Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/312/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Gabion s.r.o., so sídlom Technická 6, 821 04 Bratislava, IČO: 31 394 370, adresa na doručovanie , 830 03 Bratislava, proti žalovanému: Marián Vajduľák, s miestom podnikania SNP 534/6, 027 44 Tvrdošín, IČO: 35 013 338, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou, so sídlom O. XX/XX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 9.027,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -150 zo dňa 19. apríla 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -150 zo dňa 19. apríla 2012 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v sume 261,56 Eur na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Veroniky Leppovej, advokátky, so sídlom O. XX/XX, XXX XX H., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania do rúk jeho právneho zástupcu 2.223,78 Eur v lehote do 15-dní od právoplatnosti rozsudku.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v 13/1991 Zb. (ďalej len „OBZ"), , , , okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva o dielo dňa 23.04.2006 (ďalej len „zmluva o dielo"), na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa zhotoviť dielo v podobe opevnenia drenážnej jamy gabion-matracami z materiálu dodaného objednávateľom, t.j. žalobcom. Dielo malo byť ukončené dňa 05.05.2006 so začiatkom stavebných prác od 24.04.2006 (článok 4 bod 4.1 a 4.2 zmluvy o dielo). Podľa okresného súdu z výsluchu žalobcu, ale ani z výsluchu žalovaného, nebolo možné dospieť k záveru, či dielo bolo žalovaným dokončené alebo jeho záväzok vykonať dielo zanikol, keďže k odovzdaniu diela zápisom nedošlo. Posledné stretnutie sa konalo dňa 01.06.2006, na ktorom boli zistené nedorobky a ich existencia trvala ešte dňa 16.06.2006, dôkazom čoho boli žalobcom predložené fotografie (č.l. 140-144 spisu). Odovzdanie žalovaným zhotoveného diela sa uskutočnilo len medzi žalobcom a jeho investorom podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí prác podpísaného dňa 15.06.2006 (č.l. 132 spisu), pričom z čestného prehlásenia vyplývalo, že k jeho odovzdaniu v skutočnosti malo dôjsť až dňa 14.07.2006 (č.1. 33 spisu) z dôvodu dodržania ustanovení zmluvy o dielo a neplatenia sankcií (č.l. 135-138 spisu). Pri začatí realizácie diela, dňa 23.04.2006 žalovaný podľa dodacieho listu č. 1085 (č.l. 14 spisu) prevzal od žalovaného veci, náradie

a stavebný materiál tam špecifikovaný. Prevzatie žalobcom dodaných vecí žalovaný potvrdil podpisom na dodacom liste, ktorú skutočnosť napokon žalovaný ani nespochybnil. Okrem toho žalovaný prevzal podľa „dodacieho listu č. 06015 z 16.5.2006 stavebný materiál C-ring D3 zinc v počte 3 krabíc á 1500 ks (čl. 48), dodacieho listu č. 06017 z 2.6.2006 stavebný materiál C-ring D3 Zinc v počte 1 krabicu á 1600 ks (či. 49), dodacieho listu č. 06011 z 26.4.2006 gabion matrace, Elektrokabeláž dĺžky 50 m (či. 50), pákové nožnice na drôt v počte 1 ks, C-ring D3 Zinc 15 krabíc á 1600 ks a tiahla dĺžky 1000 mm v počte 10 zväzkov (č.l. 50), všetky dodané veci boli určené na spracovanie diela alebo ako náradie potrebné pre jeho realizáciu."

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že sporným zostal rozsah vecí, ktorých zaplatenia ceny sa žalobca predmetnou faktúrou domáhal, keďže žalovaný ich nevrátil. Okresný súd zistil, že žalovaný nevrátil ručné kliešte, približovacie kliešte (uťahovačky), kompresor, 1 ks elektrokabeláže. Okrem toho z dodaného tovaru došlo k zničeniu 1ks elektrokabeláže, ktorú skutočnosť potvrdil žalovaný a svedkovia M. M. a M. Z., ďalej malo dôjsť k opotrebovaniu gumených kladív. Nožnice vrátené neboli, pretože sa zlomili. Žiaden zo svedkov však nevedel uviesť, ktoré konkrétne veci žalovaný žalobcovi mal vrátiť, a preto fakturované byť nemali, keďže si ich mal žalobca na svojom aute zobrať. Ani žalovaný vo svojej výpovedi neuviedol, ktoré z fakturovaných vecí žalobcovi doposiaľ vrátil okrem vecí, ktoré mal stále u seba. Naproti tomu žalobca tvrdil, že žalovaný fakturované veci nevrátil a tie veci, ku ktorých vráteniu došlo, žalovanému fakturované neboli. Jeho tvrdenia potvrdzovali aj ním predložené fotografie, z ktorých bolo zrejmé, že žalovaný a jeho pracovníci ešte dňa 15.05.2006 a dňa 16.06.2006 s nevráteným náradím pracovali. Vyvracali tak tvrdenia v konaní vypočutých svedkov M. M. a M. S.. Na stavenisku sa nachádzali kompresor (č.l. 114 spisu), pneumatické kliešte, káble (č.l. 115 spisu) a sponovacie a približovacie kliešte (č.l. 117 spisu), gabion - matrace (č.l. 119 spisu) a obyčajné kliešte (č.l. 116 spisu). K cene účtovanej žalobcom v spornej faktúre bolo súdom prvého stupňa zistené, že veci odovzdané žalovanému na zhotovenie diela boli vecami novými, účtovaná cena bola teda cenou nadobúdacou alebo cenou nižšou, ako bola cena vecí, za ktorú ich žalobca nadobudol. Uvedené potvrdzoval doklad o zakúpení klieští na plech zo dňa 17.02.2006 (č.l. 127 spisu), o zakúpení kompresora dňa 23.04.2006 a 16.05.2006 (č.l. 127 a č.l. 128 spisu, keď kliešte zakúpené dňa 23.04.2006 mali byť nefunkčné), doklad o zakúpení elektrokabeláže a gumových kladív zo dňa 23.04.2006 (č.l. 128 spisu). K prevzatiu „spôn C -ring, ktoré žalovaný prevzal v množstve 33 krabíc (v počte 52 800) ks a predpokladanej spotrebe na zhotovované dielo 20 krabíc (v počte 32000 kusov) s pripočítaním 5 % straty 1 krabica (1600 kusov), mal žalovaný žalobcovi vrátiť 12 krabíc (v počte 19 200 ks spôn)". Žalovaný spony v uvedenom počte nevrátil s uvedením, že časť týchto spôn mala byť dodaná na stavbu žalobcu v Moste pri Bratislave, ktoré tvrdenie však nepreukázal, k prevzatiu a odovzdaniu nevrátenej časti spôn nepredložil okresnému súdu žiaden doklad a žalobca jeho tvrdenia poprel. K cene spôn okresný súd zistil, že ich obstarávacia cena v období 23.04.2006 predstavovala sumu 2,- Sk za kus (č.l. 58-60 spisu). V tejto cene žalobca žalovanému cenu spôn spornou faktúrou aj účtoval. Bolo teda zrejmé, že žalovaný žiadnu zo spornej faktúry účtovaných vecí, a to ani sčasti žalobcovi nevrátil.

Obsahom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je aj znenie článku 4 bodu 6.2 zmluvy v znení, že „vlastníkom všetkých mechanizmov, náradia ako aj materiálu ešte stavebne nezabudovaného do diela je zhotoviteľ, t.j. žalovaný". Z takto odchylne dojednaného ustanovenia zmluvy oproti jeho zneniu v podľa okresného súdu vyplývalo, že vlastníkom vecí prevzatých od žalobcu ako objednávateľa sa stal žalovaný. V dôsledku toho žalovaný ako zhotoviteľ nadobudol ohľadom dodaných vecí, materiálu a náradia postavenie kupujúceho momentom ich odovzdania a prevzatia, t.j. dňom 23.04.2006 a znášal nebezpečenstvo škody na týchto veciach, t.j. ich stratu, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo, teda aj za veci, ktoré boli poškodené - elektrokabeláž. Zároveň mu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu prevzatých vecí. Keďže žalobca sa po žalovanom domáhal podľa vrátenia nespotrebovaných vecí, náradia a materiálu, ktoré žalovaný prevzal a ako bolo zistené z vykonaného dokazovania žalobcovi v rozsahu spornej faktúry nevrátil, vystavil žalobca pre žalovaného faktúru č. 06030 z 28.06.2006 na sumu 9027,01 Eur splatnou v lehote do 35 dní, t.j. do 02.08.2006 (neskôr sa domáhal jej úhrady od 28.08.2006), ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca preto podal žalobu na okresný súd dňa 03.08.2010. Lehota na vrátenie žalovaným prevzatých veci alebo na zaplatenie ich kúpnej ceny podľa okresného súdu však začala plynúť už dňom ich prevzatia, t.j. dňa 23.04.2006 a nie až vystavením faktúry 28.6.2006, keďže v danom prípade ohľadom prevzatých vecí vznikol vzťah kupujúceho a predávajúceho, prípadne ak sa vychádzalo aj z faktúry, tak najneskoršie, až dňom 2.8.2006, kedy sa faktúra stala splatnou. Štvorročná premlčacia

doba uplynula dňa 02.08.2010, pričom žalobca podal žalobu na okresný súd až dňa 03.08.2010, teda po uplynutí zákonnom stanovenej premlčacej lehoty, ktorú žalovaný s úspechom namietal.

Ak by aj okresný súd pripustil a počiatok plynutia lehoty na vrátenie vecí, materiálu a náradia počítal v zmysle „ ako nárok z bezdôvodného obohatenia dospel k obdobným záverom, že žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí zákonnom stanovenej štvorročnej premlčacej lehoty." Dokazovaním bolo zistené, že medzi žalobcom a žalovaným k odovzdaniu diela jeho zápisom o prevzatí a odovzdaní diela nedošlo. Osobné stretnutie žalobcu a žalovaného sa malo konať dňa 01.06.2006, kedy sa vyskytli nedorobky na diele, ktorých odstraňovanie podľa predložených fotografií malo prebiehať ešte dňa 16.06.2006. Dielo, ktorého bol žalovaný zhotoviteľom, bolo odovzdané investorovi na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí prác dňa 15.06.2006, pričom v skutočnosti k jeho podpisu podľa čestného prehlásenia došlo až 14.07.2006. Lehota na vrátenie veci obstaraných žalobcom ako objednávateľom, ktoré neboli použité pri vykonaní diela, začala plynúť od zániku záväzku, ktorý okresný súd ustálil ku dňu 14.07.2006, kedy dielo bolo hotové a zároveň odovzdané. Od tohto dátumu by začala žalobcovi plynúť zákonná štvorročná premlčacia lehota, ktorá by uplynula najneskoršie dňa 14.07.2010. Žalobca podal žalobu na okresný súd až dňa 03.08.2010, teda opäť po uplynutí premlčacej lehoty. Okresný súd preto nárok žalobcu ako premlčaný priznať nemohol a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že okresný súd na str. 5 rozsudku uviedol, že „žalobca sa po žalovanom domáhal podľa vrátenia nespotrebovaných vecí, náradia a materiálu, ktoré žalovaný prevzal a ako bolo zistené z vykonaného dokazovania, žalobcovi v rozsahu spornej faktúry nevrátil, vystavil žalobca pre žalovaného faktúru č. 06030 z 28.6.2006 na sumu 9027,01 Eur splatnou v lehote 35 dní", z ktorého dôvodu očakával spravodlivé rozhodnutie okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za nevrátené nespotrebované veci potrebné na vykonanie diela, žalobe nevyhovel. Žalovaný využil všetky možnosti na zmätenie okresného súdu v posúdení rozsahu vecí dodaných žalobcom k vykonaniu diela žalovanému, spochybňoval ich kvalitu, novosť a primeranú cenu a okresný súd presviedčal aj za pomoci krivoprísažných svedkov o vrátení vecí žalobcovi, resp. o pôžičke vecí žalovanému a popieral oprávnenosť prechodu vlastníckych práv na žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania, žalovaný požadoval zabezpečiť dôkaz, ktorý by oprávňoval okresný súd vyhovieť jeho námietke o uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty na podanie žaloby, keď na pojednávaní dňa 27.03.2012 právna zástupkyňa žalovaného (ďalej len „PZŽ") žiadala doplniť dokazovanie faktúrou, ktorú žalobca vystavil investorovi, ktorý bol objednávateľom diela a ktoré v subdodávke žalovaný pre žalobcu zhotovoval, ako aj dokladom, na základe ktorého došlo k odovzdaniu predmetného diela medzi žalobcom a investorom. Uvedenými dokladmi sa mal preukázať začiatok plynutia zákonom stanovených lehôt. Z vyjadrenia PZŽ bolo zrejmé, že žalovaný a jeho PZŽ považovali za rozhodný dátum pre posúdenie plynutia premlčacej lehoty deň zápisu o odovzdaní a prevzatí prác medzi investorom Doprastav, a.s. a žalobcom, ktorý si vyhotovenie diela objednal u žalovaného. Na pojednávaní PZŽ mimo zápis doslova uviedla, že deň po odovzdaní diela investorovi vznikla žalobcovi povinnosť vyfakturovať nespotrebované veci žalovanému.

Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že po dodaní dôkazu o odovzdaní diela investorovi a zániku zmluvy o dielo dňa 14.07.2006 PZŽ v záverečnej reči na pojednávaní dňa 17.04.2012 zmenila právny názor na začiatok plynutia premlčacej doby na 23.04.2006 ako dňa prvej čiastkovej dodávky vecí objednávateľa zhotoviteľovi pre vykonanie diela. PZZ nezobrala do úvahy neskoršie dodávky a skutočnosť, že napr. C-spony z tejto dodávky boli spotrebované na vykonanie diela a že požiadavka na úhradu nespotrebovaného majetku, ktorý sa podľa čl. 6.2 stal dňom 14.07.2006 majetkom žalovaného, bol dodaný v neskorších termínoch do 03.06.2006 a preto množstvo materiálu, ktorý sa mal spotrebovať na dielo bolo možné určiť až po zistení množstva 1928 m2 položených gabion-matracov a k nim podľa technologických predpisov prislúchajúcej spotrebe materiálu.

Podľa žalobcu bol jeho právny nárok voči žalovanému nespochybniteľný a vzhľadom k dokladovanému dátumu 14.07.2006 zániku zmluvy o dielo a odovzdaniu diela investorovi bol prechod vlastníctva vecí dodaných na vykonanie diela podľa a čl. 2 zmluvy o dielo podľa čl. 6.2 zmluvy o dielo nespochybniteľný. Napriek tomu okresný súd dňa 17.04.2012 vyhlásil rozsudok, „hoci vo verbálnom odôvodnení sa nestotožnil s dátumom 23.4.2006 ako začiatkom plynutia premlčacej doby, keď túto ustálil na koniec mesiaca jún 2006. Preto v písomnom vyhotovení prekvapuje uvedenie jedného z možných

začiatkov plynutia premlčacej doby na deň 23.4.2006." K dátumu 23.04.2006 ako začiatku premlčacej doby vzniesol žalobca námietku z dôvodu, že žalovaný vzniesol písomnú námietku premlčania v odpore pred začiatkom pojednávania a okresný súd sa stotožnil s týmto dátumom 23.04.2006, ktorý v priebehu ďalšieho konania nikto nespochybnil, mal okresný súd o tomto dátume ako začiatku premlčacej doby a uplynutí premlčacej doby ku dňu podania žaloby rozhodnúť ešte pred prvým pojednávaním a tak ušetriť čas aj náklady trov konania obidvom účastníkom sporu. Okresný súd uplynutie štvorročnej premlčacej lehoty odôvodnil viacerými dátumami začiatku plynutia premlčacej doby.

Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ okresný súd určil začiatok plynutia premlčacej doby dňa 23.04.2006, tak s týmto záverom okresného súdu podľa žalobcu nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Podľa okresného súdu, veci, ktoré mal objednávateľ (žalobca) v zmysle a podľa čl. 2.1 zmluvy o dielo obstarať na vykonanie diela, mal žalovaný zaplatiť „dňom ich prevzatia, t.j. dňa 23.4.2006" a nie až na základe faktúry vystavenej dňa 28.06.2006. Dokazovaním sa však nepreukázalo, že by žalovaný dňa 23.04.2006 vedel, koľko má za veci zaplatiť. Kúpnu cenu vecí určených na vykonanie diela zmluva o dielo neuvádzala a faktúru za veci žalovaný dňa 24.03.2006 nemal. Žalobca mohol faktúru vystaviť najskôr dňa 23.04.2006. To preto, lebo akýkoľvek zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa zmluvy o dielo vznikol až 23.04.2006 a prvé veci na vykonanie diela boli žalovaným ako zhotoviteľom prevzaté až 23.04.2006. Až na základe vystavenej a doručenej faktúry mohol preto žalovaný uhradiť kúpnu cenu. Faktúra mala svoju splatnosť, podľa ktorej povinnosť zaplatiť faktúru, bola v rámci doby splatnosti. Doba splatnosti na faktúre býva rôzna, na faktúre č. 06030 z 28.06.2006 bola 35 dní od dňa vystavenia, a preto podľa nej by sa dostal žalovaný ako dlžník do omeškania až v 36. deň od jej vystavenia, resp. podľa po uplynutí 30 dní od doručenia dokladu veriteľom alebo podľa písm. b) uplynutím 30 dní od odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý. Tvrdenie okresného súdu, že lehota na zaplatenie kúpnej ceny začala plynúť už dňom prevzatia vecí dňa 23.04.2006, bolo preto podľa žalobcu vecne nesprávne a právne nedôvodné.

Žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovaný prevzal od žalobcu dňa 23.04.2006 veci na vykonanie diela. Pokiaľ dielo nebolo vykonané, alebo zmluva o dielo nezanikla iným spôsobom, jednalo sa o veci určené na vykonanie diela a nie o veci určené k voľnému nakladaniu žalovaným, ako z povahy vlastníctva k veci zo zákona vyplýva. Do ukončenia diela, resp. zániku povinnosti podľa zmluvy o dielo vykonať dielo preto nebolo vyčísliteľné množstvo vecí, ktoré sa na stavbe nespotrebovali na vykonanie diela, a preto nebolo overiteľné, ktoré veci treba objednávateľovi (žalobcovi) vrátiť alebo zaplatiť. Z vyššie uvedeného spochybnenia záverov okresného súdu bolo podľa žalobcu zrejmé, že dátum 23.04.2006 v žiadnom prípade nemohol byť dátum začiatku plynutia premlčacej lehoty. Pokiaľ podľa okresného súdu týmto dňom došlo k prechodu vlastníckych práv vecí určených na vykonanie diela z odberateľa (žalobcu) na zhotoviteľa (žalovaného) a z tohto právneho dôvodu k vzniku vzťahu kupujúceho a predávajúceho a k predaju uvedených vecí žalovanému, povinnosť zaplatiť kúpnu cenu by nastala až dňom splatnosti faktúry za uvedený tovar. Faktúra za nespotrebované a nevrátené veci určené na vykonanie diela bola vystavená so splatnosťou 35 dní. Podľa splatnosť nastala po uplynutí 30 dní od doručenia dokladu veriteľom alebo podľa písm. b) po uplynutí 30 dní od odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý. Dátum 23.04.2006 nebolo preto možné určiť ako deň začiatku plynutia premlčacej doby aj z iných dôvodov. Ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že veci potrebné na vykonanie diela podľa a podľa čl. 2.1 zmluvy o dielo žalobca dodával žalovanému v období od 23.04.2006 do 03.06.2006. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku „žalobca sa po žalovanom domáhal podľa vrátenia nespotrebovaných vecí, náradia a materiálu, ktoré žalovaný prevzal a ako bolo zistené z vykonaného dokazovania žalobcovi v rozsahu spornej faktúry nevrátil, vystavil žalobca pre žalovaného faktúru č. 06030 z 28.6.2006 na sumu 9027,01 € splatnou v lehote 35 dní, t.j. do 2.8.2006 (neskôr sa domáhal jej úhrady od 28.8.2006), ktorú žalovaný neuhradil". Žalobca sa v spore domáhal zaplatenia vecí dodaných žalovanému na vykonanie stavby, ktoré žalovaný do stavby nespotreboval. Časť vecí dodaných dňa 23.04.2006 sa do stavby spotrebovala, predovšetkým C-spony, ktoré boli dňa 23.04.2006 dodané v množstve 19.200 ks (v cene 44.553,60 Sk, t.j. 1.478,89 Eur) a následne v dňoch 26.04.2006, 16.05.2006, 02.06.2006 a 03.06.2006 opakovane dodávané v množstve spolu 33.600 ks (v cene 77.968,80 Sk, t.j. 2.588,09 Eur). Nebolo možné preto podľa žalobcu ustáliť za deň plynutia lehoty na premlčanie deň čiastočnej (prvej) dodávky vecí potrebných na vykonanie diela, ak tieto boli zabudované do stavby a do stavby spotrebované neboli, a to predovšetkým posledné dodávky vecí s dátumami dodania do 03.06.2006. Podľa žalobcu nebolo možné akceptovať názor okresného súdu, že „žalovaný ako zhotoviteľ nadobudol ohľadom dodaných vecí, materiálu a náradia postavenie kupujúceho momentom ich odovzdania a prevzatia" a

že „zároveň mu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu prevzatých vecí". Pokiaľ by sa tento názor prijal a uplatnil, všetky veci dodané žalobcom ako objednávateľom žalovanému, ako zhotoviteľovi, mal žalovaný v deň dodania žalobcovi zaplatiť. „Dňa 23.4.2006 podľa vykonaného dokazovania žalovaný prevzal od žalobcu veci na vykonanie diela za 271.947,80 Sk (9.027,01 Eur). Dňa 24.4.2006 žalovaný prevzal na stavbe od žalobcu gabion-matrace ako veci na vykonanie diela v množstve 2.400 m2 za 445.060,00 Sk (14.773,29 Eur), z čoho na stavbe bolo zabudovaných 1.928m2 za 413.132,25 Sk (13.713,48 Eur). Dňa 24.4.2006 žalovaný prevzal od žalobcu tiahla pre gabion-matrace ako veci na vykonanie diela v množstve 7.200 ks za 35.280,00 Sk (1.171,08 Eur). Dňa 26.4.2006 podľa vykonaného dokazovania žalovaný prevzal od žalobcu ako veci na vykonanie diela 24.000 ks C-spôn (55.692,00 Sk, t.j. 1848,64 Eur), jednu elektrokabeláž 3x1,5/50 m (990,00 Sk, t.j. 32,86 Eur) a jedny kliešte pákové cvikacie na drôt (1.180 Sk, t.j. 39,17 Eur) spolu za 57.862,00 Sk (1.920,67 Eur). Dňa 16.5.2006 podľa vykonaného dokazovania žalovaný prevzal od žalobcu ako veci na vykonanie diela 4800 ks C-spôn za 11.138,40 Sk (369,73 Eur). Dňa 2.6.2006 podľa vykonaného dokazovania žalovaný prevzal od žalobcu ako veci na vykonanie diela 1600 ks C-spôn za 3.712,80 Sk (123,24 Eur). Dňa 3.6.2006 podľa vykonaného dokazovania žalovaný prevzal od žalobcu ako veci na vykonanie diela 3200 ks C-spôn za 7425,60 Sk (246,48 Eur)." Podľa okresného súdu mal žalovaný v dňoch 23.04.2006 až 03.06.2006 žalobcovi zaplatiť za dodané veci 27.631,60 Eur, alebo bez vrátených gabion-matracov 26.571,69 Eur. Podľa zmluvy o dielo však cena diela bola 120.000,- Sk (3.983,27 Eur) a za 1.928 m2 len 111.390,- Sk (3.697,47 Eur). Pretože podľa sa predpokladalo, že kúpna cena zhotoviteľom obstaraných vecí bola zahrnutá v cene za vykonanie diela, žalovaný by podľa okresného súdu mal na zákazke podľa zmluvy o dielo zarobiť 3.697,47 Eur, žalobcovi zaplatiť 26.571,69 Eur (teda prerobiť 22.874,22 Eur), pričom by mu vo vlastníctve ostali veci nezabudované do diela a nevrátené žalobcovi v cene istiny tejto žaloby za 9.027,01 Eur. „Toto vyčíslenie platieb podľa názoru súdu hovorí samo o sebe o nezmyselnosti takto posudzovaného prechodu vlastníckeho práva medzi žalobcom a žalovaným, o nedôvodnosti platiť objednávateľovi za veci dodané na vykonanie diela v deň ich dodania a vylučuje deň 23.4.2006 ako začiatok plynutia premlčacej lehoty." Podľa žalobcu bolo nevyhnutné si uvedomiť precedens, ktorý by takto posudzovaným právnym stavom vznikol a na možnosti zneužitia precedensu. Stačilo vymyslieť stavbu, nájsť zhotoviteľa a potom mu dodať veci potrebné na vykonanie diela. Pokiaľ veci na vykonanie diela zhotoviteľ prevezme, podľa okresného súdu mu dňom prevzatia vznikne povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vecí určených na zhotovenie diela. „V druhý deň po prevzatí vecí objednávateľ môže zhotoviteľa žalovať o úhradu kúpnej ceny prevzatých vecí, ba dokonca požiadať súd o predbežné opatrenie. A potom stavbu pod akoukoľvek zámienkou zastaviť a ZoD ukončiť." Žalobca mal za to, že zákon ani zmluva o dielo nemôže umožňovať objednávateľom vnucovať všetky veci určené na zhotovenie diela do majetku zhotoviteľa v deň jeho prevzatia zhotoviteľom a vynucovať jeho okamžitú úhradu, pretože by tak došlo k úhrade vecí ešte predtým, ako sa zistí množstvo do stavby zabudovaných vecí, pretože zhotoviteľ nemá možnosť tieto veci vyfakturovať odberateľovi, nakoľko sa stanú súčasťou predmetu zmluvy o dielu a podľa sa predpokladá, že kúpna cena zhotoviteľom obstaraných vecí bola zahrnutá v cene za vykonanie diela. Aj keď podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku „lehota na vrátenie žalovaným prevzatých vecí alebo na zaplatenie ich kúpnej ceny podľa názoru súdu však začala plynúť už dňom ich prevzatia, t.j. dňa 23.4.2006 a nie až vystavením faktúry 28.6.2006, keďže v danom prípade ohľadom prevzatých vecí vznikol vzťah kupujúceho a predávajúceho", okresný súd sa dátumami podľa faktúry zaoberal a mylne podľa žalobcu konštatoval, že „prípadne ak by sa vychádzalo aj z faktúry najneskoršie až dňom 2.8.2006, kedy sa faktúra stala splatnou. Štvorročná premlčacia doba uplynula dňa 2.8.2010, pričom žalobca podal žalobu na súd až dňa 3.8.2010, teda po uplynutí zákonom stanovej premlčacej lehoty, ktorú žalovaný s úspechom namietal".

Žalobca v odvolaní zdôraznil, že faktúra bola vystavená dňa 28.06.2006 a mala splatnosť 35 dní. Podľa tohto údaju bola splatná dňa 02.08.2006. Pokiaľ dlžník v lehote vyznačenej splatnosti faktúry túto neuhradí, dňom nasledujúcim po dni vyznačenej splatnosti faktúry sa dostáva do omeškania. Dlžník teda nebol v omeškaní dňom splatnosti faktúry, ale najskôr dňom nasledujúcom po dni jej splatnosti. Veriteľ podľa zákona môže uplatniť pohľadávku na súde oproti splatnej faktúre najskôr v dni nasledujúcom po dni vzniku pohľadávky, teda v deň, kedy sa dlžník dostal do omeškania. Pokiaľ faktúra bola splatná dňa 02.08.2006, žalobca ako veriteľ mohol uplatniť pohľadávku na súde najskôr dňa 03.08.2006. Podľa do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Dňom určujúcim deň plynutia lehoty je deň začiatku omeškania dlžníka, teda deň 03.08.2006. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota

určená štyrmi rokmi odo dňa 03.08.2006 preto končí dňom 03.06.2010. Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Žalobca odovzdal žalobu poštovému orgánu dňa 02.08.2010, teda v štvorročnej lehote. Okresnému súdu bola žaloba doručená dňa 03.08.2010, teda opäť v štvorročnej lehote. Žaloba bola podľa žalobcu v zmysle zákona podaná včas.

K otázkam plynutia lehôt a dlhov vyplývajúcich z omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku bol príslušný , kde podľa ods. 2 úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od (podľa písm. a/) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom „(ďalej len doklad)". Z obsahu zmluvy o dielo vyplývalo, že zmluva o dielo nijako nestanovila splatnosť vystavených faktúr. Podľa zákona preto omeškanie s platbou za veci podľa faktúry nastalo uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom „(ďalej len doklad)". Žalobca konštatoval, že okresný súd pri posudzovaní vplyvu faktúry na stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby vôbec nevykonal dokazovanie vo veci dátumu doručenia dokladu dlžníkovi. Podľa dodaných dôkazov žalobcom bola faktúra žalovanému poslaná poštou dňa 28.06.2006. Pretože bola poslaná na pošte H. v neskorých večerných hodinách, pri doručovacích lehotách dvoch dní mohla byť žalovanému doručená najskôr dňa 01.07.2006. Deň 01.07.2006 však bola sobota, teda deň, v ktorý žiadna pošta v SR doporučené zásielky nedoručuje. Najbližší pracovný deň bol pondelok 03.07.2006. Pokiaľ by okresný súd overil ako dátum doručenia faktúry žalovanému hneď deň 03.07.2006, čo však neurobil, do omeškania s platbou by sa žalovaný dostal po uplynutí 30 dní od doručenia faktúry, teda dňa 03.08.2006. Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota určená štyrmi rokmi od dňa 03.08.2006 preto končí dňom 03.06.2010. Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Žalobca odovzdal žalobu poštovému orgánu dňa 02.08.2010, teda v štvorročnej lehote. Okresnému súdu bola žaloba doručená dňa 03.08.2010, teda opäť v štvorročnej lehote. Žaloba bola podľa žalobcu v zmysle zákona podaná včas.

K začiatku plynutia premlčacej doby od 14.07.2006, žalobca v odvolaní uviedol, že okresný súd správne zistil, že dielo nebolo žalovaným nikdy riadne dokončené a že nebolo ani nikdy riadne odovzdané žalobcovi ako objednávateľovi. Okresný súd správne zistil, že „dielo, ktorého bol žalovaný zhotoviteľom, bolo odovzdané investorovi na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí prác dňa 15.6.2006, pričom v skutočnosti k jeho podpisu podľa čestného prehlásenia došlo až 14.7.2006". Okresný súd správne zánik záväzku iným spôsobom, ako odovzdaním diela ustálil na deň 14.07.2006, keď „zániku záväzku, ktorý súd ustálil ku dňu 14.7.2006, kedy dielo bol hotové a zároveň odovzdané." Okresný súd však podľa žalobcu chybne interpretoval význam zániku záväzku ku dňu 14.07.2006, keď uviedol, že „od tohto dátumu by začala žalobcovi plynúť zákonná štvorročná premlčacia lehota, ktorá by uplynula najneskoršie dňa 14.7.2010". Podľa čl. 10.3 zmluvy o dielo, zmluvu možno meniť len písomnými dodatkami podpísanými obidvoma zmluvnými stranami. Podľa čl. 10.4. zmluvy o dielo strana, ktorá navrhuje zmenu alebo doplnenie tejto zmluvy, je povinná zaslať svoj návrh druhej strane vo forme dodatku k zmluve o dielo. Podľa čl. 8.1 zmluvy o dielo, odovzdanie diela po dokončení stavebných prác odovzdá zhotoviteľ dielo objednávateľovi, o čom sa prevedie písomný zápis. V priebehu pojednávania žiadna strana nepreukázala a ani netvrdila, že by došlo k naplneniu ustanovenia vyššie uvedených článkov zmluvy o dielo. Zmluva teda zmenená, ani inak ukončená účastníkmi zmluvného vzťahu do dňa 14.07.2006 nebola. Dňa 14.07.2006 však zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedal žalobca ako objednávateľ. Z rozhodnutia žalobcu bez akejkoľvek súčinnosti so žalovaným žalobca dielo odovzdal investorom zápisom o odovzdaní a prevzatí prác po tom, čo bez účasti žalovaného v spolupráci s investorom dielo riadne dokončil. Dňom 14.07.2006 preto došlo k naplneniu čl. 6.2 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého vlastnícke práva k zhotovenému dielu a nebezpečenstvo škody, ktoré pojednáva o vlastníctve zhotoveného diela, mechanizmov, náradia ako aj materiálu stavebne nezabudovaného do diela a o nebezpečenstve škody je zhotoviteľ. Z čl. 6.1 zmluvy o dielo vyplýva, že vlastníkom zhotoveného diela je objednávateľ a že sa jedná o určenie vlastníctva zhotoveného, teda ukončeného diela, nielen zhotovovaného diela. Zo súvisiaceho čl. 6.2 zmluvy o dielo vyplýva, že vlastníctvo všetkých mechanizmov, náradia ako aj materiálu ešte stavebne nezabudovaného do diela je zhotoviteľ, teda, že sa jednalo o stav v čase zhotoveného diela, teda diela ukončeného, kedy v súvislosti s po dokončení diela alebo po zániku záväzku dielo vykonať je zhotoviteľ povinný bez zbytočného

odkladu vrátiť objednávateľovi veci od neho prevzaté, ktoré sa nespracovali pri vykonávaní diela. Podľa , ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedal objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil. Z uvedeného preto jednoznačne vyplývalo, že dňom zániku zmluvy o dielo by v zmysle ust. žalovanému vznikla povinnosť vrátiť objednávateľovi veci od neho prevzaté, pokiaľ by v zmysle nevzniklo žalovanému právo požadovať náhradu za nevrátené veci nespotrebované k zhotoveniu diela, ktoré sa dňom zániku zmluvy o dielo v zmysle čl. 6.2 stali vlastníctvom žalovaného. Žalovaný ako zhotoviteľ preto dňom zániku zmluvy o dielo nadobudol ohľadom dodaných vecí, materiálu a náradia postavenie kupujúceho a zároveň mu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu prevzatých vecí podľa faktúry č. 06030 vo výške 9.027,01 Eur. Tomuto výkladu primerane zodpovedal aj o omeškaní dlžníka so splnením peňažného záväzku, kedy bolo preukázané, že faktúra č. 06030 zodpovedala množstvu a cene nevrátených vecí, nespotrebovaných na vykonanie diela a keďže bola vystavená v predstihu pred dodaním vecí (zánikom zmluvy o dielo) dňa 28.06.2006, podľa úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nebola v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu. „K dodaniu fakturovaných vecí došlo 14.7.2006 a preto faktúra podľa ust. nadobudla splatnosť dňa 13.8.2008. Premlčacia lehota uplynula dňa 14.8.2010 a preto žaloba bola v dňoch podaná včas." Žiadal aby odvolací súd zvážil obsah žaloby, vykonané dôkazy a odôvodnenie odvolania proti žalobe a „aby rozhodnutie prvostupňového súdu zamietol v celom rozsahu. Žiadame týmto odvolací súd, aby priznal náš nárok na zaplatenie čiastky 9.027,01 Eur a rozhodol v zmysle petitu žaloby nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 9027,01 Eur spolu s úrokom z omeškania 14% ročne zo sumy 9.027,01 Eur od dňa 14.8.2006 až do zaplatenia a náhradu trov konania na bankový účet č. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX v N. N. Z., pobočka O. v SR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku."

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 03.08.2012, doručenom okresnému súdu dňa 08.08.2012, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. považoval za vecne správny a navrhol, aby Krajský súd v Žiline tento rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Súhlasil so závermi okresného súdu, že nárok, ktorý bol predmetom sporu, je premlčaný. Sám konateľ žalobcu predložil okresnému súdu doklad zo dňa 15.06.2006 - zápis o odovzdaní diela, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo zo dňa 23.04.2006, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom diela.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa , v spojení s a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa 214 ods. 2 . V súlade s , v spojení s došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -205 zo dňa 27.11.2013 k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského súdu zo 27.11.2013 (č.l. 206 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu Žilina.

Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný ( ), a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný ( ), bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav.

V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu považuje krajský súd za podstatné poukázať na Zmluvu o dielo zo dňa 23.04.2006 a jej čl. 4 bod 6.2 (č.l. 13 spisu), ktorý okresný súd v napadnutom rozsudku správne citoval. Z predmetného zmluvného ustanovenia vyplývalo, že „Vlastníkom všetkých mechanizmov, náradia ako aj materiálu ešte stavebne nezabudovaného do diela je zhotoviteľ." Bolo nesporné, že žalobca žalobou uplatnil svoj nárok na zaplatenie práve na základe Zmluvy o dielo zo dňa 23.04.2006, a to s poukazom na citovaný čl. 6.2. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom bolo potrebné poukázať na to, že svoj nárok odôvodnil poukazom na , a to nielen v žalobe, v prvostupňovom konaní, aj ale v podanom odvolaní. V konaní nebolo sporné, že žalovaný od žalobcu predmetné veci uvádzané žalobcom skutočne prevzal. Okresný súd práve v tejto súvislosti konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k odchylnému dojednaniu, ako ustanovuje , a to v zmysle čl. 6.2 Zmluvy o dielo zo dňa 23.04.2006. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je podľa kogentným ustanovením, tak strany sa mohli v zmluve od tohto zákonného ustanovenia odchýliť. Zmluvné strany teda čl. 6.2 Zmluvy o dielo dohodli, že vlastníkom všetkých mechanizmov, náradia ako aj materiálu ešte stavebne nezabudovaného do diela, je zhotoviteľ, teda žalovaný. Vzhľadom na Zmluvu o dielo a jej všetky zmluvné dojednania je možné jednoznačne ustáliť, že úmyslom zmluvných strán bolo viazať deklarované vlastníctvo v čl. 6.2 na obdobie trvania zmluvného vzťahu, pretože v opačnom prípade by v zmluve chýbali ďalšie ustanovenia, ktorými by sa upravoval režim vysporiadania vzájomných zmluvných vzťahov práve v rovine týchto vecí. Ak okresný súd konštatoval, že žalovaný nadobudol postavenie kupujúceho ohľadom týchto vecí momentom ich prevzatia a ak žalobca tento záver namietal v odvolaní, tak krajský súd uvádza, že sa nemohol stotožniť s týmto záverom okresného súdu. Závery okresného súdu v tomto smere indikujú mechanizmus stanovený v , ktorý síce okresný súd necitoval ani nekonštatoval, avšak vzhľadom na konštatované závery okresného súdu v tejto rovine, je potom daný dôvodný práve takýto predpoklad, avšak s dôrazom na skutkový stav okresného súdu, ktorý krajský súd vyhodnotil ako správne a dostatočne zistený, nebolo možné okresným súdom uvádzaný mechanizmus úpravy zmluvných vzťahov podľa krajského súdu aplikovať, a to vzhľadom na samotné znenie uvedeného ustanovenia. Krajský súd mal za to, že napriek situácii, kedy si zmluvné strany dojednali v čl. 6.2 zmluvy o dielo režim odchýlny od zákonnej úpravy, tak touto svojou dohodou nevylúčili aplikáciu . V tejto rovine je potrebné poukázať i na argumentáciu žalobcu v odvolaní, ktorý sa v odvolaní dovolával aplikácie , v zmysle ktorého ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil. Zároveň žalobca uviedol, že dňa 14.07.2006 zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedal žalobca ako objednávateľ, ktorý bez účasti žalovaného dielo ukončil bez účasti žalovaného. V rovine tejto právnej a skutkovej argumentácie žalobcu považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že zahŕňa prípady, kedy sa zhotoviteľ stal vlastníkom a objednávateľ veci spracovaním, pričom objednávateľ veci stratil spracovaním veci vlastníctvo, má objednávateľ v prípadoch, nárok na náhradu v rozsahu, v ako sa zhotoviteľ obohatil. Veci obstarané objednávateľom, ktoré sa nestali súčasťou diela, je zhotoviteľ povinný objednávateľovi vrátiť podľa bez ohľadu na to, z akých dôvodov zmluva zanikla. Z uvedeného je teda zrejmé, že povinnosťou žalovaného bolo vrátiť veci, ktoré mu boli odovzdané žalobcom a ktoré sa nestali súčasťou diela, tak ako ustanovuje , ktorého aplikácie sa žalobca dovolával v odvolaní. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že „Súd správne zánik záväzku iným spôsobom ako odovzdaním ustálil na deň 14.7.2006", keď „zániku záväzku, ktorý súd ustálil ku dňu 14.7.2006, kedy dielo bolo hotové a zároveň odovzdané". Žalobca sa však nestotožnil so závermi okresného súdu v tom smere, že od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť štvorročná premlčacia lehota, ktorá by uplynula najneskôr dňa 14.07.2010. Žalobca v odvolaní zdôrazňoval, že „Žalovaný ako zhotoviteľ preto dňom zániku ZoD nadobudol ohľadom dodaných vecí, materiálu a náradia postavenie kupujúceho prevzatých podľa faktúry č. 06030 vo výške 9027,01 Eur". Vzhľadom na túto argumentáciu žalobcu, a to tak v skutkovej ako právnej rovine považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že v danom prípade prichádza do úvahy primárne aplikácia , teda povinnosť žalovaného predmetné prevzaté a nespotrebované veci vydať žalobcovi, až následne aplikácia . Avšak i za skutkovej a právnej situácie, tvrdenej žalobcom nie je možné stotožniť sa s jeho závermi v rovine argumentácie „Začiatok plynutia premlčacej doby 14.7.2006", v ktorej časti sa dovolával včasnosti podanej žaloby s poukazom i na . Krajský považuje za podstatné zvýrazniť, že upravuje inštitút úrokov z omeškania, ktorý vzhľadom na úpravu a okolnosti prejednávanej veci zostáva bez zásadného vplyvu na začiatok plynutia premlčacej doby v prejednávanej veci. „Právny vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje ustanoveniami ( ). Podľa ., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Vzhľadom na povahu žalobcom uplatneného nároku je potrebné posudzovať začiatok plynutia

premlčacej doby podľa , podľa ktorého pri právach, vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia lehota odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje inak. Možnosť uplatnenia práva na súde treba posudzovať objektívne, čo znamená, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu" (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Obdo 28/2010 25. októbra 2011). Krajský súd v rovine odvolacích námietok žalobcu považuje za podstatné zdôrazniť, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať ( tretia veta ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne.

S poukazom na , krajský súd konštatuje, že vzhľadom na absenciu úpravy počítania času v , prichádza do úvahy aplikácia . Podľa , lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Hmotnoprávna lehota je hovorový pojem, ktorý znamená, že na počítanie času sa použije hmotnoprávny predpis, spravidla je ním a jeho ustanovenie . Ako opozitum pojmu hmotnoprávna lehota sa používa pojem procesnoprávna lehota. Zásadný rozdiel medzi týmito lehotami je ten, že hmotnoprávne lehoty sa považujú za zachované, pokiaľ je adresátovi určitý úkon aj reálne doručený v stanovenej lehote, pričom procesnoprávna lehota sa považuje za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta). Pokiaľ teda žalobca v podanom odvolaní v súvislosti so začiatkom plynutia premlčacej doby argumentoval , tak krajský súd uvádza, že v danom prípade práve v rovine včasnosti podanej žaloby nebolo možné včasnosť odvodzovať od procesnoprávnych predpisov, ale od hmotnoprávnych.

Krajský súd považuje za podstatné akcentovať, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu cenu prevzatých a nespotrebovaných vecí s poukazom na uzavretú zmluvu o dielo a v odvolaní so zdôraznením aplikácie . Práve v rovine tejto námietky žalobcu poukazuje krajský súd na to, že uplatneniu žalobného nároku žalobcu malo predchádzať v zmysle zákonnej úpravy uplatnenie nároku na vydanie vecí, ktorý postup vyplýva z , ktorý podľa názoru krajského súdu nie je možné obísť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd nielenže citoval , ale i konštatoval, že žalobca svoj nárok uplatnil v zmysle a následne nárok žalobcu vyhodnocoval a posudzoval v rovine predmetného zákonného ustanovenia. Nemožno podľa krajského súdu opomenúť, a to práve v rovine argumentácie žalobcu, že v prípade omeškania zhotoviteľa s vrátením veci nastávajú zákonom prezumované účinky podľa . Ak sa však žalobca žalobou domáhal zaplatenia ceny vecí prevzatých žalovaným, tak tento postup bol podľa krajského súdu predčasný a bol na mieste postup reivindikačnou žalobou, teda žalobou na vydanie veci s poukazom na okresným súdom citovaný a následne aplikovaný , ktorý postup žalobcu však z obsahu spisového materiálu nevyplýval. Z uvedených dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, potvrdil podľa ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, keďže nebol vytvorený priestor pre zrušenie, alebo zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu.

V súvislosti s dostatočne vykonaným dokazovaním a jeho následným vyhodnotením, v súlade s ust. , podporne krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

14.09.2011, sp.zn. , v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov ".

Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajský súd poukazuje i na ust. , z ktorého vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní.

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci, pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej, bol potvrdený ako vecne správny podľa , tiež za situácie, že vo vecnej rovine rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania nebolo žalobcom osobitne napadnuté.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý uskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania vo vyjadrení zo dňa 03.08.2012 (č.l. 194 spisu) a zároveň ich vyčíslil. Priznaná náhrada odvolacích trov pozostávala z odmeny za úkon právnej služby podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 253,93 Eur, 1 x Eur (tarifná odmena za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu) + 1 x 7,63 Eur režijný paušál. Celkom priznané dôvodné trovy odvolacieho konania predstavujú súčtom 261,56 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.