doložené dôkazy mal povinný za to, že sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, nakoľko rozhodnutia orgánu verejnej správy a územnej samosprávy nemožno považovať za exekučný titul a preto navrhol, aby súd exekúciu opätovne preskúmal na základe nových dôkazných materiálov a konanie v tejto exekučnej veci zastavil. Zároveň povinný žiadal, aby mu boli oprávneným nahradené trovy súvisiace s nezákonným exekučným konaním. Odvolací súd by mal meritórne rozhodnutie vydať až po prijatí záverov z Finančného riaditeľstva a Okresnej prokuratúry.
5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného poukázal na § 45 ods. 1 Exekučného poriadku a § 61 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený sa s predmetným uznesením okresného súdu stotožňuje, považuje ho za vecne správne a zákonné, čo do jeho výroku a považuje odôvodnenie tohto uznesenia za dostatočné, správne a zákonné a pripája sa k nemu. Naopak sťažnosť povinného považuje za nedôvodnú, účelovú v snahe vyhnúť sa svojej zákonnej a občianskej povinnosti prispievať na úhradu nákladov v rámci miestnych daní a miestnych poplatkov, pričom podľa názoru oprávneného predmetná sťažnosť nevychádza ani z jedného dôvodu uvedeného v ustanovení Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. Exekučný súd v predmetnom konaní skúma predovšetkým oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav, ktorý tu bol ku dňu začatia exekučného konania. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie a i v následne podanej sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne, ale ani vedome nesplnil, potom má oprávnený právo toto plnenie vynútiť prostredníctvom exekúcie. Exekučnými titulmi v predmetnej veci sú tri rozhodnutia obce G. H., ktoré všetky tri sú právoplatné a vykonateľné, ktoré všetky vychádzajú zo všeobecne záväzných nariadení obce, kde obec plní prenesený výkon štátnej správy na úseku miestnych daní. Je prinajmenšom smutné, že povinný ako bývalý poslanec obecného zastupiteľstva, ako kandidát na starostku obce G. H., ako osoba, ktorá jednoznačne poznal znenia všeobecne záväzných nariadení obce, ktorému boli riadne a preukázateľne doručené všetky rozhodnutia, ktorými mu boli vyrubené miestne dane, voči ktorým sa neodvolal, dane do dnešného dňa neuhradil. Exekučný súd nie je oprávnený v exekučnej veci preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom
prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. Ak mal povinný za to, že predmetné rozhodnutia obce sú nezákonné, trpia určitými vadami, mohol podať voči nim opravný prostriedok a následne sa správnou žalobou domáhať na správnom súde ich nezákonnosti. Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II.ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III.ÚS 183/2003: PIl. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/5/2011) môžu byt' predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktoré môžu byt' priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za postup správneho orgánu preskúmateľný v správnom súdnictve sa predovšetkým považuje jeho činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou sa rozumie spravidla aktívny postup podľa procesných i hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v priebehu konania. Postup správneho orgánu je zákonný vtedy, ak nevybočuje z medzí týchto noriem, najmä hypotéz a dispozícií. Rozhodnutia oprávneného, ktoré sú exekučnými titulmi, sú rozhodnutiami orgánu verejnej moci, tzv. verejnoprávnymi správnymi aktmi. Platí prezumpcia ich správnosti, a to až do okamihu, pokiaľ by ich príslušný orgán nevyhlásil za v rozpore so zákonom. Občianskoprávny (exekučný) súd nemá možnosť pre nedostatok právomoci priznanej mu zákonom v tomto konaní preskúmavať, a to ani ako otázku predbežnú, zákonnosť povinným napádaných rozhodnutí, ako ani postup obce, ktorý predchádzal ich vydaniu. Uvedené je aj v súlade s konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky, napr. v súlade s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Mcdo/58/2001. Prezumpcia správnosti správneho aktu znamená, že aj prípadne vadný správny akt, ktorý nie je ničotný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je zákonným postupom zrušený alebo zmenený, a teda vyvoláva zamýšľané právne účinky. Predmetné rozhodnutia sa doručovali v listinnej podobe povinnému, a to do vlastných rúk tak, ako to vyplýva z predložených doručeniek. To znamená, že povinný predmetné rozhodnutie mal, boli mu oznámené (dostali sa do jeho dispozičnej sféry), pričom odvolania proti ich zneniu nepodal a tak tie nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe vyššie uvedeného má oprávnený za to, že predmetné uznesenie okresného súdu je zákonné a vecne správne a preto žiada, aby bolo potvrdené a aby bola sťažnosť povinného zamietnutá ako nedôvodná.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Podľa § 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach) daň z nehnuteľností zahŕňa a) daň z pozemkov, b) daň zo stavieb, c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome.
16. Podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.
17. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, keď bol návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietnutý. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku na zdôraznenie správnosti a pre doplnenie odôvodnenia uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, pričom pre úplnosť odkazuje aj na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
18. Povinný v podanej sťažnosti argumentoval sčasti tými istými dôvodmi ako v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, a to: -že exekučné tituly neobsahujú zákonné náležitosti -upozornením prokurátora na nesprávny postup obce v procese schvaľovania všeobecne záväzného nariadenia -podaním námietok z 28.12.2022 proti výzve na úhradu nedoplatku č. 1069200004 zo dňa 13.12.2022 na sumu 104,64 Eur. A zároveň (až teda v podanej sťažnosti) argumentoval tým, že mu rozhodnutia (exekučné tituly) neboli riadne doručené. Súd k predmetnému argumentu povinného uvádza, že povinný môže voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podať v zákonnej lehote sťažnosť, v tomto prípade však môže uvádzať nové skutočnosti a dôkazy len, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. V prípade podania sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka platí koncentrácia námietok, teda súd prihliadne len na skutočnosti, ku ktorým došlo po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka. Exekučný súd aj so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku ako aj so zreteľom na § 245 CSP nemôže prihliadnuť na dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodeniu. Súd po preskúmaní sťažnosti povinného dospel k záveru, že povinným namietané nesprávne doručenie (spolu s doručenkami) nemožno posúdiť ako nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a ani po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka o návrhu na zastavenie konania, práve naopak, z tvrdení a dôkazov predložených povinným je zrejmé, že sú to skutočnosti trvajúce už po dlhší čas, a preto súd pri uplatnení koncentračnej zásady na ne nemohol prihliadať.
19. K povinným namietanej absencii náležitostí exekučných titulov súd uvádza, že opätovne preskúmal oprávneným predložené exekučné tituly (doručené spolu s návrhom na vykonanie exekúcie) a tieto obsahovali formálne zákonné náležitosti, a teda aj podpis oprávnenej osoby (starostu) s uvedením jej mena, priezviska a funkcie, a odtlačok úradnej pečiatky; čiže predmetné predložené exekučné tituly obsahovali náležitosti namietané povinným v zmysle § 63 ods. 3 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tak ako to konštatoval aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení). Uvedené rozhodnutia boli súdu predložené v zákonom stanovenej forme s vyznačenými doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti. Súd v tejto súvislosti ešte dáva povinnému do pozornosti, že podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach
daňová povinnosť (bez ohľadu na predložené exekučné tituly) vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené aj prípadné chýbajúce formálne náležitosti rozhodnutia nespôsobujú zánik tejto povinnosti povinného. Zároveň podľa § 63 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov by aj prípadné chýbajúce formálne náležitosti v rozhodnutí orgán, ktorý rozhodnutie vydal, na podnet účastníka konania opravil a upovedomil o tom oznámením účastníka konania. Uvedený orgán by však nevydal nové rozhodnutie, len by upovedomil o tom účastníka konania oznámením.
20. K namietanému upozorneniu prokurátora súd v prvom rade uvádza, že dôvodom pre zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, nie skutočnosti, ktoré povinný mohol namietať v rámci základného konania (teda v konaní, ktorého výsledkom bol exekučný titul). Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie (a prípadná následná sťažnosť voči jeho zamietnutiu) teda nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. Súd napriek uvedenému tiež uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie a v sťažnosti nekonkretizoval aký vplyv malo prípadné upozornenie prokurátora na predmetné exekučné tituly a len uviedol, že „zo strany Krajskej prokuratúry Prešov, č. k.: Kd 233/18/7700 - 6, upozornený na nesprávny postup pri prijímaní VZN 4/2014 0 miestnej dani a určila nesprávny postup obci pri jeho prijímaní“. Zároveň súdu nebolo ani predmetné upozornenie doručené, čím povinný neuniesol ani dôkazné bremeno. Povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie konania a ani v rámci podanej sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka (o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie) nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že by došlo k zrušeniu exekučných titulov. Súd poukazuje na to, že návrh na zastavenie exekúcie je procesný prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Zároveň súd uvádza, že zo spisu nemal preukázané, že by jestvoval zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, keďže nedošlo k zániku vymáhaného nároku, k zrušeniu exekučného titulu, ani súd nemá vedomosť o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
21. Súd dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo.
22. K argumentu povinného ohľadom podaných námietok voči rozhodnutiam súd uvádza, že exekučným titulom v danom konaní (a teda v exekučných konaniach pre vymoženie dane z nehnuteľnosti) sú rozhodnutia o vyrubení dane za jednotlivé obdobia, nie výzva na zaplatenie daňového nedoplatku. Súd mal z povinným predložených listinných dôkazov za preukázané, že povinný podal námietky proti výzvam oprávneného (rozhodnutie č. 4, výzva na úhradu nedoplatku č. 5 a výzva na úhradu nedoplatku). Zároveň súd pre úplnosť uvádza, že ak povinný mienil dané podania ako odvolania voči exekučným titulom, podľa priložených doručeniek nachádzajúcich sa v súdnom spise by tieto boli podané po zákonnej lehote.
23. Z uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/102/2023 zo dňa 09.08.2023 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že exekučné konanie je vedené naďalej na podklade vykonateľných rozhodnutí, ktoré neboli zrušené, pričom povinný ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v podanej sťažnosti nepreukázal súdu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
24. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinným
podanej sťažnosti neúspešný povinný nemá nárok na ich náhradu (zároveň zo spisu nevyplýva, že by povinnému v rámci konania o sťažnosti vznikli trovy).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).