Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 28 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (45)Rozsudok_24S-6-2009.pdf
PDF · 270.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/6/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: INVESTEX GROUP s.r.o., E. K. XXXX/X, XXX XX Y., U.: XX XXX XXX proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/221/17431-99522/2008/990325-r zo dňa 02.02.2009, č. I/221/17431-99523/2008/990325-r zo dňa 02.02.2009 a č. I/221/10246-64799/2009/990325-r zo dňa 29.06.2009 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného č. I/221/17431-99522/2008/990325-r z 02.02.2009 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Y. č. 685/230/58995/08/Fá z 25.09.2008, rozhodnutie žalovaného č. I/221/17431-99523/2008/990325-r z 02.02.2009 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Y. č. 685/230/59079/08/Fá z 25.09.2008, a rozhodnutie žalovaného č. I/221/10246-64799/2009/990325-r z 29.06.2009 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Y. č. 685/230/9721/09/Vi z 03.03.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 857,51 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou 18.03.2009 (vec sp. zn. 24S/6/2009) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/17431-99522/2008/990325-r zo dňa 02.02.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Y. (ďalej len „správca dane“), č. 685/230/58995/08-Fa zo dňa 25.09.2008 o znížení nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2007 o sumu 17.314.480,- Sk (574.735,45 eur) a priznaní nadmerného odpočtu vo výške 2.681.146,- Sk (88.997,75 eur). Žalobou podanou 18.3.2009 (vec sp. zn. 23S/27/2009) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/17431-99523/2008/990325-r zo dňa 02.02.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 685/230/59079/08-Fa zo dňa 25.09.2008 o nepriznaní nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2007 vo výške 16.268.133,- Sk (540.003,08 eur) a určení nadmerného odpočtu v sume 779.370,- Sk (25.870,34 eur). Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť s odôvodnením, že žalovaný, ako aj správca dane sa v priebehu výkonu daňovej kontroly viac krát dopustili závažných procesných pochybení, čo malo za následok porušenie zákonných práv žalobcu (právo byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky, právo nahliadať do spisu, spôsob vybavenia žalobcovej námietky proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly, prerušenie daňového konania, vykonávanie kontroly zamestnancami iného správcu dane ), ktoré vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Namietal, že z vykonaného dokazovania správcu dane, vrátane žalobcom dodaných a zabezpečených dôkazov žalobca preukázal, že plnenie zo Zmlúv o zabezpečení zákazky č. XXXXX a č. XXXXX sa uskutočnilo a teda predmetný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH je oprávnený, a preto v zmysle § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. zistenie
skutkového stavu, z ktorého vychádzal žalovaný a správca dane pri vydaní rozhodnutí je v rozpore s obsahom spisu. Ďalej namietal nevykonanie opakovaného výsluchu štatutárneho zástupcu spoločnosti OOS s.r.o. F. za účelom odstránenia rozporov ohľadne ich disponovania s technickou dokumentáciou prípravkov a technologickým postupom na výrobu krytov na vagóny KILS, následkom čoho je podľa žalobcu zistený skutkový stav nepostačujúci na posúdenie veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Z napadnutých rozhodnutí vyplývajú podľa žalobcu nesprávne a účelové skutkové zistenia, tieto boli vydané na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov a konanie trpí procesnými vadami. Žalobca sa žalobou podanou 17.09.2009 (vec sp. zn. 24S/35/2009) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/10246-64799/2009/990325-r zo dňa 29.06.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Y. č. 685/230/9721/09/Vi zo dňa 03.03.2009 o určení DPH za mesiac január 2007 vo výške 65.517,17 eur. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť z dôvodu, že týmto rozhodnutím bol nedôvodne ukrátený na svojom zákonnom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a to v dôsledku nesprávneho a nezákonného procesu dokazovania, ktoré malo za následok nesprávnu a nezákonnú aplikáciu hmotného práva. Podľa žalobcu sa žalovaný neriadil najmä zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov, neodstránil existujúce rozpory v dôkazoch, jednotlivým dôkazom priradil dôkaznú hodnotu, ktorú nemali, alebo opačnú a tieto vyhodnotil jednostranne. Namietal použitie znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. R. Slezákom, ktorý nemá zodpovedajúcu odbornosť, jeho závery považuje za subjektívne, nepresvedčivé, nelogické a v rozpore s ostatnými zadováženými dôkazmi, pričom na druhej strane nebol akceptovaný znalecký posudok vypracovaný Doc. Ing. Martinom Mrenicom, CSc. predložený žalobcom v prílohe doplnenia žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného doručenej súdu 01.04.2009. Poukázal na nesúlad medzi hodnotením dôkaznej situácie uskutočnenej žalovaným správnym orgánom a medzi obsahom jednotlivých dôkazov. Žalobca namietal, že správca dane nezachovával rovnocenný a vyvážený prístup pri procesných návrhoch žalobcu, nesprístupnil mu všetky dôkazy zadovážené v procese dokazovania správcom dane za účelom oboznámenia sa s ich obsahom, použil nezákonné dôkazné prostriedky získané z konania, ktoré sa netýkalo daňového subjektu, predlžoval daňovú kontrolu a nezachoval zásadu rovnosti účastníkov konania. Žalobca napokon namietal nesprávne právne posúdenie otázky hmotnoprávnej povahy, keď správca dane v rozpore s obsahom a účelom ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 a 2 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) nesprávne interpretoval hmotné právo na konkrétne skutkové okolnosti prípadu.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobám vedeným pod č.k. 24S/6/2009 a 23S/27/2009 uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie a použitie technickej pomoci, t.j. dodanie služieb v zmysle zmlúv o zabezpečení zákazky dodávateľmi JESSICA s.r.o. S. a WANDERBILD s.r.o. D. T., čím nesplnil podmienky ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH na odpočítanie dane z faktúr od týchto dodávateľov, z ktorých si v zdaňovacom období február a marec 2007 uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalovaný preto neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od týchto dodávateľov, ktorých predmetom fakturácie boli služby v zmysle Zmluvy o zabezpečení zákazky č. XXXXX a č. XXXXX. Uviedol, že pri zisťovaní skutkového stavu počas daňovej kontroly postupoval v súlade s § 2 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o správe daní“), pričom postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom vykonaním ústnych pojednávaní, o ktorých sú spísané zápisnice, na ktorých v súlade s ust. § 15 ods. 6 písm. d/ a e/ cit. zákona správca dane vyzýval žalobcu, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril a predložil relevantné dôkazy. Vzhľadom na žalobcom predložené dôkazy správca dane skúmal, či k dodaniu služieb deklarovaných predmetnými faktúrami od dodávateľov JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. došlo. Na základe vyjadrení žalobcu preskúmaval jeho tvrdenia aj u jeho subdodávateľov, tieto zisťovania boli vykonané v súlade s § 16 zákona o správe daní, miestne príslušní správcovia dane vykonali v zmysle § 14 cit. zákona miestne zisťovania a v zmysle § 7 cit. zákona zabezpečili svedecké výpovede, pričom o výsluchu svedkov bol žalobca vopred upovedomený. Samotná existencia faktúr, dodacích listov a skutočnosť, že faktúry boli vystavené na meno dodávateľa
- platiteľa dane z pridanej hodnoty, nie sú podľa žalovaného dostatočným dôkazom na preukázanie, že došlo k dodaniu tovaru. Dodávateľské faktúry ako dôkazy sami o sebe nestačia, ak nie sú podložené reálnym dodaním služby, pričom uskutočnenie dodania služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke, ale aj po stráne obsahovej. Žalovaný poukázal na ust. § 29 zákona o správe daní, v zmysle ktorého dokazovanie vykonáva správca dane, avšak dôkazné bremeno znáša daňový subjekt, ktorý má povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom konaní,
alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj ich vierohodnosť a správnosť. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 29 ods. 2 až 4 zákona o správe daní, v zmysle ktorých správca dane musí zistiť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie, pričom ako dôkaz môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Takýmito dôkazmi môžu byť o.i. podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, protokoly o daňových kontrolách a pod.. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na to, že žalobca predložil ako dôkazy výkresovú - technickú dokumentáciu prípravkov pre výrobu vagónov D., technologický postup výroby krytov vagónov D. a technickú dokumentáciu krytov na vagóny D. od OOS s.r.o. F., tieto však predložil až v prílohe vyjadrenia k protokolu o daňovej kontrole. Predmetné dôkazy žalovaný vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 3 zákona o správe daní. Rovnaká služba, ktorá bola predmetom neuznaného odpočítania dane za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 bola aj predmetom iného konania - opakovanej daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2007 ,a preto správca dane použil dôkaz predložený žalobcom aj pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie február 2007. Keďže znalecký posudok č. XX/XXXX z 31.01.2009 vypracovaný Ing. Rudolfom Slezákom - znalcom pre základný odbor: doprava železničná, bol vypracovaný ešte v rámci odvolacieho konania, žalovaný ho ako dôkaz použil v súlade s ust. § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona o správe daní. Námietku žalobcu o ustanovení znalca v rozpore so zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov žalovaný považoval za neopodstatnenú. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku, žalovaný uviedol, že nielen na základe predloženého znaleckého posudku, ale na základe ostatných skutočností zistených počas daňovej kontroly uvedených v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vierohodne, že technologický postup skutočne vypracovali a dodali spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. pre žalobcu a že na základe technologického postupu výroby je možné vyrábať predmetné kryty na vagóny KILS. K žalobcom vytknutým procesným pochybeniam správcu dane žalovaný uviedol, že pri výkone miestneho zisťovania podľa § 14 zákona o správe daní je správca dane oprávnený po poučení podľa § 7 ods. 4 cit. zákona vypočuť preverovanú osobu ako svedka, pričom pri miestnom zisťovaní kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) nie je oprávnený klásť svedkom otázky. Žalobcove procesné práva však boli dodržané tým, že počas daňovej kontroly bol oboznámený s výpoveďami svedkov. Žalovaný sa vyjadril písomne aj k žalobe vedenej pod č.k. 24S/35/2009. Uviedol, že zo skutočností zistených pri opakovanej daňovej kontrole podrobne opísaných v protokole a v napadnutom rozhodnutí, ako aj zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca nepreukázal dodanie služieb v zmysle zmlúv o zabezpečení zákazky dodávateľmi JESSICA s.r.o. S. a WANDERBILD s.r.o. D. T., čím nesplnil podmienky ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH na odpočítanie dane z faktúr od týchto dodávateľov, z ktorých si v zdaňovacom období január 2007 uplatnil právo na odpočítanie dane. K námietkam žalobcu týkajúcim sa dokazovania a hodnotenia jednotlivých dôkazov - výpovedí svedkov, ako aj k posúdeniu zisteného skutkového stavu veci z hmotnoprávneho hľadiska žalovaný poukázal na ust. § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona o správe daní, § 15 ods. 6 písm. e/ cit. zákona, § 2 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona a § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr podrobne špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí žalovaného od dodávateľov JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. v celkovej výške 352.919,20 eur (10.632.044,- Sk) podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, správca dane bol oprávnený daňovou kontrolou preveriť, či žalobca splnil zákonné podmienky vyplývajúce z cit. ustanovení zákona o DPH. Správca dane preto viedol dokazovanie, v rámci ktorého u dodávateľov preveroval, či došlo k naplneniu ust. § 49 zákona o DPH a či služby fakturované spornými faktúrami dodali spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., ktoré boli v sporných faktúrach uvedené ako dodávatelia. Žalovaný uviedol, že správca dane pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní v úzkej súčinnosti so žalobcom vykonaním ústnych pojednávaní, o ktorých sú spísané zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorých žalobcu vyzýval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril a predložil relevantné dôkazy. Na základe žalobcom predložených dôkazov (faktúr, zmlúv, dodacích listov) správca dane skúmal, či k dodaniu služieb deklarovaných spornými faktúrami od dodávateľov JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. skutočne došlo. Na základe zistení z výpovedí svedkov správca dane vyvodil svoje závery, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od vyššie uvedených dodávateľov porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 2 zákona o DPH. Z písomného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že v rámci opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007 pri zisťovaní oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr správca dane využil aj zistenia z vykonaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobia február a marec 2007 - preverovanie spoločností PQ TRADE s.r.o. a PRICE-INVEST s.r.o., ktoré
mali poskytnúť služby súvisiace s vypracovaním technickej dokumentácie pre spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., čo bolo v súlade s § 29 ods. 4 zákona o správe daní, keďže fakturácia služieb deklarovaných spornými faktúrami prebiehala v sledovanom období od januára do marca 2007. Opakovaná daňová kontrola bola vykonaná na základe novopredložených dôkazných prostriedkov žalobcom dňa 02.09.2008 (technickej dokumentácie, prípravkov a technologického postupu pre výrobu krytov na vagóny D.), čo bolo až po ukončení riadnej daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2007. Vzhľadom na to, že po ukončení riadnej daňovej kontroly za obdobie január 2007 podal žalobca prvé dodatočné daňové priznanie, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v riadnom daňovom priznaní o sumu 10.632.044,- Sk a následne podal žalobca druhé dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január 2007, v ktorom si opätovne nárokoval odpočítanie dane v sume 10.632.044,- Sk, bola na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR vykonaná opakovaná daňová kontrola, v ktorej správca dane na základe zistení dospel k záveru, že preverovaním služieb deklarovanými spornými faktúrami u dodávateľov JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., ako aj u subdodávateľov PRICE-INVEST s.r.o. a PQ TRADE s.r.o. nebolo vierohodným spôsobom preukázané zabezpečenie deklarovaných služieb pre žalobcu a ani žalobca pri opakovanej daňovej kontrole dostatočne nepreukázal zabezpečenie predmetných služieb. Správca dane v rámci opakovanej daňovej kontroly vychádzal z vyjadrení konateľa žalobcu, ako aj z vyjadrení svedkov - bývalých konateľov dodávateľov JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., ako aj zo zmlúv č. XXXXX a č. XXXXX (bod 2.2b) a požiadal miestne príslušných správcov dane o preverenie nimi uvádzaných tvrdení. O výsledku týchto zistení bol žalobca informovaný. Správca dane preveroval všetky dôkazy predložené žalobcom, zohľadnil a preveril všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas výkonu opakovanej kontroly a pred ukončením opakovanej daňovej kontroly vyzval žalobcu k predloženiu akýchkoľvek nových dôkazov preukazujúcich poskytnutie preverovaných služieb. Z uvedeného vyplýva, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a neuprel mu žiadne procesné práva. K námietkam žalobcu týkajúcim sa ustanovenia znalca Ing. Slezáka a ním vypracovaného znaleckého posudku žalovaný uviedol, že znalecký posudok použil ako dôkaz v súlade s § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe daní, pretože žalobcom predloženú projektovú technickú dokumentáciu bolo potrebné posúdiť z odborného hľadiska. Poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Rudolfom Slezákom, ktoré o.i. nepotvrdili, že predloženú technickú dokumentáciu prípravkov a technologického postupu, ako aj technickú dokumentáciu na výrobu krytov na vagóny D. vypracovali a predložili dodávatelia JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o.. Z predmetného znaleckého posudku o.i. vyplynulo, že výrobca OOS s.r.o. F. pred uzatvorením kúpnopredajnej zmluvy č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej so žalobcom už podľa predloženej technickej dokumentácie vyrábal predmetné kryty na vagóny D.. Znalecký posudok Ing. Martina Mrenicu, CSc. predložený žalobcom podľa žalovaného obsahuje len všeobecné odpovede, v ktorých znalec predpokladal určité skutočnosti, ktoré neboli žalobcom preukázané, avšak nezaoberal sa časovou náročnosťou spracovania technickej dokumentácie. Z predmetného znaleckého posudku nebolo možné vyvodiť záver, či spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. zastupovali osoby so zodpovedajúcim vzdelaním na vypracovanie technologického postupu a technickej dokumentácie prípravkov, resp. že subdodávateľov - spoločnosti PRICE-INVEST s.r.o. a PQ TRADE zastupovali osoby so zodpovedajúcim vzdelaním na riešenie úzko špecializovaných projektových a technologických prác. Nebola preukázaná ani spolupráca uvedených spoločností s odborníkmi - inžiniermi a technológmi. Žalovaný v písomnom vyjadrení konštatoval, že existencia zmlúv, faktúr, dodacích listov a skutočnosť, že faktúry znejú na meno dodávateľa - platiteľa DPH nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že došlo k dodaniu tovaru, ak tieto doklady nie sú podložené reálnym dodaním služby. Uskutočnenie dodania služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke, ale aj po stránke obsahovej, pričom dôkazné bremeno v zmysle § 29 zákona o správe daní je na žalobcovi, ktorý bol povinný preukázať a správca dane bol oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by vierohodným spôsobom preukazovali dodanie a použitie deklarovaných služieb v zmysle zmlúv o zabezpečení zákazky - poskytnutí technickej pomoci, preto správca dane vykonal preverovanie u jeho dodávateľov
- v spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., ako aj u subdodávateľov PQ TRADE s.r.o. a PRICE-INVEST s.r.o.. Bývalí konatelia uvedených spoločností nepredložili také relevantné dôkazy, ktoré by vierohodným spôsobom preukázali vypracovanie podkladov pre poskytnutie technickej pomoci, čím nebolo vierohodným spôsobom preukázané poskytnutie služieb v zmysle zmlúv a predložených faktúr tak, ako to deklaroval žalobca. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia bolo spochybnené aj tým, že všetky podklady pre vypracovanie technickej pomoci v zmysle zmlúv o zabezpečení zákazky boli podľa vyjadrenia žalobcu uskutočnené v októbri 2006 (materiálno-technická špecifikácia 12.10.2006 a cenová ponuka 16.10.2006), avšak spoločnosť PRICE-INVEST s.r.o., ktorá mala vypracovať materiálno-
technickú špecifikáciu a cenovú ponuku pre spoločnosť WANDERBILD s.r.o. v čase jej vypracovania (október 2006) ešte neexistovala a podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Z. vznikla až 09.01.2007; taktiež B. O. v rozhodujúcom období nebol konateľom spoločnosti PQ TRADE s.r.o., ktorá mala vypracovať materiálno-technickú špecifikáciu a cenovú ponuku pre spoločnosť JESSICA s.r.o. S.. Žalovaný preto navrhol žaloby zamietnuť.
Na návrh žalobcu súd v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali pod sp. zn. 24S/6/2009 (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/17431-99522/2008/990325-r zo dňa 02.02.2009), č. 23S/27/2009 (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/17431-99523/2008/990325-r zo dňa 02.02.2009) a č. 24S/35/2009 (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/10246-64799/2009/990325-r zo dňa 29.06.2009) s poukazom na ust. § 112 O.s.p., pretože veci skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, uznesením č.k. 24S/6/2009-117 zo dňa 29.09.2009 s tým, že spoločné konanie sa ďalej vedie pod sp. zn. 24S/6/2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 24S/6/2009-175 zo dňa 23.04.2010 tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Proti citovanému rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj súvisiace rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR preskúmal rozsudok krajského súdu č.k. 24S/6/2009-175 zo dňa 23.04.2010 a po posúdení, že odvolanie je čiastočne dôvodné, tento zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, avšak čiastočne z iných dôvodov ako odvolacích s tým, aby krajský súd v medziach podanej žaloby i podaného odvolania vec opätovne prejednal, dôsledne sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, znovu vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Za takéto námietky odvolací súd považoval najmä námietku žalobcu o použití zistení z vykonaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 v priebehu opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007, námietku ohľadne použitia znaleckého posudku č. XX/XXXX, ako aj námietky týkajúce sa procesných rozhodnutí vydaných v priebehu daňovej kontroly, ktorými sa krajský súd v pôvodnom rozhodnutí nezaoberal, pretože ustálil, že tieto rozhodnutia vzhľadom na svoj procesný charakter nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozhodnutia procesné, upravujúce vedenie konania, síce nemožno napadnúť samostatnou správnou žalobou, avšak prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov je možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu z pohľadu toho, či konanie nebolo zaťažené vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť následných rozhodnutí. Za právne relevantné považoval odvolací súd námietky týkajúce sa žalobcových námietok proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly a ich vybavenie, vo vzťahu k námietke o tom, že daňovú kontrolu vykonávali pracovníčky - zamestnankyne miestne nepríslušného daňového úradu a námietky proti rozhodnutiu o prerušení daňovej kontroly podľa § 25a zákona o správe daní vo vzťahu k zákonnej dĺžke trvania daňovej kontroly. Odvolací súd poukázal na nálezy Ústavného súdu SR č. II.ÚS 118/08 z 10.12.2009 a č. III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu viazaný jeho právnym názorom (§ 226 O.s.p.) po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane (Daňový úrad Y.) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2007. Vykonaním kontroly boli riaditeľkou správcu dane (Daňový úrad
Y.) poverené na základe Poverenia č. XXX/XXX/XXXXX/XX/P. z 03.05.2007 U.. M. P. a U.. M. L. (kontrolórky Daňového úradu I. I. U.), Poverením č. XXX/XXX/XXXXX/XX/S. z 23.05.2007 U.. A. S. a U.. I. A. (kontrolórky Daňový úrad Y.) a Poverením č. XXX/XXX/XXXXX/XX/S. z 29.05.2007 U.. Ľ. S. (kontrolórka Daňového úradu I. I. U.). Z dôvodu rozšírenia poverenia na výkon kontroly zamestnancami správcu dane Daňového úradu I. I. U. riaditeľka Daňového úradu Y. podaním č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ S. 30.05.2007 zrušila poverenie na výkon daňovej kontroly žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2007 pre U.. A. S. a U.. I. A., kontrolórky Daňového úradu Y. s účinnosťou od 30.05.2007. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/ XXX/XXXXX/XX/L. z 10.05.2007 vo veci začatia kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za február 2007 vyplýva, že túto daňovú kontrolu vykonávali U.. M. P. a U.. M. L. - kontrolórky Daňového úradu I. I. U.. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol č. XXX/XXX/ XXXXX/XX/L. zo dňa 15.08.2008, z ktorého vyplýva, že daňovú kontrolu vykonávali U.. M. P., U.. M. L., U.. J.. S. od 29.05.2007 - kontrolórky Daňového úradu I. I. U. a U.. I. A. a U.. A. S. od 23.05. do 30.05.2007 - kontrolórky Daňového úradu Y..
Ďalej správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007. Vykonaním kontroly boli riaditeľkou správcu dane Daňový úrad Y. poverené na základe Poverenia č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/L. z 11.06.2007 U.. M. P., U.. M. L. a U.. J.. S. - kontrolórky Daňového úradu I. I. U.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/L. z 12.06.2007 vo veci začatia kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 vyplýva, že túto daňovú kontrolu vykonali U.. M. P., U.. M. L. a U.. J.. S. - kontrolórky Daňového úradu I. I. U.. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol č. XXX/XXXX/XXXXX/XXXX/L. z 15.08.2008, z ktorého vyplýva, že daňovú kontrolu vykonali U.. M. P., U.. M. L. a U.. J.. S. - kontrolórky Daňového úradu I. I. U..
Správca dane napokon vykonal u žalobu opakovanú daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2007, keďže žalobca za toto zdaňovacie obdobie podal dve dodatočné daňové priznania. Vykonaním kontroly boli riaditeľkou správcu dane DÚ Y. poverené na základe Poverenia č. XXX/XXX/XXXXX/XX/S. z 03.03.2008 U.. A. S. a U.. I. A.
- kontrolórky DÚ Y.. Zo zápisnice o začatí opakovanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2007 č. XXX/XXX/XXXXX/XX/S. z 03.03.2008 vyplýva, že daňovú kontrolu vykonali U.. A. S. a U.. I. A. - kontrolórky DÚ Y.. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol č. XXX/ XXX/XXXX/XXXX/A.l z 09.02. 2009.
Správca dane v súlade s § 15 ods. 10 zákona o správe daní na základe predloženého písomného vyjadrenia žalobcu k vyššie uvedeným protokolom vyhotovil dodatky k protokolom (za mesiac február a marec 2007 dodatok zo dňa 22.09.2008 a za mesiac január 2007 dodatok zo dňa 26.02.2009), v ktorých zapracoval vyjadrenia žalobcu. Protokoly spolu s dodatkami k protokolom za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 boli prerokované so žalobcom dňa 23.09.2008, o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní. Protokol o výsledku daňovej kontroly spolu s dodatkom z 26.02.2009 za zdaňovacie obdobie január 2007 bol prerokovaný so žalobcom 27.02.2009, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Následne na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 685/230/58995/08/Fa dňa 25.09.2008, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2007 o sumu 17.314.480,- Sk a priznal nadmerný odpočet vo výške 2.681.146,- Sk, rozhodnutie č. 685/230/59079/08/Fa z 25.9.2008, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2007 vo výške 16.268.133,- Sk a určil mu daňovú povinnosť vo výške 779.370,- Sk a rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. 685/230/9721/09/Vi zo dňa 03.03.2009, ktorým určil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 vo výške 65.517,17 eur. Predmetným rozhodnutím nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2007 z dodávateľských faktúr od dodávateľov JESSICA s.r.o. S. a WANDERBILD s.r.o. D. T., ktorých predmetom fakturácie boli služby v zmysle Zmluvy o zabezpečení zákazky č. XXXXX a č. XXXXX (faktúry int. č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX v celkovej výške 91.128.840,- Sk), za zdaňovacie obdobie marec 2007 nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., ktorých predmetom fakturácie boli služby v zmysle zmluvy o zabezpečení zákazky č. XXXXX a č. XXXX (faktúry int. č. XXXXXX, XXXXXX,
XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX v celkovej výške 89.723.700,- Sk) a ďalej nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2007 z dodávateľských faktúr od dodávateľov JESSICA s.r.o. int. č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX v celkovej výške 5.316.022,- Sk a od dodávateľa WANDERBILD s.r.o. interné č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a L v celkovej výške 5.316.022,- Sk, pričom predmetom uvedených faktúr boli služby v zmysle Zmluvy o zabezpečení zákazky č. XXXXX a č. XXXX. Predmetné zmluvy sú obsahovo totožné a týkajú sa vzájomnej spolupráce žalobcu so spoločnosťami JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. za účelom získania a realizácie zákazky na dodávku krytov pre železničné vagóny D. od F. opravovní a strojární s.r.o. F., L. (ďalej len „F. s.r.o. F.“). Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z vyššie citovaných dodávateľských faktúr bola skutočnosť, že žalobca (ani jeho dodávatelia) nepredložil počas daňovej kontroly také relevantné dôkazy, ktoré by vierohodným spôsobom preukazovali dodanie a použitie služieb v zmysle zmlúv o zabezpečení zákazky tak, ako to deklaroval žalobca pri podaní daňového priznania, t.j. nepreukázal dodanie a použitie technickej pomoci a tým nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH. Z predmetu obidvoch zmlúv o zabezpečení zákazky o.i. vyplýva, že dodávatelia (JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o.) poskytnú žalobcovi technickú pomoc na príprave a vypracovaní cenovej ponuky pre spoločnosť OOS F. s.r.o., zabezpečia technickú dokumentáciu a vypracujú materiálno-technickú špecifikáciu. V prípade, že žalobca uzatvorí zmluvu s OOS F. s.r.o., zabezpečia dodávky materiálu a poskytnú technickú pomoc pri výrobe krytov na vagóny D.. Na zmluvy o zabezpečení zákazky nadväzuje kúpna zmluva č. XXX/XX uzatvorená medzi OOS s.r.o. F. a INVESTEX GROUP s.r.o. (žalobca) zo dňa 28.11.2006. Predmetom zmluvy bola dodávka 261 sád posuvných krytov na vagóny D.. Žalobca k výrobe krytov D., ktorá mala prebiehať v období od 01.01.2007 do 31.03.2007 okrem kúpnej zmluvy č. XXX/XX predložil nájomnú zmluvu na výrobnú halu (zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi prenajímateľom OOS F. s.r.o. a nájomcom INVESTEX GROUP s.r.o.), faktúry a dodacie listy za materiál na výrobu krytov, ktorý žalobca nakupoval od OOS F. s.r.o.. Pracovníkov na práce pri výrobe krytov na vagóne D. mala zabezpečiť pre žalobcu spoločnosť SEVEN SK s.r.o. D., ktorá vystavila žalobcovi faktúry za vykonané zámočnícke práce v OOS F. s.r.o.. Správca dane za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom za sledované obdobia na základe predložených dokumentov a vyjadrení konateľa žalobcu preveroval, či v súvislosti s prípravou výroby a samotnou výrobou krytov na vagóny D. v L. boli pre žalobcu poskytnuté služby spoločnosťami JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. a či došlo v L. k výrobe krytov na vagóny D. za podmienok deklarovaných žalobcom v predložených dôkazoch. Žalobca okrem faktúr ako dôkaz o uskutočnení - poskytnutí služieb spoločnosťami JESSICA s.r.o. S. (od 30.5.2007 so sídlom P.) a WANDERBILD s.r.o. D. T. (od 2.6.2007 so sídlom S. E. K.) predložil zmluvy o zabezpečení zákazky č. XXXXX a č. XXXXX, ktoré sú obsahovo totožné a dodávatelia (JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o.) sa so žalobcom ako objednávateľom služieb dohodli na vzájomnej spolupráci za účelom získania a realizácie zákazky na dodávku krytov pre železničné vagóny D. do OOS F. s.r.o.. Rozsah spolupráce bol špecifikovaný v článku II. označenom ako predmet zmluvy, body 2.1. a 2.2.. Podľa bodu 2.1. dodávateľ sa zaviazal zabezpečiť pre obstarávateľa súčinnosť a podklady pre vypracovanie ponuky pre spoločnosť OOS F. s.r.o. na dodávku 280 sád krytov pre vagóny D. v spolupráci so svojím obchodným partnerom (JESSICA s.r.o. alebo WANDERBILD s.r.o.) v nasledovnom rozsahu: a/ zabezpečenie technickej dokumentácie ako podklad na vypracovanie cenovej ponuky na dodávku krytov pre vagóny D.,
b/ vypracovanie materiálno-technickej špecifikácie a súčinnosť pri materiálno-technickom zabezpečení komponentov na výrobu krytov v ŽOS J. a TATRAVAGÓNKA a.s. Z.,
c/ technickú spoluprácu na príprave a vypracovaní ponuky pre OOS F..
Podľa bodu 2.2. po prípadnom uzatvorení zmluvy dodávateľ sa zaviazal realizovať pre objednávateľa nasledovné činnosti: a/ technickú pomoc pri zabezpečovaní výroby krytov a v prípade vzniku problému tieto riešiť na technických konzultáciách v sídle objednávateľa vo Y.,
b/ v prípade vzniku nedostatku výrobných vstupov (subdodávok) tieto prednostne zabezpečiť pre objednávateľa v TATRAVAGÓNKE a.s. Z. resp. ŽOS J. tak, aby zodpovedali predpisom kompatibilným pre ŽSR a ČD.
Podľa článku III. predmetných zmlúv bola dohodnutá cena za bezchybné plnenie predmetu zmluvy vo výške 13.200,- eur bez DPH za jednu sadu posuvných krytov. K obsahu predmetných zmlúv správca
dane vykonal výsluch konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. zabezpečili technickú dokumentáciu - výkresy k výrobe krytov, pričom tieto výkresy sú vo vlastníctve OOS F.. Materiálno-technickú špecifikáciu robil konateľ žalobcu v spolupráci s konateľmi uvedených spoločností spoločne, pričom technická spolupráca spočívala v tom, že spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. zistili cenu jednotlivých materiálov a v rámci toho bola vypracovaná ponuka pre OOS F.. K bodu 2.2. písm. a/ zmluvy o zabezpečení zákazky technická spolupráca pri dodávkach krytov bola podľa žalobcu najpodstatnejšia časť zmluvy a problémy, ktoré vznikali v rámci technickej dokumentácie riešili konatelia spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o.. Správca dane preverovaním (z výsluchov svedkov, konateľov žalobcu a spoločností JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., ktoré sú podrobne popísané v zápisniciach o ústnom pojednávaní, v protokoloch o daňovej kontrole i prvostupňovom správnom rozhodnutí, ako aj z technickej dokumentácie predloženej počas daňovej kontroly žalobcom) zistil, že technickú dokumentáciu k výrobe krytov na vagóny D. mali v zmysle bodu 2.1. písm. a/ zmlúv o zabezpečení zákazky zabezpečiť spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o.; podľa vyjadrení bývalých konateľov týchto spoločností p. X. S. a J. W. získali uvedenú technickú dokumentáciu bezodplatne od spoločnosti OOS F. s.r.o. (objednávateľa krytov na vagóny D.) a dodanie inej než tejto technickej dokumentácie bývalí konatelia spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. vo svojich výpovediach nepotvrdili. Správca dane ďalej preveroval zabezpečenie služieb dodávateľmi JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. v zmysle bodu 2.1. písm. B/ a 2.2. písm. b/ zmlúv o zabezpečení zákazky. Žalobca správcovi dane predložil ponukovú technickú špecifikáciu
- súpis materiálu na kryty pre vagón D. zo dňa 12.10.2006, ktorá obsahuje 15 položiek materiálu s uvedením množstva a ceny tohto materiálu, pričom ceny sú uvedené FCA Z. (J.). Žalobca ďalej predložil ponuku na dodávku posuvných krytov na vozeň D. pre OOS F. s.r.o. zo dňa 16.10.2006. Na základe zmlúv o zabezpečení zákazky mali spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. zabezpečiť technickú spoluprácu na príprave a vypracovaní tak materiálno-technickej špecifikácie, ako aj samotnej ponuky pre OOS F. s.r.o.. Z výpovede konateľa žalobcu vyplýva, že materiálno-technickú špecifikáciu robil spoločne s konateľmi uvedených spoločností, pričom technická spolupráca spočívala v tom, že spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. zistili cenu jednotlivých materiálov; následne konateľ žalobcu porovnal položky z ponuky vypracovanej p. S. a p. W., ako aj z ponuky od OOS s.r.o. F., pričom zistil, že jednotlivé položky v ponuke vypracovanej spoločnosťami JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. sú drahšie ako ponuka OOS F., a preto materiál nakupoval od tejto spoločnosti. Z výpovedí svedkov - bývalých konateľov spoločností JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., na výsluchu ktorých sa zúčastnil konateľ žalobcu a mohol využiť oprávnenie v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, správca dane zistil, že podľa bývalého konateľa spoločnosti WANDERBILD s.r.o. táto spoločnosť robila materiálno-technickú špecifikáciu, pričom podklady mala zabezpečovať spoločnosť PRICE-INVEST s.r.o. Z., ktorá v J. a v Z. robila špecifikáciu materiálu a zisťovala ceny. Rovnako bývalý konateľ spoločnosti JESSICA s.r.o. vo výpovedi uviedol, že ich spoločnosť zabezpečila ponukovú technickú špecifikáciu - súpis materiálu na kryty pre vagóny D., cenová špecifikácia sa robila na základe podkladov, ktoré priniesli do Y. p. S. a p. W. a následne spolu urobili cenovú ponuku. Táto nebola použitá, pretože žalobca našiel iný subjekt, ktorý ponúkol lepšiu cenu. Z vyjadrenia p. X. S. ďalej vyplynulo, že rokovania ohľadne zabezpečenia materiálu so ŽOS J. a TATRAVAGÓNKA a.s. Z. viedol spolupracovník - konateľ PQ TRADE s.r.o. p. O.. Vzhľadom na obsah vyššie uvedených výpovedí správca dane preveroval tvrdenia svedkov u označených subdodávateľov - spoločností PQ TRADE s.r.o. A. a PRICE-INVEST s.r.o. Z.. Správca dane zistil, že v spoločnosti PRICE-INVEST s.r.o. Z. došlo k 30.05.2007 k zmene konateľa, spoločnosť na adrese uvedenej v Obchodnom registri SR nesídli, nepreberá poštu a so správcom dane nekomunikuje. Nebolo možné vykonať ani výsluch bývalého konateľa tejto spoločnosti A. D. z dôvodu, že na adrese trvalého pobytu nepreberá poštu. Taktiež v spoločnosti PQ TRADE s.r.o. A. došlo k 30.05.2007 k zmene konateľa spoločnosti a 06.06.2007 k zmene sídla spoločnosti, pričom výsluch bývalého konateľa B. D. nebolo možné uskutočniť z dôvodu, že na adrese trvalého pobytu sa dlhodobo nezdržiava a miesto jeho pobytu nie je známe. Bol vypočutý ďalší bývalý konateľ tejto spoločnosti B. O., pričom pri výsluchu svedka dňa 09.10.2007 sa zúčastnil konateľ žalobcu, ktorý mohol využiť oprávnenie podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní. Výsluchom bývalého konateľa spoločnosti PQ TRADE s.r.o. B. O. neboli potvrdené tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti JESSICA s.r.o. S. o tom, že rokovania o dodávkach materiálu od TATRAVAGÓNKY a.s. Z. a ŽOS J. zabezpečila spoločnosť PQ TRADE s.r.o. - konkrétne p. B. O.. Tento totiž uviedol, že s uvedenými spoločnosťami o dodávkach materiálu na výrobu krytov na vagóny D. nerokoval. Správca dane z jeho výpovede zistil ďalší nesúlad žalobcom deklarovaného stavu so skutočnosťou, pretože vypracovanie materiálno-technickej špecifikácie sa malo uskutočniť podľa žalobcu a predložených dôkazov v priebehu septembra až októbra 2006, avšak v tomto období sa B. O. ešte s X. S. nepoznal (spoznali sa až
v novembri - decembri 2006) a konateľom spoločnosti PQ TRADE s.r.o. sa B. O. stal až 15.1.2007. Podľa zistenia správcu dane aj vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti WANDERBILD s.r.o. J. W. o tom, že materiálno-technickú špecifikáciu a rokovania v ŽOS J. a TATRAVAGÓNKE a.s. Z. viedla za spoločnosť WANDERBILD s.r.o. spoločnosť PRICE-INVEST s.r.o. sú v rozpore so skutočnosťou zistenou z výpisu z obchodného registra SR. Uvedené činnosti sa podľa vyjadrenia konateľa žalobcu a podľa predložených dôkazov mali uskutočniť v priebehu mesiaca september až október 2006, avšak spoločnosť PRICE-INVEST s.r.o. vznikla až 09.01.2007. Z uvedeného dôvodu nemohla viesť v priebehu r. 2006 akékoľvek rokovania o dodávkach materiálu na výrobu krytov na vagóny D.. Správca dane z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že zabezpečenie služieb dodávateľmi JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. v zmysle bodu 2.1. písm.b/ a 2.2. písm.b/ zmlúv o zabezpečení zákazky nebolo žalobcom dostatočne preukázané. Žalobca predložil správcovi dane ponuku pre OOS F. s.r.o. zo dňa 16.10.2006, ktorá na liste formátu A4 obsahuje stručný popis predmetu dodávky, cenu dodávky, platobné podmienky a termín realizácie. V ponuke nie sú uvedené žiadne bližšie podrobnosti. Keďže predmetom zmluvy o zabezpečení zákazky (bod 2.1. písm. c/) bolo zo strany spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. o.i. zabezpečiť technickú spoluprácu na príprave a vypracovaní ponuky pre OOS s.r.o. F., správca dane vykonal šetrenie za účelom zistenia, akým spôsobom sa tento predmet zmluvy realizoval. Z výpovede konateľa žalobcu vyplýva, že technická spolupráca na príprave a vypracovaní ponuky spočívala v tom, že spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. zistili cenu jednotlivých materiálov a následne bola vypracovaná ponuka pre OOS F.. Správca dane z výpovedí svedkov X. S. (bývalého konateľa spoločnosti JESSICA s.r.o.) a J. W. (bývalého konateľa spoločnosti WANDERBILD s.r.o.), na výsluchu ktorých sa zúčastnil konateľ žalobcu a mohol uplatniť svoje právo podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní zisťoval postup pri príprave a vypracovaní ponuky pre OOS F. a obsah technickej spolupráce. Z výpovede p. W. vyplýva, že ponuka bola vypracovaná spoločne, najprv sa určila materiálno-technická špecifikácia a neskôr ceny, ktoré boli prejednávané na spoločných stretnutiach. Podľa jeho vyjadrenia podklady pre spoločnosť WANDERBILD s.r.o. zabezpečila spoločnosť PRICE- INVEST, ktorá zabezpečovala technickú pomoc počas celej zákazky, robila špecifikáciu materiálu a zisťovala ceny v ŽOS J. a TATRAVAGÓNKE Z.. Z výpovede X. S., bývalého konateľa spoločnosti JESSICA s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť zabezpečila ponukovú technickú špecifikáciu - súpis materiálu na kryty pre vagóny D. a cenová špecifikácia sa robila na základe podkladov prinesených do Y., pričom cenová ponuka bola urobená spoločne (žalobcom p. W. a p. S.). Svedok uviedol, že cenovú ponuku pre spoločnosť JESSICA s.r.o. vypracoval B. O., konateľ spoločnosti PQ TRADE s.r.o. a to nezávisle od p. W.. Vzhľadom na obsah výpovedí vyššie uvedených svedkov správca dane preveroval ich tvrdenia v subdodávateľských spoločnostiach PQ TRADE s.r.o. A. a PRICE-INVEST s.r.o. Z., pričom tak ako bolo vyššie uvedené, konateľa spoločnosti PRICE-INVEST s.r.o. nebolo možné vypočuť z dôvodu, že sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava. V konaní bol vypočutý svedok B. O. (bývalý konateľ spoločnosti PQ TRADE s.r.o.) na ústnom pojednávaní dňa 9.10.2007, ktorého sa zúčastnil aj konateľ žalobcu a mohol využiť svoje oprávnenie v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní. Svedok p. O. k spolupráci pri vypracovaní cenovej ponuky uviedol, že cenovú ponuku vypracoval v januári 2007 na základe rôznych firiem a technických poradcov - technických inžinierov, ktorí spolupracovali s jeho spoločnosťou. Konkretizovanie ich mien svedok označil za predmet obchodného tajomstva. Podľa zistení správcu dane vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti WANDERBILD s.r.o. J. W., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že cenovú ponuku, ktorú predložil žalobcovi, vypracovala spoločnosť PRICE- INVEST s.r.o., sú v rozpore so skutočnosťami zistenými z výpisu z obchodného registra. Na základe uvedenej cenovej ponuky mala byť vypracovaná konečná ponuka pre OOS F., ktorá bola predložená v októbri 2006 (podľa vyjadrenia konateľa žalobcu a ním predloženého dôkazu). Spoločnosť PRICE- INVEST s.r.o. vznikla až 09.01.2007 a preto nemohla uskutočniť v priebehu r. 2006 žiadnu činnosť, t.j. ani vypracovať cenovú ponuku pre spoločnosť WANDERBILD s.r.o.. Podľa zistení správcu dane tvrdenia konateľa spoločnosti JESSICA s.r.o. X. S. o tom, že pri vypracovaní cenovej ponuky spolupracovala spoločnosť JESSICA s.r.o. so spoločnosťou PQ TRADE s.r.o. - konkrétne s jeho konateľom p. O., sú v rozpore s vyjadreniami p. O., pretože vypracovanie cenovej ponuky sa malo uskutočniť v októbri 2006, p. O. vo výpovedi uviedol, že cenovú ponuku vypracoval v januári 2007. Navyše v čase, kedy bola podľa dôkazu predloženého žalobcom cenová ponuka vypracovaná a predložená OOS s.r.o. F. (október 2006) sa p. O. s bývalým konateľom spoločnosti JESSICA s.r.o. nepoznal a taktiež v tomto období nebol konateľom spoločnosti PQ TRADE. Na základe uvedených skutočností správca dane dovodil, že technická spolupráca na vypracovaní cenovej ponuky pre OOS F. dodávateľmi JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. v zmysle bodu 2.1. písm. c/ zmluvy o zabezpečení zákazky nebola žalobcom dostatočne preukázaná. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom zistenia realizácie bodu 2.2. písm. a/ Zmluvy o zabezpečení zákazky, v zmysle ktorej sa dodávatelia JESSICA s.r.o. a WANDERBILD
s.r.o. po prípadnom uzatvorení zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou OOS s.r.o. F. zaviazali realizovať pre žalobcu technickú pomoc pri zabezpečovaní výroby krytov a v prípade vzniku problému tieto riešiť na technických konzultáciách v sídle žalobcu vo Y.. Konateľ žalobcu sa ku konkrétnej realizácii technickej pomoci pri zabezpečovaní výroby krytov v zmysle zmluvy o zabezpečení zákazky vyjadril len všeobecne, technická spolupráca pri dodávke krytov bola podľa neho najpodstatnejšia časť zmluvy a problémy, ktoré vznikli v rámci technickej dokumentácie, problémy pri výrobe krytov riešili konatelia spoločností JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. pri stretnutiach v sídle spoločnosti žalobcu, pričom konateľ žalobcu kládol otázky - problémy súvisiace s výrobou a konatelia spoločností JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. na otázky odpovedali, prípadne ak na otázky odpovedať nevedeli, radili sa so svojimi partnermi, ktorých bližšie nešpecifikoval. Taktiež z výpovede svedkov bývalých konateľov spoločností JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., pri výsluchu ktorých sa zúčastnil aj konateľ žalobcu a mal možnosť využiť svoje oprávnenia podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, správca dane zistil, že svedkovia len všeobecne opísali aktivity v súvislosti s poskytnutím technickej pomoci pri výrobe krytov na vagóny D. (svedok J. W. uviedol, že technická pomoc spočívala v pomoci pri odstraňovaní technických problémov vzniknutých počas výroby, tieto problémy sa riešili vo Y. a v prípade, že problém nebolo možné riešiť okamžite, spoločnosť JESSICA s.r.o. tento riešila so spoločnosťou PQ TRADE s.r.o.). V tejto súvislosti v spoločnosti JESSICA s.r.o. vznikli náklady, pretože spoločnosť PQ TRADE s.r.o. fakturovala technickú odplatu za technickú pomoc pri odstraňovaní technických problémov, ktoré vznikali počas výroby. Z výsluchu bývalého konateľa spoločnosti PQ TRADE s.r.o. p. O. správca dane zistil, že táto spoločnosť nikdy nemala žiadnych zamestnancov a nevlastnila žiadne počítačové vybavenie. V mesiaci január až máj r. 2007 spoločnosť PQ TRADE s.r.o. poskytovala technickú pomoc spoločnosti JESSICA s.r.o., ktorá sa týkala ustanovenia pri vagónoch D. a rôznych problémov pri rekonštrukčných prácach na týchto vagónoch. Svedok následne predložil 24.10.2007 fotokópie technickej dokumentácie k technickej pomoci pre spoločnosť JESSICA s.r.o., špecifikácia bola uvedená v zápisnici o ústnom pojednávaní. Podľa zistenia správcu dane predložené výkresy technickej dokumentácie neobsahovali dátum vyhotovenia, popis, kto uvedený technický výkres zhotovil, ani iné podrobnosti týkajúce sa rozmerov materiálu a hmotnosti projektovaného zariadenia. Na výkresoch sú uvedené rôzne výkresové normy. Predmetné fotokópie predložené svedkom B. O. sa po porovnaní správcu dane nezhodovali s technickou dokumentáciou predloženou ku kontrole žalobcom. Žalobcom predložená výkresová dokumentácia obsahovala technické výkresy, na ktorých bolo presne uvedené, pre koho boli vypracované, kto a kedy uvedené technické výkresy vypracoval a schválil, obsahovali údaje o rozmeroch, materiáloch a hmotnosti projektovanej súčasti, boli na nich uvedené výkresové normy a obsahovali autorizáciu od spoločnosti L. dráhy a.s.. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že zabezpečenie služieb dodávateľmi JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. v zmysle bodu 2.2. písm. a/ Zmluvy o zabezpečení zákazky nebolo žalobcom dostatočne preukázané.
Počas daňovej kontroly žalobca predložil ako dôkaz kúpnu zmluvu č. XXX/XX uzatvorenú medzi OOS s.r.o. F. ako kupujúcim a INVESTEX GROUP s.r.o. (žalobca) ako predávajúcim zo dňa 28.11.2006, predmetom ktorej bola dodávka 261 sád posuvných krytov na vagóny D., ku ktorým mala byť využitá technická pomoc deklarovaná faktúrami od dodávateľov JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. K výrobe krytov, ktorá mala prebiehať v období od 01.01.2007 do 31.03.2007 žalobca predložil ako dôkaz aj zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi prenajímateľom OOS s.r.o. F. a žalobcom ako nájomcom, faktúry a dodacie listy za materiál nakúpený žalobcom OOS s.r.o. F. a faktúry za práce pri výrobe krytov na vagóny D., ktoré mali byť vykonané pracovníkmi zabezpečenými spoločnosť SEVEN SK s.r.o. D.. Správca dane skúmal, či došlo v L. k výrobe krytov na vagóny D. za podmienok deklarovaných žalobcom predloženými dokladmi a či poskytnuté služby v zmysle zmlúv o zabezpečení zákazky na území SR dodávateľmi JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. boli pre túto výrobu aj použité. Z obsahu administratívnych spisov a preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správca dane na základe predložených dokladov a vyjadrení zisťoval zabezpečenie výrobných priestorov, materiálu, výrobných prostriedkov a personálneho zabezpečenia výroby krytov pre vagóny D. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií. Správca dane otázku nájmu výrobných priestorov a zabezpečenie materiálu na výrobu krytov na vagóny D. nespochybnil. Z dokazovania vykonaného správcom dane podrobne špecifikovaného v protokole o výsledku daňových kontrol, vrátane ich dodatkov a v preskúmavaných rozhodnutiach však vyvodil záver, že žalobca nepreukázal dostatočne, akým spôsobom boli zabezpečené pracovné nástroje na výrobu krytov. Rovnako správca dane nepovažoval za dostatočne preukázané personálne zabezpečenie tejto výroby, keď nebolo preukázané
dodanie zámočníckych prác spoločnosťou SEVEN SK s.r.o. D. pre žalobcu. Na základe rozsiahleho dokazovania správca dane dospel k záveru, že zámočnícke práce na výrobe krytov na vagóny D. v OOS F. s.r.o. mali zabezpečovať iné osoby, ako sú osoby oprávnené konať za spoločnosť SEVEN SK s.r.o., ktoré nevedel bližšie identifikovať ani žalobca, ani samotná konateľka spoločnosti SEVEN SK s.r.o. p. G. M.. Z vykonaného dokazovania správca dane zistil, že zámočnícke práce mala zabezpečiť spoločnosť SEVEN SK s.r.o. na základe objednávky žalobcu. Zabezpečenie zámočníckych prác spoločnosťou SEVEN SK s.r.o. správca dane spochybnil, pretože žalobca ani samotná dodávateľská spoločnosť SEVEN SK s.r.o. nepredložili v priebehu daňovej kontroly relevantné dôkazy preukazujúce, že pracovníkov vykonávajúcich práce na výrobe krytov D. zabezpečila táto spoločnosť ako dodávateľ zámočníckych prác. Z výsluchu konateľa žalobcu vyplýva, že tento nevedel presne uviesť podrobnosti o tom kto, v akom počte, kedy a za akých podmienok pracoval na výrobe krytov na vagóny D.. Správca dane preveroval personálne zabezpečenie potrebné k výrobe prostredníctvom konateľky spoločnosti SEVEN SK s.r.o. G. M., ktorá uviedla, že spoločnosť nemala zamestnancov, nesplnomocnila žiadnu osobu na jednanie v mene spoločnosti, ústne splnomocnila na jednanie s odberateľmi a dodávateľmi p. G., ktorého krstne meno, bydlisko a bližšiu identifikáciu nevedela uviesť. Taktiež sa nevedela vyjadriť ku konkrétnostiam ohľadne zákazky pre žalobcu (kde a ako prebiehala výroba, v akom množstve, aké dodávky zabezpečovala spoločnosť SEVEN SK s.r.o., koľkí pracovníci vykonávali práce pre žalobcu a pod.). Pri opakovanom výsluchu konateľka spoločnosti SEVEN SK s.r.o. uviedla, že všetky doklady jej boli odcudzené, nevedela sa vyjadriť ku žiadnym konkrétnym okolnostiam obchodnej spolupráce so žalobcom, pretože celý obchodný prípad mal na starosti p. L., ktorého meno, adresu a bližšiu identifikáciu nevedela uviesť. Vyjadrenia konateľky sú podrobne opísané v zápisniciach o výsluchoch, v protokoloch o vykonaní daňových kontrol a v preskúmavaných rozhodnutiach. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol upovedomený o vypočutí svedkyne, zo zápisníc o ústnom pojednávaní zo dňa 01.07. a 15.07.2008 vyplýva, že konateľ žalobcu bol na výsluchoch svedkyne G. M. prítomný a mohol využiť oprávnenie podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní. Správca dane porovnaním výpovede konateľa žalobcu a svedkyne - konateľky spoločnosti SEVEN SK s.r.o. zistil, že niektoré ich vyjadrenia sú v rozpore, pričom konateľ žalobcu po výsluchu konateľky, na ktorom bol prítomný, zmenil výpoveď ohľadne osoby, s ktorou mal v rámci dodávky zámočníckych prác v F. rokovať. Ani konateľ žalobcu, ani konateľka SEVEN SK s.r.o. však osobu p. G. ani osobu p. L. nevedeli bližšie identifikovať. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie zámočníckych prác spoločnosťou SEVEN SK s.r.o.. Z obsahu správnych spisov vyplýva, že žalobca bol informovaný o procesných úkonoch správcu dane - o vykonávaní dožiadaní, žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií aj o vypočutí svedkov, pričom správny orgán vykonal výsluchy položením relevantných otázok na zistenie, či boli žalobcovi dodané služby v zmysle zmluvy o zabezpečení zákazky uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou JESSICA s.r.o., resp. WANDERBILD s.r.o..
Z protokolov vyhotovených na základe vykonaných kontrol za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac január, február a marec 2007 vyplýva, že ich súčasťou je podrobné opísanie postupu správnych orgánov počas výkonu daňovej kontroly, opísanie výsledku zistení z výsluchov svedkov, opísanie výsledku miestnych zisťovaní vykonaných správcom dane i dožiadanými správnymi orgánmi, ako aj obsah všetkých vykonaných úkonov. Z administratívnych spisov súd ďalej zistil, že správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolom, na ktoré výzvy žalobca reagoval, k protokolom sa písomne vyjadril a v prílohe písomných vyjadrení predložil listinné dôkazy, ktorými preukazoval oprávnenosť svojho nároku. Predložený menný zoznam pracovníkov SEVEN SK s.r.o. neobsahuje ich bližšiu identifikáciu a preto je pre správcu ako dôkaz nepoužiteľný. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že žalobca až v prílohe vyjadrenia k protokolu zo dňa 28.08.2008 špecifikoval pojem „technická dokumentácia“, ktorú mali pre žalobcu zabezpečiť spoločnosť JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. a ktorá mala pozostávať z dvoch osobitných častí: z technickej dokumentácie krytov a na vagóny D. a z technickej dokumentácie prípravkov na výrobu krytov na vagóny D. a technologického postupu výroby. Táto skutočnosť však nevyplýva ani z predmetu samotných zmlúv o zabezpečení zákaziek, a túto skutočnosť neuviedli vo svojich svedeckých výpovediach ani bývalí konatelia spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., takúto špecifikáciu neuvádzal počas daňovej kontroly ani konateľ samotného žalobcu. Pokiaľ žalobca po prevzatí uvedenej technickej dokumentácie predložil dodatočne v prílohe vyjadrenia k protokolu zo dňa 28.08.2008 kópiu odovzdávacieho a preberacieho protokolu, technickej dokumentácie prípravkov na výrobu krytov pre vagóny D. a technologického postupu výroby krytov na vagóny D. zo dňa 27.11.2006, uvedená skutočnosť je v rozpore s vyjadrením konateľa žalobcu zo dňa 1.6.2007, ktorý uviedol, že nebol
vyhotovený žiadny preberací protokol. Pokiaľ žalobca dodatočne predložil písomné vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti PQ TRADE B. O. z 26.08.2008 a vyjadrenia bývalých konateľov spoločnosti JESSICA s.r.o. X. S. z 27.08.2008 a spoločnosti WANDERBILD s.r.o. J. W. zo dňa 27.08.2008, ktorými doplňujú a objasňujú obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a týmito spoločnosťami, správca dane k týmto neprihliadol, keďže bývalí konatelia boli v priebehu daňovej kontroly už vypočutí ako svedkovia, o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní, v ktorých boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo. Ústnych pojednávaní sa zúčastnil aj konateľ žalobcu, ktorý mohol v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní klásť svedkom otázky, avšak toto svoje právo nevyužil. Písomné vyjadrenia už vypočutých svedkov predložené dodatočne nie sú podľa správcu dane vierohodným dôkazom použiteľným v daňovom konaní.
Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiam správcu dane vydaným v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia február a marec 2007 bol žalovanému predložený znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 31.01.2009 vypracovaný Ing. Rudolfom Slezákom, znalcom pre základný odbor: doprava železničná a ktorý žalovaný použil ako dôkaz s poukazom na § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona o správe daní. Predmetný znalecký posudok vyhodnotil žalovaný s poukazom na § 2 ods. 3 zákona o správe daní vo vzájomnej súvislosti so všetkými dôkazmi predloženými v daňovom konaní, keďže tá istá služba, ktorá bola predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február a marec 2008 bola aj predmetom opakovanej daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2007. Na základe skutočností zistených počas daňovej kontroly, ako aj na základe predloženého znaleckého posudku žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vierohodne, že technologický postup vypracovali a dodali žalobcovi spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o. žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že na základe technologického postupu výroby je možné vyrábať predmetné kryty na vagóny D. a tým nepreukázal dodanie a použitie služby v zmysle zmlúv o zabezpečení zákazky deklarovanej faktúrami od spoločnosti JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o., z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane.
Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 15.04.2008 na Daňový úrad Y. (správca dane) námietku proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2007, v ktorej o.i. namietal, že výkon daňovej kontroly je zasahovaním do kompetencií miestne príslušného správcu dane, pretože podľa zákona o správe daní a poplatkov všetky úkony súvisiace so správou dane daňového subjektu vykonáva miestne príslušný správca dane. Výnimkou z tohto pravidla je delegovanie miestnej príslušnosti. Predmetnú kontrolu však nevykonávajú zamestnanci miestne príslušného správcu dane (DÚ Y.), ale zamestnanci DÚ I. I. U.. Žalobca poukázal na § 4 ods. 1 zák.č. 150/2001 Z.z., v zmysle ktorého daňový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ daňového úradu. V tomto prípade DÚ Y. riadi riaditeľka, ktorá je nariadenou zamestnancom DÚ Y.. Ak by žalobca aj abstrahoval (s výhradami), odkiaľ sú zamestnanci vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu, riaditeľka DÚ Y. by mala byť považovaná za nadriadenú aj zamestnancom iných správcov dane vykonávajúcich v mene DÚ Y. daňovú kontrolu daňových subjektov v pôsobnosti miestne príslušného daňového úradu Y.. Mala by teda rozhodovať aj o námietkach proti ich postupu. Žalobca považoval za neprípustné, aby sa za nadriadených zamestnancom DÚ I. I. U. na účely výkonu daňovej kontroly „v mene“ DÚ Y. považovali pracovníci DÚ I. I. U. a aby títo rozhodovali o námietkach smerujúcich proti postupu zamestnancov vykonávajúcich daňovú kontrolu. Ďalej žalobca namietal proti dĺžke daňovej kontroly, ktorá prebieha dlhšie, než je zákonom stanovená 6 mesačná lehota a to napriek tomu, že bol listom z 24.10.2007 upovedomený o predĺžení daňovej kontroly nadriadeným orgánom do 10.05.2007 a Rozhodnutím zo dňa 06.03.2008 bolo rozhodnuté o prerušení kontroly z dôvodu požiadavky o medzinárodnú výmenu informácií. Predmetné námietky boli listom zo 16.04.2008 odstúpené na vybavenie DÚ I. I. U..
Z rozhodnutia DÚ I. I. U. č. 851/330/30685/2008/Sov z 12.05.2008 vyplýva, že o námietke žalobcu proti postupu zamestnancov správcu dane zo dňa 15.04.2008 bolo rozhodnuté tak, že námietke nebolo vyhovené. Pokiaľ sa týka námietky o výkone daňovej kontroly zamestnancami iného, než miestne príslušného daňového úradu, v odôvodnení predmetného rozhodnutia sa poukazuje na zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom pre toto konanie, podľa ktorého služobným úradom všetkých zamestnancov daňových orgánov Slovenskej republiky je Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, pričom každý zamestnanec vykonávajúci daňovú kontrolu na niektorom daňovom úrade má určené
pravidelné miesto výkonu štátnej služby, ktorým je konkrétny daňový úrad. V súlade so zák.č. 150/2001 Z.z. a zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe je možné vyslať zamestnanca na pracovnú cestu za účelom vykonania daňovej kontroly na ktorékoľvek miesto v rámci daňovej správy SR. Rovnako v zmysle § 15 ods. 1 a/ písm. j/ bod 1 zákona o správe daní a poplatkov je zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je daňové riaditeľstvo. Pravidelným miestom výkonu štátnej služby kontrolórok vykonávajúcich predmetnú daňovú kontrolu u žalobcu je na základe rozhodnutia služobného úradu DÚ I. I. U.. Daňové kontrolórky vykonávajú kontrolu v rámci plnenia svojich pracovných povinností na pracovnej ceste, na ktorú boli vyslané týmto služobným úradom a bolo im o.i. určené plniť príkazy riaditeľky miestne príslušného DÚ Y.. Ich predstaveným je však naďalej predstavený „nadriadený“, ktorý je oprávnený dávať im pokyny na vykonávanie služby a ktorý je povinný plniť voči týmto zamestnancom úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobnými predpismi, o.i. rozhoduje aj o opodstatnenosti námietky, ktorú žalobca vzniesol voči postupu kontrolórok v priebehu daňovej kontroly. K dĺžke daňovej kontroly sa v rozhodnutí poukazuje na to, že daňový úrad postupuje v súlade a v lehotách podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní, 6 mesačná lehota bola predĺžená na základe rozhodnutia nadriadeného orgánu do 10.05.2008 a žalobcovi bolo doručené dňa 26.10.2007 upovedomenie o tejto skutočnosti. Rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XX/L. bola kontrola dňa 06.03.2008 prerušená a od uvedeného dátumu neplynú procesné lehoty.
Zo žiadosti správcu dane č. 685/330/56663/07/Faš zo dňa 18.09.2007 vyplýva, že správca dane v zákonom stanovenej 6 mesačnej lehote požiadal v súlade s § 15 ods. 7 zákona o správe daní nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2007 začatej 10.05.2007 z dôvodu preverenia niektorých obchodných transakcií uskutočňovaných daňovým subjektom. Daňové riaditeľstvo SR ako nadriadený orgán žiadosti vyhovelo listom dňa 25.09.2007 tak, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola v súlade s § 15 ods. 7 zákona o správe daní predĺžená o 6 mesiacov, t.j. do 10.05.2008. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený listom č. 685/330/61726/07/Faš zo dňa 24.10.2007, doručeným žalobcovi 26.10.2007. Rozhodnutím č. 685/330/11850/08 zo dňa 06.03.2008 bola daňová kontrola za zdaňovacie obdobie február 2007 prerušená dňom 06.03.2008 s poukazom na § 25a ods. 1 zákona o správe daní z dôvodu preverovania obchodných transakcií kontrolovaného daňového subjektu prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií s poučením, že podľa § 29a ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov od uvedeného dátumu neplynú procesné lehoty. Dôvody prerušenia konania pominuli dňa 24.07.2008 a žalobcovi bolo dňa 05.08.2008 oznámené pokračovanie v daňovej kontrole. Daňová kontrola bola ukončená dňom prerokovania protokolu 23.09.2008.
Zo žiadosti správcu dane č. 685/330/65713/07/Faš zo dňa 16.11.2007 vyplýva, že správca dane v zákonom stanovenej 6 mesačnej lehote požiadal v súlade s § 15 ods. 7 zákona o správe daní nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2007 začatej 12.06.2007 z dôvodu preverenia niektorých obchodných transakcií uskutočňovaných daňovým subjektom. Daňové riaditeľstvo SR ako nadriadený orgán vyhovelo tejto žiadosti a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžilo o 6 mesiacov, t.j. do 12.06.2008. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený listom č. 685/330/67695/07/Faš zo dňa 29.11.2007. Rozhodnutím č. 685/330/11851/08/ Faš zo dňa 06.03.2008 bola daňová kontrola prerušená dňom 06.03.2008 s poukazom na § 25a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov z dôvodu preverovania obchodných transakcií kontrolovaného daňového subjektu prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií. Dôvody prerušenia konania pominuli dňa 24.07.2008 a žalobcovi bolo listom zo 04.08.2008 oznámené pokračovanie daňovej kontroly. Protokol o daňovej kontrole bol prerokovaný so žalobcom dňa 23.09.2008.
Zo žiadosti správcu dane č. 685/320/48795/08/Ml z 25.07.2008 vyplýva, že správca dane v zákonom stanovenej 6 mesačnej lehote požiadal v súlade s § 15 ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vykonanie opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007 začatej dňa 03.03.2008 z dôvodu preverenia niektorých obchodných transakcií uskutočňovaných daňovým subjektom. Daňové riaditeľstvo SR ako nadriadený orgán vyhovelo tejto žiadosti dňa 05.08.2008 tak, že lehota na vykonanie opakovanej daňovej kontroly bola v súlade s § 15 ods. 7 zákona o správe daní predĺžená o 6 mesiacov, t.j. do 02.03.2009. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený listom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/A. zo dňa 12.08.2008. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 23.09.2008.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom pre toto konanie právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 51 ods. 4 zákona o DPH odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
Podľa § 1a písm. j/ zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zák.č. 122/2006 účinného v čase začatia daňovej kontroly za zdaňovacia obdobie február a marec 2007, resp. v znení zák.č. 215/2007 Z.z. účinného v čase začatia opakovanej daňovej kontroly za mesiac január 2007 (ďalej „zákon o správe daní“) na účely tohto zákona sa rozumie zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je daňové riaditeľstvo, colný úrad alebo colné riaditeľstvo alebo obec.
Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o správe daní miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o správe daní na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže orgán najbližšie nadriadený správcovi dane delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane vo svojom územnom obvode, ak považuje takýto návrh za opodstatnený.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o správe daní rozhodnutie o delegovaní oznámi daňovému subjektu orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 15 ods. 5 písm. d/ zákona o správe daní v znení zák.č. 122/2006 Z.z. resp. § 15 ods. 5 písm. c/ v znení zák.č. 215/2007 Z.z. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej aj "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
Podľa § 15 ods. 6 písm. e/ zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.
Podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 3 zákona o správe daní netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o správe daní správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie podľa § 3 ods. 13.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona.
Podľa § 15 ods. 5 písm. d/ zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu.
Podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní v znení zák.č. 215/2007 Z.z. správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov.
Podľa § 1a písm. j/ zákona o správe daní v znení zák.č. 122/2006 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je daňové riaditeľstvo.
Podľa § 15b ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným hlásením.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o správe daní daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam.
Podľa § 22 ods. 2 zákona o správe daní daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.
Podľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní v znení zák.č. 122/2006 Z.z. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26), konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania.
Podľa § 25a ods. 5 zákona o správe daní ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Podľa § 30a ods. 7 zákona o správe daní v znení zák.č. 122/2006 Z.z. správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona najviac o dvanásť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa § 15 ods. 16, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
Podľa § 30a ods. 8 zákona o správe daní v znení zák.č. 122/2006 Z.z. ak správca dane alebo orgán podľa § 15 ods. 16 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti upravená v § 2 ods. 1 zákona o správe daní, ktorá ustanovuje pre správcu dane povinnosť postupovať v daňovom konaní v súlade so všeobecno-záväznými právnymi predpismi, ktorú zásadu je potrebné aplikovať aj pri výkone daňovej kontroly. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej v § 2 ods. 3 cit. zákona. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt (žalobca) preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, alebo na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov.
Ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH formuluje základné všeobecné podmienky nároku platiteľa na odpočet dane. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Platiteľ má teda nárok na odpočet dane pri všetkých uskutočnených zdaniteľných plneniach prijatých na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení pri dodržaní podmienok stanovených zákonom. Daňové doklady sú však z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Vykonanými daňovými kontrolami na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 a vykonanou opakovanou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január 2007, ako aj šetreniami vykonanými v daňovom konaní, bolo správcom dane spochybnené uskutočnenie žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení. Správca dane a následne žalovaný vyhodnotili podrobne vykonané dokazovanie so záverom, že žalobca v priebehu daňového konania nepreukázal, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čo je základná podmienka pre uplatnenie odpočtu dane. Žalobca v priebehu daňového konania predovšetkým nepreukázal, že došlo k dodaniu (uskutočneniu) sporných zdaniteľných plnení, ku ktorým malo dôjsť na základe zmlúv o zabezpečení zákaziek uzavretých žalobcom so spoločnosťami JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o.. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či daňovo uznateľná služba bola poskytnutá, pričom na výzvu správcu dane nepreukázal konkrétne poskytnutie služby podľa citovaných zmlúv. Skutkový aj právny problém v danom prípade spočíval v posúdení, či boli pre žalobcu vykonané služby podľa zmlúv a zabezpečení zákaziek, ktoré mali byť poskytnuté pre žalobcu spoločnosťami JESSICA s.r.o. a WANDERBILD s.r.o..
Žalobca v preskúmavacom konaní vo všetkých troch žalobných návrhoch (ktoré boli spojené do jedného konania) tvrdil, že bol ukrátený na svojom zákonnom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a to v dôsledku nesprávneho a nezákonného procesu dokazovania, ktoré malo za následok nesprávnu a nezákonnú aplikáciu hmotného práva. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov rozsudkom č. 24S/6/2009-175 z 23.04.2010 žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobné námietky týkajúce sa procesného postupu daňových orgánov v daňovom konaní neboli spôsobilé napadnúť zákonnosť vydaných rozhodnutí správnych orgánov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že všetky námietky procesného charakteru uvedené v žalobe už boli predmetom odvolacieho konania, žalovaný sa s nimi vo svojich rozhodnutiach podrobne vysporiadal a súd sa s jeho právnou argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil odkazujúc v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, pričom námietkami týkajúcimi sa procesných rozhodnutí vydaných v priebehu daňového konania sa súd nezaoberal, keďže ustálil, že tieto nemôžu byť vzhľadom na svoj procesný charakter predmetom súdneho prieskumu. Pri opätovnom prejednaní veci súd preskúmal napadnuté
rozhodnutia, ako aj postup správnych orgánov, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach žaloby, v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR viazaný jeho právnym názorom. Zaoberal sa preto najmä namietanými procesnými postupmi a rozhodnutiami správcu dane i žalovaného a preskúmal ich z pohľadu, či konanie nebolo zaťažené vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť následných rozhodnutí.
Podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí o znížení, nepriznaní, resp. určení nadmerného odpočtu DPH za obdobie január, február a marec 2007 boli zistenia správcu dane získané počas daňovej kontroly zameranej na kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 a počas opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007. O výsledku týchto zistení boli vyhotovené protokoly z daňových kontrol, ktoré sú špecifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia i v napadnutých rozhodnutiach.
V zmysle § 15 ods. 1 zákona o správe daní (v znení zák.č. 122/2006 Z.z. účinného v čase začatia daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona za zdaňovacie obdobie február a marec 2007), daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu, alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu.
Miestne príslušným správcom dane žalobcu, vzhľadom na jeho sídlo vo Y., je v zmysle § 3 ods. 1 zákona o správe daní Daňový úrad Y.. Z vykonaného dokazovania vyplýva (a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná), že DÚ Y. začal u žalobcu dňa 10.05.2007 kontrolu na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2007 a dňa 12.06.2007 za zdaňovacie obdobie marec 2007, pričom riaditeľka DÚ Y. poverila na vykonanie tejto daňovej kontroly zamestnankyne DÚ I. I. U. (U.. L., U.. P., U.. S.). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pôvodne boli na vykonanie daňovej kontroly za uvedené obdobie poverené aj zamestnankyne miestne príslušného DÚ Y. (U.. S. a U.. A.), avšak toto poverenie im bolo následne zrušené k 30.05.2007 a daňová kontrola bola tak vykonávaná len zamestnancami DÚ I. I. U. (ako to vyplýva z listín vydaných a úkonov vykonaných v priebehu daňovej kontroly, vrátane vypracovania a prerokovania protokolov o daňovej kontrole, v znení ich dodatkov za zdaňovacie obdobie február a marec 2007).
Proti postupu týchto zamestnankýň pri výkone daňovej kontroly podal žalobca námietku v zmysle § 16 ods. 8 zákona o správe daní na miestne príslušný DÚ Y.. Predmetom týchto námietok bolo o.i. vykonávanie daňovej kontroly zamestnankyňami miestne nepríslušného správcu dane a dĺžka vykonávania daňovej kontroly. O námietkach bolo rozhodnuté DÚ I. I. U. rozhodnutím zo dňa 12.05.2008 tak, že tieto námietky boli zamietnuté. Žalobca namietal nezákonnosť takéhoto postupu z dôvodu, že DÚ I. I. U. vydal rozhodnutie nad rámec svojej pôsobnosti, resp. príslušnosti, keďže námietky sa uplatňujú u miestne príslušného správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu, túto vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smeruje a ako nadriadený je oprávnený rozhodnúť o námietke proti postupu zamestnancov pri výkone daňovej kontroly len riadiaci pracovník na daňovom úrade miestne príslušnom na výkon kontroly.
Súd pri opätovnom preskúmaní veci predovšetkým zisťoval, či žalobca mohol byť ukrátený na svojich právach postupom správnych orgánov, keď daňová kontrola u žalobcu bola vykonávaná zamestnancami iného daňového úradu, než miestne príslušného, pričom žalobca tento postup napádal tak v žalobe, ako aj v námietkach proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone daňovej kontroly (§ 15 ods. 8 zákona o správe daní), o ktorých bolo rozhodnuté zamestnankyňou DÚ I. I. U. (nadriadenou zamestnankyniam povereným výkonom daňovej kontroly u žalobcu), t.j. zamestnankyňou miestne nepríslušného správcu dane. Z rozhodnutia DÚ I. I. U. o námietke vyplýva, že námietkam nebolo vyhovené.
Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané dôvody nezákonnosti rozhodnutia o námietkach, je potrebné poukázať na to, že súčasťou zákonom stanoveného postupu pri domáhaní sa práva na inom orgáne podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je i právo kontrolovaného daňového subjektu, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane tak, ako je to definované v ust. § 3 ods. 1 zákona o správe daní. Ak má dôjsť k zmene miestnej príslušnosti, musí sa tak stať iba z dôvodov uvedených v zákone a iba postupom uvedeným v zákone. Jedným z dôvodov zmeny miestnej príslušnosti je aj prípad, keď sú všetci zamestnanci správcu dane vylúčení (nález Ústavného súdu SR II.ÚS 118/08 z 10.12.2009). V predmetnom náleze ústavný súd o.i. vykonal výklad ust. § 3 ods. 1 zákona o správe daní vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a o.i. konštatoval : „Správca dane koná prostredníctvom svojich zamestnancov. Z tohto pohľadu nie je podstatné, že zamestnávateľom zamestnancov správcu dane nie je samotný správca dane, ale daňové riaditeľstvo. V konečnom dôsledku to znamená, že miestne príslušný správca dane vystupuje v daňovom konaní prostredníctvom svojich zamestnancov. Totožnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej príslušnosti je preto daná aj totožnosťou jeho zamestnancov.“ Vzhľadom na závery vyplývajúce z cit. nálezu Ústavného súdu SR je vo vzťahu k prejednávanej veci možné vysloviť záver, že postupom riaditeľky DÚ Y., ktorá poverila výkonom daňovej kontroly u žalobcu zamestnankyne iného daňového úradu, než miestne príslušného, došlo k obídeniu ust. § 3 zákona o správe daní. Formálne daňovú kontrolu vykonával miestne príslušný DÚ Y., avšak v skutočnosti ju vykonávali zamestnankyne DÚ I. I. U.. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by boli miestne príslušní zamestnanci (t.j. zamestnanci DÚ Y.) z daňovej kontroly vylúčení postupom podľa § 24 zákona o správe daní ani to, že by došlo k delegovaniu miestnej príslušnosti na správu dane žalobcu na iného správcu dane (§ 4 zákona o správe daní). Rovnako v rozpore s cit. § 3 zákona o správe daní je i postup, keď o námietkach žalobcu proti postupu zamestnankýň vykonávajúcich daňovú kontrolu rozhodla nadriadená zamestnankyňa DÚ I. I. U., t.j. zamestnankyňa miestne nepríslušného správcu dane. Nič nemení na tom ani skutočnosť, že táto zamestnankyňa DÚ I. I. U. bola v zmysle § 9 ods. 1 zákona o štátnej službe predstavenou zamestnankyniam DÚ I. I. U. vykonávajúcim daňovú kontrolu u žalobcu, a preto im bola oprávnená vydávať pokyny na vykonávanie štátnej služby a bola povinná voči nim plniť úlohy služobného úradu. Rozhodnutia v daňovom konaní môže totiž vydávať len miestne príslušný správca dane. Pokiaľ teda DÚ Y. ako správca dane nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona o správe daní, porušil tým cit. ustanovenia zákona a nerešpektoval zásadu zákonnosti v daňovom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý bol, je celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutia, ktoré sú jeho zavŕšením a vychádzajú zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, sú rovnako nezákonné. Pokiaľ sa jedná o daňové konanie, v ktorom bola vykonaná kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2007, v tomto prípade síce opakovanú daňovú kontrolu vykonali na základe poverenia riaditeľky DÚ Y. zamestnankyne miestne príslušného daňového úradu, avšak v daňovom konaní boli použité dôkazné prostriedky (zápisnice z výsluchu svedkov, zápisnice o miestnom zisťovaní, listinné dôkazy, protokoly, znalecký posudok) získané počas daňových kontrol za zdaňovacie obdobie február a marec 2007, pričom aj samotný protokol z opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007 vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly (za obdobie február a marec 2007), čo spôsobuje, že celé daňové konanie bolo aj v tomto prípade zaťažené vadou nezákonnosti a následne rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením je rovnako nezákonné. Uvedená argumentácia sa týka aj námietok žalobcu uvedených v žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 29.06.2009, ktorým bol potvrdený dodatočný daňový výmer za zdaňovacie obdobie január 2007 o nemožnosti použitia zistení z vykonaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 v priebehu opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007. Je však potrebné uviesť, že v prípade, ak by bola daňová kontrola za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 vykonaná v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní, bolo by možné tieto dôkazné prostriedky (svedecké výpovede, znalecké posudky, listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a pod.) s poukazom na ust. § 29 ods. 4 zákona o správe daní použiť aj pre účely opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007.
Pokiaľ žalobca namietal v žalobách o preskúmanie rozhodnutí žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 prekročenie zákonom stanovenej lehoty na výkon daňovej kontroly( ktorá mala byť v prípade
zdaňovacieho obdobia február 2007 ukončená do 10.05.2008 a za zdaňovacie obdobie marec 2007 do 12.06.2008), vo vzťahu k rozhodnutiam o prerušení kontroly s poukazom na § 25a ods. 1 zákona o správe daní, súd z obsahu administratívnych spisov zistil, že správca dane (prvostupňový správny orgán) postupoval v súlade s ust. § 30a ods. 7 zákona o správe daní, keď pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly požiadal v obidvoch prípadoch nadriadený orgán o jej predĺženie a Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžilo o ďalších 6 mesiacov tak, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie február 2007 mala byť ukončená do 10.05.2008 a daňová kontrola za zdaňovacie obdobie marec 2007 mala byť ukončená do 12.06.2008. Súčasne správca dane o tejto skutočnosti upovedomil žalobcu v súlade s § 30a ods. 8 zákona o správe daní. Pred uplynutím zákonnej lehoty však žalobca v obidvoch prípadoch rozhodnutím zo 06.03.2008 prerušil daňovú kontrolu s poukazom na § 25a ods. 1 zákona o správe daní z dôvodu preverovania obchodných transakcií kontrolovaného daňového subjektu prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií do dňa, kedy budú správcovi dane oznámené informácie a odpovede na žiadosti. Dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli dňa 24.07.2008, pokračovanie v daňových kontrolách bolo žalobcovi oznámené 04.08.2008. Daňové kontroly za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 boli ukončené prerokovaním protokolov a ich dodatkov dňa 23.09.2008. Žalovaný považoval vo svojom vyjadrení ročnú zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly za zachovanú vzhľadom na to, že počas prerušenia daňovej kontroly v zmysle § 25a ods. 5 zákona o správe daní lehoty podľa tohto zákona neplynú. Žalobca namietal, že neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, toto prerušenie bolo účelové a správca dane bol motivovaný len tým, že počas prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty. Navyše správca dane požiadal o poskytnutie informácií už 20.08.2007, resp. 29.11.2007, avšak naďalej vykonával dokazovanie, t.j. pokračoval v konaní aj po týchto dátumoch, hoci podľa žalobcu mal správca dane konanie prerušiť už vtedy, keď o poskytnutie informácií požiadal. K prerušeniu konania však pristúpil správca dane až 06.03.2008, t.j. v čase keď začalo hroziť uplynutie lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
Lehota pre výkon daňovej kontroly bola pre daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2007 začatú 10.05.2007 a pre daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie marec 2007 začatú 12.06.2007 stanovená v § 30a ods. 7 zákona o správe daní v znení zák.č. 122/2006 Z.z., pričom rozsah výkonu daňovej kontroly bol stanovený v § 15 ods. 1 veta druhá zákona o správe daní. Ústavný súd SR v Náleze č. III.ÚS 24/2010 vo vzťahu k dĺžke výkonu daňovej kontroly uviedol: „Lehota, ktorá bola ustanovená v § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah v individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní).“ Daňová kontrola sa teda vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného zákona (§ 15 ods. 1 veta druhá zákona o správe daní), ale aj podľa § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov. Daňovú kontrolu tak nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon. Tento záver potvrdzuje aj neskoršia zmena zákona o správe daní a poplatkov (zák.č. 215/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov), ktorej účinnosťou boli ustanovenia obmedzujúce časový rozsah daňovej kontroly systematicky preradené z ust.§ 30a upravujúceho lehoty na rozhodnutie do ust.§ 15 regulujúceho komplexne daňovú kontrolu. Ústavný súd konštatoval (zhodne s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu), že zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť.
V prejednávanom prípade daňových kontrol vykonaných správcom dane za zdaňovacie obdobie február a marec 2007, ktorých dĺžka bola žalobcom namietaná, nebola rešpektovaná maximálna zákonná dĺžka trvania daňovej kontroly. Táto bola Daňovým riaditeľstvom SR v Banskej Bystrici v zmysle § 30a ods. 7 veta druhá zákona o správe daní predĺžená v prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2007 do 10.05.2008, v prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2007
do 12.06.2008, pričom obidve daňové kontroly boli ukončené dňom 23.09.2008 prejednaním Protokolu o daňovej kontrole so žalobcom, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobia teda nebola vykonaná v súlade so zákonom a na tento záver nemá podľa názoru súdu vplyv ani vydanie rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 06.03.2008 v zmysle § 25a ods. 1 zákona o správe daní (s následkom uvedeným v § 25a ods. 5 cit. zákona), pretože správca dane má síce možnosť za splnenia podmienok stanovených v cit. ust. § 25a ods. 1 konanie prerušiť, môže tak však urobiť len vtedy, ak sa v konaní vyskytne prekážka, pre ktorú v konaní nemožno pokračovať. Podľa odôvodnenia rozhodnutí o prerušení konania dôvodom na prerušenie daňových kontrol dňom 06.03.2008 mala byť podaná žiadosť o poskytnutie daňových informácií do L. republiky, o ktorú však správca dane požiadal už 20.08.2007, resp. 29.11.2007. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že správca dane mohol konanie prerušiť z tohto dôvodu už vtedy, keď o poskytnutie medzinárodných informácií požiadal. Správca dane však konanie prerušil až po siedmich, resp. štyroch mesiacoch od podania žiadosti, pričom podľa názoru súdu vzhľadom na dovtedajšie výsledky dokazovania a okolnosti prípadu zaslanie žiadostí, resp. získanie požadovaných informácií - odpovede na tieto žiadosti nemalo charakter prekážky, pre ktorú v konaní nebolo možné pokračovať. Napokon, aj keby tomu tak bolo, zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v postavení kontrolovaného daňového subjektu nebol poskytoval správcovi dane pri daňovej kontrole potrebnú súčinnosť. Skutočnosť, že podľa správcu dane žalobcom predkladané doklady počas daňovej kontroly neboli spôsobilé preukázať oprávnenosť žalobcovho nároku, resp. že boli spochybnené údaje vyplývajúce z predložených dokladov a tým následne spochybnené uskutočnenie žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení, nemení nič na tom, že žalobca poskytoval správcovi dane súčinnosť a žalobca mohol pokračovať v konaní a rozhodnúť na základe získaných a žalobcom predložených dôkazov. V súlade so závermi nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 bola podľa názoru súdu následkom nerešpektovania maximálnej dĺžky daňovej kontroly okrem porušenia ust. § 30a ods. 7 zákona o správe daní porušená aj zásada primeranosti a zásada zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 tak nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokoly z nej tak nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 veta prvá zákona o správe daní).
Vzhľadom k tomu, že daňové kontroly neboli vykonané v súlade so zákonom (§ 3 ods. 1, § 15 ods. 1, § 30a ods. 7, § 29 ods. 4 zákona o správe daní) a protokoly z nich tak nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovom konaní nemožno použiť, súd dospel k záveru, že celé daňové konanie vo veci vykonávania daňových kontrol za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 a opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007 bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Rozhodnutia, ktoré sú jeho zakončením a ktoré vychádzajú zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených protokoloch o takýchto kontrolách, bolo preto potrebné považovať za nezákonné. Keďže súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom, pretože v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, súd napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu s poukazom na § 250j ods. 1 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 O.s.p.. Keďže napadnuté rozhodnutia žalovaného boli z vyššie uvedených dôvodov zrušené, pretože už samotné námietky týkajúce sa vykonávania daňových kontrol zamestnancami miestne nepríslušného správcu dane, nedodržaním zákonnej lehoty na vykonanie daňových kontrol (daňové kontroly za zdaňovacie obdobie február a marec 2007) a použitia protokolu a zistení získaných počas nezákonne vykonávanej daňovej kontroly zamestnancami miestne nepríslušného správcu dane (za zdaňovacie obdobie február a marec 2007) v daňovom konaní počas výkonu opakovanej daňovej kontroly za obdobie január 2007, boli spôsobilé napadnúť zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, súd ďalšie žalobné námietky (ohľadne zisteného skutkového stavu, hodnotenia dôkazov, použitia znaleckého posudku, procesných pochybení v zmysle § 15 zákona o správe daní) vyhodnotil ako bez právneho významu, a preto sa s nimi v odôvodnení nezaoberal. Rovnako pokiaľ žalobca v doplnku žaloby, vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe a na pojednávaní uviedol niektoré ďalšie (nové) dôvody žaloby, vzhľadom na koncentračnú zásadu a ust. § 250h ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého rozšíriť rozsah žalobných dôvodov je možné len do konca lehoty na podanie žaloby, nemohol sa s nimi súd zaoberať.
O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, preto mu súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celkovej výške 857,51 Eur. Za žalobcove účelne vynaložené trovy konania súd považoval trovy pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov spolu vo výške 264,- Eur (tieto trovy konania vyplývajú zo súdneho spisu a predstavujú súdne poplatky za návrh vedený pod č.k. 24S/6/2009 vo výške 66,- Eur, za návrh vedený pod č.k. 23S/27/2009 vo výške 66,- Eur, za návrh vedený pod č.k. 24S/35/2009 vo výške 66,- Eur a súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 66,- Eur ) a z trov právneho zastúpenia vo výške 593,51 Eur. Žalobca bol v konaní zastúpený splnomocnencom Lion Law Partners, S. G. XX, I. I., prostredníctvom ktorej vykonáva advokáciu advokát JUDr. Peter Kočička, na základe plnej moci zo dňa 17.09.2009, ktorá bola žalobcom odvolaná listom z 21.01.2011. Odvolanie plnomocenstva žalobca oznámil súdu listom doručeným 25.01.2011. Podľa § 28 ods. 3 O.s.p. veta pred bodkočiarkou, odvolanie plnomocenstva účastníkom, alebo jeho výpoveď zástupcom, sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili. Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia splnomocneným zástupcom v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.č. 655/2004 Z.z.“), pričom za účelne vynaložené trovy považoval trovy pozostávajúce z odmeny za právne zastupovanie, vrátane režijného paušálu (náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné) v zmysle § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z., keďže splnomocnený zástupca je platiteľom DPH, o čom predložil dôkaz - osvedčenie o registrácii pre DPH č. S. XXXXXXXXXX z 18.03.2009, spolu vo výške 593,51 Eur.
Trovy právneho zastúpenia boli uplatnené v písomnom podaní doručenom súdu 19.12.2011 vo výške 930,75 Eur, pričom tieto boli vyčíslené za jednotlivé samostatné konania vedené pod sp. zn. 24S/6/2009, 23S/27/2009 a 24S/35/2009 a po spojení veci dňa 29.09.2009 pod č.k. 24S/6/2009 nasledovne:
V konaní vedenom pod č. 24S/35/2009 boli vyčíslené trovy za 2 úkony právnej služby po 53,49 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia 17.09.2009 a žaloba 17.09.2009) vo výške 106,98 Eur v zmysle § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z. vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. vo výške 53,49 Eur za 1 úkon, vrátane režijného paušálu vo výške 13,90 Eur (2x 6,95 Eur) a DPH vo výške 24,18 Eur (20% z odmeny a režijného paušálu vo výške 120,88 Eur).
V konaní vedenom pod č. 23S/27/2009 boli vyčíslené trovy za 2 úkony právnej služby po 53,49 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia 17.09.2009, vyjadrenie vo veci samej z 18.09.2009), pričom výška jedného úkonu právnej služby bola vyčíslená s poukazom na § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z. vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. vo výške 53,49 Eur za 1 úkon, vrátane režijného paušálu vo výške 13,90 Eur (2x 6,95 Eur) a DPH vo výške 24,18 Eur (20% z odmeny a režijného paušálu vo výške 120,88 Eur).
V konaní vedenom pod č. 24S/6/2009 boli vyčíslené trovy do spojenia veci za 1 úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 17.09.2009) vo výške 53,49 Eur, pričom výška odmeny za tento úkon bola uplatnená v zmysle § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z. účinnej od 01.06.2009 vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. vo výške 53,49 Eur za 1 úkon, vrátane režijného paušálu vo výške 6,95 Eur a 20% DPH z odmeny a režijného paušálu.
Po vydaní uznesenia o spojení veci z 29.09.2009 boli vyčíslené trovy právneho zastúpenia nasledovne: 5 úkonov právnej služby [vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe z 15.03.2010 vo výške 110,97 Eur (55,49 Eur + 27,74 Eur + 27,74 Eur) v zmysle § 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z., pojednávanie vo veci dňa 26.03.2010 vo výške 110,97 Eur (55,49 Eur + 27,74 Eur + 27,74 Eur) v zmysle § 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z., účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 23.04.2010 vo výške 27,74 Eur v zmysle § 11 ods. 1 a § 14 ods. 5 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z., písomné odvolanie z 11.06.2010 vo výške 92,49 Eur (55,49 Eur + 18,50 Eur + 18,50 Eur) v zmysle § 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 232/2010 Z.z. účinnej od 01.06.2010 a vyjadrenie adresované Najvyššiemu súdu SR zo dňa 20.01.2011 vo výške 95,- Eur (57,- Eur + 19,- Eur + 19,- Eur) v zmysle §
11 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 232/2010 Z.z.], 5x režijný paušál vo výške 36,25 Eur (4x 7,21 Eur, 1x 7,41 Eur), vrátane 20% DPH z odmeny a režijného paušálu.
Hodnota jednotlivých úkonov právnej služby bola uplatnená a vyčíslená splnomocneným zástupcom žalobcu vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., resp. po spojení veci v zmysle § 13 ods. 3 cit. vyhlášky, pričom základ bol v tomto prípade určený s poukazom na ust. § 11 ods. 1 cit. vyhlášky. Rovnako pri určení výšky úkonu v zmysle § 14 ods. 5 cit. vyhlášky vyčíslil splnomocnený zástupca žalobcu hodnotu 1/4 odmeny z hodnoty úkonu stanoveného v zmysle § 11 ods. 1 cit. vyhlášky. Keďže takto uplatnená výška úkonu právnej služby neprevyšuje hodnotu úkonu právnej služby stanovenej podľa § 11 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z. účinnej od 01.06.2009, resp. § 11 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 232/2010 Z.z. účinnej od 01.06.2010, t.j. vo výške 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa 5. časti O.s.p., súd priznal náhradu trov za úkony právnej služby žalobcovi v ním uplatnenej výške.
Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 593,51 Eur, pričom za účelne vynaložené trovy považoval nasledovné trovy pozostávajúce z odmeny za právne zastupovanie, režijný paušál a DPH:
Konanie vedené pod č.k. 23S/27/2009: 1 úkon právnej služby 53,49 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia 17.09.2009 (§ 14 ods. 1 písm. a) v uplatnenej výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z.), 1x režijný paušál 6,95 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), DPH vo výške 12,09 Eur, t.j. 20% z odmeny a režijného paušálu vo výške 60,44 Eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), t.j. trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 72,53 Eur. Pokiaľ si splnomocnený zástupca žalobcu uplatnil náhradu za ďalší úkon právnej služby - písomné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe z 18.09.2009 (vrátane režijného paušálu a DPH), tieto trovy súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva potreba, ani z ustanovení O.s.p. nevyplýva povinnosť písomnej reakcie splnomocneného zástupcu žalobcu na obsah písomného vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe a k takémuto vyjadreniu súd účastníka ani nevyzýval.
Konanie vedené pod č.k. 24S/35/2009: 2 úkony právnej služby 53,49 Eur - spolu 106,98 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia 17.09.2009 (§ 14 ods. 1 písm. a) v uplatnenej výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z.), žalobný návrh zo 17.09.2009 (§ 14 ods. 1 písm. b/ v uplatnenej výške 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 cit. vyhlášky), 2x režijný paušál 6,95 Eur - spolu 13,90 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), DPH vo výške 24,18 Eur ,t.j. 20% z odmeny a režijného paušálu vo výške 120,88 Eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), t.j. trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 145,06 Eur.
Konanie vedené pod č.k. 24S/6/2009: 1 úkon právnej služby 53,49 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia 17.09.2009 (§ 14 ods. 1 písm.a) v uplatnenej výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z.), 1x režijný paušál 6,95 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), DPH vo výške 12,09 Eur ,t.j. 20% z odmeny a režijného paušálu vo výške 60,44 Eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), t.j. trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 72,53 Eur.
Konanie po spojení veci na základe uznesenia z 29.09.2009 vedené pod č.k. 24S/6/2009:
1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní vo veci dňa 26.03.2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z.) uplatnený vo výške 110,97 Eur (55,49 Eur + 27,74 Eur + 27,74 Eur) v zmysle § 13 ods. 3 a § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z. účinnej od 01.06.2009, 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 23.04.2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky) uplatnený vo výške 27,74 Eur v zmysle § 14 ods. 5 cit. vyhlášky zo základu uplatneného podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky, 1 úkon právnej služby - písomné podanie odvolania zo dňa 11.06.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 232/2010 Z.z. účinnej od 01.06.2010) uplatnený vo výške 92,49 Eur (55,94 Eur + 18,50 Eur + 18,50 Eur) v zmysle § 13 ods. 3 a § 11 ods. 1 cit. vyhlášky, t.j. spolu odmena vo výške 131,20 Eur, 3x režijný paušál po 7,21 Eur - spolu 21,63 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), DPH vo výške 50,56 Eur, t.j. 20% z odmeny a režijného paušálu vo výške 252,83 Eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), t.j. spolu vo výške 303,39 Eur. Ďalšie
uplatnené a vyčíslené úkony právnej služby: 1x písomné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe z 15.03.2010 (§ 11 ods. 1, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 209/2009 Z.z.) vo výške 110,97 Eur (55,49 Eur + 27,74 Eur + 27,74 Eur), vrátane režijného paušálu 7,21 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a 20% DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky) a 1x písomné vyjadrenie na Najvyšší súd z 20.01.2011 (§ 11 ods. 1, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl.č. 232/2010 Z.z. účinnej od 01.06.2010) vo výške 95,- Eur (57,- Eur + 19,- Eur + 19,- Eur), vrátane režijného paušálu vo výške 7,41 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a 20% DPH (§18 ods. 3 cit. vyhlášky) súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy, nakoľko z obsahu spisu, ani z ustanovení O.s.p. nevyplýva potreba, resp. povinnosť písomnej reakcie splnomocneného zástupcu na obsah písomného vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, súd k takémuto úkonu účastníka ani nevyzýval a v prípade vyjadrenia na Najvyšší súd z 20.01.2011 už účastník vzhľadom na ust. § 205 ods. 3 O.s.p. nemohol po uplynutí lehoty na odvolanie (lehota uplynula 11.06.2010) rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ani dôvody odvolania a navyše v čase doručenia vyjadrenia Najvyššiemu súdu (26.01.2011) už zástupca žalobcu nebol oprávnený konať v mene účastníka konania - žalobcu, keďže jeho plná moc bola účinne odvolaná.
Žalobca si trovy predstavujúce odmenu za zastupovanie advokátom vyčíslil vo výške 930,75 Eur. Keďže súd za účelne vynaložené trovy považoval len odmenu a náhrady vrátane DPH tak, ako je uvedené vyššie vo výške 593,51 Eur, žalovaného zaviazal len na náhradu žalobcom účelne vynaložených trov.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.