Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ek/12/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Gabion, s.r.o. so sídlom Technická 4312/6, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 394 370, proti povinnému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX U., podnikajúcemu pod obchodným menom I. D., s miestom podnikania G. XXX/X, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému: JUDr. Veronika Leppová, advokátka so sídlom Medvedzie 45/19, 027 44 Tvrdošín, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Hucík, Exekútorský úrad so sídlom Ľ. Jankuľáka 845, 027 12 Liesek, pod sp. zn. 385EX XX/XX, o vymoženie nepeňažného nároku a súvisiaceho peňažného nároku, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. júna 2020, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. júna 2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.01.2020 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku a súvisiaceho peňažného nároku na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -44 zo dňa 27.05.2019, ktorý sa stal právoplatným v I. a II. výroku dňa 22.07.2019, a v III. výroku dňa 07.08.2019, a ktorý nadobudol vykonateľnosť v I. a II. výroku dňa 26.07.2019, a v III. výroku dňa 07.08.2019. Dňa 21.01.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 01.06.2020 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. -2, , Exekučného poriadku, na ust. , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vecne tým, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku a súd tiež nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť táto exekúcia zastavená.

3. Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to nevykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu, že mu žaloba, výzva na vyjadrenie a exekučný titul neboli súdom riadne doručené, ďalej podanie návrhu na obnovu konania vedeného Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. a podanie trestného oznámenia na Okresnom oddelení PZ Bratislava III proti konateľovi oprávneného na podozrenie zo spáchania trestného činu úžery podľa . Napádal samotný exekučný titul, ktorý podľa neho obsahuje neoprávnené nároky (bez právneho dôvodu) a mal za to, že všeobecný súd pochybil, keď vydal kontumačný rozsudok na vydanie nepeňažného nároku a zaplatenia súvisiaceho peňažného nároku, pretože nároky oprávneného sú v rozpore so zákonom a napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu úžery podľa , pretože pri mesačnom nájomnom vo výške 975 eur od 17.06.2014,

kedy súčasná výška nájmu prevyšuje sumu vo výške 66.000 eur a táto suma neustále narastá, v čoho dôsledku suma uvedeného nájomného výrazne prevyšuje čiastku vo výške 9.027 eur, ktoré si oprávnený uplatňoval žalobou v roku 2009. K skutkovej stránke veci sa vyjadril tak, že už v roku 2004 vykonal na základe uzavretej zmluvy o dielo spolu s ďalšími samostatne zárobkovo činnými osobami, v prospech oprávneného stavebné práce opevnenia drenážnej jamy podľa realizačného projektu a platných technologických návodov oprávneného na stavenisku v Galante, pričom za prácu vykonanú v Galante v roku 2004 mala byť povinnému a ďalším SZČO vyplatená cena za dielo vo výške 120.000 Sk, ale konateľ oprávneného vyplatil v troch splátkach len sumu vo výške 63.000 Sk. Poukázal na to, že konateľ oprávneného podal proti povinnému v roku 2004 žalobu, na základe ktorej žiadal titulom zmenky od povinného vyplatenie sumy vo výške 63.000 Sk, avšak Okresný súd Bratislava V uvedenú žalobu zamietol. Následne sa v roku 2009 konateľ oprávneného domáhal žalobou podanou proti povinnému vyplatenia rovnakej čiastky titulom nevrátenej pôžičky, avšak Okresný súd Bratislava III žalobu zamietol. Ešte v roku 2009 podal povinný na Okresný súd Námestovo žalobu o zaplatenie sumy 9.027,01 eur s príslušenstvom a o vydanie náradia, nástrojov a materiálu, ktoré boli predmetom žaloby v spore sp. zn. , avšak Okresný súd Námestovo žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že povinný v tejto veci namietol premlčanie a zamietnutú žalobu potvrdil vo svojom rozsudku aj Krajský súd v Žiline.

4. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že názor povinného o protiprávnosti nároku priznaného exekučným titulom (bez právneho dôvodu), nepovažoval za skutočnosť, ktorá by bránila vykonateľnosti exekučného titulu. K skutočnostiam podania návrhu na obnovu konania a podania trestného oznámenia oprávnený uviedol, že tieto skutočnosti nepredstavujú iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Rovnako ďalšie tvrdenia povinného obsiahnuté v návrhu na zastavenie exekúcie, boli už vyhodnotené v iných príslušných súdnych rozhodnutiach, ktoré sú právoplatné a vykonateľné, a preto nesúvisia s týmto exekučným konaním a nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie vykonávanej na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. K námietke povinného o nedoručení súdnych písomností oprávnený uviedol, že povinnému boli písomností súdu doručované aj do jeho aktivovanej dátovej schránky zriadenej mu zo zákona ako podnikajúcej fyzickej osobe. Oprávnený uviedol, že žaloba v konaní sp. zn. bola podaná na povinnosť zaplatenia faktúr a nie na vydanie náradia, nástrojov a materiálu tak, ako tvrdil povinný a žaloba v konaní sp. zn. o zaplatenie 975 eur mesačne nebola o zaplatenie nájmu tak, ako tvrdil povinný, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia a o náhradu škody, ktorú povinný spôsobil oprávnenému stratou príjmu z prenájmu povinným nevráteného náradia a strojov, ktoré oprávnený v cenách podľa cenníku bežne prenajíma svojím odberateľom. Zamietavý rozsudok v konaní sp. zn. o zaplatenie 9.027,01 eur, Krajský súd v Žiline potvrdil s odôvodnením, že ho nemohol zmeniť, ani zrušiť z dôvodu absencie reivindikačnej žaloby, ktorý mala žalobe oprávneného predchádzať. Oprávnený dodal, že zmenkové konanie pred Okresným súdom Bratislava V a súdne konanie pred Okresným súdom Bratislava III neboli konania, v ktorých by bol oprávnený účastníkom konania, v čoho dôsledku podľa oprávneného nemajú žiaden súvis s exekúciou a exekučným titulom.

5. Súd v napádanom rozhodnutí zo dňa 01.06.2020 konajúc vyšším súdnym úradníkom zistil skutkový stav na tom podklade, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nároku oprávneného v základnom konaní, nesprávneho procesného postupu súdu v základnom konaní pri doručovaní súdnych písomností (žaloba, výzva na vyjadrenie povinnému a exekučný titul) s poukazom na iné konania, kedy v roku 2004 Okresný súd Bratislava V zamietol žalobu oprávneného proti povinnému o zaplatenie 63.000 Sk titulom zmenky, kedy v roku 2009 Okresný súd Bratislava III zamietol žalobu oprávneného proti povinnému o zaplatenie 63.000 Sk titulom nevrátenej pôžičky a kedy roku 2009 Okresný súd Námestovo rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.04.2012 zamietol žalobu oprávneného proti povinnému o zaplatenie 9.027,01 eur s príslušenstvom a o vydanie náradia, nástrojov a materiálu od povinného, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 05.12.2013. Vyšší súdny úradník vyhodnotil, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Okolnosti uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom

konaní, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Súd na námietku povinného preskúmal doručovanie exekučného titulu a z vyjadrenia Okresného súdu Námestovo a z výsledku doručenia listinného rovnopisu zistil, že exekučný titul bol povinnému doručený dňa 22.07.2019 náhradným doručením podľa , keďže povinný neprevzal exekučný titul v odbernej lehote, pričom proti I. a II. výroku exekučného titulu odvolanie nie je prípustné, tak predmetný rozsudok sa stal právoplatným dňom, kedy bolo súdu doručené oznámenie o nedoručení zásielky, t. j. dňom 22.07.2019, z čoho exekučný súd vyvodil, že exekučný titul bol doručovaný správne a zákonne v zmysle príslušných procesnoprávnych predpisov a preto spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, podľa Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu. Čo sa týka povinným tvrdeného ďalšieho dôvodu na zastavenie exekúcie a to podania návrhu na obnovu konania vedeného Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. , vyšší súdny úradník uviedol, že samotné podanie návrhu na obnovu konania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, a teda nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, pretože neznamená zásah do formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Rovnako samotné podanie trestného oznámenia proti konateľovi oprávneného na podozrenie zo spáchania trestného činu úžery podľa nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, pretože neznamená zásah do formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

6. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 19.06.2020 sťažnosť, ktorou žiadal, aby sudca napádané rozhodnutie zmenil a exekúciu v plnom rozsahu zastavil. Sťažnosť odôvodnil tým, že exekučný titul bol vydaný v neprospech povinného bez akýchkoľvek podkladov pre potvrdenie nárokov oprávneného, považoval ho za rozporný so zákonom, pričom plnenia priznané oprávnenému vykazujú všetky znaky trestného činu úžery, povinný ďalej namietal doručenie exekučného titulu. Aj keď Okresný súd Námestovo uznesením č. zo dňa 5.5.2020 obnovu konania nepovolil, povinný podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, pričom vo veci nebolo doteraz Krajským súdom rozhodnuté. Tvrdil, že ak exekučný súd rozhodne skôr, než bude odvolacím súdom o návrhu na obnovu prvostupňového konania rozhodnuté, tak už nebude možné doteraz exekuované veci vrátiť späť, pretože oprávnený je právnická osoba, ktorá dlhodobo nevykazuje žiadnu činnosť.

7. Oprávnený navrhol nevyhovieť sťažnosti povinného a napádané rozhodnutie v celosti ako vecne správne potvrdiť. K sťažnosti povinného sa vyjadril tak, že nie je pravda, že povinný exekučný titul neprevzal, keďže zo spisu vyplýva, že rozsudok, i jemu predchádzajúce listiny, boli povinnému doručované do dátovej schránky podľa ust. o e-Governmente, rovnako tak Slovenskou poštou podľa ust. , pričom nahlásené bydlisko povinného bolo úradne overované, a následne boli aj niektoré listiny vyvesené príslušnú dobu na úradnej tabuli súdu. Keďže zásielky povinný v zákonnej lehote neprevzal, pričom súd vykonal zákonom požadované úkony k uplatneniu fikcie doručenia, tak listiny a rozsudok boli povinnému v zmysle ust. zákona doručené fikciou. Tvrdenie povinného o „trestnosti“ nárokov oprávneného, priznaných mu exekučným titulom, považuje oprávnený za nezmyselné, pretože súd nepriznáva oprávneným žalobcom práva „vykazujúce všetky znaky trestného činu úžery“, ako tvrdil povinný. Ku sporovému konaniu sp. zn. sa vyjadril tak, že nie sú pravdivé tvrdenia povinného o tom, že žaloba oprávneného bola zamietnutá z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže vlastníctvo majetku je v EÚ a v SR nepremlčateľné, ale v predmetnom spore bola zamietnutá žaloba o zaplatenie faktúry za nevrátené náradie, nástroje a materiál, keď sa oprávnený domnieval, že vlastníctvo týchto vecí sa v zmysle zmluvy o dielo ich nevrátením previedlo do majetku povinného a tento mal preto povinnosť tento tovar na základe vystavenej faktúry oprávnenému zaplatiť, pričom Krajský súd Žilina ako súd odvolací potvrdil zamietnutie

žaloby preto, že podľa jeho právneho názoru žalobe o zaplatenie mala predchádzať reivindikačná žaloba o vydanie vecí, ktorú oprávnený predtým na súde neuplatnil. Dal do pozornosti tú skutočnosť, že Okresný súd Námestovo uznesením č. zo dňa 5.5.2020 obnovu konania nepovolil pre absenciu akýchkoľvek vecných a zákonných dôvodov na obnovu konania, preto odvolanie proti tomuto rozhodnutiu je zo strany povinného len zbytočným naťahovaním času. Podľa názoru oprávneného zjavne neúspešný návrh povinného na obnovu konania nie je zákonným dôvodom na zastavenie, ani na prerušenie exekúcie.

8. Súd dopytom na Okresný súd Námestovo k ich sp. zn. zistil, že o návrhu povinného na obnovu konania bolo rozhodnuté tak, že Okresný súd Námestovo dňa 05.05.2020 odmietol žalobu o obnovu konania Okresného súdu Námestovo sp. zn. , pričom Krajský súd v Žiline dňa 09.11.2020 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 05.05.2020.

9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa , , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

14. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

15. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

18. Sudca v sťažnostnom konaní po preskúmaní napádaného rozhodnutia nevzhliadol nesprávne zistenie skutkového stavu, ani nesprávne právne posúdenie veci a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinným, jeho návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil skutkový stav veci na tom podklade, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -44 zo dňa 27.05.2019, je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie, a že sa exekúcia v prospech

oprávneného začala dôvodne, keď povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o existencii skutočností brániacich vykonateľnosti exekučného titulu. Sudca súhlasí s tým, že podanie návrhu na obnovu konania voči exekučnému titulu, ani podanie návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu samo o sebe nie je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu a zároveň nie je dôvodom na zastavenie dôvodne začatej exekúcie. Súd súhlasí s povinným vtom smere, že zrušenie exekučného titulu predstavuje obligatórny dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, avšak v danom prípade doteraz k zrušeniu exekučného titulu neprišlo, pričom zákon (v rozpore s názorom povinného) rovnakú právnu silu smerujúcu k zastaveniu exekúcie nepriznáva „len“ potenciálnej hrozbe zrušenia exekučného titulu. Súčasne sudca dáva do pozornosti skutočnosť, že dopytom na Okresný súd Námestovo ku dňu vydania tohto rozhodnutia zistil, že dňa 05.05.2020 bola uznesením Okresného súdu Námestovo odmietnutá žalobu o obnovu konania sp. zn. , pričom Krajský súd v Žiline dňa 09.11.2020 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 05.05.2020. S poukazom na uvedené preto argumentácia povinného týkajúca sa podania žaloby o obnovu konania a potenciálnej nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu pri vymoženej exekúcii, stratila svoj základ v aktuálne zistenom skutkovom stave.

19. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. (uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. -31)

20. K opätovnej argumentácii povinného súvisiacej s konaním pred vydaním exekučného titulu (neoprávnenosť nárokov oprávneného v exekučnom titule), sudca poznamenáva, že s týmto sa už dostatočným spôsobom vysporiadal vo svojom rozhodnutí vyšší súdny úradník. Rozhodnutie sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stalo pre strany záväzné a založilo tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Vyšší súdny úradník tak správne vyhodnotil, že exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva

tak, ako žiadal povinný, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Sudca zdôrazňuje, že sa vyšší súdny úradník nezaoberal hmotnoprávnou stránkou exekučného titulu, ale skúmal, formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Akékoľvek tvrdenia ohľadom skutkového stavu pred vydaním exekučného titulu, mohol a mal povinný namietať výlučne v základnom konaní, a nie v exekučnom konaní, pretože exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, kedy sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Sudca má za to, že vyšší súdny úradník zákonným spôsobom posúdil aj doručenie exekučného titulu, z čoho vyvodil aj správny záver o tom, že exekučný titul je vykonateľným exekučným titulom.

21. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

22. Sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 01.06.2020 ako nedôvodnú zamietol.

23. Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).